11. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister... (Reakcia z pléna.) Áno, môžete. Vážený pán spravodajca, vážený pán predsedajúci a vážené kolegyne, kolegovia, tým, že tu zasa prichádza k nejakému čudnému rolovaniu na prihlásenej (pozn. red.: správne má byť "prihlasovacej") tabuli, sa dostávam k slovu.
Som rád, že preberáme opäť za náš klub tú štafetu, ktorá hovorí o tom, aby sme sa mohli vyjadrovať k niektorým otázkam, ktoré nás v nastavovaní pravidiel, ktoré v tomto prípade prichádza z dielne ministerstva financií, a to, že bavíme sa o niečom, čo už v druhom čítaní do obrovskej miery ohrozuje stabilitu v našej krajine. Myslím si a takisto ako mnohí kolegovia z nášho klubu a takisto mnohí kolegovia z opozície, že nemali by sme riskovať v oblasti tak citlivej, ako sú nastavovanie ekonomických parametrov a nastavovanie a menenie čohosi, čo funguje v dobe, kedy čelíme obrovským výzvam z hľadiska toho, že funguje v spoločnosti a v ekonomickej oblasti je obrovská kríza.
Chcel by som povedať, že to, ak naozaj máme reálny funkčný mechanizmus výberu daní, ktorý na jednej strane v určitej miere zabezpečuje požiadavky na prerozdeľovanie a zabezpečuje ho v tom mechanizme, aký je nastavený, a zároveň čelíme tomu a sami od ministerstva financií cez všetkých ekonomických odborníkov, ktorí vravia o nedostatočnom výbere a neschodnosti výberu daní, na druhej strane je spôsob menenia daného mechanizmu - minimálne a veľmi korektne povedané - rizikom.
Sme obviňovaní z toho, že chceme, ako keby nejakým spôsobom rovnú daň stavať na nejaký piedestál, ktorý si nezaslúži. Ja si myslím, že podľa skutočne tabuľkových vysvetlení si v dobe, kedy zavádzaná bola, aj v dobe následnej, zaslúži minimálne takú pozornosť a takú obhajobu, aby v dobe, kde čelíme tomu, že všetky iné mechanizmy, na ktoré by mohla naša otvorená ekonomika sa spoliehať, krachujú. Je práve jeden mechanizmus jednoduchej, rovnej, relatívne nízkej dane, ktorá zabezpečuje dostatočný výber finančných prostriedkov, skutočným riskovaním. A myslím si, že ak sa len pozrieme nie do širokogeopolitického, ani nie širokoceloeurópskeho, ani nie do oblasti štátov Európskej únie združených do Európskej únie a ani nie do štátov, ktoré sú združené do eurozóny, ale iba do štyroch štátov, ktoré môžeme volať V4 alebo Vyšehradská štvorka, tak sa pripravujeme o jednu obrovskú výhodu pri rokovaniach o možných investičných výhodách, alternatívnych výhodách, ktoré v okolitých krajinách sme doteraz mali, a to bola výhoda rovnej dane a to bola aj samotná sadzba dane.
Myslím si, že pripravovať sa o túto jednu výhodu v celej ale plejáde všetkých opatrení, ktoré sa na nás hrnú z vlády a z toho, čo predstavitelia vládnej strany prichádzajú, v celom tomto balíku sa deje jeden fakt a dovolím si ho povedať aj ja, pretože pochádzam z podnikateľského priestoru a predtým, ako som sa stal poslancom Národnej rady, som bol podnikateľom. A to je ten hlavný fakt, že ak nám v celej tej plejáde vypadne ďalšia výhoda, prečo sem tie investície prechádzali, prečo naše organizácie venujúce sa možno predaju našej republiky ako investičného priestoru, ako priestoru, kde sa oplatí investovať v širokom spektre celého globálneho sveta, keď nám toto vypadne, tak sa naozaj stane nielen to, že nám firmy odtiaľto odídu, ale nám sem ani žiadne investície prichádzať nemusia. Nebudem hovoriť, že nebudú, pretože to súvisí s mnohými inými parametrami, ktoré tu sú skloňované už niekoľkými mojimi predrečníkmi, jednak písomne a následne aj ústne prihlásenými. A preto si myslím, že nie je skutočne, ak by sme sa mali spoliehať na nejakú zmysluplnú a dobrú a rozumnú zákonodarnú iniciatívu, nemyslím si, že sme sa vydali správnym smerom.
Tuná kolega Matovič predstavil jedno z možných riešení, ktoré by sa možno s určitou mierou vtipu a nadsádzky dalo nazvať zaútočením na stranu SMER zľava. Pozerám na plagát, kde je škrtnutá 23-percentná miera s označením pre všetkých, kde je rozdelená sadzba dane do dvoch polí, a to je do 30 mil. euro a nad 30 mil. eur. Podľa mojich informácií a podľa toho, čo bolo prezentované aj Igorom Matovičom, 39 % daň nad pre firmy, ktoré majú nad 30 mil. eur, sa dotýka 25, 30 subjektov, kdežto to tá 19-percentá, zachovanie tej 19-percentnej dane, hovoril o sume asi 150-tisíc, alebo v sume 150 tisícov podnikov, ktorých by sa toto zvýšenie nedotklo.
Možno je tento návrh sporný, ale z pohľadu opozičného politika, a ak sa dá vnímať ako to, akým spôsobom funguje možný ľavicový moment prístupu k rozdeleniu medzi tých, ktorí sú bohatí, a tých, ktorí naozaj vytvárajú nejaké pracovné miesta a robia to v malom, tak toto je to, čo tu ohlasujú ideológovia strany alebo, neviem, ako ich nazvať, možno aj toto je riešenie. Je to riešenie na diskusiu. Môj osobný názor k tomuto je, že jedna z výhod rovnej dane je tá, že je skutočne rovná a jej výhoda je tá, že je jednoduchá a práve zavádzanie rôznych sadzieb nemusí byť to riešenie. Ale v rámci útoku na SMER zľava je toto naozaj na zamyslenie, keďže tuná premiér krajiny hovoril o tom, že niektoré alebo všetky opatrenia, ktoré sa budú venovať konsolidácii, sa dotknú nejakých 12 %. A tuná od pána poslanca Brocku, začínajúc, cez ostatných hovoria, že, nie, nedeje sa to v 12-percentných najvyšších vrstvách, najvyšších príjmových vrstvách spoločnosti, ale deje sa to práve na úkor tých najchudobnejších a deje sa to na úkor napríklad 700-eurového príjmu, kde ak zmizne odpočítateľná položka jedna z mnohých, tak príde 700 eur zarábajúci človek o 59 eur, čo v sume v rámci roka je takmer jeden čistý alebo hrubý príjem pre tohoto človeka a zamestnanca. Kdežto na druhej strane 3 311 eur zarábajúci človek, jeho súčasne predkladaný návrh sa nedotkne vôbec nijak.
Myslím si, že je skutočne povinnosťou každého jedného zákonodarcu sa zamýšľať nad tým, či podmienky naozaj zlepšujeme alebo či podmienky skôr zhoršujeme a budeme pripravovať ľudí o prácu. Pri tomto momente by som sa chcel zastaviť a bol by som veľmi nerád, ak by sme skĺzli v tej debate na to, že neohrozuje toto opatrenie tvorbu pracovných miest. Ak by sme sa teda zamerali nie na konsolidačné úsilie iba z hľadiska úzkej skupiny, úzkeho uhla pohľadu, a to sú stav verejných financií, ale aj ten moment, ktorý tu často sa snažíme vniesť, že v plejáde pripravených riešení, ktoré niektoré môžu ísť v línii programového vyhlásenia vlády a niektoré mu odporujú, tak tuná si neberme do rúk rukojemníkov ľudí pracujúcich, kde sú závislí od množstva investícií a od toho, či tieto firmy buď sem prídu, alebo zostanú. To, že je v súčasnom stave ohlásených niekoľko tisíc zamestnancov, ktorí budú v hromadných prepúšťaniach, ktorí prídu o svoju prácu, to, že sa pred Úradom vlády organizujú protesty priamo tých zamestnancov z firiem, ktoré ohlasujú, že budú musieť prepúšťať, je dôsledok aj toho, že sú niektoré veci zatiaľ iba ohlásené. My sa zatiaľ iba bavíme o druhom čítaní, o tomto návrhu, o pochovávaní, ak to možno troška expresívne nazveme, o pochovávaní rovnej dane, a preto by som bol veľmi rád, ak by možno ministerstvo napriek tomu obrovskému tlaku na udržateľnosť verejných financií nerušilo tú výhodu, ktorú doteraz podnikatelia na území Slovenska majú.
Chcel by som teda požiadať, aby sme sa ešte v čase, ktorý nám zostáva a ktorý možno strávime nad tým, či toto bude a prejde touto snemovňou, aby sa poslanci naozaj zamysleli nad tým, či niekto neoprávnene zbožťuje nejaký inštitút alebo či tento inštitút zabezpečil na obdobie, odkedy bol zavedený, skutočný, reálny, nárast výberu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu.
To, že to, že sme možno na inom ako ľavicovom, inej ako ľavicovej strane spektra nedokázali dostatočne možno zabezpečiť tlak na to, aby sa nám to do snemovne nedostalo, je, zdá sa, chybou, a to, že sme v druhom čítaní pri tejto téme, pre mňa teda zdvíha varovný prst a skúsim apelovať, dokiaľ sily poslancovi stačia, aby sme sa výhody, ktorú nám rovná daň a 19-percentná sadzba dane doteraz poskytovala, aby sme to nejakým spôsobom a zásadným spôsobom nemenili.
Ja by som chcel možno požiadať... (Reakcia z pléna.) Prosím? Ďakujem, aj keď som vás celkom nerozumel, kolega. Ďakujem za vašu poznámku a oceňujem, že keďže tu vy dlho trávite čas alebo ty tu dlho tráviš čas, pán poslanec, tak možnože by som, že by si sa tu mohol objaviť a bolo by dobré počuť aj tvoj názor k tejto téme a nemuseli by sme sa baviť iba v kuloároch.
Posledným bodom okrem ochrany alebo možného zachovania výhody, ktorú náš daňový systém poskytoval investorom, a teda zároveň ochrany pracovných miest, ktoré títo investori a podnikatelia podnikajúci na našom území mali pri jednoduchom daňovom systéme, ktorý toto zabezpečoval, je možno posledný rozmer a to je, keďže sa tu diali viaceré apely na zdravý rozum, aby sme sa skutočne nestali prvými, ktorí tento inštitút zrušia. Zdá sa mi to, zdá sa mi to troška také symptomatické pre Slovensko, že dokážeme v niektorých oblastiach byť pápežskejší ako pápež a v niektorých mať také čudné vízie, že sa zbavujeme reálne fungujúcich systémov možno s cieľom naozaj ich vylepšiť, ale toto by sme nemali robiť.
Ja sa pýtam možno rečnícky na záver svojho vystúpenia, že či fakt stojí zato rušiť nejaký systém, ktorý doteraz fungoval, a či fakt stojí zato posúvaním sadzby o 4 % riskovať odchod investorov, riskovať pracovné miesta našich zamestnancov a púšťať sa do síce akademických debát, ale široko spektrálnych debát pri tom, že môžme si odpovedať na úplne jednoduchú a bazálnu otázku veľmi jednoducho, a to je tým, že nerušme to, čo reálne funguje.
S týmto apelom by som si dovolil skončiť a požiadať o nepodporu tohto návrhu aj poslancov vládnej strany SMER.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Viskupičovi za jeho jasné stanovisko, pretože úprimne, keď to predložil váš šéf, tak som to predpokladal za stanovisko vášho klubu. Z tohto pohľadu je tento postoj o to cennejší, ktorý si tu predviedol, a jasnejší.
Ja si tiež nemyslím, že jednu neprávosť by sme mali nahradzovať inou neprávosťou a vnášať do systému chaos. Myslím si, že vždy Slovensku pomohlo, keď sme mali jasné, jednoduché pravidlá, a týka sa to aj sadzby dane.
Dnes vláda navrhuje až štyri daňové pásma oproti jednému daňovému pásmu v tomto zákone, vytvára sa tým chaos, vytvára sa tým len ďalší priestor pre špekulácie. Nemôžme teda jeden chaos nahrádzať druhým chaosom a skôr by sme mali hľadať spôsoby, ako zákony zjednodušiť, sprehľadniť a ako podporiť a motivovať aktivitu, takže z tohto pohľadu je toto vysvetlenie v práve prednesenom prejave veľmi jasné a ešte raz ho oceňujem.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež chcem povedať teda, že oceňujem, že kolega si zobral na seba to ťažké bremeno povedať niečo k tejto veci.
Ja len k tomu takú malú poznámku, že ešte budúci týždeň budeme mať štátny rozpočet a nášho ministra tu budeme mať stále a on by mal byť najzaneprázdnenejším ministrom a fakt, že pre blaho tejto krajiny. Mne teda aj pri mojom vystúpení, mne vôbec nebude vadiť, keď tu bude sedieť Počiatek, dokonca to bude dobré, lebo aspoň nič nepokazí, a minister financií by sa, v mojom prípade kľudne, nebudem s tým mať nijaký problém, venoval štátnemu rozpočtu tam v tej jeho budove.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, Jofo, načal si jednu tému, o ktorej sa doteraz tu nediskutovalo, čiže ďakujem za tento kvázi typ a rád by som doplnil, čo si vravel.
V čase zavedenia rovnej dane na Slovensku v roku 2003, resp. teda k 1. januáru 2004, existovalo na svete 33 krajín, ktoré mali systém rovnej dane alebo systém veľmi blízky rovnej dani. Veľmi blízky znamená, že napríklad Hongkong nemal úplne rovnakú daň, mal 15 % pre právnické osoby, 16 % pre fyzické, čiže bola to kvázi rovná daň. 33 takýchto bolo krajín vtedy, dnes je týchto krajín vyše 40. Ani jedna z týchto vyše 40 krajín okrem Slovenska nezrušila svoj daňový, svoju rovnú daň alebo kvázi rovnú daň. Naopak, keď sa tie zmeny robili, tak viedli buď k tomu, že sa znížila sadzba alebo že sa zbližovali sadzby, keď existovali dve. Napríklad v Estónsku mali 24 % pre všetky príjmy a 10 % pre dôchodky, tam tiež zbližujú tieto sadzby atď. Slovensko je jedinou krajinou na svete, ktorá pôjde opačným smerom. Ja si myslím toto, aj z tohto dôvodu tento experiment nemôže skončiť dobre.
Ďakujem.

Ďakujem. Snažil som sa osvetliť aj iniciatívu, ktorá prišla pozmeňujúcim návrhom z nášho klubu. Pre teba, Ivan, na to dovysvetlenie k tomu a skutočne ten návrh, ktorý tu majú kolegovia rozdaný v laviciach, vnímam a myslím si, že je to "útok zľava". Je to to, aby ak teda SMER hovoril o nejakých veciach, tak možno pri hlasovaní o tomto návrhu sa presne ukáže, akým spôsobom to myslia a či naozaj chcú hovoriť o rozvŕtaní, ak už ju rozvŕtavajú, tú rovnú daň, takým spôsobom, že sa zamerajú na 25 alebo, neviem, koľko tých subjektov je, to číslo je možno sporné, ktoré zarába nad 30 mil. a do 30 mil. zachovajú 19-percentnú daň, sadzbu dane.
K poznámke o 33 štátoch od Riša Sulíka, je to presne tak a myslím si, že by sme sa nemali vzdávať niečoho, čo je funkčné a čoho sa vo svete nikto nevzdal. Práve to, že je asi boľavé zaviesť rovnú daň a možno bolí v niektorých parametroch, je zbavovať sa tohoto systému a tohto jednoduchého systému pre podnikateľov a pre ľudí, ktorí následne získavajú vytváraním, nimi vytváraných, pracovnými miestami svoje uplatnenie, je skutočne podľa mňa až, nebojím sa povedať, cesta do pekla. A štáty, ktoré sú v situácii ako Slovensko, by sa zamýšľali a boli v situácii ako Slovensko, ak pristúpili k nej, tak iba na tom zarobili. Prečo sa toho zbavujeme, je pre mňa nepochopiteľné, nechápem to.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte mi, aby som na úvod vyslovil svoje osobné očakávanie, že moje hodnotenie, že nie som si tak celkom istý, či budúci týždeň a kedy vôbec začneme prerokovávať rozpočet na rok 2013. Viem o tom, že sa chystá mimoriadne zasadnutie výboru pre financie a rozpočet, chápem, že z veľkej miery aj pre objektívne príčiny, ktoré nespôsobil SMER - sociálna demokracia, ale je tam aj veľké množstvo subjektívnych chýb a omylov a pokusov.
A len tak pre občerstvenie pamäte, teraz sa prihováram k pánovi ministrovi financií, si spomínate, keď ste sedeli v opozícii a boli ste členmi výboru pre financie a rozpočet, tak ste veľmi-veľmi ťažko predýchavali a s veľkým odporom ste prijímali taký ten tučný, veľký, možno 60-stranový pozmeňovák vtedajšieho tajomníka, štátneho tajomníka na ministerstve financií, Vlada Tvarošku, že to sa nikdy v histórii Slovenskej republiky nestalo, aby sa takýmto hrubým pozmeňujúcim návrhom menil návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok. Odvtedy uplynulo niekoľko málo mesiacov a história vás dobehla. A niekto to tu už v rozprave povedal, neviem, či to nebol Alojz Hlina, že akým mečom bojuješ, takým mečom zhynieš. Ja vám neželám to B, aby sa stalo, ale proste dobehla vás tá realita. A očakávam, že nech už zasadne mimoriadny výbor pre financie a rozpočet kedykoľvek, či to bude v utorok, stredu, štvrtok alebo či vôbec budúci rok, na budúci týždeň, pardon, v každom prípade platí, že opäť urobíte korektúru v štátnom rozpočte na budúci rok rovnako tučným a možno aj tučnejším pozmeňujúcim návrhom, ako bol vtedy z dielne Vlada Tvarošku. No, hold, je to tak, inak sa ten zákon o štátnom rozpočte opraviť nedá.
Počúval som veľa otázok aj od novinárov, či sa opozícia chystá podať nejaké pozmeňujúce návrhy k rozpočtu na rok 2013, myslím, že niektoré už aj odzneli, nie je ich veľa a myslím, že aj z našej dielne ich veľa nebude, tých pozmeňujúcich návrhov. Zdôvodnenie je celkom jednoduché: ten rozpočet je tak zlý, že pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi nie je opraviteľný. To je holý fakt. To nie je proste návrh zákona, kde môžte dať dva-tri pozmeňováky. Keď sa vládna strana SMER kopne v zákone o poplatkoch, príde návrh pani podpredsedníčky parlamentu Zmajkovičovej a zistí, že niektorý z poplatkov treba 10-násobne, 50-násobne znížiť, lebo je naozaj úplne mimo reality, tak vtedy pripúšťam, že sa dá takouto normálnou korektúrou chyba, ktorej sa dopúšťa každý z nás, všetci sme omylní, všetci sme ľudia, dá sa opraviť. Ale tento rozpočet na rok 2013 je tak zlým rozpočtom, že nejakými drobnými pozmeňujúcimi návrhmi je neopraviteľný.
A preto celkom úprimne sa teším, s akým, koľko stranovým pozmeňujúcim návrhom príde na mimoriadne zasadnutie výboru pre financie a rozpočet pán podpredseda vlády Kažimír a čo všetko hlavne v tom návrhu nájdeme. Už ste avizovali, pán minister, že nevidíte ani vy už ďalší priestor pre zvyšovanie daní, čo je vcelku chvályhodné, že predsa len istá štipka sebareflexie vo vás ešte prežíva a pretrváva naďalej, že už ste naozaj tú maticu prišraubovali extrémne pri tých zvyšovaniach daní a ten priestor ďalší nie je. No a potom ostáva už len to B, že ten priestor chtiac-nechtiac, ktorý ste mohli a nevyužili ste ho pri návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, budete musieť tú Pandorinu skrinku otvoriť práve v tom tučnom pozmeňujúcom návrhu a budete musieť siahnuť na výdavkovú stranu rozpočtu. Inej cesty asi v súčasnej situácii niet.
Ja chcem na úvod povedať, že v jednej veci sa s pánom podpredsedom Kažimírom zhodujem, a to je v konštatovaní, že makroekonomické prognózy sa v ostatných rokoch stali lotériou, že môžme takmer každej makroekonomickej prognóze prideliť mieru pravdepodobnosti 50 : 50, či sa naplní, alebo nie, ako keď si v kasíne vsadíte žetóny a dáte celé svoje žetóny na čiernu alebo na červenú, tak pravdepodobnosť, že o ne prídete alebo že, naopak, zinkasujete výhru, je takisto 50 : 50. Tak to vyzerá aj s makroekonomickými prognózami. Ešte v lete tohto roku, ak si všetci pamätáte, bola makroekonomická prognóza na budúci rok, že nám HDP porastie o 2,5 %. Najnovšia, posledná v poradí, prognóza hovorí o tom, že ten rast ekonomiky Slovenska bude len 2,1 %. Európska komisia nám prognózuje 2-percentný rast. Ja sa domnievam, že ak ten rast bude niekde na úrovni okolo 1,8 % HDP na budúci rok, budeme všetci radi. Skôr si myslím, že je vyššia miera pravdepodobnosti, že ten rast bude pod úrovňou 1,8 % HDP.
Takže, áno, máme prognózy, ku ktorým môžem prideliť rovnítko, rovná sa lotéria, to je holý fakt. Ale súčasne platí, že pokles makroekonomickej prognózy, ktorá hovorí o náraste HDP o 1 percentuálny bod, ak k takémuto poklesu pri ďalšej a ďalšej aktualizovanej prognóze dôjde, tak každý ten stratený percentuálny bod na HDP nás stojí približne 100 mil. eur na príjmovej strane, teda pri výbere hlavne daní a odvodov. S tým nič nenarobíme, to je proste realita, ktorá sa dá odvodiť od súčasného výkonu slovenskej ekonomiky, od objemu vyberaných daní, od schopnosti brániť daňovým únikom. Čo je zhruba, každé to percento na HDP rovná sa 100 mil. mínus na príjmovej strane rozpočtu.
A tu je veľmi dôležité povedať, že už aj bankoví analytici hovoria o tom, že výpadok v štátnom rozpočte na rok 2013 bude niekde na úrovni 450 až 500 mil. eur. (Reakcia z pléna.) Áno, teraz sa budeme všetci usmievať, lebo nás... (Smiech rečníka.) Áno, ďakujem ti, pán predseda, túto vložku som neočakával na záver celého týždňa.
Chcem povedať, že v rozpočte na budúci rok očakávam dva veľmi nebezpečné dynamické efekty, bohužiaľ, s mínusovým, nie s plusovým znamienkom. O tom jednom pojednáva aj samotná dôvodová správa, tá 148-stranová hrubá biela kniha k rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015, ktorá priamo tam v texte v jednom odstavci konštatuje, že sú tu určité kumulované efekty, opakujem, s mínusovým znamienkom, ktoré sa môžu dostaviť práve z toho celého súboru fatálne zlých opatrení, ktoré sa budú navzájom ešte aj ovplyvňovať. Boli tu už veľakrát dneska vymenované, tak len si pripomeňme: zvyšovanie daní, poplatkov, odvodov, socialistický Zákonník práce, zmeny v druhom pilieri a takisto zlý mix konsolidačných opatrení.
Keď sme pri tých konsolidačných opatreniach, tak tu by sme sa našťastie mohli prvýkrát v histórii Slovenskej republiky prestať sporiť o to, koľko percent konsolidačných opatrení, percent HDP, sa nachádza na príjmovej strane a koľko na výdavkovej strane, pretože už tu máme našťastie nezávislú Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá toto všetko exaktne spočítava. A pamätám si zo svojej praxe v bankovníctve, že keď sme chceli merať výkonnosť pracovníkov v komerčnej banke, tak ten performance measurements ste mohli urobiť u predajcu, lebo ste vedeli presne spočítať, koľko ten account manager na prepážke predal denne hypotekárnych úverov, koľko otvoril bežných účtov, koľko predal nových vkladných knižiek a koľko nových terminálnych vkladov otvoril. Ale keby ste mali merať výkonnosť právnikov alebo merať výkonnosť ja neviem oddelenia HR, oddelenia ľudských zdrojov, no tak tam už ste trošku na tenkom ľade, tam sa na tvrdých číslach už tá výkonnosť tak jednoducho zmerať nedá.
Preto do prijatia zákona o ústavnej brzde, dlhovej brzde, oficiálne zákona o rozpočtovej zodpovednosti, boli naozaj never-ending story, nekonečné hádky o tom: naša vláda, vaša vláda, koľko konsolidačných opatrení je na príjmovej, na výdavkovej strane. Tentokrát opakujem, prvýkrát v histórii Slovenskej republiky by mohli predsa len - a v tom sa možno druhýkrát zhodneme s ministrom financií - prestať tieto spory, pretože tu máme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ľudovo povedané, fiškálnu radu, máme tu spomínaný zákon a táto autorita, táto nezávislá autorita vie na tvrdých faktoch presne zmerať vaše konsolidačné úsilie.
No a keď to takto odmeriame a koniec koncov to konštatujete vy priamo v spomínanej dôvodovej správe, tak zistíme, že na tej príjmovej strane je konsolidačné úsilie v úrovni 1,8 % HDP, na tej výdavkovej strane v úrovni 0,6 % HDP. Čiže zhodou okolností sú to aj deliteľné čísla, to prvé je deliteľné tým druhým, a to máte presne v pomere 3 : 1; 1,8 verzus 0,6, to je pomer 3 : 1, alebo ak chcete, 75 % konsolidačných opatrení sa odohráva na príjmovej strane a 25 % konsolidačných opatrení na výdavkovej strane rozpočtu.
Prečo to spomínam? Spomínam to hlavne z toho dôvodu, že plne sa podpisujem pod konštatovanie autorov spomínaného kľúčového odstavca v tej 148-stranovej bielej knihe, ktorá sa volá Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015, ktorý práve hovorí o tom nebezpečenstve kumulovania sa viacerých opatrení a takmer do nohy všetky z týchto opatrení s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou podviažu ekonomický rast na budúci rok.
Všetci máte určite v čerstvej pamäti takéto teatrálne gesto, keď premiér Robert Fico na tlačovej konferencii roztrhal rozpočet na tento rok, že to je zdrap papiera. No a teraz, keby sme boli trošku vybavení ešte väčšou mierou sebareflexie, pán minister, tak tento rozpočet, ktorý ste predložili do parlamentu a ktorý ste schválili alebo prvý návrh bol na svete, ak sa nemýlim v auguste, tak ten by ste nemali roztrhať na tlačovej konferencii, ako to urobil Robert Fico, ten by ste nemali vôbec mať odvahu tomuto parlamentu ani len predložiť. A to, že tento výrok je pravdivý, jasne dokumentuje skutočnosť, že organizujete na budúci týždeň mimoriadne zasadnutie výboru pre financie a rozpočet, že sa tam chystáte s jedným velikánskym, tučným, 60-, možno, -stranovým pozmeňujúcim návrhom a že cez ten pozmeňovák sa budete snažiť napraviť všetky tie čísla v rozpočte, o ktorých vy veľmi dobre viete, že už dnes sú nereálne.
Ale budem objektívny, z veľkej miery sú tie čísla nereálnymi už aj preto, čo sa deje s ekonomickým rastom, presnejšie povedané, s recesiou v eurozóne. Ale veď na tej istej tlačovej konferencii, na ktorej Robert Fico roztrhal rozpočet na rok 2012, to bolo naozaj veľké teatrálne gesto, ja chápem, že politika je aj o vizuálnych efektoch, preto mnohí moji kolegovia tu vždy niečo zavesia alebo tu niečo položia, alebo tu a potom sa tu namiesto diskusie o vecných argumentoch diskutuje o faktických poznámkach, kto prekryl štátny znak, kto ho neprekryl a či tam ten plagát patrí alebo nepatrí.
Ja vás mám, pán kolega Kuffa, naozaj veľmi rád, s vaším bratom som chodil na gymnázium a to, čo on dneska robí v regióne, myslím, konkrétne Žakovciach, je veľmi-veľmi záslužná práca. A myslím si, že človečensky sa pochopíme teraz, to, čo idem povedať. Ak vám prekáža, že tu niekto nejakým plagátom zakryl štátny znak, ja sa pýtam, tie plagáty, ktoré dneska máte vy vo vašich laviciach, ktoré takto dole visia, že podporujeme učiteľov a 23 % všetkým, 19 % do 30 mil. a 39 % nad 30 mil., to čítam preto, lebo kamery nemôžu tieto vaše plagáty z balkóna vidieť, tak ešte vám robím reklamu teraz, že prečítam vám to, čo na tých plagátoch máte - toto je v poriadku?
Čiže nemali by sme sa sústreďovať v tak závažnej téme, ako je téma rozpočtu na budúci rok, lebo slovenská ekonomika vpláva do veľmi ťažkých ekonomických a neistých vôd. Vie to minister Kažimír, viem to ja, viete to určite všetci, ktorí aspoň trošku sa zapodievate ekonomikou, už ani nemusíte ekonómiou, ale stačí tou reálnou ekonomikou, tak sa zhodneme na tom, že náš čakajú ťažké časy. A čo je úplne najhoršie na tomto konštatovaní, že to nepotrvá rok. To môže byť jedna celá dekáda. Američania mali na to taký výraz, že lost generations. To môže byť naozaj, ideme do obdobia jednej stratenej generácie bez toho, aby sme sa teraz preli o to: naša vláda, vaša vláda, vy ste urobili, my sme hento urobili. A tuto kolega Blaha už to pre dnešok zabalil, taký citát a taký výrok hentakého nositeľa Nobelovej ceny, onakého. Toto nie je dobrá a správna cesta vedenia odbornej diskusie. Mne chýba aj v odbornej verejnosti tu na Slovensku jedna kvalifikovaná odborná diskusia na tému, ako efektívne spravovať štíhly fungujúci štát. Takáto odborná diskusia mi chýba. (Reakcia predsedajúceho.)
Áno, vidím, sledujem, pán predsedajúci, čas, ktorý práve vypršal.
Takže vám všetkým ďakujem za pozornosť a potom sa uvidíme v utorok ráno.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, je už dnes taký symbolický deň. Pôvodne sme mali podľa pôvodného harmonogramu mali dnes prerokovávať, práve myslím, dnes ráno začať štátny rozpočet na rok 2013. Symbolicky preto, že zisťujeme, že ešte neviem vlastne ani kedy pôjde tento bod na program Národnej rady Slovenskej republiky. Stále čakáme na to, že dnes možno zajtra sa uskutoční mimoriadne zasadnutie výboru pre financie a rozpočet, na ktorom by pravdepodobne mal byť predložený, keď už nie úplne nový rozpočet na budúci rok, tak určite tak jeho zásadná kľúčová novela, ktorá prinesie množstvo strán a množstvo čísel. Chcem ešte na úvod povedať, že nie je problém hovoriť do plnej sály, v ktorej sedí 700 ľudí. Trošku je problém hovoriť do sály, v ktorej sedí snáď desať poslancov, ale to už je tak a skúsim napriek tomu povedať všetko, čo je v tejto veci povedať treba, pretože prerokovávame jeden z kľúčových zákonov, ktorý sa bezprostredne týka nielen rozpočtu na budúci rok, ale týka sa a výrazne ovplyvní jak podnikateľské prostredie v Slovenskej republike, tak aj vôbec život všetkých občanov doslova a dopísmena.
Vrátim sa teda k tomu očakávanému zásahu do štátneho rozpočtu na budúci rok. Chcem veriť tomu, že sa to nestane tak ako na jeseň v roku 2009. Bude si to iste pamätať aj pán minister Jahnátek. Vtedy sedel v prvej Ficovej vláde a potom čo v septembri 2008 podal Lehman Brothers a vypukla svetová hospodárska kríza, približne rok trvalo, kým sa dostala do Európy, kým sa nakazila touto krízou aj Európa, a vtedy, ako si mnohí z vás iste pamätáte, predstúpil pred túto snemovňu vtedajší minister financií Jano Počiatek v novembri, keď sa nemýlim, to bolo začiatkom novembra 2009, s novelou zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. To znamená, približne dva mesiace pred koncom roka sa novelizoval štátny rozpočet na bežný rok 2009. Nebolo by na tom nič zlé. Jednoducho žijeme veľmi turbulentné časy a mám obavy, že ešte turbulentnejšie časy sú pred nami, až na to, že tá novela spočívala v dvoch úpravách:
Po prvé novela konštatovala znížené príjmy štátneho rozpočtu na rok 2009 vo výške približne 2 mld. eur, lebo kríza, lebo nižší výber daní ako z príjmu právnických, tak aj fyzických osôb, ale aj nepriamych daní vrátane spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty a ďalších. A presne o túto sumu približne 2 mld. eur v tej spomínanej novele rozpočtu, ktorá bola podaná, ak sa nemýlim, dva mesiace pred koncom roka, presne o túto sumu sa navýšil deficit. To znamená konštatovanie znížených príjmov a presne o túto sumu navýšenie deficitu, ktorý sa v tej dobe navyšoval rádovo z 3 mld. eur na 5 mld. eur. Čo bolo veľmi zlým rozhodnutím, že sa neudialo vôbec, ale vôbec nič na strane výdavkov. A tuto toto bremeno vlastne ťahá Slovenská republika bez ohľadu na to, kto je práve pri moci, ľavá-pravá vláda, úplne jedno. Toto ťaháme ďalej a ťaháme to vlastne až do týchto rokov. Neobstojí a budeme to ešte ťahať, samozrejme, aj v budúcnosti, neobstojí tvrdenie, že bola kríza, bolo potrebné také-onaké výdavkové fiškálne stimuly. Skutočne neobstojí. Stačí krátky pohľad, či už raz k susedom do Českej republiky, ale aj hore na sever do Poľska a zistíme, že tieto krajiny na rozdiel do Slovenska naozaj nemali 16 % medziročné prírastky rozpočtových výdavkov, tak ako tomu bolo u nás doma na Slovensku. Aj tak sme cez tie fiškálne impulzy nič výrazne s ekonomickým poklesom neurobili a Slovensko neminula tak či tak recesia v úrovni okolo 4,5 a viac percent HDP.
Prečo spomínam tento krátky exkurz do, do minulosti? Tu sme si už počuli, vypočuli viacero, a niektoré z nich celkom poučné exkurzy pre mnohých poslancov a dámy poslankyne. Spomeniem celkom úprimne vystúpenie napríklad Fera Šebeja, ktorý nám dal taký krátky exkurz do americkej histórie a prešiel celú genézu skoro všetkých amerických prezidentov, kto ako pristupoval k verejným financiám. A preto som považoval za potrebné sa vrátiť aspoň tie tri roky dozadu, rok 2009, aby sme si všetci občerstvili pamäť, ako sa vtedy minister, vtedajší minister financií Počiatek vysporiadal s dopadmi ekonomickej krízy na slovenskú ekonomiku. Pokiaľ ide o zásahy, korektúry, úpravy štátneho rozpočtu. Spomínam to preto, dámy a páni, pretože mám vážne obavy, že budeme dnes, možno zajtra svedkami úplne identického manévru. Čo sa stane? Zasadne mimoriadny výbor pre financie a rozpočet, príde podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír a predloží pozmeňujúci návrh, ktorý bude na jednej strane konštatovať výpadok príjmov a teraz naozaj celkom objektívne, áno aj v dôsledku toho, že sa celá eurozóna rúti do ekonomickej recesie a Slovensko by som až tak nevynímal, pretože, pretože to vzájomné potľapkávanie sa po pleci, že budeme mať druhý najvyšší hospodársky rast v budúcom roku. To čo veľmi zdatne marketingovo používa, či už premiér Robert Fico, alebo minister financií Peter Kažimír. Treba si uvedomiť, že každý, kto ovláda aspoň elementárne, elementárne základy matematiky, tak vie, že prírastok v nominálnej výške napríklad v tomto prípade 2 %, posledná prognóza 2,1 % HDP. No treba vziať do úvahy, z akého, z akej východzej bázy sa vychádza. Je rozdiel, či máte HDP 100 alebo či máte HDP 1000 a je rozdiel, či k tej stovke pridáte tú dvojku, to máte tiež nárast o dve percentá a keď máte HDP 1000 jednotiek a tam chcete narásť o dve percentá, tak musíte pridať nie dvojku ale dvadsiatku, aby ste narástli tiež o dve percentá. Čiže prirodzene to závisí od toho z akej východiskovej bázy tej ekonomickej úrovne v absolútnom vyjadrení krajina vychádza. Potom platí, samozrejme, aj konštatovanie, že v prípade v podmienkach Slovenskej republiky akýkoľvek hospodársky rast nižší ako 3 % HDP nevytvára nové pracovné miesta. Holý fakt, ktorý overila história aj tá kratšia dozadu, ale aj tá dlhšia dozadu, jednoducho v našich podmienkach hospodársky rast do troch percent nevytvára nové pracovné miesta v ekonomike, takže opäť opakujem, bez ohľadu na to, aby sme sa tu preli a diskutovali o miere vplyvu vonkajšieho prostredia, ktoré áno, je celkom objektívne, ja súhlasím, nevieme a nikdy nebudeme vedieť v malej ekonomike otvoreného typu, akou Slovenská republika je, nikdy ovplyvniť, aká bude úroveň dopytu vo Francúzsku a v Nemecku po našich tovaroch a službách. Čiže áno, súhlasím s tým, že tu sme vlečení vlastne udalosťami a tým, čo sa deje v eurozóne, v Európskej únii, toto nikdy neovplyvníme, ale bez toho, aby sme sa teraz, ako som povedal, preli o mieru vplyvu externých faktorov, ale na strane druhej interných faktorov, ku ktorým sa za chvíľočku vrátim, tak konštatujem, že budeme veľmi opatrný aj s tým potľapkávaním sa po ramenách, že Slovensko bude mať druhý najvyšší hospodársky rast v budúcom roku.
No a teraz prognózy sa nám vyvíjajú tak, že každá, s každou novou makroekonomickou prognózou prichádza redukcia hospodárskeho rastu na budúci rok smerom nadol. Viete veľmi dobre, že ešte v lete sme tu mali na stole prognózu, ktorá hovorila o 2,5-percentnom raste, najnovšia prognóza hovorí 2,1, Európska komisia už nám prognózuje 2 % a nie je vylúčené, že v budúcom roku budeme svedkami hospodárskeho rastu niekde na úrovni 1,8 % HDP. A teraz k tej dlho očakávanej úprave predloženého návrhu štátneho rozpočtu, teda stane sa to, že znížené príjmy rozpočtové, ktoré už dnes Národná banka Slovenska odhaduje, ten výpadok na úrovni 450 až 500 miliónov eur, tak tá novela rozpočtu skonštatuje tieto znížené príjmy a mám veľké obavy, že na strane druhej dôjde k rozpusteniu fiškálnej rezervy, ktorá je v úrovni približne 513 miliónov eur, pozostávajúca z dvoch častí. Tá jedna časť určená práve na neočakávané externé vplyvy, ktoré by mohli priniesť znížený výber daní a výrazný výpadok príjmov rozpočtovaných a tá druhá časť, ktorá bola pôvodne v rozpočte projektovaná, ak neodíde z druhého piliera vládou očakávaných 60 tisíc poistencov, ten druhý pilier bude otvorený do 31. januára, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, aby sa toto naplnilo, tak aj na tento účel je vytvorená rezerva. No je mi veľmi ľúto, že ešte sme nezačali prerokovávať štátny rozpočet a už s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou dôjde k skonzumovaniu spomínanej päťsto, viac ako 500-miliónovej rezervy v návrhu rozpočtu na budúci rok. A tu je teraz vlastne to premostenie s tým úvodným krátkym exkurzom do nedávnej minulosti do roku 2009, čo som spomínal na úvod, že opäť sa skonštatuje výpadok príjmov, rovná sa na strane druhej rozpustenie päťsto miliónovej rezervy. A opäť sa nič nestane s výdavkovou stranou rozpočtu.
Ak hovoríme teraz o zákone o dani z príjmu, ja by som predsa len ešte pripomenul veľmi, keď som spomínal kolegu poslanca Fera Šebeja, tak aj veľmi trefné vystúpenie kolegu Jula Brocku z KDH a ten jeho kartónový iPad, ktorým tu tak celkom zdatne narábal. Áno, je to, bohužiaľ, tak, je to, bohužiaľ, tak, že pri súčasne platnej legislatíve, ak máme mladú rodinu, kde pracuje len jeden, pripusťme manžel, manželka sa stará o dieťa a uplatňuje si tú odpočítateľnú, nezdaniteľnú časť na manželku, tak vtedy, pri takomto príjme rádovo okolo 700 alebo 740 eur mesačne mal kolega Brocka na tom svojom kartónovom iPad-e, tak tá rodina neplatila žiadne dane, daň manžela jediného, ktorý pracoval v tej rodine a bol zdrojom obživy pre túto rodinu, tak daň z jeho príjmu bola nula. Potom, čo v tomto zákone, ktorý je práve teraz v rozprave otvorený, zrušíte odpočítateľnú položku na manželku a bez ohľadu na to, v akej príjmovej skupine sa nachádzajú rodičia, tak takáto rodina zaplatí 56 eur mesačne a áno, ak sa to vynásobí dvanástimi, tak tá rodina príde približne o jednomesačný plat, pokiaľ ide o ich ročné príjmy. Tak toto je potrebné úplne nahlas povedať, keďže vo všetkých vystúpeniach mediálnych, v tlačených médiách, v printových, v televízii a všade čelní ekonómovia SMER-u stále opakujú tú mantru, že vaše konsolidačné opatrenia, váš návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, sa nedotkne nízkopríjmových skupín obyvateľstva. No dotkne a opakujem, výrazne. Pri takejto rodine, ktorú som uviedol, jedno dieťa, manželka doma, pracuje len manžel, príjem rádovo niekde 700-750 eur mesačne, táto rodina vďaka opatreniam, ktoré v tomto prerokovávanom zákone o dani z príjmov navrhujete, to znamená zrušenie tej možnosti odpočítateľnej položky nezdaniteľnej časti na manželku, táto rodina príde o takmer jednomesačný príjem na ročnej báze, ich ročné príjmy sa znížia o jednomesačný príjem. A to už nie je pán, aj keď tu zastupuje ministra financií, pán Jahnátek, tak sa budem prihovárať k vám, aby som sa neprihováral neživým predmetom, toto už nie je konštatovanie, že sa nedotknete svojimi opatreniami najzraniteľnejších vrstiev obyvateľstva. Dotknete sa a dotknete sa výrazne. Len tí občania to pocítia až vstupom tohto zákona do účinnosti.
Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti predložil dva pozmeňujúce návrhy, ten prvý pozmeňujúci návrh poslancov Jozefa Mihála, Lucie Nicholsonovej a Jozefa Kollára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 239:
1. V článku I sa za 11. bod vkladajú nové body 12. a 13., ktoré znejú:
12. V § 32a sa vypúšťa odsek 2 a doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 7.
13. V § 32a odseku 7 sa slová "podľa odsekov 5 alebo 6" nahrádzajú slovami "podľa odsekov 4 alebo 5". A rovnako nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V článku I sa za 13. bod vkladá nový 14. bod, ktorý znie:
14. V § 36 ods. 9 sa slová "podľa § 32 odseku 5" nahrádzajú slovami "podľa § 32a odseku 4". Nasledujúce body sa opäť primerane prečíslujú.
3. V článku rímska I sa za 15. bod vkladá nový 16. bod, ktorý znie:
16. V § 38 ods. 6 sa slová "podľa § 32a odseku 5" nahrádzajú slovami "podľa § 32a odseku 4".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pokiaľ ide aj o odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu, tak to by som rád pripomenul, že cieľom tohto návrhu je práve uľahčiť získanie zamestnaneckej prémie aj tým osobám, ktoré pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnanecká prémia bola v zákone o dani z príjmov zavedená 1. januára 2009, teda počas práve prvej vlády Roberta Fica a je to fakticky záporná daň. Jej cieľom, ak si dobre všetci pamätáme, v tej dobe, keď ste zavádzali túto zamestnaneckú prémiu, bolo zvýšiť čistý príjem zamestnanca s relatívne nízkym príjmom, ak zamestnanec spĺňa zákonom špecifikované podmienky. A jednou z takýchto podmienok je, aby daňovník poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov. Do tohto obdobia sa však podľa platného právneho stavu nezapočítava taký kalendárny mesiac, za ktorý zamestnanec dosiahol posudzované príjmy len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. To, že sa podľa doteraz platného právneho stavu pri časovom teste spomínaných šiestich kalendárnych mesiacov nezapočítaval mesiac, v ktorom daňovník dosahoval príjmy len na základe dohody, bolo dané tým, že z odmeny za prácu na dohodu zamestnanec neplatil podľa platného právneho stavu odvody. Podľa vtedajšieho úmyslu zákonodarcu tak nebol dôvod, aby sa takýto mesiac zohľadnil a aby bol takýto zamestnanec zvýhodnený nielen neexistujúcimi odvodmi, ale aj nárokom na zamestnaneckú prémiu. Po navrhovanom zavedení platenia odvodov, ktoré práve táto vláda zavádza aj z príjmov na dohody však stráca opodstatnenie doterajší dôvod nezapočítavania mesiaca, za ktorý mal daňovník príjem len na základe dohody do časového testu pre priznanie nároku na zamestnaneckú prémiu. A zároveň sa tak aspoň čiastočne zmierni, ak, dámy a páni z vládneho SMER-u, prijmete tento drobný, maličký pozmeňujúci návrh, tak sa zmierni administratívna záťaž zamestnávateľov pri vystavovaní potvrdení o príjme a posudzovaní nároku zamestnanca na zamestnaneckú prémiu. Toľko pozmeňujúci návrh prvý z mojej strany. Nech sa páči, pán spravodajca.
A ak dovolíte, druhý pozmeňujúci návrh sa týka sadzieb dane z príjmu právnických osôb. Opäť ho pre poriadok prečítam. Pozmeňujúci návrh poslanca Jozefa Kollára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon 595/2003 Zb. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač, parlamentná tlač 239:
1. V článku I, v bode 9 sa navrhovaný text § 15 označuje ako odsek 1. Dopĺňajú sa odseky 2 a 3, ktoré znejú:
"(2) Sadzba dane podľa odseku 1 písmena b) sa znižuje nasledovne:
a) na 22 %, ak deficit verejných financií klesne pod 3 % v pomere k hrubému domácemu produktu,
b) na 21 %, ak deficit verejných financií klesne pod 2 % v pomere k hrubému domácemu produktu,
c) na 20 %, ak deficit verejných financií klesne pod 1 % v pomere k hrubému domácemu produktu a nakoniec
d) na 19 %, ak bude dosiahnutý vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet verejnej správy.
(3) Sadzba dane podľa odseku 2 písm. a) až d) sa uplatní pri výpočte daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k zníženiu deficitu verejných financií pod hodnoty uvedené v odseku 2."
Čo sa týka odôvodnenia tohto druhého pozmeňujúceho návrhu, vládnym návrhom sa totižto zavádza nová sadzba dane pre daň z príjmu osôb právnických osôb, ktorá má byť zvýšená o 4 percentuálne body, teda z 19 na 23 %. A tento návrh spočíva v tom, že pokiaľ platí dynamický efekt, ktorý, myslím, že nespochybňuje ani Inštitút pre finančnú politiku a koniec koncov, ani ekonomickí experti SMER-u, ten dynamický efekt spočíva v tom, že skutočne zvýšená sadzba dane zďaleka, ale zďaleka nemusí znamenať väčší objem vybraných daní z príjmu osôb právnických osôb, to znamená, sadzby síce upravujete smerom nahor, ale je mylné očakávať a domnievať sa, že tu zároveň automaticky povedie k zvýšenému celkovému objemu vybraných daní, skôr opak bude pravdou, takéto zvýšenie sadzby dane z príjmu právnických osôb z 19 na 23 % urobí zo Slovenska najhorším miestom na podnikanie minimálne v regióne Višegrádskej štvorky. (Krátka pauza.) Pardon. O tom niet pochýb, toto je preukázateľné na tvrdých dátach, a práve preto, že urobíte týmito, nielen týmto, ale kumuláciou ďalších opatrení zo Slovenska najhoršie miesto na podnikanie, opakujem, minimálne vo Višegráde tomu tak bude, tak práve preto podviažete aj ten mizerný ekonomický rast, ktorý sa dnes odhaduje na úrovni približne 2 % HDP a možno bude ešte nižší. A keď sa zhodneme na tom, že akýkoľvek hospodársky rast nižší ako 3 % nevytvára ani jedno jediné nové pracovné miesto v ekonomike, no tak potom naozaj smerujete Slovenskú republiku k hospodárskemu úpadku. To je tak, ja plne chápem a rozumiem rastúcej nervozite v radoch finančných a ekonomických expertov SMER-u, kto by na vašom mieste pri takejto odvahe robiť takéto fatálne, fatálne zlé a hlúpe opatrenia nebol nervózny, ak k tým interným chybám, ktoré robíte tu doma v ekonomike, ešte pripočítame aj najaktuálnejšie dianie v eurozóne a v Európskej únii. Opakujem, vediete túto krajinu k hospodárskemu úpadku a k vysokému nárastu nezamestnanosti, a preto tento pozmeňujúci návrh, ktorý sa snaží aspoň primäť ekonomických expertov SMER-u k úvahe, že pokiaľ by sa darilo konsolidovať verejné financie v tých úrovniach, ako som uviedol v pozmeňujúcom návrhu, tak pri každom poklese deficitu rozpočtu verejnej správy o jeden percentuálny bod by sa o ten istý bod znižovala sadzba dane z príjmu osôb právnických osôb až do okamihu dosiahnutia vyrovnaného štátneho rozpočtu a v tom prípade by sadzba dane sa vrátila na súčasnú úroveň 19 %. Toľkoto k pozmeňujúcemu návrhu číslo dva a, ak dovolíte, ja ho opäť v kópii odovzdám pánovi spravodajcovi.
Dovoľte mi na záver, na záver povedať pár poznámok. Ako som spomínal, áno, recesia v Európe a v eurozóne je, bohužiaľ, holou skutočnosťou, holou pravdou, ale o to viac platí, že vzhľadom k tomu, že sa Slovensko tiež veľmi rýchlo dotkne mínusových znamienok, pokiaľ ide o ekonomický rast, v tomto prípade ekonomický pokles, tak o to viac platí, že naozaj nebolo potrebné urobiť ten mix opatrení, ktorý ste namiešali, pripravili, pretože dovedie túto krajinu k hospodárskemu kolapsu. Ja si myslím, že tak ako sledujem posledné návrhy z dielne ekonómov SMER-u, že skutočne pre nás je obrovskou inšpiráciou alebo inšpiračným zdrojom, skrachovaná centrálne plánovaná ekonomika. To opatrenie jedno po druhom, keď si pozriete, ktoré či už zhoršujú flexibilitu trhu práce, mám na mysli teraz socialistický Zákonník práce alebo zrušenie rovnej dane, alebo zásahy do druhého piliera, ja netvrdím, že prvý pilier bol nastavený ideálne a optimálne a nebolo treba v ňom nič meniť, ale zmeny v prvom pilieri ste sa odhodlali robiť až po roku 2017, dokonca niektoré z nich až po roku 2018. Toto všetko, keď si dáme dokopy a naozaj je takmer nemožné kvantifikovať ten druhý dynamický efekt, to znamená, čo súčet takýchto opatrení, ktoré sa vzájomne budú ovplyvňovať a ovplyvňovať s tým mínusovým znamienkom, čo toto prinesie pre ekonomický kolaps krajiny v budúcom roku, toto dneska naozaj nedokáže kvantifikovať nikto, ale všetci ekonómovia mimo tých, ktorý pracujú pre SMER, že tento dynamický efekt bude mať mínusové znamienko. Bez ohľadu na to, že nevie dneska nikto vyčísliť, čo to urobí, ako sa vzájomne bude ovplyvňovať zrušenie rovnej dane, zníženie flexibility trhu práce, nárast nezamestnanosti, zvýšenie priamych daní pre aj fyzické, aj právnické osoby a s tým spojený pokles zamestnanosti, kvantifikovať dynamický efekt vyplývajúci zo vzájomného ovplyvňovania sa týchto faktorov nedokáže naozaj nikto, ale každý, kto si ctí prirodzené zákony, tak dospeje k poznaniu, že takýto dynamický efekt bude mať mínusové, mínusové znamienko. No a čo je veľmi dôležité, v žiadnej úpadkovej ekonomike sa nedarí ani verejným financiám. A toto je práve, toto je práve vzťah medzi makro a mikroekonomikou, čiže ak urobíte na makroúrovni zmeny, ktoré sa chystáte urobiť, nevynímajúc tento práve prerokovávaný zákon o dani z príjmu, tak Slovensko rovná sa najhoršia krajina na podnikanie vo Višegrádskej štvorke, v kombinácii s externými faktormi, ktoré neviete a nedokážete ovplyvniť, rovná sa hospodársky úpadok a vtedy sa nebude dariť na Slovensku ani rodinám, ani korporáciám, ale ani verejným financiám. Preto hovorím, že v úpadkovej ekonomike sa nedarí ani verejným financiám.
Takže požiadam na záver, aby ste na predsa len zvážili podporu tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré som v mojom vystúpení uviedol. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pán kolega, hovorili ste vo svojom úvodnom, úvodnej časti vášho vystúpenia, že čaká nás zmena návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, že to bude veľa strán, veľa čísiel, že to príde do rozpočtového výboru. Ja si myslím, že to nebude vôbec veľa strán ani veľa čísiel. Tak, ako sa SMER nenatrápil veľmi s návrhom rozpočtu, ktorý je dnes v Národnej rade, tak sa nebude veľmi trápiť ani s nejakou zmenou. Ja si myslím, že ten hlavný cieľ, ktorý sledovali, už dosiahli. Oni potrebovali trochu zdramatizovať situáciu pri rokovaní so školskými odbormi, chceli ich trošku vystrašiť, aká je vážna situácia, aby nemali neprimerané požiadavky, a myslím si, že to, toto divadielko zapôsobilo, že odbory budú spokojné a budú súhlasiť. Zatiaľ, čo páni zo SMER-u môžu ďalej ošklbávať štát nielen v NDS-ke, nielen v JAVIS-e, ale i v železniciach, myslím na ten škandál, že koľajnice už stihli nakúpiť o 300 % drahšie, ako sú trhové ceny, prosím vás, aká kríza, veď toto je rozprávkový biznis, o akom sa nesnívalo ani vtedy, keď sme mali 8-percentný ekonomický rast.

Ešte sa ani dane nezdvihli a už je jasné, že rozpočet je absolútne postavený na vode, že rezerva, ktorá v ňom je, je už preč. Tie ilúzie o vystupovaní ľudí z II. piliera sa absolútne nepotvrdzujú, čo som vedel od samého počiatku a znamená to, že cieľ dosiahnuť deficit pod 3 % je iluzórny. A veľmi rýchlo sa ukáže, že je nereálny, pretože budú chýbať príjmy. Budú chýbať príjmy práve pre zvyšovanie daní a pre celý ten smrteľný koktail, ktorý ste tu namiešali. Nezamestnanosť rastie tak dramaticky ako nikdy. Vám sa darí touto novelou dostať sa temer na úroveň roku 2002. Zaradili ste takú spiatočku, že ideme normálne nepovolenou rýchlosťou, prekračujúcou rýchlosťou smerom dozadu.
V roku 2002 pred prijatím reforiem sme mali na Slovensku daň 25 %. Teraz už len 2 % nás delia po schválení tejto novely od tejto hranice. Bola to predreformná úroveň pred tými reformami, ktoré naštartovali na Slovensku ekonomický rast a urobili zo Slovenska dynamickú krajinu. Ja len pripomínam, že v tom čase bola na Slovensku úroveň nezamestnanosti 18 %. Aj k tej sa už blížite. Aj k tej smerujete, a keď nezmeníte svoju nekompetentnú hospodársku politiku, tak aj tú dosiahnete.

Ďakujem. Pán Kollár, som rád, že ste niekoľkokrát priznal, že skutočne je tu hospodárska kríza. Z vašich úst to počujem v takom opakovanom slede po prvýkrát a skutočne ma udivuje jedna vec, najprv tu bol veľký krik, že táto vláda vytvára rezervu práve na takéto neočakávané ekonomické výkyvy vo výške 540 mil. eur a dnes počúvam, že máte obavu z toho, že táto rezerva bude rozpustená.
Chcel by som len pripomenúť, že dnes pracujeme s vaším rozpočtom, máme tu rovnú daň a máme výpadok výberu 700 mil. eur. Táto vláda si skutočne, myslím, plne uvedomuje, v akej situácii sa Európska únia a eurozóna nachádza a ako ste správne podotkli, očakáva nás v budúcom roku recesia. S recesiou sú skutočne spojené viaceré negatívne vplyvy a to sa týka, samozrejme, aj zamestnanosti a podobne.
Zmena rozpočtu je nutná práve z dôvodu, že oproti tomu, čo ste naplánovali na tento rok, je realita úplne iná. Je to výsledok zlyhania aj finančnej správy zo začiatku roku, ktorý spôsobila vaša vláda. Pozmeňováky na úpravu dane z príjmu v prípade lepšieho vývoja beriem ako pozitívne, ale myslím, že budeme vedieť tiež zareagovať, keď bude ten vývoj pozitívny, tak budeme na to určite nejakým spôsobom reagovať, aby sme podporili zníženie dane z príjmu tak, ako to už pán minister financií avizoval. Ďakujem pekne.