11. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prerokovávame zákon zákonov, a to rozpočet na rok budúci, ale indikatívne aj na roky 2014 - 2015.
Dovoľte, aby som zareagoval nielen na samotný materiál, ale aj na spôsob, akým vláda a jeho predstavitelia predniesli tento materiál a vyjadrujú sa k nemu. Vo výbore sme mali možnosť si vypočuť zo strany pána ministra životného prostredia a štátneho tajomníka, že kapitola ministerstva životného prostredia bola podhodnotená v roku 2010, keď ministerstvo životného prostredia vzniklo. Považujem to za absolútnu drzosť od predstaviteľov súčasnej vlády, pretože bola to vláda Roberta Fica, ktorá v roku 2010 ministerstvo životného prostredia zrušila. Aj ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja zrušila. Odôvodňovala to tým, že dôjde k šetreniu 13 mil. euro tým, že zrušíme ministerstvo životného prostredia.
Pán minister, keď naozaj zrušenie ministerstva životného prostredia by malo cieľ zrušiť alebo ušetriť 13 mil. eur, tak prečo druhá vláda Roberta Fica nepristúpila k tomuto istému kroku? Ja vám poviem. Preto, lebo v tom čase politická strana SMER mala na krku niekoľko veľkých káuz: Interblue, emisie. Na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja mala nástenkový tender. Obidva(Obidve) ministerstvá bolo potrebné zrušiť nie preto, aby ste šetrili, ale preto, aby ste čo najviac zakryli stopy po tom, aby sa tieto prípady nedali poriadne vyšetriť.
To, že vláda Ivety Radičovej sa rozhodla obnoviť ministerstvo životného prostredia a stálo to niečo a museli sme to urobiť v rámci rozpočtu, ktorý bol daný na rok 2010, je pravda. Prosím, ale buďte korektní a povedzte, že to nebolo podhodnotené. Priznajte si, že bol zlý krok prijať rozhodnutie zrušiť ministerstvo životného prostredia. Pretože keby to bol správny krok, tak to zopakujete ešte raz. Vy ste namiesto toho na ministerstvo životného prostredia dali ešte jedného štátneho tajomníka naviac. Toto nie je spôsob šetrenia.
Teraz k tomu, že máme problém s rozpočtom a ten problém s rozpočtom budeme mať nielen v roku 2013, ale aj v následných rokoch. Už včera som sa vyjadril pri otvorení tejto rozpravy kriticky, že vláda si kupuje pochvalu od svojich sponzorov SCP Ružomberok, pána Fila. Ale táto vec je oveľa komplikovanejšia a ešte morbídnejšia. Pretože SCP Ružomberok viac ako investičný stimul potrebuje surovinu pre svoju výrobu. Viete si vy predstaviť fabriku vyrábajúcu papier alebo celulózu z dreva v púšti? Asi nie. Darmo by ste im tam sypali peniaze, nikto vám tam nepríde. Nepostavia tú fabriku, lebo nemajú surovinu.
Táto spoločnosť sa obrátila na vládu Ivety Radičovej začiatkom tohto roku, kde žiadala, keďže im končí zmluva v roku 2014, aby štátny podnik im dal prísľub, že budú mať surovinu aj pre ďalšie obdobie. Nie cenu, ale surovinu na výrobu celulózy. Štátny podnik nedal tejto spoločnosti ani jeden deravý cent, ale tento prísľub dal, pretože v tejto krajine štátny podnik má drevo a potrebuje partnerov, ktorí to spracujú, medzi ktorých určite je možné zaradiť, a je aj potrebné zaradiť, SCP Ružomberok. V tom čase sa už rozhodlo o tom, že táto investícia sa urobí v rámci koncernu na Slovensku. Žiadna žiadosť na investičný stimul, žiadne daňové úľavy, len garancia suroviny.
Nastúpila vláda Roberta Fica a pre svojho sponzora bez mihnutia oka dala 25 mil. daňovú úľavu vtedy, keď táto spoločnosť už od začiatku tohto roka má vydané stavebné povolenie, pretože len v tomto roku podľa materiálu, ktorý predložil minister hospodárstva do vlády, má v tomto roku preinvestovať 15 mil. eur. Keď spoločnosť chce v priebehu roka preinvestovať 15 mil. eur, neurobí to za dva mesiace. To znamená, že len veľkoryso ste dali ponuku 25 mil. zo štátnej kasy tejto spoločnosti.
Pôjdem ďalej. Dnes tejto spoločnosti zo štátneho podniku Lesy SR predávate drevo oveľa výhodnejšie. Jedna vec je, ktorá sa deklaruje v centrále, a druhá je realita, za koľko sa predáva toto drevo. Toto drevo dnes sa predáva lacnejšie pre SCP Ružomberok, ako sa predáva palivové drevo pre občanov, ktorí majú minimálnu mzdu a sú na najnižších dôchodkoch. Pri milión kubíkoch, čo táto spoločnosť do roka zoberie, je ľahko si vypočítať, koľko bonusu ešte dostane. No, je samozrejmé, že je ochotná zafinancovať aj konferenciu o daniach pre túto vládu a aj s úsmevom na tvári vystúpi a povie, že zvyšovanie daní nie je problémom. Bodaj by.
Ja viem, že pán minister to ťažko počúva, radšej odíde zo sály, ale tak či tak je to pravda, dámy a páni, a hovoríme, že nemáme peniaze. No tak, ako zderme ľudí z kože, ale tam, kde máme a kde máme spravovať štátny majetok, tak tam ho nevyužime. Je namieste otázka, že prečo bolo možné do štátneho rozpočtu v roku 2012 odviesť do štátneho podniku 20 mil. eur a na budúci rok už nie je možné sotva 5 mil. Aj to len preto, aby sa nepovedalo. No prečo? No lebo keď sa peniaze rozutekajú, keď sa tam kupujú kvetináče, jeden kvetináč obyčajný za 500 euro, však bodaj by nie. Obyčajný človek z 500 euro má vyžiť dva mesiace a štátny podnik, na závodoch riaditelia si dovolia kúpiť takýto kvetináč, jeden za 500 euro, obyčajný. Tak keď takto sa má pristupovať k správe štátneho majetku, tak potom musíme zodrieť z kože každého jedného občana tejto krajiny, pretože nevieme naplniť štátnu kasu tam, kde by sme mali a kde by sme sa mali správať ako riadny hospodár k svojmu majetku.
Táto vláda sa nespráva k svojmu majetku racionálne a efektívne a nevyužíva i v prospech občanov tejto krajiny, pričom mnohokrát poukazuje na to, že ako hospodári SPP, ako hospodária zdravotné poisťovne, ale pritom sa neobáva povedať, že majiteľom zdravotnej poisťovne je ochotná zaplatiť 400 mil. alebo možnože aj viac peňazí, ale za to my nebudeme mať ani lepšie ošetrenie v nemocnici, ani nič viac.
Pričom je treba povedať, že keď sa pozrieme, a budúci rok dostaneme správu, ako hospodárili štátne podniky v tomto roku a príspevkové organizácie, tak určite sa prekvapíme, pretože tá sekera bude značne veľká. Podľa mojich informácií, ktoré už dnes disponujem, aspoň z rezortu pôdohospodárstva sú tie škody oveľa vyššie.
Teraz ku kapitole ministerstva pôdohospodárstva. Kapitola ministerstva pôdohospodárstva je podhodnotená ako nikdy predtým. Minulý rok, keď sa schvaľoval rozpočet pre tento rok, tak politická strana SMER a jeho predstavitelia sypali na nás kritiku, ako podhodnocujeme vidiek, prečo nedáme im peniaze. Dnes im znížili peniaze oveľa viac, v oveľa väčšej miere a vidíme, že ani odborárski bosovia z SPPK sa nevyjadrujú. Áno, páni, máte moju pochvalu. Kúpiť si odborárskeho bosa tým, že zmením výnos a dám im peniaze zo štátnej kasy, z daňových poplatníkov, aby čušal a neprehovoril o tom, že sú podhodnotené peniaze a kde odchádzajú peniaze, je tým krokom, aby tu bol kľud. Ale nie je to riešením pre agrárny rezort a sektor ako taký. Je to treba úprimne si povedať, že táto vláda si takýmto spôsobom kupuje svojich odborárskych bosov, kupuje si svojich kritikov, aby čušali a neprehovorili.
V minulom roku sme pripravili program vidieckej zamestnanosti. Odnotifikovali sme tento program, pripravili sme, nechali sme tam pre túto vládu prostriedok, ako lacno vytvoriť asi 10-tisíc nových pracovných príležitostí na vidieku. Minister peniaze z tohto opatrenia dal radšej na zaplatenie odborárskym bosom, než na vytvorenie pracovných miest. Tento program na budúci rok v rozpočte má alokovaných nula eur. Pýtam sa, či je to normálne od vlády, ktorá deklaruje, že chce za všetku cenu vytvárať pracovné miesta tam, kde máme nezamestnaných na vidieku, kde je mobilita problém pre nich, lebo dnes rušíme aj železničné spojenia, rušíme autobusové spojenia, majú problém s dochádzkou a my tam, kde môžeme vytvoriť pracovné miesta za najlacnejších, najjednoduchších podmienok, my na to peniaze nedáme.
Ale nedáme farmárom ani na podporu živočíšnej výroby, ktorá by vytvárala ďalšie pracovné miesta, čo je umožnené a vyrokované, že pre rok 2013 ešte je možné dať 93 mil. euro a vláda minulý rok na tieto účely dala 18 mil. euro, tak Ficova vláda, ktorá si kladie za cieľ podporovať aj poľnohospodárstvo, dáva nulovú hodnotu.
Národné podpory sú taktiež podhodnotené a sú o 3 mil. nižšie, než boli za Ivety Radičovej. Minister pôdohospodárstva sa prezentuje enormným množstvom kontrol, ale aby sme priplatili našim veterinárom na to, aby to mohli robiť a mohli robiť rozbory, tak to táto vláda už v svojom rozpočte nezohľadňuje.
Pán minister financií doniesol a žiadal, aby Národná rada prerokovala rad zákonov, ktoré sa dotýkajú príjmov štátneho rozpočtu, pred týmto zákonom. Áno, je treba povedať, že je to oprávnená požiadavka a bolo to tak aj v minulosti, ale nechápem, prečo takisto pán minister nežiadal, aby pred týmto zákonom bol prerokovaný zákon o potravinách. Do zákona o potravinách táto vláda dáva oveľa násobné zvýšenie pokút zato, že niekto predáva nekvalitné potraviny. V opakovanom prípade a minister už len v tomto roku niekoľkokrát zopakoval, že skoro každá táto spoločnosť opakovane porušovala zákon, tak je možné udeliť 5 mil. eur.
Pán minister, žiadajte od ministra pôdohospodárstva, nech udelí minimálne štyrikrát takúto pokutu, máte príjem do štátneho rozpočtu 20 mil. a dajte ich poľnohospodárom. Nemáte problém povedať ministrovi vnútra, že musí vybrať pokuty a v akej výške, tak naberte odvahu a povedzte to isté aj ministrovi pôdohospodárstva, keď chce zvyšovať pokuty vo vzťahu k obchodným reťazcom, nech vyberie od nich 20 mil. na pokutách a nech to je príjem štátneho rozpočtu. Docielime aj navýšenie štátneho rozpočtu a docielime aj to, že nebudeme mať nekvalitné potraviny na obchodných pultoch! Preto by som očakával, že pán minister požiada pred záverečným hlasovaním, aby ešte bolo prerokované najskôr aj zákon o potravinách v tejto Národnej rade, a tým získali peniaze.
No musím povedať, že, pán minister, vy ste boli ten, ktorý v júli na Rade zahlasovali v mene Slovenskej republiky, že súhlasí Slovenská republika, súhlasí s uplatňovaním modulácie pre farmárov na rok 2013. Je to čiastka 4 % z priamych platieb. Aby som to premenil pre vás ako pre ministra financií, je to, s úsmevom na tvári ste vyhodili 16 mil. eur z európskeho rozpočtu a vrátili ste ich do Bruselu. Preto ste to tak urobili, lebo o modulácii sa rozhodovalo v roku 2009, keď sa samotné nariadenie prijímalo. Vtedy Slovenská republika si mala uplatniť požiadavku smerom k Európskej únii, Európskej komisii, že je možné tieto peniaze, ktoré sa ušetria z modulácie, presunúť do druhého piliera. Vtedy minister Becík, lebo on, ak si dobre pamätám, tak bol minister Becík, túto požiadavku smerom do Bruselu alebo možnosť nepredložil. A dnes, keď v júli ste rozhodli a podporili moduláciu v rámci Európskej únie, tak ste rozhodli o tom, že 4 % budeme krátiť na Slovensku, ale my ich nemáme de facto kam posunúť. To znamená, že z ročného balíka 400 mil. euro 4 % poputujú priamo naspäť do kasy Európskej únie.
Keď takýmto spôsobom sa budeme stavať k rozpočtu a k správe verejných financií a k možným príjmom tohto rozpočtu, tak nemôžme očakávať, že v skutočnosti budeme mať dobrý stav financií a nebudeme musieť zvyšovať dane. Očakával som, že vláda bude viac šetriť aj na svojej vlastnej strane. Šetriť tým, že bude financie vynakladať len efektívne a obmedzí v dostatočnej miere aj štátnu správu. No darmo hľadám tento stav v štátnom rozpočte, vidím, že stav pracovníkov v štátnej a verejnej správe zostáva stále rovnaký, s rovnakým počtom. Tak takýmto spôsobom nie je možné pristupovať k správe verejných financií.
Musím povedať, že táto vláda, samovláda SMER-u nastúpila príliš skoro po tej prvej. Dobieha ho tieň minulosti. Keď som nastupoval ako minister v roku 2010, tak som našiel také míny, že nadkontrahácia v programoch pre obce, renovácia škôl, obnova verejných priestranstiev 354 mil. eur. Podarilo sa nám to znížiť na nejakých 100 mil. eur, ale tých 100 mil. eur dnes nie je dofinancované a nie je riešené ani v tomto štátnom rozpočte. Minister pôdohospodárstva sa snažil svojimi listami ovplyvňovať, aby obce nestavali, resp. odložili ich realizáciu, ale toto vytvorilo len druhotný problém a dnes mnoho týchto obcí musí platiť pokuty, penále smerom k investorom, pretože ony mali podpísané platné zmluvy. Ten záväzok vznikol z konca roku 2009, začiatkom roku 2010. Dnes obce majú problém so svojím vlastným financovaním v objeme minimálne 100 mil. eur aj vďaka tomu, že nehospodárne a nie úplne korektne sa pristupovalo k eurofondom a k ich správe v roku 2009, začiatkom roku 2010.
Záverom dovoľte mi, aby som zhrnul, ako sa pozerám na tento rozpočet. Tento rozpočet má niekoľko cieľov: zvýšiť dane obyčajným občanom tejto krajiny, dať vysoké bonusy sponzorom politickej strany SMER-u, zodrieť z kože aj pracovníkov, pretože vyháňame podnikateľov z tejto krajiny, ktorí zamestnávajú ľudí, a tým pádom zvýšiť počet nezamestnaných, a to všetko preto, aby táto vláda mohla urobiť pár veľkých obchodov so svojimi sponzormi.
Keď chceme naplniť túto kasu, tak pán minister by mal prehodnotiť, dať návrh na prehodnotenie aj rozdelenia investičných stimulov na zachovanie pracovných miest, o ktorom vláda rozhodla v tomto roku, prerokovať všetky ďalšie zákony, ktoré majú vplyv na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, ako príklad som uviedol zákon o potravinách, kde sú vyššie pokuty inkorporované. A keď vláda chce zvýšiť pokuty, tak nech naberie odvahu a, rovnako ako ministrovi vnútra, nech dá príkaz, že aj minister pôdohospodárstva má rovnako vybrať, a nech prehodnotí správu všetkých štátnych podnikov a štátneho majetku tak, aby odvádzali peniaze do štátneho rozpočtu, pretože na tejto strane je niekoľko sto miliónov eur, ktoré nie sú využité a sú v neprospech občanov, ktorí musia platiť vyššie dane, odvody a poplatky.
Ďakujem pekne.

S faktickými vystúpeniami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Hlina.

Áno, pán kolega, ďakujem pekne. Máte pravdu, tie absurdity, že človek, ktorý dostane daňové stimuly, na konferencii povie, že zvyšovanie daní nie je problém pre túto krajinu. To je fakt výsmech. Ale znova, sú len určité geograficky položené krajiny, kde takéto veci sú možné.
A ja chcem ešte iný fakt spomenúť, že odborári, lebo tuná vládny SMER s nimi obcuje často, že keby boli féroví voči svojim kolegom, tak kým sa napríklad nedorieši štrajk kamionistov, tak si s nimi nesadnú za jeden stôl. Neviem, či si spomínate, keď kamionisti štrajkovali, tak smerácky chránenec Filo vtedy proste využil maximálne, čo mohol. Tým ľuďom, ktorí boli na to odkázaní, zobral vstupky do SCP-čky. Ale tam bol aj iný faktor, na ktorý som aj ja vtedy upozorňoval, že ako je možné, že polícia vedela, kto je kde a kto to je. Tam došlo podľa mňa k jednoznačnému zneužitiu mýtneho systému a zberu údajov a došlo vlastne k tomu, čo sme, je bezprecedentný krok, to znamená, štátna pomoc sa spojila s prevádzkovateľom mýta na to, aby potlačila štrajk.
Takže pokiaľ odborári majú nejakú stavovskú česť, tak kým sa toto nedorieši, čo bolo spáchané na ich kolegoch, keď boli v uliciach a mrzli, tak by si nemali v zásade sadnúť za jeden stôl s ľuďmi, ktorí sú schopní takého niečoho. Ale nuž, tu sme krajina, aká sme, ba práve naopak, hej, SMER posilnený výsledkami letargie ľudí pokračuje v spanilej jazde podpory a inkubátora niektorých vybraných firiem a pán Filo len už nestíha rozmýšľať, že čo by si mohol ešte zmyslieť, aby od tohto štátu dostal.
Čiže okrem stimulov tu za chvíľku začne pán Počiatek nás presviedčať zľahka a jemnučko, že mýto pre osobné autá je v zásade správnym riešením, dokonca budeme konfrontovaní s tým že spravodlivým riešením, už som na to zvedavý.
Ďakujem.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Simonovi za jeho vystúpenie a povedať, že v jednej veci s ním hlboko nesúhlasím a v druhej veci s ním hlboko súhlasím.
Tá prvá vec sa týka toho, že spomínal rozdiel medzi mimoriadnym odvodom zo zisku v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky v tomto roku, keď za jeho pontifikátu dosiahol čiastku 20 mil. eur, a na budúci rok teda kritizuje, že jeho nástupca tu dosahuje len štvrtinu, 5 mil. eur. Chcem povedať, pán poslanec Simon, že hlboko nerozumiete podstate lesníctva a tento odvod či vo výške 20, alebo 5 mil. je zlovestným posolstvom pre všetkých ľudí, ktorí sa pozerajú na túto krajinu vo väčších dimenziách časových, ako sú štyri roky volebného obdobia.
S čím však s vami hlboko súhlasím, je to, čo ste hovorili o cenách, ktoré sa vytvárajú v niektorých silných korporáciách, ktoré odberajú produkciu slovenských lesov. Áno, myslím, že skutočný šéf slovenského lesníctva nesídli v Bratislave na Dobrovičovej ulici, ale sídli kdesi na nejakej menej známej ulici v Ružomberku. Sú to veci, ktoré prechádzajú naprieč volebnými obdobiami a o ktorých sa domnievam, že sú obrovským poškodzovaním skutočných záujmov tejto krajiny. Pretože mám len jednu spomienku, ktorú na záver poviem, je to spomienka na človeka, ktorý sedel vo vysokých funkciách v štátnom podniku v minulosti, sedí tam aj dnes a bude tam sedieť ešte aj v budúcnosti a ktorý mi len raz pri náhodnom stretnutí povedal takú strašnú vetu: "Pozri sa, toto je faktúra, v ktorej sme kvôli Ružomberku prišli zase o milióny." Bola to, vážené kolegyne, kolegovia, len jedna faktúra z desiatok, zo stoviek. Násobte.
Ďakujem.

Pán poslanec Simon s reakciou, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Na kolegu Hlinu nebudem reagovať, ale na kolegu Mičovského musím povedať, že ja chápem, že lesníci majú bližší cit k tomu, že štátny podnik koľko odvádza alebo koľko neodvádza do štátnej kasy. Ja len na prirovnanie chcem povedať, že Slovenský pozemkový fond aj dnes do verejných financií dal za minulý rok viac ako 9 mil. eur. Práve v štátnom podniku je zhruba rovnaký počet alebo rovnaká výmera lesov. Je pochopiteľné, aby aj tento majetok slúžil občanom a odvádzal dane. 20 mil. je suma, za ktorou si stojím, že tento štátny podnik dokáže bez akého ublíženia a ujmy lesníckych činností platiť a odvádzať do štátnej kasy systémovo. Systémovo. A keď sa o to budú správať správne a nebudú také faktúry, ako vy ste povedali. A musím povedať, že za mojej éry vplyv ani SCP Ružomberok, ani vplyv nikoho iného tam takýmto spôsobom sa neprejavoval. Pretože tie predajné ceny v štátnom podniku stúpali a dnes máme možnosť vidieť, ako tieto ceny klesajú a sponzori SMER-u dostávajú aj takýmto spôsobom plus odmeny a bonusy.

Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Šebej, pripraví sa pán poslanec Chmel.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď som pred pár dňami hovoril na tému vzťahu medzi sadzbami zdanenia a príjmami štátneho rozpočtu, tak som povedal niekoľko vecí, za ktoré som si vyslúžil kritiku, že nerozumiem americkej histórii a podobne, ale len jednu vec z toho, čo som povedal, zopakujem.
Domnievam sa na základe nielen skúseností Spojených štátov z 20. storočia, ale ďalších skúseností vrátane našej vlastnej, že čo je na tomto rozpočte nerealistické, je to, ako štát prognózuje svoje príjmy z daní či už právnických osôb, spotrebných daní, alebo daní obyvateľstva, ktoré platia obyvatelia. Ja sa domnievam, že v skutočnosti toto je slabé miesto rozpočtu, že jednoducho štát nedostane toľko peňazí, s koľkými počíta, že bude musieť robiť korekcie a to podľa mňa nie je dobré. A akože môžme sa sporiť o tom, že však uvidíme, povieme si o rok, že ako to vlastne dopadlo s tými daňovými príjmami štátu, ale vravím, že tento rozpočet počíta s vyššími príjmami, ako v skutočnosti štát dostane. A čiastočne si to môže pripísať na vlastné tričko, pretože urobil množstvo krokov, ktoré to spôsobia, že vyberie menej daní. To nie je len zlý výber daní, o ktorom tu včera hovoril pán poslanec Matovič a ktorý je notoricky známy. Samozrejme, že to je súčasť problému a zlý výber daní nie je čosi, za čo je zodpovedná primárne v tejto chvíli táto vláda, lebo ona ten problém zdedila, samozrejme. Ale tie príjmy budú nižšie.
Čo ma však mrzí viac, je, že ako štát vydáva peniaze. To ma mrzí ešte viac než to, že vlastne koľko peňazí vlastne štát dostane z tých svojich štandardných príjmov. Pretože som jeden z tých ľudí, tak ako vy všetci ostatní, ako ktokoľvek v tejto krajine, v ktorého vrecku ten štát má svoju ruku. Áno, aj v mojom vrecku má štát ruku a v takejto chvíli, keď rozprávame o štátnom rozpočte, mne nezostáva, len sa zamýšľať, že teda čo mi z toho vrecka vyberie ako daňovému poplatníkovi a ako to minie. Nezdá sa, že sa štát, ako je to vyjadrené v tomto rozpočte, chystal nejako zvlášť šetriť napriek teda tej núdzi. Síce deklaruje, že šetriť chce, ale v skutočnosti toho veľa neušetrí.
Tak napríklad počet štátnych úradníkov alebo zamestnancov vo verejnej správe má vzrásť, ak tomu dobre rozumiem. Čo by mi nevadilo, keby výsledok bol, že občan dostane lepšie služby. Ale ja garantujem, že zvýšený počet štátom platených ľudí vo verejnej službe nespôsobí, že budú lepší štátni úradníci a budú nám lepšie slúžiť. Pravdepodobne nebudú. Ale na to nemá vplyv ten objem peňazí, na to má vplyv zase čosi iného, za čo nemôže ministerstvo financií, ale váham, či z vrecka vytiahnuť tie peniaze a minúť ich týmto spôsobom.
No ale váham pri viacerých veciach. Tak napríklad váham, či sú ako položka po položke, ak pôjdeme po číslach v štátnom rozpočte, tak váham, či ako daňový poplatník súhlasím s tým, že sa minú peniaze pre nezamestnaných, podotýkam, bez zmeny sociálneho systému. To neviem, či sú celkom rozumne minuté peniaze, hoci nemám najmenšie pochybnosti o tom, že štát musí dať nejaké peniaze na nezamestnaných. Ale bez zmeny sociálneho systému, neviem.
Neviem, či peniaze na vzdelávanie míňam radostne, hoci som teda naozaj presvedčený, že každá koruna investovaná do vzdelania je investovaná dobre, každý cent, každé euro. Ale nie som si istý, či peniaze vynaložené na napríklad univerzity pochybnej povesti a ešte pochybnejšej kvality sú dobre vynaložené verejné peniaze. Ja mám o tom pochybnosti. Neviem, či produktom takýchto univerzít, ktorých je na Slovensku dobrá polovica, je čosi, čo by som nazval vzdelaním. Pravdepodobne nie, teda ako daňový poplatník neviem, či sa moje peniaze v tejto chvíli míňajú efektívne.
Neviem, či som šťastný z toho, že ideme vydať peniaze na rezort spravodlivosti a na súdnictvo a na nezávislosť súdnictva bez jeho zmeny.
Neviem, či radostne vydám peniaze ako daňový poplatník na platy sudcov, ktorí zároveň žalujú štát, že sú diskriminovaní v porovnaní s platmi špeciálnych sudcov, ktorí majú tú nehoráznu drzosť, že žalujú štát a chcú odo mňa ako od daňového poplatníka peniaze za fiktívnu diskrimináciu a očakávajú, že ich vlastní kolegovia, ktorí podávajú také isté žaloby, rozhodnú v ich prospech. Neviem, či chcem dávať peniaze na toto súdnictvo v tejto podobe.
Neviem, či chcem dať peniaze, či som spokojný s kapitolou, alebo teda so sumou peňazí, ktorú má dostať prokuratúra. Neviem, či chcem prispievať na činnosť Generálnej prokuratúry v tom personálnom zložení, podotýkam, v hanebnom, v ktorom sa nachádza teraz. Neviem, či tá prokuratúra vôbec plní úlohu, ktorú má zoči-voči spoločnosti a ktorú predpokladá ústava.
Ja neviem, či peniaze na rozvoj priemyslu a podnikania vlastne nedeformujú trh, nebrzdia ekonomiku a či neznehodnocujú poctivú prácu.
Už dávno som vravel, že som zároveň v rozpakoch, a mi kolega Zsolt Simon prepáči, z dotácií na poľnohospodárstvo. Ja si myslím, ale toto nie je kritika na nášho ministra financií, samozrejme, že celá poľnohospodárska politika Európskej únie je ale úplne zlá. Aj to rozhadzovanie peňazí spôsobom, ktorý nie je ospravedlniteľný. Jednoducho Európska únia míňa polovicu svojho rozpočtu na dotácie poľnohospodárom, ktoré sú neodôvodniteľné žiadnou poctivou logikou. Jednoducho podpláca farmárov, vďaka čomu má Európa drahé potraviny a vďaka čomu poškodzuje vlastne poľnohospodárstvo mimo Európskej únie. Poškodzuje najmä, najmä tretí svet. No a, samozrejme, Slovenská republika musí doplácať našim poľnohospodárom, aby akosi vykompenzovala ten hendikep z toho, že dostávajú menej peňazí zo zdrojov Európskej únie v porovnaní povedzme s francúzskymi alebo talianskymi farmármi. No dobre, chápem, ale hlboko s tým nesúhlasím. Sú to rozhádzané peniaze, naše peniaze daňových poplatníkov. Neviem, čo sa v tejto chvíli dá s tým urobiť, ale pre budúce rozpočty by bolo naozaj rozumné, keby sa aj Európska únia ako taká rozhodla s týmto bláznovstvom skončiť.
Neviem, či peniaze, ktoré majú ísť do vedy, sú skutočne investované do vedy. Ja som strávil väčšinu svojho života ako vedecký pracovník, ako výskumník na Akadémii vied, neviem, čo z tých peňazí, ktoré idú týmto smerom, a teda aj na vysoké školy, má za výsledok poznanie. Teda produktom vedy, ktorý chcem dosiahnuť a do ktorého investujem peniaze, je poznanie, ľudské poznanie, je výdobytok nejakej vedy. Ja neviem, či financujeme pokroky vedy, ktoré posúvajú ľudstvo dopredu, alebo financujeme inštitúcie. To teda neviem.
Neviem, či peniaze na zadlžené štátne nemocnice sú peniaze investované do zdravia pacientov. To neviem, mám o tom pochybnosti.
No ale môžem ísť ďalej. Sú tu zo zákona štátne inštitúcie, ktoré financujeme a pri ktorých mám rovnako čudný pocit.
Tak zmyslom napríklad katastra je chrániť náš majetok, teda majetok ľudí, ktorí majú svoj majetok evidovaný v katastri. Neviem, či to ten kataster robí efektívne alebo či je tam veľa peňazí minutých. Neviem, či peniaze, ktoré štátny rozpočet im predpokladá pre, čo ja viem, Protimonopolný úrad, sú skutočne peniaze investované do ochrany hospodárskej súťaže. Neviem, či náš Protimonopolný naozaj tak účinne chráni hospodársku súťaž, alebo živíme kamennú inštitúciu.
Ja neviem, či Úrad pre priemyselné vlastníctvo a vôbec teda patentové záležitosti naozaj chráni priemyselné vlastníctvo v prospech rozvoja našej ekonomiky.
Mohol by som pokračovať. To isté neviem o NKÚ.
Chápem, že všetky tieto subinštitúcie musia mať svoju rozpočtovú kapitolu. Bolo by však fajn, keby už pri príprave budúceho rozpočtu tomu predchádzalo, predchádzala akási analýza účelnosti a efektivity ich činnosti.
Domnievam sa, že v tomto rozpočte existujú veľké rezervy, pretože vláda nebola ochotná, ani tá predchádzajúca nebola veľmi ochotná, ale predsa len o čosi viac, ale táto už vôbec, na redukciu výdavkov na seba samú, teda na štátnu a verejnú správu. Tam podľa výpočtov, no, prosím, libertariánskeho konzervatívneho fintingu, ale je rezerva rádovo v stovkách miliónov euro, o ktoré by sa dali znížiť tie výdavky. A ja neviem napríklad, či je také dobré, že štát v tejto chvíli má taký až alergický postoj k privatizácii, ale k doprivatizácii jednak podielov štátnych podnikov, alebo k privatizácii štátnych podnikov ako takých. Ja sa domnievam napríklad, že neexistuje jediný rozumný, logický dôvod, prečo má štát vlastniť nákladné vagóny. Naozaj neviem o takom dôvode. Pričom k sume, ktorú by štát získal predajom napríklad Carga, by celkom určite pribudli peniaze, ktoré by ušetril na dotáciách pre ten podnik. A vôbec odbúraním dotácií štátnym podnikom a racionalizáciou dnes dotovanej dopravy by podľa prepočtov konzervatívneho inštitútu štát mohol ušetriť 350 až 500 mil. euro a tak ďalej a tak podobne.
Ja tiež neviem, či peniaze na investičné stimuly sú rozumne vynaložené peniaze. Ja sa pýtam ako daňový poplatník, že či to nie sú peniaze rozdané kamarátom, ktoré okrem toho, že sú bohapustým míňaním peňazí, nevytvárajú pracovné miesta, čo je ich jediný zmysel, ani nechránia pracovné miesta, iba deformujú trh. Ja naozaj neviem. Investičné stimuly sú vždy pre mňa niečo, čo je, čo je krajne podozrivé. Ja neviem, či sú, či je dobré alokovať peniaze do podpory cestovného ruchu. Rád by som videl predtým, než za to radostne zdvihnem ruku ako poslanec, že do akej miery takto investované peniaze, povedzme do Agentúry pre podporu cestovného ruchu, naozaj čokoľvek pozitívneho urobili s cestovným ruchom. Mám o tom svoje pochybnosti.
Ja by som mohol pokračovať aj ďalej, ale myslím, že už by som len opakoval stále to isté, čo som povedal doposiaľ.
Dámy a páni, skutočne by bolo fajn, keby sme sa takto o rok pri prerokúvaní toho ďalšieho štátneho rozpočtu teda po prvé bavili o realistickejších číslach, čo sa týka plánovaných príjmov štátneho rozpočtu z daní a iných, a po druhé, keby sme sa o výdavkoch bavili s plným vedomím toho, že či sú efektívne, alebo nie.
Ďakujem za pozornosť.

Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Chmel, pripraví sa pán poslanec Dzurinda.