11. schôdza

Ďakujem pekne aj za otázku. Chcem pripomenúť, že podobnú otázku som obdržal na ostatnom rokovaní Národnej rady vo štvrtok, preto sa sústredím iba na niekoľko základných faktov, ktoré by som zopakoval. Hlavným cieľom mimoriadneho rokovania Európskej rady 22. - 23. novembra bolo dosiahnutie dohody o rozpočte Európskej únie na roky 2014 - 2020. Aj keď rokovania nedospeli k záveru, teda nepodpísali sme a nedohodli sme sa politicky, môžem konštatovať, že sa niesli v dobrom duchu a výrazne pokročili. Tak, ako sa predtým objavovali rôzne vyhlásenia typu, že niektoré krajiny budú vetovať toto rozhodnutie, skôr sa hovorí iba o podmienkach, za ktorých sú jednotlivé členské štáty pripravené pristúpiť k politickej dohode všetkých členských štátov Európskej únie. Ja verím, že dohoda bude dosiahnutá začiatkom budúceho roku a Slovenská republika k tomuto prispieva všetkými možnými prostriedkami.
Predseda Európskej rady v spolupráci s predsedom Európskej komisie dostali mandát, aby pokračovali v konzultáciách s individuálnymi členskými štátmi. Musíme si naozaj uvedomiť, že v situácii, v akej sa dnes nachádza Európska únia a eurozóna, si rokovania vyžadujú dlhší čas. Možno by som rád zopakoval dnešné slová generálneho tajomníka OECD, ktorý povedal, že situácia okolo Slovenska, teda nielen u našich susedných štátov, ale aj v celej Európe a na celom svete, je mimoriadne vážna a kritická. A práve nový rozpočet má fungovať v tomto ťažkom období. Má zabezpečiť fungovanie Európskej únie na zostávajúcu časť desaťročia, ktoré sa vo všeobecnosti považuje za rozhodujúce pre oživenie hospodárskeho rastu. Napriek tomu, že dohoda ešte nebola dosiahnutá, dovoľte mi prezentovať na základe individuálnych konzultácií a návrhov, ktoré sú predložené, niektoré závery.
Zatiaľ posledný predložený návrh predsedu Európskej rady počíta s celkovým objemom rozpočtu na roky 2014 - 2020 v objeme 972 mld. eur, čo je približne jedno percento HDP Európskej únie. Toto je rozpočet, ktorý už bol zoškrtaný o 76 mld. eur. Avšak krajiny, ktoré sú takzvanými čistými prispievateľmi do rozpočtu Európskej únie, začínajú požadovať ďalšie redukcie, ďalšie škrty, a to vo výške 135 až 150 mld. eur. Na druhej stane sú krajiny, ako je Slovensko, ktoré sa združili do skupiny priateľov kohézie - odstraňovania regionálnych rozdielov a ktoré na jednej strane rešpektujú nutnosť škrtov, ale bojujú za to, aby tieto škrty nešli na úkor práve fondov odstraňujúcich regionálne rozdiely, teda fondov, ktoré sú pre nás tak dôležité.
Dovoľte mi, aby som vás informoval o konkrétnych výsledkoch, ktoré priniesli posledné rokovania pre Slovensko. Vo výdavkovej kapitole ekonomická, sociálna a teritoriálna súdržnosť, kde patria štrukturálne fondy a kohézny fond, je navrhovaný objem 320 mld. eur, čo síce predstavuje pokles oproti návrhu Európskej komisie o 19 mld., ale v konečnom dôsledku ide o nárast oproti návrhu pred samitom o 10,6 miliardy. Navrhované zmeny v oblasti kohéznej politiky ukazujú, a budeme všetko pre to robiť, aby to tak bolo, že v rokoch 2014 až ´20 by Slovensko mohlo dosiahnuť približne o desať percent vyšší objem prostriedkov oproti súčasnému obdobiu rokov 2007 až 2013. Je potrebné zdôrazniť, že aj pri celkovom znížení prostriedkov na kohéznu politiku, by mala Slovenská republika patriť k malej skupine členských štátov, ktorým sa prostriedky oproti predchádzajúcemu rozpočtovému obdobiu zvýšia. Dokonca, ak tento návrh bude zrealizovaný, ako je pripravený, mali by sme mať druhú najvyššiu intenzitu kohéznej pomoci na obyvateľa zo všetkých členských štátov. Ak si pamätám, na prvom mieste by malo byť Estónsko.
Pre Slovensko je tiež dôležitý aktuálny vývoj podmienok pre úspešnú implementáciu prostriedkov kohéznej politiky, pretože fondy sú čosi, s čím žijeme na Slovensku. Určite mi budete rozumieť, o akých veciach sme diskutovali. V tejto oblasti sa rokovania vyvíjajú tak, že úroveň spolufinancovania pre menej rozvinuté regióny a kohézny fond bola zvýšená zo 75 na 85 %, zvýšila sa úroveň predfinancovania z 2 na 4 %, bola pridaná oprávniteľnosť DPH. Európskeho sociálneho fondu sa však toto týka len čiastočne. Otvorenou zostáva otázka oprávnenosti DPH, ktorá v súčasnom návrhu nezahŕňa miestne samosprávy. Budeme sa snažiť, aby sme dosiahli súčasnú úroveň oprávnenosti DPH, pretože práve toto, oprávnená DPH, znižuje potrebu spoluúčasti z národných verejných zdrojov.
Oceňujeme, a hovorím to v mene celej vlády Slovenskej republiky, že sa pohol dopredu proces vyrovnávania priamych platieb pre poľnohospodárov. Návrh Európskej komisie na zníženie rozdielov v priamych platbách je síce krokom správnym smerom, ale z nášho pohľadu tempo približovania je veľmi pomalé. Oproti návrhu pred samitom bol zvýšený objem prostriedkov pre prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky na takmer 278 mld. eur a alokácia pre druhý pilier sa nemení. Za úspech považujem aj to, že nám bol navrhnutý, zatiaľ nie schválený, zvýšený objem prostriedkov na odstavovanie jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Ide o takmer 100-percentné navýšenie sumy, zo 105 mil. eur na 200 mil. eur.
Chcem zdôrazniť, že budeme naďalej presadzovať naše tri základné priority. Prvá priorita je, aby Slovensko dostalo viac peňazí na kohéziu. Aby sa škrty nerealizovali len na úkor kohézie, ale na úkor všetkých politík, ktoré sú financované v Bruseli. Druhá priorita, vyššie tempo približovania priamych platieb pre poľnohospodárov. Tretia priorita, udržať návrh na zvýšený objem finančných prostriedkov pre odstavovanie dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach. V tomto duchu urobíme všetko pre to, aby v rámci ďalších rokovaní o rozpočte Európskej únie v rokoch 2014 - 2020 vláda Slovenskej republiky zabezpečila dostatok prostriedkov, ktoré budú prispievať k hospodárskemu rastu.
Chcem informovať súčasne členov parlamentu, že veľmi intenzívne rokuje vláda teraz o návrhu, koľko operačných programov by sme mali mať, aké alokácie by do týchto operačných programov mali byť, kde sa bude nachádzať centrálna koordinačná jednotka. Po komunikácii s Európskou komisiou sa zdá, že najvhodnejšie miesto na umiestnenie centrálnej koordinačnej jednotky bude Úrad vlády. Teraz rozhodujeme iba o okamihu, kedy tento presun nastane. Máme rovnako názor, že by mal byť podstatne menší počet operačných programov, ako bol doteraz. Teraz máme 11, my navrhujeme menej. A verím, že prídeme aj s rozumným návrhom na alokáciu zdrojov. Podmienka je čo najviac peňazí minúť doma na Slovensku, čo najviac peňazí minúť tu, nepoužívať peniaze Európskej únie na nákup prioritne drahých technológií v zahraničí. A súčasne si myslím, že prioritou využívania európskych fondov na Slovensku musí byť podpora hospodárskeho rastu. Keď bude tento návrh vlády definitívne vykonzultovaný, zvolám ešte do konca tohto roka Radu pre partnerskú dohodu, kde sú zastúpené všetky významné inštitúcie, ktoré majú čo povedať do čerpania fondov, a verím, že dôjde k dohode a budeme môcť požiadať nášho hlavného vyjednávača, podpredsedu vlády, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby začal v mene Slovenskej republiky vyjednávať s Európskou komisiou podmienky, a pokiaľ možno tak, aby sme mohli predložiť definitívnu verziu našej partnerskej dohody v prvom polroku roku 2013.
Toľko, pán predseda, k prvej otázke. Iba som chcel doplniť niektoré údaje, pretože na túto tému som vystupoval v Národnej rade pred týždňom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán premiér.
Chcete položiť ešte doplňujúcu otázku, pán poslanec? Nie.
Takže ďalšia otázka je od pána poslanca Náhlika: "Vážený pán premiér, viete si v rámci šetriacich opatrení v súčasnej dobe ekonomickej a sociálnej krízy predstaviť bližšiu kooperáciu jednotlivých rezortov Slovenskej republiky a Českej republiky. Ak áno, ktorých?"

Ďakujem. Vážený pán poslanec, zdá sa, že malo veľký význam zorganizovať spoločné zasadnutie českej a slovenskej vlády 29. 10. v Uherskom Hradišti a v Trenčíne pri príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia vzniku Slovenskej republiky a vzniku Českej republiky. Mali sme možnosť si urobiť inventúru, ale najmä spoločne aj s českým premiérom vytvoriť politický tlak na členov vlád, na to, aby spolupráca rezortov a vlád bola ešte intenzívnejšia.
Nebudem, pán poslanec, hovoriť o spolupráci v Európskej únii, pretože tá je úplne zrejmá. Sme vo V4, V4 sa pravidelnej stretáva pred samitmi, snažíme sa koordinovať svoje postupy a na mnohé otázky v zahraničnej politike máme rovnaké názory. Pokiaľ ide o koordináciu rezortu napríklad zahraničných vecí, tak existuje pri vzájomnom zastupovaní vo vízových a konzulárnych otázkach a zdieľaní priestorov zastupiteľských úradov. O tomto slovenská verejnosť podľa všetkého veľa nevie. V súlade s dohodou, ktorá bola podpísaná 4. decembra minulého roku, Česká republika zastupuje Slovenskú republiku pri vydávaní víz na svojich úradoch v Alžíri, Islamabade, Akre, Ulánbátare, Manile a po vybudovaní vízového pracoviska aj v Kábule. Slovenská republika zase zastupuje Českú republiku na zastupiteľskom úrade v Nairobi. Dohoda zabezpečuje pokrytie vízovej činnosti v tých krajinách, kde Slovensko a Česko nemajú svoje diplomatické, respektíve konzulárne zastúpenia. Česká republika navrhuje aj spoločné zdieľanie úradov v Kišiňove, v Addis Abebe a Slovenská republika pre zmenu ponúka priestory v Sofii. Ministri zahraničných vecí dali impulz k prehĺbeniu tejto spolupráce na spoločnom rokovaní vlády v Uherskom Hradišti a myslím si, že to má veľký význam.
Veľký potenciál vidíme v oblasti obrany a obranného plánovania. Od obyčajnej spolupráce by sme chceli vykročiť k reálnemu zdieľaniu kapacít, začínajúc výcvikom cez vzdelávanie až po bojové jednotky. Ministri obrany už podpísali vykonávací protokol k dohode v oblasti zabezpečenia vojenskej letovej prevádzky, ktorý v rámci vytvoreného cezhraničného vzdušného priestoru umožňuje plnenie úloh v rámci NATO, spoločný výcvik a prípadnú asistenciu v núdzi. Ešte ďalej by sme chceli ísť, ale niekedy narážame na generalitu obidvoch krajín. Preto mám dohodu s českým premiérom, že budeme naozaj tlačiť na ministrov obrany, aby ešte viacej sme sa pokúsili využiť tento obrovský potenciál, ktorý by zabezpečoval, že podstatne lacnejšie by sme niektoré činnosti, ktoré musíme vykonávať tak či tak, mohli vykonávať.
Nie menej perspektívna oblasť, kde sa črtajú možnosti spolupráce, je energetika. Máme silný priemyselný potenciál, obidve krajiny, a bez bezpečných a cenovo stabilných dodávok elektrickej energie sa nezaobídu. Slovensko aj Česká republika majú suverénne právo sa rozhodnúť pre svoj vlastný energetický mix. A na Slovensku si bez jadrovej energetiky nevieme predstaviť zaistenie energetickej bezpečnosti. A zdá sa, že vláda Českej republiky má rovnaký názor na úlohu jadra pri zabezpečovaní energetiky. Dohodli sme sa, že vlády Českej republiky a Slovenskej republiky budú v oblasti jadrovej energetiky spoločne postupovať vo vzťahu k Európskej únii, aby táto téma nebola jej inštitúciami politizovaná, ale ponechaná v odbornej rovine. Nechcem sa teraz rozoberať v tzv. testoch, ktoré boli realizované na jadrových zariadeniach na Slovensku a v Českej republike, a ako sa snažia niektoré krajiny, ktoré sú proti jadru, za každú cenu tieto testy predlžovať a vyvolávať spochybňovanie.
Máme možnosť optimalizácie prevádzkových nákladov pri zastúpení našich obchodno-investičných celkov v tretích krajinách. Hovorili sme o spoločnej obchodnej značke a dohodli sa poveriť príslušné organizácie s cieľom identifikovať záujmové krajiny. Mohol by som ísť ďalej, ďalej a ďalej. Dokonca sme hovorili, čo by významne pomohlo slovenskej futbalovej lige, o možnosti spojiť českú a slovenskú futbalovú ligu. Je to ťažký cieľ, ale prinajmenšom zo strany politikov tento cieľ má plnú podporu.
Keďže sa mi vyčerpal čas, nemôžem ďalej pokračovať, ale je evidentné, že Česká a Slovenská republika sú si tak blízko, ako nikdy v histórii neboli.
Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda vlády.
Budeme pokračovať teraz otázkami, ktoré položili panie poslankyne a páni poslanci ministrom.
Prvá je od pána poslanca Blahu a je pre pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, Miroslava Lajčáka a znie: "Ako hodnotíte čoraz častejšie sa objavujúce signály z Veľkej Británie, že Briti by mali vystúpiť z Európskej únie?"
Máte slovo, pán minister.

Vážený pán predseda, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v žiadnom prípade nesignalizuje zámer vystúpiť z Európskej únie. Naopak, minister zahraničných vecí William Hague ma vo svojom liste zo septembra tohto roku ubezpečuje o odhodlaní jeho vlády konštruktívne diskutovať o budúcnosti Európskej únie a členstvo Veľkej Británie v nej nijakým spôsobom nespochybňuje.
Súčasná britská vláda schválila tento rok proces revízie rovnováhy vzťahov medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou, ktorej výsledky by mali byť zverejnené v roku 2014. Revízia má obsahovať vecné, expertné závery bez odporúčaní a prezentovať bázu pre tvorbu politických pozícií vo voľbách v roku 2015. Táto iniciatíva je určitým auditom právomocí Európskej únie, či už ide o výlučné, zdieľané alebo podporné právomoci. Má prispieť k prehĺbeniu porozumenia Veľkej Británie o charaktere vzťahu s Európskou úniou a jeho vývoja, lepšiemu definovaniu a dolaďovaniu pozícií. Bude britským príspevkom k verejnej diskusii v Európe o možnosti reformovania, modernizácie a zlepšenia.
Dobre vieme, že postavenie Británie v Európskej únii, no nielen Británie, má svoje špecifiká. Napríklad Veľká Británia nie je členom Schengenu, eurozóny, v rozpočte Európskej únie aplikuje tzv. britský rabat, čo však nijakým spôsobom nespochybňuje Veľkú Britániu ako plnohodnotného člena Európskej únie.
Áno, určité trendy je možné vypozorovať v náladách obyvateľov, čo je však v súčasnej dobe príznačné nielen pre Veľkú Britániu. Práve otázka demokratickej legitimity a politickej zodpovednosti je jednou z kľúčových tém, ktoré Európskej únii musíme adresovať. Je na politikoch, aby s občanmi komunikovali a európske témy verejnosti pomáhali približovať vecným a objektívnym spôsobom.
Pán predseda, skončil som.

Pán poslanec nechce položiť doplňujúcu otázku. Pristúpime....
Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.
Pristúpime k druhej otázke, ktorú položil poslanec Richard Vašečka ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, pánu Jánovi Počiatkovi. A otázka znie. "Vážený pán minister, poinformujte, prosím, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o stave zisťovania príčin kolapsu nosnej konštrukcie na stavbe diaľnice D1 pri Kurimanoch a o vyvodení zodpovednosti a ovplyvnení časového harmonogramu výstavby predmetného úseku D1. Ďakujem."
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte na otázku a zároveň oznámte aj ukončenie svojej odpovede. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, nešťastie, ktoré sa stalo pri stavbe diaľničného mostu č. 206 v katastri obce Iljašovce sa ešte stále vyšetruje a o priebehu vyšetrovania zo svojej pozície ako ministra dopravy nemám a ani nemôžem mať podrobné informácie, kým nebude ukončené. Preto vám ani ja dnes nemôžem povedať, čo bolo skutočnou príčinou tejto katastrofy tak, ako bude vyhodnotená podľa vyšetrovateľa.
Niektoré veci však môžem povedať už dnes. Druhého novembra sa zrútila nad bezmenným potokom v katastri obce Iljašovce počas betónovania mosta č. 206 dočasná podperná konštrukcia. Nešťastie si vyžiadalo štyri ľudské životy a deväť pracovníkov bolo zranených. Okamžite po tomto nešťastí som vydal pokyn zastaviť všetky stavby na tomto úseku diaľnice. Navyše som vydal pokyn, na základe ktorého nechala Národná diaľničná spoločnosť preveriť všetky rozostavané mostné konštrukcie, aj podperné konštrukcie, ako aj bezpečnosť práce na diaľničných stavbách. Okrem úsekov na D1 Janovce - Jablonov NDS skontrolovala aj 28 mostov na stavbe D1 Dubná Skala - Turany a 15 mostov na stavbe D1 Fričovce - Svinia. Výsledky týchto kontrol má NDS samozrejme k dispozícii, ale konštatuje, že na žiadnom inom diaľničnom moste nebol použitý tento konkrétny typ podpernej konštrukcie, ktorý bol použitý počas výstavby mostu 206.
Napriek tomu ďalšie opatrenie, ktoré sme prijali, bolo, že všetky dočasné podperné konštrukcie budú zhotovitelia predkladať, ktoré budú používané, musí zhotoviteľ predkladať na to posúdenie nezávislého statika ako autorizovaného odborníka. Zároveň Národná diaľničná spoločnosť na môj pokyn požiadala aj Váhostav ako lídra zhotoviteľského konzorcia, aby prehodnotil rozdelenie realizácie jednotlivých objektov v rámci združenia a zvážil, či do momentu ukončenia vyšetrenia havárie na mostnom objekte nie je vhodné realizovať výstavbu mostných objektov lídrom združenia. NDS obdržala odpoveď od lídra združenia, že o tejto veci bude rokovať s druhým členom združenia a definitívne stanovisko zašle v čo najkratšom možnom čase.
Ministerstvo dopravy rovnako ako aj Národná diaľničná spoločnosť v plnej miere spolupracujú s vyšetrovateľom. V spolupráci s vyšetrovateľom teraz prebieha odstraňovanie sutín, z ktorých časť je dôkazovým materiálom. O ďalšom postupe pri výstavbe na tejto konkrétnej stavbe, tým myslím mostný objekt 206, s konečnou platnosťou rozhodne až vyšetrovateľ. Preto dnes nie je možné povedať, o koľko a či vôbec sa zdrží odovzdanie celého úseku. Robíme samozrejme všetko preto, aby sme dodržali pôvodný termín výstavby.
Na zvyšných úsekoch D1 Jánovce - Jabloňov I. etapa doteraz prebiehali iba povolené zabezpečovacie práce, ktoré mali zabezpečiť to, aby na týchto stavbách nevznikali škody. Najnovšou informáciou zo včera je, že Národná diaľničná spoločnosť poslala zhotoviteľovi list, v ktorom na zvyšných stavebných objektoch úseku D1 Jánovce - Jabloňov I. etapa povolila pokračovanie vo výstavbe.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči.
Zapnite pána poslanca!

Ďakujem za slovo, ďakujem aj pánu ministrovi za pripravenú odpoveď. Ja by som chcel zdôrazniť, že je to vážna vec a ide tam o ľudské životy a aj potom o následky pre cestnú infraštruktúru, takže by som nerád teda politizoval, alebo nerád na vás osobne útočil.
Ale chcem sa opýtať napríklad na takú vec, keď sme hovorili o osobnej zodpovednosti, že prečo pre zabezpečenie objektívneho vyšetrovania neboli odvolaní členovia predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti zodpovední za investičnú výstavbu? To je jedna doplňujúca otázka.
A ďalšia vec je aj otázka, opakujem znova, nie osobnej, ale politickej zodpovednosti vás osobne, ako sa na to pozeráte? Či si nemyslíte, že zodpovedný postup bolo zvážiť svoje zotrvanie, prípadne, čo sa týka už toho pertraktovaného vášho osobného návratu z vašej dovolenky.
A keby som si dovolil aj takú možno osobnú otázku, že čo je s tým palubným lístkom, keď ste sa vracali?
Ďakujem.

Pán minister, nech sa páči, odpovedzte.