11. schôdza

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi povedať niekoľko slov k navrhovanému zákonu aj k tomu, čo tu odznelo z úst predrečníkov, ktorí tu prezentovali svoje názory. Takže ak dovolíte, budem mať trošku iný názor ako názor, ktorý tu bol odprezentovaný.
A začal by som s tou vakcináciou, ktorá tu bola pertraktovaná. Pani ministerka to predniesla, pán kolega to skritizoval, ako to je zlé. No je to také čudné. Teraz kde je pravda a čo je dobré? Ja keď som mal možnosť, ale aj využil som príležitosť a komunikoval som s lekármi a keď bola táto zmena vakcín nasmerovaná tak, že tí lekári si museli kupovať tieto vakcíny a až tak ich aplikovali, tak narazilo to na veľkú nevôľu. A to boli hlavne lekári prvého kontaktu. Kde sú pediatri, tam je drvivá väčšina tých očkovacích látok. A potom sú to, samozrejme, obvodní lekári, ktorí v menšej miere prevádzajú tieto očkovania. Ale cez to všetko, keď ich mali teda realizovať, tiež sa sťažovali na tú zmenu zákona predchádzajúceho, že to nebolo dobré. No to pani ministerka teraz tu naniesla. Keď niektorí ste počúvali a bolo programové vyhlásenie vlády, viete, že ja som to okrem iného, pani ministerka, už tam spomínal, že by sa to mohlo zmeniť. Ak dovolíte, tak ja by som vám chcel za to, naopak, zase poďakovať. Čo kolegovia kritizujú, dúfam, že mi odpustia aj teda aj iný názor. Ale myslím si, že je to naozaj lepšie.
Ja odpoviem aj kolegovi pánu Uhliarikovi na tú otázku, ktorá smerovala k ministrovi. Pani ministerka, však, samozrejme, mi to potom upresníte a povedzte vy ten svoj postoj, zaujmite ho, ale na to existuje úplne jednoduchá odpoveď, aby sme neargumentovali tým a možno nestrašili mamičky tým, že lekár predpíše recept vakcinácie a teraz tá mamička pôjde do lekárne si to zobrať s tým, aby išla s chladničkou a podobne. V Bratislave možno by to chcelo nejako inak možno aj nad tým sa vážne zamyslieť, aby nedošlo k takým situáciám, keď tá očkovacia látka, nebodaj, pôjde domov, nebude v chladničke, lebo má to byť chladené. Teda sú tam tie podmienky také, aby boli zachované. Ale v menších obciach a mestách funguje to tak, že lekár síce predpíše ten recept pre tú matku na tú vakcínu, ale nedá ten recept matke do ruky, aby išla do tej lekárne a vybrala tú vakcínu, ale pošle tam svoju zdravotnú sestru. Zdravotná sestra, ktorá je na oddelení na obvode, tak to je tá, ktorá ide, zoberie tie očkovacie látky, má aj tú chladničku, má všetky tie podmienky, donesie to na ambulanciu, dohodnú si to očkovanie toho dieťaťa alebo tých detí a je po probléme. Lekári zase hovorili, že ten pôvodný spôsob očkovania bol lepší. (Reakcia z pléna.) Ale ma rozumiete, táto zmena, ktorá teraz tu nastáva a je tu predložená, je lepšia. Toto si chválili tí lekári. No tak to je len toľko na vysvetlenie aj v reakcii na tie možné riziká, ktoré by tu eventuálne mohli vzniknúť. Áno, nie je to jedno, akú očkovaciu látku aplikuje ten lekár, ale si musia naozaj tí lekári ustriehnuť tieto veci. Prípadne, ja neviem, pýtam sa, či by to bolo možné pozmeňujúcim návrhom alebo nejako do zákona to dať, aby pre ten predpísaný liek očkovacej látky šla tá zdravotná sestra, kde vybrať tú očkovaciu látku ona pôjde s chladničkou aj s tým chladiacim zariadením a je po probléme. A nepôjdu priamo tie matky vyberať tie lieky. Ale tento spôsob ja, naopak, chcem podporiť. A je dobrý. No tak, kolegovia, viete, sme z opozície a máme rôzne názory. Ale tak už čo teda?
No pár poznámok mám tu napísaných. Je to taká čmáranina. Ja tu nemám taký ten text. Dúfam, že to tak aj súvisle sa mi podarí povedať.
No táto dnešná spoločnosť je naozaj, žiaľ, nastavená na konzumáciu liekov. Je to úplne strašné, keď vnímam ten farmaceutický priemysel. Naozaj, na jednej strane tu je tak silný, že ani pani ministerka sa tomu neubráni. A ešte ten tlak je na to ministerstvo aj na toho ministra, to je jedno, ktorý je tam minister, tak silný. No ja ti poviem, no dneska pacient nie je pacientom, ale je klientom. My nazývame dnešných pacientov klientmi. No aj z toho komerčného hľadiska no fakt je to asi aj ten správny pojem, ktorý, si dovolím povedať, dehonestuje človeka, ktorý naozaj potrebuje zdravotnú pomoc a ktorý je chorý. A teraz lekár alebo zdravotnícke zariadenie akékoľvek pacienta keby nazvalo, že je klient, a to nazýva farmaceutický priemysel, že to sú klienti, no tak to zoberiem, hej, lebo sú to klienti. A asi ten klient je vtedy dobrý a vtedy je najlepší, čím viac liekov spotrebuje.
My sme taký prepočet spotreby liekov s pánom doktorom tak robili. Ja nie som lekár, tak som tak na to ešte povedal, ako to bolo povedané, že tí dôchodcovia dneska sa dožijú tých chorôb, pán kolega to tu spomínal. Ja všetkým dôchodcom želám, aby sa dožili zdravia a dlhého veku, a nie chorôb aby sa dožili, ale, naopak, zdravia, no teraz tá spotreba liekov je naozaj tak, že my sme to tak vyrátali, že jedného pacienta sme analyzovali. To boli dve hrste denne. A teraz tí špecialisti ako lekári predpíšu ten svoj vlastný liek. No farmaceutický priemysel, ten sa tomu teší, to je úplne super, lebo to majú konzumenta, to majú klienta, hej, spotrebného. A my sme to prerátali. To bol normálne kufor liekov na mesiac, ktorý skonzumoval, nie spotreboval, ale skonzumoval ten pacient. To nie je cesta, vážení kolegovia, to nie je cesta.
Ak dovolíte, ja tu trošku vnesiem aj iný ako medicínsky pohľad. A to bude filozoficky. Ale tak dúfam, že mi to aj prepáčite. Aby som nerozprával len tak do vetra, možno to bude tak na posmech niektorým a možno, keď tí novinári niektorí to zachytia, tak ma zase len poprekrúcajú a zosmiešnia, dajú mi také bubliny v tých novinách, čo som povedal, pričom v skutočnosti som to nepovedal, človek sa nepozná, ako šetriť tie lieky a naozaj dnes šetriť aj tú rozpočtovú kapitolu ministerstva zdravotníctva aj zároveň to, čo tu odznelo, tie zisky farmaceutických firiem, aby neboli také, alebo proste aby aj tieto veci sa korigovali, aby tu nebol len biznis na liekoch a biznis na úkor nášho zdravia, poviem, jedna z ciest je takou obyčajnou cestou a to je cesta zdravej výživy, zdravých potravín. A tie hypermarkety, odpusťte mi, ako to poviem, to nie sú potraviny, to sú otraviny. A to sú onkologickí pacienti. My si vyrábame onkologických a ťažko chorých pacientov. A zase však, samozrejme, ten farmaceutický priemysel je ten, ktorý si mädlí ruky, lebo zase len na tých liekoch zarobí. A onkologickí pacienti sú veľmi nároční z hľadiska financovania. Tie onkologické lieky sú naozaj veľmi drahé. Aj v ruke som videl ten liek. Bola to malá škatuľka. Aj dokonca som držal onkologický liek, nepamätám si už, ako sa volal, pani doktorky som sa pýtal, či to je ten zázračný liek proti rakovine. Cez ministerstvo zdravotníctva sme špeciálne pre pacientku zomierajúcu vybavovali takýto liek. Bola to 48-ročná mladá žena, ekonómka, ktorá mala veľkú chuť žiť. A my sme takisto jej tu držali palce, aby naozaj mohla tu medzi nami byť. Žiaľ, zomrela, už je to dozadu pár rokov, nejaké štyri roky. A teraz ten liek prišiel. Ministerstvo zdravotníctva dalo tú výnimku a ten liek v korunách ešte stál 280 000 korún. Bola to taká malá škatuľka. Myslím, že tá pacientka, môžem jej meno krstné povedať, ale to nie je ani podstatné, ani nestihla ten liek upotrebiť všetok. A zomrela skôr, ako v podstate tie lieky doužívala. Tak ja som si tiež tak položil otázku: Komu tu o čo ide? No tak vymyslime nejaký liek. A to sú také hypermarketové ťahy, ako sú v potravinách, ako ja neviem akcie. Kde všade máme akcie potom už aj na tie lieky? A liek bude stáť 500 000 ja neviem korún, hej, v korunách to hovorím. A teraz, však jasné, pre ten farmaceutický priemysel je to úplne super, ale všeliek alebo všeliek na všetko a liek proti rakovine zatiaľ sme nevymysleli a všeliek na všetko takisto nemáme ešte.
Ja som si poznačil ten pojem, ktorý kolega Ivan Uhliarik tu už spomenul, alebo citoval pani ministerku, sociálna lieková politika, že je to zaujímavý pojem. Aj pre mňa je to zaujímavý pojem. A verím, že to pani ministerka myslí aj úprimne, aj vážne. Keby sa človek s tou pojmológiou pohral, tak naozaj dá to veľmi zaujímavý výrok. Ale viem si to predstaviť, že by bola tu zdravá sociálna lieková politika, aby tu neboli ľudia tí, ktorí naozaj kupujú drahé lieky. A väčšinou sú to, áno, však, chvalabohu, poviem to, hej, starší ľudia, lebo keď už sú mladí ľudia chorí, tak to je zlé. Ale dnes aj stredná generácia, aj deti, aj mladí ľudia sú chorí a dokonca zomierajúci.
Táto spoločnosť je aj somaticky chorá. My nie sme chorí, len proste sme chorá spoločnosť. Viete, to je zase taký filozofický pojem. Táto spoločnosť je chorá, lebo braky nazývame hodnotou a po hodnotách skutočných šliapeme. Tak v tomto zmysle sme chorí. Ale ani psychiatrické lieky tu nepomôžu. Ale naozaj je tu to, aby sme si nazreli sami do vlastného srdca, takisto aj ja som jeden z tých, zvlášť my tu v parlamente aby sme sa pričinili o to skutočné zdravie. Antická doba poznala taký pojem kalokagatia, to je súlad medzi, človek krásny telom i dušou. No dneska sa pozrime, ako my vyzeráme. Aké je naše, aké je tvoje vnútro, aké je moje vnútro. Pozri sa na seba, ale pozri sa aj na svoj vlastný vzhľad, ako vyzeráš aj fyzicky, somaticky, pozri sa na to. Antické sochy a amfory sú. Tak ten človek je naozaj zobrazený aj na tých sochách nádherný. To boli atléti, vyšportované telá. Ale oni mali aj to vnútro zocelené, hej. A to ťa musí čosi stáť. A čo ťa nič nestojí, za nič nestojí.
Pani ministerka, chcem vám povedať takúto vec, že ani zdravotníctvo nie je zadarmo, aj keď my to máme v ústave zaručené, hej, že je tá služba. Ale zadarmo nie je nič. Nič v živote nie je zadarmo. A či je zadarmo niečo? Tak ja takú jedinú vec nepoznám, ktorá by bola zadarmo. A ak by taká vec bola, tak za nič nestojí. Všetko ťa čosi stojí. A tá cena nie je len vyčíslená v peniazoch. Pani ministerka, mali sme možnosť tak aj rozprávať, keď už som položil tú otázku, keď také dievčatko malé sa ma pýtalo na adopciu. A teraz prišli za mnou so slovami: „Pán Kuffa, dali by ste nám Viktorku na adopciu?“ A teraz ja sa pýtam: „No a vy si myslíte, že ja o tom rozhodujem?“ A ona, tá mamička, adoptívna hovorí, že, áno, ja o tom rozhodujem. Tak ja som vyrástol, s myslením, páni moji, tak to už človek akú moc má. A ja som tak úsmevne hovoril: „Dobre. A koľko za ňu dáte?" Tak som bol tak naštartovaný. Pani ministerka bola pohoršená z toho, keď som položil túto otázku, že to bolo také až morbídne, ale tá matka povedala cenu. A povedala tú cenu takú, keď som si ja uvedomil, že toto by bola najvhodnejšia adoptívna matka. Ani tá fyzická matka nebola taká dobrá ako tá potenciálna adoptívna. A ona povedala cenu, z fleku ju povedala: „Dám za ňu celý svoj život.“ Čo by mohla dať viac? To nie je vyčíslené všetko len v eurách a v korunách. Viete, všetko má svoju cenu, všetko má svoju hodnotu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, je po 12.00 hodine, chcete dokončiť svoje vystúpenie?

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Hej. Len dokončím to. Toho je už málo.
No ešte mám tu tak len úplne naozaj krátko povedať, už nebudem tak zdržiavať. Nič nie je dobré to, čo je proti občanovi, čo je proti človeku.
V tomto zdravotníctve, pani ministerka, by som vás takto veľmi pekne chcel poprosiť zamerať sa aj na to, lebo my hovoríme o liekovej politike, možno o nemocniciach, o poskytovateľoch služieb v zdravotníctve, o liekoch, aké sú kvalitné a super. Ale to nie je len v tej liečbe, to nie je to, čo ten lekár pre toho pacienta urobí, kde lekár je kdesi vysoko, vysoko na piedestáli a ten pacient, pozerám sa dole, či tam vôbec nejaký je, ten červík tam dole. To je ten môj pacient? Treba, aby toto tuná nebolo, ale aby tuná bola dôstojnosť zachovaná, úctivo sa správať k tým ľuďom. A čím si vážnejšie chorý, keď si nevyliečiteľne chorý a zomierajúci, ak raz budeš ležať na tom lôžku, zažiješ to, aké to je. A keď my s tým človekom narábame len tak ako s nejakým kusom polena a odmerane sa správame k nemu, tak čo to je za spôsob? A veľa na to netreba. A tú Matku Terezu som tu spomínal. A ona to tak aj hovorila v tej službe, v ktorej slúžila, v tej Kalkate. Tak ona si sama uvedomila, že všetkým pomôcť nemôže, ona robila zdravotnú službu, sanitnú službu. Všetkým síce pomôcť nemôžeme, ale milovať môžeme všetkých. Nemyslím ani v perverznom slova zmysle to milovanie, lebo dneska človek keď aj povie slovo milovanie, veď to sa všetko úplne zvrhlo. Ja keby som teraz povedal, že mám priateľa, tak na mňa pozerajú, že som asi opačne orientovaný. No a mám priateľa. A keď poviem, že mám priateľku, no tak zase mi povedia, no tak že som neverný svojej manželke. No nie je to tak, lebo priateľstvo je úplne čosi iné. A tým je chorá tá spoločnosť. Aký je liek na to? Ale my poslanci máme byť vzorom tejto krajiny. Tak keď je tu tá vzorka 150 poslancov, však ja nechcem niekoho uraziť, a to som aj ja, aj ja sa koľkokrát hanbím, hej, že toto je tá vzorka tejto našej krajiny, však skúsme sa sami seba prehodnotiť a pozrieť si naozaj predovšetkým do vlastných sŕdc a do vlastných duší. Pán Boh vám žehnaj všetkým. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Drahý kolega Kuffa, vy ste to úplne perfektne zakončili potom, lebo ste to povedali, tak ako to je v kostole, lebo to tak asi aj vyzerá. To sú zmätené tie veci všetky, o ktorých hovoríte. Viete, ja vás rád počúvam. Ale to nevedie k ničomu. Treba sa pripraviť na to a rozprávať, ak chcete rozprávať o liekoch, o kvalite pridaného života, koľko to stojí, ako to vidieť, čo sa vlastne deje v tom. Ale vy máte len také pocity z toho celého života, ktorý popri vás plynie. Máte, povedzme, dobrý, správny zmysel pre život, ale nevidíte ten problém, vlastne mu absolútne nerozumiete. A to je tá katastrofa tých vystúpení potom. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Štefan, ty si náhodou veľmi dobre povedal o tom, že zdravotníctvo je služba. A je to služba občanom v rámci zachovávania zdravej populácie, pretože len zdravá populácia nám dokáže dosiahnuť nejaký ekonomický rast a blahobyt a to, aby sme sa tuná mali všetci dobre. Preto v rámci aj liekovej politiky by sa nemalo zabúdať na to, že zdravie a zdravotná starostlivosť by nemali byť obchodom, ale v prvom rade službou a odbornosťou, pretože pokiaľ budú zdravotné služby poskytovať odborníci, a je jedno, či sú to lekári, doktori, zdravotné sestry alebo aj lekárnici, tí, ktorí vydávajú lieky tým pacientom, tak vtedy to bude dobre. To znamená v prvom rade odbornosť a nehľadieť na to, aký si kto z toho chce urobiť obchod sám pre seba alebo už pre nejakú skupinu. Takže v prvom rade na toto by sme sa mali zamerať, aby zdravotníctvo nebolo obchodom, ale v prvom rade službou pre občana a zabezpečované odborníkmi. Ďakujem pekne.

Tak ja len krátko. Zdravotníctvo nemôže byť o biznise, ale o službe. Lekár, to nie je zamestnanec, zdravotná sestra, to nie je len zamestnanec, to je služba tomu druhému, to je tá služba chorému, ťažko chorému a zomierajúcemu. Možno pán profesor alebo pán docent nemusí so mnou súhlasiť, ja si uvedomujem, že aj v tejto sále veľakrát hovorím len do betónu a do prázdnych lavíc a veľakrát ja sám ťažko hľadám tieto slová, lebo keď aj mnohé veci, poviem, zle sa porozumejú aj zle sa pochopia, to beriem, ale veľakrát sa cielene prekrúcajú, to už je horšia vec. Ak to cielene prekrúcaš, to je tvoje svedomie, to je hlas tvojho srdca. No ale človek, ktorý je prázdny, a sud, ktorý je prázdny, tak ten najviac duní. Človek, ktorý je naplnený aj životnou skúsenosťou, nebude dunieť len ak taký prázdny sud. Ja len toľko k tomu.

Ctené dámy poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 11. schôdze v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.
Je to tlač 224.
Poprosím teraz pána poslanca Jozefa Ježíka a pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľa a spoločného spravodajcu, už sa tak stalo.
A odovzdávam slovo ďalšiemu rečníkovi v poradí z ústne prihlásených, a to Jozefovi Mikloškovi. Pripraví sa pán poslanec Tibor Bastrnák.
Nech sa páči.

Vážená pani ministerka, vážená Národná rada, páni poslanci, ktorí majú záujem o zdravotnícku problematiku, vítam vás poobede. Moje úvodné poznámky budú, povedal by som, otrasné, pretože z viac ako 200 000 občanov Slovenska užíva každý viac ako 10 liekov. V roku 2011 občania vrátili do lekární 97 ton liekov, ktoré išli takto prakticky do koša. Napriek tomu sa naďalej lieky masovo predpisujú s nádejou, že ich niekto zaplatí.
Nedávno som čítal v nemeckých novinách, niekde ich mám, že v investovaní do zdravotníctva v roku 2000 až 2009 alebo 2010 vzhľadom na HDP bolo Slovensko vysoko najlepšie zo všetkých štátov Európskej únie. Tú tabuľku môžem zohnať. Je to pravda? Konštatujem, že zdravotníctvo je čiernou dierou rozpočtu nielen u nás. Ak doň dáme desaťkrát viac ročne financií, bez problémov to minie, pretože stále máme viac drahších a presnejších prístrojov, stále máme novšie a drahšie lieky, napr. chemoterapeutiká, ale aj mnohé iné.
Podotýkam, že niektoré zamestnania sú povolania, nie zamestnania. Určite medzi ne patrí vedec, lekár, učiteľ, kňaz, vychovávateľ. U nich nemôže byť kritérium zisk. Vo vede napr. platí výrok, voľne ho citujem, otca kybernetiky Norberta Wienera, ktorý asi do dnešnej spoločnosti moc nepatrí, ale ten výrok je takýto: „Opravdivý vedec by mal byť hnaný takým neodolateľným tvorivým pudom, že by mal byť ochotný aj sám platiť za tú prácu, aby ju mohol vykonávať.“
Pred pár dňami som videl, tuším na kanáli Film+, americký film známeho režiséra Moora, silnejšieho chlapíka s čiapkou. Veľmi silno kritizoval zdravotnícky systém Ameriky, ktorý je zameraný na biznis, na tých, čo sú poistení, s minimálnou snahou pomôcť tým, ktorí sa nemôžu poistiť a ktorých potom nevyliečených z nemocnice dávajú do taxíka a vyhodia na zasneženú ulicu. Porovnal to so situáciou vo Francúzsku, kde zistil a dokumentoval, že tamojší zdravotnícky systém je bezplatný a dokonca aj s bezplatnými nočnými návštevami u pacientov, so štátom zaplatenými ženami, ktoré chodia pomôcť vyprať a vyžehliť mladým matkám a tak ďalej a tak ďalej. Neviem, či môžem tomu veriť, ale vrcholom bolo, že v USA na toľko oslavovaných hrdinov z 11. septembra, hasičov, záchranárov a tak ďalej, ktorí tam stratili zdravie, po rokoch sa už zabudlo, aj ťažko chorí nemajú veľa nárokov na terapiu a na liečenie. Hlavný gól bol v tom, a už skončím s týmto filmom, pozrite si ho, že keď ten režisér Moore zobral týchto ľudí a loďkami odišli na Kubu, kde ich vyšetrili, stanovili diagnózu a nasadili lieky, jedna veľmi vážne chorá záchranárka si potom kúpila liek, ktorý v USA stál 120 dolárov, a tam zaň zaplatila 5 centov teda. Nechcem provokovať systémom, teda bezplatným v zdravotníctve, celkom, lebo všetko niečo stojí, ani Kubu, ale isteže je pozoruhodné, že takéto systémy existujú. A my, keď nám ide o sociálny štát a o ľudí a ich istoty, tak by sme mali nad týmto porozmýšľať.
Teraz sa vrátim k našej situácii. Niekoľko otázok som pri prvom čítaní, pokiaľ sa pamätám, položil, odpovede som sa vtedy nedočkal. No takže na zajtra som pani ministerke na hodinu otázok pár z týchto otázok položil, už neviem, či na mňa dôjde rad, ale chcel by som konštatovať, že farmakologický biznis je dnes tretím najväčším biznisom na svete, po zbrojárstve a drogách.
Poslanec Uhliarik povedal, že občania Slovenska dávajú ročne 1,3 mld. eur na lieky. Zaujímali by ma štatistiky od roku 1993, ako je to v porovnaní s inými štátmi Európskej únie, čo sa týka výdajov na lieky. Z televízie som sa tiež dozvedel nedávno, že máme príliš veľa lekární, že na jednej ulici sa našli aj štyri lekárne. Koľko ich teda máme na obyvateľa, ako je to v iných štátoch a koľko z nich je sieťových a kto je ich majiteľom?
Kolísanie cien liekov sa mi tiež zdá náhodné, to som tiež už raz tu povedal. Zaujímalo by ma, ako tá komisia pracuje, aké sú jej kritériá, z čoho vychádzajú, aký je možný lobing u nich. Minule som spomenul liek Detralex, na žily. Bol voľakedy na recept, teraz je voľný a krabička stojí 17,60 eura, tuším. Prečo tak naraz sa to zmenilo a už si ho možno kúpiť voľne, aj keď je dosť drahý?
Tiež upozorňujem na seniorov, asi 18 000 z nich má penziu menšiu ako 200 eur. Priemerná penzia je dnes u nás 375 eur, ten priemer pomaly stúpa, najmä preto, že ľudia s malými penziami, staropenzisti vymierajú. Čo by sa dalo pre týchto ľudí urobiť, aby liekový systém bol viac senior friendly, pri úvahe ich malých penzií a vyšších nárokov na lieky? Končí Európsky rok aktívneho starnutia. Ešte by sme za štyri týždne mohli niečo v tomto smere urobiť, ale aj budúci rok budeme mať Európsky rok občianstva, takže akosi usilovnosti sa medze nekladú ani v ďalšom roku.
No tiež sa chcem opýtať, ako to je s prevenciou. Iste je byť lepšie zdravým ako chorým. Koľko dávame do prevencie, napr. do alternatívnej medicíny bez chémií, do propagácií zdravej výživy a zdravého spôsobu života, do športu?
Treba pochváliť pána poslanca Rašiho, ktorý tu teraz nie je, sa na to chystám dosť dlho, za jeho preventívne prehliadky pre poslancov aj personál Národnej rady. Zajtra budú tuším o cukrovke, ešte šťastie, že to nebude po večeri, keď dostaneme od Mikuláša balíky.
Aké sú dnes možnosti lobovania farmafiriem u nás? Majú priamy prístup k lekárom, za akých podmienok?
Záverom toľko diskutovaný zákaz vernostných systémov, dostali sme k tomu veľa listov, je nesprávny. Je iba v prospech niektorých lekární. A napadá mi, prečo by sme nemohli zakázať vernostné systémy aj napríklad na benzínových pumpách alebo v obchodných reťazcoch zakázať akcie. Je ich dosť a sú v prospech ľudí. Prečo by aj lekárne nemohli mať nejaké akcie pre seniorov? Napríklad zoberú si dva ibuprofény, tretí dostaneš zadarmo, ale to som, myslím, už povedal voľakedy.
Uvedomme si, že tieto otázky sú skôr pre prvé čítanie, ale snažiť sa o pozmeňujúci návrh, ktorý aj tak neprejde, si myslím, je v tomto smere zbytočné. Teším sa, že som mal možnosť povedať aspoň týchto niekoľko myšlienok. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi rada by som sa vyjadrila možno aspoň k niektorým z bodov.
Som rada, že tu bola ponúknutá aj pre kolegov poslancov možnosť sadnúť si na kávu a vydiskutovať si od pána poslanca Uhliarika veci o týchto zákonoch, ktoré predkladáme. Ja som pevne verila, že túto možnosť budem mať na zdravotníckom výbore, tak ako nám to prináleží. Bohužiaľ, páni poslanci v ten deň neprišli do práce, takže o túto možnosť som bola ukrátená.
Rada by som sa vyjadrila na začiatok k niečomu, čo skutočne, ako povedal pán poslanec Novotný, sa prelína aj potom s nasledujúcim zákonom, ktorý predkladáme, a to k možnostiam poskytovať zľavy pre seniorov, možno preto takto na začiatok, pretože, áno, bolo to práve, prepáčte, pre seniorov, pre pacientov, pretože boli to ale práve seniori, na základe stretnutia s ktorými vznikla u nás tá koncepcia, tá myšlienka. A na základe stretnutia s nimi aj s ostatnými pacientskymi organizáciami, kde sme hovorili veľa o tom, aký je rozdiel medzi poskytovaním zľavy a zavedením vernostných systémov, tak si stále myslím, po týchto stretnutiach, a potvrdili sme si to spoločne aj na našom valnom zhromaždení, som sa zúčastnila valného zhromaždenia Jednoty dôchodcov, že skutočne teraz je potrebné riešiť akútny problém, ktorý vznikol.
Musím povedať, že, áno, všetko nepoznané prináša vždy ľudstvu určité obavy. A tu predkladáme legislatívu, ktorá je určená len naozaj jedným a pacientom. A jej zmyslom má byť skutočne len pomôcť im tam, kde to potrebujú, v ich peňaženkách teraz. Je to pre vás pravdepodobne nová nepoznaná vec, páni poslanci, ale určite keď si na to zvykneme, tak legislatíva v prospech pacientov nebude naďalej vzbudzovať obavy.
Musím povedať, že nezvyknem, iste ste si to všimli, využívať nejaké expresívne výrazy. V tejto chvíli smerom k cenám liekov a k predkladanej legislatíve vzhľadom na to, že poznám vzdelanie aj informácie, ktorými disponujú vystupujúci poslanci, musím jednoznačne povedať, že klamete. Ceny liekov nestúpnu, tie lieky nezdražejú. Lieky zlacnejú a okrem toho sme zaviedli takisto aj preventívne opatrenie, kde v prípade, že by posun ceny liekov išiel hore, je obmedzenie na 2 až 3 %.
Stále sa tu hovorilo o tom, že predchádzajúce opatrenia a systém, ktorý je podľa prezentovaných vystúpení funkčný, priniesol úspory, „priniesol úspory,“ citujem, „systému, štátu, poisťovniam", neviem dokedy, pretože výsledkom takto nastaveného systému boli skutočne drakonické doplatky liekov. Zbytočne budete hovoriť našim pacientom, ktorí doplácali po posledných opatreniach, ktoré boli ešte zvyškovými na základe systému, ktorý bol zavedený, aj 250 eur na lieky, že lieky vlastne zlacneli, pretože priniesli úsporu systému, štátu a poisťovni. Sú poznatky, ktoré máme zo stretnutí s pacientmi, skúste sa s nimi niekedy porozprávať. Podliečený pacient sám si v tejto chvíli kupuje nie plnú dávku, nekupuje si dve krabičky, ale iba jednu krabičku liekov. Dáva si buď ich polovičnú dávku, alebo užíva lieky každý druhý deň, pretože aktuálne v tom momente nemá na celý doplatok. Kde sa nám to objaví? V poškodení zdravia, ktoré z tohto plynie. Jednoznačne sa tak znova predraží systém, nehovoriac o dopadoch na tých jednotlivcov, ktoré naozaj tí pacienti nemuseli mať. Sú to tie následky.
Toto isté je k očkovaniu. Bola som udivená, že ste vôbec otvorili tému očkovania, pretože si všetci ešte veľmi, veľmi pamätáme, čo sa stalo. Zmenil sa systém, ktorý fungoval dlhé roky. A výsledkom toho boli nápisy na ambulanciách lekárov: „Neočkujeme.“ Výsledkom toho je 40-percentný pokles zaočkovanosti detí.
Vy sa ma pýtate, ako chceme zabezpečiť chladový reťazec. Prepáčte, pán poslanec, táto vec je vyriešená od roku 2005, keď vo Vestníku vyšiel výnos ministerstva, ktorý jasne túto vec upravuje. Vzhľadom na to, že vám ste ho zrejme opomenuli, tak pri zmene, ktorú ste robili, je naďalej účinný a platný. Môžeme ho dodať. Jasne upravuje práve aj situáciu, ktorú uvádzal pán poslanec Kuffa. Takže je to upravené, postupy sú metodicky upravené a výsledkom je, že znova naše deti sú u svojich lekárov očkované. Ten dopad bol reálny. My sme sedeli s odbornými spoločnosťami. Nie je pravda, že je to nátlak nejakej časti lekárov, ktorým sa nechce pracovať alebo ktorým sa nechce. Im sa nechce byť obchodníkmi s liekmi. A menili ste vec, ktorá roky a roky fungovala. A skutočne sme sa venovali otázke, za celé tie roky neprišlo k jedinému poškodeniu zdravia v dôsledku nedodržania chladového reťazca.
Čo sa týka reexportu, skutočne uznávam, že je len veľmi málo ľudí v zdravotníctve, ktorí sa v reexporte vyznajú tak ako pán poslanec Uhliarik, to je pravdou. Nie je však, bohužiaľ, pravda, že táto situácia je až taká bezpečná pre slovenských pacientov. Určite nie je na škodu, že to budeme monitorovať. A pri skutočne nízkych cenách zabezpečíme a vytvorili sme si možnosť zabezpečiť, aby našim slovenským pacientom lieky nechýbali, aby naozaj neboli predmetom špekulácií. Práve tá skutočnosť, ktorú uviedol pán poslanec, že firmy si monitorujú a nepodporujú túto vec, je dôsledkom toho, že sa vyvážajú lieky, ktoré nie sú nadbytočné, ale ktoré by mohli byť práve v tom momente potrebné pre našich pacientov.
Myslím si, že asi toto by možno aj stačilo. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predloženého návrhu je prebratie Európskeho parlamentu a Rady 2011/62/EÚ z 8. júna 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83, ktorou sa stanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, pokiaľ ide o predchádzanie vstupu falšovaných liekov do legálneho dodávateľského reťazca.
Návrhom zákona sa menia a dopĺňajú doterajšie ustanovenia o výrobe humánnych liekov, veľkodistribúcii humánnych liekov a výdaji humánnych liekov za účelom zabránenia prieniku falšovaných liekov do legálneho dodávateľského liekového reťazca.
Navrhujú sa aj ďalšie zmeny, ktoré prispejú k sprehľadneniu a skvalitneniu procesov zaobchádzania s humánnymi liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, najmä v rámci poskytovania lekárenskej starostlivosti.
V článku II sa dopĺňajú správne poplatky za nové činnosti stanovené v návrhu zákona.
A v článku III sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zámerom je spresnenie a úprava platného zákona a jeho zosúladenie s terminológiou zákona č. 362/2001 Z. z.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aby som vystúpil ako spravodajca výboru k spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona o lieku (tlač 225).
Predseda Národnej rady pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre zdravotníctvo.
Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote a odporučili Národnej rady návrh zákona schváliť s pripomienkami.
V časti IV spoločnej správy sú uvedené jednotlivé pripomienky.
Gestorský výbor rokoval o návrhu dňa 27. novembra 2012 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť, ako aj schváliť všetky pripomienky obsiahnuté v spoločnej správe.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej by som sa prihlásil ako prvý.

Prednášam pozmeňujúci návrh, môj pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 225).
V čl. I bode 88 § 60 ods. 6 sa slová „držiteľom povolenia na výrobu liekov“ nahrádzajú slovami „držiteľom registrácie humánneho lieku“.
Zdôvodnenie. Predmetom úpravy ustanovenia § 60 ods. 6 je držiteľ registrácie humánneho lieku.
Ďakujem, skončil som.