11. schôdza

Ďakujem.
Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Beblavý.

Vážená pani, vážený pán predsedajúci, podľa toho, kto je momentálne už aktuálne na tej stoličke, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k návrhu štátneho rozpočtu.
Mali sme tu už vystúpenia zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov, ktorí predstavili svoj politický pohľad na vec. A myslím si, že sme naozaj vďaka rôznorodosti opozície mohli vidieť aj to, aké rôzne uhly pohľadu sa politicky dajú k rozpočtu povedať. Dovoľte mi preto mať možno trochu kratší, taký sústredenejší prejav, ktorý má dve časti. V tej prvej časti by som si dovolil najmä citovať určité materiály, ktoré hovoria o tom, aký ten rozpočet je, materiály nezávislých autorít. A potom by som na konci z toho vyvodil, čo nás naozaj čaká.
Treba povedať, že predseda vlády po schválení rozpočtu povedal, že tento rozpočet je absolútne reálny, ale dnes už vieme, ale vedeli sme to už aj pred niekoľkými týždňami, ešte skôr, než to vláda ohlásila, že to tak nie je. A vedeli sme to nielen my, ale vedeli to aj tí, ktorí sa rozpočtom venujú a nemajú žiadnu politickú motiváciu klamať, ani tieto veci deformovať. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom stanovisku k návrhu rozpočtu povedala, že okrem veľkej neistoty v makroekonomickom prostredí a možných efektov zmeny správania sa subjektov z dôvodu prijatých konsolidačných opatrení sú tam riziká vo viacerých oblastiach. Ja sa k nim aj dostanem. Najväčšie sa týkajú samospráv a verejného zdravotníctva. A rada zároveň povedala, že na to, aby sa dosiahol cielený deficit, bude potrebné prijímať ďalšie operatívne alebo systémové opatrenia.
Európska komisia, ktorú asi neobviníme tiež z nejakej ideologickej zaujatosti, vo svojej predpovedi predpokladá deficit na budúci rok nie 2,9 % HDP, ale 3,2 % HDP. To znamená, že ten rozpočet, dokonca aj pred tým, než došlo k revízii daňovej prognózy zo strany vlády, bolo jasné, že nie je úplne reálny.
Chcem zdôrazniť, že toto tvrdenie neznamená, že ide o rozpočet, ktorý je nejakou fikciou, povedzme v takej miere, v akej bol rozpočet na rok 2010. Ide o rozpočet, ktorý je v zásade technicky tam, kde má byť, ale treba zároveň povedať, že už má v sebe vo svojom prvopočiatku zakódovanú dieru.
Konkrétne, aby sme boli konkrétni, prvá diera spočíva v oblasti samospráv, kde vláda, ako vieme, podpísala so zástupcami samospráv memorandum o tom, že budú šetriť spôsobom, akým ešte nikdy nešetrili. Čo je možno ešte zložitejšie, je fakt, že samotné memorandum nemá ani žiadnu právnu silu, ani vláda neprijala žiadne právne nástroje na to, aby toto memorandum bolo vymáhateľné. To znamená, závisí to nielen od dôveryhodnosti ZMOS-u ako celku, ale na ochote každého jedného primátora, každého jedného zastupiteľstva dodržať niečo, čo bolo podpísané ich zástupcami. A to v situácii, keď ten záväzok, ktorý bol podpísaný, je veľmi, veľmi ambiciózny z historického pohľadu. Toto považuje za zásadné riziko rozpočtu napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Takisto v zdravotníctve rozpočet predpokladá, že výdavky do zdravotníctva budú v nominálnom vyjadrení približne na úrovni tohto roku. A zároveň predpokladá nulové zadlžovanie nemocníc. To aj napriek tomu, že platy lekárov a sestričiek boli v 2012-om ešte nie zvýšené počas celého roka. Optimistický odhad hovorí, že zadlžovanie nemocníc zvýši deficit oproti rozpočtu aspoň o 100 mil. eur. To je ďalšia významná rezerva.
Nebudem, nepôjdem takto ďalej a ďalej, ale dovolím si povedať, že rozpočet obsahuje ďalšie nereálne položky. Príjmy z dôvodu spustenia Jadrovej elektrárne v Mochovciach, hoci je už dnes konsenzus, že Jadrová elektráreň v Mochovciach sa v 2013-om, nespustí. Dvojité započítavanie príjmov z hľadiska ropných rezerv. Veľmi významné príjmy zo štátnych monopolov, dividendových, napriek tlaku na ich ceny, ktorý inak podporujeme, a aj zároveň špeciálny odvod. To znamená, že predpokladá sa, že sa z nich vyťaží nepomerne, nepomerne viac. Toto všetko znamená, že rozpočet roku 2013 už dnes vieme, že nie je úplne reálny. Nie je ani katastroficky nereálny, ale nie je ani úplne reálny.
V roku 2014 tento trend pokračuje, kde Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že návrh rozpočtu neobsahuje vierohodný scenár, ako dosiahnuť rozpočtové ciele v horizonte dvoch až troch rokov. Európska komisia hovorí, že bez ďalšej zmeny politík, bude v 2014-om už dosiahnuté len malé zlepšenie a nedosiahne potrebné konsolidačné úsilie. Zároveň rozpočet v roku 2014 predpokladá nominálny pokles výdavkov verejných financií, čo sa za vlád Roberta Fica ešte nikdy nestalo. Teda vláda Roberta Fica ešte nikdy nedokázala medziročne znížiť objem výdavkov, ale v 2014-om to plánuje. A má na tom postavený celý svoj návrh.
"V roku 2015 a 2016 nám ďalej pokračuje tendencia, kde rozpočet neobsahuje skutočne vierohodný scenár ako dosiahnuť rozpočtové ciele", hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A zároveň, "keby sa aj náhodou dosiahli tie ciele ktoré si vláda stanovuje, tak vývoj verejného dlhu dosiahne úroveň, pri ktorej už bude dochádzať k viazaniu výdavkov v štátnom rozpočte vo výške troch percent podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. A v roku 2016 by už dokonca nemalo vôbec dôjsť k nárastu výdavkov vrátane fondov sociálneho zabezpečenia".
Toto sú suché slová ekonomických odborníkov, ktoré, ako tu povedal v inom kontexte jeden kolega, znejú väčšine ľudí ako bzučanie múch. Dovoľte mi preto skúsiť to na záver preložiť do úplne ľudského jazyka a povedať, čo vlastne ten rozpočet a jeho hodnotenie nezávislými autoritami znamená.
V roku 2013 tento rozpočet zdaňuje všetko, čo sa zdaniť dá, hýbe a ešte nebolo zastavené touto vládou, a napriek tomuto, vyťahuje to všetky rezervy, ktoré existujú v štáte, na ktoré vláda stačí, a napriek tomu to nebude stačiť na dosiahnutie cieľov, ktoré si vláda dala. To je prvý fakt.
Moja interpretácia, a to už je vec interpretácie, je, že ten sociálny výbuch, ktorý by vláda zaznamenala, keby naozaj išla po svojich cieľoch dôsledne, sa odkladá na obdobie po prezidentských voľbách. V 2014-om budú prezidentské voľby a potom, nech už to Pán Boh a Robert Kaliňák ratuje, keď Robert Fico už nebude predsedom vlády. To je tak, ako ja čítam tento návrh štátneho rozpočtu. Je to prezidentský alebo odkladací rozpočet, nazvite to, ako chcete. My ostatní, ktorí sa však nepresťahujeme z jedného paláca do druhého paláca niekedy počas prvého polroka roku 2014, tu však budeme aj v týchto rokoch. A je možné, že tu bude aj pán minister financií a bude to musieť naďalej riešiť.
Pozrime si, čo ho teda čaká, ešte raz ľudskou rečou, v roku 2014 a 2015. Tie návrhy, ktoré ste nám predložili na tie ďalšie dva roky, sú reálne len v situácii, keď sa zásadne obnoví hospodársky rast, a bude pomerne slušný a veľmi slušný, a zároveň keď budete schopní napriek tomu výrazne sekať výdavky štátu v tom, najmä v roku 2014.
Ja myslím, že dnes nepoviem nič veľmi polemické, ak poviem, že ak nepríde zázrak, tak pri vašej hospodárskej politike zásadný ekonomický rast očakávať krátkodobo, ani strednodobo nemožno. Vláda neprijíma prorastové opatrenia. Ruší rovnú daň, zvyšuje odvody, zvyšuje zásadné zodvodnenie dividend pre malých a stredných podnikateľov, Zákonník práce. Dá sa pokračovať. A myslím, že túto debatu sme tu už mali.
A to, čo ja vám vyčítam, a to, čo som vám vyčítal pri rovnej dani, nie je len to, že toto robíte, ale to, že ste zatiaľ neponúkli žiadnu dôveryhodnú a presvedčivú alternatívu, čím iným dosiahnete zvyšujúcu sa prosperitu a hospodársky rast pre túto krajinu. Lebo áno, vy máte právo a legitimitu presadiť svoju predstavu hospodárskej politiky, ale nemá podľa mňa nikto právo presadzovať hospodársku politiku, ktorá povedie len k trvalej bolesti a k nezvyšovaniu životnej úrovne v tejto krajine. Ako som už dokumentoval, sekať výdavky ste zatiaľ nikdy nedokázali, ale obidvaja vieme, že bez hospodárskeho rastu to ani nie je cesta, permanentne len sekať výdavky. Preto musím povedať, že akékoľvek sľuby, ktoré dnes vláda dáva učiteľom, ale aj ktorejkoľvek inej skupine obyvateľstva, o tom, že vydržte a bude lepšie, v 2014-om už to bude iné, v 2016-om to bude super, nie sú čestné. Viem, že ste navrhovali učiteľom 15-percentné zvýšenie platov v roku 2014. A chcem sa spýtať, ako je to možné navrhovať, keď zároveň plánujete nominálne zníženie výdavkov verejných rozpočtov v roku 2014? To sa týka aj ostatných profesií - lekárov, úradníkov a kohokoľvek ďalšieho.
Z tohto podľa mňa vyplýva jeden jednoznačný záver, že pri tomto poňatí hospodárskej politiky nečelíme jednému krízovému roku 2013, ale každý rok bude krízový, kým sa nezmení hospodárska politika tejto vlády. A čelíme politike permanentnej bolesti.
Aby som bol korektný, veľa z tej bolesti by muselo prísť tak či tak. Európa nie je v dobrom stave. Európska ekonomika nie je v dobrom stave. O tom to nie je. O čom to je? Čo robí vláda pre to, aby naozaj na konci dňa aj vysvitlo slnko a aby sme sa mohli z tejto diery dostať? A ja musím konštatovať na záver, že tento rozpočet neobsahuje opatrenia, ale ani sa nespolieha na už prijaté opatrenia alebo neopiera sa už o prijaté opatrenia, ktoré by takéto niečo zabezpečovali.
Z tohto dôvodu, pán minister, oceňujem, že oproti rozpočtu, ktorý predkladal váš kolega Počiatek v roku 2009 na rok 2010, naozaj treba byť korektný, váš rozpočet nie je fikciou. Môžeme sa naozaj baviť o tom, a myslím si, že je to zdokumentované aj nezávislými autoritami, že má také malé prvky únikovosti, eskapizmu, od reality, ale tie prvky nie sú také veľké, aby sme vás mohli obviniť z toho, že ste autor beletrie, nie autor literatúry faktu, ale dovolím si vás obviniť z toho, že vaše dielo, aj keď je na 90 percent literatúrou faktu, je hororom. Nie cestou riešenia aj za cenu ťažkých obetí.
Ďakujem veľmi pekne.

Faktické poznámky nie sú.
Pán poslanec Švejna, do rozpravy.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi tiež prispieť do tejto diskusie o štátnom rozpočte. Na úvod by som si dovolil jednu takú zásadnú poznámku, že mi je strašne ľúto, že aj napriek tomu, že 4. decembra v programe sme mali, že bod 18, to jest vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, napísané, že sa prerokuje po opakovanom prerokovaní v gestorskom výbore, tak sa tak nestalo. A dnes sme vlastne dostali do lavíc pozmeňujúci návrh, samozrejme, ktorý zásadným spôsobom mení tento rozpočet, a nám je skutočne ľúto, že to nebolo vo finančnom výbore. Ani nie tak kvôli tomu, že by som bol nejaký ješitný, ale kvôli tomu, že na tom finančnom výbore predsa len tie emócie nie sú také a dajú sa tie, tie otázky vydiskutovať, popýtať sa, akým spôsobom, prečo, čo ako sa stalo, ale v pléne samozrejme už, už, už to, už to jednoducho takto nejde, pretože už je to, kamery sú namierené a už ťažko sa takto dá, dá komunikovať. A dúfam teda, že dúfam, že sa to v budúcnosti nestane a skutočne to, ten finančný výbor jednoducho nebude takýmto spôsobom obídený, ako bol.
Takže poďme k meritu veci. To bolo k procedúre. Ja som sa niekoľkokrát vyjadroval aj v médiách, aj v rozprave v prvom čítaní, a keď som použil nejakým jednoduchým spôsobom alebo jednou vetou okomentoval rozpočet, alebo povedzme zmena daňového a odvodového systému, lebo de facto to je zásadná zmena, čo súčasná vláda robí, tak som to jedným slovom povedal, demotivačný. Demotivačný, ja to samozrejme teraz vysvetlím, ale použijem, budem teda, nepoužijem, nebudem používať emócie, ale použijem správu, ktorú vlastne už Rada pre rozpočtovú zodpovednosť publikovala, a ktorá, ktorá mi dáva v mnohom za pravdu. Ja samozrejme teraz, treba jednu vec povedať, že ja oceňujem, že teraz, odteraz de facto táto rada bude sa vždy vyjadrovať aj k tomu ďalšiemu rozpočtu. Oceňujem, dokonca musím povedať veľké pozitívum, že v kútiku tak duše som trošku sa obával, že ako bude vyzerať tá prvá správa. Pretože viete, my neriešime problémy vznikom inštitúcie, ale vždy je to v ľuďoch. A určite by som nechcel teda, nechcel, aby, aby sme túto radu spolitizúvavali a aby sme povedali, však vy by ste povedali, však to sme tam, on povedal to, čo ja tvrdím, zase ja, to čo, čo proste tvrdíme. Samozrejme, ona má, má svoju, svoj veľký význam. A musím povedať teda, že po tejto správe zatiaľ, zatiaľ si myslím, že je, aj keď nemusím a nesúhlasím so všetkým, ale zatiaľ je veľmi kvalifikovaná. A som rád, že ju máme. A som rád, že sme sa na tom dohodli. A som rád, že vlastne spolu sme zaviedli ešte v minulom období také prísne kritéria, ktoré, ktoré skutočne akákoľvek budúca vláda bude mať problém s tým, tieto prísne kritéria dosiahnuť.
Takže ja zacitujem niektoré veci, niektoré veci z tejto správy a potom to okomentujem. Je to dôležité preto, lebo snažím sa, snažím sa proste urobiť to, aby, aby som skôr vysvetlil, že v čom vidím problém, prečo je ten rozpočet taký, aký je. Takže "odhady daňovo-odvodových príjmov boli pripravené v rozpočte opatrne, počínajúc aj s vplyvom z titulu možných zmien v správaní sa subjektov". Takzvané dynamické efekty, používajú slovo "dynamické efekty", ja to hovorím, o tom, že, že motivácie, motivácie tých, ktorí platia dane a odvody, po týchto zmenách, budú zásadne iné ako pred týmito. Rada hovorí o takzvaných dynamických efektoch: "To de facto znamená, ako však uvádza samotný návrh, veľké množstvo legislatívnych zmien v tejto oblasti a ich vzájomný vplyv je veľmi ťažké odhadnúť, a preto tieto zmeny predstavujú riziko naplnenia prognózy. Z pohľadu na nárast v daňovom zaťažení je potrebné počítať s významnými dynamickými efektmi, predovšetkým u samostatne zárobkovo činných osobách, dohodárov a právnických osôb s cieľom minimalizovať nárast daňového zaťaženia." Ja s tým plne súhlasím a stále to hovorím, len inými slovami, že tie motivácie platiť dane a odvody sa zmenia. A vláda, ja som hlboko presvedčený, že podcenila, podcenila tieto dynamické efekty. A podcenila aj psychologické efekty. Keď hovorím o psychologickom efekte, tak hovorím o tom, že ten podnikateľ vidí, že súčasne, obrazne povedané, v ten istý moment, keď vláda schváli vo vláde nárast daní pre niekoho, súčasne odpustí dane niekomu. Jednoducho to je strašne psychologický efekt. A samozrejme ten podnikateľ potom na verejných konferenciách hovorí, že: Hm, tak nám podnikateľom nezáleží až tak na zvýšení daní. No tak bodaj by! Takým podnikateľom by nezáležalo, ani keby bola 100-percentná daňová sadzba. Ale jednoducho to bude mať zásadný psychický, proste, efekt, hej? Proste psychológia tých ľudí, a hlavne na Slovensku, proste bude, bude, bude negatívna, bude mať negatívny, veľmi negatívny dojem.
Takže celá tá vlastne správa, správa, aby som, aby som nezdržoval zase, k týmto motiváciám chcem ešte jednu povedať. Že podľa tejto správy je, "alarmujúci je vývoj verejného dlhu na strednodobom horizonte. Pokiaľ by sa naplnil načrtnutý scenár v rozpočte" - to znamená, že to, čo sa načrtlo - "tak v roku 2015 by už bolo dosť k viazaniu výdavkov v štátnom rozpočte vo výške 3 percentá a návrh rozpočtu na rok 2016 by už nemal obsahovať nominálny nárast výdavkov vrátane fondov sociálneho zabezpečenia". To hovorí o tom, že vláda de facto počíta, počíta s tým, že aj verejný dlh, verejný dlh sa radikálne, ale radikálne zvýši. Dokonca v tejto správe je povedané explicitne, že "rozpočet predpokladal pri splnení stanovených cieľov nárast dlhu z úrovne 43,3 percenta HDP v roku 2011 na úroveň 56 percent HDP v roku 2015, čo je zvýšenie ukazovateľov o takmer 30 percent". Za štyri roky zvýšime verejný dlh o 30 percent.
Na záver mi ešte dovoľte povedať z tejto správy, že, potom už nebudem citovať, ale aby som bol explicitný. Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií správa konštatuje, že "najvýznamnejšou zmenou v rozpočte z pohľadu dlhodobých projekcií je zmenená legislatíva dôchodkového sporenia. Napriek tomu, že tieto zmeny krátkodobo zlepšujú saldo verejných financií, z dlhodobého hľadiska vytvárajú aj dodatočné nároky na verejné financie. Ich výsledný efekt závisí od toho, do akej miery sa využijú prostriedky na dlhodobú konsolidáciu". Takže ďalšia veta, ktorá je explicitná: "Čo sa týka návrhu rozpočtu, preto nie je možné nazvať konsolidáciou zníženie odvodov do druhého piliera ani presun nasporených aktív do príjmov u ľudí, ktorí vystúpia z kapitalizačnej schémy."
Jasné, nikdy nebude žiaden rozpočet ideálny, každá vláda, každá opozícia bude kritizovať rozpočet. Je to samozrejme téma, ktorá, ktorá nás bude rozdeľovať, lebo každá vláda, alebo strany majú rôzne priority, kapitoly a tak ďalej. Ale moja zásadná výčitka teda, aby som to zhutnil do jednej vety, nie je ani v tom, že sa zaviedla progresívna daň. Teraz niežeby som bol za. Ale tá zásadná myšlienka je v tom, že tie dane a spolu s odvodmi ste zvýšili príliš, to znamená, to je ako s presolením polievky. To znamená, že keď to jednoducho príliš presolíte, zvýšite, lebo ten podnikateľ alebo niekto bude porovnávať tú situáciu, čo som zaplatil minulý rok štátu, a v porovnaní s tým, čo musím zaplatiť teraz, tak tam je enormné navýšenie. A jednoducho to už si povie alebo mnohí ľudia, mnohí ľudia, mnohí podnikatelia, si povedia, že nie, to už je príliš.
A keby som bol urobil tých, ten top rebríček z hľadiska ekonóma najhorších opatrení, tak ja vám poviem, že na prvom mieste, paradoxne, možno sa budete čudovať, ale je to zákon o zdravotných odvodoch, kde sme zvýšili tým podnikateľom zdravotné odvody - mimochodom, vôbec je diskutabilné, či zdravotné odvody by sa mali platiť z dividend, ale to nechcem teraz riešiť - vymeriavací základ z trojnásobku na desaťnásobok. A plus ste samozrejme zvýšili sadzby, hej, a tým, že priemerná mzda, lebo to sa vypočíta od priemernej mzdy, stále rastie, to je ďalší faktor, jednoducho, to je už totálne presolené. Takže tie podniky proste, ktoré, tie malé podniky, malé eseročky, ktoré nezarábajú veľa, tak jednoducho pre nich to už bude, nechcem povedať slovo likvidačné, pretože oni sa nezlikvidujú, to, to, to samozrejme sa nestane, ale vymyslia a podľa mňa už vymýšľajú rôzne iné spôsoby, akým spôsobom proste optimalizovať. Ja nebudem hovoriť, aké možnosti sú, pretože aby to nevyzeralo, že navádzam na to, to určite nie, ale viem, že sú.
Takže tá veta spočíva teda v tom, že tie dane a odvody, celkové platby ste zvýšili príliš. A na to ja nebudem hovoriť, že koľko vyberiete, lebo faktom zostáva to, že nikto nevie, koľko sa vyberie. Nepoviem ani vetu, že vyberiete menej ako doteraz, ani to nepoviem. Ale som presvedčený, že vyberiete menej, ako ste si naplánovali.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Aj predrečníkovi. Tiež sa mi zdá, že taký vážny dokument, ktorý bol tak proklamovaný tu toľko dopredu, akým je štátny rozpočet a pozmeňovací návrh, ktorý sme dostali dnes do lavíc, tak sa to neprebralo na tom finančnom výbore. Tak, ako to kolega spomínal, v tých výboroch je menej emócii, viac je toho ratia. Myslím si, že malo to prejsť týmto finančným výborom, a zaoberať sa tým.
Ďalšia vec, ktorú kolega spomenul tuná, ja to tiež vnímam ako nespravodlivú vec, keď na jednej strane je tu skupina podnikateľov alebo ľudí, občanov, ktorým dane zvyšujeme, a zase sú tu niektorí, ktorým tieto dane zvyšujeme. Mohlo by to byť aj spravodlivé, viem si to predstaviť, ak by naozaj tomu, ktorý je bohatý, ako to, sa tu často to proklamuje, tak, že by sme jeho znevýhodnili. Ale keď práve ten, ktorý má a je bohatý, a boháčovi práve, boháč je ten, ktorému odpúšťame ešte aj dane, tak túto vec nepovažujem za spravodlivú. A tak ako to aj spomenul kolega, že žiaden rozpočet nebude ideálny, ani tento rozpočet nie je ideálny. A vždy bude predmetom kritiky, ale to je naše šťastie, lebo kritické, to neznamená, že to je len všetko zlé. Ale aj skutočná kritika je tá, ktorá zhodnocuje klady aj mínusy.
Ďalšia vec, ktorá myslím si, že môže mať naozaj negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, tak to je to zvýšenie a prílišné zvýšeniedaní z DPH, to jest z tých 19 na 23 percent. A obávam sa, že ten príjem štátneho rozpočtu aj z tohto titulu práve sa zníži. Uvidíme, ako to dopadne.

Ďakujem.
Ďalší prihlásený do rozpravy, pán poslanec Petrák.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, pán minister, dovoľte, aby som v krátkosti zareagoval na predložený návrh rozpočtu na rok 2013 a výhľad na roky 2014 a 2015.
V rozprave odznelo viacero vystúpení, ktoré spochybňovali príjmy rozpočtu, poukazovali na diery rozpočtu a obviňovali svojím spôsobom pána ministra z toho, že ten rozpočet nie je urobený korektne. Ja práve chcem oceniť to, že pán minister predložil rozpočet, ktorý pomenováva všetky problémy, ktoré sú. Pred nikým ich neskrýva a vo svojom úvodnom vystúpení vrátane predstavenia pozmeňujúceho návrhu poukázal na všetky možné výpadky, ktoré sú v štátnom rozpočte na roky 2013, a poukázal aj na riziká, ktoré môžu byť ešte väčšie, ako je samotný dnes prognózovaný vývoj.
Ak by som zareagoval na slová pána poslanca Beblavého, že nezažil za pôsobenia Ficovej vlády nejaké škrty, tak ja sa znovu opriem o vystúpenie pána ministra dnes ráno a môžem to znovu odcitovať. V kapitole Všeobecná pokladničná správa v súvislosti s riešením problémov školstva došlo k nasledovným škrtom: ministerstvo dopravy 12 mil. eur, ministerstvo vnútra 3 mil. eur, ministerstvo spravodlivosti 3 mil. eur, ministerstvo financií 2 mil. eur, ministerstvo kultúry 1,5 mil. eur. Toto je prvý krok, ktorý poukazuje na to, že dnes, v záujme zachovania deficitu alebo dodržania deficitu 2,9 percenta alebo pod hranicou 3,3 percenta HDP, je táto vláda pripravená urobiť aj ďalšie škrty, lebo to považuje za významný medzinárodný záväzok, ale považuje to i za významný ekonomický prvok. Lebo v prípade, že by sme nedodržali deficit na hranici 3 percentá HDP, si predražíme dlhovú službu štátu v budúcich obdobiach a v zásade akékoľvek prognózy a hranie sa na čokoľvek budú čistou chimérou, lebo dlhová služba štátu nám všetky tieto peniaze zje.
Ak dovolíte, tým, že som aj v predchádzajúcich obdobiach predovšetkým vystupoval k rozpočtom obcí a miest, tak by som povedal pár čísel z tejto oblasti. Celkové príjmy obcí v roku 2013 oproti rozpočtu verejnej správy na rok 2012 sú vyššie o 4,3 percenta, a to z dôvodu nárastu grantov a transférov o 6,4 percenta, nedaňových príjmov o 3,5 percenta, príjmov z finančných operácií o 19,2 percenta. Ale na druhej strane treba povedať regulárne aj to, že sa prognózuje pokles daňových príjmov o 0,3 percenta.
Ak by sme sa pozreli na ďalšiu oblasť, ktorá sa týka obcí a miest, tak musíme konštatovať nasledovné zmeny, pokiaľ ide o dotácie:
Celková výška dotácií zo štátneho rozpočtu a štátnych fondov je medziročne vyššia o 7 percent, napriek škrtaniu výdavkov štátneho rozpočtu. Medziročne vzrastú dotácie na projekty a iné úlohy štátnej správy, ktoré majú zabezpečiť obce. Napríklad v oblasti náhradného nájomného bývania, kde dochádza k nárastu 13 percent. Dotácie na prenesený výkon v štátnej správe 0,9 percenta, ale prepad znamenajú napríklad na originálne kompetencie financované z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, a to v celkovom zhrnutí mínus 17,7 percenta. V tomto čísle 17,7 percenta sa predpokladá, že nebudú v roku 2013 poskytované dotácie na individuálne potreby obcí a na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok.
V tejto súvislosti sa mi žiada spomenúť ešte možno dve, tri čísla a potom nejaký taký pohľad troška späť. To, čo predovšetkým zaujíma obce a mestá, je ten hlavný príjem. A to je daň z príjmu fyzických osôb, teda podielové dane, kde daňové príjmy sa v roku 2013 očakávajú, celkové daňové príjmy obcí vo výške zhruba 1,735 mld. eur a z toho daň z príjmu fyzických obcí, teda podielové dane, zhruba vo výške 1,257 mld. eur, čo je približne rozpočtované vo výške tak, ako bol rozpočet na rok 2012. Ak by sme hovorili o realite roku 2012, tak očakávaná skutočnosť oproti rozpočtu 2012 je mínus 60 mil. eur.
Bolo tu povedané, že samosprávy boli nejakým spôsobom atakované, poškodzované, zámerne im bolo ubližované. Myslím, hovoril to pán kolega Brocka. No ale, pán kolega, aj keď tu nie ste, tak dovolím si povedať, toto nie je absolútne pravda a ten rozdiel je absolútne, absolútne zásadný. Ja si pamätám na rokovania pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2012, ktoré viedol vtedy minister Mikloš, ktorý prišiel na rokovanie Rady ZMOS, povedal, tu je návrh zákona, berte, alebo neberte, alebo nedostanete nič. V roku 2013 prišiel na rokovanie pán minister financií Kažimír, sadol si za rokovací stôl, oboznámil s východiskami a povedal, takéto sú reálne možnosti na rok 2013, viem, že dochádza, alebo neuspokujeme všetky potreby, ktoré by samospráva mala a oprávnene ich má, ale som pripravený si sadnúť za rokovací stôl a prijať iné legislatívne opatrenia, ktoré samospráve v ďalšom období pomôžu. Tie legislatívne opatrenia sú premietnuté vo forme memoranda, ktoré ZMOS podpísal s vládou. A už prvý pozmeňujúci návrh bol podaný, pokiaľ ide o zdaňovanie predaja majetku obcí a miest.
Opätovne poukážem, keď sme v predchádzajúcom období neboli u vlády Ivety Radičovej za ministrovania pána Ivana Mikloša schopní dosiahnuť ani to, aby od dane z príjmu boli oslobodené príjmy z prenájmu sociálnych bytov, tak dnes sme schopní, v čase krízy, ten, tú náruč alebo ten kôš otvoriť omnoho, omnoho viacej.
Toto je ten zásadný rozdiel v tom, akým spôsobom sa robí, akým spôsobom sa komunikuje. Prestala fungovať arogancia, ktorá tu bola za predchádzajúceho obdobia, ber, alebo neber, a začalo sa rokovať o tom, aké sú reálne východiská, či sa dá, alebo sa nedá, a ak sú reálne problémy s napĺňaním príjmovej stránky rozpočtu, tak sa hľadajú všetky možné opatrenia na to, aby došlo aj k zmenšovaniu počtu kompetencií z vytvárania legislatívnych podmienok pre lepší výkon verejnej správy a tým ďalšej pomoci obci.
Takže ak hovoríme o štátnom rozpočte, nemôžeme pravdepodobne skĺznuť len do úrovne čísel, ale musíme hovoriť o tom, aj ako prebieha samotný proces. Preto si dovolím za, myslím si, že väčšinu primátorov a starostov, poďakovať za ústretový prístup pri zostavovaní rozpočtu na rok 2013. A ja verím, že kolegovia tie záväzky, ktoré sú spomenuté v memorande, že prebytok hospodárenia obcí a miest bude v roku 2013 zhruba vo výške 137 mil. eur, sa aj podarí naplniť. Nie som o tom celkom presvedčený, vidím v tomto čísle riziko, ale stále si myslím, že prevládne aj v oblasti samospráv dostatočná zodpovednosť na to, aby sme si uvedomili všetky riziká vyplývajúce z nezodpovedného postupu a dodržali záväzky, ktoré sme uzatvorili s vládou Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.)

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Prosím ďalšieho rečníka prihláseného písomne do rozpravy.
Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolega Šuca sa ma pýtal, že či budem dlho. (So smiechom.) Nebudem dlho, budem krátko, však veľa už bolo povedaného, že nie je ani čo pomaly povedať tak, že... Ale pán minister veľa z toho nepočul, tak niečo mu pre istotu zopakujem.
K tomu, ako to pán minister financií uviedol, celý ten zákon o štátnom rozpočte, začiatok bol, použité slovo ambiciózny. A to ja mám rád, keď sú ambície. Je ešte lepšie, keď ambície stíhajú schopnosti, lebo častokrát to býva naopak. Že častokrát sú ambície, predstihávajú alebo sú väčšie ako schopnosti. Ale to, nehovorím, že teda platí absolútne pre tento rozpočet. Ale mne je sympatické to slovo, že si dať vysoký cieľ. A pán minister ho predstavil, že celý ten rozpočet je ambiciózny v tom ukazovateli, že chcú, čo chceme všetci, hej, aby proste ten deficit bol tam, kde bol. To mi bolo naozaj sympatické. A ja v zásade poviem tak, ako poviem, že mne, by som bol aj rád, keby vám to, keby nám to vyšlo. Ja nepracujem systémom čím horšie, tým lepšie, hej. Treba pracovať systémom čím lepšie pre krajinu, tým lepšie pre nás. Ale, samozrejme poraziť vás treba, hej. Čiže to je úplne samozrejmé, ale nie za cenu toho, že poškodím,e krajinu. Takže tento systém práce mne celkom vyhovuje.
Ale k tým ďalším veciam, keď poviem, čo teda potom, ako pokračoval pán minister, neodpustím si predsa len takú drobnú poznámku. Pán predseda to nemá rád, ale mne to nedá. Ja nemám s tým problém, hovoriť aj do betónu. Ináč v tomto prípade je betón akože betón, ale aj skutočný betón. Ja naozaj, v tých mojich aktivistických eskapádach sme častokrát mali akciu, kde sa hovorilo do betónu, to znamená, nikomu. Ale to je tiež takou skúškou toho, že čo zvládnete. A vo vašom prípade niekedy mám ten pocit, že je to tu betón, ale z pohľadu toho, že človek teda skúša, pokúša sa, a nič to nerobí. Ale tuná pán kolega točil dobrú reklamu v dávnych časoch, ktorá aj vyhrala, aj myslím nejakú cenu, čo teda treba oceniť. Ja ju nebudem popisovať, však nie celkom sa hodí. Ale proste výsledkom je, že aj betón sa dá zlomiť drobnou prácou,pokiaľ nie je z jednej firmy, hej. Ale tak, dobre. Čiže naozaj to chcem povzbudiť aj sám seba, preto sem ráno chodím, ale aj tak všeobecne, že má zmysel aj do betónu, v tomto prípade aj k vám rozprávať, hej. Lebo niekedy je ten betón, názorový a myšlienkový, pre mňa predstavujete. Lebo mám pocit, že niekde možno trošku sa bude odškrabovať, tak narúšať a budete kritickejší a neviem čo.
Ale tá poznámočka teda je v tom, že nevadí mi to, mne to nevadí, že tu je toľko ľudí, ako je. Dokonca som prekvapený, relatívne dosť. Mne vadí to, že ako k tým veciam pristupujeme. Lebo naozaj všetci vieme, však to sme sa naučili, že toto je zákon zákonov. A ja, čo som to nevedel, si to rýchlo osvojím.
A čiže k nejakému zákonu, ktorý je zákonom zákonov treba prejaviť patričnú úctu, hej. A to mne príde také ako, proste niekedy nenáležité. Nenáležité mi to prišlo v tom, čo sme teda predviedli aj pred tým, ako sa ten zákon zákonov dostal sem. To znamená, neprešiel výbormi, lebo neboli uznášaniaschopné. Tam sme vám to vrátili. Samozrejme to, tých, akú dostaneš, takú vráť, plus desať percent sme vám dali. Ale to ma zarazilo, že ako pán predseda parlamentu povedal, že to nevadí. To ma mrzí, že "to nevadí". No, lebo podľa mňa to vadí, hej. Lebo ja som počul, keď som niekedy namietal, že nie som celkom komfortný s tým, že koľko ľudí si plní a ako svoje poslanecké povinnosti, tak mi bolo povedané, ale ja ináč som si to už osvojil. Ja už, sa ma spýtajú ľudia, že: čo ja? Vravím: Občania, nebojte sa! Nebojte sa, kým sme tam my, kým pracujeme, môžete kľudne spávať. Ale žartom. Ale mne bolo povedané, že poslanec pracuje teda, aj keď nesedí v sále, vo výboroch. To bolo hneď jedným dychom dodané, hej. No, ale viete, to bola tá názorná ukážka toho, že ako tie výbory pracujú. A naozaj, ja to poviem tak, mňa to mrzí, že v zásade je ešte to formálnejšie pomaly ako v pléne. Niekedy mám pocit, že úlohou výborov, že hlavným zadaním na výbore je skončiť čo najrýchlejšie, hej. Že proste ten boj o čas (Vystupujúci sa smeje.) je úplne urputný, že všetci sa strašne niekde ponáhľajú. Lebo ono je taká doba, to je pravda. Treba povedať, že dnes, keď sa neponáhľate, ste podozrivý a vyzeráte, že nemáte čo robiť, hej. Že taký ťuťmák. Že vidíš, nikde sa neponáhľa. Čiže častokrát sa ľudia ponáhľajú, aj keď sa neponáhľajú, lebo aby vyzerali dôležito, hej. Čiže ale mne to v tých výboroch naozaj príde ešte formálnejšie pomaly ako v tom pléne. A dokonca už aj tak to odignorujeme, že zákon zákonov v pléne neprešiel, lebo však výkon poslanca je slobodný a nikoho nemôžeme nútiť, aby si šiel do výboru sadnúť a rokoval v kľude, v úzkom kruhu odborníkov, čo som sa dozvedel, že vo výboroch sú odborníci, konkrétne nad jednotlivými kapitolami, hej. A tak teda zodpovedne, aby v tom pléne to šlo o niečo kratšie, hej, aby sme nemuseli mať toľko rečníkov.
Ale viete, to bolo popreté pri zákone zákonov, hej. Mňa sa ľudia, vyjdem vonku, sa ma spýtajú, a ja už som, teda hovorím spola žartom, že nebojte sa, ale tým potom, keď to pokračujeme ďalej, im poviem, že nemám z toho dobrý pocit, hej. Naozaj nemám z toho. Ale ja nechcem byť nejaký, roznášať nejakú skepsu a depresiu a zlú náladu. To nie. Ja som vždy veril, že veci môžu byť lepšie, keď sa o to pričiníme. Čiže to naozaj, ale z tejto práce trošku mám, hej.
Čiže mňa to mrzí, že podľa mňa aj z toho pohľadu štábnej kultúry sme to mohli, pán predseda, predsa len, tie výbory, aby to teda nebolo tak, ako to bolo. Lebo tak to prebehlo, že to neprebehlo, hej. No. Takže poslanci v tých výboroch pracujú, tak ako pracujú. A mňa to mrzí, lebo aspoň pri tom zákone zákonov sme si mohli dať pozor.
Ale teraz poviem k tomu, čo pán minister tu hovoril, aj ako pokračoval, a to je tiež pre mňa dôležité, že priorita. Lebo to aj ja sa tak zamýšľam, hej, že musíte si dať nejaké priority. Tak nie svetový mier, ale tak také akože, keď to prestal, dopovedal dobre, a ja som teda ju zachytil. Ja som si to aj poznačil. Čiže jedna priorita, teda absolutná dokonca alebo prvá, je dopravná infraštruktúra. A druhé bolo, moment, som si to tu poznačil, to bola myslím politika zamestnanosti. Áno, to boli, ale silnejšie akcentoval dopravnú infraštruktúru. V zásade ja sa s tým stotožňujem. Už keď pre nič iné, lebo viete, zase dopravná infraštruktúra znamená to, že teda cez tú krajinu preletíte rýchlo, hej. (Vyslovené so smiechom.) Čiže možno výsledkom bude, že cez túto, dúfam, že nie smutnú krajinu, hej, tí, čo vlastne musia cez ňu prejsť, lebo idú, majú to v štreke, to preletia. A aby ta depresia ich náhodou neopantala, v ktorej my tu budeme, hej. Otázka, zadanie je iné, že ako urobiť, aby z tej diaľnice zišli a tú chvíľku zotrvali.
Ale dobre, keď sa stotožníme s tou prioritou, a to je presne to, čo napríklad je dôležité pre mňa, že kto je nositeľom priority, hej, alebo, že vlastne, aj to je tak dosť dôležité. Lebo častokrát veľa úst vám vie rozprávať, na čo si spomeniete, a keď sa pozriete, kto to rozpráva, tak samozrejme sekáte význam a pravdivosť a vôbec plnohodnotnosť tých slov rádovo. Nuž, pokiaľ nositeľom absolútnej priority štátneho rozpočtu pre budúci rok bude pán Počiatek, tak, ako viete, ja som to tu už avizoval, nie raz, ja mám určitý problém s pánom Počiatkom. Nie osobný ako, ale z jeho výstupov, ktoré on nejakým spôsobom dáva navonok. A príde mi ako nositeľ absolútnej priority pre štátny rozpočet, pre túto krajinu, na budúci rok, ako veľmi problematický.
Čiže to je taká moja, povedal by som, že veľká výhrada, obava z toho, že ako to celé bude pokračovať. A nechcem tu hovoriť, že v čom. Možno aj viete, alebo krátko si to môžeme aj zopakovať. Keby človek, neviem, či má, alebo nemá, ale viete, to sa hovorí aj súbor náhod, možno nám aj nejaká vyššia moc odkazuje, že čosi nie je správne, lebo pán Počiatek mal takú absolútnu šnúru, že by to človek nenakombinoval, keby chcel. Hej? V stredu sa mu zrazili vlaky, v pondelok mu spadol most, o týždeň neskôr mu havarovalo lietadlo na letisku... (Výkrik z pléna.) Proste... Ale tesne takto. Ale pokračujem v tom výpočte, hej. Čiže to je taký súbor tých náhod, možno pre niekoho, povie nejaký fatalista, že znamenie pomaly, hej. Čiže všetko, čo sa mohlo, sa pokazilo. Ešte pokračujem teda, padlo to lietadlo mu, ešte sa, chvalabohu, nič nestalo, potom ani pošta nefungovala, hej. Čiže to je taký súbor tých náhod, ktorý si povie: Fíha, čosi nie je v poriadku. A ja nehovorím, že za to ergo pán Počiatek môže, hej, to fakt, treba byť korektný. Ja netvrdím, že za to môže. Ani netvrdím, že má za to odstúpiť, ale to si dovolím zopakovať a to teda budem rád, keď to narúšanie betónu v tomto, že to u vás bude, že to, čo urobil, respektíve to, čo neurobil, hej, že proste kľudne si plnil štátnické povinnosti na pláži v Dubaji a mal tu tragédiu, ktorú mal.
To nie je moje vytĺkanie kapitálu. (Ruch v sále.) To je akcentovanie toho, čoho vy ste účastníkmi, vážení. (Výkrik z pléna.) Ja hovorím o rozpočte. Hovorím o človeku, ktorý je nositeľom absolútnej priority rozpočtu tejto krajiny na budúci rok, pán kolega. Vy vždy tu idete na mňa vykrikovať. Tu minule pán župan na mňa vykrikoval, keď som hovoril, že, pánovi ministrovi, nech neničí jediné aktívum, ktoré v tejto krajine zostalo, v podobe akej-takej, ľudského potenciálu, pracovnej sily, infikovaním socialistického génu, a vykrikoval na mňa k rozpočtu. Tu sa ťažko robí v tomto pléne. Toto je k rozpočtu. Toto je nositeľ absolútnej priority rozpočtu, o ktorom hovorím. A hovorím o tom, že už by nemal byť nositeľom absolútnej priority rozpočtu pre 2013. To hovorím. To je k tomu. Lebo ústa rozprávajú, človek koná. To, čo sa niekde napíše. A keď to nedáte vy tu, pán, ohnivý výstup všetkého, čo kde kedy čítal, pán Blaha. A proste, keby chcel byť plnohodnotný v tom, čo hovoril, tak on mal byť tu, on mal medzi nami chodiť a zbierať, neviem koľko treba, či to vlastne takto funguje, aby toho pána Počiatka odvolali. Lebo to je popretím všetkého toho, čo vy tu predstavujete. Alebo snažíte sa nám tu predstaviť. Chcem povedať, nedá mi to nepovedať.
Druhé absolútne... Ale nič v zlom. Ako to je, viete, taký je život. (Vyslovené pobavene.) Taký je život, vážení, a to už vedeli starí Rimania, že vy nemôžete pracovať systémom, nehnevajte sa, tej arogancie, ktorú... Vy ste nepočuli ten môj recept na sociálno-výbušný kokteil? Absolútne zaručený, funguje, stopercentnú garanciu poskytujem. (Poznámka adresovaná ministrovi financií.) Dáte nezamestnanosť, chudobu, prilejete nespravodlivosť a počiatkovskú aroganciu a máte výbušnú zmes. Absolútnu. Tá arogancia, proste vám to urýchli, skatalyzujete deje. A to chcete? Nechceme. Teda verím, že ani vy. Dobre.
Čiže k tej druhej veci, k tej druhej priorite, ktorá tu bola predstavená, politika zamestnanosti. Zase sa ja stotožňujem aj s tým, neviem, kto to teda písal, ale tiež sa s tým dá len súhlasiť, hej, že to je fakt vec, ktorá naozaj trápi túto krajinu. Čiže s tým sa viem, len trošku ma obchádza mráz, keď si predstavím, že čo všetko si niekto pod tou politikou zamestnanosti predstavuje. Viete, to ma naozaj obchádza mráz. Lebo tu sú po väčšine zlé skúsenosti s tým, že čo si kto pod tým predstavuje. Kto, čo, aký podnik vytvorí, sociálno-nesociálny, kde je aký náklad na pracovné miesto. Že z toho obchádza človeka, ktorý je z praxe, mráz, hej. Stane sa možno napríklad to, čo tu už avizovali alebo vyhodnocovali viacerí moji kolegovia, že už udržiavané miesta, nieže ktoré sa vytvorili, ale ktoré sú vytvorené, u ľudí, ktorí to nepotrebujú, u ľudí, ktorí si to len vyskúšajú, že či ešte aj toto mi dajú. Áno, pán predrečník to tu spomínal. A to, ja to poviem, aj kto to povedal. To potom. Vás to nebolí, že tá daň z príjmu, ktorú sme tu my mali. Potom, to je presne, že viete, vás nebolí daň z príjmu, aká je, keď nemáte príjem, alebo potom vás nebolí, a to som zabudol v tom mojom, potom vás nebolí, keď ste prípad pána Fiľu, hej. Lebo on na nejakom seminári povedal, že zvýšenie daní nie je problémom tejto krajiny. No však jasné, že nie je problémom (Vystupujúci sa smeje.), lebo on má odpustené dane. Viete, že to sú tie absurdity, s ktorými potom my sme tu konfrontovaní, ale posilňuje ten pocit u ľudí tej nespravodlivosti. A na to upozorňujem, že s tým sa nedá dlho robiť. Nedá. To na konci tých ľudí, majú takú určitú hranicu a potom to už ide hrozne ťažko, respektíve veľmi rýchlo, hej. Že na to treba naozaj upozorniť.
===Čiže dobre, politika v zamestnanosti, tiež s tým nemám problém. Nech, nech, nech to je, ale nech naozaj, aby sme sa potom nedozvedali, že čo všetko ste si vy predstavovali pod politikou zamestnanosti. Aby to nebolelo a aby to aj neurážalo tých ľudí, ktorí naozaj majú problém, majú problém si za čo kúpiť a neviem čo. A potom sa dozvedia, že kto všetko na čo a akým spôsobom dal peniaze. To je ináč, to je hrozné, viete, to hrozne irituje tých ľudí. Aj keď rátate alebo možno niekto ráta a kalkuluje s tým, že Slovač oči vypleští, chrbát zohne, veľký pluh zober, nič sa nestane, ale aj, aj ale tu už možno niekedy raz to už potom ta tenká hranica možno tých ľudí, ku nej dôjdete.
Keby som chcel, čo nechcem sa zamotať a ako obťažovať s tým, že čo s tým, ale mať aj taký pozitívny výstup k tomu. Ja teraz, čo som povedal na začiatku, platí. Ja fandím, aby to teoreticky, čo vám teoreticky vychádza, aby vyšlo aj prakticky. Som k tomu skeptický, hej, ale pre dobro tejto krajiny vám v tom fandím. Kde však identifikovať, alebo kde ešte môžeme hľadať tie možnosti, aby sme to nepokazili načisto? Že apelovať a možno aj pripomínať a verím, že pre niekoho, pána Daniša to už nebaví, aj opakovať, hej, niektoré skutočnosti, ktoré sú fakt dôležité, že čo, čo je, čo robí túto krajinu zaujímavou. Viete, že keď teda aj vypracujeme tú dopravnú infraštruktúru a niekto preletí cez túto krajinu, raz natankuje, dá si kávu a zje dve bagety, viete. No veľký úžitok z neho nebude, hej. Čiže, že čo urobiť, alebo ako dosiahnuť, aby zišiel z toho exitu, prípadne tu chvíľku zostal, alebo o niečo dlhšie, prípadne tu aj nejaké peniaze nechal. No a to je veľký problém, hej.
A tam tá reč signálov, ktoré vy tu vysielate intenzívne, teraz sme boli úplne v strašnom nábehu, tak ste vyslali. A možno je dobre, že to vystrieľať naraz, a je svätý pokoj, hej, že možno, ja hľadám na veciach, aj zlých, to pozitívne. Čiže už ste vypálili všetko, čo sa dalo, a ste to dali ako takú súbornú dávku negatívnych signálov. Čiže ste to tak zahltili, že ľudia ani nerozkryli, že ktoré vlastne, a teraz už by to, možno lepšie, ako keby ste to dávkovali postupne. Čiže naozaj tejto krajine veľa nechýba, aby si tú dávku šťastia, ktorú dostala, vyminula. Tak nehazardujeme s tým, že naozaj nemáme toho veľa, že s čím by sme sa mohli pochváliť, hej, s čím by sme mohli zaujať, hej. Tá naša hospodárska atraktivita, ktorá tu možno bola. Ale ja tu nevyhodnocujem absolútne, že možno bola v rovnej dani, ale nie je to absolútnym kritériom. Možno bolo vo výške daní, ale tiež to nebolo absolútnym kritériom, ale bolo pomocným kritériom, hej, že tieto prvky hospodárskej atraktivity tejto krajiny postupne sme zdecimovali. A ja zase, keby som už len fakt bol triezvy a nehral sa tu na niečo, že čo sme a nie sme, lebo to tu častokrát identifikujem, že sa snažíme niečo ponúkať, čo vôbec nie je, tak ešte jediné plus-mínus, čo ešte by tejto krajine zostalo, že pokojný život a čistá príroda. To ešte by možno mohol byť ešte jeden z takých záverečných sloganov, ktorý by v tejto krajine mohol zostať. Ale aj ten začíname naburávať, hej, a dosť silno, hej.
Takže pokojný život je nepokojný. Preto spôsobí tlak ekonomický, ktorý tu je, ale aj inými externými faktormi, o čistej prírode už ani nehovorím. Bojím sa, hrozím sa toho, toho frontálneho nástupu sociálnej demagógie, toho, že prečo je potrebné lúhovať, hej, naozaj, toho sa bojím. A príde to sem, budú vás lámať, hej, pána Senku budú lámať. Keď, chudák, stál na pódiu v Detve, že nesúhlasí s tým, ale budú ho lámať. Nakoniec budeme chcieť, budete chcieť lúhovať na Slovensku. V tom je to zákerné, hej, že teda, že aké sú podmienky toho lúhovania a toho prístupu tých ľudí, toho afrického alebo takého španielskeho, že čo nám tu potom nechajú. Čiže aj tento druhý prívlastok, ktorý by sme ešte možno mohli mať v tejto krajine, to znamená, čistá príroda, mám pocit, že začneme silne nabúravať. No a potom už je, potom už je, už nie je nič. No! Takže tam už toho naozaj veľa nie je. To tak všeobecne.
A teraz jednu predsa len, aby ste nepovedali, že rozprávam len všeobecne. Ja si jednu konkrétnu položku rozpočtu vyberiem a naozaj ma aj zaujíma, a i keď možno si niekto povie, že nie je až taká zaujímavá pre túto spoločnosť, ale ja si myslím, že je zaujímavá, a neprezradím žiaden údaj, lebo však som si teraz pozrel, že je to verejný údaj, to znamená, a ja neviem, proste to tam figuruje, ale rozpočet tajnej služby SIS na tento rok. A to je presne to, že ja som si to uvedomoval, že za to obdobie, keď približne bol v nejakej výške, že aké hrozné peniaze ročne, ale vlastne aj v celom tom období, stála činnosť tajnej služby túto krajinu, a keď si na druhú stranu misky váh položíme výstupy. Samozrejme, tam sú výstupy, ktoré nie sú vizibilné, sú kryptované. To je všetko v poriadku. Ale, ale sme tam, kde sme. A ešte aj to, čo sme sa od nich dozvedeli, v zásade sme sa nemali dozvedieť, ešte aj tam bola chyba, že toto je naozaj pre mňa mimoriadne vyrušujúce, že použitie týchto peňazí. No použitie týchto peňazí, pokiaľ sú v rozpočte a sú v rozpočte a sú v sume, ktorá by mohla pomôcť niekde inde, keby. Ale ja nehovorím, že nemá mať toľko tá tajná služba, ale z tej správy aj z toho môjho krátkeho pobytu vo výbore, z ktorého som ináč bol vyletený ako prašivý pes, hej. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, na základe zákona ste odišli z toho výboru, lebo ste odišli z poslaneckého klubu, do ktorého vás volili občania.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pán predseda, ja som bol z výboru pre kontrolu SIS vyhodený ako prašivý pes. A ja vám poviem prečo. Ja som, pán predseda, kandidoval ako nezávislý, bol som zvolený ako nezávislý, ako nezávislý som bol aj zvolený do osobitného kontrolného výboru. Kandidoval som za stranu, ktorá podľa slov ich predstaviteľov vytvorila platformu na to, aby nezávislí mohli kandidovať do parlamentu. To som presne ja učinil. Tak ja to nehovorím ako výčitku vám. Tak potom sa čudujem, že ako je možné, že ma členovia tohto klubu odvolali, keď ja som nič zlé neurobil. Ja som nič zlé neurobil. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, neuveríte, ale platia tu zákony v tejto republike.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Tento zákon s tým nemá nič spoločné. Ja som z výboru na kontrolu SIS nemal odísť. Keby to prísne vzato si niekto zobral, nemal. Ale to je na svedomí ľudí, ktorí ste tu. Ak si všimnete hlasovanie, všetci ste hlasovali za. Ja som bol jediný, ktorý som sa zdržal. Mal som palec na tlačidle, že sa prihlásim, že či to myslíte vážne alebo nie. Social proof, to znamená, tá skúška davom prešla. Všetci ste hlasovali za, ale ste nerozmýšľali nad tou podstatou. Mne nejde o to tam byť. Mne išlo o to, čo sa stalo, ako ste ma stade stiahli. Ale to nechcem vás tu zaťažovať pri štátnom rozpočte. Ja hovorím, ja som bol jeden z mála, bolo mi to povedané, jeden z mála, ktorý sa na tom výbore aj pýtal. A ja hovorím, že to je dôležité, sa aj pýtať, lebo kto sa pýta, sa aj dozvie. A pokiaľ miliardu dvesto, 1,2 mld. starých slovenských korún, mne sa to predsa len ľahšie ráta v tých starých peniazoch, tá činnosť tajnej služby stojí túto krajinu, tak holt by som chcel výsledky, hej. A výsledky také, že niektoré veci sa nestávajú také, čo sa tu v tejto krajine bežne stávajú. Čiže to je moja konkrétna výtka k rozp... A nieže výtka, ja budúci rok, však toho dožijem hádam, budúci rok bude ďalšia správa a tam si chcem pozrieť, tu už budem mať možnosť to porovnať. Ja sa nechcem hrabať v histórii a oprašovať staré kostry a kostlivcov pre tento rok. Lebo kým som tam bol, v tom výbore, kým ste ma z neho nevyhodili, tak som dal dva návrhy, čo si myslím, že by mala robiť tajná služba a nerobila, tak pri tom ďalšom, o rok, si to pozriem. A vtedy možno budem mať aj ja ten pocit, že pre niečo tie peniaze stáli, že neboli zbytočne vynaložené.
Čiže túto vsuvku som si dovolil preto, aby niekto nepovedal, že som nerozprával o štátnom rozpočte. Máte chuť niečo povedať, pán kolega? (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.) Takže toto som mal chuť povedať k téme štátneho rozpočtu. Samozrejme, toho je, čo by sa dalo o štátnom rozpočte povedať, viac, ale to by k tomu musela byť taká atmosféra, že vás to vyprovokuje, že chcete k tomu povedať viac.
Ďakujem.