11. schôdza

Ďakujem všetkým mojim kolegom, žiaľ, len z opozície, tak vidím, že táto téma asi nenadchla kolegov z vládneho SMER-u, ale myslím si, že o zdravotníctve musíme hovoriť pravdivo, musíme pomenovať problémy pravdivo a musíme ponúkať riešenia, ktoré pomôžu v systéme.
Niečo sa stihlo za predchádzajúcej vlády. A dívali sme sa na mnohé problémy v zdravotníctve naozaj z pohľadu toho, aby vzrástla efektivita, či už to bola lieková politika, či už to bola pripravená transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, aby som spomenul len dva veľké projekty predchádzajúcej vlády.
Veľkým projektom súčasnej vlády je jedna zdravotná poisťovňa, o ktorej ste hovorili aj, kolegovia, ktorí ste na mňa reagovali faktickou poznámkou. A ja mám stále taký pocit, nepovedal som to pri svojom vystúpení, ale tu to poviem. Naozaj mám niekedy taký pocit, ako keby vláda projektom jednej zdravotnej poisťovne hlavne odpútavala pozornosť od reálnych problémov slovenského zdravotníctva.
Viete, prídem na konferenciu Trendu a počúvam o tom, ako bude jedna zdravotná poisťovňa, nebude, ako to bude fungovať, ako by to malo fungovať, ako by mali uzatvárať zmluvy. Skrátka, zabávame sa problémami, ktoré nie sú skutočnými problémami slovenského zdravotníctva. Lebo problémami slovenského zdravotníctva je, koľko míňame na lieky, prečo sa stále zadlžujú štátne nemocnice, prečo máme nedoplatených a nedobre zaplatených lekárov, sestry a zdravotníkov, ktorí odchádzajú zo Slovenska, prečo nemeriame kvalitu, prečo nie je nárokovateľný štandard, na ktorý majú všetci nárok, prečo je taká obrovská neefektivita pri verejných obstarávaniach, ale toto jedna zdravotná poisťovňa nevyrieši.
Ďakujem pekne.

Ďalší podľa poradia vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Pavol Zajac, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu rozpočtu. Budem sa zaoberať verejnou správou a ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ale nedá mi, aby som sa hneď na úvod nevyjadril k procedúre predkladania tohto štátneho rozpočtu.
Štátny rozpočet, ktorý sme si prevzali alebo našli na internetovej stránke, bol hneď pozmeňujúcim návrhom pána predsedu finančného výboru zmenený. Dosť zásadne zmenený. Dôvodom na to bol zlý vývoj alebo odhad príjmov výberu daní na budúci rok. Rozumiem tomu. Nerozumiem tomu, prečo je v kolónke, myslím, že piatich ministerstiev, znížená výdavková časť o určité čiastky, ale my ako poslanci Národnej rady, ktorí rozoberajú tento rozpočet, nevieme, o ktoré položky sa jedná. Myslím si, že keď by mi to takto predložil starosta na obecnom zastupiteľstve, vidím tu pána starostu, tak by som mu to dal a vrátil na prepracovanie. Naozaj, aj na obecnom úrade majú na to pracovníkov, ktorí by znížené výdavky vedeli dať do jednotlivých kolóniek a zadefinovať, kde sa ide šetriť. Ja dneska to neviem. A ak sa aj budem vyjadrovať k určitým čiastkam napríklad ministerstva dopravy, tak ja neviem, či tie čiastky ešte dneska budú platiť.
Ale to je procedúra. A ja pevne verím, že pracovníci ministerstiev to zvládnu to tých jednotlivých kolóniek to rozpísať, to zníženie výdavkov. To nepokladám za najpodstatnejšie. Podstatné, čo je, to je ten odhad horšieho výberu daní na budúci rok. Toto je gro toho, prečo ste to museli aj urobiť. Ja rozumiem tomu, že minister financií, ministerstvo financií, nedokáže si čiastku, ktorú napíše do rozpočtu, 100-percentne zabezpečiť. Takúto predstavu možno má pán kolega Blaha, ktorý si myslím, že štát funguje tak, že niekto si napíše niečo do kolónky a ono sa to samo od seba naplní. Naozaj, hospodárstvo Slovenskej republiky, ale hospodárstva všetkých štátov fungujú trošku inak.
A mne nedá, aby som nepovedal jeden príklad, na ktorý ma naviedol premiér Slovenskej republiky pán Fico, ktorý v súvislosti s U. S. Steel Košice povedal, že U. S. Steel Košice bolo privatizované a bolo to zlaté vajce. Tak mňa napadlo, že také prirovnanie pre niektorých kolegov, aby si vedeli predstaviť, ako funguje národné hospodárstvo, bolo, že naše národné hospodárstvo a jednotlivé podniky sú ako tie sliepočky na dvore a štát je ten gazda, ktorý vytvára podmienky pre to, aby tie sliepky mohli existovať a mohli prinášať tie vajíčka pravidelne. To sú tie dane, ktorými prispievajú tomu gazdovi do spoločného košíka. Sliepky sú väčšie, menšie až najmenšie, niektoré prinášajú väčšie vajcia, iné menšie, niektoré pravidelne, niektoré nepravidelne, ale štát má povinnosť sa čo najlepšie starať, tak ako ten dobrý gazda. V niektorých štátoch sa dokážu o to hospodárstvo starať tak perfektne, že tým sliepočkám zabezpečia klimatizáciu, niekde ich len pravidelne kŕmia, niekde ich ani nekŕmia a potom sa čudujú, prečo tie vajíčka nezberajú. A čo sa stalo, samozrejme, na tie sliepky vplývajú aj zahraničné vplyvy. To je samozrejmé. Ale tá starostlivosť tej-ktorej vlády sa prejaví na výbere tých vajíčok, na výbere daní.
Čo sa stalo po voľbách na jar v roku 2012? Ešte len strana SMER vyhrala voľby, už sa tým sliepočkám, tým podnikom, odkazovalo, ale my vám budeme robiť zle. Ešte ani fyzicky nedošlo k tomu, že sa im začalo robiť zle, ale už sa im odkazovalo: Á, počkajte, budete platiť viac, urobíme vám horší Zákonník práce, budete platiť viacej z odvodov. A tie sliepočky dostali stres. Dostali stres, začali, logicky sa stiahli do seba, začali robiť vnútorné opatrenia. To isté urobili aj obyvatelia tejto krajiny. Naozaj, spotreba domácností klesá. Spotreba domácností klesá, to znamená, tí podnikatelia, ktorí sú naviazaní na spotrebu obyvateľov, najčastejšie sú tí malí podnikatelia, strední podnikatelia, ale aj tí väčší, odrazu pocítili, že majú menej objednávok. Vplyv zo zahraničia je, samozrejme, v západnej Európe máme recesiu, sme bytostne závislí na odbyte v západnej Európe. Odrazu bolo menej objednávok. Podniky začali sa správať racionálne, ľudia sa začali správať racionálne. Povedali si, idú zlé časy, stiahne sa na základňu a nebudeme teraz míňať, ohlodáme to až na kosť.
Následne došlo k tomu, že v Národnej rade Slovenskej republiky boli prijaté zákony ohľadom daní, odvodov, poplatkov, a došlo k tomu, že tej sliepočke a sliepočkám sme začali robiť aj skutočne zle. V niektorých prípadoch sme to začali menej kŕmiť, v niektorých prípadoch budeme tú sliepku biť po hlave a hovoriť: A znášaj vajcia a znášaj vajcia! No nebude znášať vajcia. Na budúci rok bude menší výber daní. Neprajem si to ani ja, ani moji kolegovia, ani pán minister financií, ale nastane to. Tie zlé opatrenia sa v tej ekonomike prejavia. Podnikatelia v regiónoch, kde sa s nimi stretávam, to jednoznačne hovoria. Budú prepúšťať, bude vyššia nezamestnanosť. Nebude mať kto znášať tie vajcia a platiť dane.
Dovoľte mi teraz, aby som sa vyjadril ku výdavkom vo verejnej správe. Na tlačovej konferencii pred pár mesiacmi, keď minister Kaliňák s pánom premiérom Ficom ohlásili reformu verejnej správy tzv. pod názvom ESO a zadefinovali, že do roku 2016 sa usporí 700 mil. eur, tak sme si všetci povedali v tejto asi sále, kto sme to počuli: Výborne. Myslím si, že najviac sa musel potešiť vtedy minister financií, ktorý si povedal: Áno, usporíme takéto čiastky. Následne prišiel na náš výbor pán minister vnútra Kaliňák. Predstavil nám podrobne túto reformu verejnej správy a ja som sa z nej dozvedel, aj moji kolegovia, že už na budúci rok usporíme 50 mil. eur. A usporí sa to tak, že sa nebudú prepúšťať ľudia, ale prehodnotí sa množstvo rozpočtových, príspevkových, podriadených, pridružených a neviem akých organizácií, na ktoré štát pravidelne prispieva. Strana SMER má na to 83 poslancov, má na to ideálnu pozíciu, aby konečne v štátnej správe sme alebo v tejto verejnej správe sme dokázali osekať takéto výdavky štátu. Naozaj, podľa môjho názoru, ale aj názoru všetkých poslancov spred roka, z decembra 2011, sa zadefinovalo, že štát má urobiť audit verejnej správy. Vaša vláda ho odsunula o rok. Ja si myslím, že z toho auditu nám mohlo vyplynúť, kde máme osekávať výdavky štátneho rozpočtu. A, naopak, kde tie jednotlivé orgány robia takú činnosť, ktorú je možno treba ešte aj podporiť.
Následne v októbri, pred zhruba dvoma mesiacmi, sme v tejto Národnej rade prijali zákon, sám pán minister Kaliňák povedal, že je to taký úvod do Esa, kde sa mali rušiť, podľa môjho názoru presúvať, krajské úrady. Aj tam bolo kvantifikované a zadefinované, že sa týmto spôsobom usporí 3,2 mil. eura. Už na budúci rok. Napríklad na ministerstve dopravy, krajské stavebné úrady usporia 530-tisíc eur, na ministerstve obrany zhruba 540-tisíc eur, na ministerstve vnútra, na obvodných úradoch 2,1 mil. eur. Ja som to v rozpočte nenašiel. Teda nenašiel som ani tých 50 mil. eur, ktoré minister Kaliňák zadefinoval, že už v roku 2013 bude usporené. Nenašiel som ani tých malých 3,2 mil.
Keď to v tejto Národnej rade boli prijaté, ja neviem, prečo o tom na ministerstve dopravy ešte nevedia? Vidím tam rozdiel na krajských stavebných úradoch oproti 2012, tuším, že len 100-isíc eur. Tak niečo tu nefunguje. Alebo ten zákon ešte nepoznajú na ministerstve dopravy alebo na ministerstve vnútra, alebo tie čísla, ktoré sú nám tu predkladané, sú len hausnumerá? Mám taký dojem, že áno. 50 mil. eur zišlo by sa nám v rozpočte na budúci rok, určite. V prvom rade vám, pán minister.
Skúsme si povedať, akých zamestnancov v rozpočtových organizáciách štát dneska zamestnáva. Štát dneska zamestnáva v štátnych rozpočtových organizáciách 127-tisíc zamestnancov. Je to bez školstva, je to bez komunálnej úrovne, sú to štátni zamestnanci. A rád by som povedal, že kým pri hasičoch je priemerný plat 1 000 eura, colníkov 979 eura, policajtoch 1 147 eur a pri vojakoch 1 214 priemerný plat, tak teraz ma dobre počúvajte, v štátnej službe pracuje 38-tisíc zamestnancov s priemerným platom 840.
A na záver chcem povedať, vo verejnej službe, to znamená pri výkone práce vo verejnom záujme, pracuje 36-tisíc zamestnancov s priemerným platom 668 eur. Poukazujem na to, že v tej verejnej službe a v štátnej službe je rozdiel 170 eura v priemernej mzde. 36-tisíc zamestnancov.
A čo štát ide robiť pri výdavkoch, týchto mzdových výdavkoch zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách? Štát ide znižovať platy o 5 %, netýka sa to všetkých zamestnancov, sú z toho vyňatí štátni zamestnanci vo verejných funkciách, sú z toho vyňatí učitelia v regionálnom školstve aj na vysokých školách. Sú z toho vyňatí pracovníci finančnej správy, to znamená pracovníci daňových úradov, a sú v tom aj zamestnanci podriadených rozpočtových organizácií kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zabezpečujúci sociálne služby a služby na úseku ústavnej starostlivosti.
Prečo som to prečítal? Chcem sa spýtať, či sa to bude dotýkať aj tých pracovníkov, ktorí pracujú na úradoch práce vo verejnom záujme. Pretože priemerná mzda 668 eur je veľmi nízka. Na úradoch práce robia vysokoškolsky vzdelaní pracovníci, ktorí veľakrát, ako to bolo aj minule v Spišskej Novej Vsi, zarábajú menej ako tí sociálne odkázaní občania, ktorí si chodia pre sociálne dávky alebo pre podporu v nezamestnanosti. Toto nie je normálne, ak im ešte šáhneme na 5 % mzdy, čo je kvantifikované v štátnom rozpočte sumou 23 767 eur.
Naozaj, reforma verejnej správy prezentovaná pánom Kaliňákom a pánom Ficom bola prezentovaná inak. Všetci sme mali predstavu, že osekáme to, čo nepotrebujeme nevyhnutne, a v štátnej správe budú pracovať zamestnanci, ktorých priemerná mzda sa bude približovať aspoň priemernej mzde v národnom hospodárstve. My nemôžme chcieť od tých úradníkov, aby nám robili nejaké nadštandardné výkony. Momentálne všetky úrady práce, neviem, či viete, alebo nie, nerobia nič iné, len skenujú donekonečna všetky materiály, až majú zavarené všetky tie skenery, a budeme ich platiť na úrovni 650 eur.
Takto sme si reformu verejnej správy nepredstavovali a nebola takto ani prezentovaná. Myslím si, že strana SMER tým, že má 83 poslancov, môže sa do takejto reformy pustiť. Ak sa do nej nepustí v prvom a druhom roku vlády, tak kedy sa do nej pustí? V roku volieb? Asi ťažko.
Keďže reforma verejnej správy, tzv. ESO bolo prezentované ministrom vnútra, nedá mi, aby som nespomenul jednu síce drobnosť, pikantnosť z rozpočtu ministerstva vnútra, ktorá, predpokladám, že tu ešte nebola spomínaná, ale rád by som na ňu upozornil ctených kolegov, ale aj širokú verejnosť, ak si to všimne.
V kapitole 220 príjmov ministerstva vnútra na roky 2013 až 2015 v kóde 222 sú pokuty a penále. Pokuty a penále v roku 2011 boli vybraté v sume 38 mil., v roku 2012 by mali byť v sume 43 mil., na rok 2013 plánuje ministerstvo vnútra vybrať pokuty vo výške 46,3 mil. Medziročný nárast, ktorý narýchle spočítam, je zhruba 2,8 mil. eur vybratých pokút viac za jeden rok. To je len nárast.
Všetci dobre viete, všetci ste skoro aj vodičmi, chodíte po našich cestách, že za posledné roky ministerstvo vnútra, aj za našej vlády, aj za tejto vlády, sprísňuje postihy a pokuty. Je to aj vidno. Nárast v roku 2011 na rok 2012 bol skoro 5 mil. Ale toto nejde donekonečna. Ja keď vidím aj rozpočet na roky 2014 a 2015, už ten výber je nižší ako v roku 2013. No tak čo? V roku 2013 budeme všetci tak strašne jazdiť? Alebo nás za každým kríkom, za každým rohom policajti budú chytať, merať, pokutovať? Ja som myslel, že polícia má v názve, alebo vo svojom hesle "Pomáhať a ochraňovať", ale nie "Zamerať a vyberať". Je to síce drobnosť, škoda, že tu nie je minister Kaliňák, ale dávam do pozornosti aj túto čiastku.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k niektorým čiastkam ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Tam dochádza k najväčšiemu nárastu zo všetkých ministerstiev oproti minulému roku. A ten nárast je hlavne eurofondov, ktoré ministerstvo dopravy má použiť. A je to tak správne. Je to správne, naozaj je najvyšší čas, aby sme napríklad Operačný program Doprava čo najlepšie využili.
A musím poukázať a porovnať hneď jednu čiastku z ministerstva dopravy, ktorá síce s eurofondmi nesúvisí, ale veľmi súvisí. Poviem niektorým kolegom, ktorí si neprečítali tento rozpočet, že druhá najvyššia čiastka na výdavkovej strane po železniciach a mimo eurofondov je čiastka 130 564-tisíc eur. Pri tejto čiastke je napísaný popis "platba za dostupnosť pre druhý balík PPP R1". Prečo o tom hovorím? Je to čiastka 130 mil. za R1 cez PPP projekt, to znamená 130 mil. krát 30 rokov.
Pán minister, tento úsek R1 bol ako stvorený na to, aby bol stavaný z eurofondov. Týka sa prvej vlády, tieto rozhodnutia sa týkajú prvej vlády Roberta Fica. Ak by sme ten úsek R1 stavali z eurofondov, tak stavebne tento úsek by sme postavili zhruba, neberte ma plne na euro presne, zhruba cca 400 mil. eur by nás stál. Ale z eurofondov by tento štát to stálo zhruba povedzme pätinu. To znamená 80? Nech bude aj s nejakými dodatkami 100 mil. A tieto by boli rozložené na dobu výstavby, tá by bola dajme tomu tri roky, štyri roky. To znamená, ročne by sme zaplatili možno 25, možno 30 mil., zvyšné prostriedky by sme použili z eurofondov a dneska na rok 2013 vy by ste nemuseli za túto R1 platiť už nič, lebo už by bola postavená. Bola by zaplatená z eurofondov a čiastočne zo štátneho rozpočtu. No nezišlo by sa vám tých 130 mil., ktoré dneska za to platíme a všetci ministri po vás budú túto čiastku platiť, nezišla by sa táto čiastka? Tých 130 mil., ktoré zaplatíme za jeden rok, tá diaľnica by nás stála menej za jednu ročnú platbu, a my ju budeme platiť 30 rokov. Áno, ja viem, že v tej čiastke je aj údržba, oprava, ale tá je oproti stavebným nákladom teda oveľa menšia a môžme, ak budeme mať na to čas a priestor, si to aj kvantifikovať. Ale nedá mi, aby som v tejto súvislosti aj kolegom zo SMER-u, ktorí to berú ideologicky, tak ako to berie pán premiér Fico, on sa na to nepozerá ekonomicky, preto sa obraciam na vás, na ministra financií, pán premiér Fico to berie ideologicky.
Aj kolegom zo SMER-u chcem vysvetliť zase na príklade, to je presne tak, ako keď mladá rodina, ktorá nevyhnutne potrebuje auto, lebo má tri deti, ale nemá na to, aby si kúpila auto v hotovosti, rozmýšľa nad tým, že si kúpi auto na predražený lízing, alebo prídu k nim rodičia, jedni alebo druhí, a povedia: "Deti moje, my vám na to auto dáme peniaze, nemusíte nám ich vracať, stačí, keď tých 15 % si doložíte a môžte si kúpiť auto." Chcel by som vidieť takú mladú rodinu, ktorá poviem, že: "Viete čo, nie. My radšej zoberieme na trikrát predražený lízing a budem to splácať tri alebo štyri roky." Nepoznám takú rodinu, ktorá by od rodičov nezobrala keš peniaze a nedoložila si k tomu malú čiastku, to je presne systém eurofondov.
Európska únia nám dáva v Operačnom programe Doprava na projekty, my spolufinancujeme a takto pomáha našej republike k tomu, aby tie zaostalé regióny, ktoré máme na Slovensku, aby mali infraštruktúru.
A musím to dokončiť ešte niečím ďalším, pán minister. Bol tu tretí balík PPP projektov a to boli, to bol ten balík projektov na D1. Pán minister, viete, koľko by možno už na budúci rok ste museli nájsť v štátnom rozpočte na tento druhý a tretí balík? Podľa mojich informácií by to bolo týchto 130 mil., ktoré už musíte nájsť, a ďalších 670 mil. ročne. To je 800 mil. ročne, ktorých by museli všetci ministri financií nájsť v rozpočte. Našťastie vláda Ivety Radičovej a pán minister Figeľ tento nezmyselne predražený balík PPP na D1 zastavili a stavia sa dneska z európskych fondov.
Pán minister financií, na vašom mieste by som sa pánu Figeľovi poďakoval, že zastavil tento PPP projekt. Pretože neviem, odkiaľ by ste možno už v roku 2013, 2014 a potom v ďalších tridsiatich rokoch našli 800 mil. ročne, ktoré by ste museli zobrať iným rezortom. Napríklad zdravotníctvu alebo ministerstvu sociálnych vecí.
Keď som už pri rozpočte ministerstva dopravy, tak nedá mi, aby som nespomenul druhé zlé rozhodnutie za vlády Roberta Fica, ktoré sa priamo dotýka dopravy. A to bolo rozhodnutie o mýte, ktoré dopadlo tak, ako dopadlo, že jeden uchádzač vyhral súťaž s predraženým projektom. Projektom, ktorý už niekoľko rokov funguje na Slovensku. Po technickej stránke funguje dobre, len tá čiastka, ktorú sme museli, platíme a budeme ešte platiť, je abnormálne vysoká. Ja na to poukazujem aj preto, aj na tie PPP projekty, aj na to mýto, aby som vás vystríhal od takýchto rozhodnutí aj v tejto vláde. Pretože takéto nezmyselné rozhodnutia potom prinášajú to, že štát musí len platiť, platiť a platiť čiastky, ktoré mu niekde inde chýbajú.
Pre informáciu kolegov, ktorú si môžu prečítať aj v rozpočte, poviem čiastku. Za mýto Národná diaľničná spoločnosť vyberie týmto mýtnym systémom 158 mil., ale náklady na mýto nás stoja 80 mil. A stoja nás 80 mil. a nie 100 mil., ako v roku 2010 106 mil., v roku 2011 nás to stálo 102 mil., len znova preto, že pán minister Figeľ dojednal nižšie čiastky, ktoré rozložil na viac rokov. Inakšie by ste museli toho roku nájsť zhruba znova tých 102, 103 mil. A zase 20 mil. na rok, to niekde chýba.
Takže, keď nás mýto, teda výber za mýto, štát dostane alebo NDS-ka dostane, ale to je štátna akciová spoločnosť, 158 mil., tak náklady na to mýto nás stoja 80 mil. O čo by sme boli radšej, keby vyhrala druhá alebo tretia ponuka, ktorá bola v súťaži, ktoré boli vyradené z tejto súťaže. Neplatili by sme radšej náklady na mýto možno len v čiastke 40, 50 mil.? Nezišlo by sa nám ročne 30, 40 mil.? No, samozrejme, že zišlo.
Keď sme už pri SkyTolle, mýte, tak musím niektorým kolegom povedať, lebo asi o tom nevedia, že náklady na mýto není len samotný SkyToll. Naozaj NDS-ka pri elektronickom výbere platí ešte aj nezávislého znalca. Je to firma Logica, ktorej NDS-ka ročne platí cca 2,2 mil. eura a bude jej to platiť ďalších 13 rokov. Tento vzťah bol zazmluvnený v roku 2009 a je nenapadnuteľný. Takže nezávislému znalcovi, ktorý posudzuje to, či je to mýto na Slovensku vyberané dostatočne, či tam nedochádza k nejakým chybám, platíme 2,2 mil. eur a ďalších 13 rokov alebo 12 rokov budeme platiť.
NDS-ka si platí pri mýte aj poradenské služby, kde platíme 500-, 600-tisíc eur ročne za to, že nám niekto pri tom mýte ešte aj v samotnej NDS-ke platí. Znova ten vzťah bol zazmluvnený v rokoch 2009.
No a už keď som pri NDS-ke, nedá mi nepovedať, že v kolónke Ostatné režijné náklady, ktoré boli v rokoch 2010 21 mil., v roku 2011, dávam do pozornosti, 18 mil., v roku 2012 už 26, v rokoch 2012 27 mil. eur. Ostatné režijné náklady. Oproti roku 2011, lebo rok 2012 ešte nie je ani uzatvorený, tú skutočnosť uvidíme na konci roka, je to nárast o 9 mil. eur. To tak narástli platy alebo kancelársky papier, alebo prenájom NDS-ky?
Nechcem ísť do podrobností, dočítal som sa aj to, že NDS-ka z vlastných prostriedkov do údržby alebo výstavby, skôr do údržby diaľnic a rýchlostných ciest dá na budúci rok o 8 mil. menej ako tohto roku. A tam naozaj nepozerám na 70-miliónový úver, ktorý bol naplánovaný a ktorý sa nezobral, o túto čiastku som to očistil, dávala 58, dneska dáva len 50. To znamená, z vlastných zdrojov menej do opráv, na režijné náklady viac. Treba sa pozrieť na hospodárenie takejto štátnej inštitúcie.
Budem pomaly končiť. Pán minister, veľmi by som si prial pre dobro tejto krajiny, aby hospodársky rast, ktorý ste si napísali do programového vyhlásenia, aby sa skutočne aj na budúci rok napĺňal. Ale tie zlé rozhodnutia, ktoré sa urobili aj za posledných osem mesiacov, naozaj už osem mesiacov vládnete, ktoré boli prijaté v legislatívnej oblasti, ma presviedčajú o tom, a nieže mňa, ale podnikateľskú verejnosť, malých živnostníkov, stredných, väčších podnikateľov, že bude zle v tejto krajine v hospodárskej oblasti. Naozaj, tie príklady z vašej prvej vlády som tu spomínal, to mýto alebo PPP projekty som spomínal preto, aby som vás vystríhal pred takýmito zlými rozhodnutiami, ktoré sú do budúcnosti nezvratné. A štát musí len platiť, platiť a platiť. Naozaj som presvedčený o tom, že tak ako ste toho týždňa prišli, že prognózovaný výber daní na budúci rok bude nižší, naozaj sa to tak stane a ten výber bude ešte nižší.
Mrzí ma to preto, lebo táto krajina, v tejto krajine pracuje, reálne pracuje príliš málo ľudí na tú oblasť, ktorá je len, ktorá len spotrebúvava tie vajíčka, ktoré som spomínal. Máme širokú sociálnu oblasť, zdravotnú, máme príliš veľa nezamestnaných, keď v tejto snemovni aj za posledných sedem-osem mesiacov boli navrhované opozíciou niektoré opatrenia a návrhy zákonov, ktoré by pomohli podnikateľskému prostrediu, pomohli by zamestnanosti.
Keď hovorím o zamestnanosti, predsa len ešte musím spomenúť. Zamestnanosť sa nedá riešiť tak, že z európskych fondov zoberieme 70 mil. a dáme podnikateľom na jeden rok minimálnu mzdu plus odvody, cca 450 eur. To tak nebude fungovať. Ešte pol roka ich potom budú držať, týchto zamestnancov, ale potom ich znova pošlú na úrady práce. Naozaj podnikateľov treba podporiť, hlavne v regiónoch, kde tá nezamestnanosť presahuje 20 %. Ale nemôže sa to podporiť tak, že paušálne keš budem každý mesiac rok vyplácať. Podnikateľ potom naozaj bude vyplácať len minimálnu mzdu.
Naozaj sme motivačne navrhovali návrh zákona o službách zamestnanosti, kde sme chceli podporiť zamestnanosť tak, že bude štát prispievať na odvody sociálne a zdravotné tomu podnikateľovi alebo zamestnávateľovi. Ale podľa výšky vyplatenej mzdy. A tá mohla byť, strop mohol byť ohraničený priemernou mzdou a podnikateľ by bol motivovaný k tomu, aby reálne, nie keš načierno vyplácal toho absolventa alebo dlhodobo nezamestnaného, ale musel by ho reálne vyplatiť a podľa toho, koľko by ho vyplatil, z toho by odviedol do sociálnej a zdravotnej poisťovne a toto by mu štát preplácal. To by bolo motivujúce.
Takisto sme navrhovali, aby dĺžka tejto podpory bola závislá od miery nezamestnanosti v okrese. A kľudne, nech by to bolo v tých najhorších okresoch aj dva-tri roky. Bez slovíčka rozpravy v tejto snemovni ste tento zákon poslali preč.
To nie je o tom, že mne to chýba. Chýba to občanom tejto krajiny, rozvoju podnikania, ktoré len dusíme a dusíme a tú sliepočku bijeme po hlave a ona vajcia ani neznáša. Nebude znášať vajcia a ani keď v polke budúceho roku prídete, aj keby ste všetky tie zlé zákony chceli odrazu obrátiť, poznižovať daň z príjmu a zdravotných odvodov a poplatky a neviem čo ešte všetko, odrazu ten hospodársky rast nenastane. Tá ekonomika nefunguje tak, že lusknutím prstov sa to znova otočí.
Takže veľmi by som si prial, aby som nemal pravdu, aby ten výber daní na budúci rok sa vám splnil aspoň podľa tých odhadov, ktoré ste tento týždeň zapracovali do štátneho rozpočtu. Ale som presvedčený, že v polke roka prídete na to, že to nefunguje, ten výber daní je nižší. Prídete a budete musieť symbolicky roztrhať tento rozpočet. Ja som presvedčený, a, bohužiaľ, že som takto presvedčený, že sa to stane, a preto aj ja symbolicky trhám tento štátny rozpočet. (Rečník roztrhol papier.)
Ďakujem.

Na vystúpenie poslanca je jedna faktická poznámka. Končím možnosť.
Nech sa páči, Ľudovít Kaník.

Ja by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi, lebo naozaj niektoré z týchto vecí, ktoré tu zazneli, som nevedel, najmä okolo NDS, okolo SkyTollu a všetkých týchto vecí, a určite to nevedeli ani mnohí moji kolegovia, keď sa nevenujú tejto problematike špeciálne. Ale poukazujú jednoznačne na jednu vec, že prudko dobiehajú veci, ktoré boli uskutočnené za prvej Ficovej vlády, túto vládu a celej krajine prinášajú obrovské bremená, ktoré bude musieť znášať ešte mnohé, mnohé, mnohé, mnohé roky v budúcnosti. A to je veľký problém. A preto by sme sa naozaj vždy mali pozerať nie na to, že predchádzajúca vláda, táto vláda. Tu sa založili veľmi zlé, veľmi zlé a škodlivé veci v hlbšom období a tieto veci majú také presahy do budúcnosti, že budú obmedzovať množstvo vecí včítane hospodárskeho rastu a zaťažovať túto krajinu ešte dlhé roky.

S reakciou na faktickú, nech sa páči, Pavol Zajac.

Ďakujem pekne predrečníkovi. Naozaj, pán minister, my nie sme imitátori, tie čísla, ktoré som hovoril v rozpočte, tam sú. Skúste mi povedať, ktoré číslo tam nie je, ktoré som povedal. Priemerná mzda, platu zamestnancov vo verejnej službe? Čiastka za balík PPP projektu 130 mil.? Režijné náklady NDS-ky? Čiastky za tretí balík PPP projektov? To sú imitujúce čísla podľa vás? To sú reálne čísla. Áno, tretí balík PPP projektov nakoniec bol našťastie zrušený a dneska ho v rozpočte nemáte. Ak by tá stavba bola do roku 2013, 2014 hotová, tak by sa to reálne muselo platiť. Nehovorme si, že nie.
Takže ďakujem pánovi Kaníkovi a rád si vypočujem, ktoré imitujúce čísla som hovoril.
Ďakujem za pozornosť.

Ďalším rečníkom v rozprave podľa poradia je pán Mikuláš Huba, jeden z včerajších oslávencov, všetko dobré. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za pripomenutie. Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, vážení pozostalí (smiech v sále), úvodom by som rád konštatoval, že nezávidím predkladateľovi tohto návrhu rozpočtu a nespochybňujem, že výzva, ktorej čelil, čelí a bude čeliť, nie je malá. Nedá mi však nepripomenúť rozšafnú hospodársku politiku počas prvej vlády Roberta Fica, ktorej následky sa vracajú ako bumerang jeho druhej vláde. Boli to nielen, ale najmä roky 2006 až 2010, keď nás vláda učila, že život na dlh je to pravé orechové, a kedy sa podchvíľou vynárali a dlho zostávali nepotrestané rôzne nástenkové a emisné kauzy, dávajúce zelenú finančným podvodom a tunelovaniu verejných prostriedkov. Toľko, takpovediac, k historickému pozadiu tvorby tohto návrhu.
A teraz k samotnému diskutovanému návrhu.
Predložený návrh štátneho rozpočtu je problematický, čo sa týka, takpovediac, formy aj obsahu. Tej forme, alebo voči tej forme by sa dalo zniesť viacero výhrad. Od toho, ako bol alebo aj nebol prerokovaný vo výboroch, až po to, ako sa ho snažíte dodatočne zásadne zmeniť pozmeňujúcim návrhom, čo je, mierne povedané, neštandardné. Ale o tom dosť podrobne a presvedčivo hovorili moji predrečníci a predrečníčky.
Aj o obsahovej stránke navrhovaného rozpočtu sa tu už povedalo dosť. Budem sa preto snažiť čo najviac vyhnúť duplicite. Rád by som sa na kauzu navrhovaný štátny rozpočet pozrel z troch aspektov. V prvom rade ide o samotnú filozofiu tvorby rozpočtu a jej súlad, resp. nesúlad s programovým vyhlásením vlády. Medzi týmito dvoma zásadnými materiálmi vidím podstatný rozpor. Ten rozpor sa dá nájsť na mnohých miestach, ale ja sa dotknem len toho, že návrh rozpočtu prakticky vôbec nezohľadňuje deklarované prísľuby vlády o prechode na zelenú ekonomiku a trajektóriu trvalo udržateľného rozvoja. Hlavný dôvod, prečo je to tak, vidím v odmietnutí, čo i len opatrne prikročiť k ekologickej daňovej reforme. A keď sme tu viackrát hovorili, hlavným zmyslom ekologickej daňovej reformy je logicky vyššie zaťaženie vecí, ktorých chceme mať čo najmenej, napríklad nadmerného čerpania surovín, plytvania vzácnymi zdrojmi, devastácie krajiny či znečistenia životného prostredia, a, naopak, čo najnižšie zaťaženie toho, čoho chceme mať čo najviac, najmä pracovných príležitostí, teda práce.
SMER sa v tomto roku vybral presne opačným smerom, a to, prosím, nekritizujem progresívnu daň, s ktorou v zásade nemám problém. Ale napriek tomu sa namiesto kritizovania údajne príliš prísnych európskych environmentálnych limitov a šírenia antienvironmentálnych nálad premiérom tejto krajiny dalo aspoň čiastočne dodržať sľuby programového vyhlásenia vlády. Stačilo napríklad dôsledne využiť očakávané zdroje z predaja emisných kvót na skutočne zelené projekty. Takýto návrh tu nedávno padol, ale bol vládnou väčšinou odmietnutý.
Bolo tu viackrát spomenuté kvantum parciálnych rizík rozpočtu. Ja hlavný problém alebo, ak chcete, riziko vidím v tom, že dlhodobo a systémovo nerieši problém rastúceho dlhu verejných financií, pomáha konzervovať prekonaný rozvojový model industriálnej éry, nezakladá udržateľné smerovanie ekonomiky, nepodporuje malých a stredných podnikateľov domácej proveniencie, ako aj v tom, že systémovo ide daňová a hospodárska politika štátu v protismere voči perspektívnym a udržateľným trendom.
Práve krízové roky sú výzvou, aby sme hľadali riešenia z kategórie win-win strategy dvojitých alebo viacnásobných víťazstiev. Zelené projekty, do ktorých nechceme investovať ani len spomínané výnosy z predaja emisných kvót, sú pritom ideálnou ukážkou uplatnenia takejto win-win stratégie. Z ekonomického hľadiska ide o rozvojový impulz. A práve o rozvojových impulzoch pán premiér tak rád hovorí. V čom je teda problém? V tom, že on uvažuje o rozvojových impulzoch v intenciách polovice 20. storočia a Slovenska ako krajiny tretieho sveta, zatiaľ čo zelené projekty sú témou storočia 21., éry postindustrializmu a kategórie veľkostne porovnateľných krajín, ako je napríklad Dánsko alebo Fínsko. Zahraničné skúsenosti dokazujú, že jedno euro vložené do takýchto zelených projektov a realizácií prináša dve eurá následných benefitov. Tak prečo sa im tak bránime ako niečomu, čo je ekonomicky nezaujímavé, či dokonca škodlivé?
Zo sociálneho hľadiska je to generátor množstva dlhodobo udržateľných pracovných príležitostí. A last but not least ide, samozrejme, o príspevok k zlepšeniu životného prostredia. A ešte niečo. Ide o opatrenie, ktoré by zlepšilo medzinárodné renomé Slovenska a posunulo krajinu tým správnym smerom. My radšej robíme pravý opak a dotujeme neefektívne, neperspektívne a často i škodlivé prevádzky namiesto toho, aby sme vytvárali podmienky na ich transformáciu na niečo zmysluplné a perspektívne. A nepodporíme ani za nič pozitívne trendy a udržateľné aktivity na domácej báze.
Druhá hierarchická úroveň môjho pohľadu na návrh rozpočtu sa týka jednotlivých rozpočtových kapitol. Dotknem sa aspoň dvoch skupín kapitol. V prvom rade tých, ktoré gestoruje náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako kapitola pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tak aj kapitola životného prostredia stojí a padá na peniazoch z Bruselu, a to v rozsahu, ktorý musí nepripraveného čitateľa šokovať. Možno sú europeniaze istejším zdrojom, ako čím ďalej tým viac virtuálne domáce zdroje. Ale najmä v prostredí SMER-u, v ktorom sa často spomína vízia sebestačnosti Slovenska v rôznych oblastiach, mi to pripadá byť tak trochu na hlavu postavené. Dvojnásobne pri rezortoch, kde ide o pôdu, potraviny, lesy, vodu, vzduch, prírodu, teda statky, na ktorých sme existenčne závislí ešte oveľa viac, ako na rope, zemnom plyne či uráne. Nehovoriac o tom, ako tu tzv. priatelia kohézie svorne plačú, že ten zlý Brusel nám dáva stále tak málo a ako nás diskriminuje. Akosi sme si nevšimli, že od vstupu do klubu najbohatších krajín sveta, zvaného OECD, máme viac dávať, ako brať.
Jednoznačne možno konštatovať, že kapitoly pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj životného prostredia sú v rozpočte na rok 2013 podhodnotené. Ako príklad uvediem dosť šokujúcu skutočnosť, že z niekoľkých priorít, ktoré si vytýčilo ministerstvo pôdohospodárstva, nebude v rozpočte na rok 2013 saturovaná ani jedna, čo mi špeciálne pri jednofarebnej vláde pripadá byť dvojnásobne nepochopiteľné.
Okrem toho nášmu výboru prislúcha jedna menšia kapitola, o ktorej sme na výbore dosť podrobne hovorili, lebo návrh jej rozpočtu je bezmála likvidačný. Ide o Úrad geodézie, kartografie a katastra. Samotný úrad možno, alebo pravdepodobne, rok 2013 prežije, ale akútne ohrozený je napríklad veľmi potrebný inštitút pozemkových úprav a prostriedky na ne z EÚ, ktoré by sme mohli a mali vyčerpať, ale sú ohrozené.
Druhú skupinu tvoria ostatné rozpočtové kapitoly, za všetky si všimnem aspoň kapitolu rezortu školstva, vedy a športu. Ako školstvo, tak aj veda a napokon aj šport trpia na Slovensku dlhodobým deficitom prostriedkov, o tom sa nemusíme iste presviedčať. Je nad slnko jasné, a štrajk učiteľov to len podčiarkol, že financovanie nášho školstva je obrovská medzinárodná hanba, ale týka sa to aj učebných pomôcok, zariadenia, vybavenia a stavebno-technického stavu veľkej časti našich škôl. Kto neverí tomu, ako sme v tejto oblasti za dvadsať rokov zaostali, nech sa pozrie za rieku Moravu, kde po tejto stránke školstvo v porovnaní s naším prekvitá. Aj keď samotní Česi a Moravania takisto bedákajú, ale to je len preto, že sa nepozreli na Slovensko.
Ale asi nič tak na Slovensku zdrojovo nezaostáva za európskym priemerom a odporúčaniami Európskej únie ako veda a výskum. S cca 0,5 % HDP na vedu a výskum sme na tom trikrát horšie ako v susednej Českej republike a takmer štyrikrát horšie, ako sú odporúčania Európskej únie. Tento stav pretrváva dlhodobo a máločo nasvedčuje tomu, že by ho niekto chcel zásadnejšie zmeniť. Tých pár tisíc slovenských vedcov a výskumníkov zrejme nepredstavuje relevantnú politickú a volebnú základňu. Čím však budeme o pár rokov bez kvalitnej vedy, výskumu a vzdelávania, to ani nechcem vidieť.
A napokon sú tu subtílnejšie témy v rámci jednotlivých kapitol. Sem patrí napríklad skutočnosť, že slovenský podiel HDP na zahraničnú rozvojovú pomoc patrí k najnižším v Európskej únii. Ak máme byť konkrétni, tak tá suma je cirka štyrikrát nižšia ako náš záväzok, ktorý sme sa zaviazali plniť do roku 2015. Takže, pardon, od roku 2015. Takže minimálne vo výhľade rozpočtu na rok 2015 by sa sľúbená suma, teda podstatne zvýšená suma, mala objaviť, ale osobne som tam podobnú zmienku nenašiel.
Iným prípadom sú zdroje na podporu fungovania tretieho sektoru. Jedným z mála segmentov našej spoločnosti, ktorý viac dáva, ako berie, ale aj tak naši financmajstri, a nielen súčasní, ale aj minulí, stále špekulujú, ako jeho chabé zdroje ešte viac okresať. Pre budúci rok sa podarilo vynegociovať odklad citeľného zníženia daňovej asignácie v prospech mimovládnych organizácií, ale to je len odklad popravy tupým mečom. Ako sa jej o rok, o dva reálne vyhnúť a neprísť o prínosy z dobročinných aktivít mimovládok, to nikto z kompetentných dosiaľ nenavrhol.
V rezorte životného prostredia pretrvávajú minimálne prostriedky na podporu občianskych združení. Dlhodobo sú viac ako desaťnásobne nižšie ako v Českej republike. Takmer nulová podpora ekologickej výchovy, tá je už pomaly stonásobne nižšia. A takisto postrádame aj nejaký transparentný mechanizmus rozdeľovania a prerozdeľovania týchto úzko profilových prostriedkov, keď sa už, nebodaj, do rezortu dostanú.
V rezorte pôdohospodárstva nachádzame, nie v tomto dokumente, ale v iných, slovnú podporu ekologického poľnohospodárstva, ale postrádame reálne ekonomické nástroje, aby sme tento typ poľnohospodárstva aj naozaj podporili.
Kapitolou samou osebe je energetika. Jej proklamované ciele energetických úspor a zvyšovania energetickej účinnosti bez reálnych podporných ekonomických mechanizmov, či už v rovine daňových nástrojov, alebo priamo v štruktúre rozpočtu.
A tretia rovina, z ktorej sa dá na rozpočet pozerať, je tá, ktorá sa dá čítať prevažne len medzi riadkami. To je tá, ktorá sa skrýva za záplavou pekných slov a eufemizmov na zamaskovanie niečoho úplne iného, než je na papieri napísané. Píšeme o ekologickom hospodárení v lesoch a často tým myslíme premenu lesov na rúbaniská. Hovoríme o realizácii priorít environmentálnej politiky a myslíme tým likvidáciu, pardon, rúbanie brehových porastov a betónovanie brehov, tokov a potokov. Hovoríme o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energií a myslíme tým likvidáciu posledných prírodných úsekov našich riek. Hovoríme o podpore rozvoja cestovného ruchu a myslíme tým výstavbu devastujúcu chránené územia. Hovoríme o informatizácii a propagácii a myslíme tým nefunkčné a duplicitné informačné systémy. Hovoríme o zefektívnení železničnej dopravy a myslíme tým rušenie obľúbených vedľajších tratí. A tak ďalej a tak podobne.
O príkladoch dnešného plytvania štátnymi prostriedkami na neoprávnené účely informoval pred niekoľkými dňami podrobne denník SME. S veľmi dôvodným podozrením z tunelovania verejných zdrojov sme konfrontovaní v jednej z rezortných inštitúcií ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. K tomu je treba prirátať všetky tie zlaté padáky, podozrivé predaje bytov, pôsobenie ministrov typu pána Počiatka vo vláde, vplyv finančných skupín na rozhodovanie vlády, pre štát nevýhodné obchody, nevyužité či neefektívne využité prostriedky z Európskej únie a podobne.
Keby sa na to všetko dôkladne pozrel niekto skutočne nezávislý, nezaujatý, kompetentný so snahou odhaliť všetky Gorilie a iné kauzy, skryté rezervy, zbytočné úrady, sponzorovanie sponzorov, podozrivé investičné stimuly, podvody a zbytočné straty, verím, že náš rozpočet na rok 2013 by bol prebytkový.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Teraz by mal vystúpiť pán poslanec Hudacký, ktorý už raz stratil poradie, nie je prítomný ani teraz, druhýkrát stráca poradie, to znamená, že pán poslanec Hudacký sa môže prihlásiť iba ústne. Mám informáciu, že je práceneschopný.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.