Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi povedať niekoľko slov k navrhovanému zákonu aj k tomu, čo tu odznelo z úst predrečníkov, ktorí tu prezentovali svoje názory. Takže ak dovolíte, budem mať trošku iný názor ako názor, ktorý tu bol odprezentovaný.
A začal by som s tou vakcináciou, ktorá tu bola pertraktovaná. Pani ministerka to predniesla, pán kolega to skritizoval, ako to je zlé. No je to také čudné. Teraz kde je pravda a čo je dobré? Ja keď som mal možnosť, ale aj využil som príležitosť a komunikoval som s lekármi a keď bola táto zmena vakcín nasmerovaná tak, že tí lekári si museli kupovať tieto vakcíny a až tak ich aplikovali, tak narazilo to na veľkú nevôľu. A to boli hlavne lekári prvého kontaktu. Kde sú pediatri, tam je drvivá väčšina tých očkovacích látok. A potom sú to, samozrejme, obvodní lekári, ktorí v menšej miere prevádzajú tieto očkovania. Ale cez to všetko, keď ich mali teda realizovať, tiež sa sťažovali na tú zmenu zákona predchádzajúceho, že to nebolo dobré. No to pani ministerka teraz tu naniesla. Keď niektorí ste počúvali a bolo programové vyhlásenie vlády, viete, že ja som to okrem iného, pani ministerka, už tam spomínal, že by sa to mohlo zmeniť. Ak dovolíte, tak ja by som vám chcel za to, naopak, zase poďakovať. Čo kolegovia kritizujú, dúfam, že mi odpustia aj teda aj iný názor. Ale myslím si, že je to naozaj lepšie.
Ja odpoviem aj kolegovi pánu Uhliarikovi na tú otázku, ktorá smerovala k ministrovi. Pani ministerka, však, samozrejme, mi to potom upresníte a povedzte vy ten svoj postoj, zaujmite ho, ale na to existuje úplne jednoduchá odpoveď, aby sme neargumentovali tým a možno nestrašili mamičky tým, že lekár predpíše recept vakcinácie a teraz tá mamička pôjde do lekárne si to zobrať s tým, aby išla s chladničkou a podobne. V Bratislave možno by to chcelo nejako inak možno aj nad tým sa vážne zamyslieť, aby nedošlo k takým situáciám, keď tá očkovacia látka, nebodaj, pôjde domov, nebude v chladničke, lebo má to byť chladené. Teda sú tam tie podmienky také, aby boli zachované. Ale v menších obciach a mestách funguje to tak, že lekár síce predpíše ten recept pre tú matku na tú vakcínu, ale nedá ten recept matke do ruky, aby išla do tej lekárne a vybrala tú vakcínu, ale pošle tam svoju zdravotnú sestru. Zdravotná sestra, ktorá je na oddelení na obvode, tak to je tá, ktorá ide, zoberie tie očkovacie látky, má aj tú chladničku, má všetky tie podmienky, donesie to na ambulanciu, dohodnú si to očkovanie toho dieťaťa alebo tých detí a je po probléme. Lekári zase hovorili, že ten pôvodný spôsob očkovania bol lepší. (Reakcia z pléna.) Ale ma rozumiete, táto zmena, ktorá teraz tu nastáva a je tu predložená, je lepšia. Toto si chválili tí lekári. No tak to je len toľko na vysvetlenie aj v reakcii na tie možné riziká, ktoré by tu eventuálne mohli vzniknúť. Áno, nie je to jedno, akú očkovaciu látku aplikuje ten lekár, ale si musia naozaj tí lekári ustriehnuť tieto veci. Prípadne, ja neviem, pýtam sa, či by to bolo možné pozmeňujúcim návrhom alebo nejako do zákona to dať, aby pre ten predpísaný liek očkovacej látky šla tá zdravotná sestra, kde vybrať tú očkovaciu látku ona pôjde s chladničkou aj s tým chladiacim zariadením a je po probléme. A nepôjdu priamo tie matky vyberať tie lieky. Ale tento spôsob ja, naopak, chcem podporiť. A je dobrý. No tak, kolegovia, viete, sme z opozície a máme rôzne názory. Ale tak už čo teda?
No pár poznámok mám tu napísaných. Je to taká čmáranina. Ja tu nemám taký ten text. Dúfam, že to tak aj súvisle sa mi podarí povedať.
No táto dnešná spoločnosť je naozaj, žiaľ, nastavená na konzumáciu liekov. Je to úplne strašné, keď vnímam ten farmaceutický priemysel. Naozaj, na jednej strane tu je tak silný, že ani pani ministerka sa tomu neubráni. A ešte ten tlak je na to ministerstvo aj na toho ministra, to je jedno, ktorý je tam minister, tak silný. No ja ti poviem, no dneska pacient nie je pacientom, ale je klientom. My nazývame dnešných pacientov klientmi. No aj z toho komerčného hľadiska no fakt je to asi aj ten správny pojem, ktorý, si dovolím povedať, dehonestuje človeka, ktorý naozaj potrebuje zdravotnú pomoc a ktorý je chorý. A teraz lekár alebo zdravotnícke zariadenie akékoľvek pacienta keby nazvalo, že je klient, a to nazýva farmaceutický priemysel, že to sú klienti, no tak to zoberiem, hej, lebo sú to klienti. A asi ten klient je vtedy dobrý a vtedy je najlepší, čím viac liekov spotrebuje.
My sme taký prepočet spotreby liekov s pánom doktorom tak robili. Ja nie som lekár, tak som tak na to ešte povedal, ako to bolo povedané, že tí dôchodcovia dneska sa dožijú tých chorôb, pán kolega to tu spomínal. Ja všetkým dôchodcom želám, aby sa dožili zdravia a dlhého veku, a nie chorôb aby sa dožili, ale, naopak, zdravia, no teraz tá spotreba liekov je naozaj tak, že my sme to tak vyrátali, že jedného pacienta sme analyzovali. To boli dve hrste denne. A teraz tí špecialisti ako lekári predpíšu ten svoj vlastný liek. No farmaceutický priemysel, ten sa tomu teší, to je úplne super, lebo to majú konzumenta, to majú klienta, hej, spotrebného. A my sme to prerátali. To bol normálne kufor liekov na mesiac, ktorý skonzumoval, nie spotreboval, ale skonzumoval ten pacient. To nie je cesta, vážení kolegovia, to nie je cesta.
Ak dovolíte, ja tu trošku vnesiem aj iný ako medicínsky pohľad. A to bude filozoficky. Ale tak dúfam, že mi to aj prepáčite. Aby som nerozprával len tak do vetra, možno to bude tak na posmech niektorým a možno, keď tí novinári niektorí to zachytia, tak ma zase len poprekrúcajú a zosmiešnia, dajú mi také bubliny v tých novinách, čo som povedal, pričom v skutočnosti som to nepovedal, človek sa nepozná, ako šetriť tie lieky a naozaj dnes šetriť aj tú rozpočtovú kapitolu ministerstva zdravotníctva aj zároveň to, čo tu odznelo, tie zisky farmaceutických firiem, aby neboli také, alebo proste aby aj tieto veci sa korigovali, aby tu nebol len biznis na liekoch a biznis na úkor nášho zdravia, poviem, jedna z ciest je takou obyčajnou cestou a to je cesta zdravej výživy, zdravých potravín. A tie hypermarkety, odpusťte mi, ako to poviem, to nie sú potraviny, to sú otraviny. A to sú onkologickí pacienti. My si vyrábame onkologických a ťažko chorých pacientov. A zase však, samozrejme, ten farmaceutický priemysel je ten, ktorý si mädlí ruky, lebo zase len na tých liekoch zarobí. A onkologickí pacienti sú veľmi nároční z hľadiska financovania. Tie onkologické lieky sú naozaj veľmi drahé. Aj v ruke som videl ten liek. Bola to malá škatuľka. Aj dokonca som držal onkologický liek, nepamätám si už, ako sa volal, pani doktorky som sa pýtal, či to je ten zázračný liek proti rakovine. Cez ministerstvo zdravotníctva sme špeciálne pre pacientku zomierajúcu vybavovali takýto liek. Bola to 48-ročná mladá žena, ekonómka, ktorá mala veľkú chuť žiť. A my sme takisto jej tu držali palce, aby naozaj mohla tu medzi nami byť. Žiaľ, zomrela, už je to dozadu pár rokov, nejaké štyri roky. A teraz ten liek prišiel. Ministerstvo zdravotníctva dalo tú výnimku a ten liek v korunách ešte stál 280 000 korún. Bola to taká malá škatuľka. Myslím, že tá pacientka, môžem jej meno krstné povedať, ale to nie je ani podstatné, ani nestihla ten liek upotrebiť všetok. A zomrela skôr, ako v podstate tie lieky doužívala. Tak ja som si tiež tak položil otázku: Komu tu o čo ide? No tak vymyslime nejaký liek. A to sú také hypermarketové ťahy, ako sú v potravinách, ako ja neviem akcie. Kde všade máme akcie potom už aj na tie lieky? A liek bude stáť 500 000 ja neviem korún, hej, v korunách to hovorím. A teraz, však jasné, pre ten farmaceutický priemysel je to úplne super, ale všeliek alebo všeliek na všetko a liek proti rakovine zatiaľ sme nevymysleli a všeliek na všetko takisto nemáme ešte.
Ja som si poznačil ten pojem, ktorý kolega Ivan Uhliarik tu už spomenul, alebo citoval pani ministerku, sociálna lieková politika, že je to zaujímavý pojem. Aj pre mňa je to zaujímavý pojem. A verím, že to pani ministerka myslí aj úprimne, aj vážne. Keby sa človek s tou pojmológiou pohral, tak naozaj dá to veľmi zaujímavý výrok. Ale viem si to predstaviť, že by bola tu zdravá sociálna lieková politika, aby tu neboli ľudia tí, ktorí naozaj kupujú drahé lieky. A väčšinou sú to, áno, však, chvalabohu, poviem to, hej, starší ľudia, lebo keď už sú mladí ľudia chorí, tak to je zlé. Ale dnes aj stredná generácia, aj deti, aj mladí ľudia sú chorí a dokonca zomierajúci.
Táto spoločnosť je aj somaticky chorá. My nie sme chorí, len proste sme chorá spoločnosť. Viete, to je zase taký filozofický pojem. Táto spoločnosť je chorá, lebo braky nazývame hodnotou a po hodnotách skutočných šliapeme. Tak v tomto zmysle sme chorí. Ale ani psychiatrické lieky tu nepomôžu. Ale naozaj je tu to, aby sme si nazreli sami do vlastného srdca, takisto aj ja som jeden z tých, zvlášť my tu v parlamente aby sme sa pričinili o to skutočné zdravie. Antická doba poznala taký pojem kalokagatia, to je súlad medzi, človek krásny telom i dušou. No dneska sa pozrime, ako my vyzeráme. Aké je naše, aké je tvoje vnútro, aké je moje vnútro. Pozri sa na seba, ale pozri sa aj na svoj vlastný vzhľad, ako vyzeráš aj fyzicky, somaticky, pozri sa na to. Antické sochy a amfory sú. Tak ten človek je naozaj zobrazený aj na tých sochách nádherný. To boli atléti, vyšportované telá. Ale oni mali aj to vnútro zocelené, hej. A to ťa musí čosi stáť. A čo ťa nič nestojí, za nič nestojí.
Pani ministerka, chcem vám povedať takúto vec, že ani zdravotníctvo nie je zadarmo, aj keď my to máme v ústave zaručené, hej, že je tá služba. Ale zadarmo nie je nič. Nič v živote nie je zadarmo. A či je zadarmo niečo? Tak ja takú jedinú vec nepoznám, ktorá by bola zadarmo. A ak by taká vec bola, tak za nič nestojí. Všetko ťa čosi stojí. A tá cena nie je len vyčíslená v peniazoch. Pani ministerka, mali sme možnosť tak aj rozprávať, keď už som položil tú otázku, keď také dievčatko malé sa ma pýtalo na adopciu. A teraz prišli za mnou so slovami: „Pán Kuffa, dali by ste nám Viktorku na adopciu?“ A teraz ja sa pýtam: „No a vy si myslíte, že ja o tom rozhodujem?“ A ona, tá mamička, adoptívna hovorí, že, áno, ja o tom rozhodujem. Tak ja som vyrástol, s myslením, páni moji, tak to už človek akú moc má. A ja som tak úsmevne hovoril: „Dobre. A koľko za ňu dáte?" Tak som bol tak naštartovaný. Pani ministerka bola pohoršená z toho, keď som položil túto otázku, že to bolo také až morbídne, ale tá matka povedala cenu. A povedala tú cenu takú, keď som si ja uvedomil, že toto by bola najvhodnejšia adoptívna matka. Ani tá fyzická matka nebola taká dobrá ako tá potenciálna adoptívna. A ona povedala cenu, z fleku ju povedala: „Dám za ňu celý svoj život.“ Čo by mohla dať viac? To nie je vyčíslené všetko len v eurách a v korunách. Viete, všetko má svoju cenu, všetko má svoju hodnotu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, je po 12.00 hodine, chcete dokončiť svoje vystúpenie?
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Hej. Len dokončím to. Toho je už málo.
No ešte mám tu tak len úplne naozaj krátko povedať, už nebudem tak zdržiavať. Nič nie je dobré to, čo je proti občanovi, čo je proti človeku.
V tomto zdravotníctve, pani ministerka, by som vás takto veľmi pekne chcel poprosiť zamerať sa aj na to, lebo my hovoríme o liekovej politike, možno o nemocniciach, o poskytovateľoch služieb v zdravotníctve, o liekoch, aké sú kvalitné a super. Ale to nie je len v tej liečbe, to nie je to, čo ten lekár pre toho pacienta urobí, kde lekár je kdesi vysoko, vysoko na piedestáli a ten pacient, pozerám sa dole, či tam vôbec nejaký je, ten červík tam dole. To je ten môj pacient? Treba, aby toto tuná nebolo, ale aby tuná bola dôstojnosť zachovaná, úctivo sa správať k tým ľuďom. A čím si vážnejšie chorý, keď si nevyliečiteľne chorý a zomierajúci, ak raz budeš ležať na tom lôžku, zažiješ to, aké to je. A keď my s tým človekom narábame len tak ako s nejakým kusom polena a odmerane sa správame k nemu, tak čo to je za spôsob? A veľa na to netreba. A tú Matku Terezu som tu spomínal. A ona to tak aj hovorila v tej službe, v ktorej slúžila, v tej Kalkate. Tak ona si sama uvedomila, že všetkým pomôcť nemôže, ona robila zdravotnú službu, sanitnú službu. Všetkým síce pomôcť nemôžeme, ale milovať môžeme všetkých. Nemyslím ani v perverznom slova zmysle to milovanie, lebo dneska človek keď aj povie slovo milovanie, veď to sa všetko úplne zvrhlo. Ja keby som teraz povedal, že mám priateľa, tak na mňa pozerajú, že som asi opačne orientovaný. No a mám priateľa. A keď poviem, že mám priateľku, no tak zase mi povedia, no tak že som neverný svojej manželke. No nie je to tak, lebo priateľstvo je úplne čosi iné. A tým je chorá tá spoločnosť. Aký je liek na to? Ale my poslanci máme byť vzorom tejto krajiny. Tak keď je tu tá vzorka 150 poslancov, však ja nechcem niekoho uraziť, a to som aj ja, aj ja sa koľkokrát hanbím, hej, že toto je tá vzorka tejto našej krajiny, však skúsme sa sami seba prehodnotiť a pozrieť si naozaj predovšetkým do vlastných sŕdc a do vlastných duší. Pán Boh vám žehnaj všetkým. Ďakujem za pozornosť.
