11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi na úvod začať politické hodnotenie predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 trošku z iného uhla. Odznelo tu dnes od rána množstvo čísiel, faktov, argumentov. Vypočul som si pozorne, aj keď som nebol v sále, vystúpenie kolegu Štefanca, kolegu Solymosa, ale aj veľmi emotívne vystúpenie podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra.
Nechcel by som byť, priznám sa celkom objektívne, v jeho koži a ten nával jeho negatívnych emócií celkom chápem. Ja byť na jeho mieste by som tiež nemal pokojné noci a sny, pretože slovenská ekonomika naozaj ide do veľmi zlých časov. A čo je veľmi zlé, zlou správou pre Slovensko, že tieto zlé ekonomické časy nebudú otázkou jedného, dvoch alebo troch rokov. Mám vážne obavy, že to bude jedna celá dekáda potápania sa v hospodárskom úpadku a v problémoch. A teraz si, prosím vás pekne, všimnite, že v túto chvíľu nerobím jednoznačne vinníkom za to, čo nás čaká nasledujúcu dekádu, ani dopyt vo Francúzsku a Nemecku po našich výrobkoch, ani túto vládu, ani predchádzajúce vlády. Konštatujem holý fakt, že celá Európa a celý svet sa rúti do jednej obrovskej hospodárskej krízy, ale i krízy a predovšetkým krízy morálky.
Chcem povedať na úvod, že pripravili ste rozpočet tak, aby Slovensko dodržalo medzinárodno-právne záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali. Zaviazali hneď v dvoch významných dokumentoch. Tým prvým bol revidovaný Pakt stability a rastu, kde máme úplne jasný záväzok, keďže Slovenská republika, to málokedy zaznieva, sa stále nachádza v tzv. procedúre nadmerného deficitu. A v zmysle revidovaného Paktu stability a rastu máme záväzok do roku 2013 znížiť deficit štátneho rozpočtu pod 3 percentá.
Druhý, ešte významnejší dokument, ktorý aj z pohľadu práva stojí nad revidovaným Paktom stability a rastu, je to, čomu sa ľudovo hovorí fiškálny kompakt, alebo, ak chcete, európska fiškálna zmluva, alebo zmluva o spolupráci, riadení a koordinácii, ktorú budeme zhodou okolností práve na tejto schôdzi, niekde myslím medzi bodmi 30 a 40, tiež prerokovávať, ratifikáciu tejto medzinárodnej fiškálnej zmluvy. V nej sa takisto jednoznačne konštatuje, že je tu jasný medzinárodno-právny záväzok dodržať deficit v roku 2013 pod 3 percentá a do roku 2016 dosiahnuť vyrovnaný alebo dokonca prebytkový štátny rozpočet. Stalo by sa tak po prvýkrát v doterajšej histórii samostatného Slovenska.
Takže konštatujem, že prihlásenie sa socialistickej strany SMER-u k týmto dvom vážnym medzinárodno-právnym záväzkom skutočne vítam. Ale súčasne musím konštatovať, že ak ste predložili rozpočet, ktorého deficit na budúci rok má dosiahnuť 2,94 %, tak konštatujem, že aj vaše úsilie v tom roku 2015, a ešte aj za týmto horizontom, ktorý bude stále ešte vnútri tohto volebného obdobia, keďže voľby, ak sa nič mimoriadne nestane, budú v roku 2016, tak tam máte jasný záväzok sa dopracovať k vyrovnanému alebo dokonca prebytkovému štátnemu rozpočtu. A konštatujem, že vyrovnaný štátny rozpočet nedosiahnete nikdy. A robíte tak len a len preto, že to robíte z donútenia, lebo to robiť musíte.
Vrátim sa do minulého roku, keď bol počas vládnutia ešte vlády Ivety Radičovej prijatý ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ľudovo povedané, zákon o ústavnej dlhovej brzde. A pre objektivitu musím dodať, že vtedy ten zákon získal podporu aj vtedajšej opozičnej strany SMER - sociálna demokracia. Ak si dobre pamätám, zo stoštyridsaťtri vtedy prítomných poslancov v sále dvihlo ruku za tento zákon stoštyridsaťtri poslancov. To znamená, do nohy a do písmena všetky dámy a páni, ktorí sedeli v sále.
No ale skúsme trošku demaskovať tú politickú podporu SMER-u pre ústavnú dlhovú brzdu. Ekonómovia socialistického SMER-u totižto správne a vo veľmi správny čas vycítili, že ak raz pôjdu do vlády, to vtedy ešte netušili, že sa to stane čo nevidieť, tak vycítili, že spomínaný zákon im uľahčí odolávať tlaku vlastných ideológov, ktorých majú v strane. A ten tlak vlastných ideológov strany SMER je na rozdávanie verejných, rozumej cudzích peňazí.
A preto som chápal vehemenciu, s ktorou sa vtedy opoziční poslanci, či už to bol Jano Počiatek, Peter Kažimír, ktorí sa zúčastňovali pracovnej skupiny, ktorá bola vytvorená na výbore pre financie a rozpočet, prečo sa s takouto vehemenciou prihlásili k ústavnej dlhovej brzde. Pretože si vytvárali dopredu predpolie k tomu, aby až raz sa dostanú do vlády, mohli odolávať, opakujem, tlaku vlastných ideológov v strane SMER.
Než už je to tak alebo onak, slúži im ku cti, že de jure je to holý fakt, že tento zákon o ústavnej dlhovej brzde podporili. Chcem podotknúť, že podľa vládou schváleného návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 štátny dlh - pre tých z vás, ktorí nepoznajú definíciu pojmu štátny dlh, to nie je hrubý verejný dlh Slovenskej republiky, štátny dlh je bez príspevkov do eurovalu a bez ostatných zložiek verejnej správy, Fond národného majetku a ďalšie a ďalšie zložky, vrátane miest a obcí, vyšších územných celkov - tak tento štátny dlh porastie. Nieže ja to prognózujem čiernymi okuliarmi, ale tak je to zapísané v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015, ktorý schválila vláda, tak tento štátny dlh porastie zo 48,4 % HDP, čo je očakávaná skutočnosť na sklonku tohto roka, na 51,4 % v roku 2015. To je nárast štátneho dlhu o tri percentuálne body.
O chvíľočku uvidíme pointu, prečo to hovorím. Platby do oboch eurovalov, do dočasného a trvalého eurovalu však budú na konci roka 2015 tvoriť príspevok k hrubému dlhu Slovenskej republiky 3,2 percentuálneho boda. Z toho, aby som bol úplne presný, 2,4 % HDP pôjde na vrub dočasného a 0,8 % na vrub trvalého eurovalu, spolu 3,2 percentuálneho boda narastie hrubý verejný dlh.
A teraz si skúsme dať do pomeru tieto dve spomínané kľúčové čísla. Nárast hrubého zadlženia Slovenskej republiky vygenerovaný čistým príspevkom vnútorného, vnútroštátneho, ak to tak môžem zjednodušiť, deficitného hospodárenia, to je preto, že stále viacej spotrebovávame, ako vyrábame, ako sú príjmy v rozpočte, tak čistými domácimi deficitnými príspevkami do roku 2015 narastie hrubý verejný dlh Slovenskej republiky o tri percentuálne body. A nárast hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky vďaka príspevkom do dočasného a trvalého eurovalu je 3,2 percentuálneho boda HDP.
Inými slovami, príspevky do oboch eurovalov dnes je jasné, že vytvoria v horizonte nasledujúcich troch rokov do roku 2015 vyšší prírastok hrubého dlhu Slovenska ako domáce deficitné hospodárenie, ako výdavky v jednotlivých rozpočtových kapitolách, výdavky na obsluhu verejného dlhu, výdavky na platy učiteľov a ďalších tristopäťdesiat tisíc ľudí vo verejnej správe.
Toto, táto inverzia, alebo tieto nožnice, ktoré sa takto preklopili, že naše záväzky k eurovalom sa budú podieľať väčšou mierou na náraste verejného dlhu ako domáce deficitné hospodárenie, tak to sa stáva po prvýkrát v novodobej histórii Slovenskej republiky. A keby aj išlo všetko podľa predstáv autorov návrhu štátneho rozpočtu, ale aj rozpočtu verejnej verejnej správy na roky 2013 až 2015, tak potom hrubý dlh Slovenska v roku 2015 dosiahne, a teraz dobre počúvajme, spolu 56 percent HDP.
Sedia tu v laviciach mnohí noví poslanci, ktorí v uplynulom volebnom období neboli v parlamente, tak celkom pokorne len chcem pripomenúť, že ešte ja pri vstupe do politiky v roku 2010 si pamätám, že náš hrubý verejný dlh bol 28 percent HDP. Viete, aký bude v roku 2015? Päťdesiatštyri percent HDP. Prognózujete ho dokonca po započítaní práve príspevkov do eurovalu na úroveň 57 % HDP.
Zadlženosť Slovenska vzrastie za štyri roky, to znamená, od začiatku tohto roka 2012 do konca roka 2015, zadlženosť Slovenska vzrastie, a teraz poviem absolútne čísla, kde je to ľahšie predstaviteľné, ako vyjadrené len v percentách HDP, tak hrubý verejných dlh Slovenska vzrastie z 29,9 mld. eur, pre ľahkosť si to zaokrúhlime na 30 mld. eur k 1. 1. 2012, na 46,5 mld. eur k 31. 12. 2015. Z tridsať miliárd eur na štyridsaťšesť a pol miliardy eur.
Dámy a páni, to je viac ako 50-percentný nárast hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky. Viac ako 50-percentný nárast. A to, ešte podotýkam, všetko za predpokladu, že sa reálna ekonomika v rokoch 2013 až 2015 bude vyvíjať tak, a na tie predpoklady, na ktorých je postavený rozpočet verejnej správy, že sa to všetko bude vyvíjať tak, ako si to autori rozpočtu nalinkovali v uvedenom dokumente.
Možno všetci tušíme a cítime bez ohľadu na to, či sme z ľavého, pravého, stredového spektra politickej mapy Slovenska, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, vývoj reálnej ekonomiky bude výrazne horší, ako sú predpoklady, na ktorých je postavený rozpočet.
Takže zadlžujete generácie na Slovensku, ktoré prídu po nás, a dvíhate dlh Slovenska z 30 na 46,5 mld. eur. Viete, čo je, dámy a páni zo SMER-u, veľmi nebezpečné na tom, čo robíte? Že toto jasne dokumentuje, ako rýchlo sa dá dostať z relatívne dobrých čísiel, váš premiér Robert Fico často opakuje, veľmi marketingovo zdatne, vo všetkých reláciách, že Slovenská republika, včera to naposledy hovoril ráno minister Peter Kažimír, že Slovenská republika v úrovni hrubého verejného dlhu je na tom celkom dobre, že porovnávajúc nejaký priemer eurozóny, porovnávajúc na priemer dvadsaťsedmičky Európskej únie, sú to čísla veľmi dobré, že sme druhí od konca. V tom dobrom slova zmysle. Že lepšie od nás je už len Estónsko a podobne. Ale tieto čísla, ktoré som teraz uviedol, nárast hrubého dlhu za štyri roky o 50, viac ako 50 percent, alebo v absolútnom vyjadrení, ak chcete, o 16 mld. eur, čo sú ročné príjmy štátneho rozpočtu, tak tu vidíte jasne, že ako rýchlo sa môže ekonomika, výkon ekonomiky a jej záväzky voči veriteľom v priebehu troch, štyroch rokov, v priebehu veľmi krátkeho obdobia dostať z tých relatívne pozitívnych konštatovaní do úrovní, ktoré už sú naozaj tou nastavenou výhybkou, a nech to neznie, prosím vás pekne, ako floskula, na grécku cestu. Toto je holý fakt. A bolo by veľmi dobré, keby si to čo najskôr začali uvedomovať aj ideológovia strany SMER.
Ekonómovia zo SMER-u, aj Peter Kažimír, aj Jano Počiatek, aj ďalší si to určite, určite veľmi dobre uvedomujú. Sú, bohužiaľ, uzatvorení v akejsi kazajke, že keď sa vypnú kamery a odídete z relácie, tak vám títo páni vedia potvrdiť, že áno, sú si všetkých týchto nebezpečenstiev a hrozieb, ktoré pred Slovenskou republikou stoja a ktoré povedú Slovensko do hospodárskeho úpadku a do brutálneho nárastu nezamestnanosti, toto všetko si uvedomujú. Ale okrem medzinárodno-právnych záväzkov, o ktorých som hovoril v úvode, je tu aj nejaká potreba ideologickej integrity.
A je mi ľúto, že takou tou úplne klasickou paradigmou, najzákladnejšou paradigmou vašej ekonomickej politiky a nad tým stojacích vašich ideológov, je rozdávať verejné peniaze. Verejné, podčiarkujem, znamená alebo rozumej, cudzie peniaze. Rozdávate peniaze, ktoré ste nezarobili vy, ktoré nepatria vám, ktoré sú peniazmi všetkých platcov daní v Slovenskej republike. A robíte veľmi nebezpečnú hru, keď organizujete jedno výjazdové zasadnutie vlády za druhým. Raz ste na východe Slovenska, raz ste v Dolnom Kubíne, alebo kde ste boli tento týždeň. A rozdávate aj tam na týchto výjazdových zasadnutiach mikulášske balíčky. Tam sľúbite 200 000 eur, tam sľúbite milión eur, tam sľúbite 5 mil. eur. Rozdávate cudzie peniaze. Ja tomu rozumiem, že z rezervy vlády, alebo z rezervy predsedu vlády, to je všetko fajn, ale tým niekoľko málo desiatkam ľudí na takomto výjazdovom zasadnutí zalepíte oči a zabudnete dodať a povedať čestne a korektne sa postaviť pred kamery a povedať občanom Slovenska, že do roku 2015 zvýšite zadlženie Slovenskej republiky o 16,5 mld. eur. To sú ročné príjmy štátneho rozpočtu. Ako keby táto ekonomika rok nič neprodukovala a nič nevyrábala. Takto zvýšite záväzky Slovenskej republiky.
A preto chcem teraz objektívne povedať, že to eurovalové kasíno skôr či neskôr dobehne všetkých eurovalových nadšencov. Všetkých. A teraz dúfam, že cítite medzi riadkami, že sa neprihováram touto vetou len k politikom SMER-u. Je to holý fakt.
Poznámka č. 2. Chcem skonštatovať, že socializmus ešte žiadnu krajinu na svete nepriviedol k prosperite. To sú také tie prestrelky, ktoré sme tu zažívali v uplynulých dňoch, keď Richard Sulík k môjmu potešeniu v pozitívnom slova zmysle vyprovokoval poslanca Blahu, aby nevykrikoval trištvrte roka tam zhora zo svojej lavice a nehádzal v dvojminútových faktických poznámkach jeden citát za druhým. Raz cituje Stiglitza, potom Kruegera, potom takého, onakého nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, ale aby mal odvahu sa postaviť k tomuto pultu a v normálnom dvadsať-, tridsaťminútovom vystúpení povedal súbor konzistentných vlastných úvah a vlastných myšlienok na ľubovoľnú tému.
Veď ja tomu rozumiem, že niekto je odborník na jadrovú fyziku, niekto je odborník na lesníctvo. To je úplne normálne. Veď teda žijeme v takej komplikovanej dobe, že sa nemôže nikto z nás profilovať na univerzálneho politika, ktorý sa vyzná vo všetkých témach od jadrovej energetiky až po, ja neviem, silové zložky a zahraničnú politiku a Líbyu a Irán a Sudán a neviem čo podobné. Takže toto celkom akceptujem a tak je to správne, pretože žijeme v takom návale informácií, že aj keď sa orientujete na jednu jedinú tému, tak máte problém si tie informácie stráviť, prefiltrovať a štrukturovať tak, aby ste naozaj prenikli do podstaty témy, ktorej sa venujete. A preto hovorím, že to nemusí byť oblasť ekonómie, ale nech príde pán poslanec Blaha tu za tento rečnícky pult a nech prednesie poslancom súbor, podotýkam, vlastných myšlienok. Bohužiaľ, to, čo predviedol, a veľa z vás, ktorí tu teraz sedíte, ste boli svedkami jeho príhovoru, to bol opäť, to bola znôška nesúrodých dvoj-, trojvetných definícií všetkých filozofických smerov od Aristotela po súčasnosť, všetkých smerov ekonómie, neoklasicizmus, monetarizmus, taký, onaký, a všetko takto krásne v dvoch, troch vetách skombinoval až po súčasnosť, skončil a odišiel.
Ja sa pýtam, kedy začnete nosiť vlastnú hlavu na vlastnom krku? Kedy začnete v tej hlave používať aj ten mozog? V dobrom slova zmysle, ja skutočne nepatrím medzi ľudí, ktorí zvyknú používať osobné invektívy a urážky, ale verte mi, že jedného dňa musí prestať nadvláda ideológie, ľavicovej ideológie SMER-u nad ekonomickým ratiom, nad, nad ignoranciou základných, prirodzených zákonov ekonómie, pretože 16,5 mld. eur bude vždy 16,5 mld. eur. To bude vždy tá istá suma, o ktorú zvýšite zadlženie Slovenskej republiky do roku 2015. A to ešte stále musím podotknúť, druhýkrát, za predpokladu, že vývoj pôjde nasledujúce tri roky podľa vašich predpokladov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, vaše vystúpenie zrejme bude trvať dlhšie.

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Veľmi správne.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Takže je 12.00 hodín, prerušujem teraz rokovanie, aj vaše vystúpenie a budeme pokračovať 14.00 hodine.

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Teším sa o 14.00 hod. na druhý diel.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí sú poverení ich zastupovaním.
Z informácií, ktoré mám k dispozícii, je neprítomný podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ale nie sú na neho postavené žiadne otázky. Rovnako sa ospravedlňoval aj prítomný ešte stále pán minister spravodlivosti, ktorý odchádza vo večerných hodinách na pracovnú cestu.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky, ako boli vylosované.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne aj za otázku. Chcem pripomenúť, že podobnú otázku som obdržal na ostatnom rokovaní Národnej rady vo štvrtok, preto sa sústredím iba na niekoľko základných faktov, ktoré by som zopakoval. Hlavným cieľom mimoriadneho rokovania Európskej rady 22. - 23. novembra bolo dosiahnutie dohody o rozpočte Európskej únie na roky 2014 - 2020. Aj keď rokovania nedospeli k záveru, teda nepodpísali sme a nedohodli sme sa politicky, môžem konštatovať, že sa niesli v dobrom duchu a výrazne pokročili. Tak, ako sa predtým objavovali rôzne vyhlásenia typu, že niektoré krajiny budú vetovať toto rozhodnutie, skôr sa hovorí iba o podmienkach, za ktorých sú jednotlivé členské štáty pripravené pristúpiť k politickej dohode všetkých členských štátov Európskej únie. Ja verím, že dohoda bude dosiahnutá začiatkom budúceho roku a Slovenská republika k tomuto prispieva všetkými možnými prostriedkami.
Predseda Európskej rady v spolupráci s predsedom Európskej komisie dostali mandát, aby pokračovali v konzultáciách s individuálnymi členskými štátmi. Musíme si naozaj uvedomiť, že v situácii, v akej sa dnes nachádza Európska únia a eurozóna, si rokovania vyžadujú dlhší čas. Možno by som rád zopakoval dnešné slová generálneho tajomníka OECD, ktorý povedal, že situácia okolo Slovenska, teda nielen u našich susedných štátov, ale aj v celej Európe a na celom svete, je mimoriadne vážna a kritická. A práve nový rozpočet má fungovať v tomto ťažkom období. Má zabezpečiť fungovanie Európskej únie na zostávajúcu časť desaťročia, ktoré sa vo všeobecnosti považuje za rozhodujúce pre oživenie hospodárskeho rastu. Napriek tomu, že dohoda ešte nebola dosiahnutá, dovoľte mi prezentovať na základe individuálnych konzultácií a návrhov, ktoré sú predložené, niektoré závery.
Zatiaľ posledný predložený návrh predsedu Európskej rady počíta s celkovým objemom rozpočtu na roky 2014 - 2020 v objeme 972 mld. eur, čo je približne jedno percento HDP Európskej únie. Toto je rozpočet, ktorý už bol zoškrtaný o 76 mld. eur. Avšak krajiny, ktoré sú takzvanými čistými prispievateľmi do rozpočtu Európskej únie, začínajú požadovať ďalšie redukcie, ďalšie škrty, a to vo výške 135 až 150 mld. eur. Na druhej stane sú krajiny, ako je Slovensko, ktoré sa združili do skupiny priateľov kohézie - odstraňovania regionálnych rozdielov a ktoré na jednej strane rešpektujú nutnosť škrtov, ale bojujú za to, aby tieto škrty nešli na úkor práve fondov odstraňujúcich regionálne rozdiely, teda fondov, ktoré sú pre nás tak dôležité.
Dovoľte mi, aby som vás informoval o konkrétnych výsledkoch, ktoré priniesli posledné rokovania pre Slovensko. Vo výdavkovej kapitole ekonomická, sociálna a teritoriálna súdržnosť, kde patria štrukturálne fondy a kohézny fond, je navrhovaný objem 320 mld. eur, čo síce predstavuje pokles oproti návrhu Európskej komisie o 19 mld., ale v konečnom dôsledku ide o nárast oproti návrhu pred samitom o 10,6 miliardy. Navrhované zmeny v oblasti kohéznej politiky ukazujú, a budeme všetko pre to robiť, aby to tak bolo, že v rokoch 2014 až ´20 by Slovensko mohlo dosiahnuť približne o desať percent vyšší objem prostriedkov oproti súčasnému obdobiu rokov 2007 až 2013. Je potrebné zdôrazniť, že aj pri celkovom znížení prostriedkov na kohéznu politiku, by mala Slovenská republika patriť k malej skupine členských štátov, ktorým sa prostriedky oproti predchádzajúcemu rozpočtovému obdobiu zvýšia. Dokonca, ak tento návrh bude zrealizovaný, ako je pripravený, mali by sme mať druhú najvyššiu intenzitu kohéznej pomoci na obyvateľa zo všetkých členských štátov. Ak si pamätám, na prvom mieste by malo byť Estónsko.
Pre Slovensko je tiež dôležitý aktuálny vývoj podmienok pre úspešnú implementáciu prostriedkov kohéznej politiky, pretože fondy sú čosi, s čím žijeme na Slovensku. Určite mi budete rozumieť, o akých veciach sme diskutovali. V tejto oblasti sa rokovania vyvíjajú tak, že úroveň spolufinancovania pre menej rozvinuté regióny a kohézny fond bola zvýšená zo 75 na 85 %, zvýšila sa úroveň predfinancovania z 2 na 4 %, bola pridaná oprávniteľnosť DPH. Európskeho sociálneho fondu sa však toto týka len čiastočne. Otvorenou zostáva otázka oprávnenosti DPH, ktorá v súčasnom návrhu nezahŕňa miestne samosprávy. Budeme sa snažiť, aby sme dosiahli súčasnú úroveň oprávnenosti DPH, pretože práve toto, oprávnená DPH, znižuje potrebu spoluúčasti z národných verejných zdrojov.
Oceňujeme, a hovorím to v mene celej vlády Slovenskej republiky, že sa pohol dopredu proces vyrovnávania priamych platieb pre poľnohospodárov. Návrh Európskej komisie na zníženie rozdielov v priamych platbách je síce krokom správnym smerom, ale z nášho pohľadu tempo približovania je veľmi pomalé. Oproti návrhu pred samitom bol zvýšený objem prostriedkov pre prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky na takmer 278 mld. eur a alokácia pre druhý pilier sa nemení. Za úspech považujem aj to, že nám bol navrhnutý, zatiaľ nie schválený, zvýšený objem prostriedkov na odstavovanie jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Ide o takmer 100-percentné navýšenie sumy, zo 105 mil. eur na 200 mil. eur.
Chcem zdôrazniť, že budeme naďalej presadzovať naše tri základné priority. Prvá priorita je, aby Slovensko dostalo viac peňazí na kohéziu. Aby sa škrty nerealizovali len na úkor kohézie, ale na úkor všetkých politík, ktoré sú financované v Bruseli. Druhá priorita, vyššie tempo približovania priamych platieb pre poľnohospodárov. Tretia priorita, udržať návrh na zvýšený objem finančných prostriedkov pre odstavovanie dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach. V tomto duchu urobíme všetko pre to, aby v rámci ďalších rokovaní o rozpočte Európskej únie v rokoch 2014 - 2020 vláda Slovenskej republiky zabezpečila dostatok prostriedkov, ktoré budú prispievať k hospodárskemu rastu.
Chcem informovať súčasne členov parlamentu, že veľmi intenzívne rokuje vláda teraz o návrhu, koľko operačných programov by sme mali mať, aké alokácie by do týchto operačných programov mali byť, kde sa bude nachádzať centrálna koordinačná jednotka. Po komunikácii s Európskou komisiou sa zdá, že najvhodnejšie miesto na umiestnenie centrálnej koordinačnej jednotky bude Úrad vlády. Teraz rozhodujeme iba o okamihu, kedy tento presun nastane. Máme rovnako názor, že by mal byť podstatne menší počet operačných programov, ako bol doteraz. Teraz máme 11, my navrhujeme menej. A verím, že prídeme aj s rozumným návrhom na alokáciu zdrojov. Podmienka je čo najviac peňazí minúť doma na Slovensku, čo najviac peňazí minúť tu, nepoužívať peniaze Európskej únie na nákup prioritne drahých technológií v zahraničí. A súčasne si myslím, že prioritou využívania európskych fondov na Slovensku musí byť podpora hospodárskeho rastu. Keď bude tento návrh vlády definitívne vykonzultovaný, zvolám ešte do konca tohto roka Radu pre partnerskú dohodu, kde sú zastúpené všetky významné inštitúcie, ktoré majú čo povedať do čerpania fondov, a verím, že dôjde k dohode a budeme môcť požiadať nášho hlavného vyjednávača, podpredsedu vlády, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby začal v mene Slovenskej republiky vyjednávať s Európskou komisiou podmienky, a pokiaľ možno tak, aby sme mohli predložiť definitívnu verziu našej partnerskej dohody v prvom polroku roku 2013.
Toľko, pán predseda, k prvej otázke. Iba som chcel doplniť niektoré údaje, pretože na túto tému som vystupoval v Národnej rade pred týždňom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, zdá sa, že malo veľký význam zorganizovať spoločné zasadnutie českej a slovenskej vlády 29. 10. v Uherskom Hradišti a v Trenčíne pri príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia vzniku Slovenskej republiky a vzniku Českej republiky. Mali sme možnosť si urobiť inventúru, ale najmä spoločne aj s českým premiérom vytvoriť politický tlak na členov vlád, na to, aby spolupráca rezortov a vlád bola ešte intenzívnejšia.
Nebudem, pán poslanec, hovoriť o spolupráci v Európskej únii, pretože tá je úplne zrejmá. Sme vo V4, V4 sa pravidelnej stretáva pred samitmi, snažíme sa koordinovať svoje postupy a na mnohé otázky v zahraničnej politike máme rovnaké názory. Pokiaľ ide o koordináciu rezortu napríklad zahraničných vecí, tak existuje pri vzájomnom zastupovaní vo vízových a konzulárnych otázkach a zdieľaní priestorov zastupiteľských úradov. O tomto slovenská verejnosť podľa všetkého veľa nevie. V súlade s dohodou, ktorá bola podpísaná 4. decembra minulého roku, Česká republika zastupuje Slovenskú republiku pri vydávaní víz na svojich úradoch v Alžíri, Islamabade, Akre, Ulánbátare, Manile a po vybudovaní vízového pracoviska aj v Kábule. Slovenská republika zase zastupuje Českú republiku na zastupiteľskom úrade v Nairobi. Dohoda zabezpečuje pokrytie vízovej činnosti v tých krajinách, kde Slovensko a Česko nemajú svoje diplomatické, respektíve konzulárne zastúpenia. Česká republika navrhuje aj spoločné zdieľanie úradov v Kišiňove, v Addis Abebe a Slovenská republika pre zmenu ponúka priestory v Sofii. Ministri zahraničných vecí dali impulz k prehĺbeniu tejto spolupráce na spoločnom rokovaní vlády v Uherskom Hradišti a myslím si, že to má veľký význam.
Veľký potenciál vidíme v oblasti obrany a obranného plánovania. Od obyčajnej spolupráce by sme chceli vykročiť k reálnemu zdieľaniu kapacít, začínajúc výcvikom cez vzdelávanie až po bojové jednotky. Ministri obrany už podpísali vykonávací protokol k dohode v oblasti zabezpečenia vojenskej letovej prevádzky, ktorý v rámci vytvoreného cezhraničného vzdušného priestoru umožňuje plnenie úloh v rámci NATO, spoločný výcvik a prípadnú asistenciu v núdzi. Ešte ďalej by sme chceli ísť, ale niekedy narážame na generalitu obidvoch krajín. Preto mám dohodu s českým premiérom, že budeme naozaj tlačiť na ministrov obrany, aby ešte viacej sme sa pokúsili využiť tento obrovský potenciál, ktorý by zabezpečoval, že podstatne lacnejšie by sme niektoré činnosti, ktoré musíme vykonávať tak či tak, mohli vykonávať.
Nie menej perspektívna oblasť, kde sa črtajú možnosti spolupráce, je energetika. Máme silný priemyselný potenciál, obidve krajiny, a bez bezpečných a cenovo stabilných dodávok elektrickej energie sa nezaobídu. Slovensko aj Česká republika majú suverénne právo sa rozhodnúť pre svoj vlastný energetický mix. A na Slovensku si bez jadrovej energetiky nevieme predstaviť zaistenie energetickej bezpečnosti. A zdá sa, že vláda Českej republiky má rovnaký názor na úlohu jadra pri zabezpečovaní energetiky. Dohodli sme sa, že vlády Českej republiky a Slovenskej republiky budú v oblasti jadrovej energetiky spoločne postupovať vo vzťahu k Európskej únii, aby táto téma nebola jej inštitúciami politizovaná, ale ponechaná v odbornej rovine. Nechcem sa teraz rozoberať v tzv. testoch, ktoré boli realizované na jadrových zariadeniach na Slovensku a v Českej republike, a ako sa snažia niektoré krajiny, ktoré sú proti jadru, za každú cenu tieto testy predlžovať a vyvolávať spochybňovanie.
Máme možnosť optimalizácie prevádzkových nákladov pri zastúpení našich obchodno-investičných celkov v tretích krajinách. Hovorili sme o spoločnej obchodnej značke a dohodli sa poveriť príslušné organizácie s cieľom identifikovať záujmové krajiny. Mohol by som ísť ďalej, ďalej a ďalej. Dokonca sme hovorili, čo by významne pomohlo slovenskej futbalovej lige, o možnosti spojiť českú a slovenskú futbalovú ligu. Je to ťažký cieľ, ale prinajmenšom zo strany politikov tento cieľ má plnú podporu.
Keďže sa mi vyčerpal čas, nemôžem ďalej pokračovať, ale je evidentné, že Česká a Slovenská republika sú si tak blízko, ako nikdy v histórii neboli.
Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Vážený pán predseda, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v žiadnom prípade nesignalizuje zámer vystúpiť z Európskej únie. Naopak, minister zahraničných vecí William Hague ma vo svojom liste zo septembra tohto roku ubezpečuje o odhodlaní jeho vlády konštruktívne diskutovať o budúcnosti Európskej únie a členstvo Veľkej Británie v nej nijakým spôsobom nespochybňuje.
Súčasná britská vláda schválila tento rok proces revízie rovnováhy vzťahov medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou, ktorej výsledky by mali byť zverejnené v roku 2014. Revízia má obsahovať vecné, expertné závery bez odporúčaní a prezentovať bázu pre tvorbu politických pozícií vo voľbách v roku 2015. Táto iniciatíva je určitým auditom právomocí Európskej únie, či už ide o výlučné, zdieľané alebo podporné právomoci. Má prispieť k prehĺbeniu porozumenia Veľkej Británie o charaktere vzťahu s Európskou úniou a jeho vývoja, lepšiemu definovaniu a dolaďovaniu pozícií. Bude britským príspevkom k verejnej diskusii v Európe o možnosti reformovania, modernizácie a zlepšenia.
Dobre vieme, že postavenie Británie v Európskej únii, no nielen Británie, má svoje špecifiká. Napríklad Veľká Británia nie je členom Schengenu, eurozóny, v rozpočte Európskej únie aplikuje tzv. britský rabat, čo však nijakým spôsobom nespochybňuje Veľkú Britániu ako plnohodnotného člena Európskej únie.
Áno, určité trendy je možné vypozorovať v náladách obyvateľov, čo je však v súčasnej dobe príznačné nielen pre Veľkú Britániu. Práve otázka demokratickej legitimity a politickej zodpovednosti je jednou z kľúčových tém, ktoré Európskej únii musíme adresovať. Je na politikoch, aby s občanmi komunikovali a európske témy verejnosti pomáhali približovať vecným a objektívnym spôsobom.
Pán predseda, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, nešťastie, ktoré sa stalo pri stavbe diaľničného mostu č. 206 v katastri obce Iljašovce sa ešte stále vyšetruje a o priebehu vyšetrovania zo svojej pozície ako ministra dopravy nemám a ani nemôžem mať podrobné informácie, kým nebude ukončené. Preto vám ani ja dnes nemôžem povedať, čo bolo skutočnou príčinou tejto katastrofy tak, ako bude vyhodnotená podľa vyšetrovateľa.
Niektoré veci však môžem povedať už dnes. Druhého novembra sa zrútila nad bezmenným potokom v katastri obce Iljašovce počas betónovania mosta č. 206 dočasná podperná konštrukcia. Nešťastie si vyžiadalo štyri ľudské životy a deväť pracovníkov bolo zranených. Okamžite po tomto nešťastí som vydal pokyn zastaviť všetky stavby na tomto úseku diaľnice. Navyše som vydal pokyn, na základe ktorého nechala Národná diaľničná spoločnosť preveriť všetky rozostavané mostné konštrukcie, aj podperné konštrukcie, ako aj bezpečnosť práce na diaľničných stavbách. Okrem úsekov na D1 Janovce - Jablonov NDS skontrolovala aj 28 mostov na stavbe D1 Dubná Skala - Turany a 15 mostov na stavbe D1 Fričovce - Svinia. Výsledky týchto kontrol má NDS samozrejme k dispozícii, ale konštatuje, že na žiadnom inom diaľničnom moste nebol použitý tento konkrétny typ podpernej konštrukcie, ktorý bol použitý počas výstavby mostu 206.
Napriek tomu ďalšie opatrenie, ktoré sme prijali, bolo, že všetky dočasné podperné konštrukcie budú zhotovitelia predkladať, ktoré budú používané, musí zhotoviteľ predkladať na to posúdenie nezávislého statika ako autorizovaného odborníka. Zároveň Národná diaľničná spoločnosť na môj pokyn požiadala aj Váhostav ako lídra zhotoviteľského konzorcia, aby prehodnotil rozdelenie realizácie jednotlivých objektov v rámci združenia a zvážil, či do momentu ukončenia vyšetrenia havárie na mostnom objekte nie je vhodné realizovať výstavbu mostných objektov lídrom združenia. NDS obdržala odpoveď od lídra združenia, že o tejto veci bude rokovať s druhým členom združenia a definitívne stanovisko zašle v čo najkratšom možnom čase.
Ministerstvo dopravy rovnako ako aj Národná diaľničná spoločnosť v plnej miere spolupracujú s vyšetrovateľom. V spolupráci s vyšetrovateľom teraz prebieha odstraňovanie sutín, z ktorých časť je dôkazovým materiálom. O ďalšom postupe pri výstavbe na tejto konkrétnej stavbe, tým myslím mostný objekt 206, s konečnou platnosťou rozhodne až vyšetrovateľ. Preto dnes nie je možné povedať, o koľko a či vôbec sa zdrží odovzdanie celého úseku. Robíme samozrejme všetko preto, aby sme dodržali pôvodný termín výstavby.
Na zvyšných úsekoch D1 Jánovce - Jabloňov I. etapa doteraz prebiehali iba povolené zabezpečovacie práce, ktoré mali zabezpečiť to, aby na týchto stavbách nevznikali škody. Najnovšou informáciou zo včera je, že Národná diaľničná spoločnosť poslala zhotoviteľovi list, v ktorom na zvyšných stavebných objektoch úseku D1 Jánovce - Jabloňov I. etapa povolila pokračovanie vo výstavbe.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

Ďakujem za slovo, ďakujem aj pánu ministrovi za pripravenú odpoveď. Ja by som chcel zdôrazniť, že je to vážna vec a ide tam o ľudské životy a aj potom o následky pre cestnú infraštruktúru, takže by som nerád teda politizoval, alebo nerád na vás osobne útočil.
Ale chcem sa opýtať napríklad na takú vec, keď sme hovorili o osobnej zodpovednosti, že prečo pre zabezpečenie objektívneho vyšetrovania neboli odvolaní členovia predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti zodpovední za investičnú výstavbu? To je jedna doplňujúca otázka.
A ďalšia vec je aj otázka, opakujem znova, nie osobnej, ale politickej zodpovednosti vás osobne, ako sa na to pozeráte? Či si nemyslíte, že zodpovedný postup bolo zvážiť svoje zotrvanie, prípadne, čo sa týka už toho pertraktovaného vášho osobného návratu z vašej dovolenky.
A keby som si dovolil aj takú možno osobnú otázku, že čo je s tým palubným lístkom, keď ste sa vracali?
Ďakujem.

Vtipné, že ste začali s tým, že nechcete túto tému politizovať, ale dostali ste sa do takého úplne najnižšieho levelu primitívneho bulváru. Ale keď chcete, ja napríklad ten palubný lístok mám, samozrejme, ale ja neviem, či toto je teda vaša hlavná parlamentná agenda. Ale obdivujem, že toto je teda hlavná téma vašej politickej práce. Najmä, keď ste použili túto otázku v súvislosti s takou vážnou tragédiou, ako sa tu stala. Takže ja len zopakujem, že ma mrzí, že ste na takejto nízkej úrovni bulvárnych otázok. Obzvlášť v súvislosti s takouto naozaj vážnou vecou, ktorá sa tu stala.
A čo sa týka vyšetrovania, prebieha vyšetrovanie, keď budú známe závery vyvodia sa z toho aj dôsledky.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Tak isto, pani poslankyňa, ďakujem za otázku, za dôveru, s ktorou ste sa na mňa obrátili s touto témou, i keď musím hneď podotknúť, že trochu vedľa, lebo je to téma, kľúčovo, ktorá sa týka rezortu práce. A ja na rozdiel od mnohých svojich predchodcov si naozaj nemyslím, že rozumiem všetkému na tomto svete, ale pokúsim sa odpovedať aj na túto otázku.
Pravdou je, že postavenie ľudí zamestnaných na dohodu, tzv. dohodárov rieši zákon o sociálnom poistení, ktorý je v zmysle kompetenčného zákona v pôsobnosti pána ministra práce, ako som bol spomínal. Povinnosť platiť poistné z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bola zavedená zákonom č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a tak isto bola upresnená potom ešte poslaneckými návrhmi práve vašich kolegov pána poslanca Jána Podmanického, Vila Jasaňa a Jany Vaľovej. A týmto nadobudol tento zákon terajšiu podobu, lebo sa tak posledne dialo v podstate na konci novembra tohto roku.
Vyššie uvedenými novelami sa rozšíril okruh príjmov, ktoré podliehajú plateniu poistného o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Cieľom zavedenia platenia poistného z dohôd je zrovnoprávnenie, naozaj to slovo je dôležité, zrovnoprávnenie postavenia tzv. dohodárov so zamestnancami v pracovnom pomere a zabezpečenie ich sociálnych istôt vo forme dávok sociálneho poistenia, teda dôchodkových dávok, nemocenských dávok a dávky v nezamestnanosti. Do konca tohto roku platí zamestnávateľ z každej dohody uzatvorenej so zamestnancom poistné na úrazové a garančné poistenie, ale od 1. januára budúceho roku bude zamestnávateľ platiť okrem poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie spolu so zamestnancom aj poistné na dôchodkové poistenie, ak ide o nepravidelný príjem z dohody, alebo poistné na dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie a tak isto poistenie v nezamestnanosti, ak ide o pravidelný mesačný príjem z dohody. Okrem platenia poistného na sociálne poistenie bude zamestnanec a zamestnávateľ platiť aj poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré však nie je súčasťou toho sociálneho poistenia, ako ho poznáme.
Výnimky z platenia poistného boli zavedené pre poberateľov starobného dôchodku a výsluhového dôchodku. Samozrejme, ak takýto poberateľ dovŕšil dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení. Tak isto sú výnimky pre poberateľa invalidného dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku a zároveň aj pre študentov, ktorí vykonávajú práce na základe dohody o brigádnickej práci študenta.
Poberatelia invalidného dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku a ich zamestnávatelia nebudú povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti a poberatelia zase starobného dôchodku a výsluhového dôchodku a ich zamestnávatelia nebudú povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti a invalidné poistenie.
Takže vidíte, že ten systém sa síce do veľkej miery zjednocoval, ale stále sú tu výnimky na niektoré kategórie ľudí, ktorí sú špeciálne ohrození z hľadiska aj prístupu na trh práce.
Študenti a ich zamestnávatelia nebudú povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. A študent si však môže určiť jednu dohodu najmenej na obdobie jedného kalendárneho mesiaca, na základe ktorej nebude z tejto dohody ani povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem z tejto dohody alebo priemerný mesačný príjem nepresiahne stanovenú sumu. Pre študenta do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, bude maximálna suma mesačného príjmu, ktorá nebude podliehať plateniu uvedených poistných, vo výške najviac 66 eur a pre študenta od nasledujúceho mesiaca, to znamená, keď dovŕšil 18. rok a viac, až do 26. roku veku to bude najviac 155 eur. Ďalšie otázky s dôverou smerovať na môjho kolegu Jána Richtera.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, pokúsim sa vám sprostredkovane odpovedať na vašu otázku za moju kolegyňu, i keď celkom iste ju nemám šancu nahradiť, ale pokúsim sa zodpovedať v intenciách toho, ako odpoveď jej ľudia, odborníci na ministerstve pripravili.
Na Slovensku máme momentálne viac ako 2000 fungujúcich verejných lekární. Približne 15 % lekární tvoria tzv. sieťové lekárne.
Počet lekární na stotisíc obyvateľov vo vybraných krajinách OECD, dovolím si ponúknuť niektoré štatistické čísla tak, ako bola vaša otázka postavená. Začnem asi priemerom OECD, ten predstavuje priemer 28,4. V rámci Európskej únie sa pohybuje ten priemer od 77,7, čo je Grécko, až po 8,4, čo predstavuje priemer Dánska. Pre vašu informáciu, priemer Slovenska je 27,8. Z našich susedov - Poliaci 29,6, Maďarsko 27,5, Česká republika 22,9, Rakúsko 26,5. Dá sa to scharakterizovať, že sa nachádzame cirka v strede toho rebríčka a sme veľmi blízko tomu číslu OECD.
Cenotvorba liekov je presne zadefinovaná v legislatíve Slovenskej republiky, v zákone o cenách, v zákone o rozsahu úhrady za lieky a zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pri stanovovaní cien sa presne riadi podľa ustanovení vyššie spomenutých noriem. Celý proces cenotvorby je verejne dostupný na internete, webovej stránke Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Proces, akým, čo, kedy má byť zverejňované, je opísaný vo vyššie uvedenom zákone v plnom jeho rozsahu.
Cenotvorba liekov na Slovensku je jednoznačne jedna z najtransparentnejších v rámci celej Európskej únie. Možnosť lobingu vzhľadom na úpravu legislatívy je vylúčená. Terajšie vedenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s odbornou verejnosťou upravilo vyhlášku o tzv. klastrovaní, ktorú váš kolega pán poslanec Uhliarik pripravil bez akejkoľvek konzultácie s odborníkmi, čoho výsledkom sú neskutočne vysoké doplatky za lieky. Úpravou vyhlášky sa jednoznačne znížia doplatky za lieky, čo bude mať pozitívny benefit najmä pre chronicky chorých seniorov s nízkymi dôchodkami. Priznám sa, pán poslanec, že mňa táto informácia ako ministra práce a sociálnych vecí aj osobne veľmi potešila.
Zároveň včera parlament schválil novelu vyššie uvedeného zákona o rozsahu, ktorej súčasťou je aj možnosť zliav na doplatkoch za predpisované lieky, zdravotnícke pomôcky na poukaz či dietetické potraviny, seniorov v tejto oblasti nevynímajúc. Táto zmena je za posledných desať rokov asi najpozitívnejšou správou pre slovenského pacienta, ktorá jednoznačne bude pacientovi šetriť jeho peniaze.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pravidelne pripravuje národné programy zdravia, ktoré zahŕňajú aj vami spomínanú oblasť prevencie a propagácie zdravotného životného štýlu, zdravého životného štýlu. Veľmi aktívnym programom je kardiovaskulárny národný program, či onkologický program. V tomto kontexte Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky aktívne komunikuje aj so seniormi, tak ako aj s inou laickou verejnosťou a bude tak robiť aj v budúcnosti.
V súčasnosti prebieha diskusia s odborníkmi aj s pacientskou verejnosťou a organizáciami ohľadom tvorby Národného diabetologického programu. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je rovnako aj odborným garantom mnohých celoslovenských projektov, za všetky spomeniem aspoň jeden "Výživa ako liek".
Vernostný systém je marketingový nástroj, ktorý do zdravotníctva podľa nás nepatrí. Lekáreň je zo zákona definovaná ako zdravotnícke zariadenie a nie ako obchodná prevádzka. Lekárnik nie je predajca či obchodník, ale zo zákona je definovaný ako zdravotnícky pracovník, ktorého hlavnou úlohou je odborné poradenstvo pre pacientov. Vernostný systém sa na prvý pohľad javí ako šetriaci systém prospešný pre pacientov. Nie je tomu ale tak, pacient si v rámci vernostného systému zbiera za svoje nákupy v lekárni tzv. vernostné body na svojej vernostnej karte, za ktoré pri svojom ďalšom nákupe v sieti lekární, ktorá mu danú kartu vydala, nakúpi častokrát doplnkový sortiment, ktorý v mnohých prípadoch ani nepotreboval. V konečnom dôsledku pacient v takejto lekárni minie viac a je nútený navštevovať iba tú jednu konkrétnu lekáreň. Pacient si príde po radu aj do malej lekárne, kde sa mu personál, je pripravený viac odborne venovať, a následne kvôli pleťovému mlieku či vernostným bodom ide do svojej sieťovej lekárne. Tržby a zisky siete lekární tak stúpnu na úkor pacienta. Dôsledkom sú podliečení pacienti, najmä seniori s vernostnými bodmi či pleťovými mliekami.
Pravidlá lobingu farmafiriem na lekárov sú definované ustanoveniami zákona o lieku a majú celkom jednoznačný charakter. Rovnako včera schválená novela tohto zákona prináša povinnosť pre farmaceutické spoločnosti hlásiť každý mesiac počet návštev zdravotníckych pracovníkov vrátane lekárov, počet lekárenských zástupcov - reprezentantov, ktorí tieto stretnutia absolvovali. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky tieto údaje bude zverejňovať na svojej webovej stránke. Toto opatrenie má prispieť k zvýšeniu transparentnosti vo vzťahu farmaceutických spoločností a zdravotníckych pracovníkov.
Skončil som, pani podpredsedníčka Národnej rady.