11. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, som rád, že niekto z vedenia Národnej rady sem dal tento adventný venček, aj dneska svieti jedna sviečka, je to nádej. Želám vám aj Slovensku, aby čím toho svetla bude tam pribývať, tým aby aj v našich srdciach pribývalo a aby sme na Vianoce boli všetci spokojní a radostní. To s tým nesúvisí, ale prepáčte tento začiatok. Aj tomu som rád, že včera sme zapálili stromček tuná pred parlamentom. Je to iný stromček, ako je tá opacha v Bruseli, a som rád, že sme dodržali našu slovenskú tradíciu.
Ja by som povedal ako člen zahraničného výboru a náhradník v európskom niečo k zahraničiu, ale zo začiatku pár slov celkove k rozpočtu, príjmom, výdavkom.
Tak pán minister tu není, ja mu to možno potom ešte písomne pošlem, ale možnože ma niekde počúva, nádejam sa.
V rozpočte chýba rozpísanie na jednotlivé položky. Jedna položka 200 mil. a potom je 20, 30 odtrhov, kde není nič, čiže nikto, kto je za tú položku zodpovedný, zrejme to môže rozdeľovať, ale to je, samozrejme, aj dosť, by som povedal, nebezpečné. Takýchto príkladov je tam veľa a ja ich ešte určite spomeniem, no.
Ďalej je tam určitá nevyváženosť, no, príjmy, výdavky. Napríklad: Najvyšší súd, možnože to tu už niekto spomenul, má 5-tisíc euro príjmy, výdavky má 8,8 mil. Najvyšší kontrolný úrad 4 400 príjmy, to znamená skoro nič, a 7,9 mil. výdavkov. Protimonopolný úrad nula príjmov, to mi je zvláštne, lebo Protimonopolný úrad dáva pokuty, ktoré sa dávajú do štátneho rozpočtu, a má 2 mil. výdavkov. Takisto tieto inštitúcie nič nečerpajú z európskych fondov. Ja myslím, že keby si dali nejaké projekty, určite by ich aj mohli dostať. Generálna prokuratúra, ktorá tu pracuje už pol druha roka bez predsedu, ale akosi nám to ako keby nevadilo, 400-tisíc má príjmov a 65 mil. má výdavkov. SIS-ka má 160-tisíc príjmov, 41 mil. výdavkov. Čiže to sa mi zdá také veľmi, by som povedal, nevyvážené a aj tie inštitúcie, ktoré nemajú príjmy, by nejakým spôsobom tie príjmy mohli získať a o ne sa snažiť.
Napríklad súdnictvo si tam dáva 428-tisíc euro; položka Organizácia súdnictva a postavenie súdov, posilnenie nezávislosti súdov. Také veľmi nekonkrétne a pol milióna na to. Úrad vlády, boj proti korupcii, nešpecifikované. Je tam položka ERAS 2012 (to je Európsky rok aktívneho starnutia 2012), ten už v 2013 nebude. Čiže ja by som tam dal Európsky rok aktívneho občianstva 2013, ten práve bude a naňho by sme tiež nejaké peniaze mali dať.
No teraz k položke zahraničie. Neviem, či príde pán exminister Dzurinda, takže dovolím si jeho poznámku povedať, možnože ju zopakuje, ale není som istý, že príde. Vo výbore jasne povedal, že výstavba areálu na Pražskej, čo je tuším 6,29 mil. teraz na tento rok, je z rôznych dôvodov zbytočná, tak ide tam o sekretariát Predsedníctva Európskej únie 2016, nejaké konzulárne veci, Úrad zahraničných Slovákov atď., len v čase krízy naraz tak veľa peňazí dať na novú budovu, keď ministerstvo si myslí, že má relatívne dosť budov, sa mi zdá neekonomické.
Takisto je tam zefektívnenie IT systému 10 mil. euro, zdá sa mi to tiež relatívne veľa, pretože tých rôznych expertných systémov, informačných systémov a každé ministerstvo relatívne dosť, toto by mal byť nejaký nový, zvýšená prístupnosť k širokopásmovému internetu, rozvoj pamäťových a ďalších možností, elektronizácia verejnej správy. Myslím, že toto každý rezort si robí sám a každý rezort za to sám platí. Čiže, isteže, veci konzulárne, veci zahraničné sú trošku špecifické, ale dobrí softvérčici vedia aj všeobecný systém nastaviť pre špecifické podmienky.
Pán Dzurinda vtedy povedal, že aj niektoré ambasády, ktoré chceme znova otvoriť, napr. Moldavsko, že nie je ekonomické, že dá sa poveriť niekoho iného. Tak jak v minulosti sme aj zase rušili niektoré, jednak sme zrušili v čase, keď celá vietnamská vláda hovorila česky alebo slovensky, iste je to aj teraz tak, vo Vietname, myslím, že máme.
Úrad pre zahraničných Slovákov dostal myslím 1,8 mil. eur, čo sa mi zdá primerané. Ja by som len povedal, že v minulosti boli tie dotácie veľmi spolitizované, krajania vonku tiež sa vždy vzájomne nemajú radi. A veľmi som vždy horlil aj vo výbore, aby z týchto peňazí išlo aj na katolícke a evanjelické misie vo svete. Tam chodí aj veľa neveriacich, tam sa Slováci zgrupujú a zažil som ich v Ríme, zažil som ich v Mníchove. Čiže ich podporiť by bola investícia dobrá, to znamená na podporu krajanov.
Príspevky Slovenska do Medzinárodnej organizácie 14,3 mil. eur. Tak neviem, či je v tom aj FAO, aj niektoré ďalšie, skôr si myslím, že nie. To sú rôzne iné organizácie, medzinárodné, ktoré je Slovensko, to sa mi zdá tiež veľmi vysoká suma. Rád by som vedel, skúsim si to zistiť v budúcnosti, že ktoré organizácie pod to patria.
K tomu elektronickému systému ešte. No, ja viem, že v Taliansku svojho času premiér hovoril, že každé ministerstvo má svoju telefonickú, elektronickú ústredňu, stanice, systém a už ich tlačí pár rokov k tomu, aby sa to spojilo a bol jeden pre všetkých a 80 % nákladov by tým kleslo. Ale za toho otca ani jeden minister to nechce urobiť. Tak neviem, či aj nám toto tu nehrozí. Možná(Možno) že nie.
Je tam položka v zahraničí Podporiť štúdiá slovenského jazyka na zahraničných univerzitách. Napríklad v Taliansku sme vypadli zo všetkých. V Neapoli sme boli od roku 1942, v Ríme len v Sapienzi nie sme. Čiže toto vítam, len najmä sa treba vrátiť tam, kde sme dlho-dlho boli a kde ten národ má záujem o učenie sa slovenčiny.
Šport. Tak to už v ministerstve školstva je 30 mil., 30,4. Neviem, jak to bolo v minulosti. Mnohí plačú, že šport je poddimenzovaný, nejde len o vrcholový šport, olympijské hry, majstrovstvá sveta, ale ide aj o, by som povedal, každodenný šport občanov. Tak verím, že pán minister toto zohľadňuje a mal nedávno aj konferenciu, žiaľ, ja som na nej nemohol byť, tu na Bôriku, kde sa o tom hovorilo. Len tam pripomínam, že či sa už vyriešila tá slovenská reštaurácia na poslednej olympiáde v Londýne, kde naozaj, a takto to už bolo niekoľko olympiád, ja som to zažil v Turíne, že veľkoryso dávali, temer nikoho tam nepustili a potom naraz bol veličajzný dlh a nemal kto ho zaplatiť. Je tam položka na ministerstve školstva Zdravie pre vnútrožilných užívateľov drog. Tiež není špecifikované, možná(možno) to súvisí s tou metadonovou kúrou, ale o pár riadkov nato je špecifikovaný celý balík na tieto položky. To sa mi práve zdá, že by každá položka mala mať svoju sumu, lebo potom to závisí vlastne len od rozhodnutia jedného alebo nejakej komisie, a tým pádom nemáme prehľad o tých podpoložkách.
Niečo sa mi zdá aj byť odflákané v tom. Napr. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má tam 2,7 mil. euro. Je to dôležitý úrad, vlastne od neho závisia naše ceny plynu, elektriky atď. a on tam má jednu jedinú položku, jedinú vetu: "Nediskriminačný a transparentný výkon v sieťových odvetviach." To je ich cieľ, čo je, sa mi zdá, celkom samozrejmé. A nejaké ďalšie položky sú tam vôbec není.
To isté Protimonopolný úrad. Jeden jediný odtrh tam má, že "každoročné zabezpečenie eliminácie činností a vyriešenie 50 % prípadov". Čiže tých protimonopolných, by som povedal, udaní, 50 % chcú vyriešiť. Ja myslím, že to není veľký cieľ.
Slovenská akadémia vied. Bolo tu už hovorené mojím predrečníkom, má pol percenta HDP, je to málo, určite. Má 1,6 mil. príjem, 60 výdavkov. Ja som tam 27 rokov pracoval, čiže viem, jak to tam chodí, na Akadémii. Možná(Možno) by tam ešte patrila aj položka, čo dostáva z európskych fondov a grantov, tá tam chýba. Ale napríklad všimol som si, že tam sú všetky odbory svetovej vedy bez nejakej priorizácie, čo je prvé, čo je druhé, čo je desiate. Čiže malé Slovensko nemôže asi podporovať všetkých rovnako, čiže tá priorizácia, nečakajte ju od vlády ani parlamentu, by oni mali si ju spraviť. Ale napríklad mne ako bývalému matematikovi, informatikovi chýba, že stále sa hlásime k vedomostnej spoločnosti, ale odtrh matematika, informatika tam vôbec nie je, sú tam všetky možné iné. No, upozorňujem na to.
Ešte by som pripomenul, zas pán minister snáď si to niekde vypočuje, že aj problematika odpustenia dlhov, ktorá v celom svete rezonuje, sa možná dotýka Slovenska. Niekde by som rád o tom vedel niečo. Tá je otázka deblokácií, viete, že mnohé krajiny nám do dnešného dňa dlžia, všeličo za naše minulé zbraňové systémy atď. Arabské krajiny, možno aj Rusko ešte. Aká je situácia? Ale to možno bude niekedy na interpeláciu.
A takisto tá daň z finančných transakcií, som ju tam neobjavil. Hovorí sa o nej, tak zákon asi ešte nie je. Platby do eurovalov tiež som tam nezbadal, ale iste tam niekde sú.
No, a tak teraz moje posledné, posledný blok je, týka sa to tiež zahraničia: rozvoj a pomoc Slovenska. Je to veľká téma. Slovensko už nie je chudobná krajina. Ako člen OECD patríme podľa nich k najvyspelejším štátom sveta. No a dnes problémy sveta sa cez globalizáciu veľmi rýchlo dostanú aj k nám a dotýkajú sa nás a najmä teraz v kríze potrebujú chudobní našu pomoc viac ako predtým. Rád konštatujem, že Slováci sú v tomto smere naozaj veľkorysí. Podporujú mnoho projektov, okrem ľudí v núdzi aj relatívne mnoho zbierok. Ja ešte k tomu niečo poviem.
Je zaujímavé, že napriek našej situácii 70 % Slovákov si myslí, že Slovensko by malo poskytovať pomoc ľuďom v chudobných krajinách. To je veľmi pozitívna, by som povedal, črta Slovenska. V posledných dvoch rokoch napr. takej zahraničnej zbierky je pravidelne už sedemnástykrát Dobrá novina pre Afriku. Vlani sa vybralo 908-tisíc euro prakticky v dvoch týždňoch. Potom bola Tehlička pre Sudán, to bolo vyše 100-tisíc, zbierka na pomoc Haiti vyše 170-tisíc. Vládna pomoc rozvojová je teda len 5,8. Je to už tretí rok podobne, veľmi takto.
A čo sa týka dvojstrannej rozvojovej pomoci. Celkove na tej bilaterálnej sa podieľa štát asi 4 %, mimovládne organizácie 59, podnikatelia 15, zastupiteľské úrady 6, to sa ešte teda pridáva k tým vládnym, štátnym, akademické inštitúcie 10. A je to orientované najmä na Západný Balkán 36 % , Afrika 28, Východné partnerstvo 16, Afganistan 15.
Existuje mnohostranná rozvojová spolupráca, tam je gestor ministerstvo financií a iné rezorty. Ide najmä o rozpočet Európskej únie, OSN, Svetovej banky, FAO a iných organizácií a tam je ten náš rozpočet spolu aj s tou dvojstranou, čo je 5,8, je asi 62 mil. euro, čo je nakoniec, už není až tak málo, ale je to len 0,091 % z hrubého národného dôchodku. A my sme svojho času sľúbili, že teda budeme prispievať 0,17 % hrubého národného dôchodku. Čiže je to asi tak polovica z toho, čo sme sľúbili.
Je zase negatívne to, že v oblasti pomoci rozvojovej, ale to je za rok 2010, ale v 2011 to asi nevidel ináč, sme sa umiestnili na 23. mieste spomedzi 27 členských štátov Európskej únie. Vlani Európska únia vynaložila podľa odhadov OECD, údajov OECD 54,8 mld. eur na rozvojovú pomoc a Slovensko teda poskytlo vlani 56 mil., ako som už povedal, 0,09 hrubého národného dôchodku.
Ešte kratučko poviem niečo k tým zbierkam a už končím. Tak je napríklad, iste poznáte Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Nie každý ju má rad, ale vydala takúto knižku, kde je, sú jej projekty, je ich 61 misijných a charitatívnych zahraničných projektov zameraných na deti, mládež, rodinu, nemocnice, adopcie, hendikepovaných v krajinách Kambodže, Južný Sudán, Keňa, Tanzánia, Honduras, Vietnam, India, Libanon, Ukrajina, Haiti, Arménsko. Žasnem, čo tí, oni dokážu. Ročne to stojí asi 1,2 mil. euro, ktoré vlastne oni musia rôznym spôsobom zohnať. Som im za to vďačný.
Potom tú Dobrú novinu som už spomenul. Tak vlani za dva týždne od Vianoc po Troch kráľov deti, aj moji vnuci, chodia vo Svätom Jure, chodia po rodinách, po dedinách, spievajú a s košíkom chodia. 908-tisíc euro Slovensko dalo vlani na Dobrú novinu, čo je napriek kríze, napriek všetkému, takto sme najmä subsaharskú Afriku konkrétnymi projektmi obdarovali. Organizuje to Hnutie kresťanských spoločenstiev detí ERKO už sedemnásť rokov. Vlani tam v tom pracovalo 26 263 detí a dospelých, navštívili 80-tisíc rodín a pracovali v 1 286 mestách a dedinách. No, to je zaujímavé, no.
Posledná moja poznámka je troška, je dosť negatívna. Úrad vlády, tam som to nie veľmi našiel, ale mám teraz internetovú správu, mimovládna organizácia, volá sa to Inštitút Leva XIII., vydala štúdiu na rozdelenie financií pridelených Úradom vlády v roku 2012, oni to nazvali Kultúrou smrti. No je to možná(možno) troška tvrdý výraz. Ale sú tam témy podľa tej stránky, týkajú sa feminizmu, LGBTI, potratov a sexualizácie mládeže. To sú ich názvy a posledná položka je iné, no. Tak napríklad na feminizmus dal Úrad vlády 130-tisíc euro, na LGBTI komunitu 197-tisíc, na tú sexualizáciu mládeže 52-tisíc, na potraty a veci okolo toho 35-tisíc a na iné 20-tisíc. Čiže dohromady Úrad vlády dal v roku 2012 celkovo 417 917 euro, to je dosť, by som povedal. A práve by ma zaujímalo, že či aj na tú druhú stranu, napríklad na pro-life organizácie, aké získali ony projekty, ale toto, bohužiaľ, tu nemám.
Mám ten zoznam projektov tuná, tak nechcem ich čítať, je ich dohromady 22, ale sú to zvláštne projekty s veľmi zaujímavými názvami. No, taký ten najnevinnejší až, by som povedal, veselý je, že Bábkové divadlo na rázcestí dáva divadlo, volá sa že Lexikón sexizmu. Možno je to zaujímavé, neviem, komu je to určené. Keď pre seniorov, tak rád tam prídem. Neviem, no.
Ďakujem veľmi pekne za vypočutie mojich príspevkov.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Zajac. Končím... A pán poslanec Kolesík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

Ďakujem, pán kolega Mikloško, za vaše vystúpenie. Hlavne ten záver, keď ste spočítali, že na komunitu LGBTI a na podobné organizácie vláda celkovo, ak som si to správne zapísal, poskytne 417-tisíc eur. V tom kontraste, v protiklade ste poukázali na to, že deti Slovenskej republiky, 26-tisíc ste ich spomenuli, Dobrou novinou dokážu cez vianočné sviatky vyzbierať 906-tisíc eur, ktoré pošleme do Afriky chudobným deťom, to je taký protiklad oproti tomu, na čo vláda Slovenskej republiky vynakladá prostriedky. A to je len jeden z príkladov zlého vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu, na ktoré skoro všetci predrečníci v rozprave poukazujú.
Takže ďakujem vám, že ste si všimli a poukázali aj na tieto z pohľadu štátneho rozpočtu menšie peniaze, ale ony sú veľmi dôležité, poukázať aj na takéto veci, aby vláda nepodporovala takéto organizácie.
Ďakujem.

Pán poslanec Kolesík, nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem, pán poslanec Mikloško, za váš výpočet. Boli to zaujímavé informácie, ale boli, boli neúplné. Treba povedať, alebo spomenúť aj mnohé iné dotačné sféry a programy Úradu vlády, ktorý častokrát je len administrátorom finančných prostriedkov, ktoré sú poskytované, ktorých zdroje sú úplne niekde inde, či už sú to európske peniaze, alebo rôzne dotačné mechanizmy, ktoré vychádzajú z rôznych medzinárodných zmlúv.
Zabudli ste spomenúť aj také, podľa môjho názoru záslužné aktivity, akými je podpora nediskriminácie v našej spoločnosti, interkulturálneho dialógu, ako je Akčný plán predchádzania všetkým formách diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných prejavov intolerancie.
Takisto Úrad vlády sponzoruje pripomínanie si holokaustu. Aj tu sú podľa vás všetko negatívne veci?
A viete, veci, ktoré ste vy vytkli Úradu vlády ako podporné, to je častokrát otázka individuálneho názoru.
Ďakujem.

Pán poslanec chce reagovať. Stlačte, pán poslanec, príslušné tlačidlo, trojku. Zapnite pána poslanca. Dobre.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. No, samozrejme, je tam tých položiek, je veľa, veľa. Čiže ja som si vybral tie, ktorým rozumiem, ku ktorým mám blízko. Máte pravdu, že viaceré peniaze idú z medzinárodných zmlúv, z európskych peňazí a tak ďalej, ale to tam nie je napísané. Čiže keď je to raz Úrad vlády, tak je to Úrad vlády.
Keď my máme konferenciu o Európskom roku aktívneho starnutia, tak vlastne idú to cez Úrad vlády. A tie peniaze od koho prišli, vlastne neviem, no. To, že by som si nevšimol holokaust, tak alebo už nejaké, xenofóbiu a rasizmus a tak ďalej, tak to zas je vec, ktorú som nepovedal a ktorá je úplne, by som povedal, mimo vec.
Ja som z titulu toho, že som len vo výboroch, ktoré sú zo štátneho rozpočtu dôležité. Ale zase nie tie najdôležitejšie, zahraničný a náhradník v európskom, tak som si vybral práve len túto tému a do tých ostatných tém som iba trochu, školstvo, tam som dlhé roky pracoval, vedu, tam som dlhých 27 rokov pracoval takisto, no a šport, to ma tiež zaujíma. Čiže tých som sa len tak švenkol, dotkol.
Takže neberte to za vyčerpávajúce. Ale zase viem, že hocijaký návrh dám, neprejde, takže som sa v tomto prvom, asi aj poslednom čítaní vlastne dotkol toho, čo pripomínam vláde, že by sa ešte na to mohla pozrieť, alebo pánovi ministrovi financií.
Ďakujem.

Ďalej písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Kaník, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predseda, pani podpredsedníčka, skôr než začnem, musím sa ohradiť voči tomu, ako sa prejednáva tento zákon, o ktorom sa hovorí, že je zákon zákonov. Ja už som sa potešil pred minútkou, keď som znovu zazrel pána ministra po pol hodine, čo tu nebol prítomný, že sa objavil v rokovacej sále, ale zdržal sa tu 30 sekúnd asi a zasa odišiel. A keďže predtým tu nebol asi tak pol hodinu, tak by som poprosil, pani podpredsedníčka, aby ste zabezpečili jeho účasť v rokovacej sále. Pretože ja som bol ministrom, predkladal som zákony a my sme si nedovolili bez toho, aby si niekto sadol na lavicu predkladateľa, odbehnúť, ani keď sme veľmi potrebovali. A tuto vidím veľmi laxný prístup k prerokovaniu takéhoto kľúčového zákona.
Komu tu máme hovoriť pripomienky, návrhy na zmeny, upozorňovať na nedostatky zákona, keď tu nesedí predkladateľ? Ja si myslím, že toto je také pohŕdanie parlamentom, aké zatiaľ v slovenskej parlamentnej histórii sa ešte neobjavilo, pokiaľ ja sa pamätám, aj keď som tu sedel len veľmi krátko, ale pozoroval som to dianie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že pán minister je tu a za chvíľočku príde, rieši v súvislosti s rozpočtom nejaké veci. A vôbec to nie je o pohŕdaní. Nejdeme si vyčítať, kto v ktorom volebnom období ako tu sedel, lebo ja tu sedím štvrté volebné obdobie a tiež si pamätám niektoré veci.
Takže pán minister je už tu. Nech sa páči, pokračujte.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Tu nejde o vyčítanie, ja mám pána ministra veľmi rád, ale isté pravidlá sa musia dodržiavať jednoducho. Či už je to príjemné, alebo nepríjemné, predkladateľ musí sedieť na tomto mieste. (Reakcia ministra.) Som veľmi rád.
Takže v úvode svojho vystúpenia by som sa tak posunul trošku v čase na začiatok tohto vládneho obdobia. A trošku si tak predstavujem a vidím pred očami, ako tu stojí pán premiér Fico, ako predkladá programové vyhlásenie vlády a ako nám a verejnosti prostredníctvom médií rozpráva o zámeroch tejto vlády. O tom, ako konečne nastupuje éra dobra, spravodlivosti a konečne ako sa idú riešiť problémy, ktoré tu boli nahromadené.
Pamätám si niekoľko tých aspektov, ktoré boli aj vtedy a opakovane viackrát zvýrazňované. Pamätám si, ako s veľkým dôrazom pán premiér hovoril o potrebe podporiť hospodársky rast. Ako kľúčové, kľúčová vec pre Slovensko, ktorá rozhodne o jeho napredovaní, o jeho úspechu alebo neúspechu, bude podpora hospodárskeho rastu. Ako sa odvolával na Európsku úniu, s ktorou je v tomto na jednej lodi, že treba podporiť hospodársky rast.
Tá druhá oblasť, ktorú si pamätám, je podpora zamestnanosti. Bolo tu mnohokrát zdôrazňované, aké je kľúčové a dôležité pre Slovensko a pre jeho občanov, aby sme úspešne vybojovali zápas s nezamestnanosťou, aby hospodárska politika vlády podporila rast zamestnanosti a aby ľudia mali prácu a, samozrejme, aby mali prácu za čo najlepšie platy.
Takou treťou oblasťou, ktorá takisto patrí a patrila, neviem, či ešte patrí, ale určite patrila k tým oblastiam, na ktorú bol neustále kladený dôraz, je ochrana nízkopríjmových skupín. Koľkokrát sme tu počuli z úst predstaviteľov vlády, samotného premiéra, ako je pre SMER - sociálnu demokraciu kľúčovou záležitosťou ochrániť nízkopríjmové skupiny pred dopadmi krízy. Ako nepripustí, aby za hospodársku situáciu platili nízkopríjmové skupiny. Že? Všetci si to zrejme veľmi dobre pamätáme. Možno tých akcentov bolo ešte viac, ale toto sú tri, ktoré mne utkveli v pamäti najviac.
A teraz sa posuňme k dnešku a pozrime sa a rozoberme si, či tento rozpočet, ktorý tu pred sebou máme, napĺňa tieto akcenty, či naozaj ide tým smerom, aby to, čo tu bolo deklarované na začiatku, tie istoty, ktoré vláda SMER-u mala priniesť, alebo má priniesť Slovensku, sa aj napĺňajú.
Ja som si všimol, to je len taký malý postreh, pokiaľ mi oči dobre slúžia z tej mojej lavice, ako pán minister veľmi pozorne, hĺbavo bol začítaný do knihy Život na úver. Je to, minimálne z názvu tejto knihy, lebo neviem presne, o čom tá kniha je, nepoznám tú knihu, ale ten názov veľmi vystihuje to, v akej situácii sa dnes nachádzame. A v akej situácii a do akej situácie nás ešte hlbšie vnára návrh rozpočtu, ktorý tu pred sebou máme.
Poďme sa pozrieť na úvod tohto materiálu, ktorý popisuje situáciu, v ktorej sa nachádzame, makroekonomické predpoklady, z ktorej rozpočet vychádza, a pozrime sa alebo položme si otázky, či to, čo navrhuje, je v súlade s týmito predpokladmi a situáciou, alebo v ostrom rozpore.
Rozpočet v rámci charakteristík makroekonomických predpokladov hovorí veľmi správne o tom, že Slovensko čelí a bude čeliť poklesu rastu, hospodárskeho rastu v Európe a vo veľmi krátkom čase pravdepodobne recesii u našich kľúčových obchodných partnerov. S miernym optimizmom sa vyjadruje o zlepšení situácie na finančných trhoch, ktoré po zásahoch Európskej centrálnej banky javili isté známky oživenia. Tu sa hneď ale musím pozastaviť a spýtať sa. V čase, keď boli tieto materiály pripravované, to možno tak vyzeralo, dneska, obávam sa, už tá situácia ani v tejto oblasti takto nevyzerá. Pretože po poklese ratingov Francúzska a eurovalu a očakávanie ďalších poklesov ratingov ďalších kľúčových krajín asi nemôžme očakávať ani v tejto oblasti žiadne pozitívne posuny. Ale, naopak, zhoršovanie situácie so všetkými dôsledkami.
Ako vidí domácu situáciu? Domácu situáciu už nemaľuje tak ružovo, hovorí o tom, že slovenské domácnosti v reakcii na krízu sa utiekajú k úsporám, čo, samozrejme, prináša pokles spotreby, a, samozrejme, tým pádom pokles príjmov z príslušných daní. Najmarkantnejšie sa súčasný a budúci pokles prejavuje v stavebníctve, kde máme pokles 12 %.
Tu by som podotkol, že stavebníctvo je taký najcitlivejší indikátor toho, ako sa ekonomika vyvíja alebo čo môžme očakávať od najbližšej budúcnosti. Keď stavebníctvo klesá, znamená to, že veľmi rýchlo ho budú nasledovať aj ostatné odvetvia. Situácia v stavebníctve veľmi predznamenáva ďalšie trendy, ktoré sa v ekonomike budú objavovať. A keď tu vidíme veľmi významný pokles, nemôžme byť optimisti z hľadiska toho, čo náš čaká. Naopak, keby sme tu videli oživenie, aj keby iné sektory ekonomiky ešte toto oživenie nezaznamenávali, mohli by sme byť opatrní optimisti alebo pozerať sa celkom s nádejou do budúcna, pretože by to mohlo predznamenávať oživenie. Tá situácia ale, žiaľbohu, je opačná.
Napriek tomu východiská rozpočtu počítajú s rastom zamestnanosti, aj keď nie nejakým dramatickým, ale predsa len s rastom, a s poklesom nezamestnanosti. Je toto reálne očakávanie? Už len keby sme si to spojili s tými inými makroekonomickými súvislosťami v situácii v Európskej únii, u našich obchodných partnerov, indikácie rôznych sektorov, bolo by jasné, že toto je len zbožné želanie. Že toto sa nijakým spôsobom nemôže odraziť v realite, ktorá nás očakáva.
Ale ešte skôr, než teda prídem k tomu, aby som sa zamyslel nad tým, ako to teda naozaj bude, si spomeňme, ako vláda reaguje na to, že sa tu nachádzame v takejto zložitej situácii. Európska únia je na tom zle z hľadiska hospodárskeho, aj to, čo máme pred sebou, nehovorí nič iné, len to, že situácia je zložitá. V takej situácii každá rozumná vláda sa snaží pomôcť svojmu hospodárstvu, ako len môže. Pomôcť podnikateľskému prostrediu, pomôcť zamestnávaniu, pomôcť občanom Slovenska, aby neprichádzali o prácu.
Súčasná slovenská vláda vedená socialistickým SMER-om zvyšuje dane, čo znamená ďalšie zväčšenie bremena pre zamestnávateľov. Súčasná vláda zvyšuje odvodové zaťaženie, čo je ďalšie a v tomto prípade ešte dramatickejšie zaťaženie širokých vrstiev zamestnancov, zamestnávateľov, živnostníkov, malých a stredných firiem v čase, keď na nich dopadávajú bremená krízy a keď sa dá očakávať, že tieto bremená, objektívne bremená, ktoré pochádzajú z externého prostredia, sa budú zväčšovať.
Slovenská vláda toto bremeno zväčšuje, a napriek tomu tvrdí vo svojom rozpočte, ktorý nám tu predkladá, že bude rásť zamestnanosť a bude klesať alebo stagnovať nezamestnanosť. Pravda je taká, že už posledné informácie, ktoré sú už všeobecne známe, hovoria o tom, že nezamestnanosť nám dramaticky rastie veľmi rýchlym tempom. Nárast nezamestnanosti z mesiaca na mesiac o 10-tisíc ľudí, o 0,4 %, je taký výstrel nezamestnanosti smerom hore, aký Slovensko už veľmi dlho nepamätá. Toto je spôsobené nielen negatívnou ekonomickou situáciou v okolí, pretože tá sa ešte nestihla prejaviť v takom rozsahu, tú len očakávame, že jej dopady, negatívne dopady sa budú prehlbovať, ale toto je jednoznačne spôsobené kombináciou zlých hospodárskych rozhodnutí, zlých zmien legislatívy, ktorá vytvára ten povestný a už zľudovelý smrteľný kokteil. Veľmi správne to opakujete, pán minister, veď vy veľmi dobre viete, že to tak naozaj je.
Toto spôsobuje, a ja som na to upozorňoval mnohokrát, že to nie je jednorazový jav, že to nie je to, že v októbri nám poskočil počet nezamestnaných o 10-tisíc ľudí. Ale s vysokou pravdepodobnosťou tento jav bude pokračovať aj v ďalších mesiacoch, minimálne do konca roka. Pritom táto situácia by nebola až tak dramatická, keby tými zmenami v zákonoch, predovšetkým v Zákonníku práce, ktoré ste prijali, priam motivujete a nútite zamestnávateľov, aby tak konali, aby sa vyhli zvýšenej finančnej záťaži v budúcich rokoch súvisiacich so zmenami v Zákonníku práce. Takže vďaka vám, vďaka vašim rozhodnutiam, myslím tým vládnym rozhodnutiam, pretože ten zákon ste nepredkladali vy, ale iný minister, ale vďaka vládnym rozhodnutiam prídu v tomto roku o prácu ešte tisíce ľudí, aj tých, ktorí by inak o prácu neprišli.
Predpokladám, že tempo rastu nezamestnanosti sa nezmierni do konca roka. Takže keď si to veľmi jednoducho prehodíme na čísla, skôr by som očakával, že sa v závere roku ešte zrýchlia, pretože aj tie firmy, ktoré si neuvedomili tieto súvislosti, si to budú začínať viac a viac uvedomovať. A ako vo všetkom, čo je viazané na istý dátum, tak na poslednú chvíľu sa dobieha všetko, čo sa ešte nestihlo, či už je to pri podávaní daňových priznaní, tak aj pri snahe eliminovať negatívne dopady tých zákonov, ktoré začnú platiť od 1. januára. Takže v decembri, ako pod vianočný stromček, mnohí zamestnanci na Slovensku dostanú pekný darček: prídu o prácu. Odhadujem, že takto do konca roka môže stratiť prácu ďalších 30-, možno až 40-tisíc ľudí.
My sme, SDKÚ - DS už viackrát zopakovalo pri charakterizácii a popise dopadov tej zmeny legislatívy, ktorú vaša vláda, vaša socialistická vláda pod vedením pána Roberta Fica pripravila, že to prinesie zvýšenie nezamestnanosti o 80- až 100-tisíc ľudí v priebehu roka až dvoch. Až sa tieto predpoklady naplnia, ktoré som spomenul teraz, že do konca roka ešte možno 30-40-tisíc ľudí príde o prácu, tak už tá méta, negatívna méta tých 80- až 100-tisíc ľudí bude naplnená veľmi rýchlo. Pretože v budúcom roku sa tento trend nezastaví, môže na chvíľu zostať stagnovať alebo dokonca, keďže to je umelé, umelé, z istej časti je to umelo vyvolané negatívnymi legislatívnymi zmenami, dokonca môže jemne sa spomaliť v priebehu januára, februára, ale potom pokračujúcimi negatívnymi dopadmi všetkých ďalších súvisiacich zákonov a tým smrteľným kokteilom bude ďalej pokračovať. Takže tých 80- až 100-tisíc ľudí, ktorí prídu o prácu, sa naozaj stane veľmi rýchlo realitou.
Napriek tomu, že mnohokrát sme počuli o tom, ako je veľmi dôležité skrotiť infláciu a ako bolo negatívne, že tu sme mali vysokú, relatívne vysokú infláciu, ani v predpokladoch tohto rozpočtu sa nepočíta s nejakým zmiernením rastu cien. Výrazným. Je to stále zaznamenaná a očakávaná veľmi vysoká inflácia.
Pri rozprave o daniach, ktorú sme nedávno skončili, som už povedal, že vlastne sme sa tými zmenami, ktoré sa tu udiali, vrátili veľmi blízko úrovni výške daní pre korporát, pre firmy do roku 2002, kedy bola úroveň dane 25 %. Už ju máme len 2 % nižšie, a preto teraz v súvislosti s nezamestnanosťou poznamenám to, čo som už, myslím, povedal, či už vo faktickej poznámke, alebo v rozprave. V tom čase bola nezamestnanosť 18 %. Týmto tempom, ktoré ste nasadili, sa veľmi rýchlo k tejto úrovni blížite. A pokiaľ sa hospodárska politika nezmení a nebude revidovaná, tak táto úroveň nezamestnanosti pravdepodobne bude aj čoskoro dosiahnutá alebo sa k nej veľmi blízko priblíži.
Podotkol by som ešte možno aj, keďže aby sme mali aj nejaké príklady z iných krajín. Neexistuje jedna krajina teraz v Európe a zrejme ani na svete, ktorá by sa nemusela vysporiadavať s tou negatívnou situáciou, ktorá v ekonomike je. Ale nie všetky krajiny idú tou socialistickou cestou, a to sú v omnoho horšej situácii, ako sme my, že prvou odpoveďou na riešenia a na konsolidáciu je dvíhanie daní. Pamätám sa, ako Írsko, ktorému musela pomáhať a pomáha dokonca Európska únia, lebo čerpá prostriedky zo záchranných mechanizmov, aký bol na neho tlak, aby zvýšil dane pre právnické osoby. A napriek tej negatívnej situácii, napriek tomu, že naozaj situácia Írska bola a stále je veľmi negatívna, sa Íri jednoznačne postavili proti tomuto tlaku a ustáli to. Čo myslíte, prečo to urobili? Pretože tak ako váš ideológ, mladý poslanec Blaha rozprával v nenávisti k nízkopríjmovým a k zamilovanosti do vysoko príjmových občanov? Určite nie. Ale preto, že videli jasnú väzbu medzi tým, že keď chceme dosahovať hospodársky rast, keď chceme, aby sme čo najrýchlejšie si zabezpečovali rast ekonomiky vlastnými zdrojami, aby sme neboli odkázaní na milodary z okolia, tak musíme vytvárať dobré podmienky pre hospodársku činnosť. Bez hospodárskej aktivity sa nedosiahne žiadny rast. A preto ustáli ten tlak na to, aby sa dane zvyšovali. Nie preto, že chcú bohatým prihrávať a chudobných ožobračovať. Ale preto, že vedia, že najviac na takéto ideologické nazeranie na ekonomiku doplatia práve tie nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, pretože zvyšovaním daní sa príjmy rozpočtu budú znižovať, a preto nebude dostatok prostriedkov ani na zabezpečovanie sociálnych programov, nehovoriac o kultúre, školstve a ďalších oblastiach.
Takže poďme naspäť k rozpočtu. Ministerstvo financií očakáva, že vďaka zmenám v daniach, vďaka zvýšeniu daní dosiahne zvýšenie daňových príjmov predovšetkým z dane z príjmu právnických osôb o viac než 200 mil. eur. Došlo tu už pozmeňovacím návrhom na poslednú chvíľu k istej redukciu, čo len ukazuje na to, že tie ilúzie, že takýmto spôsobom sa dajú zabezpečiť príjmy do rozpočtu, sú postavené na piesku, a nie na skale, alebo na vode možno. Ale ja si dovolím povedať, že ani tá revidovaná úprava nebude zďaleka zodpovedať realite a skutočnosti. Že sa tieto príjmy nenaplnia a že bude vláda - a ministerstvo financií - veľmi rada, keď sa im podarí aspoň udržať úroveň príjmov tohto roku.
Zavádzate výrazne zvýšené odvody, zdravotné odvody z dividend. To nebude znamenať, že do zdravotníctva príde viac prostriedkov. To len zvyšuje tlak na to, aby tí, ktorí tie odvody platia a majú platiť, hľadali cesty, ako sa im vyhnúť. A možno pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi bola možnosť, keď tie hranice boli istým múrom, a to nemyslím len v socializme, ale všeobecne, a kedy presuny medzi jednotlivými krajinami neboli tak jednoduché, ako sú dnes, tak sa mohla vláda domnievať, že keď zmení podmienky, takže v takom prípade nejakým spôsobom tí ľudia budú prinútení, možno škrípajúc zubami, zatínajúc päsťami, ale akceptovať to, čo sa stalo, prispôsobiť sa novej situácii a platiť.
To ale už dnes neplatí, vážené dámy, vážení páni. Nielenže sme v Európskej únii, kde máme temer neviditeľné hranice pre presun kapitálu, pre presun podnikateľských aktivít, sídiel firiem medzi jednotlivými krajinami, ale naozaj je tu globálna, nová situácia. Je tu globalizácia, ktorá bez veľkých nákladov alebo so žiadnymi nákladmi, a úplne legálne, umožní firme hľadať lepšie pôsobisko pre svoje aktivity alebo minimálne lepšie pôsobisko pre to, aby si našla nový domicil, kde bude platiť dane.
A naša špecifická situácia európska alebo stredoeurópska je taká, že po týchto zmenách, ktoré si presadila táto vláda, budeme mať, to viete všetci veľmi dobre, najvyššie dane spomedzi krajín V4, to znamená spomedzi okolitých krajín. A to v takej miere, že v Maďarsku, túto neďaleko, kúsok, pár krokov, pár kilometrov za hranicami, firma, malá, stredná firma zaplatí 10 %. Čo myslíte, je to ťažké zmeniť pôsobisko firmy, ktorá je na Slovensku a platí tieto dane v Maďarsku? Žiadny problém.
Vy vyháňate daňové príjmy zo Slovenska. Nie je to tak, ako, a teraz aby som nespomínal len pána Blahu, ale dokonca aj niektorých bývalých poslancov, ktorí si stále píšu za meno, že sú ekonómami, a nie sú ani v ľavicovej strane, ktorí hovoria o tom, že znížené dane znamenajú znížené príjmy do štátneho rozpočtu. Opak je pravdou.
Pri debate o daniach sa to tu preukazovalo zo všetkých strán. Na číslach, na grafoch, na opisoch, na vysvetľovaní, ako veľmi narástli daňové príjmy tým, že sa dane znížili. Vy ste dane zvýšili a poslali ste jasný odkaz všetkým, ktorí to zvládnu, a to mi verte, že takých, čo to zvládnu, sú stovky a tisíce: Choďte preč zo Slovenska.
To nie je len o tom, že sem nebudú chodiť zahraničné firmy, že sem neprídu noví investori, ktorí tu budú zriaďovať nové pracovné miesta, ale je to o tom, že tí, ktorí tu sú, a to slovenskí občania, ani nie zahraničné firmy, budú odchádzať za hranice, aby sa vyhli takémuto zvýšenému zdaneniu, aby ušetrili peniaze, pretože tie sú dnes úzkym profilom. Firmy zápasia o prežitie práve vplyvom tej ekonomickej situácie, ktorej musia čeliť, a tieto firmy budú odchádzať.
Ja som to už povedal aj napísal, z verejne dostupných zdrojov je známe, a to je už údaj starý minimálne mesiac, takže do istej miery bude neaktuálny, že len do spomínaného Maďarska už odišlo viac než 700 firiem. Dnes, keďže je to mesiac starý údaj, je ich možno 800. Možno je ich už 1 000. A tieto firmy na Slovensku predtým platili dane. Od budúceho roku ich zaplatia v Maďarsku.
Takže ako som povedal, pán premiér Fico sa úspešne snaží získať nomináciu na najvyššie maďarské štátne vyznamenanie za rozvoj a podporu maďarskej ekonomiky.
Hospodárska politika tejto socialistickej vlády pomáha naozaj, ukazuje sa, všetkým naokolo, len občanom Slovenska škodí a ekonomike Slovenska škodí.
Posuňme sa k DPH-čke. Aj v pozmeňovacom návrhu, ktorý sme už komentovali, došlo k revízii a k tomu, že vláda očakáva nižší výber DPH, ako mala zaznamenaný alebo navrhnutý, očakávaný v pôvodnej verzii štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že očakáva rast spotreby. Ja dosť pochybujem o tom očakávanom raste spotreby. Nemyslím si, že bude až taký, ako si ho vláda naplánovala. A ktovie, dokedy sa ešte udrží. Tu som veľký skeptik. Ale revidovať príjmy pri raste spotreby a hovoriť o tom, že tie príjmy budú nižšie, odráža naozaj to, že tu máme obrovský problém s výberom DPH. Na tom sa určite zhodneme. Teraz si len budeme pohadzovať zodpovednosť za to, že kto za to môže viac alebo menej. Ale jednoducho problém tu je. A ja sa k tomu ešte na chvíľu vrátim, keď budem rozprávať o možných alternatívach, čo by sa s tým dalo robiť.
Takú tú všeobecnú daňovú kapitolu, ktorá popisuje to, čo dnes je, zakončím takou spomienkou, ktorá siaha už minimálne desať rokov alebo viac ako desať rokov dozadu. Vtedajšia Demokratická strana, ktorej som bol predsedom, bola politicky, myslím, prvá, ktorá na Slovensko priniesla víziu zavedenia rovnej dane. A vtedy sme sa snažili presvedčiť o pozitívach tejto dane a o tom, čo všetko pozitívne to prinesie Slovensku. Že to neprinesie zníženie, ale zvýšenie daní, a že to podporí ekonomický rast. A aby sme zaujali publikum a upútali na túto myšlienku, tak sa nám dokonca, sme sa raz rozhodli a spravili sme taký happening, že na Hviezdoslavovo námestie sme doviedli dva živé slony. Dva živé slony, ktoré rozdupali svojimi nohami bariéru, ktorá bola postavená z kartónových škatúľ, kde na každej škatuli bolo napísané Dane, Odvody a rozpísané na rôzne druhy daní, aby sme symbolizovali, že nízke zdanenie, ako ten slon, zbúra bariéry, ktoré sú vystavané vysokými daňami a odvodmi a umožní cestu tomu, aby mohla ekonomika rásť a aby mohla rásť zamestnanosť.
To prirovnanie, ktoré ma dnes napadlo, je, že vy sa tiež správate ako slony, ale ako slony v porceláne, ktoré síce trúbiac všade naokolo, ako chcú podnietiť hospodársky rast, ako chcú ochrániť najnižšie sociálne vrstvy, dupú po všetkom, čo fungovalo. Ničia to ako ten neohrabaný slon a zostanú po tom len črepy, ktoré sa budú zliepať veľmi-veľmi ťažko.
Teraz si dovolím takú daňovú odbočku, inšpiroval ma k tomu alebo, takpovediac, ma k tomu vyzval pán poslanec Blaha, keď včera položil pánovi ministrovi otázku, ako je to s tou úvahou, ktorá sa objavila o zavedení minidane, ktorá by nahradila tieto maxidane a maxiodvody. A keďže pánovi ministrovi jeho pracovníci pripravili také veľmi povrchné vysvetlenie, ako by to bolo, nezostáva mi nič iné, len vysvetliť, ako to vlastne bolo myslené. V prvom rade by som chcel povedať, že nie je to návrh SDKÚ - DS, pretože je to nápad, ktorý som priniesol a ktorý chcem rozpracúvať. A bol by som rád, keby sa nám podarilo o tom rozvinúť odbornú debatu, tak ako sa to stalo vtedy, keď sme prišli s myšlienkou rovnej dane, aj vtedy sa to mnohým zdalo absolútne nepredstaviteľné, absolútne nezmyselné, absolútne proti všetkým zaužívaným zvyklostiam, a napriek tomu to krásne fungovalo.
Takže možno uvediem toto vysvetlenie jedným citátom. Albert Einstein povedal, že pre neho je "najnepochopiteľnejšia vec na svete daň z príjmu". Že keď budeme v budúcnosti chcieť, aby sme našli efektívny spôsob financovania potrieb štátu, pretože, samozrejme, štát bude potrebovať vyberať peniaze, aby mohol zabezpečiť fungovanie tých vecí, ktoré potrebuje. Myslím si, že bude sa musieť už v blízkej budúcnosti zamyslieť aj nad novými spôsobmi, ako si toto financovanie zabezpečiť. Pretože to staré financovanie cez systém tých známych daní, ktoré tu poznáme, sa do istej miery vyčerpáva, naráža na svoje limity a neumožňuje už nejakým výrazným spôsobom ovplyvňovať hospodársku situáciu v krajine. A to obidvoma smermi.
Ako som už povedal, zvýšenie daní, ktoré ste vykonali, logicky znamená brzdenie hospodárskeho rastu. Presne v protiklade tomu, čo ste povedali, že chcete dosiahnuť. Naopak, zasa uznávam, že znižovanie daní, pokiaľ sa chceme baviť o nejakom výraznom znížení daní, ktoré by malo citeľný a relatívne rýchly dopad na zmenu hospodárskeho systému a hospodársky rast, ma tiež svoje limity. Pretože určite je tu obrovský priestor na šetrenie. A aj k tomu sa dostanem, kde by som ho videl. Ale keby sme ho využili všetok do bodky a naozaj očistili výdavky štátneho rozpočtu od všetkých nezmyselných výdavkov, ktoré sú a nemusia byť, pretože máme mnoho výdavkov, ktoré predchádzajúca Ficova vláda, a keď nájdete ktoré ešte predtým, kľudne poviem, že máte pravdu, ale zaviazala budúce pomaly generácie, že ich platiť musia bez ohľadu na to, či chcú, alebo nechcú. To sú tie mandatórne výdavky, s ktorými my už nič nespravíme. Ale aj keby sme od týchto, ktorými môžeme spraviť, znížili výdavky, tak vytvoríme priestor pár sto miliónov eur, ktoré môžeme využiť na zníženie daní alebo zníženie odvodov.
Ale tých pár sto eur pravdepodobne nebude stačiť na nič skutočne zásadného. A my keď sa chceme vysporiadať s tými problémami, ktoré tu máme, mali by sme sa minimálne pokúsiť o to, hľadať niečo podstatné a zásadné.
Tým podstatným a zásadným by mohla byť napríklad uvažovaná minidaň, ktorá hovorí o tom, že, a to zdôrazňujem, nezavedieme žiadnu novú daň k tým daniam a odvodom, ktoré existujú. Ale že budeme uvažovať o tom, že zmeníme systém a spôsob daňového systému takým spôsobom, aby nám to umožnilo výrazne znížiť niektoré dane alebo, podľa mňa ešte lepšie, odvody. Odvody, to je to, čo je najväčším problémom pre zamestnávateľov. A môžme sa baviť ľubovoľne, o ktorých odvodoch chceme, ale to je ten problém, ktorý prácu a aktivitu zaťažuje najviac. Až by sa nám podarilo nájsť spôsob, ktorý nahradí výpadky pri niekoľkopercentnom a veľapercentnom odstránení odvodového zaťaženia, bol by to obrovský krok vpred. Bol by to obrovský impulz pre rast ekonomiky. A to by napríklad mohla byť práve uvažovaná minidaň.
V tých úvahách, ktoré, v pracovných úvahách, ktorými sa zaoberám, pracujeme alebo pracujem s tým, že uvažujeme o 0,1 %, 0,1 % z každej bezhotovostnej transakcie. Ale nie je to tak ako tu, či už pracovníci pána ministra, alebo aj v novinách, sa mnohí mali dočítať, že by to znamenalo, že občania a rodiny budú zaťažení pri každej platbe kartou nejakou novou, aj keď malou daňou. To vôbec nie je tak. Aj pán poslanec Kamenický bol v tom omyle, tak sa mu to pokúsim teraz vysvetliť, ako to bude, ako by to mohlo fungovať.
Aj dnes, keď platí ktokoľvek kartou za nákup alebo v reštaurácii, zaplatí sumu, ktorú má, ktorú teda má zaplatiť, ktorú má na účtenke. Ale z tej platby si banka, ktorá zabezpečuje, ktorá vydala tú kartu, strháva svoj poplatok. A to nie malý. Ten poplatok je podľa mňa prehnane veľký, ale je, a siaha do percentuálnych výšok, je to viac než jedno percento. Ja nie som teraz, nemám to ani pozreté, ale je to vysoký poplatok, ktorý sa z každej platby strhne, ale nijakým spôsobom to nemá negatívny dopad na toho, kto platí. Ten zaplatí túto sumu a dosť.
Pri úvahe alebo pri tom, keby sme išli touto cestou náhrady istých daní alebo odvodov touto minidaňou, by opäť došlo len k tomu, že by banka ako prostredník, ktorá by v tomto smere nahradila daňový úrad, strhla z tejto platby tých 0,1 % z platby, ale nikto by nezaplatil ani o cent viac. Tá suma by sa nezmenila u tých, ktorí by platili. Dúfam, že som to už vysvetlil dostatočne zrozumiteľne a že už nikto nebude tvrdiť, že sa tá platba zvýši o nejaké percento alebo zlomok percenta. Nezvýši. (Reakcia z pléna.)
Zoberieme, nie, nezoberie sa to banke, pretože banka bude len prostredníkom, ale ten, kto predáva túto službu, ten dostane menej, tak ako aj dnes dostáva menej, pretože banka si strhla svoj poplatok. Dostane menej o 0,1 %. On bude platcom de facto tej dane.
Čo bude, čo je sprievodná výhoda takejto úvahy? Nepotrebujeme na zavedenie takejto minidane žiadne daňové nové kapacity, nepotrebujeme žiadne daňové priznania, neexistujú tam žiadne vratky ani nedoplatky, navyše tento prúd prostriedkov prichádza priebežne priamo do štátnej pokladne a zabezpečuje úplne prehľadne a kontinuálne financovanie potrieb štátu. Umožní šetriť množstvo aj pracovníkov, ale kapacít určite, pretože to vykonávajú, túto činnosť, bankové softvéry. Stačí nastaviť túto činnosť pre bankový softvér, tak ako dnes strháva platbu z karty, tak strhne ešte jednu smiešne maličkú platbu a pošle ju do štátnej pokladne. Vybavená vec. Žiadne daňové priznania, žiadne nedoplatky, žiadne vymáhanie nedoplatkov, ktoré by nasledovalo. Na konci roka alebo na konci zdaňovacieho obdobia konkrétny človek, konkrétny subjekt len dostane výpis, koľko zaplatil na tejto dani a to si zahrnie do svojich nákladov predtým, ako uzavrie svoje daňové priznanie týkajúce sa daní z príjmu.
A teraz, ako naložiť alebo čo spraviť? Je to otázka voľby. Čo by sme mohli s týmito prostriedkami, ako ich využiť? Pretože z objemu finančných transakcií, ktoré na Slovensku prebiehajú počas roka, veľmi ľahko vieme, že keď uvažujem o 0,1 %, hovoríme o 1,5, zhruba, o 1,5 mld. eur, ktoré takýmto spôsobom by štát získal.
Pani podpredsedníčka (povedané so smiechom), možno sa to ťažšie počúva, ale ospravedlňujem sa, aj som ako predkladateľ si musel všeličo vypočuť od vtedajšej opozície. Mohli by ste zabezpečiť na obidvoch stranách príslušných zodpovedných?

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán, pán minister... Áno, áno.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Buďte taká dobrá.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. (Reakcie z pléna.) Pán minister, poprosím vás, prídite do sály.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Dúfam, že mi nevypadla niť. Dobre, takže pokračujem.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale pán minister je určite tu, len momentálne rieši. Idem ho, idem ho osobne, idem ho osobne pohľadať.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Pokračujeme ďalej. A ja som povedal, mne je veľmi sympatický, ale s tým rozpočtom súvisí aj to, že odsedieť si to tu, takže musí, nedá sa nič robiť.
No, môžme, môžme uvažovať o tom, že čo je lepšie. Znížiť dane z príjmu? Znamenalo by to, umožnilo by to znížiť dane z príjmu na 15 % pre všetkých napríklad a obnoviť, obnoviť rovnú daň na úrovni 15 %. Alebo môžme si povedať, nie je lepšie znížiť DPH? Umožnilo by to znížiť DPH napríklad na 15 %. Ale ja si myslím, že najlepšie riešenie, a naozaj, pretože to je najväčší problém pre zaťaženie práce a zaťaženie aktivity, sú odvody, ako som povedal na začiatku. A umožnilo by to, keby sme išli touto cestou, znížiť odvody o minimálne 10 %. O 10 % by sme mohli znížiť odvody. Viete si predstaviť, čo to znamená z hľadiska zaťaženia pre zamestnávateľov a živnostníkov a všetkých, ktorí tvoria hodnoty?
Alebo, alebo - to je otázka voľby. Mohli by sme povedať, že zrušíme zdravotné odvody, ktoré dnes sa začínajú stavať väčším problémom, ako boli predtým. Pretože tieto zdroje, ktoré by boli v štátnom rozpočte, by umožnili nahradiť tieto veci. Takže máme situáciu, kde môžme a pravdepodobne ten objem možného výberu sa zvýši po schválení zákona, ktorý obmedzuje hotovostné platby len na 5-tisíc eur a je to len otázka naozaj len zvažovať, ako s týmto naložiť.
A znova zdôrazním a podčiarknem na záver: nejedná sa v žiadnom prípade o to, že by občania platili viac. Ich by sa to nedotklo z hľadiska platby nijako alebo temer nijako, lebo predstavme si, ja to znova ešte teda popíšem. Bežný človek dostane výplatu, to je jeho príjem, potom túto výplatu minie, pokiaľ časť z nej neusporí, na nákup rôznych tovarov alebo služieb. Celé míňanie z týchto zdrojov, tejto výplaty, sa nijako neprejaví u neho na tom, že by zaplatil viac, pretože len tým, ktorým platí, príde o 0,1 % na účet menej. Takže dúfam, že sa rozumieme, že tí, ktorí dostanú jednorazový príjem vo forme výplaty a potom len platia za služby, už neplatia nič. Ale tento občan a každý jeden by profitoval na tom, že by mal vyšší čistý príjem, pretože by sa znížili odvody. Znížili by sa odvody, ktoré dnes sú strhnuté a ktoré platí napríklad do fondu nezamestnanosti, do fondu nemocenského poistenia a ďalších fondov, ktoré existujú. A to je otázka naozaj voľby a nastavenia, že čo by tá vláda, ktorá by zvolila túto cestu, zatiaľ je to naozaj len pracovná a odborná debata, čo by považovala za prioritu. Kde je dobré ubrať na odvodoch a akého typu.
A ešte trošku k DPH-čke. Boj s daňovými únikmi, ktoré máme enormne veľké, včera sme si vypočuli, že len Grécko má väčšie ako my na vyberaní daní. (Reakcia predsedajúcej.)
No ešte dosť. Môžme to prerušiť, minútka a môžme skončiť. V utorok. Ja už len uzavriem toto a to je minútka a už môžme skončiť.
DPH-čka je tak sofistikovane vymyslená a tak komplikovaná daň, že nech by sa robilo čokoľvek, tie daňové úniky tu budú vždy. My môžeme byť len dobrí a zlepšiť sa v tom, že aké veľké sú tie daňové úniky. Ale boj s daňovými únikmi, na DPH-čke predovšetkým, a to určite mi pán minister dá za pravdu, je nesmierne nákladný a nesmierne ťažký. Zamestnáva armádu ľudí na daňových úradoch, asi aj na colnej správe, určite v polícii a na prokuratúre, a napriek tomu nikdy nebude 100-percentne úspešný. Vždy tam budú veľké výpadky, veľké úniky. Takže z môjho pohľadu to nie je ani veľmi úspešná daň z hľadiska jej konštrukcie. Máme ju a nevieme s tým nič spraviť. Maximálne, čo môžme urobiť, je znížiť ju na 15 %, až sa nemýlim, a dosť, pretože taký je, také sú pravidlá platiace v Európskej únii. Ale určite to nie je daň, ktorá je efektívna a ktorá je lacná na svoju obsluhu. To si treba uvedomiť tiež.
A môžno to zakončím už len takým povzdychom, že veľakrát sa tu hovorilo, alebo nie, to si nechám už na utorok, možno to bude na taký rozbeh dobrý, keď začneme trošku k aktuálnej situácii v DPH pri vymáhaní alebo v odhaľovaní daňových únikov.
Takže až súhlasíte, pani podpredsedníčka, tak by som skončil a pokračovať budeme teda v utorok o 9.00 hod.
Príjemný víkend želám. (Potlesk.)

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať v utorok o 9.00 hod. Začne pán poslanec Kaník, aby mohol dokončiť svoje vystúpenie. Ale vidím, ako sa vám tu dobre sedí, tak sme možno mohli aj do štvrtej potiahnuť. Ale keďže sme sa dohodli, že dneska budeme rokovať do 15.00 hod., želám vám pekný víkend a v utorok o 9.00 hod.

(Prerušenie rokovania o 14.59 hodine.)