11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2012 o 13:29 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne predrečníkovi. Naozaj, pán minister, my nie sme imitátori, tie čísla, ktoré som hovoril v rozpočte, tam sú. Skúste mi povedať, ktoré číslo tam nie je, ktoré som povedal. Priemerná mzda, platu zamestnancov vo verejnej službe? Čiastka za balík PPP projektu 130 mil.? Režijné náklady NDS-ky? Čiastky za tretí balík PPP projektov? To sú imitujúce čísla podľa vás? To sú reálne čísla. Áno, tretí balík PPP projektov nakoniec bol našťastie zrušený a dneska ho v rozpočte nemáte. Ak by tá stavba bola do roku 2013, 2014 hotová, tak by sa to reálne muselo platiť. Nehovorme si, že nie.
Takže ďakujem pánovi Kaníkovi a rád si vypočujem, ktoré imitujúce čísla som hovoril.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
13:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:29
Pavol ZajacTakže ďakujem pánovi Kaníkovi a rád si vypočujem, ktoré imitujúce čísla som hovoril.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2012 o 13:29 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne predrečníkovi. Naozaj, pán minister, my nie sme imitátori, tie čísla, ktoré som hovoril v rozpočte, tam sú. Skúste mi povedať, ktoré číslo tam nie je, ktoré som povedal. Priemerná mzda, platu zamestnancov vo verejnej službe? Čiastka za balík PPP projektu 130 mil.? Režijné náklady NDS-ky? Čiastky za tretí balík PPP projektov? To sú imitujúce čísla podľa vás? To sú reálne čísla. Áno, tretí balík PPP projektov nakoniec bol našťastie zrušený a dneska ho v rozpočte nemáte. Ak by tá stavba bola do roku 2013, 2014 hotová, tak by sa to reálne muselo platiť. Nehovorme si, že nie.
Takže ďakujem pánovi Kaníkovi a rád si vypočujem, ktoré imitujúce čísla som hovoril.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
13:31
Vystúpenie v rozprave 13:31
Mikuláš HubaVážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, vážení pozostalí (smiech v sále), úvodom by som rád konštatoval, že nezávidím predkladateľovi tohto návrhu rozpočtu a nespochybňujem, že výzva, ktorej čelil, čelí a bude čeliť, nie je malá. Nedá mi však nepripomenúť rozšafnú hospodársku politiku počas prvej vlády Roberta Fica, ktorej následky sa vracajú ako bumerang jeho...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, vážení pozostalí (smiech v sále), úvodom by som rád konštatoval, že nezávidím predkladateľovi tohto návrhu rozpočtu a nespochybňujem, že výzva, ktorej čelil, čelí a bude čeliť, nie je malá. Nedá mi však nepripomenúť rozšafnú hospodársku politiku počas prvej vlády Roberta Fica, ktorej následky sa vracajú ako bumerang jeho druhej vláde. Boli to nielen, ale najmä roky 2006 až 2010, keď nás vláda učila, že život na dlh je to pravé orechové, a kedy sa podchvíľou vynárali a dlho zostávali nepotrestané rôzne nástenkové a emisné kauzy, dávajúce zelenú finančným podvodom a tunelovaniu verejných prostriedkov. Toľko, takpovediac, k historickému pozadiu tvorby tohto návrhu.
A teraz k samotnému diskutovanému návrhu.
Predložený návrh štátneho rozpočtu je problematický, čo sa týka, takpovediac, formy aj obsahu. Tej forme, alebo voči tej forme by sa dalo zniesť viacero výhrad. Od toho, ako bol alebo aj nebol prerokovaný vo výboroch, až po to, ako sa ho snažíte dodatočne zásadne zmeniť pozmeňujúcim návrhom, čo je, mierne povedané, neštandardné. Ale o tom dosť podrobne a presvedčivo hovorili moji predrečníci a predrečníčky.
Aj o obsahovej stránke navrhovaného rozpočtu sa tu už povedalo dosť. Budem sa preto snažiť čo najviac vyhnúť duplicite. Rád by som sa na kauzu navrhovaný štátny rozpočet pozrel z troch aspektov. V prvom rade ide o samotnú filozofiu tvorby rozpočtu a jej súlad, resp. nesúlad s programovým vyhlásením vlády. Medzi týmito dvoma zásadnými materiálmi vidím podstatný rozpor. Ten rozpor sa dá nájsť na mnohých miestach, ale ja sa dotknem len toho, že návrh rozpočtu prakticky vôbec nezohľadňuje deklarované prísľuby vlády o prechode na zelenú ekonomiku a trajektóriu trvalo udržateľného rozvoja. Hlavný dôvod, prečo je to tak, vidím v odmietnutí, čo i len opatrne prikročiť k ekologickej daňovej reforme. A keď sme tu viackrát hovorili, hlavným zmyslom ekologickej daňovej reformy je logicky vyššie zaťaženie vecí, ktorých chceme mať čo najmenej, napríklad nadmerného čerpania surovín, plytvania vzácnymi zdrojmi, devastácie krajiny či znečistenia životného prostredia, a, naopak, čo najnižšie zaťaženie toho, čoho chceme mať čo najviac, najmä pracovných príležitostí, teda práce.
SMER sa v tomto roku vybral presne opačným smerom, a to, prosím, nekritizujem progresívnu daň, s ktorou v zásade nemám problém. Ale napriek tomu sa namiesto kritizovania údajne príliš prísnych európskych environmentálnych limitov a šírenia antienvironmentálnych nálad premiérom tejto krajiny dalo aspoň čiastočne dodržať sľuby programového vyhlásenia vlády. Stačilo napríklad dôsledne využiť očakávané zdroje z predaja emisných kvót na skutočne zelené projekty. Takýto návrh tu nedávno padol, ale bol vládnou väčšinou odmietnutý.
Bolo tu viackrát spomenuté kvantum parciálnych rizík rozpočtu. Ja hlavný problém alebo, ak chcete, riziko vidím v tom, že dlhodobo a systémovo nerieši problém rastúceho dlhu verejných financií, pomáha konzervovať prekonaný rozvojový model industriálnej éry, nezakladá udržateľné smerovanie ekonomiky, nepodporuje malých a stredných podnikateľov domácej proveniencie, ako aj v tom, že systémovo ide daňová a hospodárska politika štátu v protismere voči perspektívnym a udržateľným trendom.
Práve krízové roky sú výzvou, aby sme hľadali riešenia z kategórie win-win strategy dvojitých alebo viacnásobných víťazstiev. Zelené projekty, do ktorých nechceme investovať ani len spomínané výnosy z predaja emisných kvót, sú pritom ideálnou ukážkou uplatnenia takejto win-win stratégie. Z ekonomického hľadiska ide o rozvojový impulz. A práve o rozvojových impulzoch pán premiér tak rád hovorí. V čom je teda problém? V tom, že on uvažuje o rozvojových impulzoch v intenciách polovice 20. storočia a Slovenska ako krajiny tretieho sveta, zatiaľ čo zelené projekty sú témou storočia 21., éry postindustrializmu a kategórie veľkostne porovnateľných krajín, ako je napríklad Dánsko alebo Fínsko. Zahraničné skúsenosti dokazujú, že jedno euro vložené do takýchto zelených projektov a realizácií prináša dve eurá následných benefitov. Tak prečo sa im tak bránime ako niečomu, čo je ekonomicky nezaujímavé, či dokonca škodlivé?
Zo sociálneho hľadiska je to generátor množstva dlhodobo udržateľných pracovných príležitostí. A last but not least ide, samozrejme, o príspevok k zlepšeniu životného prostredia. A ešte niečo. Ide o opatrenie, ktoré by zlepšilo medzinárodné renomé Slovenska a posunulo krajinu tým správnym smerom. My radšej robíme pravý opak a dotujeme neefektívne, neperspektívne a často i škodlivé prevádzky namiesto toho, aby sme vytvárali podmienky na ich transformáciu na niečo zmysluplné a perspektívne. A nepodporíme ani za nič pozitívne trendy a udržateľné aktivity na domácej báze.
Druhá hierarchická úroveň môjho pohľadu na návrh rozpočtu sa týka jednotlivých rozpočtových kapitol. Dotknem sa aspoň dvoch skupín kapitol. V prvom rade tých, ktoré gestoruje náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako kapitola pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tak aj kapitola životného prostredia stojí a padá na peniazoch z Bruselu, a to v rozsahu, ktorý musí nepripraveného čitateľa šokovať. Možno sú europeniaze istejším zdrojom, ako čím ďalej tým viac virtuálne domáce zdroje. Ale najmä v prostredí SMER-u, v ktorom sa často spomína vízia sebestačnosti Slovenska v rôznych oblastiach, mi to pripadá byť tak trochu na hlavu postavené. Dvojnásobne pri rezortoch, kde ide o pôdu, potraviny, lesy, vodu, vzduch, prírodu, teda statky, na ktorých sme existenčne závislí ešte oveľa viac, ako na rope, zemnom plyne či uráne. Nehovoriac o tom, ako tu tzv. priatelia kohézie svorne plačú, že ten zlý Brusel nám dáva stále tak málo a ako nás diskriminuje. Akosi sme si nevšimli, že od vstupu do klubu najbohatších krajín sveta, zvaného OECD, máme viac dávať, ako brať.
Jednoznačne možno konštatovať, že kapitoly pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj životného prostredia sú v rozpočte na rok 2013 podhodnotené. Ako príklad uvediem dosť šokujúcu skutočnosť, že z niekoľkých priorít, ktoré si vytýčilo ministerstvo pôdohospodárstva, nebude v rozpočte na rok 2013 saturovaná ani jedna, čo mi špeciálne pri jednofarebnej vláde pripadá byť dvojnásobne nepochopiteľné.
Okrem toho nášmu výboru prislúcha jedna menšia kapitola, o ktorej sme na výbore dosť podrobne hovorili, lebo návrh jej rozpočtu je bezmála likvidačný. Ide o Úrad geodézie, kartografie a katastra. Samotný úrad možno, alebo pravdepodobne, rok 2013 prežije, ale akútne ohrozený je napríklad veľmi potrebný inštitút pozemkových úprav a prostriedky na ne z EÚ, ktoré by sme mohli a mali vyčerpať, ale sú ohrozené.
Druhú skupinu tvoria ostatné rozpočtové kapitoly, za všetky si všimnem aspoň kapitolu rezortu školstva, vedy a športu. Ako školstvo, tak aj veda a napokon aj šport trpia na Slovensku dlhodobým deficitom prostriedkov, o tom sa nemusíme iste presviedčať. Je nad slnko jasné, a štrajk učiteľov to len podčiarkol, že financovanie nášho školstva je obrovská medzinárodná hanba, ale týka sa to aj učebných pomôcok, zariadenia, vybavenia a stavebno-technického stavu veľkej časti našich škôl. Kto neverí tomu, ako sme v tejto oblasti za dvadsať rokov zaostali, nech sa pozrie za rieku Moravu, kde po tejto stránke školstvo v porovnaní s naším prekvitá. Aj keď samotní Česi a Moravania takisto bedákajú, ale to je len preto, že sa nepozreli na Slovensko.
Ale asi nič tak na Slovensku zdrojovo nezaostáva za európskym priemerom a odporúčaniami Európskej únie ako veda a výskum. S cca 0,5 % HDP na vedu a výskum sme na tom trikrát horšie ako v susednej Českej republike a takmer štyrikrát horšie, ako sú odporúčania Európskej únie. Tento stav pretrváva dlhodobo a máločo nasvedčuje tomu, že by ho niekto chcel zásadnejšie zmeniť. Tých pár tisíc slovenských vedcov a výskumníkov zrejme nepredstavuje relevantnú politickú a volebnú základňu. Čím však budeme o pár rokov bez kvalitnej vedy, výskumu a vzdelávania, to ani nechcem vidieť.
A napokon sú tu subtílnejšie témy v rámci jednotlivých kapitol. Sem patrí napríklad skutočnosť, že slovenský podiel HDP na zahraničnú rozvojovú pomoc patrí k najnižším v Európskej únii. Ak máme byť konkrétni, tak tá suma je cirka štyrikrát nižšia ako náš záväzok, ktorý sme sa zaviazali plniť do roku 2015. Takže, pardon, od roku 2015. Takže minimálne vo výhľade rozpočtu na rok 2015 by sa sľúbená suma, teda podstatne zvýšená suma, mala objaviť, ale osobne som tam podobnú zmienku nenašiel.
Iným prípadom sú zdroje na podporu fungovania tretieho sektoru. Jedným z mála segmentov našej spoločnosti, ktorý viac dáva, ako berie, ale aj tak naši financmajstri, a nielen súčasní, ale aj minulí, stále špekulujú, ako jeho chabé zdroje ešte viac okresať. Pre budúci rok sa podarilo vynegociovať odklad citeľného zníženia daňovej asignácie v prospech mimovládnych organizácií, ale to je len odklad popravy tupým mečom. Ako sa jej o rok, o dva reálne vyhnúť a neprísť o prínosy z dobročinných aktivít mimovládok, to nikto z kompetentných dosiaľ nenavrhol.
V rezorte životného prostredia pretrvávajú minimálne prostriedky na podporu občianskych združení. Dlhodobo sú viac ako desaťnásobne nižšie ako v Českej republike. Takmer nulová podpora ekologickej výchovy, tá je už pomaly stonásobne nižšia. A takisto postrádame aj nejaký transparentný mechanizmus rozdeľovania a prerozdeľovania týchto úzko profilových prostriedkov, keď sa už, nebodaj, do rezortu dostanú.
V rezorte pôdohospodárstva nachádzame, nie v tomto dokumente, ale v iných, slovnú podporu ekologického poľnohospodárstva, ale postrádame reálne ekonomické nástroje, aby sme tento typ poľnohospodárstva aj naozaj podporili.
Kapitolou samou osebe je energetika. Jej proklamované ciele energetických úspor a zvyšovania energetickej účinnosti bez reálnych podporných ekonomických mechanizmov, či už v rovine daňových nástrojov, alebo priamo v štruktúre rozpočtu.
A tretia rovina, z ktorej sa dá na rozpočet pozerať, je tá, ktorá sa dá čítať prevažne len medzi riadkami. To je tá, ktorá sa skrýva za záplavou pekných slov a eufemizmov na zamaskovanie niečoho úplne iného, než je na papieri napísané. Píšeme o ekologickom hospodárení v lesoch a často tým myslíme premenu lesov na rúbaniská. Hovoríme o realizácii priorít environmentálnej politiky a myslíme tým likvidáciu, pardon, rúbanie brehových porastov a betónovanie brehov, tokov a potokov. Hovoríme o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energií a myslíme tým likvidáciu posledných prírodných úsekov našich riek. Hovoríme o podpore rozvoja cestovného ruchu a myslíme tým výstavbu devastujúcu chránené územia. Hovoríme o informatizácii a propagácii a myslíme tým nefunkčné a duplicitné informačné systémy. Hovoríme o zefektívnení železničnej dopravy a myslíme tým rušenie obľúbených vedľajších tratí. A tak ďalej a tak podobne.
O príkladoch dnešného plytvania štátnymi prostriedkami na neoprávnené účely informoval pred niekoľkými dňami podrobne denník SME. S veľmi dôvodným podozrením z tunelovania verejných zdrojov sme konfrontovaní v jednej z rezortných inštitúcií ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. K tomu je treba prirátať všetky tie zlaté padáky, podozrivé predaje bytov, pôsobenie ministrov typu pána Počiatka vo vláde, vplyv finančných skupín na rozhodovanie vlády, pre štát nevýhodné obchody, nevyužité či neefektívne využité prostriedky z Európskej únie a podobne.
Keby sa na to všetko dôkladne pozrel niekto skutočne nezávislý, nezaujatý, kompetentný so snahou odhaliť všetky Gorilie a iné kauzy, skryté rezervy, zbytočné úrady, sponzorovanie sponzorov, podozrivé investičné stimuly, podvody a zbytočné straty, verím, že náš rozpočet na rok 2013 by bol prebytkový.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
7.12.2012 o 13:31 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za pripomenutie. Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, vážení pozostalí (smiech v sále), úvodom by som rád konštatoval, že nezávidím predkladateľovi tohto návrhu rozpočtu a nespochybňujem, že výzva, ktorej čelil, čelí a bude čeliť, nie je malá. Nedá mi však nepripomenúť rozšafnú hospodársku politiku počas prvej vlády Roberta Fica, ktorej následky sa vracajú ako bumerang jeho druhej vláde. Boli to nielen, ale najmä roky 2006 až 2010, keď nás vláda učila, že život na dlh je to pravé orechové, a kedy sa podchvíľou vynárali a dlho zostávali nepotrestané rôzne nástenkové a emisné kauzy, dávajúce zelenú finančným podvodom a tunelovaniu verejných prostriedkov. Toľko, takpovediac, k historickému pozadiu tvorby tohto návrhu.
A teraz k samotnému diskutovanému návrhu.
Predložený návrh štátneho rozpočtu je problematický, čo sa týka, takpovediac, formy aj obsahu. Tej forme, alebo voči tej forme by sa dalo zniesť viacero výhrad. Od toho, ako bol alebo aj nebol prerokovaný vo výboroch, až po to, ako sa ho snažíte dodatočne zásadne zmeniť pozmeňujúcim návrhom, čo je, mierne povedané, neštandardné. Ale o tom dosť podrobne a presvedčivo hovorili moji predrečníci a predrečníčky.
Aj o obsahovej stránke navrhovaného rozpočtu sa tu už povedalo dosť. Budem sa preto snažiť čo najviac vyhnúť duplicite. Rád by som sa na kauzu navrhovaný štátny rozpočet pozrel z troch aspektov. V prvom rade ide o samotnú filozofiu tvorby rozpočtu a jej súlad, resp. nesúlad s programovým vyhlásením vlády. Medzi týmito dvoma zásadnými materiálmi vidím podstatný rozpor. Ten rozpor sa dá nájsť na mnohých miestach, ale ja sa dotknem len toho, že návrh rozpočtu prakticky vôbec nezohľadňuje deklarované prísľuby vlády o prechode na zelenú ekonomiku a trajektóriu trvalo udržateľného rozvoja. Hlavný dôvod, prečo je to tak, vidím v odmietnutí, čo i len opatrne prikročiť k ekologickej daňovej reforme. A keď sme tu viackrát hovorili, hlavným zmyslom ekologickej daňovej reformy je logicky vyššie zaťaženie vecí, ktorých chceme mať čo najmenej, napríklad nadmerného čerpania surovín, plytvania vzácnymi zdrojmi, devastácie krajiny či znečistenia životného prostredia, a, naopak, čo najnižšie zaťaženie toho, čoho chceme mať čo najviac, najmä pracovných príležitostí, teda práce.
SMER sa v tomto roku vybral presne opačným smerom, a to, prosím, nekritizujem progresívnu daň, s ktorou v zásade nemám problém. Ale napriek tomu sa namiesto kritizovania údajne príliš prísnych európskych environmentálnych limitov a šírenia antienvironmentálnych nálad premiérom tejto krajiny dalo aspoň čiastočne dodržať sľuby programového vyhlásenia vlády. Stačilo napríklad dôsledne využiť očakávané zdroje z predaja emisných kvót na skutočne zelené projekty. Takýto návrh tu nedávno padol, ale bol vládnou väčšinou odmietnutý.
Bolo tu viackrát spomenuté kvantum parciálnych rizík rozpočtu. Ja hlavný problém alebo, ak chcete, riziko vidím v tom, že dlhodobo a systémovo nerieši problém rastúceho dlhu verejných financií, pomáha konzervovať prekonaný rozvojový model industriálnej éry, nezakladá udržateľné smerovanie ekonomiky, nepodporuje malých a stredných podnikateľov domácej proveniencie, ako aj v tom, že systémovo ide daňová a hospodárska politika štátu v protismere voči perspektívnym a udržateľným trendom.
Práve krízové roky sú výzvou, aby sme hľadali riešenia z kategórie win-win strategy dvojitých alebo viacnásobných víťazstiev. Zelené projekty, do ktorých nechceme investovať ani len spomínané výnosy z predaja emisných kvót, sú pritom ideálnou ukážkou uplatnenia takejto win-win stratégie. Z ekonomického hľadiska ide o rozvojový impulz. A práve o rozvojových impulzoch pán premiér tak rád hovorí. V čom je teda problém? V tom, že on uvažuje o rozvojových impulzoch v intenciách polovice 20. storočia a Slovenska ako krajiny tretieho sveta, zatiaľ čo zelené projekty sú témou storočia 21., éry postindustrializmu a kategórie veľkostne porovnateľných krajín, ako je napríklad Dánsko alebo Fínsko. Zahraničné skúsenosti dokazujú, že jedno euro vložené do takýchto zelených projektov a realizácií prináša dve eurá následných benefitov. Tak prečo sa im tak bránime ako niečomu, čo je ekonomicky nezaujímavé, či dokonca škodlivé?
Zo sociálneho hľadiska je to generátor množstva dlhodobo udržateľných pracovných príležitostí. A last but not least ide, samozrejme, o príspevok k zlepšeniu životného prostredia. A ešte niečo. Ide o opatrenie, ktoré by zlepšilo medzinárodné renomé Slovenska a posunulo krajinu tým správnym smerom. My radšej robíme pravý opak a dotujeme neefektívne, neperspektívne a často i škodlivé prevádzky namiesto toho, aby sme vytvárali podmienky na ich transformáciu na niečo zmysluplné a perspektívne. A nepodporíme ani za nič pozitívne trendy a udržateľné aktivity na domácej báze.
Druhá hierarchická úroveň môjho pohľadu na návrh rozpočtu sa týka jednotlivých rozpočtových kapitol. Dotknem sa aspoň dvoch skupín kapitol. V prvom rade tých, ktoré gestoruje náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako kapitola pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tak aj kapitola životného prostredia stojí a padá na peniazoch z Bruselu, a to v rozsahu, ktorý musí nepripraveného čitateľa šokovať. Možno sú europeniaze istejším zdrojom, ako čím ďalej tým viac virtuálne domáce zdroje. Ale najmä v prostredí SMER-u, v ktorom sa často spomína vízia sebestačnosti Slovenska v rôznych oblastiach, mi to pripadá byť tak trochu na hlavu postavené. Dvojnásobne pri rezortoch, kde ide o pôdu, potraviny, lesy, vodu, vzduch, prírodu, teda statky, na ktorých sme existenčne závislí ešte oveľa viac, ako na rope, zemnom plyne či uráne. Nehovoriac o tom, ako tu tzv. priatelia kohézie svorne plačú, že ten zlý Brusel nám dáva stále tak málo a ako nás diskriminuje. Akosi sme si nevšimli, že od vstupu do klubu najbohatších krajín sveta, zvaného OECD, máme viac dávať, ako brať.
Jednoznačne možno konštatovať, že kapitoly pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj životného prostredia sú v rozpočte na rok 2013 podhodnotené. Ako príklad uvediem dosť šokujúcu skutočnosť, že z niekoľkých priorít, ktoré si vytýčilo ministerstvo pôdohospodárstva, nebude v rozpočte na rok 2013 saturovaná ani jedna, čo mi špeciálne pri jednofarebnej vláde pripadá byť dvojnásobne nepochopiteľné.
Okrem toho nášmu výboru prislúcha jedna menšia kapitola, o ktorej sme na výbore dosť podrobne hovorili, lebo návrh jej rozpočtu je bezmála likvidačný. Ide o Úrad geodézie, kartografie a katastra. Samotný úrad možno, alebo pravdepodobne, rok 2013 prežije, ale akútne ohrozený je napríklad veľmi potrebný inštitút pozemkových úprav a prostriedky na ne z EÚ, ktoré by sme mohli a mali vyčerpať, ale sú ohrozené.
Druhú skupinu tvoria ostatné rozpočtové kapitoly, za všetky si všimnem aspoň kapitolu rezortu školstva, vedy a športu. Ako školstvo, tak aj veda a napokon aj šport trpia na Slovensku dlhodobým deficitom prostriedkov, o tom sa nemusíme iste presviedčať. Je nad slnko jasné, a štrajk učiteľov to len podčiarkol, že financovanie nášho školstva je obrovská medzinárodná hanba, ale týka sa to aj učebných pomôcok, zariadenia, vybavenia a stavebno-technického stavu veľkej časti našich škôl. Kto neverí tomu, ako sme v tejto oblasti za dvadsať rokov zaostali, nech sa pozrie za rieku Moravu, kde po tejto stránke školstvo v porovnaní s naším prekvitá. Aj keď samotní Česi a Moravania takisto bedákajú, ale to je len preto, že sa nepozreli na Slovensko.
Ale asi nič tak na Slovensku zdrojovo nezaostáva za európskym priemerom a odporúčaniami Európskej únie ako veda a výskum. S cca 0,5 % HDP na vedu a výskum sme na tom trikrát horšie ako v susednej Českej republike a takmer štyrikrát horšie, ako sú odporúčania Európskej únie. Tento stav pretrváva dlhodobo a máločo nasvedčuje tomu, že by ho niekto chcel zásadnejšie zmeniť. Tých pár tisíc slovenských vedcov a výskumníkov zrejme nepredstavuje relevantnú politickú a volebnú základňu. Čím však budeme o pár rokov bez kvalitnej vedy, výskumu a vzdelávania, to ani nechcem vidieť.
A napokon sú tu subtílnejšie témy v rámci jednotlivých kapitol. Sem patrí napríklad skutočnosť, že slovenský podiel HDP na zahraničnú rozvojovú pomoc patrí k najnižším v Európskej únii. Ak máme byť konkrétni, tak tá suma je cirka štyrikrát nižšia ako náš záväzok, ktorý sme sa zaviazali plniť do roku 2015. Takže, pardon, od roku 2015. Takže minimálne vo výhľade rozpočtu na rok 2015 by sa sľúbená suma, teda podstatne zvýšená suma, mala objaviť, ale osobne som tam podobnú zmienku nenašiel.
Iným prípadom sú zdroje na podporu fungovania tretieho sektoru. Jedným z mála segmentov našej spoločnosti, ktorý viac dáva, ako berie, ale aj tak naši financmajstri, a nielen súčasní, ale aj minulí, stále špekulujú, ako jeho chabé zdroje ešte viac okresať. Pre budúci rok sa podarilo vynegociovať odklad citeľného zníženia daňovej asignácie v prospech mimovládnych organizácií, ale to je len odklad popravy tupým mečom. Ako sa jej o rok, o dva reálne vyhnúť a neprísť o prínosy z dobročinných aktivít mimovládok, to nikto z kompetentných dosiaľ nenavrhol.
V rezorte životného prostredia pretrvávajú minimálne prostriedky na podporu občianskych združení. Dlhodobo sú viac ako desaťnásobne nižšie ako v Českej republike. Takmer nulová podpora ekologickej výchovy, tá je už pomaly stonásobne nižšia. A takisto postrádame aj nejaký transparentný mechanizmus rozdeľovania a prerozdeľovania týchto úzko profilových prostriedkov, keď sa už, nebodaj, do rezortu dostanú.
V rezorte pôdohospodárstva nachádzame, nie v tomto dokumente, ale v iných, slovnú podporu ekologického poľnohospodárstva, ale postrádame reálne ekonomické nástroje, aby sme tento typ poľnohospodárstva aj naozaj podporili.
Kapitolou samou osebe je energetika. Jej proklamované ciele energetických úspor a zvyšovania energetickej účinnosti bez reálnych podporných ekonomických mechanizmov, či už v rovine daňových nástrojov, alebo priamo v štruktúre rozpočtu.
A tretia rovina, z ktorej sa dá na rozpočet pozerať, je tá, ktorá sa dá čítať prevažne len medzi riadkami. To je tá, ktorá sa skrýva za záplavou pekných slov a eufemizmov na zamaskovanie niečoho úplne iného, než je na papieri napísané. Píšeme o ekologickom hospodárení v lesoch a často tým myslíme premenu lesov na rúbaniská. Hovoríme o realizácii priorít environmentálnej politiky a myslíme tým likvidáciu, pardon, rúbanie brehových porastov a betónovanie brehov, tokov a potokov. Hovoríme o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energií a myslíme tým likvidáciu posledných prírodných úsekov našich riek. Hovoríme o podpore rozvoja cestovného ruchu a myslíme tým výstavbu devastujúcu chránené územia. Hovoríme o informatizácii a propagácii a myslíme tým nefunkčné a duplicitné informačné systémy. Hovoríme o zefektívnení železničnej dopravy a myslíme tým rušenie obľúbených vedľajších tratí. A tak ďalej a tak podobne.
O príkladoch dnešného plytvania štátnymi prostriedkami na neoprávnené účely informoval pred niekoľkými dňami podrobne denník SME. S veľmi dôvodným podozrením z tunelovania verejných zdrojov sme konfrontovaní v jednej z rezortných inštitúcií ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. K tomu je treba prirátať všetky tie zlaté padáky, podozrivé predaje bytov, pôsobenie ministrov typu pána Počiatka vo vláde, vplyv finančných skupín na rozhodovanie vlády, pre štát nevýhodné obchody, nevyužité či neefektívne využité prostriedky z Európskej únie a podobne.
Keby sa na to všetko dôkladne pozrel niekto skutočne nezávislý, nezaujatý, kompetentný so snahou odhaliť všetky Gorilie a iné kauzy, skryté rezervy, zbytočné úrady, sponzorovanie sponzorov, podozrivé investičné stimuly, podvody a zbytočné straty, verím, že náš rozpočet na rok 2013 by bol prebytkový.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
13:47
Vystúpenie v rozprave 13:47
Jozef MikloškoJa by som povedal ako člen zahraničného výboru a náhradník v európskom niečo k zahraničiu, ale zo začiatku pár slov celkove k rozpočtu, príjmom, výdavkom.
Tak pán minister tu není, ja mu to možno potom ešte písomne pošlem, ale možnože ma niekde počúva, nádejam sa.
V rozpočte chýba rozpísanie na jednotlivé položky. Jedna položka 200 mil. a potom je 20, 30 odtrhov, kde není nič, čiže nikto, kto je za tú položku zodpovedný, zrejme to môže rozdeľovať, ale to je, samozrejme, aj dosť, by som povedal, nebezpečné. Takýchto príkladov je tam veľa a ja ich ešte určite spomeniem, no.
Ďalej je tam určitá nevyváženosť, no, príjmy, výdavky. Napríklad: Najvyšší súd, možnože to tu už niekto spomenul, má 5-tisíc euro príjmy, výdavky má 8,8 mil. Najvyšší kontrolný úrad 4 400 príjmy, to znamená skoro nič, a 7,9 mil. výdavkov. Protimonopolný úrad nula príjmov, to mi je zvláštne, lebo Protimonopolný úrad dáva pokuty, ktoré sa dávajú do štátneho rozpočtu, a má 2 mil. výdavkov. Takisto tieto inštitúcie nič nečerpajú z európskych fondov. Ja myslím, že keby si dali nejaké projekty, určite by ich aj mohli dostať. Generálna prokuratúra, ktorá tu pracuje už pol druha roka bez predsedu, ale akosi nám to ako keby nevadilo, 400-tisíc má príjmov a 65 mil. má výdavkov. SIS-ka má 160-tisíc príjmov, 41 mil. výdavkov. Čiže to sa mi zdá také veľmi, by som povedal, nevyvážené a aj tie inštitúcie, ktoré nemajú príjmy, by nejakým spôsobom tie príjmy mohli získať a o ne sa snažiť.
Napríklad súdnictvo si tam dáva 428-tisíc euro; položka Organizácia súdnictva a postavenie súdov, posilnenie nezávislosti súdov. Také veľmi nekonkrétne a pol milióna na to. Úrad vlády, boj proti korupcii, nešpecifikované. Je tam položka ERAS 2012 (to je Európsky rok aktívneho starnutia 2012), ten už v 2013 nebude. Čiže ja by som tam dal Európsky rok aktívneho občianstva 2013, ten práve bude a naňho by sme tiež nejaké peniaze mali dať.
No teraz k položke zahraničie. Neviem, či príde pán exminister Dzurinda, takže dovolím si jeho poznámku povedať, možnože ju zopakuje, ale není som istý, že príde. Vo výbore jasne povedal, že výstavba areálu na Pražskej, čo je tuším 6,29 mil. teraz na tento rok, je z rôznych dôvodov zbytočná, tak ide tam o sekretariát Predsedníctva Európskej únie 2016, nejaké konzulárne veci, Úrad zahraničných Slovákov atď., len v čase krízy naraz tak veľa peňazí dať na novú budovu, keď ministerstvo si myslí, že má relatívne dosť budov, sa mi zdá neekonomické.
Takisto je tam zefektívnenie IT systému 10 mil. euro, zdá sa mi to tiež relatívne veľa, pretože tých rôznych expertných systémov, informačných systémov a každé ministerstvo relatívne dosť, toto by mal byť nejaký nový, zvýšená prístupnosť k širokopásmovému internetu, rozvoj pamäťových a ďalších možností, elektronizácia verejnej správy. Myslím, že toto každý rezort si robí sám a každý rezort za to sám platí. Čiže, isteže, veci konzulárne, veci zahraničné sú trošku špecifické, ale dobrí softvérčici vedia aj všeobecný systém nastaviť pre špecifické podmienky.
Pán Dzurinda vtedy povedal, že aj niektoré ambasády, ktoré chceme znova otvoriť, napr. Moldavsko, že nie je ekonomické, že dá sa poveriť niekoho iného. Tak jak v minulosti sme aj zase rušili niektoré, jednak sme zrušili v čase, keď celá vietnamská vláda hovorila česky alebo slovensky, iste je to aj teraz tak, vo Vietname, myslím, že máme.
Úrad pre zahraničných Slovákov dostal myslím 1,8 mil. eur, čo sa mi zdá primerané. Ja by som len povedal, že v minulosti boli tie dotácie veľmi spolitizované, krajania vonku tiež sa vždy vzájomne nemajú radi. A veľmi som vždy horlil aj vo výbore, aby z týchto peňazí išlo aj na katolícke a evanjelické misie vo svete. Tam chodí aj veľa neveriacich, tam sa Slováci zgrupujú a zažil som ich v Ríme, zažil som ich v Mníchove. Čiže ich podporiť by bola investícia dobrá, to znamená na podporu krajanov.
Príspevky Slovenska do Medzinárodnej organizácie 14,3 mil. eur. Tak neviem, či je v tom aj FAO, aj niektoré ďalšie, skôr si myslím, že nie. To sú rôzne iné organizácie, medzinárodné, ktoré je Slovensko, to sa mi zdá tiež veľmi vysoká suma. Rád by som vedel, skúsim si to zistiť v budúcnosti, že ktoré organizácie pod to patria.
K tomu elektronickému systému ešte. No, ja viem, že v Taliansku svojho času premiér hovoril, že každé ministerstvo má svoju telefonickú, elektronickú ústredňu, stanice, systém a už ich tlačí pár rokov k tomu, aby sa to spojilo a bol jeden pre všetkých a 80 % nákladov by tým kleslo. Ale za toho otca ani jeden minister to nechce urobiť. Tak neviem, či aj nám toto tu nehrozí. Možná(Možno) že nie.
Je tam položka v zahraničí Podporiť štúdiá slovenského jazyka na zahraničných univerzitách. Napríklad v Taliansku sme vypadli zo všetkých. V Neapoli sme boli od roku 1942, v Ríme len v Sapienzi nie sme. Čiže toto vítam, len najmä sa treba vrátiť tam, kde sme dlho-dlho boli a kde ten národ má záujem o učenie sa slovenčiny.
Šport. Tak to už v ministerstve školstva je 30 mil., 30,4. Neviem, jak to bolo v minulosti. Mnohí plačú, že šport je poddimenzovaný, nejde len o vrcholový šport, olympijské hry, majstrovstvá sveta, ale ide aj o, by som povedal, každodenný šport občanov. Tak verím, že pán minister toto zohľadňuje a mal nedávno aj konferenciu, žiaľ, ja som na nej nemohol byť, tu na Bôriku, kde sa o tom hovorilo. Len tam pripomínam, že či sa už vyriešila tá slovenská reštaurácia na poslednej olympiáde v Londýne, kde naozaj, a takto to už bolo niekoľko olympiád, ja som to zažil v Turíne, že veľkoryso dávali, temer nikoho tam nepustili a potom naraz bol veličajzný dlh a nemal kto ho zaplatiť. Je tam položka na ministerstve školstva Zdravie pre vnútrožilných užívateľov drog. Tiež není špecifikované, možná(možno) to súvisí s tou metadonovou kúrou, ale o pár riadkov nato je špecifikovaný celý balík na tieto položky. To sa mi práve zdá, že by každá položka mala mať svoju sumu, lebo potom to závisí vlastne len od rozhodnutia jedného alebo nejakej komisie, a tým pádom nemáme prehľad o tých podpoložkách.
Niečo sa mi zdá aj byť odflákané v tom. Napr. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má tam 2,7 mil. euro. Je to dôležitý úrad, vlastne od neho závisia naše ceny plynu, elektriky atď. a on tam má jednu jedinú položku, jedinú vetu: "Nediskriminačný a transparentný výkon v sieťových odvetviach." To je ich cieľ, čo je, sa mi zdá, celkom samozrejmé. A nejaké ďalšie položky sú tam vôbec není.
To isté Protimonopolný úrad. Jeden jediný odtrh tam má, že "každoročné zabezpečenie eliminácie činností a vyriešenie 50 % prípadov". Čiže tých protimonopolných, by som povedal, udaní, 50 % chcú vyriešiť. Ja myslím, že to není veľký cieľ.
Slovenská akadémia vied. Bolo tu už hovorené mojím predrečníkom, má pol percenta HDP, je to málo, určite. Má 1,6 mil. príjem, 60 výdavkov. Ja som tam 27 rokov pracoval, čiže viem, jak to tam chodí, na Akadémii. Možná(Možno) by tam ešte patrila aj položka, čo dostáva z európskych fondov a grantov, tá tam chýba. Ale napríklad všimol som si, že tam sú všetky odbory svetovej vedy bez nejakej priorizácie, čo je prvé, čo je druhé, čo je desiate. Čiže malé Slovensko nemôže asi podporovať všetkých rovnako, čiže tá priorizácia, nečakajte ju od vlády ani parlamentu, by oni mali si ju spraviť. Ale napríklad mne ako bývalému matematikovi, informatikovi chýba, že stále sa hlásime k vedomostnej spoločnosti, ale odtrh matematika, informatika tam vôbec nie je, sú tam všetky možné iné. No, upozorňujem na to.
Ešte by som pripomenul, zas pán minister snáď si to niekde vypočuje, že aj problematika odpustenia dlhov, ktorá v celom svete rezonuje, sa možná dotýka Slovenska. Niekde by som rád o tom vedel niečo. Tá je otázka deblokácií, viete, že mnohé krajiny nám do dnešného dňa dlžia, všeličo za naše minulé zbraňové systémy atď. Arabské krajiny, možno aj Rusko ešte. Aká je situácia? Ale to možno bude niekedy na interpeláciu.
A takisto tá daň z finančných transakcií, som ju tam neobjavil. Hovorí sa o nej, tak zákon asi ešte nie je. Platby do eurovalov tiež som tam nezbadal, ale iste tam niekde sú.
No, a tak teraz moje posledné, posledný blok je, týka sa to tiež zahraničia: rozvoj a pomoc Slovenska. Je to veľká téma. Slovensko už nie je chudobná krajina. Ako člen OECD patríme podľa nich k najvyspelejším štátom sveta. No a dnes problémy sveta sa cez globalizáciu veľmi rýchlo dostanú aj k nám a dotýkajú sa nás a najmä teraz v kríze potrebujú chudobní našu pomoc viac ako predtým. Rád konštatujem, že Slováci sú v tomto smere naozaj veľkorysí. Podporujú mnoho projektov, okrem ľudí v núdzi aj relatívne mnoho zbierok. Ja ešte k tomu niečo poviem.
Je zaujímavé, že napriek našej situácii 70 % Slovákov si myslí, že Slovensko by malo poskytovať pomoc ľuďom v chudobných krajinách. To je veľmi pozitívna, by som povedal, črta Slovenska. V posledných dvoch rokoch napr. takej zahraničnej zbierky je pravidelne už sedemnástykrát Dobrá novina pre Afriku. Vlani sa vybralo 908-tisíc euro prakticky v dvoch týždňoch. Potom bola Tehlička pre Sudán, to bolo vyše 100-tisíc, zbierka na pomoc Haiti vyše 170-tisíc. Vládna pomoc rozvojová je teda len 5,8. Je to už tretí rok podobne, veľmi takto.
A čo sa týka dvojstrannej rozvojovej pomoci. Celkove na tej bilaterálnej sa podieľa štát asi 4 %, mimovládne organizácie 59, podnikatelia 15, zastupiteľské úrady 6, to sa ešte teda pridáva k tým vládnym, štátnym, akademické inštitúcie 10. A je to orientované najmä na Západný Balkán 36 % , Afrika 28, Východné partnerstvo 16, Afganistan 15.
Existuje mnohostranná rozvojová spolupráca, tam je gestor ministerstvo financií a iné rezorty. Ide najmä o rozpočet Európskej únie, OSN, Svetovej banky, FAO a iných organizácií a tam je ten náš rozpočet spolu aj s tou dvojstranou, čo je 5,8, je asi 62 mil. euro, čo je nakoniec, už není až tak málo, ale je to len 0,091 % z hrubého národného dôchodku. A my sme svojho času sľúbili, že teda budeme prispievať 0,17 % hrubého národného dôchodku. Čiže je to asi tak polovica z toho, čo sme sľúbili.
Je zase negatívne to, že v oblasti pomoci rozvojovej, ale to je za rok 2010, ale v 2011 to asi nevidel ináč, sme sa umiestnili na 23. mieste spomedzi 27 členských štátov Európskej únie. Vlani Európska únia vynaložila podľa odhadov OECD, údajov OECD 54,8 mld. eur na rozvojovú pomoc a Slovensko teda poskytlo vlani 56 mil., ako som už povedal, 0,09 hrubého národného dôchodku.
Ešte kratučko poviem niečo k tým zbierkam a už končím. Tak je napríklad, iste poznáte Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Nie každý ju má rad, ale vydala takúto knižku, kde je, sú jej projekty, je ich 61 misijných a charitatívnych zahraničných projektov zameraných na deti, mládež, rodinu, nemocnice, adopcie, hendikepovaných v krajinách Kambodže, Južný Sudán, Keňa, Tanzánia, Honduras, Vietnam, India, Libanon, Ukrajina, Haiti, Arménsko. Žasnem, čo tí, oni dokážu. Ročne to stojí asi 1,2 mil. euro, ktoré vlastne oni musia rôznym spôsobom zohnať. Som im za to vďačný.
Potom tú Dobrú novinu som už spomenul. Tak vlani za dva týždne od Vianoc po Troch kráľov deti, aj moji vnuci, chodia vo Svätom Jure, chodia po rodinách, po dedinách, spievajú a s košíkom chodia. 908-tisíc euro Slovensko dalo vlani na Dobrú novinu, čo je napriek kríze, napriek všetkému, takto sme najmä subsaharskú Afriku konkrétnymi projektmi obdarovali. Organizuje to Hnutie kresťanských spoločenstiev detí ERKO už sedemnásť rokov. Vlani tam v tom pracovalo 26 263 detí a dospelých, navštívili 80-tisíc rodín a pracovali v 1 286 mestách a dedinách. No, to je zaujímavé, no.
Posledná moja poznámka je troška, je dosť negatívna. Úrad vlády, tam som to nie veľmi našiel, ale mám teraz internetovú správu, mimovládna organizácia, volá sa to Inštitút Leva XIII., vydala štúdiu na rozdelenie financií pridelených Úradom vlády v roku 2012, oni to nazvali Kultúrou smrti. No je to možná(možno) troška tvrdý výraz. Ale sú tam témy podľa tej stránky, týkajú sa feminizmu, LGBTI, potratov a sexualizácie mládeže. To sú ich názvy a posledná položka je iné, no. Tak napríklad na feminizmus dal Úrad vlády 130-tisíc euro, na LGBTI komunitu 197-tisíc, na tú sexualizáciu mládeže 52-tisíc, na potraty a veci okolo toho 35-tisíc a na iné 20-tisíc. Čiže dohromady Úrad vlády dal v roku 2012 celkovo 417 917 euro, to je dosť, by som povedal. A práve by ma zaujímalo, že či aj na tú druhú stranu, napríklad na pro-life organizácie, aké získali ony projekty, ale toto, bohužiaľ, tu nemám.
Mám ten zoznam projektov tuná, tak nechcem ich čítať, je ich dohromady 22, ale sú to zvláštne projekty s veľmi zaujímavými názvami. No, taký ten najnevinnejší až, by som povedal, veselý je, že Bábkové divadlo na rázcestí dáva divadlo, volá sa že Lexikón sexizmu. Možno je to zaujímavé, neviem, komu je to určené. Keď pre seniorov, tak rád tam prídem. Neviem, no.
Ďakujem veľmi pekne za vypočutie mojich príspevkov.
Vystúpenie v rozprave
7.12.2012 o 13:47 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, som rád, že niekto z vedenia Národnej rady sem dal tento adventný venček, aj dneska svieti jedna sviečka, je to nádej. Želám vám aj Slovensku, aby čím toho svetla bude tam pribývať, tým aby aj v našich srdciach pribývalo a aby sme na Vianoce boli všetci spokojní a radostní. To s tým nesúvisí, ale prepáčte tento začiatok. Aj tomu som rád, že včera sme zapálili stromček tuná pred parlamentom. Je to iný stromček, ako je tá opacha v Bruseli, a som rád, že sme dodržali našu slovenskú tradíciu.
Ja by som povedal ako člen zahraničného výboru a náhradník v európskom niečo k zahraničiu, ale zo začiatku pár slov celkove k rozpočtu, príjmom, výdavkom.
Tak pán minister tu není, ja mu to možno potom ešte písomne pošlem, ale možnože ma niekde počúva, nádejam sa.
V rozpočte chýba rozpísanie na jednotlivé položky. Jedna položka 200 mil. a potom je 20, 30 odtrhov, kde není nič, čiže nikto, kto je za tú položku zodpovedný, zrejme to môže rozdeľovať, ale to je, samozrejme, aj dosť, by som povedal, nebezpečné. Takýchto príkladov je tam veľa a ja ich ešte určite spomeniem, no.
Ďalej je tam určitá nevyváženosť, no, príjmy, výdavky. Napríklad: Najvyšší súd, možnože to tu už niekto spomenul, má 5-tisíc euro príjmy, výdavky má 8,8 mil. Najvyšší kontrolný úrad 4 400 príjmy, to znamená skoro nič, a 7,9 mil. výdavkov. Protimonopolný úrad nula príjmov, to mi je zvláštne, lebo Protimonopolný úrad dáva pokuty, ktoré sa dávajú do štátneho rozpočtu, a má 2 mil. výdavkov. Takisto tieto inštitúcie nič nečerpajú z európskych fondov. Ja myslím, že keby si dali nejaké projekty, určite by ich aj mohli dostať. Generálna prokuratúra, ktorá tu pracuje už pol druha roka bez predsedu, ale akosi nám to ako keby nevadilo, 400-tisíc má príjmov a 65 mil. má výdavkov. SIS-ka má 160-tisíc príjmov, 41 mil. výdavkov. Čiže to sa mi zdá také veľmi, by som povedal, nevyvážené a aj tie inštitúcie, ktoré nemajú príjmy, by nejakým spôsobom tie príjmy mohli získať a o ne sa snažiť.
Napríklad súdnictvo si tam dáva 428-tisíc euro; položka Organizácia súdnictva a postavenie súdov, posilnenie nezávislosti súdov. Také veľmi nekonkrétne a pol milióna na to. Úrad vlády, boj proti korupcii, nešpecifikované. Je tam položka ERAS 2012 (to je Európsky rok aktívneho starnutia 2012), ten už v 2013 nebude. Čiže ja by som tam dal Európsky rok aktívneho občianstva 2013, ten práve bude a naňho by sme tiež nejaké peniaze mali dať.
No teraz k položke zahraničie. Neviem, či príde pán exminister Dzurinda, takže dovolím si jeho poznámku povedať, možnože ju zopakuje, ale není som istý, že príde. Vo výbore jasne povedal, že výstavba areálu na Pražskej, čo je tuším 6,29 mil. teraz na tento rok, je z rôznych dôvodov zbytočná, tak ide tam o sekretariát Predsedníctva Európskej únie 2016, nejaké konzulárne veci, Úrad zahraničných Slovákov atď., len v čase krízy naraz tak veľa peňazí dať na novú budovu, keď ministerstvo si myslí, že má relatívne dosť budov, sa mi zdá neekonomické.
Takisto je tam zefektívnenie IT systému 10 mil. euro, zdá sa mi to tiež relatívne veľa, pretože tých rôznych expertných systémov, informačných systémov a každé ministerstvo relatívne dosť, toto by mal byť nejaký nový, zvýšená prístupnosť k širokopásmovému internetu, rozvoj pamäťových a ďalších možností, elektronizácia verejnej správy. Myslím, že toto každý rezort si robí sám a každý rezort za to sám platí. Čiže, isteže, veci konzulárne, veci zahraničné sú trošku špecifické, ale dobrí softvérčici vedia aj všeobecný systém nastaviť pre špecifické podmienky.
Pán Dzurinda vtedy povedal, že aj niektoré ambasády, ktoré chceme znova otvoriť, napr. Moldavsko, že nie je ekonomické, že dá sa poveriť niekoho iného. Tak jak v minulosti sme aj zase rušili niektoré, jednak sme zrušili v čase, keď celá vietnamská vláda hovorila česky alebo slovensky, iste je to aj teraz tak, vo Vietname, myslím, že máme.
Úrad pre zahraničných Slovákov dostal myslím 1,8 mil. eur, čo sa mi zdá primerané. Ja by som len povedal, že v minulosti boli tie dotácie veľmi spolitizované, krajania vonku tiež sa vždy vzájomne nemajú radi. A veľmi som vždy horlil aj vo výbore, aby z týchto peňazí išlo aj na katolícke a evanjelické misie vo svete. Tam chodí aj veľa neveriacich, tam sa Slováci zgrupujú a zažil som ich v Ríme, zažil som ich v Mníchove. Čiže ich podporiť by bola investícia dobrá, to znamená na podporu krajanov.
Príspevky Slovenska do Medzinárodnej organizácie 14,3 mil. eur. Tak neviem, či je v tom aj FAO, aj niektoré ďalšie, skôr si myslím, že nie. To sú rôzne iné organizácie, medzinárodné, ktoré je Slovensko, to sa mi zdá tiež veľmi vysoká suma. Rád by som vedel, skúsim si to zistiť v budúcnosti, že ktoré organizácie pod to patria.
K tomu elektronickému systému ešte. No, ja viem, že v Taliansku svojho času premiér hovoril, že každé ministerstvo má svoju telefonickú, elektronickú ústredňu, stanice, systém a už ich tlačí pár rokov k tomu, aby sa to spojilo a bol jeden pre všetkých a 80 % nákladov by tým kleslo. Ale za toho otca ani jeden minister to nechce urobiť. Tak neviem, či aj nám toto tu nehrozí. Možná(Možno) že nie.
Je tam položka v zahraničí Podporiť štúdiá slovenského jazyka na zahraničných univerzitách. Napríklad v Taliansku sme vypadli zo všetkých. V Neapoli sme boli od roku 1942, v Ríme len v Sapienzi nie sme. Čiže toto vítam, len najmä sa treba vrátiť tam, kde sme dlho-dlho boli a kde ten národ má záujem o učenie sa slovenčiny.
Šport. Tak to už v ministerstve školstva je 30 mil., 30,4. Neviem, jak to bolo v minulosti. Mnohí plačú, že šport je poddimenzovaný, nejde len o vrcholový šport, olympijské hry, majstrovstvá sveta, ale ide aj o, by som povedal, každodenný šport občanov. Tak verím, že pán minister toto zohľadňuje a mal nedávno aj konferenciu, žiaľ, ja som na nej nemohol byť, tu na Bôriku, kde sa o tom hovorilo. Len tam pripomínam, že či sa už vyriešila tá slovenská reštaurácia na poslednej olympiáde v Londýne, kde naozaj, a takto to už bolo niekoľko olympiád, ja som to zažil v Turíne, že veľkoryso dávali, temer nikoho tam nepustili a potom naraz bol veličajzný dlh a nemal kto ho zaplatiť. Je tam položka na ministerstve školstva Zdravie pre vnútrožilných užívateľov drog. Tiež není špecifikované, možná(možno) to súvisí s tou metadonovou kúrou, ale o pár riadkov nato je špecifikovaný celý balík na tieto položky. To sa mi práve zdá, že by každá položka mala mať svoju sumu, lebo potom to závisí vlastne len od rozhodnutia jedného alebo nejakej komisie, a tým pádom nemáme prehľad o tých podpoložkách.
Niečo sa mi zdá aj byť odflákané v tom. Napr. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má tam 2,7 mil. euro. Je to dôležitý úrad, vlastne od neho závisia naše ceny plynu, elektriky atď. a on tam má jednu jedinú položku, jedinú vetu: "Nediskriminačný a transparentný výkon v sieťových odvetviach." To je ich cieľ, čo je, sa mi zdá, celkom samozrejmé. A nejaké ďalšie položky sú tam vôbec není.
To isté Protimonopolný úrad. Jeden jediný odtrh tam má, že "každoročné zabezpečenie eliminácie činností a vyriešenie 50 % prípadov". Čiže tých protimonopolných, by som povedal, udaní, 50 % chcú vyriešiť. Ja myslím, že to není veľký cieľ.
Slovenská akadémia vied. Bolo tu už hovorené mojím predrečníkom, má pol percenta HDP, je to málo, určite. Má 1,6 mil. príjem, 60 výdavkov. Ja som tam 27 rokov pracoval, čiže viem, jak to tam chodí, na Akadémii. Možná(Možno) by tam ešte patrila aj položka, čo dostáva z európskych fondov a grantov, tá tam chýba. Ale napríklad všimol som si, že tam sú všetky odbory svetovej vedy bez nejakej priorizácie, čo je prvé, čo je druhé, čo je desiate. Čiže malé Slovensko nemôže asi podporovať všetkých rovnako, čiže tá priorizácia, nečakajte ju od vlády ani parlamentu, by oni mali si ju spraviť. Ale napríklad mne ako bývalému matematikovi, informatikovi chýba, že stále sa hlásime k vedomostnej spoločnosti, ale odtrh matematika, informatika tam vôbec nie je, sú tam všetky možné iné. No, upozorňujem na to.
Ešte by som pripomenul, zas pán minister snáď si to niekde vypočuje, že aj problematika odpustenia dlhov, ktorá v celom svete rezonuje, sa možná dotýka Slovenska. Niekde by som rád o tom vedel niečo. Tá je otázka deblokácií, viete, že mnohé krajiny nám do dnešného dňa dlžia, všeličo za naše minulé zbraňové systémy atď. Arabské krajiny, možno aj Rusko ešte. Aká je situácia? Ale to možno bude niekedy na interpeláciu.
A takisto tá daň z finančných transakcií, som ju tam neobjavil. Hovorí sa o nej, tak zákon asi ešte nie je. Platby do eurovalov tiež som tam nezbadal, ale iste tam niekde sú.
No, a tak teraz moje posledné, posledný blok je, týka sa to tiež zahraničia: rozvoj a pomoc Slovenska. Je to veľká téma. Slovensko už nie je chudobná krajina. Ako člen OECD patríme podľa nich k najvyspelejším štátom sveta. No a dnes problémy sveta sa cez globalizáciu veľmi rýchlo dostanú aj k nám a dotýkajú sa nás a najmä teraz v kríze potrebujú chudobní našu pomoc viac ako predtým. Rád konštatujem, že Slováci sú v tomto smere naozaj veľkorysí. Podporujú mnoho projektov, okrem ľudí v núdzi aj relatívne mnoho zbierok. Ja ešte k tomu niečo poviem.
Je zaujímavé, že napriek našej situácii 70 % Slovákov si myslí, že Slovensko by malo poskytovať pomoc ľuďom v chudobných krajinách. To je veľmi pozitívna, by som povedal, črta Slovenska. V posledných dvoch rokoch napr. takej zahraničnej zbierky je pravidelne už sedemnástykrát Dobrá novina pre Afriku. Vlani sa vybralo 908-tisíc euro prakticky v dvoch týždňoch. Potom bola Tehlička pre Sudán, to bolo vyše 100-tisíc, zbierka na pomoc Haiti vyše 170-tisíc. Vládna pomoc rozvojová je teda len 5,8. Je to už tretí rok podobne, veľmi takto.
A čo sa týka dvojstrannej rozvojovej pomoci. Celkove na tej bilaterálnej sa podieľa štát asi 4 %, mimovládne organizácie 59, podnikatelia 15, zastupiteľské úrady 6, to sa ešte teda pridáva k tým vládnym, štátnym, akademické inštitúcie 10. A je to orientované najmä na Západný Balkán 36 % , Afrika 28, Východné partnerstvo 16, Afganistan 15.
Existuje mnohostranná rozvojová spolupráca, tam je gestor ministerstvo financií a iné rezorty. Ide najmä o rozpočet Európskej únie, OSN, Svetovej banky, FAO a iných organizácií a tam je ten náš rozpočet spolu aj s tou dvojstranou, čo je 5,8, je asi 62 mil. euro, čo je nakoniec, už není až tak málo, ale je to len 0,091 % z hrubého národného dôchodku. A my sme svojho času sľúbili, že teda budeme prispievať 0,17 % hrubého národného dôchodku. Čiže je to asi tak polovica z toho, čo sme sľúbili.
Je zase negatívne to, že v oblasti pomoci rozvojovej, ale to je za rok 2010, ale v 2011 to asi nevidel ináč, sme sa umiestnili na 23. mieste spomedzi 27 členských štátov Európskej únie. Vlani Európska únia vynaložila podľa odhadov OECD, údajov OECD 54,8 mld. eur na rozvojovú pomoc a Slovensko teda poskytlo vlani 56 mil., ako som už povedal, 0,09 hrubého národného dôchodku.
Ešte kratučko poviem niečo k tým zbierkam a už končím. Tak je napríklad, iste poznáte Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Nie každý ju má rad, ale vydala takúto knižku, kde je, sú jej projekty, je ich 61 misijných a charitatívnych zahraničných projektov zameraných na deti, mládež, rodinu, nemocnice, adopcie, hendikepovaných v krajinách Kambodže, Južný Sudán, Keňa, Tanzánia, Honduras, Vietnam, India, Libanon, Ukrajina, Haiti, Arménsko. Žasnem, čo tí, oni dokážu. Ročne to stojí asi 1,2 mil. euro, ktoré vlastne oni musia rôznym spôsobom zohnať. Som im za to vďačný.
Potom tú Dobrú novinu som už spomenul. Tak vlani za dva týždne od Vianoc po Troch kráľov deti, aj moji vnuci, chodia vo Svätom Jure, chodia po rodinách, po dedinách, spievajú a s košíkom chodia. 908-tisíc euro Slovensko dalo vlani na Dobrú novinu, čo je napriek kríze, napriek všetkému, takto sme najmä subsaharskú Afriku konkrétnymi projektmi obdarovali. Organizuje to Hnutie kresťanských spoločenstiev detí ERKO už sedemnásť rokov. Vlani tam v tom pracovalo 26 263 detí a dospelých, navštívili 80-tisíc rodín a pracovali v 1 286 mestách a dedinách. No, to je zaujímavé, no.
Posledná moja poznámka je troška, je dosť negatívna. Úrad vlády, tam som to nie veľmi našiel, ale mám teraz internetovú správu, mimovládna organizácia, volá sa to Inštitút Leva XIII., vydala štúdiu na rozdelenie financií pridelených Úradom vlády v roku 2012, oni to nazvali Kultúrou smrti. No je to možná(možno) troška tvrdý výraz. Ale sú tam témy podľa tej stránky, týkajú sa feminizmu, LGBTI, potratov a sexualizácie mládeže. To sú ich názvy a posledná položka je iné, no. Tak napríklad na feminizmus dal Úrad vlády 130-tisíc euro, na LGBTI komunitu 197-tisíc, na tú sexualizáciu mládeže 52-tisíc, na potraty a veci okolo toho 35-tisíc a na iné 20-tisíc. Čiže dohromady Úrad vlády dal v roku 2012 celkovo 417 917 euro, to je dosť, by som povedal. A práve by ma zaujímalo, že či aj na tú druhú stranu, napríklad na pro-life organizácie, aké získali ony projekty, ale toto, bohužiaľ, tu nemám.
Mám ten zoznam projektov tuná, tak nechcem ich čítať, je ich dohromady 22, ale sú to zvláštne projekty s veľmi zaujímavými názvami. No, taký ten najnevinnejší až, by som povedal, veselý je, že Bábkové divadlo na rázcestí dáva divadlo, volá sa že Lexikón sexizmu. Možno je to zaujímavé, neviem, komu je to určené. Keď pre seniorov, tak rád tam prídem. Neviem, no.
Ďakujem veľmi pekne za vypočutie mojich príspevkov.
Neautorizovaný
14:06
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:06
Pavol ZajacTakže ďakujem vám, že ste si všimli a poukázali aj na tieto z pohľadu štátneho rozpočtu menšie peniaze, ale ony sú veľmi dôležité, poukázať aj na takéto veci, aby vláda nepodporovala takéto organizácie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2012 o 14:06 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán kolega Mikloško, za vaše vystúpenie. Hlavne ten záver, keď ste spočítali, že na komunitu LGBTI a na podobné organizácie vláda celkovo, ak som si to správne zapísal, poskytne 417-tisíc eur. V tom kontraste, v protiklade ste poukázali na to, že deti Slovenskej republiky, 26-tisíc ste ich spomenuli, Dobrou novinou dokážu cez vianočné sviatky vyzbierať 906-tisíc eur, ktoré pošleme do Afriky chudobným deťom, to je taký protiklad oproti tomu, na čo vláda Slovenskej republiky vynakladá prostriedky. A to je len jeden z príkladov zlého vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu, na ktoré skoro všetci predrečníci v rozprave poukazujú.
Takže ďakujem vám, že ste si všimli a poukázali aj na tieto z pohľadu štátneho rozpočtu menšie peniaze, ale ony sú veľmi dôležité, poukázať aj na takéto veci, aby vláda nepodporovala takéto organizácie.
Ďakujem.
Neautorizovaný
14:08
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:08
Andrej KolesíkZabudli ste spomenúť aj také, podľa môjho názoru záslužné aktivity, akými je podpora nediskriminácie v našej spoločnosti, interkulturálneho dialógu, ako je Akčný plán predchádzania všetkým formách diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných prejavov intolerancie.
Takisto Úrad vlády sponzoruje pripomínanie si holokaustu. Aj tu sú podľa vás všetko negatívne veci?
A viete, veci, ktoré ste vy vytkli Úradu vlády ako podporné, to je častokrát otázka individuálneho názoru.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2012 o 14:08 hod.
Mgr.
Andrej Kolesík
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem, pán poslanec Mikloško, za váš výpočet. Boli to zaujímavé informácie, ale boli, boli neúplné. Treba povedať, alebo spomenúť aj mnohé iné dotačné sféry a programy Úradu vlády, ktorý častokrát je len administrátorom finančných prostriedkov, ktoré sú poskytované, ktorých zdroje sú úplne niekde inde, či už sú to európske peniaze, alebo rôzne dotačné mechanizmy, ktoré vychádzajú z rôznych medzinárodných zmlúv.
Zabudli ste spomenúť aj také, podľa môjho názoru záslužné aktivity, akými je podpora nediskriminácie v našej spoločnosti, interkulturálneho dialógu, ako je Akčný plán predchádzania všetkým formách diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných prejavov intolerancie.
Takisto Úrad vlády sponzoruje pripomínanie si holokaustu. Aj tu sú podľa vás všetko negatívne veci?
A viete, veci, ktoré ste vy vytkli Úradu vlády ako podporné, to je častokrát otázka individuálneho názoru.
Ďakujem.
Neautorizovaný
14:09
Keď my máme konferenciu o Európskom roku aktívneho starnutia, tak vlastne idú to cez Úrad vlády. A tie peniaze od koho prišli,...
Keď my máme konferenciu o Európskom roku aktívneho starnutia, tak vlastne idú to cez Úrad vlády. A tie peniaze od koho prišli, vlastne neviem, no. To, že by som si nevšimol holokaust, tak alebo už nejaké, xenofóbiu a rasizmus a tak ďalej, tak to zas je vec, ktorú som nepovedal a ktorá je úplne, by som povedal, mimo vec.
Ja som z titulu toho, že som len vo výboroch, ktoré sú zo štátneho rozpočtu dôležité. Ale zase nie tie najdôležitejšie, zahraničný a náhradník v európskom, tak som si vybral práve len túto tému a do tých ostatných tém som iba trochu, školstvo, tam som dlhé roky pracoval, vedu, tam som dlhých 27 rokov pracoval takisto, no a šport, to ma tiež zaujíma. Čiže tých som sa len tak švenkol, dotkol.
Takže neberte to za vyčerpávajúce. Ale zase viem, že hocijaký návrh dám, neprejde, takže som sa v tomto prvom, asi aj poslednom čítaní vlastne dotkol toho, čo pripomínam vláde, že by sa ešte na to mohla pozrieť, alebo pánovi ministrovi financií.
Ďakujem.
Ďakujem za slovo. No, samozrejme, je tam tých položiek, je veľa, veľa. Čiže ja som si vybral tie, ktorým rozumiem, ku ktorým mám blízko. Máte pravdu, že viaceré peniaze idú z medzinárodných zmlúv, z európskych peňazí a tak ďalej, ale to tam nie je napísané. Čiže keď je to raz Úrad vlády, tak je to Úrad vlády.
Keď my máme konferenciu o Európskom roku aktívneho starnutia, tak vlastne idú to cez Úrad vlády. A tie peniaze od koho prišli, vlastne neviem, no. To, že by som si nevšimol holokaust, tak alebo už nejaké, xenofóbiu a rasizmus a tak ďalej, tak to zas je vec, ktorú som nepovedal a ktorá je úplne, by som povedal, mimo vec.
Ja som z titulu toho, že som len vo výboroch, ktoré sú zo štátneho rozpočtu dôležité. Ale zase nie tie najdôležitejšie, zahraničný a náhradník v európskom, tak som si vybral práve len túto tému a do tých ostatných tém som iba trochu, školstvo, tam som dlhé roky pracoval, vedu, tam som dlhých 27 rokov pracoval takisto, no a šport, to ma tiež zaujíma. Čiže tých som sa len tak švenkol, dotkol.
Takže neberte to za vyčerpávajúce. Ale zase viem, že hocijaký návrh dám, neprejde, takže som sa v tomto prvom, asi aj poslednom čítaní vlastne dotkol toho, čo pripomínam vláde, že by sa ešte na to mohla pozrieť, alebo pánovi ministrovi financií.
Ďakujem.
Neautorizovaný
14:11
Vystúpenie v rozprave 14:11
Ľudovít KaníkKomu tu máme hovoriť pripomienky, návrhy na zmeny, upozorňovať na nedostatky zákona, keď tu nesedí predkladateľ? Ja si myslím, že toto je také pohŕdanie parlamentom, aké zatiaľ v slovenskej parlamentnej histórii sa ešte neobjavilo, pokiaľ ja sa pamätám, aj keď som tu sedel len veľmi krátko, ale pozoroval som to dianie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že pán minister je tu a za chvíľočku príde, rieši v súvislosti s rozpočtom nejaké veci. A vôbec to nie je o pohŕdaní. Nejdeme si vyčítať, kto v ktorom volebnom období ako tu sedel, lebo ja tu sedím štvrté volebné obdobie a tiež si pamätám niektoré veci.
Takže pán minister je už tu. Nech sa páči, pokračujte.
Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Tu nejde o vyčítanie, ja mám pána ministra veľmi rád, ale isté pravidlá sa musia dodržiavať jednoducho. Či už je to príjemné, alebo nepríjemné, predkladateľ musí sedieť na tomto mieste. (Reakcia ministra.) Som veľmi rád.
Takže v úvode svojho vystúpenia by som sa tak posunul trošku v čase na začiatok tohto vládneho obdobia. A trošku si tak predstavujem a vidím pred očami, ako tu stojí pán premiér Fico, ako predkladá programové vyhlásenie vlády a ako nám a verejnosti prostredníctvom médií rozpráva o zámeroch tejto vlády. O tom, ako konečne nastupuje éra dobra, spravodlivosti a konečne ako sa idú riešiť problémy, ktoré tu boli nahromadené.
Pamätám si niekoľko tých aspektov, ktoré boli aj vtedy a opakovane viackrát zvýrazňované. Pamätám si, ako s veľkým dôrazom pán premiér hovoril o potrebe podporiť hospodársky rast. Ako kľúčové, kľúčová vec pre Slovensko, ktorá rozhodne o jeho napredovaní, o jeho úspechu alebo neúspechu, bude podpora hospodárskeho rastu. Ako sa odvolával na Európsku úniu, s ktorou je v tomto na jednej lodi, že treba podporiť hospodársky rast.
Tá druhá oblasť, ktorú si pamätám, je podpora zamestnanosti. Bolo tu mnohokrát zdôrazňované, aké je kľúčové a dôležité pre Slovensko a pre jeho občanov, aby sme úspešne vybojovali zápas s nezamestnanosťou, aby hospodárska politika vlády podporila rast zamestnanosti a aby ľudia mali prácu a, samozrejme, aby mali prácu za čo najlepšie platy.
Takou treťou oblasťou, ktorá takisto patrí a patrila, neviem, či ešte patrí, ale určite patrila k tým oblastiam, na ktorú bol neustále kladený dôraz, je ochrana nízkopríjmových skupín. Koľkokrát sme tu počuli z úst predstaviteľov vlády, samotného premiéra, ako je pre SMER - sociálnu demokraciu kľúčovou záležitosťou ochrániť nízkopríjmové skupiny pred dopadmi krízy. Ako nepripustí, aby za hospodársku situáciu platili nízkopríjmové skupiny. Že? Všetci si to zrejme veľmi dobre pamätáme. Možno tých akcentov bolo ešte viac, ale toto sú tri, ktoré mne utkveli v pamäti najviac.
A teraz sa posuňme k dnešku a pozrime sa a rozoberme si, či tento rozpočet, ktorý tu pred sebou máme, napĺňa tieto akcenty, či naozaj ide tým smerom, aby to, čo tu bolo deklarované na začiatku, tie istoty, ktoré vláda SMER-u mala priniesť, alebo má priniesť Slovensku, sa aj napĺňajú.
Ja som si všimol, to je len taký malý postreh, pokiaľ mi oči dobre slúžia z tej mojej lavice, ako pán minister veľmi pozorne, hĺbavo bol začítaný do knihy Život na úver. Je to, minimálne z názvu tejto knihy, lebo neviem presne, o čom tá kniha je, nepoznám tú knihu, ale ten názov veľmi vystihuje to, v akej situácii sa dnes nachádzame. A v akej situácii a do akej situácie nás ešte hlbšie vnára návrh rozpočtu, ktorý tu pred sebou máme.
Poďme sa pozrieť na úvod tohto materiálu, ktorý popisuje situáciu, v ktorej sa nachádzame, makroekonomické predpoklady, z ktorej rozpočet vychádza, a pozrime sa alebo položme si otázky, či to, čo navrhuje, je v súlade s týmito predpokladmi a situáciou, alebo v ostrom rozpore.
Rozpočet v rámci charakteristík makroekonomických predpokladov hovorí veľmi správne o tom, že Slovensko čelí a bude čeliť poklesu rastu, hospodárskeho rastu v Európe a vo veľmi krátkom čase pravdepodobne recesii u našich kľúčových obchodných partnerov. S miernym optimizmom sa vyjadruje o zlepšení situácie na finančných trhoch, ktoré po zásahoch Európskej centrálnej banky javili isté známky oživenia. Tu sa hneď ale musím pozastaviť a spýtať sa. V čase, keď boli tieto materiály pripravované, to možno tak vyzeralo, dneska, obávam sa, už tá situácia ani v tejto oblasti takto nevyzerá. Pretože po poklese ratingov Francúzska a eurovalu a očakávanie ďalších poklesov ratingov ďalších kľúčových krajín asi nemôžme očakávať ani v tejto oblasti žiadne pozitívne posuny. Ale, naopak, zhoršovanie situácie so všetkými dôsledkami.
Ako vidí domácu situáciu? Domácu situáciu už nemaľuje tak ružovo, hovorí o tom, že slovenské domácnosti v reakcii na krízu sa utiekajú k úsporám, čo, samozrejme, prináša pokles spotreby, a, samozrejme, tým pádom pokles príjmov z príslušných daní. Najmarkantnejšie sa súčasný a budúci pokles prejavuje v stavebníctve, kde máme pokles 12 %.
Tu by som podotkol, že stavebníctvo je taký najcitlivejší indikátor toho, ako sa ekonomika vyvíja alebo čo môžme očakávať od najbližšej budúcnosti. Keď stavebníctvo klesá, znamená to, že veľmi rýchlo ho budú nasledovať aj ostatné odvetvia. Situácia v stavebníctve veľmi predznamenáva ďalšie trendy, ktoré sa v ekonomike budú objavovať. A keď tu vidíme veľmi významný pokles, nemôžme byť optimisti z hľadiska toho, čo náš čaká. Naopak, keby sme tu videli oživenie, aj keby iné sektory ekonomiky ešte toto oživenie nezaznamenávali, mohli by sme byť opatrní optimisti alebo pozerať sa celkom s nádejou do budúcna, pretože by to mohlo predznamenávať oživenie. Tá situácia ale, žiaľbohu, je opačná.
Napriek tomu východiská rozpočtu počítajú s rastom zamestnanosti, aj keď nie nejakým dramatickým, ale predsa len s rastom, a s poklesom nezamestnanosti. Je toto reálne očakávanie? Už len keby sme si to spojili s tými inými makroekonomickými súvislosťami v situácii v Európskej únii, u našich obchodných partnerov, indikácie rôznych sektorov, bolo by jasné, že toto je len zbožné želanie. Že toto sa nijakým spôsobom nemôže odraziť v realite, ktorá nás očakáva.
Ale ešte skôr, než teda prídem k tomu, aby som sa zamyslel nad tým, ako to teda naozaj bude, si spomeňme, ako vláda reaguje na to, že sa tu nachádzame v takejto zložitej situácii. Európska únia je na tom zle z hľadiska hospodárskeho, aj to, čo máme pred sebou, nehovorí nič iné, len to, že situácia je zložitá. V takej situácii každá rozumná vláda sa snaží pomôcť svojmu hospodárstvu, ako len môže. Pomôcť podnikateľskému prostrediu, pomôcť zamestnávaniu, pomôcť občanom Slovenska, aby neprichádzali o prácu.
Súčasná slovenská vláda vedená socialistickým SMER-om zvyšuje dane, čo znamená ďalšie zväčšenie bremena pre zamestnávateľov. Súčasná vláda zvyšuje odvodové zaťaženie, čo je ďalšie a v tomto prípade ešte dramatickejšie zaťaženie širokých vrstiev zamestnancov, zamestnávateľov, živnostníkov, malých a stredných firiem v čase, keď na nich dopadávajú bremená krízy a keď sa dá očakávať, že tieto bremená, objektívne bremená, ktoré pochádzajú z externého prostredia, sa budú zväčšovať.
Slovenská vláda toto bremeno zväčšuje, a napriek tomu tvrdí vo svojom rozpočte, ktorý nám tu predkladá, že bude rásť zamestnanosť a bude klesať alebo stagnovať nezamestnanosť. Pravda je taká, že už posledné informácie, ktoré sú už všeobecne známe, hovoria o tom, že nezamestnanosť nám dramaticky rastie veľmi rýchlym tempom. Nárast nezamestnanosti z mesiaca na mesiac o 10-tisíc ľudí, o 0,4 %, je taký výstrel nezamestnanosti smerom hore, aký Slovensko už veľmi dlho nepamätá. Toto je spôsobené nielen negatívnou ekonomickou situáciou v okolí, pretože tá sa ešte nestihla prejaviť v takom rozsahu, tú len očakávame, že jej dopady, negatívne dopady sa budú prehlbovať, ale toto je jednoznačne spôsobené kombináciou zlých hospodárskych rozhodnutí, zlých zmien legislatívy, ktorá vytvára ten povestný a už zľudovelý smrteľný kokteil. Veľmi správne to opakujete, pán minister, veď vy veľmi dobre viete, že to tak naozaj je.
Toto spôsobuje, a ja som na to upozorňoval mnohokrát, že to nie je jednorazový jav, že to nie je to, že v októbri nám poskočil počet nezamestnaných o 10-tisíc ľudí. Ale s vysokou pravdepodobnosťou tento jav bude pokračovať aj v ďalších mesiacoch, minimálne do konca roka. Pritom táto situácia by nebola až tak dramatická, keby tými zmenami v zákonoch, predovšetkým v Zákonníku práce, ktoré ste prijali, priam motivujete a nútite zamestnávateľov, aby tak konali, aby sa vyhli zvýšenej finančnej záťaži v budúcich rokoch súvisiacich so zmenami v Zákonníku práce. Takže vďaka vám, vďaka vašim rozhodnutiam, myslím tým vládnym rozhodnutiam, pretože ten zákon ste nepredkladali vy, ale iný minister, ale vďaka vládnym rozhodnutiam prídu v tomto roku o prácu ešte tisíce ľudí, aj tých, ktorí by inak o prácu neprišli.
Predpokladám, že tempo rastu nezamestnanosti sa nezmierni do konca roka. Takže keď si to veľmi jednoducho prehodíme na čísla, skôr by som očakával, že sa v závere roku ešte zrýchlia, pretože aj tie firmy, ktoré si neuvedomili tieto súvislosti, si to budú začínať viac a viac uvedomovať. A ako vo všetkom, čo je viazané na istý dátum, tak na poslednú chvíľu sa dobieha všetko, čo sa ešte nestihlo, či už je to pri podávaní daňových priznaní, tak aj pri snahe eliminovať negatívne dopady tých zákonov, ktoré začnú platiť od 1. januára. Takže v decembri, ako pod vianočný stromček, mnohí zamestnanci na Slovensku dostanú pekný darček: prídu o prácu. Odhadujem, že takto do konca roka môže stratiť prácu ďalších 30-, možno až 40-tisíc ľudí.
My sme, SDKÚ - DS už viackrát zopakovalo pri charakterizácii a popise dopadov tej zmeny legislatívy, ktorú vaša vláda, vaša socialistická vláda pod vedením pána Roberta Fica pripravila, že to prinesie zvýšenie nezamestnanosti o 80- až 100-tisíc ľudí v priebehu roka až dvoch. Až sa tieto predpoklady naplnia, ktoré som spomenul teraz, že do konca roka ešte možno 30-40-tisíc ľudí príde o prácu, tak už tá méta, negatívna méta tých 80- až 100-tisíc ľudí bude naplnená veľmi rýchlo. Pretože v budúcom roku sa tento trend nezastaví, môže na chvíľu zostať stagnovať alebo dokonca, keďže to je umelé, umelé, z istej časti je to umelo vyvolané negatívnymi legislatívnymi zmenami, dokonca môže jemne sa spomaliť v priebehu januára, februára, ale potom pokračujúcimi negatívnymi dopadmi všetkých ďalších súvisiacich zákonov a tým smrteľným kokteilom bude ďalej pokračovať. Takže tých 80- až 100-tisíc ľudí, ktorí prídu o prácu, sa naozaj stane veľmi rýchlo realitou.
Napriek tomu, že mnohokrát sme počuli o tom, ako je veľmi dôležité skrotiť infláciu a ako bolo negatívne, že tu sme mali vysokú, relatívne vysokú infláciu, ani v predpokladoch tohto rozpočtu sa nepočíta s nejakým zmiernením rastu cien. Výrazným. Je to stále zaznamenaná a očakávaná veľmi vysoká inflácia.
Pri rozprave o daniach, ktorú sme nedávno skončili, som už povedal, že vlastne sme sa tými zmenami, ktoré sa tu udiali, vrátili veľmi blízko úrovni výške daní pre korporát, pre firmy do roku 2002, kedy bola úroveň dane 25 %. Už ju máme len 2 % nižšie, a preto teraz v súvislosti s nezamestnanosťou poznamenám to, čo som už, myslím, povedal, či už vo faktickej poznámke, alebo v rozprave. V tom čase bola nezamestnanosť 18 %. Týmto tempom, ktoré ste nasadili, sa veľmi rýchlo k tejto úrovni blížite. A pokiaľ sa hospodárska politika nezmení a nebude revidovaná, tak táto úroveň nezamestnanosti pravdepodobne bude aj čoskoro dosiahnutá alebo sa k nej veľmi blízko priblíži.
Podotkol by som ešte možno aj, keďže aby sme mali aj nejaké príklady z iných krajín. Neexistuje jedna krajina teraz v Európe a zrejme ani na svete, ktorá by sa nemusela vysporiadavať s tou negatívnou situáciou, ktorá v ekonomike je. Ale nie všetky krajiny idú tou socialistickou cestou, a to sú v omnoho horšej situácii, ako sme my, že prvou odpoveďou na riešenia a na konsolidáciu je dvíhanie daní. Pamätám sa, ako Írsko, ktorému musela pomáhať a pomáha dokonca Európska únia, lebo čerpá prostriedky zo záchranných mechanizmov, aký bol na neho tlak, aby zvýšil dane pre právnické osoby. A napriek tej negatívnej situácii, napriek tomu, že naozaj situácia Írska bola a stále je veľmi negatívna, sa Íri jednoznačne postavili proti tomuto tlaku a ustáli to. Čo myslíte, prečo to urobili? Pretože tak ako váš ideológ, mladý poslanec Blaha rozprával v nenávisti k nízkopríjmovým a k zamilovanosti do vysoko príjmových občanov? Určite nie. Ale preto, že videli jasnú väzbu medzi tým, že keď chceme dosahovať hospodársky rast, keď chceme, aby sme čo najrýchlejšie si zabezpečovali rast ekonomiky vlastnými zdrojami, aby sme neboli odkázaní na milodary z okolia, tak musíme vytvárať dobré podmienky pre hospodársku činnosť. Bez hospodárskej aktivity sa nedosiahne žiadny rast. A preto ustáli ten tlak na to, aby sa dane zvyšovali. Nie preto, že chcú bohatým prihrávať a chudobných ožobračovať. Ale preto, že vedia, že najviac na takéto ideologické nazeranie na ekonomiku doplatia práve tie nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, pretože zvyšovaním daní sa príjmy rozpočtu budú znižovať, a preto nebude dostatok prostriedkov ani na zabezpečovanie sociálnych programov, nehovoriac o kultúre, školstve a ďalších oblastiach.
Takže poďme naspäť k rozpočtu. Ministerstvo financií očakáva, že vďaka zmenám v daniach, vďaka zvýšeniu daní dosiahne zvýšenie daňových príjmov predovšetkým z dane z príjmu právnických osôb o viac než 200 mil. eur. Došlo tu už pozmeňovacím návrhom na poslednú chvíľu k istej redukciu, čo len ukazuje na to, že tie ilúzie, že takýmto spôsobom sa dajú zabezpečiť príjmy do rozpočtu, sú postavené na piesku, a nie na skale, alebo na vode možno. Ale ja si dovolím povedať, že ani tá revidovaná úprava nebude zďaleka zodpovedať realite a skutočnosti. Že sa tieto príjmy nenaplnia a že bude vláda - a ministerstvo financií - veľmi rada, keď sa im podarí aspoň udržať úroveň príjmov tohto roku.
Zavádzate výrazne zvýšené odvody, zdravotné odvody z dividend. To nebude znamenať, že do zdravotníctva príde viac prostriedkov. To len zvyšuje tlak na to, aby tí, ktorí tie odvody platia a majú platiť, hľadali cesty, ako sa im vyhnúť. A možno pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi bola možnosť, keď tie hranice boli istým múrom, a to nemyslím len v socializme, ale všeobecne, a kedy presuny medzi jednotlivými krajinami neboli tak jednoduché, ako sú dnes, tak sa mohla vláda domnievať, že keď zmení podmienky, takže v takom prípade nejakým spôsobom tí ľudia budú prinútení, možno škrípajúc zubami, zatínajúc päsťami, ale akceptovať to, čo sa stalo, prispôsobiť sa novej situácii a platiť.
To ale už dnes neplatí, vážené dámy, vážení páni. Nielenže sme v Európskej únii, kde máme temer neviditeľné hranice pre presun kapitálu, pre presun podnikateľských aktivít, sídiel firiem medzi jednotlivými krajinami, ale naozaj je tu globálna, nová situácia. Je tu globalizácia, ktorá bez veľkých nákladov alebo so žiadnymi nákladmi, a úplne legálne, umožní firme hľadať lepšie pôsobisko pre svoje aktivity alebo minimálne lepšie pôsobisko pre to, aby si našla nový domicil, kde bude platiť dane.
A naša špecifická situácia európska alebo stredoeurópska je taká, že po týchto zmenách, ktoré si presadila táto vláda, budeme mať, to viete všetci veľmi dobre, najvyššie dane spomedzi krajín V4, to znamená spomedzi okolitých krajín. A to v takej miere, že v Maďarsku, túto neďaleko, kúsok, pár krokov, pár kilometrov za hranicami, firma, malá, stredná firma zaplatí 10 %. Čo myslíte, je to ťažké zmeniť pôsobisko firmy, ktorá je na Slovensku a platí tieto dane v Maďarsku? Žiadny problém.
Vy vyháňate daňové príjmy zo Slovenska. Nie je to tak, ako, a teraz aby som nespomínal len pána Blahu, ale dokonca aj niektorých bývalých poslancov, ktorí si stále píšu za meno, že sú ekonómami, a nie sú ani v ľavicovej strane, ktorí hovoria o tom, že znížené dane znamenajú znížené príjmy do štátneho rozpočtu. Opak je pravdou.
Pri debate o daniach sa to tu preukazovalo zo všetkých strán. Na číslach, na grafoch, na opisoch, na vysvetľovaní, ako veľmi narástli daňové príjmy tým, že sa dane znížili. Vy ste dane zvýšili a poslali ste jasný odkaz všetkým, ktorí to zvládnu, a to mi verte, že takých, čo to zvládnu, sú stovky a tisíce: Choďte preč zo Slovenska.
To nie je len o tom, že sem nebudú chodiť zahraničné firmy, že sem neprídu noví investori, ktorí tu budú zriaďovať nové pracovné miesta, ale je to o tom, že tí, ktorí tu sú, a to slovenskí občania, ani nie zahraničné firmy, budú odchádzať za hranice, aby sa vyhli takémuto zvýšenému zdaneniu, aby ušetrili peniaze, pretože tie sú dnes úzkym profilom. Firmy zápasia o prežitie práve vplyvom tej ekonomickej situácie, ktorej musia čeliť, a tieto firmy budú odchádzať.
Ja som to už povedal aj napísal, z verejne dostupných zdrojov je známe, a to je už údaj starý minimálne mesiac, takže do istej miery bude neaktuálny, že len do spomínaného Maďarska už odišlo viac než 700 firiem. Dnes, keďže je to mesiac starý údaj, je ich možno 800. Možno je ich už 1 000. A tieto firmy na Slovensku predtým platili dane. Od budúceho roku ich zaplatia v Maďarsku.
Takže ako som povedal, pán premiér Fico sa úspešne snaží získať nomináciu na najvyššie maďarské štátne vyznamenanie za rozvoj a podporu maďarskej ekonomiky.
Hospodárska politika tejto socialistickej vlády pomáha naozaj, ukazuje sa, všetkým naokolo, len občanom Slovenska škodí a ekonomike Slovenska škodí.
Posuňme sa k DPH-čke. Aj v pozmeňovacom návrhu, ktorý sme už komentovali, došlo k revízii a k tomu, že vláda očakáva nižší výber DPH, ako mala zaznamenaný alebo navrhnutý, očakávaný v pôvodnej verzii štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že očakáva rast spotreby. Ja dosť pochybujem o tom očakávanom raste spotreby. Nemyslím si, že bude až taký, ako si ho vláda naplánovala. A ktovie, dokedy sa ešte udrží. Tu som veľký skeptik. Ale revidovať príjmy pri raste spotreby a hovoriť o tom, že tie príjmy budú nižšie, odráža naozaj to, že tu máme obrovský problém s výberom DPH. Na tom sa určite zhodneme. Teraz si len budeme pohadzovať zodpovednosť za to, že kto za to môže viac alebo menej. Ale jednoducho problém tu je. A ja sa k tomu ešte na chvíľu vrátim, keď budem rozprávať o možných alternatívach, čo by sa s tým dalo robiť.
Takú tú všeobecnú daňovú kapitolu, ktorá popisuje to, čo dnes je, zakončím takou spomienkou, ktorá siaha už minimálne desať rokov alebo viac ako desať rokov dozadu. Vtedajšia Demokratická strana, ktorej som bol predsedom, bola politicky, myslím, prvá, ktorá na Slovensko priniesla víziu zavedenia rovnej dane. A vtedy sme sa snažili presvedčiť o pozitívach tejto dane a o tom, čo všetko pozitívne to prinesie Slovensku. Že to neprinesie zníženie, ale zvýšenie daní, a že to podporí ekonomický rast. A aby sme zaujali publikum a upútali na túto myšlienku, tak sa nám dokonca, sme sa raz rozhodli a spravili sme taký happening, že na Hviezdoslavovo námestie sme doviedli dva živé slony. Dva živé slony, ktoré rozdupali svojimi nohami bariéru, ktorá bola postavená z kartónových škatúľ, kde na každej škatuli bolo napísané Dane, Odvody a rozpísané na rôzne druhy daní, aby sme symbolizovali, že nízke zdanenie, ako ten slon, zbúra bariéry, ktoré sú vystavané vysokými daňami a odvodmi a umožní cestu tomu, aby mohla ekonomika rásť a aby mohla rásť zamestnanosť.
To prirovnanie, ktoré ma dnes napadlo, je, že vy sa tiež správate ako slony, ale ako slony v porceláne, ktoré síce trúbiac všade naokolo, ako chcú podnietiť hospodársky rast, ako chcú ochrániť najnižšie sociálne vrstvy, dupú po všetkom, čo fungovalo. Ničia to ako ten neohrabaný slon a zostanú po tom len črepy, ktoré sa budú zliepať veľmi-veľmi ťažko.
Teraz si dovolím takú daňovú odbočku, inšpiroval ma k tomu alebo, takpovediac, ma k tomu vyzval pán poslanec Blaha, keď včera položil pánovi ministrovi otázku, ako je to s tou úvahou, ktorá sa objavila o zavedení minidane, ktorá by nahradila tieto maxidane a maxiodvody. A keďže pánovi ministrovi jeho pracovníci pripravili také veľmi povrchné vysvetlenie, ako by to bolo, nezostáva mi nič iné, len vysvetliť, ako to vlastne bolo myslené. V prvom rade by som chcel povedať, že nie je to návrh SDKÚ - DS, pretože je to nápad, ktorý som priniesol a ktorý chcem rozpracúvať. A bol by som rád, keby sa nám podarilo o tom rozvinúť odbornú debatu, tak ako sa to stalo vtedy, keď sme prišli s myšlienkou rovnej dane, aj vtedy sa to mnohým zdalo absolútne nepredstaviteľné, absolútne nezmyselné, absolútne proti všetkým zaužívaným zvyklostiam, a napriek tomu to krásne fungovalo.
Takže možno uvediem toto vysvetlenie jedným citátom. Albert Einstein povedal, že pre neho je "najnepochopiteľnejšia vec na svete daň z príjmu". Že keď budeme v budúcnosti chcieť, aby sme našli efektívny spôsob financovania potrieb štátu, pretože, samozrejme, štát bude potrebovať vyberať peniaze, aby mohol zabezpečiť fungovanie tých vecí, ktoré potrebuje. Myslím si, že bude sa musieť už v blízkej budúcnosti zamyslieť aj nad novými spôsobmi, ako si toto financovanie zabezpečiť. Pretože to staré financovanie cez systém tých známych daní, ktoré tu poznáme, sa do istej miery vyčerpáva, naráža na svoje limity a neumožňuje už nejakým výrazným spôsobom ovplyvňovať hospodársku situáciu v krajine. A to obidvoma smermi.
Ako som už povedal, zvýšenie daní, ktoré ste vykonali, logicky znamená brzdenie hospodárskeho rastu. Presne v protiklade tomu, čo ste povedali, že chcete dosiahnuť. Naopak, zasa uznávam, že znižovanie daní, pokiaľ sa chceme baviť o nejakom výraznom znížení daní, ktoré by malo citeľný a relatívne rýchly dopad na zmenu hospodárskeho systému a hospodársky rast, ma tiež svoje limity. Pretože určite je tu obrovský priestor na šetrenie. A aj k tomu sa dostanem, kde by som ho videl. Ale keby sme ho využili všetok do bodky a naozaj očistili výdavky štátneho rozpočtu od všetkých nezmyselných výdavkov, ktoré sú a nemusia byť, pretože máme mnoho výdavkov, ktoré predchádzajúca Ficova vláda, a keď nájdete ktoré ešte predtým, kľudne poviem, že máte pravdu, ale zaviazala budúce pomaly generácie, že ich platiť musia bez ohľadu na to, či chcú, alebo nechcú. To sú tie mandatórne výdavky, s ktorými my už nič nespravíme. Ale aj keby sme od týchto, ktorými môžeme spraviť, znížili výdavky, tak vytvoríme priestor pár sto miliónov eur, ktoré môžeme využiť na zníženie daní alebo zníženie odvodov.
Ale tých pár sto eur pravdepodobne nebude stačiť na nič skutočne zásadného. A my keď sa chceme vysporiadať s tými problémami, ktoré tu máme, mali by sme sa minimálne pokúsiť o to, hľadať niečo podstatné a zásadné.
Tým podstatným a zásadným by mohla byť napríklad uvažovaná minidaň, ktorá hovorí o tom, že, a to zdôrazňujem, nezavedieme žiadnu novú daň k tým daniam a odvodom, ktoré existujú. Ale že budeme uvažovať o tom, že zmeníme systém a spôsob daňového systému takým spôsobom, aby nám to umožnilo výrazne znížiť niektoré dane alebo, podľa mňa ešte lepšie, odvody. Odvody, to je to, čo je najväčším problémom pre zamestnávateľov. A môžme sa baviť ľubovoľne, o ktorých odvodoch chceme, ale to je ten problém, ktorý prácu a aktivitu zaťažuje najviac. Až by sa nám podarilo nájsť spôsob, ktorý nahradí výpadky pri niekoľkopercentnom a veľapercentnom odstránení odvodového zaťaženia, bol by to obrovský krok vpred. Bol by to obrovský impulz pre rast ekonomiky. A to by napríklad mohla byť práve uvažovaná minidaň.
V tých úvahách, ktoré, v pracovných úvahách, ktorými sa zaoberám, pracujeme alebo pracujem s tým, že uvažujeme o 0,1 %, 0,1 % z každej bezhotovostnej transakcie. Ale nie je to tak ako tu, či už pracovníci pána ministra, alebo aj v novinách, sa mnohí mali dočítať, že by to znamenalo, že občania a rodiny budú zaťažení pri každej platbe kartou nejakou novou, aj keď malou daňou. To vôbec nie je tak. Aj pán poslanec Kamenický bol v tom omyle, tak sa mu to pokúsim teraz vysvetliť, ako to bude, ako by to mohlo fungovať.
Aj dnes, keď platí ktokoľvek kartou za nákup alebo v reštaurácii, zaplatí sumu, ktorú má, ktorú teda má zaplatiť, ktorú má na účtenke. Ale z tej platby si banka, ktorá zabezpečuje, ktorá vydala tú kartu, strháva svoj poplatok. A to nie malý. Ten poplatok je podľa mňa prehnane veľký, ale je, a siaha do percentuálnych výšok, je to viac než jedno percento. Ja nie som teraz, nemám to ani pozreté, ale je to vysoký poplatok, ktorý sa z každej platby strhne, ale nijakým spôsobom to nemá negatívny dopad na toho, kto platí. Ten zaplatí túto sumu a dosť.
Pri úvahe alebo pri tom, keby sme išli touto cestou náhrady istých daní alebo odvodov touto minidaňou, by opäť došlo len k tomu, že by banka ako prostredník, ktorá by v tomto smere nahradila daňový úrad, strhla z tejto platby tých 0,1 % z platby, ale nikto by nezaplatil ani o cent viac. Tá suma by sa nezmenila u tých, ktorí by platili. Dúfam, že som to už vysvetlil dostatočne zrozumiteľne a že už nikto nebude tvrdiť, že sa tá platba zvýši o nejaké percento alebo zlomok percenta. Nezvýši. (Reakcia z pléna.)
Zoberieme, nie, nezoberie sa to banke, pretože banka bude len prostredníkom, ale ten, kto predáva túto službu, ten dostane menej, tak ako aj dnes dostáva menej, pretože banka si strhla svoj poplatok. Dostane menej o 0,1 %. On bude platcom de facto tej dane.
Čo bude, čo je sprievodná výhoda takejto úvahy? Nepotrebujeme na zavedenie takejto minidane žiadne daňové nové kapacity, nepotrebujeme žiadne daňové priznania, neexistujú tam žiadne vratky ani nedoplatky, navyše tento prúd prostriedkov prichádza priebežne priamo do štátnej pokladne a zabezpečuje úplne prehľadne a kontinuálne financovanie potrieb štátu. Umožní šetriť množstvo aj pracovníkov, ale kapacít určite, pretože to vykonávajú, túto činnosť, bankové softvéry. Stačí nastaviť túto činnosť pre bankový softvér, tak ako dnes strháva platbu z karty, tak strhne ešte jednu smiešne maličkú platbu a pošle ju do štátnej pokladne. Vybavená vec. Žiadne daňové priznania, žiadne nedoplatky, žiadne vymáhanie nedoplatkov, ktoré by nasledovalo. Na konci roka alebo na konci zdaňovacieho obdobia konkrétny človek, konkrétny subjekt len dostane výpis, koľko zaplatil na tejto dani a to si zahrnie do svojich nákladov predtým, ako uzavrie svoje daňové priznanie týkajúce sa daní z príjmu.
A teraz, ako naložiť alebo čo spraviť? Je to otázka voľby. Čo by sme mohli s týmito prostriedkami, ako ich využiť? Pretože z objemu finančných transakcií, ktoré na Slovensku prebiehajú počas roka, veľmi ľahko vieme, že keď uvažujem o 0,1 %, hovoríme o 1,5, zhruba, o 1,5 mld. eur, ktoré takýmto spôsobom by štát získal.
Pani podpredsedníčka (povedané so smiechom), možno sa to ťažšie počúva, ale ospravedlňujem sa, aj som ako predkladateľ si musel všeličo vypočuť od vtedajšej opozície. Mohli by ste zabezpečiť na obidvoch stranách príslušných zodpovedných?
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán, pán minister... Áno, áno.
Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Buďte taká dobrá.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. (Reakcie z pléna.) Pán minister, poprosím vás, prídite do sály.
Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Dúfam, že mi nevypadla niť. Dobre, takže pokračujem.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale pán minister je určite tu, len momentálne rieši. Idem ho, idem ho osobne, idem ho osobne pohľadať.
Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Pokračujeme ďalej. A ja som povedal, mne je veľmi sympatický, ale s tým rozpočtom súvisí aj to, že odsedieť si to tu, takže musí, nedá sa nič robiť.
No, môžme, môžme uvažovať o tom, že čo je lepšie. Znížiť dane z príjmu? Znamenalo by to, umožnilo by to znížiť dane z príjmu na 15 % pre všetkých napríklad a obnoviť, obnoviť rovnú daň na úrovni 15 %. Alebo môžme si povedať, nie je lepšie znížiť DPH? Umožnilo by to znížiť DPH napríklad na 15 %. Ale ja si myslím, že najlepšie riešenie, a naozaj, pretože to je najväčší problém pre zaťaženie práce a zaťaženie aktivity, sú odvody, ako som povedal na začiatku. A umožnilo by to, keby sme išli touto cestou, znížiť odvody o minimálne 10 %. O 10 % by sme mohli znížiť odvody. Viete si predstaviť, čo to znamená z hľadiska zaťaženia pre zamestnávateľov a živnostníkov a všetkých, ktorí tvoria hodnoty?
Alebo, alebo - to je otázka voľby. Mohli by sme povedať, že zrušíme zdravotné odvody, ktoré dnes sa začínajú stavať väčším problémom, ako boli predtým. Pretože tieto zdroje, ktoré by boli v štátnom rozpočte, by umožnili nahradiť tieto veci. Takže máme situáciu, kde môžme a pravdepodobne ten objem možného výberu sa zvýši po schválení zákona, ktorý obmedzuje hotovostné platby len na 5-tisíc eur a je to len otázka naozaj len zvažovať, ako s týmto naložiť.
A znova zdôrazním a podčiarknem na záver: nejedná sa v žiadnom prípade o to, že by občania platili viac. Ich by sa to nedotklo z hľadiska platby nijako alebo temer nijako, lebo predstavme si, ja to znova ešte teda popíšem. Bežný človek dostane výplatu, to je jeho príjem, potom túto výplatu minie, pokiaľ časť z nej neusporí, na nákup rôznych tovarov alebo služieb. Celé míňanie z týchto zdrojov, tejto výplaty, sa nijako neprejaví u neho na tom, že by zaplatil viac, pretože len tým, ktorým platí, príde o 0,1 % na účet menej. Takže dúfam, že sa rozumieme, že tí, ktorí dostanú jednorazový príjem vo forme výplaty a potom len platia za služby, už neplatia nič. Ale tento občan a každý jeden by profitoval na tom, že by mal vyšší čistý príjem, pretože by sa znížili odvody. Znížili by sa odvody, ktoré dnes sú strhnuté a ktoré platí napríklad do fondu nezamestnanosti, do fondu nemocenského poistenia a ďalších fondov, ktoré existujú. A to je otázka naozaj voľby a nastavenia, že čo by tá vláda, ktorá by zvolila túto cestu, zatiaľ je to naozaj len pracovná a odborná debata, čo by považovala za prioritu. Kde je dobré ubrať na odvodoch a akého typu.
A ešte trošku k DPH-čke. Boj s daňovými únikmi, ktoré máme enormne veľké, včera sme si vypočuli, že len Grécko má väčšie ako my na vyberaní daní. (Reakcia predsedajúcej.)
No ešte dosť. Môžme to prerušiť, minútka a môžme skončiť. V utorok. Ja už len uzavriem toto a to je minútka a už môžme skončiť.
DPH-čka je tak sofistikovane vymyslená a tak komplikovaná daň, že nech by sa robilo čokoľvek, tie daňové úniky tu budú vždy. My môžeme byť len dobrí a zlepšiť sa v tom, že aké veľké sú tie daňové úniky. Ale boj s daňovými únikmi, na DPH-čke predovšetkým, a to určite mi pán minister dá za pravdu, je nesmierne nákladný a nesmierne ťažký. Zamestnáva armádu ľudí na daňových úradoch, asi aj na colnej správe, určite v polícii a na prokuratúre, a napriek tomu nikdy nebude 100-percentne úspešný. Vždy tam budú veľké výpadky, veľké úniky. Takže z môjho pohľadu to nie je ani veľmi úspešná daň z hľadiska jej konštrukcie. Máme ju a nevieme s tým nič spraviť. Maximálne, čo môžme urobiť, je znížiť ju na 15 %, až sa nemýlim, a dosť, pretože taký je, také sú pravidlá platiace v Európskej únii. Ale určite to nie je daň, ktorá je efektívna a ktorá je lacná na svoju obsluhu. To si treba uvedomiť tiež.
A môžno to zakončím už len takým povzdychom, že veľakrát sa tu hovorilo, alebo nie, to si nechám už na utorok, možno to bude na taký rozbeh dobrý, keď začneme trošku k aktuálnej situácii v DPH pri vymáhaní alebo v odhaľovaní daňových únikov.
Takže až súhlasíte, pani podpredsedníčka, tak by som skončil a pokračovať budeme teda v utorok o 9.00 hod.
Príjemný víkend želám. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
7.12.2012 o 14:11 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, pani podpredsedníčka, skôr než začnem, musím sa ohradiť voči tomu, ako sa prejednáva tento zákon, o ktorom sa hovorí, že je zákon zákonov. Ja už som sa potešil pred minútkou, keď som znovu zazrel pána ministra po pol hodine, čo tu nebol prítomný, že sa objavil v rokovacej sále, ale zdržal sa tu 30 sekúnd asi a zasa odišiel. A keďže predtým tu nebol asi tak pol hodinu, tak by som poprosil, pani podpredsedníčka, aby ste zabezpečili jeho účasť v rokovacej sále. Pretože ja som bol ministrom, predkladal som zákony a my sme si nedovolili bez toho, aby si niekto sadol na lavicu predkladateľa, odbehnúť, ani keď sme veľmi potrebovali. A tuto vidím veľmi laxný prístup k prerokovaniu takéhoto kľúčového zákona.
Komu tu máme hovoriť pripomienky, návrhy na zmeny, upozorňovať na nedostatky zákona, keď tu nesedí predkladateľ? Ja si myslím, že toto je také pohŕdanie parlamentom, aké zatiaľ v slovenskej parlamentnej histórii sa ešte neobjavilo, pokiaľ ja sa pamätám, aj keď som tu sedel len veľmi krátko, ale pozoroval som to dianie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že pán minister je tu a za chvíľočku príde, rieši v súvislosti s rozpočtom nejaké veci. A vôbec to nie je o pohŕdaní. Nejdeme si vyčítať, kto v ktorom volebnom období ako tu sedel, lebo ja tu sedím štvrté volebné obdobie a tiež si pamätám niektoré veci.
Takže pán minister je už tu. Nech sa páči, pokračujte.
Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Tu nejde o vyčítanie, ja mám pána ministra veľmi rád, ale isté pravidlá sa musia dodržiavať jednoducho. Či už je to príjemné, alebo nepríjemné, predkladateľ musí sedieť na tomto mieste. (Reakcia ministra.) Som veľmi rád.
Takže v úvode svojho vystúpenia by som sa tak posunul trošku v čase na začiatok tohto vládneho obdobia. A trošku si tak predstavujem a vidím pred očami, ako tu stojí pán premiér Fico, ako predkladá programové vyhlásenie vlády a ako nám a verejnosti prostredníctvom médií rozpráva o zámeroch tejto vlády. O tom, ako konečne nastupuje éra dobra, spravodlivosti a konečne ako sa idú riešiť problémy, ktoré tu boli nahromadené.
Pamätám si niekoľko tých aspektov, ktoré boli aj vtedy a opakovane viackrát zvýrazňované. Pamätám si, ako s veľkým dôrazom pán premiér hovoril o potrebe podporiť hospodársky rast. Ako kľúčové, kľúčová vec pre Slovensko, ktorá rozhodne o jeho napredovaní, o jeho úspechu alebo neúspechu, bude podpora hospodárskeho rastu. Ako sa odvolával na Európsku úniu, s ktorou je v tomto na jednej lodi, že treba podporiť hospodársky rast.
Tá druhá oblasť, ktorú si pamätám, je podpora zamestnanosti. Bolo tu mnohokrát zdôrazňované, aké je kľúčové a dôležité pre Slovensko a pre jeho občanov, aby sme úspešne vybojovali zápas s nezamestnanosťou, aby hospodárska politika vlády podporila rast zamestnanosti a aby ľudia mali prácu a, samozrejme, aby mali prácu za čo najlepšie platy.
Takou treťou oblasťou, ktorá takisto patrí a patrila, neviem, či ešte patrí, ale určite patrila k tým oblastiam, na ktorú bol neustále kladený dôraz, je ochrana nízkopríjmových skupín. Koľkokrát sme tu počuli z úst predstaviteľov vlády, samotného premiéra, ako je pre SMER - sociálnu demokraciu kľúčovou záležitosťou ochrániť nízkopríjmové skupiny pred dopadmi krízy. Ako nepripustí, aby za hospodársku situáciu platili nízkopríjmové skupiny. Že? Všetci si to zrejme veľmi dobre pamätáme. Možno tých akcentov bolo ešte viac, ale toto sú tri, ktoré mne utkveli v pamäti najviac.
A teraz sa posuňme k dnešku a pozrime sa a rozoberme si, či tento rozpočet, ktorý tu pred sebou máme, napĺňa tieto akcenty, či naozaj ide tým smerom, aby to, čo tu bolo deklarované na začiatku, tie istoty, ktoré vláda SMER-u mala priniesť, alebo má priniesť Slovensku, sa aj napĺňajú.
Ja som si všimol, to je len taký malý postreh, pokiaľ mi oči dobre slúžia z tej mojej lavice, ako pán minister veľmi pozorne, hĺbavo bol začítaný do knihy Život na úver. Je to, minimálne z názvu tejto knihy, lebo neviem presne, o čom tá kniha je, nepoznám tú knihu, ale ten názov veľmi vystihuje to, v akej situácii sa dnes nachádzame. A v akej situácii a do akej situácie nás ešte hlbšie vnára návrh rozpočtu, ktorý tu pred sebou máme.
Poďme sa pozrieť na úvod tohto materiálu, ktorý popisuje situáciu, v ktorej sa nachádzame, makroekonomické predpoklady, z ktorej rozpočet vychádza, a pozrime sa alebo položme si otázky, či to, čo navrhuje, je v súlade s týmito predpokladmi a situáciou, alebo v ostrom rozpore.
Rozpočet v rámci charakteristík makroekonomických predpokladov hovorí veľmi správne o tom, že Slovensko čelí a bude čeliť poklesu rastu, hospodárskeho rastu v Európe a vo veľmi krátkom čase pravdepodobne recesii u našich kľúčových obchodných partnerov. S miernym optimizmom sa vyjadruje o zlepšení situácie na finančných trhoch, ktoré po zásahoch Európskej centrálnej banky javili isté známky oživenia. Tu sa hneď ale musím pozastaviť a spýtať sa. V čase, keď boli tieto materiály pripravované, to možno tak vyzeralo, dneska, obávam sa, už tá situácia ani v tejto oblasti takto nevyzerá. Pretože po poklese ratingov Francúzska a eurovalu a očakávanie ďalších poklesov ratingov ďalších kľúčových krajín asi nemôžme očakávať ani v tejto oblasti žiadne pozitívne posuny. Ale, naopak, zhoršovanie situácie so všetkými dôsledkami.
Ako vidí domácu situáciu? Domácu situáciu už nemaľuje tak ružovo, hovorí o tom, že slovenské domácnosti v reakcii na krízu sa utiekajú k úsporám, čo, samozrejme, prináša pokles spotreby, a, samozrejme, tým pádom pokles príjmov z príslušných daní. Najmarkantnejšie sa súčasný a budúci pokles prejavuje v stavebníctve, kde máme pokles 12 %.
Tu by som podotkol, že stavebníctvo je taký najcitlivejší indikátor toho, ako sa ekonomika vyvíja alebo čo môžme očakávať od najbližšej budúcnosti. Keď stavebníctvo klesá, znamená to, že veľmi rýchlo ho budú nasledovať aj ostatné odvetvia. Situácia v stavebníctve veľmi predznamenáva ďalšie trendy, ktoré sa v ekonomike budú objavovať. A keď tu vidíme veľmi významný pokles, nemôžme byť optimisti z hľadiska toho, čo náš čaká. Naopak, keby sme tu videli oživenie, aj keby iné sektory ekonomiky ešte toto oživenie nezaznamenávali, mohli by sme byť opatrní optimisti alebo pozerať sa celkom s nádejou do budúcna, pretože by to mohlo predznamenávať oživenie. Tá situácia ale, žiaľbohu, je opačná.
Napriek tomu východiská rozpočtu počítajú s rastom zamestnanosti, aj keď nie nejakým dramatickým, ale predsa len s rastom, a s poklesom nezamestnanosti. Je toto reálne očakávanie? Už len keby sme si to spojili s tými inými makroekonomickými súvislosťami v situácii v Európskej únii, u našich obchodných partnerov, indikácie rôznych sektorov, bolo by jasné, že toto je len zbožné želanie. Že toto sa nijakým spôsobom nemôže odraziť v realite, ktorá nás očakáva.
Ale ešte skôr, než teda prídem k tomu, aby som sa zamyslel nad tým, ako to teda naozaj bude, si spomeňme, ako vláda reaguje na to, že sa tu nachádzame v takejto zložitej situácii. Európska únia je na tom zle z hľadiska hospodárskeho, aj to, čo máme pred sebou, nehovorí nič iné, len to, že situácia je zložitá. V takej situácii každá rozumná vláda sa snaží pomôcť svojmu hospodárstvu, ako len môže. Pomôcť podnikateľskému prostrediu, pomôcť zamestnávaniu, pomôcť občanom Slovenska, aby neprichádzali o prácu.
Súčasná slovenská vláda vedená socialistickým SMER-om zvyšuje dane, čo znamená ďalšie zväčšenie bremena pre zamestnávateľov. Súčasná vláda zvyšuje odvodové zaťaženie, čo je ďalšie a v tomto prípade ešte dramatickejšie zaťaženie širokých vrstiev zamestnancov, zamestnávateľov, živnostníkov, malých a stredných firiem v čase, keď na nich dopadávajú bremená krízy a keď sa dá očakávať, že tieto bremená, objektívne bremená, ktoré pochádzajú z externého prostredia, sa budú zväčšovať.
Slovenská vláda toto bremeno zväčšuje, a napriek tomu tvrdí vo svojom rozpočte, ktorý nám tu predkladá, že bude rásť zamestnanosť a bude klesať alebo stagnovať nezamestnanosť. Pravda je taká, že už posledné informácie, ktoré sú už všeobecne známe, hovoria o tom, že nezamestnanosť nám dramaticky rastie veľmi rýchlym tempom. Nárast nezamestnanosti z mesiaca na mesiac o 10-tisíc ľudí, o 0,4 %, je taký výstrel nezamestnanosti smerom hore, aký Slovensko už veľmi dlho nepamätá. Toto je spôsobené nielen negatívnou ekonomickou situáciou v okolí, pretože tá sa ešte nestihla prejaviť v takom rozsahu, tú len očakávame, že jej dopady, negatívne dopady sa budú prehlbovať, ale toto je jednoznačne spôsobené kombináciou zlých hospodárskych rozhodnutí, zlých zmien legislatívy, ktorá vytvára ten povestný a už zľudovelý smrteľný kokteil. Veľmi správne to opakujete, pán minister, veď vy veľmi dobre viete, že to tak naozaj je.
Toto spôsobuje, a ja som na to upozorňoval mnohokrát, že to nie je jednorazový jav, že to nie je to, že v októbri nám poskočil počet nezamestnaných o 10-tisíc ľudí. Ale s vysokou pravdepodobnosťou tento jav bude pokračovať aj v ďalších mesiacoch, minimálne do konca roka. Pritom táto situácia by nebola až tak dramatická, keby tými zmenami v zákonoch, predovšetkým v Zákonníku práce, ktoré ste prijali, priam motivujete a nútite zamestnávateľov, aby tak konali, aby sa vyhli zvýšenej finančnej záťaži v budúcich rokoch súvisiacich so zmenami v Zákonníku práce. Takže vďaka vám, vďaka vašim rozhodnutiam, myslím tým vládnym rozhodnutiam, pretože ten zákon ste nepredkladali vy, ale iný minister, ale vďaka vládnym rozhodnutiam prídu v tomto roku o prácu ešte tisíce ľudí, aj tých, ktorí by inak o prácu neprišli.
Predpokladám, že tempo rastu nezamestnanosti sa nezmierni do konca roka. Takže keď si to veľmi jednoducho prehodíme na čísla, skôr by som očakával, že sa v závere roku ešte zrýchlia, pretože aj tie firmy, ktoré si neuvedomili tieto súvislosti, si to budú začínať viac a viac uvedomovať. A ako vo všetkom, čo je viazané na istý dátum, tak na poslednú chvíľu sa dobieha všetko, čo sa ešte nestihlo, či už je to pri podávaní daňových priznaní, tak aj pri snahe eliminovať negatívne dopady tých zákonov, ktoré začnú platiť od 1. januára. Takže v decembri, ako pod vianočný stromček, mnohí zamestnanci na Slovensku dostanú pekný darček: prídu o prácu. Odhadujem, že takto do konca roka môže stratiť prácu ďalších 30-, možno až 40-tisíc ľudí.
My sme, SDKÚ - DS už viackrát zopakovalo pri charakterizácii a popise dopadov tej zmeny legislatívy, ktorú vaša vláda, vaša socialistická vláda pod vedením pána Roberta Fica pripravila, že to prinesie zvýšenie nezamestnanosti o 80- až 100-tisíc ľudí v priebehu roka až dvoch. Až sa tieto predpoklady naplnia, ktoré som spomenul teraz, že do konca roka ešte možno 30-40-tisíc ľudí príde o prácu, tak už tá méta, negatívna méta tých 80- až 100-tisíc ľudí bude naplnená veľmi rýchlo. Pretože v budúcom roku sa tento trend nezastaví, môže na chvíľu zostať stagnovať alebo dokonca, keďže to je umelé, umelé, z istej časti je to umelo vyvolané negatívnymi legislatívnymi zmenami, dokonca môže jemne sa spomaliť v priebehu januára, februára, ale potom pokračujúcimi negatívnymi dopadmi všetkých ďalších súvisiacich zákonov a tým smrteľným kokteilom bude ďalej pokračovať. Takže tých 80- až 100-tisíc ľudí, ktorí prídu o prácu, sa naozaj stane veľmi rýchlo realitou.
Napriek tomu, že mnohokrát sme počuli o tom, ako je veľmi dôležité skrotiť infláciu a ako bolo negatívne, že tu sme mali vysokú, relatívne vysokú infláciu, ani v predpokladoch tohto rozpočtu sa nepočíta s nejakým zmiernením rastu cien. Výrazným. Je to stále zaznamenaná a očakávaná veľmi vysoká inflácia.
Pri rozprave o daniach, ktorú sme nedávno skončili, som už povedal, že vlastne sme sa tými zmenami, ktoré sa tu udiali, vrátili veľmi blízko úrovni výške daní pre korporát, pre firmy do roku 2002, kedy bola úroveň dane 25 %. Už ju máme len 2 % nižšie, a preto teraz v súvislosti s nezamestnanosťou poznamenám to, čo som už, myslím, povedal, či už vo faktickej poznámke, alebo v rozprave. V tom čase bola nezamestnanosť 18 %. Týmto tempom, ktoré ste nasadili, sa veľmi rýchlo k tejto úrovni blížite. A pokiaľ sa hospodárska politika nezmení a nebude revidovaná, tak táto úroveň nezamestnanosti pravdepodobne bude aj čoskoro dosiahnutá alebo sa k nej veľmi blízko priblíži.
Podotkol by som ešte možno aj, keďže aby sme mali aj nejaké príklady z iných krajín. Neexistuje jedna krajina teraz v Európe a zrejme ani na svete, ktorá by sa nemusela vysporiadavať s tou negatívnou situáciou, ktorá v ekonomike je. Ale nie všetky krajiny idú tou socialistickou cestou, a to sú v omnoho horšej situácii, ako sme my, že prvou odpoveďou na riešenia a na konsolidáciu je dvíhanie daní. Pamätám sa, ako Írsko, ktorému musela pomáhať a pomáha dokonca Európska únia, lebo čerpá prostriedky zo záchranných mechanizmov, aký bol na neho tlak, aby zvýšil dane pre právnické osoby. A napriek tej negatívnej situácii, napriek tomu, že naozaj situácia Írska bola a stále je veľmi negatívna, sa Íri jednoznačne postavili proti tomuto tlaku a ustáli to. Čo myslíte, prečo to urobili? Pretože tak ako váš ideológ, mladý poslanec Blaha rozprával v nenávisti k nízkopríjmovým a k zamilovanosti do vysoko príjmových občanov? Určite nie. Ale preto, že videli jasnú väzbu medzi tým, že keď chceme dosahovať hospodársky rast, keď chceme, aby sme čo najrýchlejšie si zabezpečovali rast ekonomiky vlastnými zdrojami, aby sme neboli odkázaní na milodary z okolia, tak musíme vytvárať dobré podmienky pre hospodársku činnosť. Bez hospodárskej aktivity sa nedosiahne žiadny rast. A preto ustáli ten tlak na to, aby sa dane zvyšovali. Nie preto, že chcú bohatým prihrávať a chudobných ožobračovať. Ale preto, že vedia, že najviac na takéto ideologické nazeranie na ekonomiku doplatia práve tie nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, pretože zvyšovaním daní sa príjmy rozpočtu budú znižovať, a preto nebude dostatok prostriedkov ani na zabezpečovanie sociálnych programov, nehovoriac o kultúre, školstve a ďalších oblastiach.
Takže poďme naspäť k rozpočtu. Ministerstvo financií očakáva, že vďaka zmenám v daniach, vďaka zvýšeniu daní dosiahne zvýšenie daňových príjmov predovšetkým z dane z príjmu právnických osôb o viac než 200 mil. eur. Došlo tu už pozmeňovacím návrhom na poslednú chvíľu k istej redukciu, čo len ukazuje na to, že tie ilúzie, že takýmto spôsobom sa dajú zabezpečiť príjmy do rozpočtu, sú postavené na piesku, a nie na skale, alebo na vode možno. Ale ja si dovolím povedať, že ani tá revidovaná úprava nebude zďaleka zodpovedať realite a skutočnosti. Že sa tieto príjmy nenaplnia a že bude vláda - a ministerstvo financií - veľmi rada, keď sa im podarí aspoň udržať úroveň príjmov tohto roku.
Zavádzate výrazne zvýšené odvody, zdravotné odvody z dividend. To nebude znamenať, že do zdravotníctva príde viac prostriedkov. To len zvyšuje tlak na to, aby tí, ktorí tie odvody platia a majú platiť, hľadali cesty, ako sa im vyhnúť. A možno pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi bola možnosť, keď tie hranice boli istým múrom, a to nemyslím len v socializme, ale všeobecne, a kedy presuny medzi jednotlivými krajinami neboli tak jednoduché, ako sú dnes, tak sa mohla vláda domnievať, že keď zmení podmienky, takže v takom prípade nejakým spôsobom tí ľudia budú prinútení, možno škrípajúc zubami, zatínajúc päsťami, ale akceptovať to, čo sa stalo, prispôsobiť sa novej situácii a platiť.
To ale už dnes neplatí, vážené dámy, vážení páni. Nielenže sme v Európskej únii, kde máme temer neviditeľné hranice pre presun kapitálu, pre presun podnikateľských aktivít, sídiel firiem medzi jednotlivými krajinami, ale naozaj je tu globálna, nová situácia. Je tu globalizácia, ktorá bez veľkých nákladov alebo so žiadnymi nákladmi, a úplne legálne, umožní firme hľadať lepšie pôsobisko pre svoje aktivity alebo minimálne lepšie pôsobisko pre to, aby si našla nový domicil, kde bude platiť dane.
A naša špecifická situácia európska alebo stredoeurópska je taká, že po týchto zmenách, ktoré si presadila táto vláda, budeme mať, to viete všetci veľmi dobre, najvyššie dane spomedzi krajín V4, to znamená spomedzi okolitých krajín. A to v takej miere, že v Maďarsku, túto neďaleko, kúsok, pár krokov, pár kilometrov za hranicami, firma, malá, stredná firma zaplatí 10 %. Čo myslíte, je to ťažké zmeniť pôsobisko firmy, ktorá je na Slovensku a platí tieto dane v Maďarsku? Žiadny problém.
Vy vyháňate daňové príjmy zo Slovenska. Nie je to tak, ako, a teraz aby som nespomínal len pána Blahu, ale dokonca aj niektorých bývalých poslancov, ktorí si stále píšu za meno, že sú ekonómami, a nie sú ani v ľavicovej strane, ktorí hovoria o tom, že znížené dane znamenajú znížené príjmy do štátneho rozpočtu. Opak je pravdou.
Pri debate o daniach sa to tu preukazovalo zo všetkých strán. Na číslach, na grafoch, na opisoch, na vysvetľovaní, ako veľmi narástli daňové príjmy tým, že sa dane znížili. Vy ste dane zvýšili a poslali ste jasný odkaz všetkým, ktorí to zvládnu, a to mi verte, že takých, čo to zvládnu, sú stovky a tisíce: Choďte preč zo Slovenska.
To nie je len o tom, že sem nebudú chodiť zahraničné firmy, že sem neprídu noví investori, ktorí tu budú zriaďovať nové pracovné miesta, ale je to o tom, že tí, ktorí tu sú, a to slovenskí občania, ani nie zahraničné firmy, budú odchádzať za hranice, aby sa vyhli takémuto zvýšenému zdaneniu, aby ušetrili peniaze, pretože tie sú dnes úzkym profilom. Firmy zápasia o prežitie práve vplyvom tej ekonomickej situácie, ktorej musia čeliť, a tieto firmy budú odchádzať.
Ja som to už povedal aj napísal, z verejne dostupných zdrojov je známe, a to je už údaj starý minimálne mesiac, takže do istej miery bude neaktuálny, že len do spomínaného Maďarska už odišlo viac než 700 firiem. Dnes, keďže je to mesiac starý údaj, je ich možno 800. Možno je ich už 1 000. A tieto firmy na Slovensku predtým platili dane. Od budúceho roku ich zaplatia v Maďarsku.
Takže ako som povedal, pán premiér Fico sa úspešne snaží získať nomináciu na najvyššie maďarské štátne vyznamenanie za rozvoj a podporu maďarskej ekonomiky.
Hospodárska politika tejto socialistickej vlády pomáha naozaj, ukazuje sa, všetkým naokolo, len občanom Slovenska škodí a ekonomike Slovenska škodí.
Posuňme sa k DPH-čke. Aj v pozmeňovacom návrhu, ktorý sme už komentovali, došlo k revízii a k tomu, že vláda očakáva nižší výber DPH, ako mala zaznamenaný alebo navrhnutý, očakávaný v pôvodnej verzii štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že očakáva rast spotreby. Ja dosť pochybujem o tom očakávanom raste spotreby. Nemyslím si, že bude až taký, ako si ho vláda naplánovala. A ktovie, dokedy sa ešte udrží. Tu som veľký skeptik. Ale revidovať príjmy pri raste spotreby a hovoriť o tom, že tie príjmy budú nižšie, odráža naozaj to, že tu máme obrovský problém s výberom DPH. Na tom sa určite zhodneme. Teraz si len budeme pohadzovať zodpovednosť za to, že kto za to môže viac alebo menej. Ale jednoducho problém tu je. A ja sa k tomu ešte na chvíľu vrátim, keď budem rozprávať o možných alternatívach, čo by sa s tým dalo robiť.
Takú tú všeobecnú daňovú kapitolu, ktorá popisuje to, čo dnes je, zakončím takou spomienkou, ktorá siaha už minimálne desať rokov alebo viac ako desať rokov dozadu. Vtedajšia Demokratická strana, ktorej som bol predsedom, bola politicky, myslím, prvá, ktorá na Slovensko priniesla víziu zavedenia rovnej dane. A vtedy sme sa snažili presvedčiť o pozitívach tejto dane a o tom, čo všetko pozitívne to prinesie Slovensku. Že to neprinesie zníženie, ale zvýšenie daní, a že to podporí ekonomický rast. A aby sme zaujali publikum a upútali na túto myšlienku, tak sa nám dokonca, sme sa raz rozhodli a spravili sme taký happening, že na Hviezdoslavovo námestie sme doviedli dva živé slony. Dva živé slony, ktoré rozdupali svojimi nohami bariéru, ktorá bola postavená z kartónových škatúľ, kde na každej škatuli bolo napísané Dane, Odvody a rozpísané na rôzne druhy daní, aby sme symbolizovali, že nízke zdanenie, ako ten slon, zbúra bariéry, ktoré sú vystavané vysokými daňami a odvodmi a umožní cestu tomu, aby mohla ekonomika rásť a aby mohla rásť zamestnanosť.
To prirovnanie, ktoré ma dnes napadlo, je, že vy sa tiež správate ako slony, ale ako slony v porceláne, ktoré síce trúbiac všade naokolo, ako chcú podnietiť hospodársky rast, ako chcú ochrániť najnižšie sociálne vrstvy, dupú po všetkom, čo fungovalo. Ničia to ako ten neohrabaný slon a zostanú po tom len črepy, ktoré sa budú zliepať veľmi-veľmi ťažko.
Teraz si dovolím takú daňovú odbočku, inšpiroval ma k tomu alebo, takpovediac, ma k tomu vyzval pán poslanec Blaha, keď včera položil pánovi ministrovi otázku, ako je to s tou úvahou, ktorá sa objavila o zavedení minidane, ktorá by nahradila tieto maxidane a maxiodvody. A keďže pánovi ministrovi jeho pracovníci pripravili také veľmi povrchné vysvetlenie, ako by to bolo, nezostáva mi nič iné, len vysvetliť, ako to vlastne bolo myslené. V prvom rade by som chcel povedať, že nie je to návrh SDKÚ - DS, pretože je to nápad, ktorý som priniesol a ktorý chcem rozpracúvať. A bol by som rád, keby sa nám podarilo o tom rozvinúť odbornú debatu, tak ako sa to stalo vtedy, keď sme prišli s myšlienkou rovnej dane, aj vtedy sa to mnohým zdalo absolútne nepredstaviteľné, absolútne nezmyselné, absolútne proti všetkým zaužívaným zvyklostiam, a napriek tomu to krásne fungovalo.
Takže možno uvediem toto vysvetlenie jedným citátom. Albert Einstein povedal, že pre neho je "najnepochopiteľnejšia vec na svete daň z príjmu". Že keď budeme v budúcnosti chcieť, aby sme našli efektívny spôsob financovania potrieb štátu, pretože, samozrejme, štát bude potrebovať vyberať peniaze, aby mohol zabezpečiť fungovanie tých vecí, ktoré potrebuje. Myslím si, že bude sa musieť už v blízkej budúcnosti zamyslieť aj nad novými spôsobmi, ako si toto financovanie zabezpečiť. Pretože to staré financovanie cez systém tých známych daní, ktoré tu poznáme, sa do istej miery vyčerpáva, naráža na svoje limity a neumožňuje už nejakým výrazným spôsobom ovplyvňovať hospodársku situáciu v krajine. A to obidvoma smermi.
Ako som už povedal, zvýšenie daní, ktoré ste vykonali, logicky znamená brzdenie hospodárskeho rastu. Presne v protiklade tomu, čo ste povedali, že chcete dosiahnuť. Naopak, zasa uznávam, že znižovanie daní, pokiaľ sa chceme baviť o nejakom výraznom znížení daní, ktoré by malo citeľný a relatívne rýchly dopad na zmenu hospodárskeho systému a hospodársky rast, ma tiež svoje limity. Pretože určite je tu obrovský priestor na šetrenie. A aj k tomu sa dostanem, kde by som ho videl. Ale keby sme ho využili všetok do bodky a naozaj očistili výdavky štátneho rozpočtu od všetkých nezmyselných výdavkov, ktoré sú a nemusia byť, pretože máme mnoho výdavkov, ktoré predchádzajúca Ficova vláda, a keď nájdete ktoré ešte predtým, kľudne poviem, že máte pravdu, ale zaviazala budúce pomaly generácie, že ich platiť musia bez ohľadu na to, či chcú, alebo nechcú. To sú tie mandatórne výdavky, s ktorými my už nič nespravíme. Ale aj keby sme od týchto, ktorými môžeme spraviť, znížili výdavky, tak vytvoríme priestor pár sto miliónov eur, ktoré môžeme využiť na zníženie daní alebo zníženie odvodov.
Ale tých pár sto eur pravdepodobne nebude stačiť na nič skutočne zásadného. A my keď sa chceme vysporiadať s tými problémami, ktoré tu máme, mali by sme sa minimálne pokúsiť o to, hľadať niečo podstatné a zásadné.
Tým podstatným a zásadným by mohla byť napríklad uvažovaná minidaň, ktorá hovorí o tom, že, a to zdôrazňujem, nezavedieme žiadnu novú daň k tým daniam a odvodom, ktoré existujú. Ale že budeme uvažovať o tom, že zmeníme systém a spôsob daňového systému takým spôsobom, aby nám to umožnilo výrazne znížiť niektoré dane alebo, podľa mňa ešte lepšie, odvody. Odvody, to je to, čo je najväčším problémom pre zamestnávateľov. A môžme sa baviť ľubovoľne, o ktorých odvodoch chceme, ale to je ten problém, ktorý prácu a aktivitu zaťažuje najviac. Až by sa nám podarilo nájsť spôsob, ktorý nahradí výpadky pri niekoľkopercentnom a veľapercentnom odstránení odvodového zaťaženia, bol by to obrovský krok vpred. Bol by to obrovský impulz pre rast ekonomiky. A to by napríklad mohla byť práve uvažovaná minidaň.
V tých úvahách, ktoré, v pracovných úvahách, ktorými sa zaoberám, pracujeme alebo pracujem s tým, že uvažujeme o 0,1 %, 0,1 % z každej bezhotovostnej transakcie. Ale nie je to tak ako tu, či už pracovníci pána ministra, alebo aj v novinách, sa mnohí mali dočítať, že by to znamenalo, že občania a rodiny budú zaťažení pri každej platbe kartou nejakou novou, aj keď malou daňou. To vôbec nie je tak. Aj pán poslanec Kamenický bol v tom omyle, tak sa mu to pokúsim teraz vysvetliť, ako to bude, ako by to mohlo fungovať.
Aj dnes, keď platí ktokoľvek kartou za nákup alebo v reštaurácii, zaplatí sumu, ktorú má, ktorú teda má zaplatiť, ktorú má na účtenke. Ale z tej platby si banka, ktorá zabezpečuje, ktorá vydala tú kartu, strháva svoj poplatok. A to nie malý. Ten poplatok je podľa mňa prehnane veľký, ale je, a siaha do percentuálnych výšok, je to viac než jedno percento. Ja nie som teraz, nemám to ani pozreté, ale je to vysoký poplatok, ktorý sa z každej platby strhne, ale nijakým spôsobom to nemá negatívny dopad na toho, kto platí. Ten zaplatí túto sumu a dosť.
Pri úvahe alebo pri tom, keby sme išli touto cestou náhrady istých daní alebo odvodov touto minidaňou, by opäť došlo len k tomu, že by banka ako prostredník, ktorá by v tomto smere nahradila daňový úrad, strhla z tejto platby tých 0,1 % z platby, ale nikto by nezaplatil ani o cent viac. Tá suma by sa nezmenila u tých, ktorí by platili. Dúfam, že som to už vysvetlil dostatočne zrozumiteľne a že už nikto nebude tvrdiť, že sa tá platba zvýši o nejaké percento alebo zlomok percenta. Nezvýši. (Reakcia z pléna.)
Zoberieme, nie, nezoberie sa to banke, pretože banka bude len prostredníkom, ale ten, kto predáva túto službu, ten dostane menej, tak ako aj dnes dostáva menej, pretože banka si strhla svoj poplatok. Dostane menej o 0,1 %. On bude platcom de facto tej dane.
Čo bude, čo je sprievodná výhoda takejto úvahy? Nepotrebujeme na zavedenie takejto minidane žiadne daňové nové kapacity, nepotrebujeme žiadne daňové priznania, neexistujú tam žiadne vratky ani nedoplatky, navyše tento prúd prostriedkov prichádza priebežne priamo do štátnej pokladne a zabezpečuje úplne prehľadne a kontinuálne financovanie potrieb štátu. Umožní šetriť množstvo aj pracovníkov, ale kapacít určite, pretože to vykonávajú, túto činnosť, bankové softvéry. Stačí nastaviť túto činnosť pre bankový softvér, tak ako dnes strháva platbu z karty, tak strhne ešte jednu smiešne maličkú platbu a pošle ju do štátnej pokladne. Vybavená vec. Žiadne daňové priznania, žiadne nedoplatky, žiadne vymáhanie nedoplatkov, ktoré by nasledovalo. Na konci roka alebo na konci zdaňovacieho obdobia konkrétny človek, konkrétny subjekt len dostane výpis, koľko zaplatil na tejto dani a to si zahrnie do svojich nákladov predtým, ako uzavrie svoje daňové priznanie týkajúce sa daní z príjmu.
A teraz, ako naložiť alebo čo spraviť? Je to otázka voľby. Čo by sme mohli s týmito prostriedkami, ako ich využiť? Pretože z objemu finančných transakcií, ktoré na Slovensku prebiehajú počas roka, veľmi ľahko vieme, že keď uvažujem o 0,1 %, hovoríme o 1,5, zhruba, o 1,5 mld. eur, ktoré takýmto spôsobom by štát získal.
Pani podpredsedníčka (povedané so smiechom), možno sa to ťažšie počúva, ale ospravedlňujem sa, aj som ako predkladateľ si musel všeličo vypočuť od vtedajšej opozície. Mohli by ste zabezpečiť na obidvoch stranách príslušných zodpovedných?
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán, pán minister... Áno, áno.
Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Buďte taká dobrá.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. (Reakcie z pléna.) Pán minister, poprosím vás, prídite do sály.
Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Dúfam, že mi nevypadla niť. Dobre, takže pokračujem.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale pán minister je určite tu, len momentálne rieši. Idem ho, idem ho osobne, idem ho osobne pohľadať.
Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Pokračujeme ďalej. A ja som povedal, mne je veľmi sympatický, ale s tým rozpočtom súvisí aj to, že odsedieť si to tu, takže musí, nedá sa nič robiť.
No, môžme, môžme uvažovať o tom, že čo je lepšie. Znížiť dane z príjmu? Znamenalo by to, umožnilo by to znížiť dane z príjmu na 15 % pre všetkých napríklad a obnoviť, obnoviť rovnú daň na úrovni 15 %. Alebo môžme si povedať, nie je lepšie znížiť DPH? Umožnilo by to znížiť DPH napríklad na 15 %. Ale ja si myslím, že najlepšie riešenie, a naozaj, pretože to je najväčší problém pre zaťaženie práce a zaťaženie aktivity, sú odvody, ako som povedal na začiatku. A umožnilo by to, keby sme išli touto cestou, znížiť odvody o minimálne 10 %. O 10 % by sme mohli znížiť odvody. Viete si predstaviť, čo to znamená z hľadiska zaťaženia pre zamestnávateľov a živnostníkov a všetkých, ktorí tvoria hodnoty?
Alebo, alebo - to je otázka voľby. Mohli by sme povedať, že zrušíme zdravotné odvody, ktoré dnes sa začínajú stavať väčším problémom, ako boli predtým. Pretože tieto zdroje, ktoré by boli v štátnom rozpočte, by umožnili nahradiť tieto veci. Takže máme situáciu, kde môžme a pravdepodobne ten objem možného výberu sa zvýši po schválení zákona, ktorý obmedzuje hotovostné platby len na 5-tisíc eur a je to len otázka naozaj len zvažovať, ako s týmto naložiť.
A znova zdôrazním a podčiarknem na záver: nejedná sa v žiadnom prípade o to, že by občania platili viac. Ich by sa to nedotklo z hľadiska platby nijako alebo temer nijako, lebo predstavme si, ja to znova ešte teda popíšem. Bežný človek dostane výplatu, to je jeho príjem, potom túto výplatu minie, pokiaľ časť z nej neusporí, na nákup rôznych tovarov alebo služieb. Celé míňanie z týchto zdrojov, tejto výplaty, sa nijako neprejaví u neho na tom, že by zaplatil viac, pretože len tým, ktorým platí, príde o 0,1 % na účet menej. Takže dúfam, že sa rozumieme, že tí, ktorí dostanú jednorazový príjem vo forme výplaty a potom len platia za služby, už neplatia nič. Ale tento občan a každý jeden by profitoval na tom, že by mal vyšší čistý príjem, pretože by sa znížili odvody. Znížili by sa odvody, ktoré dnes sú strhnuté a ktoré platí napríklad do fondu nezamestnanosti, do fondu nemocenského poistenia a ďalších fondov, ktoré existujú. A to je otázka naozaj voľby a nastavenia, že čo by tá vláda, ktorá by zvolila túto cestu, zatiaľ je to naozaj len pracovná a odborná debata, čo by považovala za prioritu. Kde je dobré ubrať na odvodoch a akého typu.
A ešte trošku k DPH-čke. Boj s daňovými únikmi, ktoré máme enormne veľké, včera sme si vypočuli, že len Grécko má väčšie ako my na vyberaní daní. (Reakcia predsedajúcej.)
No ešte dosť. Môžme to prerušiť, minútka a môžme skončiť. V utorok. Ja už len uzavriem toto a to je minútka a už môžme skončiť.
DPH-čka je tak sofistikovane vymyslená a tak komplikovaná daň, že nech by sa robilo čokoľvek, tie daňové úniky tu budú vždy. My môžeme byť len dobrí a zlepšiť sa v tom, že aké veľké sú tie daňové úniky. Ale boj s daňovými únikmi, na DPH-čke predovšetkým, a to určite mi pán minister dá za pravdu, je nesmierne nákladný a nesmierne ťažký. Zamestnáva armádu ľudí na daňových úradoch, asi aj na colnej správe, určite v polícii a na prokuratúre, a napriek tomu nikdy nebude 100-percentne úspešný. Vždy tam budú veľké výpadky, veľké úniky. Takže z môjho pohľadu to nie je ani veľmi úspešná daň z hľadiska jej konštrukcie. Máme ju a nevieme s tým nič spraviť. Maximálne, čo môžme urobiť, je znížiť ju na 15 %, až sa nemýlim, a dosť, pretože taký je, také sú pravidlá platiace v Európskej únii. Ale určite to nie je daň, ktorá je efektívna a ktorá je lacná na svoju obsluhu. To si treba uvedomiť tiež.
A môžno to zakončím už len takým povzdychom, že veľakrát sa tu hovorilo, alebo nie, to si nechám už na utorok, možno to bude na taký rozbeh dobrý, keď začneme trošku k aktuálnej situácii v DPH pri vymáhaní alebo v odhaľovaní daňových únikov.
Takže až súhlasíte, pani podpredsedníčka, tak by som skončil a pokračovať budeme teda v utorok o 9.00 hod.
Príjemný víkend želám. (Potlesk.)
Neautorizovaný
9:01
Až sa dobre pamätám, ten záver mojej reči bol, myslím, o tom, akým spôsobom vlastne by mala fungovať tá zamýšľaná alebo uvažovaná v rámci odbornej diskusie rozvíjaná minidaň, ktorá by umožnila znížiť odvodové zaťaženie o minimálne...
Až sa dobre pamätám, ten záver mojej reči bol, myslím, o tom, akým spôsobom vlastne by mala fungovať tá zamýšľaná alebo uvažovaná v rámci odbornej diskusie rozvíjaná minidaň, ktorá by umožnila znížiť odvodové zaťaženie o minimálne 10 %, kde by sme mohli zvažovať, ktoré odvody zrušíme, či zrušíme odvody do fondu nezamestnanosti, nemocenské, garančný fond, rezervný fond solidarity a ďalšie alebo napríklad či zrušíme zdravotné odvody. Každopádne by nám objem zhruba jeden a pol miliardy, pravdepodobne v budúcom roku aj vyšší, umožnil ísť takýmto spôsobom veľmi dramatickým spôsobom znížiť odvody. A to by určite Slovensku pomohlo významne. Pomohlo by to rastu zamestnanosti, pomohlo by to podnikateľskému prostrediu, znížilo by to odvodové zaťaženie všetkým, v tomto prípade je to plošné opatrenie, takže absolútne, absolútne všetkým. Ale zároveň nahradenie odvodov takouto minidaňou by zmenilo váhy dopadov odvodového a hlavne daňového zaťaženia na rôzne skupiny obyvateľov. Výrazne by si tak polepšili zamestnanci, všetci zamestnanci, to znamená ľudia, ktorých príjem pochádza z platu a ktorí nepodnikajú. Tí by na tom jednoznačne profitovali v objeme niekoľkých percent, pretože 0,1 % na minidaň z obratu za bezhotovostné transakcie by ich nezasiahlo takmer nijako, pretože za platenie alebo kupovanie si tovarov alebo služieb oni neznášajú túto minidaň. Táto minidaň by sa prejavila na príjme tých, ktorí poskytujú tovary a služby. A takisto by to veľmi výrazne pomohlo malým a stredným podnikom a podnikateľom a firmám. Ten väčší negatívny dopad by bol na finančný sektor, to znamená sektor, ktorý veľmi často obracia kapitál. A tým, že by tieto obraty boli zaťažené touto uvažovanou 0,1 %, tak, samozrejme, tam by to daňové zaťaženie narástlo. A treba zvážiť, či je to dobrá cesta alebo má táto cesta svoje riziká, ktoré by nás mohli viesť k tomu, že by sme sa touto cestou nevydali. Každopádne až chceme ísť cestou výrazného zníženia, výrazného zníženia, znova zdôrazňujem, daní a odvodov, neviem, či nájdeme inú cestu ako nahradenie súčasného spôsobu zdaňovania či z časti alebo výrazne iným spôsobom zdaňovania.
Dotkol som sa už DPH, ktorú vidíme tak, že s ňou máme veľké problémy, skoro najväčšie v rámci Európskej únie. Ale keby sme aj nemali také veľké problémy a boli by sme niekde v strede z hľadiska schopnosti vyberať túto daň a nemať také veľké daňové úniky, každopádne vždy bude platiť, že táto daň je tak komplikovaná, že vždy bude zvádzať a nielen zvádzať, lebo vždy budeme čeliť tomu, že tu budú daňové úniky, budú pokusy o daňové úniky, nielen o úniky, a to je možno na tejto dani najhoršie, ale o vykrádanie tejto dane, pretože keby sme bojovali len s tým, že niekto sa vyhne plateniu, tak to je taký trvalý síce boj, ale menej nebezpečný ako to, že bojujeme s tým, že existujú dnes nie desiatky, ale stovky, možno tisíce firiem, ktoré vyťahujú peniaze z tejto dane, ktorých „podnikateľská činnosť" spočíva v tom, že vystavujú fiktívne alebo fingujú podnikateľskú činnosť a na základe toho vyťahujú prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z daňovej správy prostredníctvom tejto dane. A s týmto boj bude trvalý a ťažký a, určite sa zhodneme na tom, veľmi nákladný. Tento boj je veľmi nákladný. Žiada si veľké kapacity, veľké množstvo ľudí, obrovský aparát. A nikdy nebude absolútne úspešný. Vždy bude čiastočne úspešný.
Nedá mi teraz, aby som sa jedného konkrétneho prípadu nedotkol a zároveň aj nepoložil otázku pánovi ministrovi. Nedávno sme počuli a určite sme sa všetci potešili, že mali sme ďalší úspešný prípad toho, ako daňová správa odhalila veľmi rozsiahly daňový podvod alebo únik z tejto dane, do ktorého sú už zapletené, ako pán minister povedal, aj seriózne firmy, veľké firmy, potravinárske firmy, ktoré, myslím, že s cukrom sa to spájalo, takisto vyťahovali z tejto dane prostriedky. A tá moja otázka spočíva v tom, že pokiaľ tie informácie, tak ako aj boli zverejnené, sú, že tak znamená to, že na jednej strane sa tu veľmi dôkladnou a dobrou a asi aj dlhodobou mravenčou prácou ľudí, ktorí sú v tom zapojení aj na daňovom úrade, aj na polícii, aj na všetkých príslušných zložkách, podarilo rozkryť veľmi negatívnu činnosť a podarilo sa aj zaistiť ľudí, ktorí túto činnosť páchali, ako vníma to, že prokuratúra do 24 hodín zrušila všetky obvinenia, stiahla ich. A to je to, nad čím by sme sa mali zamyslieť. Kroky vykonané absolútne korektne v zmysle zákona a v súčinnosti s prokuratúrou vyústia do odhalenia veľmi závažnej trestnej činnosti alebo podozrení z veľmi závažnej trestnej činnosti, ktoré vyústi zadržaním príslušných osôb, a, hop, do 24 hodín prokuratúra zmení názor, stiahne všetky obvinenia, tieto osoby sú prepustené. Ale opravte ma, až sa mýlim. Ale to, že prokuratúra stiahne obvinenia, znamená, že všetky zhromaždené dôkazy, ktoré sa zhromaždili v rámci tej činnosti, ktorá viedla k tomu záveru, ktorý som spomenul, sa nedajú použiť, sa nedajú použiť v trestnom konaní. A teraz z toho vyúsťuje to hrozné, s čím sa stretávame tu na Slovensku. A opýtal by som sa, čo to máme za prokuratúru, ako tu môžu ľudia očakávať nejakú spravodlivosť, keď sú svedkami takéhoto konania? Príslušní ministri, policajný prezident a všetci ostatní zvolajú tlačovku, aký sa podaril kúsok perfektný a ako sa odhalilo niečo hrozné, a prokuratúra zastaví trestné stíhanie osôb, ktoré túto činnosť spáchali.
Takže zároveň vidíme, kam to vedie, keď nemáme vymenovaného prokurátora už vyše roka, ktorý bol riadne zvolený. A opäť sú to len trpké plody teraz nie ekonomických, zlých rozhodnutí, ale zlých politických rozhodnutí, ktoré vedú k tomu, že prokuratúra potom funguje tak, ako funguje, alebo tak, ako som teraz popísal. A je to naozaj alarmujúce. A bol by som rád, keby sa v záverečnej reči k tomu vyjadril aj pán minister, lebo to sa nás dotýka všetkých. Určite to nikoho neteší.
Ďalšou oblasťou, ktorá nás neustále trápi, je, a často sa aj diskutuje v parlamente o nej, keď potrebujeme na niečo peniaze. Posledná taká veľká diskusia bola, že stoja skoro denne učitelia pred Úradom vlády alebo pred parlamentom alebo na námestí a už asi tretí týždeň, až sa nemýlim, žiadajú zvýšenie platov. Stále odpoveď je: „Viac sa nedá.“
A zároveň sme konfrontovaní s tým, že sa vynakladajú problematicky z nášho pohľadu niektoré plnenia alebo niektoré výdavky. Tak ja spomeniem z nich aspoň tie, ktoré zatiaľ dostali najväčšiu publicitu.
Poskytovanie dotácií na udržanie pracovných miest veľkým, silným firmám, ktoré ide do desiatok, stoviek miliónov. A nebudem to už teraz rozvádzať, či sa to malo, nemalo. No nemalo sa to jednoznačne podľa mňa. Určite skôr to zaváňa nejakou prihrávkou alebo rozdávaním peňazí spriazneným kamarátom alebo spriazneným firmám. Ale prečo sa doteraz nezamyslela vláda nad tým, že keď sa už rozhodne, že štát poskytne v takom veľkom rozsahu súkromnej firme prostriedky za akýmkoľvek titulom, nie je namieste, aby štát zároveň uvažoval, aby mal kontrolu nad týmito prostriedkami, a to nielen kontrolu nejakú ex post na základe nejakej správy alebo takéhoto nejakého dodatočného informovania, akým spôsobom sa naložilo s týmito prostriedkami, či naozaj išli na to, na čo to bolo deklarované, a vôbec ako tá firma funguje, keď potrebuje takéto ohromné dotácie z pohľadu štátu, ale prečo neuvažujeme nad tým, že priamo do štruktúr tejto firmy, do jej dozornej rady alebo iných orgánov nie sú nominovaní zástupcovia štátu, ktorí by mali za úlohu kontrolovať a dohliadať na to, ako sa peniaze daňových poplatníkov používajú? Veď to sú desiatky, stovky miliónov z daní občanov tým, že sa utiahli opasky inde, že sa nedá napríklad teraz na zvýšenie platov učiteľov, niektoré konkrétne osoby sú obdarované. A to sa mi zdá veľmi, veľmi šlendriánsky prístup k tomu, že takto dáme šmahom ruky peniaze a potom už to necháme tak, že však je to vybavené, peniaze odišli a dej sa čo dej. To je jedna poznámka.
A druhá poznámka s tým súvisiaca, je to nesprávne, a mnohokrát na to poukazujeme, míňanie prostriedkov v rámci sociálneho systému. Naozaj, na tom sa zhodne nielen celé politické spektrum, ale aj určite skoro celé Slovensko, že v rámci sociálneho systému máme zle nastavený sociálny a dávkový systém, že nepomáha tak, ako by pomáhať mal tam, kde je pomoc naozaj potrebná. Ale, naopak, tam, kde to motivuje k úplne zlému spôsobu života, zlým motiváciám, zlým spôsobom vedenia života, tie peniaze naďalej poskytujeme. A to si nežiada nejakú strašne zložitú a dramatickú prestavbu sociálneho systému. To si žiada len zakomponovanie prvkov do jednotlivých zákonov, ktoré v časoch, keď sme začínali takéto prvky presadzovať, sme označili jednou jedinou vetou: „Celý systém má byť nastavený tak, aby posielal signál, že pracovať sa má oplatiť, pracovať sa má oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky a žiť len z poberania sociálnych dávok.“ Napriek tomu, že toto bolo povedané tisíce razy a zdôvodňované takisto, stále sa s tým boríme. A kebyže sa len s tým boríme, lebo máme tu niektoré systémové, chybné, choré prvky, ktoré priam podporujú to, aby ľudia nemali motiváciu pracovať, nevolili cestu „radšej práca ako sociálne dávky“. Ale je to naopak. A tak musím pripomenúť, že máme tu, začnem od toho najmenšieho, protiústavnú dávku, ktorá odmeňuje časť ľudí na základe sociálneho postavenia za to, že chodí do školy, za to, že plní zo zákona povinnú školskú dochádzku, a míňame na to veľké milióny, máme tu systém rodičovského príspevku a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý je nastavený tak, že motivuje aby trinásťročné, štrnásťročné deti začali mať deti a aby získavali takto zdroje pre rodinu a komunitu a takýmto spôsobom takto pokračovali ďalej, systém, ktorý motivuje k tomu, aby žiaci akonáhle dovŕšia príslušný vek, boli svojou rodinou sťahovaní z učňovských škôl, na ktorých prípadne aj sú, a zaraďovaní do sociálneho systému ako poberatelia sociálnych dávok. A pritom treba jednoducho len upraviť zákony. Tie návrhy tu boli na stole. Vládnou väčšinou boli odmietnuté. A tieto návrhy by priniesli také úspory, ktoré boli veľmi konzervatívne odhadnuté, takže možno tie úspory by boli omnoho väčšie, že keby sme ich mali, tak pán minister by vôbec nemusel napríklad hovoriť o tom, že nie sú peniaze na rast platov učiteľov v zmysle ich požiadaviek, pretože sa jedná o úspory v rozsahu 60 mil. až 100 mil. eur ročne. Ale tu nejde prioritne o úspory, to by som chcel veľmi zdôrazniť, pretože keby sme išli naozaj do dôsledkov, tak by sme vedeli vyčísliť, že úspora na celospoločenských nákladoch, ktoré nám vznikajú tým, že takto podporujeme rozrastanie chudoby, že takto podporujeme tie kroky a tie javy, ktoré som tu spomínal, sú omnoho, omnoho vyššie a idú do stoviek miliónov, pretože sa to reťazí na poberaní sociálnych dávok, na tom, že títo ľudia vypadajú z tvorby hodnôt, z platenia daní a že zostávajú len príveskom na sociálnej úlohe štátu a sú len tými, ktorí sú pasívnymi poberateľmi a spoločnosti nič nepridávajú.
Nedá mi, aby som sa nedotkol takisto oblasti zdravotníctva. Teraz je táto oblasť naozaj mimoriadne aktuálna. Mnohokrát sme to kritizovali ešte za prvej vlády Roberta Fica, pretože tam sú korene dnešných problémov, nielen v oblasti zdravotníctva, ale vo všetkých oblastiach, pretože tie problémy, ktoré dnes riešime, len dohnali súčasnú vládnu väčšinu. A svoje korene majú v prvej vláde Roberta Fica.
Tak aj súčasný dnešný aktuálny problém, ktorý je, je vyjadrený prehratou arbitrážou za zákaz zisku so zdravotnými poisťovňami, ktorý opäť bude odčerpávať prostriedky zo štátneho rozpočtu, je len výsledkom neodbornej, ba, by som povedal, babráckej politiky a babráckeho prístupu k legislatíve zo strany prvej vlády Roberta Fica, pretože toľko kritizovaný zákaz alebo, tak, aby som sa posunul do optiky vládnej väčšiny, toľkokrát nastoľovaný zákaz zisku zdravotných poisťovní v tomto slovnom spojení sa možno hodí na nejaký transparent na míting strany SMER alebo na rozhovor s priaznivcami strany SMER, aké to je zlé, ale určite sa nehodí do serióznej a odborne pripravenej legislatívy, pretože na základe takéhoto babráckeho spôsobu uplatnenia a realizácie tohto zámeru v zákone sme dospeli k tomu, že Slovensko prehralo arbitráž a pravdepodobne prehrá ďalšie súdne spory, ďalšie arbitráže a nebude to o 40 miliónoch spolu so súdnymi trovami, ktoré dnes máme na stole, ale bude to o mnohonásobne vyššej čiastke. To vyčíslenie, ja ho zopakujem, je z médií známe, už ho povedali viacerí moji kolegovia, presahuje 800 miliónov. A teraz som zvedavý, kde budeme hľadať tie peniaze, ale hlavne kto to spôsobil. Jednoznačne to spôsobil zle aplikovaný úmysel pristúpiť k tomu, aby zdravotné poisťovne nemohli vyťahovať nad rámec toho, čo je nevyhnutné, s primeraným ziskom na prevádzku prostriedky zo zdravotného poistenia.
Ja bez problémov poviem, že je úplne normálne, aby bol systém financovania akejkoľvek starostlivosti, či už zdravotnej, dôchodkovej alebo inej, zabezpečovaný transparentne, to znamená, aby sme presne a jasne vedeli, čo je určené na náklady plus primeraný zisk pre subjekty, ktoré spravujú tento systém a zabezpečujú tento systém, aby sme presne vedeli, koľko prostriedkov má byť použitých na príslušný účel, v tomto prípade na zdravotnú starostlivosť. A ja už som to tu viackrát povedal, keď tu bola pani Zvolenská. A som sa jej spýtal, nedostal som od nej odpoveď, ja stále nerozumiem tomu, ako je možné, že takýto problém nemáme napríklad pri dôchodkových správcovských spoločnostiach, ako je možné, že dôchodky, ktoré sú takisto zabezpečované prostredníctvom viacerých súkromných správcovských spoločností, čo je v prenesenom význame, princípe to isté ako zdravotná poisťovňa, len zabezpečujú iný účel, prečo takýto problém nemáme pri dôchodkových správcovských spoločnostiach. No je to jednoducho preto, pretože zákon je postavený tak, že dôchodkové správcovské spoločnosti majú jasne definovaný zdroj svojich príjmov, správne poplatky, ktoré sa skladajú z dvoch zložiek a dosť. A dôchodkové správcovské spoločnosti vedia, že toto je ich príjem, v rámci toho si musia tvoriť zisk a to ostatné je majetkom sporiteľa. Prečo takýmto spôsobom nie je postavený zdravotný systém? Prečo tu nemáme jasne definovaný správny poplatok, nech je zložený a vytvorený akokoľvek? Nebudem hovoriť dneska, ani to nemám v úmysle, o číslach, pretože to je o primeranom nastavení a dosť. A tým pádom by sme to mali jasné.
Ale hlavné, čo som chcel povedať, je ten rozdiel medzi odborným, neodborným, politickým a naozaj odborno-legislatívnym prístupom k problému, pretože keby bol takýmto spôsobom nastavený alebo takýmto spôsobom aj vykonaný zásah do systému financovania zdravotných poisťovní, tak by sme dnes podľa môjho názoru nečelili arbitrážam, pretože ani by to nebolo v rozpore s ústavou, ani by to nijakým spôsobom nezakladalo dôvod na arbitrážne konanie. Ale keď sa ideme škrabať okolo hlavy takto (Názorná ukážka zo strany rečníka.), tak potom jednoducho to dopadne tak, ako to dopadne, že sa do legislatívy vnášajú politické názory, túžby a predstavy, ktoré sa hodia skôr na mítingy ako do znenia zákonov, a ťažkými miliónmi Slovenská republika za to bude platiť, nie vláda Roberta Fica, ale Slovenská republika. A preto by bolo namieste, keby tieto náklady, ktorým pravdepodobne sa nebude dať vyhnúť, si zobrali na svoje bremená, na svoj chrbát predstavitelia strany SMER, keď ta vedeli napínať svaly, že keď sa chcú zdravotné poisťovne súdiť, tak ech sa skúsia súdiť so štátom. Takto vystupoval svalnato pán vtedajší premiér a súčasný premiér pán Robert Fico. A machroval pred národom, ako sa on ničoho nebojí. Tak keď sa teraz ničoho nebojí a keď je chlap, tak nech povie, okej, tak ja na toto zoženiem peniaze tou svojou vlastnou hlavou, ako to dokázal už v minulosti. To by bolo férové. Ta zmenená rétorika, ktorá tu zaznieva, alebo upravená, posunutá rétorika, ktorú sme mali cez víkend možnosť počuť od premiéra aj od predsedu parlamentu pána Pašku, že no, áno, ale zarobili sme na tom vyše 200 miliónov, takže to v zásade sme v pluse, je nepriamym priznaním, že platiť sa bude. Ako inak si to mám vysvetliť, keď sa povie, že síce áno, je tu nejaká prehratá arbitráž, ale ten náš výnos z toho za tie dva roky, čo to trvalo, bol vyše 200 miliónov? Jednak je morálne absolútne neprípustné takýmto spôsobom pristupovať k legislatívne a jednak máme len prvú prehratú arbitráž. A ďalšie arbitráže sú otvorené. Keď to bude rásť do tých niekoľko stámiliónových rozmerov, tak potom čo urobíme?
Takže aby sme sa zasa dostali do všeobecnej roviny a aby som sa mohol dostať k záveru svojho vystúpenia, ešte predsa len sa dotknem 2. piliera a dôchodkového systému. Ja s veľkým potešením som zaznamenal vyjadrenia pána ministra tu sediaceho počas víkendu, že tie objavujúce sa úvahy o tom, že keď sa bude rozpočet rozsýpať ako domček z kariet, čo bude, že už sa nebude uvažovať o tom, že sa siahne na ten zvyšok prostriedkov, ktoré v 2. pilieri sú. Nech sa na mňa pán minister nenahnevá, veľmi si to cením, že to povedal, aj mu verím, že to tak myslí, ale viem, že keď na to príde, nebude on ten, kto o tom bude rozhodovať.
Takže teraz by som chcel apelovať na všetkých, aby sme jednak si spomenuli a išli tou cestou, ktorá tu viackrát zaznela aj z úst súčasného premiéra, že poďme sa dohodnúť na ústavnom zákone, ktorý by fixoval pozíciu 2. piliera a nalinkoval tam nejakú cestu do budúcnosti vo väzbe na ekonomickú kondíciu krajiny, ktorá bude. A apelujem týmto aj na kolegov z opozície, aby som to teraz zovšeobecnil. Toto si žiada naozaj istý nadhľad, istú štátnickú múdrosť a nielen teda také vzájomné politické hry, kto z koho a kto koho viac a kedy dobehne. Ale naozaj tu sa musíme pozrieť cez prah desiatok rokov dozadu, keď tu už nebude ani SMER, ani pán premiér Fico, ani pán minister Kažimír, ani ja, ani nikto možno z tejto snemovne. Ale po nás môže zostať stabilný a dobre vybudovaný základ dôchodkového systému vo svojich princípoch. Tie detaily určite budú podliehať zmenám a budú reagovať na konkrétny vývoj, ktorý vtedy bude, ale tie základy sú naozaj najdôležitejšie, pretože bez dobrých základov nemôže byť vybudovaná žiadna stavba, teda dobrá stavba, ktorá má mať trvalý charakter. Takže apelujem na to, aby sme na tom pracovali, aby sme sa touto cestou vybrali, aby sme nečakali na to, keď naozaj bude rozpočet v koncoch a keď tu predstúpi pán premiér Fico, ako on nemá problém, a pod akým akýmkoľvek dôvodom, ktorý práve vtedy si už či vyfabrikuje, vymyslí, vytvorí alebo ja neviem, čo s ním urobí, nám prednesie, ako je nevyhnutné a ako je dôležité, dočasne určite, by sa vtedy povedalo, dočasne siahnuť na prostriedky aj tie zvyšné, ktoré idú do 2. piliera, pretože inač nesplníme to, čo sme sa zaviazali splniť v rámci Európy, že znížime rozpočet pod 3 %. A to, si myslím, bude reálny problém, znížiť rozpočet na základe tohto rozpočtu alebo ani nie na základe rozpočtu, lebo rozpočet len odráža kroky, hospodárske kroky vlády, a tie sú zlé, takže na základe tohto to bude veľký problém, naplniť tento cieľ, a preto nečakajme, kým sa dostaneme do tejto situácie, lebo už bude neskoro, a robme kroky rýchlo, rokujme a dohodnime sa na tom, aby sme predložili ústavný zákon a ho aj schválili.
Takže keď zrekapitulujem všetko, čo sme si tu povedali, tak by som to mohol zhrnúť asi takto. Dane sa nevyberú v takom rozsahu, ako sú zahrnuté v štátnom rozpočte, budú výrazne chýbať príjmy, čomu nasvedčuje všetko, čo sa okolo nás deje.
Nezamestnanosť stúpa dynamickým tempom. Dovolím si povedať poznámku na margo toho, že je tu kríza a že tak je to aj v iných krajinách. Pozrite si okolité krajiny, či už V-4. Alebo pozrite si Rakúsko a Nemecko. A pozrite si, ako rýchlo tam stúpa nezamestnanosť. A pozrite si, ako rýchlo stúpa nezamestnanosť na Slovensku. Všetci čelia zhruba tomu istému ekonomickému prostrediu v rámci Európskej únie. Ale na Slovensku dynamika rastu nezamestnanosti je obrovská. A ten dôvod, prečo je taká vysoká dynamika rastu u nás, je jediný, vládne opatrenia, zmeny zákonov, Zákonník práce a po novom roku rast odvodov, rast daní a všetky veci, ktoré sme tu mnohokrát pomenovali. Ženiete nezamestnanosť hore, ženiete ju smerom k 18 %, kde sme ju začali stláčať ako v roku 2002, vraciame sa späť a vraciame sa raketovou rýchlosťou.
Takisto si nemyslím, že sa podarí udržať výdavky na uzde, tak ako sú naplánované v štátnom rozpočte. To bude ďalší negatívny faktor. Dohoda so samosprávami je pekná vec, ale neverím tomu, že sa ju podarí naplniť. Plus sú tam ďalšie a ďalšie riziká, ktoré budú spôsobovať, že neverím tomu, že sa podarí udržať výdavky tak, ako štátny rozpočet predpokladá. Vychádza mi z toho, že štátnemu rozpočtu bude chýbať na naplnenie jeho cieľov 500 miliónov až 1 miliarda v závere roka alebo a už v druhej polovici roka a to spôsobí, že ten plánovaný zámer dostať sa tu na 2,9 % bude nenaplnený, pokiaľ sa neprijmú ďalšie drastické opatrenia. A toho sa ja najviac obávam, pretože ďalšie drastické opatrenia znamenajú ďalšie spomaľovanie rastu, ďalší nárast nezamestnanosti a v tom najhoršej variante aj ďalšie vykrádania špájz, súkromných špájz, ďalšie zoštátňovanie príjmov v 2. pilieri, ďalšie negatíva. Už dnes viaceré inštitúcie začínajú hovoriť o tom, že Slovensko nielen spomaľuje, ale že vo veľmi blízkej dobe pravdepodobne zastaví, teda v rámci hospodárskeho rastu. A to je tá najhoršia správa, ktorú hospodárska politika socialistickej vlády Roberta Fica prináša. Ja myslím, že vláda bude rada, keď sa jej podarí v budúcom roku uzavrieť rozpočet tak, že tu bude pod 4 %, nie pod 3 %.Takže takúto ja vidím veľkú dieru v štátnom rozpočte. A to je len preto, lebo sa odkladajú tie pozitívne opatrenia, ktoré by mohli pomôcť rozpočtu, pretože vás brzdí ideológia alebo ješitnosť, aby ste prijali návrhy zo strany opozície, a na druhej strane sa prijímajú veľmi zlé opatrenia voči hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, voči podnikateľskému prostrediu a voči zamestnávaniu a voči zamestnanosti.
A ešte by som na jednu vec zabudol. To je upozornenie pre vládnu stranu. A opäť to súvisí s učiteľmi, ale je to veľmi dôležité, aby som to povedal. Bol tu predložený pozmeňujúci návrh, ktorý mení to, čo, už to viete, zmeniť treba. My sme poukázali už na to, že v tom pozmeňujúcom návrhu, konkrétne v § 5 ods. 2, je napísané, že stupnica platových taríf sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2013 nedohodne inak. Keď si preložíme tento text, naozaj to znamená, že keď učitelia nepodpíšu s vládou kolektívnu dohodu o tých 5 %, tak zo zákona podľa tohto pozmeňujúceho návrhu budú mať 0-percentné navýšenie. Ja viem, že ste od tohto zámeru, alebo aspoň ste to tak jasne a viacerými ústami povedali, odstúpili, že vláda rozhodla o tom, že sa navýšia o 5 % tarify. Ale upozorňujem, vy to máte v návrhu zákona, v pozmeňujúcom návrhu, ktorý, keď schválite, tak ten je viac ako to, že na tlačovej konferencii niečo niekto povie. Takže keď chcete, aby platilo to, že zvýšite tie tarify o 5 %, tak musíte zmeniť pozmeňujúci návrh. Z toho pozmeňujúceho návrhu musí vypadnúť ten odsek 2, pretože, keď nevypadne, bude platiť tá nula, pokiaľ nedôjde k podpisu kolektívnej zmluvy. Proste tak to je, či sa vám to páči alebo nepáči. Takže ja vás vyzývam, pretože nie je možné pozmeňujúcim návrh zmeniť pozmeňujúci návrh, je možné len tento pozmeňujúci návrh stiahnuť a podať nový pozmeňujúci návrh, v ktorom tento odsek nebude, až to nespravíte, tak zafixujete tú nulu, ja to vidím takto, a upozorňujem vás na to, je na vás, ako s tým naložíte, ale určite ste o tom vedeli a určite keď na to príde, tak budeme vedieť, kto ako konal.
Vážené dámy, vážení páni, tento rozpočet je, ako som povedal, zrkadlom toho, čo vláda už urobila, a bude ďalej zachytávať a odzrkadľovať to, čo ešte urobí inými zákonmi vo svojej hospodárskej politike. Zatiaľ tieto zmeny sú negatívne a budú znamenať, že rozpočet nebude naplnený, tak ako je predložený. A preto zaň, samozrejme, nebudem ani hlasovať, pretože si myslím, že len odráža to, že Slovensko spomaľuje, na Slovensku rastie nezamestnanosť, na Slovensku sa zhoršujú podmienky pre podnikanie. A to, že tomu tak je, spôsobuje vláda svojimi zákonmi, ktoré pretláča cez Národnú radu. Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
11.12.2012 o 9:01 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Dobré ráno všetkým želám. No je také zložitejšie nadväzovať po prerušenej rozprave alebo prerušenej reči, ale tak sa nejako napojíme. Takže začnem len takým veľmi krátkym záverom, aby sme mali načo nadviazať.
Až sa dobre pamätám, ten záver mojej reči bol, myslím, o tom, akým spôsobom vlastne by mala fungovať tá zamýšľaná alebo uvažovaná v rámci odbornej diskusie rozvíjaná minidaň, ktorá by umožnila znížiť odvodové zaťaženie o minimálne 10 %, kde by sme mohli zvažovať, ktoré odvody zrušíme, či zrušíme odvody do fondu nezamestnanosti, nemocenské, garančný fond, rezervný fond solidarity a ďalšie alebo napríklad či zrušíme zdravotné odvody. Každopádne by nám objem zhruba jeden a pol miliardy, pravdepodobne v budúcom roku aj vyšší, umožnil ísť takýmto spôsobom veľmi dramatickým spôsobom znížiť odvody. A to by určite Slovensku pomohlo významne. Pomohlo by to rastu zamestnanosti, pomohlo by to podnikateľskému prostrediu, znížilo by to odvodové zaťaženie všetkým, v tomto prípade je to plošné opatrenie, takže absolútne, absolútne všetkým. Ale zároveň nahradenie odvodov takouto minidaňou by zmenilo váhy dopadov odvodového a hlavne daňového zaťaženia na rôzne skupiny obyvateľov. Výrazne by si tak polepšili zamestnanci, všetci zamestnanci, to znamená ľudia, ktorých príjem pochádza z platu a ktorí nepodnikajú. Tí by na tom jednoznačne profitovali v objeme niekoľkých percent, pretože 0,1 % na minidaň z obratu za bezhotovostné transakcie by ich nezasiahlo takmer nijako, pretože za platenie alebo kupovanie si tovarov alebo služieb oni neznášajú túto minidaň. Táto minidaň by sa prejavila na príjme tých, ktorí poskytujú tovary a služby. A takisto by to veľmi výrazne pomohlo malým a stredným podnikom a podnikateľom a firmám. Ten väčší negatívny dopad by bol na finančný sektor, to znamená sektor, ktorý veľmi často obracia kapitál. A tým, že by tieto obraty boli zaťažené touto uvažovanou 0,1 %, tak, samozrejme, tam by to daňové zaťaženie narástlo. A treba zvážiť, či je to dobrá cesta alebo má táto cesta svoje riziká, ktoré by nás mohli viesť k tomu, že by sme sa touto cestou nevydali. Každopádne až chceme ísť cestou výrazného zníženia, výrazného zníženia, znova zdôrazňujem, daní a odvodov, neviem, či nájdeme inú cestu ako nahradenie súčasného spôsobu zdaňovania či z časti alebo výrazne iným spôsobom zdaňovania.
Dotkol som sa už DPH, ktorú vidíme tak, že s ňou máme veľké problémy, skoro najväčšie v rámci Európskej únie. Ale keby sme aj nemali také veľké problémy a boli by sme niekde v strede z hľadiska schopnosti vyberať túto daň a nemať také veľké daňové úniky, každopádne vždy bude platiť, že táto daň je tak komplikovaná, že vždy bude zvádzať a nielen zvádzať, lebo vždy budeme čeliť tomu, že tu budú daňové úniky, budú pokusy o daňové úniky, nielen o úniky, a to je možno na tejto dani najhoršie, ale o vykrádanie tejto dane, pretože keby sme bojovali len s tým, že niekto sa vyhne plateniu, tak to je taký trvalý síce boj, ale menej nebezpečný ako to, že bojujeme s tým, že existujú dnes nie desiatky, ale stovky, možno tisíce firiem, ktoré vyťahujú peniaze z tejto dane, ktorých „podnikateľská činnosť" spočíva v tom, že vystavujú fiktívne alebo fingujú podnikateľskú činnosť a na základe toho vyťahujú prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z daňovej správy prostredníctvom tejto dane. A s týmto boj bude trvalý a ťažký a, určite sa zhodneme na tom, veľmi nákladný. Tento boj je veľmi nákladný. Žiada si veľké kapacity, veľké množstvo ľudí, obrovský aparát. A nikdy nebude absolútne úspešný. Vždy bude čiastočne úspešný.
Nedá mi teraz, aby som sa jedného konkrétneho prípadu nedotkol a zároveň aj nepoložil otázku pánovi ministrovi. Nedávno sme počuli a určite sme sa všetci potešili, že mali sme ďalší úspešný prípad toho, ako daňová správa odhalila veľmi rozsiahly daňový podvod alebo únik z tejto dane, do ktorého sú už zapletené, ako pán minister povedal, aj seriózne firmy, veľké firmy, potravinárske firmy, ktoré, myslím, že s cukrom sa to spájalo, takisto vyťahovali z tejto dane prostriedky. A tá moja otázka spočíva v tom, že pokiaľ tie informácie, tak ako aj boli zverejnené, sú, že tak znamená to, že na jednej strane sa tu veľmi dôkladnou a dobrou a asi aj dlhodobou mravenčou prácou ľudí, ktorí sú v tom zapojení aj na daňovom úrade, aj na polícii, aj na všetkých príslušných zložkách, podarilo rozkryť veľmi negatívnu činnosť a podarilo sa aj zaistiť ľudí, ktorí túto činnosť páchali, ako vníma to, že prokuratúra do 24 hodín zrušila všetky obvinenia, stiahla ich. A to je to, nad čím by sme sa mali zamyslieť. Kroky vykonané absolútne korektne v zmysle zákona a v súčinnosti s prokuratúrou vyústia do odhalenia veľmi závažnej trestnej činnosti alebo podozrení z veľmi závažnej trestnej činnosti, ktoré vyústi zadržaním príslušných osôb, a, hop, do 24 hodín prokuratúra zmení názor, stiahne všetky obvinenia, tieto osoby sú prepustené. Ale opravte ma, až sa mýlim. Ale to, že prokuratúra stiahne obvinenia, znamená, že všetky zhromaždené dôkazy, ktoré sa zhromaždili v rámci tej činnosti, ktorá viedla k tomu záveru, ktorý som spomenul, sa nedajú použiť, sa nedajú použiť v trestnom konaní. A teraz z toho vyúsťuje to hrozné, s čím sa stretávame tu na Slovensku. A opýtal by som sa, čo to máme za prokuratúru, ako tu môžu ľudia očakávať nejakú spravodlivosť, keď sú svedkami takéhoto konania? Príslušní ministri, policajný prezident a všetci ostatní zvolajú tlačovku, aký sa podaril kúsok perfektný a ako sa odhalilo niečo hrozné, a prokuratúra zastaví trestné stíhanie osôb, ktoré túto činnosť spáchali.
Takže zároveň vidíme, kam to vedie, keď nemáme vymenovaného prokurátora už vyše roka, ktorý bol riadne zvolený. A opäť sú to len trpké plody teraz nie ekonomických, zlých rozhodnutí, ale zlých politických rozhodnutí, ktoré vedú k tomu, že prokuratúra potom funguje tak, ako funguje, alebo tak, ako som teraz popísal. A je to naozaj alarmujúce. A bol by som rád, keby sa v záverečnej reči k tomu vyjadril aj pán minister, lebo to sa nás dotýka všetkých. Určite to nikoho neteší.
Ďalšou oblasťou, ktorá nás neustále trápi, je, a často sa aj diskutuje v parlamente o nej, keď potrebujeme na niečo peniaze. Posledná taká veľká diskusia bola, že stoja skoro denne učitelia pred Úradom vlády alebo pred parlamentom alebo na námestí a už asi tretí týždeň, až sa nemýlim, žiadajú zvýšenie platov. Stále odpoveď je: „Viac sa nedá.“
A zároveň sme konfrontovaní s tým, že sa vynakladajú problematicky z nášho pohľadu niektoré plnenia alebo niektoré výdavky. Tak ja spomeniem z nich aspoň tie, ktoré zatiaľ dostali najväčšiu publicitu.
Poskytovanie dotácií na udržanie pracovných miest veľkým, silným firmám, ktoré ide do desiatok, stoviek miliónov. A nebudem to už teraz rozvádzať, či sa to malo, nemalo. No nemalo sa to jednoznačne podľa mňa. Určite skôr to zaváňa nejakou prihrávkou alebo rozdávaním peňazí spriazneným kamarátom alebo spriazneným firmám. Ale prečo sa doteraz nezamyslela vláda nad tým, že keď sa už rozhodne, že štát poskytne v takom veľkom rozsahu súkromnej firme prostriedky za akýmkoľvek titulom, nie je namieste, aby štát zároveň uvažoval, aby mal kontrolu nad týmito prostriedkami, a to nielen kontrolu nejakú ex post na základe nejakej správy alebo takéhoto nejakého dodatočného informovania, akým spôsobom sa naložilo s týmito prostriedkami, či naozaj išli na to, na čo to bolo deklarované, a vôbec ako tá firma funguje, keď potrebuje takéto ohromné dotácie z pohľadu štátu, ale prečo neuvažujeme nad tým, že priamo do štruktúr tejto firmy, do jej dozornej rady alebo iných orgánov nie sú nominovaní zástupcovia štátu, ktorí by mali za úlohu kontrolovať a dohliadať na to, ako sa peniaze daňových poplatníkov používajú? Veď to sú desiatky, stovky miliónov z daní občanov tým, že sa utiahli opasky inde, že sa nedá napríklad teraz na zvýšenie platov učiteľov, niektoré konkrétne osoby sú obdarované. A to sa mi zdá veľmi, veľmi šlendriánsky prístup k tomu, že takto dáme šmahom ruky peniaze a potom už to necháme tak, že však je to vybavené, peniaze odišli a dej sa čo dej. To je jedna poznámka.
A druhá poznámka s tým súvisiaca, je to nesprávne, a mnohokrát na to poukazujeme, míňanie prostriedkov v rámci sociálneho systému. Naozaj, na tom sa zhodne nielen celé politické spektrum, ale aj určite skoro celé Slovensko, že v rámci sociálneho systému máme zle nastavený sociálny a dávkový systém, že nepomáha tak, ako by pomáhať mal tam, kde je pomoc naozaj potrebná. Ale, naopak, tam, kde to motivuje k úplne zlému spôsobu života, zlým motiváciám, zlým spôsobom vedenia života, tie peniaze naďalej poskytujeme. A to si nežiada nejakú strašne zložitú a dramatickú prestavbu sociálneho systému. To si žiada len zakomponovanie prvkov do jednotlivých zákonov, ktoré v časoch, keď sme začínali takéto prvky presadzovať, sme označili jednou jedinou vetou: „Celý systém má byť nastavený tak, aby posielal signál, že pracovať sa má oplatiť, pracovať sa má oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky a žiť len z poberania sociálnych dávok.“ Napriek tomu, že toto bolo povedané tisíce razy a zdôvodňované takisto, stále sa s tým boríme. A kebyže sa len s tým boríme, lebo máme tu niektoré systémové, chybné, choré prvky, ktoré priam podporujú to, aby ľudia nemali motiváciu pracovať, nevolili cestu „radšej práca ako sociálne dávky“. Ale je to naopak. A tak musím pripomenúť, že máme tu, začnem od toho najmenšieho, protiústavnú dávku, ktorá odmeňuje časť ľudí na základe sociálneho postavenia za to, že chodí do školy, za to, že plní zo zákona povinnú školskú dochádzku, a míňame na to veľké milióny, máme tu systém rodičovského príspevku a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý je nastavený tak, že motivuje aby trinásťročné, štrnásťročné deti začali mať deti a aby získavali takto zdroje pre rodinu a komunitu a takýmto spôsobom takto pokračovali ďalej, systém, ktorý motivuje k tomu, aby žiaci akonáhle dovŕšia príslušný vek, boli svojou rodinou sťahovaní z učňovských škôl, na ktorých prípadne aj sú, a zaraďovaní do sociálneho systému ako poberatelia sociálnych dávok. A pritom treba jednoducho len upraviť zákony. Tie návrhy tu boli na stole. Vládnou väčšinou boli odmietnuté. A tieto návrhy by priniesli také úspory, ktoré boli veľmi konzervatívne odhadnuté, takže možno tie úspory by boli omnoho väčšie, že keby sme ich mali, tak pán minister by vôbec nemusel napríklad hovoriť o tom, že nie sú peniaze na rast platov učiteľov v zmysle ich požiadaviek, pretože sa jedná o úspory v rozsahu 60 mil. až 100 mil. eur ročne. Ale tu nejde prioritne o úspory, to by som chcel veľmi zdôrazniť, pretože keby sme išli naozaj do dôsledkov, tak by sme vedeli vyčísliť, že úspora na celospoločenských nákladoch, ktoré nám vznikajú tým, že takto podporujeme rozrastanie chudoby, že takto podporujeme tie kroky a tie javy, ktoré som tu spomínal, sú omnoho, omnoho vyššie a idú do stoviek miliónov, pretože sa to reťazí na poberaní sociálnych dávok, na tom, že títo ľudia vypadajú z tvorby hodnôt, z platenia daní a že zostávajú len príveskom na sociálnej úlohe štátu a sú len tými, ktorí sú pasívnymi poberateľmi a spoločnosti nič nepridávajú.
Nedá mi, aby som sa nedotkol takisto oblasti zdravotníctva. Teraz je táto oblasť naozaj mimoriadne aktuálna. Mnohokrát sme to kritizovali ešte za prvej vlády Roberta Fica, pretože tam sú korene dnešných problémov, nielen v oblasti zdravotníctva, ale vo všetkých oblastiach, pretože tie problémy, ktoré dnes riešime, len dohnali súčasnú vládnu väčšinu. A svoje korene majú v prvej vláde Roberta Fica.
Tak aj súčasný dnešný aktuálny problém, ktorý je, je vyjadrený prehratou arbitrážou za zákaz zisku so zdravotnými poisťovňami, ktorý opäť bude odčerpávať prostriedky zo štátneho rozpočtu, je len výsledkom neodbornej, ba, by som povedal, babráckej politiky a babráckeho prístupu k legislatíve zo strany prvej vlády Roberta Fica, pretože toľko kritizovaný zákaz alebo, tak, aby som sa posunul do optiky vládnej väčšiny, toľkokrát nastoľovaný zákaz zisku zdravotných poisťovní v tomto slovnom spojení sa možno hodí na nejaký transparent na míting strany SMER alebo na rozhovor s priaznivcami strany SMER, aké to je zlé, ale určite sa nehodí do serióznej a odborne pripravenej legislatívy, pretože na základe takéhoto babráckeho spôsobu uplatnenia a realizácie tohto zámeru v zákone sme dospeli k tomu, že Slovensko prehralo arbitráž a pravdepodobne prehrá ďalšie súdne spory, ďalšie arbitráže a nebude to o 40 miliónoch spolu so súdnymi trovami, ktoré dnes máme na stole, ale bude to o mnohonásobne vyššej čiastke. To vyčíslenie, ja ho zopakujem, je z médií známe, už ho povedali viacerí moji kolegovia, presahuje 800 miliónov. A teraz som zvedavý, kde budeme hľadať tie peniaze, ale hlavne kto to spôsobil. Jednoznačne to spôsobil zle aplikovaný úmysel pristúpiť k tomu, aby zdravotné poisťovne nemohli vyťahovať nad rámec toho, čo je nevyhnutné, s primeraným ziskom na prevádzku prostriedky zo zdravotného poistenia.
Ja bez problémov poviem, že je úplne normálne, aby bol systém financovania akejkoľvek starostlivosti, či už zdravotnej, dôchodkovej alebo inej, zabezpečovaný transparentne, to znamená, aby sme presne a jasne vedeli, čo je určené na náklady plus primeraný zisk pre subjekty, ktoré spravujú tento systém a zabezpečujú tento systém, aby sme presne vedeli, koľko prostriedkov má byť použitých na príslušný účel, v tomto prípade na zdravotnú starostlivosť. A ja už som to tu viackrát povedal, keď tu bola pani Zvolenská. A som sa jej spýtal, nedostal som od nej odpoveď, ja stále nerozumiem tomu, ako je možné, že takýto problém nemáme napríklad pri dôchodkových správcovských spoločnostiach, ako je možné, že dôchodky, ktoré sú takisto zabezpečované prostredníctvom viacerých súkromných správcovských spoločností, čo je v prenesenom význame, princípe to isté ako zdravotná poisťovňa, len zabezpečujú iný účel, prečo takýto problém nemáme pri dôchodkových správcovských spoločnostiach. No je to jednoducho preto, pretože zákon je postavený tak, že dôchodkové správcovské spoločnosti majú jasne definovaný zdroj svojich príjmov, správne poplatky, ktoré sa skladajú z dvoch zložiek a dosť. A dôchodkové správcovské spoločnosti vedia, že toto je ich príjem, v rámci toho si musia tvoriť zisk a to ostatné je majetkom sporiteľa. Prečo takýmto spôsobom nie je postavený zdravotný systém? Prečo tu nemáme jasne definovaný správny poplatok, nech je zložený a vytvorený akokoľvek? Nebudem hovoriť dneska, ani to nemám v úmysle, o číslach, pretože to je o primeranom nastavení a dosť. A tým pádom by sme to mali jasné.
Ale hlavné, čo som chcel povedať, je ten rozdiel medzi odborným, neodborným, politickým a naozaj odborno-legislatívnym prístupom k problému, pretože keby bol takýmto spôsobom nastavený alebo takýmto spôsobom aj vykonaný zásah do systému financovania zdravotných poisťovní, tak by sme dnes podľa môjho názoru nečelili arbitrážam, pretože ani by to nebolo v rozpore s ústavou, ani by to nijakým spôsobom nezakladalo dôvod na arbitrážne konanie. Ale keď sa ideme škrabať okolo hlavy takto (Názorná ukážka zo strany rečníka.), tak potom jednoducho to dopadne tak, ako to dopadne, že sa do legislatívy vnášajú politické názory, túžby a predstavy, ktoré sa hodia skôr na mítingy ako do znenia zákonov, a ťažkými miliónmi Slovenská republika za to bude platiť, nie vláda Roberta Fica, ale Slovenská republika. A preto by bolo namieste, keby tieto náklady, ktorým pravdepodobne sa nebude dať vyhnúť, si zobrali na svoje bremená, na svoj chrbát predstavitelia strany SMER, keď ta vedeli napínať svaly, že keď sa chcú zdravotné poisťovne súdiť, tak ech sa skúsia súdiť so štátom. Takto vystupoval svalnato pán vtedajší premiér a súčasný premiér pán Robert Fico. A machroval pred národom, ako sa on ničoho nebojí. Tak keď sa teraz ničoho nebojí a keď je chlap, tak nech povie, okej, tak ja na toto zoženiem peniaze tou svojou vlastnou hlavou, ako to dokázal už v minulosti. To by bolo férové. Ta zmenená rétorika, ktorá tu zaznieva, alebo upravená, posunutá rétorika, ktorú sme mali cez víkend možnosť počuť od premiéra aj od predsedu parlamentu pána Pašku, že no, áno, ale zarobili sme na tom vyše 200 miliónov, takže to v zásade sme v pluse, je nepriamym priznaním, že platiť sa bude. Ako inak si to mám vysvetliť, keď sa povie, že síce áno, je tu nejaká prehratá arbitráž, ale ten náš výnos z toho za tie dva roky, čo to trvalo, bol vyše 200 miliónov? Jednak je morálne absolútne neprípustné takýmto spôsobom pristupovať k legislatívne a jednak máme len prvú prehratú arbitráž. A ďalšie arbitráže sú otvorené. Keď to bude rásť do tých niekoľko stámiliónových rozmerov, tak potom čo urobíme?
Takže aby sme sa zasa dostali do všeobecnej roviny a aby som sa mohol dostať k záveru svojho vystúpenia, ešte predsa len sa dotknem 2. piliera a dôchodkového systému. Ja s veľkým potešením som zaznamenal vyjadrenia pána ministra tu sediaceho počas víkendu, že tie objavujúce sa úvahy o tom, že keď sa bude rozpočet rozsýpať ako domček z kariet, čo bude, že už sa nebude uvažovať o tom, že sa siahne na ten zvyšok prostriedkov, ktoré v 2. pilieri sú. Nech sa na mňa pán minister nenahnevá, veľmi si to cením, že to povedal, aj mu verím, že to tak myslí, ale viem, že keď na to príde, nebude on ten, kto o tom bude rozhodovať.
Takže teraz by som chcel apelovať na všetkých, aby sme jednak si spomenuli a išli tou cestou, ktorá tu viackrát zaznela aj z úst súčasného premiéra, že poďme sa dohodnúť na ústavnom zákone, ktorý by fixoval pozíciu 2. piliera a nalinkoval tam nejakú cestu do budúcnosti vo väzbe na ekonomickú kondíciu krajiny, ktorá bude. A apelujem týmto aj na kolegov z opozície, aby som to teraz zovšeobecnil. Toto si žiada naozaj istý nadhľad, istú štátnickú múdrosť a nielen teda také vzájomné politické hry, kto z koho a kto koho viac a kedy dobehne. Ale naozaj tu sa musíme pozrieť cez prah desiatok rokov dozadu, keď tu už nebude ani SMER, ani pán premiér Fico, ani pán minister Kažimír, ani ja, ani nikto možno z tejto snemovne. Ale po nás môže zostať stabilný a dobre vybudovaný základ dôchodkového systému vo svojich princípoch. Tie detaily určite budú podliehať zmenám a budú reagovať na konkrétny vývoj, ktorý vtedy bude, ale tie základy sú naozaj najdôležitejšie, pretože bez dobrých základov nemôže byť vybudovaná žiadna stavba, teda dobrá stavba, ktorá má mať trvalý charakter. Takže apelujem na to, aby sme na tom pracovali, aby sme sa touto cestou vybrali, aby sme nečakali na to, keď naozaj bude rozpočet v koncoch a keď tu predstúpi pán premiér Fico, ako on nemá problém, a pod akým akýmkoľvek dôvodom, ktorý práve vtedy si už či vyfabrikuje, vymyslí, vytvorí alebo ja neviem, čo s ním urobí, nám prednesie, ako je nevyhnutné a ako je dôležité, dočasne určite, by sa vtedy povedalo, dočasne siahnuť na prostriedky aj tie zvyšné, ktoré idú do 2. piliera, pretože inač nesplníme to, čo sme sa zaviazali splniť v rámci Európy, že znížime rozpočet pod 3 %. A to, si myslím, bude reálny problém, znížiť rozpočet na základe tohto rozpočtu alebo ani nie na základe rozpočtu, lebo rozpočet len odráža kroky, hospodárske kroky vlády, a tie sú zlé, takže na základe tohto to bude veľký problém, naplniť tento cieľ, a preto nečakajme, kým sa dostaneme do tejto situácie, lebo už bude neskoro, a robme kroky rýchlo, rokujme a dohodnime sa na tom, aby sme predložili ústavný zákon a ho aj schválili.
Takže keď zrekapitulujem všetko, čo sme si tu povedali, tak by som to mohol zhrnúť asi takto. Dane sa nevyberú v takom rozsahu, ako sú zahrnuté v štátnom rozpočte, budú výrazne chýbať príjmy, čomu nasvedčuje všetko, čo sa okolo nás deje.
Nezamestnanosť stúpa dynamickým tempom. Dovolím si povedať poznámku na margo toho, že je tu kríza a že tak je to aj v iných krajinách. Pozrite si okolité krajiny, či už V-4. Alebo pozrite si Rakúsko a Nemecko. A pozrite si, ako rýchlo tam stúpa nezamestnanosť. A pozrite si, ako rýchlo stúpa nezamestnanosť na Slovensku. Všetci čelia zhruba tomu istému ekonomickému prostrediu v rámci Európskej únie. Ale na Slovensku dynamika rastu nezamestnanosti je obrovská. A ten dôvod, prečo je taká vysoká dynamika rastu u nás, je jediný, vládne opatrenia, zmeny zákonov, Zákonník práce a po novom roku rast odvodov, rast daní a všetky veci, ktoré sme tu mnohokrát pomenovali. Ženiete nezamestnanosť hore, ženiete ju smerom k 18 %, kde sme ju začali stláčať ako v roku 2002, vraciame sa späť a vraciame sa raketovou rýchlosťou.
Takisto si nemyslím, že sa podarí udržať výdavky na uzde, tak ako sú naplánované v štátnom rozpočte. To bude ďalší negatívny faktor. Dohoda so samosprávami je pekná vec, ale neverím tomu, že sa ju podarí naplniť. Plus sú tam ďalšie a ďalšie riziká, ktoré budú spôsobovať, že neverím tomu, že sa podarí udržať výdavky tak, ako štátny rozpočet predpokladá. Vychádza mi z toho, že štátnemu rozpočtu bude chýbať na naplnenie jeho cieľov 500 miliónov až 1 miliarda v závere roka alebo a už v druhej polovici roka a to spôsobí, že ten plánovaný zámer dostať sa tu na 2,9 % bude nenaplnený, pokiaľ sa neprijmú ďalšie drastické opatrenia. A toho sa ja najviac obávam, pretože ďalšie drastické opatrenia znamenajú ďalšie spomaľovanie rastu, ďalší nárast nezamestnanosti a v tom najhoršej variante aj ďalšie vykrádania špájz, súkromných špájz, ďalšie zoštátňovanie príjmov v 2. pilieri, ďalšie negatíva. Už dnes viaceré inštitúcie začínajú hovoriť o tom, že Slovensko nielen spomaľuje, ale že vo veľmi blízkej dobe pravdepodobne zastaví, teda v rámci hospodárskeho rastu. A to je tá najhoršia správa, ktorú hospodárska politika socialistickej vlády Roberta Fica prináša. Ja myslím, že vláda bude rada, keď sa jej podarí v budúcom roku uzavrieť rozpočet tak, že tu bude pod 4 %, nie pod 3 %.Takže takúto ja vidím veľkú dieru v štátnom rozpočte. A to je len preto, lebo sa odkladajú tie pozitívne opatrenia, ktoré by mohli pomôcť rozpočtu, pretože vás brzdí ideológia alebo ješitnosť, aby ste prijali návrhy zo strany opozície, a na druhej strane sa prijímajú veľmi zlé opatrenia voči hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, voči podnikateľskému prostrediu a voči zamestnávaniu a voči zamestnanosti.
A ešte by som na jednu vec zabudol. To je upozornenie pre vládnu stranu. A opäť to súvisí s učiteľmi, ale je to veľmi dôležité, aby som to povedal. Bol tu predložený pozmeňujúci návrh, ktorý mení to, čo, už to viete, zmeniť treba. My sme poukázali už na to, že v tom pozmeňujúcom návrhu, konkrétne v § 5 ods. 2, je napísané, že stupnica platových taríf sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2013 nedohodne inak. Keď si preložíme tento text, naozaj to znamená, že keď učitelia nepodpíšu s vládou kolektívnu dohodu o tých 5 %, tak zo zákona podľa tohto pozmeňujúceho návrhu budú mať 0-percentné navýšenie. Ja viem, že ste od tohto zámeru, alebo aspoň ste to tak jasne a viacerými ústami povedali, odstúpili, že vláda rozhodla o tom, že sa navýšia o 5 % tarify. Ale upozorňujem, vy to máte v návrhu zákona, v pozmeňujúcom návrhu, ktorý, keď schválite, tak ten je viac ako to, že na tlačovej konferencii niečo niekto povie. Takže keď chcete, aby platilo to, že zvýšite tie tarify o 5 %, tak musíte zmeniť pozmeňujúci návrh. Z toho pozmeňujúceho návrhu musí vypadnúť ten odsek 2, pretože, keď nevypadne, bude platiť tá nula, pokiaľ nedôjde k podpisu kolektívnej zmluvy. Proste tak to je, či sa vám to páči alebo nepáči. Takže ja vás vyzývam, pretože nie je možné pozmeňujúcim návrh zmeniť pozmeňujúci návrh, je možné len tento pozmeňujúci návrh stiahnuť a podať nový pozmeňujúci návrh, v ktorom tento odsek nebude, až to nespravíte, tak zafixujete tú nulu, ja to vidím takto, a upozorňujem vás na to, je na vás, ako s tým naložíte, ale určite ste o tom vedeli a určite keď na to príde, tak budeme vedieť, kto ako konal.
Vážené dámy, vážení páni, tento rozpočet je, ako som povedal, zrkadlom toho, čo vláda už urobila, a bude ďalej zachytávať a odzrkadľovať to, čo ešte urobí inými zákonmi vo svojej hospodárskej politike. Zatiaľ tieto zmeny sú negatívne a budú znamenať, že rozpočet nebude naplnený, tak ako je predložený. A preto zaň, samozrejme, nebudem ani hlasovať, pretože si myslím, že len odráža to, že Slovensko spomaľuje, na Slovensku rastie nezamestnanosť, na Slovensku sa zhoršujú podmienky pre podnikanie. A to, že tomu tak je, spôsobuje vláda svojimi zákonmi, ktoré pretláča cez Národnú radu. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
9:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:37
Ladislav KamenickýChcel by som skôr reagovať na ten váš návrh tej minidane, ktorú sme tu spomínali. A mám taký pocit, že zakaždým, keď vám niekto niečo povie, tak vy si nájdete nejaké riešenie. A celý...
Chcel by som skôr reagovať na ten váš návrh tej minidane, ktorú sme tu spomínali. A mám taký pocit, že zakaždým, keď vám niekto niečo povie, tak vy si nájdete nejaké riešenie. A celý ten koncept váš úplne nie je kompletný a nie je ucelený. Rád by som skutočne videl nejaký komplexný návrh a nielen to, že povie sa, ideme zdaniť všetky bezhotovostné platby, a neuvedomujete si vôbec niektoré dôsledky, ktoré to znamená.
Pri tých kreditných kartách by som chcel skutočne poznamenať, že ten obchodník, ako ste hovorili, ktorí akože to zaplatí, tak ten to nezaplatí. Keď si pôjdete kúpiť tú kávu, tak hovoríte o nejakom 1 %, ak tá káva stojí 1 euro. Tak on si kávu nenavýši o 1 cent, ale o 10 centov. A pri hotovostnej platbe zaplatíte 1,1 eura takisto. A on si to strčí do vrecka. Takže viete, že to bude znova znamenať len zdražovanie. Dotkne sa to bezhotovostnej platby medzi podnikateľmi, medzi občanmi a podnikateľmi, vždy niekto zaplatí overnighty. Zakaždým, keď uložíte peniaze, zaplatíte túto daň.
Ja by som rád videl skutočne taký komplexný návrh, ktorý by nám aj objasnil vaše myšlienkové pochody. Ďakujem pekne. Dovidenia.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.12.2012 o 9:37 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. Pán Kaník, vy skutočne ste tu rozobrali asi všetko, čo vás napadlo, veľmi svojským spôsobom. Ja nebudem na to zatiaľ reagovať, nakoľko vystúpim k viacerým veciam, teda čo sa týka vystúpenia opozičných poslancov potom v rozprave.
Chcel by som skôr reagovať na ten váš návrh tej minidane, ktorú sme tu spomínali. A mám taký pocit, že zakaždým, keď vám niekto niečo povie, tak vy si nájdete nejaké riešenie. A celý ten koncept váš úplne nie je kompletný a nie je ucelený. Rád by som skutočne videl nejaký komplexný návrh a nielen to, že povie sa, ideme zdaniť všetky bezhotovostné platby, a neuvedomujete si vôbec niektoré dôsledky, ktoré to znamená.
Pri tých kreditných kartách by som chcel skutočne poznamenať, že ten obchodník, ako ste hovorili, ktorí akože to zaplatí, tak ten to nezaplatí. Keď si pôjdete kúpiť tú kávu, tak hovoríte o nejakom 1 %, ak tá káva stojí 1 euro. Tak on si kávu nenavýši o 1 cent, ale o 10 centov. A pri hotovostnej platbe zaplatíte 1,1 eura takisto. A on si to strčí do vrecka. Takže viete, že to bude znova znamenať len zdražovanie. Dotkne sa to bezhotovostnej platby medzi podnikateľmi, medzi občanmi a podnikateľmi, vždy niekto zaplatí overnighty. Zakaždým, keď uložíte peniaze, zaplatíte túto daň.
Ja by som rád videl skutočne taký komplexný návrh, ktorý by nám aj objasnil vaše myšlienkové pochody. Ďakujem pekne. Dovidenia.
Neautorizovaný
9:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:39
Daniel DuchoňČo sa týka tej dynamiky rastu nezamestnanosti, ja stále sa snažím zdôrazňovať, že prvoradé, čo vplýva na rast nezamestnanosti, je prepad tržieb, je prepad výnosov spoločnosti. Dostanem sa potom k tomu v rozprave detailnejšie. A poukazuje na to, ako miera nezamestnanosti rástla, či už prvý polrok tohto roku, ale aj minulý rok, to znamená ešte predtým, než sa zavádzali opatrenia novej vlády.
Posledná vec, zdravotníctvo, s tým súvisiaca arbitráž. Ja principiálne nesúhlasím s tým, aby jednoducho zákonom bolo nariadené, aby ľudia povinné odvody odvádzali do súkromných spoločností. A toto sa týka jednak zdravotných poisťovní, ale, samozrejme, aj dôchodcovských správcovských spoločností. Jednoducho myslím si, že je nesprávne, aby toto prikazoval akýkoľvek zákon. Pokiaľ chceme vytvárať trhové prostredie, tak spoločnosti by mali na dobrovoľnej báze súťažiť o to, aby boli firmy alebo ľudia ochotní platiť na ich súkromné účty, odvádzať odvody, navyše ak podľa môjho názoru súkromné zdravotné poisťovne neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu oproti štátnej zdravotnej poisťovni. Nevidím rozdiel medzi poistencom, povedzme, Dôvery, Unionu a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.12.2012 o 9:39 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Áno, ďakujem. Ja by som teda začal od konca vášho prejavu, čo sa týka učiteľov. Áno, ten prvý pozmeňujúci návrh bol podaný tak, ako ste ho citovali. Podstatné je ale to, že v tomto pozmeňujúcom návrhu bola zákonným spôsobom vytvorená možnosť na to, aby sa vôbec mohli platy učiteľov zdvihnúť. Samozrejme, je pravda, že pokiaľ by nedošlo k podpísaniu kolektívnej zmluvy, čo nikto nepredpokladal, tak by to navýšenie bolo nula. Preto je tu pripravený druhý pozmeňujúci návrh, ktorý presne definuje navýšenie platov učiteľov o 5 % do taríf.
Čo sa týka tej dynamiky rastu nezamestnanosti, ja stále sa snažím zdôrazňovať, že prvoradé, čo vplýva na rast nezamestnanosti, je prepad tržieb, je prepad výnosov spoločnosti. Dostanem sa potom k tomu v rozprave detailnejšie. A poukazuje na to, ako miera nezamestnanosti rástla, či už prvý polrok tohto roku, ale aj minulý rok, to znamená ešte predtým, než sa zavádzali opatrenia novej vlády.
Posledná vec, zdravotníctvo, s tým súvisiaca arbitráž. Ja principiálne nesúhlasím s tým, aby jednoducho zákonom bolo nariadené, aby ľudia povinné odvody odvádzali do súkromných spoločností. A toto sa týka jednak zdravotných poisťovní, ale, samozrejme, aj dôchodcovských správcovských spoločností. Jednoducho myslím si, že je nesprávne, aby toto prikazoval akýkoľvek zákon. Pokiaľ chceme vytvárať trhové prostredie, tak spoločnosti by mali na dobrovoľnej báze súťažiť o to, aby boli firmy alebo ľudia ochotní platiť na ich súkromné účty, odvádzať odvody, navyše ak podľa môjho názoru súkromné zdravotné poisťovne neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu oproti štátnej zdravotnej poisťovni. Nevidím rozdiel medzi poistencom, povedzme, Dôvery, Unionu a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný