11. schôdza

Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

Pekné ráno prajem. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja si myslím, že rozpočet nie je len pre ekonómov, ale je to zároveň aj politický dokument, svojím spôsobom, a preto sa dá naňho pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. A to si dovolím.
Ja mám pocit, že v tejto rozprave už naozaj odznelo veľa, rozpočet bol rozobratý veľmi podrobne, preto vnímajte, prosím, možno aj toto moje vystúpenie už aj ako nejakú reflexiu toho, čo sa tu odohráva, možno aj reflexiu nielen samotnej rozpravy k rozpočtu, ale reflexiu možno doby, v ktorej je tento rozpočet prijímaný, a reflexiu politickej situácie, v ktorej je tento rozpočet prijímaný.
Taká prvá poznámka, ktorú cítim potrebu povedať, je, že naozaj, všetci si to uvedomujeme, ktorí sme v tejto miestnosti, že áno, žijeme dobu krízy, žijeme dobu ekonomickej krízy, je to zložitá situácia a nepochybne nie je, nie je jednoduché v tejto dobe viesť krajinu a pripravovať rozpočet. Zároveň je to kríza, ktorá nepostihuje len Slovensko, ale postihuje celú Európu, celý svet. A to, čo aj považujem za dôležité súčasne povedať, že nežijeme len dobu ekonomickej krízy, ale ako keby sme žili aj dobu krízy politiky alebo určite dôveru v politikov a možno aj, do istej miery aj dôveru v schopnosti fungovania demokratických inštitúcií. A ja som presvedčená, že sú to spojené nádoby, že to nie je nejaká oddelená ekonomická kríza a nezávisle od toho prebiehajúca kríza politiky alebo dôvery v politikov a politickej inštitúcie, ale že sú to naozaj spojené nádoby.
Obidve tieto, nazvime to krízy, nie sú špecifikom Slovenska, ale Slovensko možno podobne ako viaceré krajiny, ktoré pred niečo viac ako dvadsiatimi rokmi zmenili režim svojho fungovania po roku 1989, sú v trošku zložitejšej situácii ako štandardné demokracie v Európe. Zložitejšej preto, pretože, pretože v tom Nemecku, ak mám použiť tento príklad, ku ktorému sa možno upíname ako k určitému vzoru, alebo aj v tých iných krajinách, z ktorých si možno berieme vzor, či už vezmeme Švédsko alebo iné, ktoré tu padali ako príklady, tak aj tam je ekonomická kríza, možno aj tam cítiť do istej miery nedôveru v politikov, ale tým, že v týchto krajinách nemajú za sebou tých štyridsať rokov povojnových, štyridsať rokov budovania komunizmu, fungujú štandardy demokracie a fungujú demokratické inštitúcie, funguje štát vo svojich základných funkciách, justícia sa neborí s takými problémami, ako sa borí na Slovensku.
Inými slovami, sme v horšej situácii preto, pretože nečelíme len ekonomickej kríze, nečelíme len kríze dôvery v politikov, ale zároveň sme v štádiu, kedy dvadsať rokov, čo nie je až tak dlho, len budujeme demokratické inštitúcie a demokratické štandardy na Slovensku. Čo je nezvykle alebo neobvykle zložitá situácia, pretože práve v takých časoch, krízových časoch je veľmi dôležité, aby niečo fungovalo, a to niečo by mal byť štát a jeho demokratické inštitúcie, aby sme sa mohli spoľahnúť na to, že štát vo svojich funkciách nezlyháva. Inými slovami, tuto v tejto debate sa tiež občas pohrávame s tými slovami - silný štát, slabý štát. Máme byť silný štát, máme byť slabý štát? Ja si myslím, že Slovensko dnes je štátom, ktorý je slabý tam, kde by mal byť silný, to znamená, slabý vo fungovaní základných funkcií štátu, slabý vo vymožiteľnosti práva, a snaží sa byť silný tam, kde na to nemá. Pretože ako keby sa snažil byť silný, silný v prerozdeľovaní, silný v sociálnej oblasti a ako keby sme si nevedeli povedať natvrdo, na čo máme, na čo nemáme, a podľa toho robili politiku. A to, čo si myslím, že je dôležité práve v tomto období, urobiť všetko pre to, aby tento štát bol silný tam, kde má byť silný, to znamená, vo svojich základných funkciách, a možno v tých ostatných oblastiach si naozaj povedal, toto sú priority, na ktoré naozaj máme, a, žiaľ, nemôžeme byť silní vo všetkých oblastiach. A to je podľa mojej mienky kľúčové. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, ktorá ma v tomto období napadá, je možno aj otázka, čo je politika. Ja som sa pozerala aj na to, ako prevzal vládu SMER, a sa zamyslela nad tým, o čom to vlastne celé je, a som si uvedomila, že máme premiéra, ktorý je naozaj veľmi úspešným a zručným politikom, pokiaľ politiku vnímame naozaj ako marketingovú komunikáciu. Ale nie je až taký zručný a úspešný, pokiaľ politiku vnímame ako správu vecí verejných a zodpovedné vládnutie, pretože keď si zoberieme prvú vládu Roberta Fica a keď si zoberieme tento prvý trištvrte rok, tak treba jednoznačne povedať, že tie výsledky nie sú také ohurujúce, ako sú možno výsledky volebné. A tu ma napadajú naozaj len dve poznámky. A tá prvá je, no dnes by sme možno nemuseli tak dramaticky sedieť nad rozpočtom a hľadať každé jedno euro, keby naozaj prvá Ficova vláda neskončila s 8-percentným deficitom. To je proste, to je proste fakt. Dnes by sme nemuseli riešiť 22 mil. z arbitráže, keby prvá Ficova vláda neurobila zlé rozhodnutie. A k tejto téme sa tiež ešte vrátim. A napadá ma, možno úplne nesúrodo a úplne z iného súdk, ešte jedna poznámka, priznám sa, ktorá ma dráždi pri tomto prerokovávaní rozpočtu, a síce, nepamätám si z minulosti, že by minister financií predkladal rozpočet, keď ste mali úvodné slovo, pán minister, že by za ministrom financií nesedel premiér a celá vláda. Bolo tu zopár ministrov. Je to možno, môžete to brať ako moju poznámku na tému kultúrno-spoločenskú, ale nie je, a ja sa k tejto téme vrátim, prečo to považujem za dôležité. Je to istým spôsobom vyjadrením váhy toho, ako vláda vníma svoj rozpočet. A zároveň je to aj istý prejav úcty k parlamentu, ktorý ide rokovať o základnom zákone štátu pre ďalší rok, ale zároveň podľa mojej mienky to vyjadruje aj niečo iné.
A vrátim sa k tejto téme. Áno, je kríza a kríza znamená, že musíme robiť opatrenia. A kríza je obdobie, ktorá, ktorá je zároveň aj veľkou šancou podľa mojej mienky. Ja to opakujem možno dokola už niekoľko rokov, ale kríza je šanca, pretože z každej krízy niektoré štáty vyjdú ako víťazi a niektoré štáty vyjdú ako porazení. A ako víťazi vyjdú tí, ktorí urobia tie reformy, tie zmeny a tie opatrenia, ktoré je potrebné urobiť. A ja si myslím, že my by sme mali zabojovať o to, aby Slovensko z krízy vyšlo ako víťaz. A preto si myslím, že aj táto rozprava, aj v tejto dĺžke je veľmi dôležitá. Pretože áno, všetci rozumieme tomu, že základnou úlohou vlády a tohto rozpočtu je udržať deficit pod tromi percentami. Je to vlastne povinnosť, robila by to asi každá vláda, robili by sme to aj my. Ja zároveň rozumiem, že politický život je taký, že SMER ako ľavicová populistická strana potrebuje z času na čas urobiť aj nejaké gesto, kde túto svoju ľavicovosť akoby potvrdí v očiach verejnosti. Je to prirodzená súčasť politickej súťaže. Nemôžem však rozumieť tomu, že sa súčasne vláda správa ako keby naozaj Slovensko malo skončiť v roku 2013 alebo prezidentskými voľbami v roku 2014, pretože to je podľa mojej mienky už hazard, hazard so Slovenskom, hazard s ľuďmi, ktorí na Slovensku žijú. A to nie je, to nie je v poriadku. Je to hazard, pretože sa odvolávate na krízu, ale tak ako som už hovorila, z krízy môžeme vyjsť ako porazení alebo ako víťazi. Svet nestojí v kríze, preto nemôžeme ani plakať, ani fňukať, ani sa vyhovárať na krízu, pretože naozaj krízu prežije len ten, ktorý je šikovnejší. Bude to ten, kto vytvorí podmienky, aby veľký pohyb, ktorý prebieha a určite aj prebiehať bude, pohyb na stránke produkcie, pohyb na stránke kapitálu sme nasmerovali na seba. To znamená, aby sme vytvorili také podmienky, aby investori chceli prísť na Slovensko a aby sme vytvorili také podmienky, ktoré vytvoria priestor a uvoľnia tvorivosť našich vlastných ľudí.
Nie, nebudem hovoriť o Zákonníku práce, nebudem hovoriť o rušení rovnej dani, nebudem hovoriť o druhom pilieri, ale možno z tohto uhla pohľadu sa dotknem tých 22 mil., ktoré podľa arbitrážneho rozhodnutia má zaplatiť Slovenská republika. Je to téma, ktorá je dnes veľmi živá. Rozumiem a pochopila som, že je to spor, ktorý ešte úplne definitívne neskončil, a veľmi dobre rozumiem aj tej obrannej línii, ktorú Slovenská republika v tomto spore vedie. Ale zároveň neviem, čo je horšie, alebo čo je lepšie, asi o lepšom neviem hovoriť, neviem, čo je horšie v tejto situácii. Neviem, či je horšie, keď Slovensko bude musieť zaplatiť 22 mil., alebo či je horšie, keď Slovensko uspeje. Pretože keď Slovensko uspeje, tak to vlastne bude znamenať, že tie dohody o ochrane investícií, ktorými je dnes Slovenská republika viazaná, sú neplatné. A to je veľmi vážna vec, pretože keď Slovensko uspeje, tak investori budú vedieť, že keď investujú na Slovensku, tak nie sú chránení dohodami o ochrane investícií. Sú chránení slovenským aj európskym právom, môžu sa domáhať svojich nárokov pred slovenskými súdmi a zároveň investujú v prostredí, kde vlády nectia ochranu vlastníckeho práva do tej miery, že by dokázali garantovať na dlhé obdobia a desaťročia dopredu nedotknuteľnosť investície. Ja si myslím, že tento spor je veľmi vážny, a hovoríme o 22 mil., ale zároveň si myslím, že aj úspech Slovenska v tomto spore bude mať svoje dopady.
Sú náklady, ktoré vieme vyčísliť dnes, sú náklady, ktoré nevieme vyčísliť, a rozumiem tomu, že vnútropoliticky je pre SMER a Roberta Fica, pána ministra Kažimíra dôležité uspieť, ale nie som si úplne istá, či z dlhodobého hľadiska, a možno práve teraz v čase krízy, zneistenie investorov investovať na Slovensku je to, čo je v konečnom dôsledku v záujme Slovenskej republiky. Takže každá, každé rozhodnutie má svoje náklady a každé rozhodnutie má svoje dopady. Obávam sa, že napríklad v tomto prípade nie je dobré riešenie, to mlieko sa rozlialo za prvej vlády Roberta Fica, ale naozaj som presvedčená, že nie je dobré riešenie.
Ako som povedala, ak platí, že z krízy môžeme vyjsť ako víťazi, alebo môžeme vyjsť ako porazení, tak to, či vyjdeme ako víťazi alebo ako porazení, to závisí, a teraz budem menovať, je to môj výber, kde som presvedčená, kto sú tí kľúčoví a rozhodujúci ľudia dnes na Slovensku, ktorí rozhodujú o tom, či vyjdeme z krízy ako víťazi alebo ako porazení.
Je to nespochybniteľné, ak hovoríme, že kľúčovým problémom podnikateľského prostredia je vymožiteľnosť práva a fungovanie štátu a štátnych inštitúcií, tak je to nesporne minister Kaliňák, ktorý si zobral na seba nielen starostlivosť o to, ako bude fungovať naša polícia, ale zobral si na seba aj zodpovednosť za reformu verejnej správy. A teda musím povedať, že zobral si na seba aj zodpovednosť za reformu v oblasti, ktorú nazývame rómska téma. Ja musím povedať, že cením si odvahu pána ministra vnútra, čo si zobral na seba. Zobral si tým zároveň pod svoje krídla a na svoju zodpovednosť aj jeden obrovský balík peňazí, ale zároveň aj obrovskú zodpovednosť, pretože na jeho bedrách dnes je, ako bude fungovať polícia a na jeho bedrách dnes je, či štátne inštitúcie na Slovensku budú fungovať kvalitnejšie, lepšie. A je to reforma, od ktorej závisí vo veľkej miere budúcnosť Slovenska.
Ďalší, od koho závisí, či vyjdeme ako víťazi alebo porazení, je pán minister Borec, pretože on prevzal na seba zodpovednosť, ako bude fungovať vymožiteľnosť práva na Slovensku, ako bude fungovať prokuratúra, ako bude fungovať justícia. Dovolím si povedať, že fungovanie polície, prokuratúry a súdov je kľúčové pre budúcnosť Slovenska. Môžeme robiť reformy vo všetkých ostatných oblastiach, pokiaľ nebudú tieto základné funkcie štátu na Slovensku fungovať, dovtedy nebude plnohodnotne fungovať nielen demokracia na Slovensku, ale aj ekonomika. Dnes je to, dnes sú to spojené nádoby, vymožiteľnosť práva aj ekonomika.
Ďalším, ktorý si zobral na seba veľkú zodpovednosť z hľadiska budúcnosti krajiny, je pán minister Čaplovič, pretože od toho, či budeme mať vzdelaných a tvorivých ľudí, závisí vo veľkej miere budúcnosť Slovenska.
Ďalší je pani ministerka Zvolenská, pretože práve tam platí, že buď vieme povedať, čo je priorita, a zdravie je určite priorita, ale zároveň musíme dokázať aj povedať, na čo máme. A je to oblasť, kde naozaj ten pomer medzi tým, čo do tejto oblasti dávame a aké služby zo zdravotníctva dostávame, je obrovský.
A potom nám zostáva minister práce a sociálnych vecí Richter a samozrejme minister financií, ktorí nastavujú prostredie, ktoré vo veľkej miere ovplyvňuje podnikateľské prostredie.
Šesť mien šiestich ministrov, Kaliňák, Borec, Zvolenská, Čaplovič, Richter a Kažimír, sú dnes rozhodujúce pozície na Slovensku, ktoré, podľa mojej mienky, od toho, ako zvládnu fungovanie svojich rezortov, aké reformy dokážu v priebehu nasledujúceho roka, dvoch priniesť a presadiť v tomto parlamente, tak sa budeme na Slovensku mať o desať rokov. Myslím si, že to treba jednoznačne pomenovať. A toto sú kľúčové pozície dnes na Slovensku.
A preto mi vadí, priznám sa, preto mi vadí, že títo ľudia tu nie sú, keď sa prerokováva rozpočet, pretože tento rozpočet možno určuje priority do budúcnosti, ale tento rozpočet bez toho, aby títo šiesti ľudia mali jasnú predstavu, boli schopní túto predstavu realizovať, je naozaj len rozpočtom, ktorý možno bude znamenať, že udržíme budúci rok deficit, ale zároveň je to rozpočet, ktorý nerieši problém. A ten istý problém budeme mať o rok, o dva, o tri, pretože ten deficit budeme musieť udržiavať stále v tejto výške, respektíve každým rokom nižší a nižší. A od týchto šiestich ľudí, ktorých som vymenovala, vlastne závisí, že či tu každý rok takto budeme hľadať každé euro, alebo či bude mať Slovensko perspektívu, či budú mať ľudia na Slovensku perspektívu a či budúce rozpočty budú vyzerať inak.
Áno, myslím si, že tá otázka, či Slovensko, Slovenská republika má byť silný štát alebo slabý štát, že na túto otázku existuje naozaj len jedna odpoveď. Podľa mojej mienky Slovensko by malo byť, alebo mali by sme mať ambíciu, aby Slovensko bolo silné tam, kde má byť. To znamená, vo fungovaní základných demokratických inštitúcií, to znamená, vo fungovaní štátnych inštitúcií ako takých, aby tu fungovala vymožiteľnosť práva. A mal by byť silný v tom, že dokáže vytvárať prostredie pre všetkých tvorivých ľudí tak, aby sa ich tvorivosť naplno uvoľnila v prospech ich samotných, ako aj v prospech Slovenska, a silný v tom, aby vytvoril také prostredie, že kapitál bude mať záujem investovať práve na Slovensku.
Ja musím povedať ale, že to, čo môžem sledovať trištvrte roka, je, že sem alebo týmto smerom nesmerujeme, pokiaľ ide o politiku vlády, pretože nevidím veľkú ambíciu pracovať na tom, aby Slovensko bolo silné tam, kde silné má byť. Nevidím veľkú ambíciu ministra spravodlivosti a ministra vnútra, aby polícia, prokuratúra a justícia fungovali inak ako doteraz. Zároveň ale vidím ambíciu strany SMER obsadzovať všetky kontrolné inštitúcie, nech to stojí, čo to stojí, a potom ma to vedie k myšlienke, že možno sme dnes na rázcestí, na rázcestí, kedy sa rozhoduje o tom, či budeme sa snažiť o to, aby Slovensko naozaj bolo silné tam, kde má byť, to znamená, kde sú základné funkcie štátu vo vymožiteľnosti práva, fungovaní inštitúcií, fungovaní demokratických inštitúcií, a vytváralo podmienky pre jednotlivcov a priestor pre investície a tvorivosť každého jedného človeka na Slovensku, alebo naopak, smerujeme k tomu, čo nazývam demokraciou východného typu, kde štát je silný tam, kde nemá byť, politiku riadia ľudia z pozadia a ich záujmy, a vymožiteľnosť práva je v tomto prípade na poslednom mieste.
Je to pre mňa kľúčová otázka, ktorým smerom sa Slovensko vyberie, a preto som si dovolila týchto pár poznámok, možno nie úplne ucelene, ale ako reflexiu aj na prebiehajúcu debatu, aj na to, s čím sa stretávame dnes prakticky každý deň, aj ako reflexiu možno na včerajšie nezvolenie kandidáta na pozíciu šéfa nezávislého kontrolného úradu.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami, pán poslanec Gál a pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Gál.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa Žitňanská, ďakujem pekne za váš príhovor. Správne ste pomenovali tých ministrov, tie rezorty, ktoré majú kľúčovú pozíciu v budúcom smerovaní Slovenska. Dnes vo veľkej miere ovplyvňujú nielen chod našej krajiny, čo sa týka zajtrajška, ale osud krajiny na dobrých pár rokov dopredu.
Vyzdvihnem jeden rezort, rezort školstva ministra Čaploviča, kde okrem problémov platov učiteľov je aj ešte jeden minimálne taký veľký problém, ak nie väčší, a to je, že pán minister rezignoval na vedu a výskum. V rozpočte vôbec táto problematika nie je tak nastolená, ako by sme ju mali. Ak nechceme byť naďalej krajinou výrobných pásov, pásov, ktoré je možné cez noc zdemontovať a na druhý deň zmontovať o pár tisíc kilometrov východne od našich hraníc, tak by sme sa s touto tematikou mali troška vážnejšie zaoberať.
Včera pán poslanec Ivan Mikloš tu uviedol veľmi dobrý príklad spoločnosti Huawei, že koľko tisíc ľudí, koľko percentuálne ľudí robí vo vede a výskume, koľko Čína dáva všeobecne na vedu a výskum, a my Čínu stále považujeme za krajinu, kde vlastne robia len takú pomocnú a skladaciu prácu.
Preto si myslím, že by rezort ministra Čaploviča v tejto otázke mal troška vás, pán minister financií, troška priškrtiť a vydolovať niečo z vás, lebo... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vidím, že aj keď pán minister číta noviny zaujato, tak má schopnosť počúvať aj to, čo hovorím. Jeho reakcia na pána poslanca Gála to dokazuje, čo ma veľmi uspokojilo, lebo ináč by som musela povedať, že aj voči dáme je to veľmi neslušné, okázalé si listovať v novinách, keď hovorí. No ale to už je, už sme si zvykli na tieto spôsoby. To je aj istým spôsobom hra, máte pravdu, pán poslanec.
Tento prejav bol nie o číselkách, aj to je veľmi dôležité, keď hovoríme pri rozpočte, ale tento prejav bol znovu o tom, kam Slovensko smeruje, keď už ste v SMER-e. Kam Slovensko smeruje? A to je veľmi dôležité. A pre mňa je dôležité, že rozhodujúcim teraz nie je pán prezident, pretože, ako vidíme, to je proste človek, ktorý visí na trakoch. Nie je rozhodujúci ani premiér vlády. Rozhodujúca je kapacita, kompetencia a inteligencia šiestich ministrov. Nič viac a nič menej. Žiaden premiér. Keď sa obklopí ľuďmi, ktorí túto kapacitu nemajú, nedosiahne nič. A to považujem za jeden z najdôležitejších odkazov, ktorý sme sa teraz dozvedeli.
Samozrejme, čo bude s generálnym prokurátorom? My všetci vieme veľmi dobre, že SMER smeruje absolútne k obsadeniu všetkých pozícií ľuďmi, ktorí budú podpisovať a zakrývať a skrývať čokoľvek, čo sa bude týkať SMER-u, a tí ostatní, sorry, mali ste byť medzi víťazmi.
A tretia vec, kde je Gorila? A kde sú všetky tieto kauzy? Kde to je?

Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nie.
Nech sa páči, pán poslanec Sulík, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, o detailných číslach informoval môj kolega Jozef Kollár, a preto dnes budem hovoriť o štátnom rozpočte zo širšieho pohľadu, budem hovoriť o zákone roka.
Štátny rozpočet je zákon, v ktorom sa stretáva ideológia s realitou, zákon, v ktorom na jednej strane sa ráta s príjmami, najmä z daní, na druhej strane s výdavkami, ktoré odzrkadľujú politiku tej-ktorej vlády, v tomto prípade vlády ľavicovej. Aj socialistická vláda, ktorá rada rozdáva cudzie peniaze, musí svoje predstavy zosúladiť s očakávanými daňovými a inými príjmami. Preto hovorím, že pôjde o stret ideológie s realitou, v tomto prípade možno dokonca o zrážku ideológie s realitou. Príjmy štátneho rozpočtu, ako je známe, tvoria najmä daňové príjmy, príjmy z eurofondov a deficit, respektíve nové zadlženie. Keďže nie je možné presne vyčísliť daňové príjmy, robia sa odhady na základe určitých ukazovateľov, ktoré sa tiež odhadujú. Takýmto číslom je najmä rast hrubého domáceho produktu. Každý rok na jeseň odhadne ministerstvo financií rast HDP, na základe ktorého sa následne odhadne výnos daní, najmä daní z príjmov, DPH, špecifických spotrebných daní.
Kto odhaduje rast HDP len na základe mechanických prepočtov a bez citu pre vývoj v krajine, sa môže veľmi ľahko a veľmi rýchlo mýliť. Napríklad v roku 2008 odhadol vtedajší minister financií Ján Počiatek pre ďalší rok, pre rok 2009, rast HDP o 6,5 % a už vtedy bolo zrejmé, že takýto rast je len zbožným želaním. Na základe tohto nereálneho rastu, nereálneho odhadu rastu HDP bol odhad rastu daňových výnosov ešte nereálnejší, konkrétne 10 percent. Pár dní neskôr, 20. októbra 2008 som pre Hospodárske noviny napísal, že takýto rast HDP a rast daňových výnosov je len zbožným želaním. A dnešný minister financií Peter Kažimír veľmi dobre vie, o čom hovorím, lebo v tom čase bol štátnym tajomníkom na ministerstve financií zodpovedným za dane. Pár mesiacov neskôr po, pár mesiacov po tomto odhade došlo k zrážke zbožného želania s realitou. Namiesto rastu HDP o 6,5 % sme mali pokles o 4,7, to sú obrovské rozdiely, a daňové výnosy klesli ešte viac. Slovensko zaznamenalo pre rok 2009 jeden z najvyšších deficitov vôbec. Tento mimoriadne vysoký deficit bol následok nie krízy, následok zlého plánovania, zlého rozpočtovania.
Žiaľ, musím konštatovať, že Peter Kažimír sa nepoučil a dnes predkladá štátny rozpočet, ktorý vychádza z takého rastu HDP, ku ktorému zrejme nedôjde. Môže dôjsť, ale je aj pomerne vysoká pravdepodobnosť, že nedôjde, a už existujú prvé odhady, že rast HDP bude nula. Prístup riadneho a zodpovedného hospodára je taký, že príjmy odhaduje konzervatívne, čiže radšej nižšie ako vyššie, naopak, výdaje odhaduje s rezervou. Tento prístup, prístup riadneho hospodára, Peter Kažimír, žiaľ, nemá a nemá ani cit pre ekonomický vývoj v krajine. Tak nezodpovedne ako SMER pristupuje k vládnutiu, takto nezodpovedne pristupuje Peter Kažimír k štátnemu rozpočtu.
Okrem toho, že rast hrubého domáceho produktu je biedny, už aj ten, ktorý je v rozpočte, je biedny, a ako som práve uviedol, neistý, tak je ešte aj kúpený dlhom. Toto samo osebe je problém ekonomického vývoja v krajine, Roberta Fica som na to niekoľkokrát upozornil preto, lebo on sa pravidelne teší z toho, že Slovensko bude mať jeden z najvyšších rastov hrubého domáceho produktu, ale nehovorí zároveň, že Slovensko bude mať aj jeden z najvyšších primárnych deficitov v Európe. Primárny deficit je deficit krajiny znížený o úroky, ktoré krajina platí. A tento primárny deficit na Slovensku je vyšší ako vo väčšine, v drvivej väčšine krajín Európskej únie. Primárny deficit Slovenska je vyšší ako primárny deficit Grécka a Talianska. A práve primárny deficit, o ktorom sa vôbec nehovorí, bude pri tejto rýchlosti zadlžovania Slovenska čoskoro vážnym problémom. Rast hrubého domáceho produktu, ktorý je kúpený dlhom, nie je dobrý rast. No toto vysvetli človeku, ktorý nevie, ako sa rátajú percentá, a to nemám teraz na mysli ministra financií, ale premiéra Roberta Fica, tak toto jemu vysvetliť je nemožné.
Takže ako som uviedol, na základe rastu hrubého domáceho produktu a iných ekonomických vplyvov sa robí odhad daňových výnosov. Iné ekonomické vplyvy, to sú všetky, to sú najmä všetky tie nebezpečné zásahy do ekonomiky, ktoré páchajú súdruhovia zo SMER-u na rôznych ministerstvách. To sú tie nebezpečné zásahy do ekonomiky, ktoré vy, ctení páni a dámy, poslanci, im následne tu odklepnete, a dovolím si tvrdiť, vo väčšine prípadov bez toho, aby ste vedeli, o čo ide. Opäť raz sa ukazuje, že slepá ideológia spojená s neodborným prístupom vie byť mimoriadne škodlivá. Namiesto toho, aby sa štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian poďakoval môjmu kolegovi Jozefovi Mihálovi za upozornenie na množstvo remeselníckych chýb vo vládnych návrhoch zákonov, sa mu začne vyhrážať trestným oznámením. Za to, že Jozef Mihál upozorňuje na chyby, sa štátny tajomník vyhráža trestným stíhaním. Presne toto robili komunisti celých štyridsať rokov, mysleli si, že pravdu umlčia tým, že ich nositeľov zavrú do basy.
Druhý vážny problém, prvý teda. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás na chvíľku.
Pán minister, prosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, lebo rozprávate sa nahlas, a pána poslanca Galka to vyrušuje.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Ja vám veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca, vyrušuje to aj mňa, ale tak my si nejako už zvykáme. Ako aj pani kolegyňa Vášáryová sa snažila jemne upozorniť, ale ako som vám vravel, pani poslankyňa, hrach na stenu.
Hovoril som teda o tom, že prvý vážny problém tohto rozpočtu je nereálny odhad HDP a všetkých tých čísel, na základe ktorých potom sa robia, respektíve nereálny odhad HDP a tie ďalšie čísla, ktoré sa na základe tohto nereálneho odhadu robia.
Druhý vážny problém, ako som práve spomenul, je veľmi neodborné vyhotovenie podstatných zákonov, ktoré sú nevyhnutné pre zostavenie štátneho rozpočtu. Tretí vážny problém je samotná podstata niektorých zmien. Veľa zmien je negatívnych a namierených proti podnikateľom. Včera pán poslanec Duchoň priznal, že áno, socialistický Zákonník práce môže viesť k nárastu nezamestnanosti. Nerozumiem, prečo to robíte, keď už aj vám to začína byť zrejmé, ctení kolegovia z vládnej strany SMER.
Žiaľ, argumenty a zdravý rozum nemajú proti komunistickej ideológii najmenšiu šancu. Nebezpečnejšia ako samotné tieto negatívne zmeny je ich kombinácia. To sa vám tu snažím už celé týždne vysvetliť. Len z rozhovorov s niektorými členmi SMER-u, ktoré som viedol, viem, že buď netušia, o čom hovorím, alebo to berú na ľahkú váhu. Alebo veľmi dobre vedia, o čom hovorím, ale je im to jedno. Napríklad zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby z 19 na 23 % nie je samo osebe až taká veľká dráma. No v spojení so zdravotnými odvodmi z dividend, čo je de facto zdanenie dividend, a ešte aj so socialistickým Zákonníkom práce, aj ďalšími negatívnymi opatreniami, dôjde k mimoriadne nebezpečnej dynamike a výsledok bude, že daňové príjmy budú ešte nižšie, ako je upravený odhad upraveného odhadu z toho pôvodného čísla. A to ešte ani len ten rok, o ktorom hovoríme, 2013, nezačal a už teraz boli dva- alebo trikrát upravené odhady.
Môj osobný názor je, že vyberiete najviac, rovnako veľa daní ako tento rok. A potom je namieste otázka, prečo musíte ničiť, čo funguje, napríklad rovnú daň. Pre mňa jediný zjavný dôvod je ideológia. Slovenskej ekonomike ste namiešali smrteľný kokteil, lebo netušíte, ako ekonomika funguje. Čo je však oveľa väčší problém ako to, že nebudú daňové výnosy v tej výške, ako odhadujete, je to, že vďaka týmto zmenám Slovensko prestáva byť krajinou atraktívnou pre investorov. Vy nemáte ani poňatia, čo to znamená byť spomedzi približne 200 krajín na svete natoľko atraktívnou krajinou, že nejaký zahraničný investor sem príde a zamestná tu päťsto, dvesto, dvetisíc ľudí. A na toto, na to, že Slovensko prestáva byť krajinou atraktívnou pre investorov, doplatia bežní ľudia. Tí ľudia, ktorým ste sľúbili istoty, ktorým váš premiér sľúbil, že kríza sa ich nedotkne, tí na to doplatia, lebo časť z nich príde o pracovné miesto a veľká časť z nich sa o toto pracovné miesto, ktoré síce má, bude báť. Strach je vždy silný motivátor, napríklad na zhoršenie podmienok v zamestnaní. To bol tretí problém.
Štvrtým problémom je morálka, konkrétne morálka v platení daní. Vy si vážne myslíte, že podnikatelia budú platiť dane aspoň s minimálnou ochotou, keď vidia, ako s ich daňami plytváte?! Ako rozdávate peniaze vašim kamarátom? Pochopte, páni a dámy zo SMER-u, ľudia vám nebudú platiť peniaze, keď ich zároveň škrtíte. Pílite si konár sami pod sebou, lebo keď zabijete dojnú kravu, mlieko skrátka z nej nebude, je úplne jedno, ako to vidí váš veľký vodca Kim Ir Sen.
Tí, ktorí držia tento štát nad vodou, to sú tí, ktorým dávate najviac zabrať. To sú podnikatelia, podnikatelia zamestnávajú ľudí, nikto iný. Keď ich zamestnáva štát, sú to väčšinou úradníci a musíme ich platiť my z našich daní. Podnikatelia sú zamestnávatelia. Nielenže podnikateľský stav likvidujete, ešte aj plytváte daňami, ktoré ste ich donútili platiť. Sudcovia si vypýtajú každý po 100 000 eur, vy mlčíte. Ohľadne zisku zdravotných poisťovní si premiér zahral lotériu, prehrá 22 mil. eur, vy to obhajujete, ďalších 18 na právnu obhajobu, alebo 15. Štyristo miliónov eur, a teraz to už dochádzame, dostávame do vážnych položiek, skúste si predstaviť, koľko tisíc živnostníkov musí zaplatiť daň, aby sa zozbieralo 400 mil. eur. Tak 400 mil. eur bude stáť úplne nezmyselná a zbytočná kúpa Dôvery. Ďalších 400 mil. eur bude stáť, bude slovenský podiel na záchrane súkromných, opakujem, súkromných a španielskych bánk. Stosedemdesiat miliónov pôjde pre Cyprus, ako by nestačilo, že ročne im platíme už niekoľko miliónov za medzinárodnú misiu.
Z toho, že Ján Počiatek kúpi koľajnice trikrát drahšie, už ani len nie je škandál. Rovnako ako z toho, že investičné stimuly dávate v mečiarovskom štýle za udržanie pracovných miest a, samozrejme, kamarátom. To potom sa nečudujte zdravotným sestrám a učiteľom, že chcú zvýšiť, že idú do ulíc za zvýšenie svojich skromných platov, keď vidia, ako sa počas vašej vlády plytvá a kradne, ako sa bezstarostne rozhadzujú milióny eur. Ako sa váš premiér tvári, že poďte, rozdajte si to s nami, peňazí máme dosť, veď sme zožmýkali tých, ktorí v tejto krajine tvoria hodnoty.
Ctení socialisti zo SMER-u, vládnete v štýle po nás potopa. Preto sa nečudujte, že už len z tohto dôvodu spravia daňovníci všetko pre to, aby nefinancovali vaše eskapády. Chýba vám česť a morálka na to, aby ste boli schopní zaobchádzať s peniazmi daňovníkov zodpovedne. Toľko k príjmovej časti rozpočtu.
Na výdavkovej strane rozpočtu to nevyzerá o nič lepšie. V čase, kedy by ste mali šetriť, míňate viac. A jediný problém pána kolegu Duchoňa je, že teda, či celá opozícia hovorí jedno a to isté číslo. Ale podstata je, že míňate viac. Proti nezamestnanosti ste sa rozhodli bojovať vyšším počtom úradníkov. Takýmto spôsobom v Kocúrkove chytali svetlo. Upozorňujem, že keď týmto spôsobom chcete naplniť sen o priblížení sa k vyspelej západnej Európe, bude vám ekonomická realita stáť v ceste. Rovnako vám bude ekonomická realita stáť v ceste, keď si myslíte, že zvýšenými výdavkami vyrovnáte výkyvy hrubého domáceho produktu. Cairns je len teória a v praxi nefunguje. Sľubovať ľuďom istoty a hovoriť im, že kríza sa ich nedotkne, je politika ľúbivá, no zároveň mimoriadne nebezpečná. Práve vďaka nej sa Slovensko totiž nachádza na gréckej ceste. Práve vďaka takejto politike sa Grécko dostalo tam, kde je. Len to by sa chcelo trošku s tou problematikou zaoberať.
Pán minister financií Peter Kažimír, vytýčili ste si správny cieľ, to je zníženie deficitu pre rok 2013 pod 3 %, avšak zvolili ste nesprávne prostriedky, navyše, klamete sám seba nereálnymi odhadmi. Otázka dňa teda znie: Čo by mal minister financií robiť? Ako prvé škrtať výdavky všade tam, kde je to len trochu možné. Sme v kríze, treba šetriť. Počas môjho pôsobenia predsedu Národnej rady klesli výdavky na prevádzku Národnej rady o 2 mil. eur ročne. To je takmer 20 % rozpočtu. Náš nominant Ľuboš Lopatka znížil v Sociálnej poisťovni po vašom nominantovi pánovi Muňkovi výdavky na administratívu o 20 mil. eur, preto viem, že šetriť možné je, treba len chcieť.
Treba sa spýtať, potrebujeme skutočne 800 príspevkových organizácií a niekoľko tisíc rozpočtových organizácií? Potrebuje to náš štát na fungovanie? Musíme naozaj všetky dávky, všetky sociálne dávky vyplácať plošne? Približne polovica daňových príjmov ide na mzdy a odvody zamestnancov štátu, a to napriek tomu, že už v roku 2006 Robert Fico plánoval znížiť počet úradníkov o 20 percent. O tomto hovorí uznesenie vlády 856 z 11. októbra 2006, úloha C 15. Ako často sa už stalo, ostalo len pri plánoch. Počet úradníkov, naopak, idete zvýšiť.
Uvedené opatrenia, ktoré som práve spomínal, je možné realizovať, je možné začať realizovať okamžite, stačí k peniazom daňovníkov, k cudzím peniazom pre vás, pristupovať zodpovednejšie. Uvedené opatrenia, ktoré som práve vymenoval, to je teda najmä šetriť, sú nevyhnutné, lebo znížia deficit, na vedenie krajiny však nepostačujú. Žiaľ, musím konštatovať, že strana SMER nemá predstavu, nemá víziu, ako by sa malo Slovensko vyvíjať. Nehovorím teraz o teoretických snoch nejakých marxistov, pozašívaných niekde na rôznych školách, hovorím o funkčných riešeniach.
Dovolím si teda v druhej časti môjho vystúpenia povedať pár slov k vízii, ako si myslím, že by sa Slovensko malo uberať.
Ako prvé je nevyhnutné sa spýtať: čo sú dlhodobé trendy, ktoré nemáme možnosť ovplyvniť, a preto je lepšie sa im prispôsobiť a na ne reagovať, ako sa tváriť, že neexistujú alebo sa ich snažiť množstvom peňazí zmeniť?
Prvý trend, prvý trend, ktorý berte ako fakt, je, že výrazne sa zmení demografia obyvateľstva. Najbližších tridsať rokov pôjde každý rok viac ľudí do dôchodku, ako príde nových, ako vstúpi nových ľudí na pracovný trh. Toto bude zvyšovať deficit v dôchodkovom zabezpečení. Pán minister financií si bude musieť každý rok pripraviť čoraz viac peňazí na dôchodkové zabezpečenie. Nemá zmysel sa tváriť, že to sa nás netýka, lebo to bude až po roku 2016. Tu musím povedať, že aj vyslovene nešťastná reforma prvého piliera z roku 2004, ktorá takmer úplne odstránila solidaritu z prvého piliera, ešte viac zvýši deficit v dôchodkovom zabezpečení. Teraz nejde o to, že ľavica, pravica, kto má vinu, kto má väčší podiel viny, ide o to, že čelíme všetci, ako tu sme, tomuto problému. Najbližších tridsať, štyridsať rokov sa bude demografia výrazne meniť, a to tak, že bude pribúdať počet dôchodcov a nároky na dôchodkové zabezpečenie budú stúpať.
Druhý trend, rómska populácia sa bude rozrastať. Celková pôrodnosť na Slovensku je veľmi nízka, je to okolo 1,2, možno menej, mala by byť najmenej 2, no ale bola by ešte nižšia, keby rómska časť obyvateľstva nemala pôrodnosť rádovo vyššiu ako tá nerómska. Žiaľ, z dôvodu prehnanej politickej korektnosti neexistujú presné štatistiky.
Tretí trend, ktorý treba brať ako fakt, je ten, že bude silnieť vplyv Európskej únie. Bude silnieť miera regulácií a taktiež miera zásahov do fungovania jednotlivých štátov, najmä tých menších. Zároveň treba rátať s tým, že ambiciózna agenda, ktorú si Európska únia dala, t. j. do roku 2020 sa stať najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta, nebude naplnená z dôvodu množstva protichodných, respektíve zlých cieľov. Európa bude v porovnaní so svetom chudobnieť pre prehnanú až škodlivú reguláciu v sociálnej, pracovnej oblasti, kvôli nereálnym environmentálnym cieľom a podobne. Generácia našich detí sa bude mať horšie, ako sa máme my, rátajte s tým.
Štvrtý trend, kríza eura bude naďalej pokračovať. Krajiny, ktoré sú v problémoch dnes, budú v problémoch aj o pár rokov preto, lebo za posledné tri roky tzv. riešenie krízy bolo len drahým kupovaním času, ale nedochádza k podstatným zmenám. Eurozóna preto musí rátať s vyššou infláciou, môže sa stať, že sa rozpadne. Môže dôjsť k vystúpeniu niektorých štátov. A pre prípad, že vystúpia silné ekonomiky, musí mať Slovensko pripravený plán B. Povedať, že držme sa Nemcov a chceme za každú cenu ostať v prvej lige, nestačí, toto môže byť pre Slovensko škodlivé.
Piaty trend, konkurencia ostatných európskych krajín, najmä okolitých, bude rásť. Už pri dani z príjmov vidieť, že všetky okolité krajiny nás okopírovali, majú dnes nižšie sadzby ako my, a táto, tento konkurenčný tlak bude silnieť. A potom už neostane nič iné iba to, že pán kolega Duchoň bude musieť konštatovať, no tak, bohužiaľ, firmy prepúšťajú, lebo je tu skrátka silná konkurencia. Ale je to v našich rukách, či v tom konkurenčnom boji s okolitými krajinami budeme lepší alebo horší. A už raz sa podarilo dokázať, že vieme byť lepší.
Tie výhody, ktoré budú rozhodovať, sú daňová záťaž, vzdelanostná úroveň, o tom tu už dnes bolo povedané, vymožiteľnosť práva, politická a právna stabilita a tak ďalej. Treba rátať aj s tým, že fyzické hranice medzi štátmi v rámci Európskej únie budú hrať stále menšiu rolu pri pohybe investícií. Vôbec netreba, ako vravel pán Gál, aby nejaký investor sa zbalil a išiel tisíce kilometrov na východ. On kľudne môže ísť sto kilometrov na juh. Pripomínam, že za posledné obdobie 700 firiem sa presunulo z juhu Slovenska do Maďarska preto, lebo tam ich čaká 10-percentná daň z príjmov. U nás to bude, od 1. januára namiesto 19 to bude 23. Tu sa Slovensko, bohužiaľ, nachádza pod vedením strany SMER na vyslovene zlej ceste a veľmi dobre viem, že vy páni, Kažimír a Duchoň, to veľmi dobre viete tiež.
Šiesty a posledný trend, situácia v školstve, zdravotníctve a súdnictve je zlá a zhoršuje sa, najmä pre absenciu zásadných reforiem, na ktoré chýbala politická vôľa v minulosti, ale chýba aj dnes, a dnes chýba ešte viac. Navyše zásadné reformy, to si treba na rovinu povedať, sa realizujú aj preto ťažko, lebo ich pozitívne efekty sa dostavia väčšinou neskôr, ako trvá jedno volebné obdobie. Napriek tomu je nevyhnutné predkladať a realizovať riešenia, ktoré budú stav v týchto oblastiach zlepšovať, prinajmenšom zabránia zhoršeniu.
Vymenoval som šesť dlhodobých trendov, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nastanú bez ohľadu na to, či bude vládnuť ľavica alebo pravica. A teraz si dovolím načrtnúť, ako by mohla a z môjho pohľadu mala vyzerať vízia Slovenska. Akou cestou by sa Slovensko malo najbližšie roky uberať. Čo by teda mali byť ciele zodpovednej vlády, ktoré by sa mali premietnuť v štátnom rozpočte.
Po prvé, zvyšovanie príjmov obyvateľstva, to je, samozrejme, otrepaná fráza a takýto cieľ si dá každá jedna vláda, otázka je, ako to dosiahnuť. Základná úvaha je zároveň najdôležitejšia, priemerná mzda rastie vtedy, keď je dostatok voľných pracovných miest. Práve vtedy má možnosť zamestnanec zmeniť pracovné miesto za účelom vyššej mzdy. Okrem toho vyšší počet pracovných miest znamená aj vyšší počet pracujúcich, čiže už len toto zvyšuje príjmy obyvateľstva.
No a druhá dôležitá otázka, kto tvorí pracovné miesta? Keď ich tvorí štát, to som už vravel, je to len zvyšovanie počtu úradníkov, len zväčšujeme armádu úradníkov, ktorých musíme platiť z našich daní. Preto pracovné miesta tvoria takmer výlučne súkromné firmy a živnostníci a neexistuje možnosť, ako ich k tvorbe pracovných miest donútiť. Jediné, čo môžeme robiť, je ich motivovať, vytvoriť im také podmienky pre ich podnikanie, aby chceli, aby mali dôvod tvoriť nové pracovné miesta. Práve pre toto musí vláda zlepšovať podnikateľské prostredie, vrátane zjednodušenia vstupu do podnikania.
Až by vás teda, ctení kolegovia zo SMER-u, alebo pán minister financií, či pán kolega Duchoň, zaujímali niektoré opatrenia, ktorými sa dá podnikateľské prostredie zlepšiť, vyše 160 ich nájdete na našej webovskej stránke.
Druhý cieľ, ktorý by si mala vláda vytýčiť, je zabezpečenie základnej miery solidarity. Nepočúva sa to dobre, ale je to fakt. Keď je sociálna ochrana príliš vysoká a sociálne zabezpečenie príliš štedré, strácajú ľudia motiváciu tvoriť hodnoty. Štát by sa preto mal postarať o to, aby mal každý zabezpečené životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť, samozrejme, každý kto je zdravý a schopný práce. O čokoľvek navyše sa každý musí postarať sám. A ten dôvod nie je to, že by som ja chcel byť nejaký sociálny netvor. Dôvod je ten, že my najbližších desať až dvadsať rokov nie sme schopní viac ufinancovať. Jednoducho ekonomická realita nedovolí to, aby každý mal nárok a aj skutočne dostával dôstojný dôchodok a mal mimoriadne veľké, veľkú ochranu v práci a tak ďalej. Ja by som to chcel rovnako, verte mi. Nakoniec, aký dôvod mám ja osobne škodiť iným ľuďom. My na to nemáme, my toto nedokážeme ufinancovať. A budete vidieť, ctení kolegovia zo SMER-u, a som rád, že aj pani Tomanová tu sedí, keď sa budete o toto snažiť, tak sa vám to prejaví na vyššej nezamestnanosti, lebo zabijete pracovné miesta.
S týmto je spojený ďalší významný problém našej spoločnosti, to je dôchodkové zabezpečenie. Pre demografický vývoj, ktorý som spomínal, je nutné spraviť prvý pilier plne solidárnym. A treba začať tým, že budeme postupne obmedzovať medzigeneračnú solidaritu na úroveň životného minima. Nebudem k tomuto viac rozprávať, ale koho to zaujíma, tak na mojej stránke pod heslom Odvodový bonus nájde viac.
Osobitným problémom je časť rómskych komunít. Vyše dvadsať rokov sa o tomto probléme hovorí, vynakladajú sa nemalé prostriedky, no musím konštatovať, že situácia sa nezlepšila. Nezlepšila sa počas vašej vlády, počas našej vlády, počas druhej Dzurindovej vlády, počas prvej Ficovej, skrátka situácia sa dvadsať rokov nezlepšila. My sme pripravili súbor tridsiatich riešení a čakáme na riešenia, ktoré predostrie pán Pollák s pánmi Kaliňákom a Matovičom, aby sme mohli začať vecnú diskusiu.
Tretia vec, na ktorú by sa mala vláda zamerať a toto premietnuť do rozpočtu, je štíhly, efektívne a vyrovnane hospodáriaci štát. Neustále treba mať na pamäti, že štátna byrokracia je ako burina. Veľká časť náplne práce úradníka je obhajovať svoju existenciu. A mimoriadne dôležité je hospodárenie štátu bez deficitu, to som už spomínal. Tak isto som už spomenul niekoľko možných opatrení, ako znižovať výdavky.
Po štvrté, sebavedomý člen Európskej únie. Najmä v čase, keď vplyv a zásahy Európske únie budú silnieť, potrebujeme vládu, ktorá bude hájiť záujmy Slovenska v Bruseli. To, že Brusel bude nadriadený orgán našej vlády, to už dnes je fakt a tento trend bude silnieť. Nehrajme sa na to, že sme nezávislý parlament, netvárme sa tu o tom, že naozaj rozhodujeme o podstatných veciach. Skôr teda naopak, berme ako fakt, že diktát z Bruselu je realita a v rámci tejto skutočnosti sa skúsme pre Slovensko, sa pokúsme pre Slovensko vydobyť čo najviac, napríklad v oblasti poľnohospodárstva. A som veľmi rád, že po rokoch, čo tu bolo ticho, som teraz zaznamenal, či už od ministra Jahnátka, alebo premiéra Roberta Fica, prvé pokusy, no teda dobre, keď už ten Galko toľko do nich rýpe, tak ideme niečo viac v Bruseli vybojovať.
Chápem, že v období, keď Mečiar spravil zo Slovenska čiernu dieru Európy, sme všetko podriadili tomu, aby sme v Bruseli boli za dobrých, ale tieto, toto obdobie sa skončilo a treba sebavedome bojovať za záujmy Slovenska.
Na a na záver, bolo by dobré sa pustiť aspoň do jednej reformy, a to si dovolím dať vám ako odporúčanie, ctení kolegovia, či už v školstve, alebo v zdravotníctve, alebo v súdnictve, do niečoho by ste sa mohli pustiť, lebo roky utekajú a utekajú a ten stav sa zhoršuje a zhoršuje.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Kolega Sulík spomenul aj Počiatkove koľajnice. Minister Počiatek v tohtoročnom rozpočte vyhrabal 10 000 eur, aby natočil stupídny videoklip, stupídny videoklip, kde vychováva človek, ktorý má iný videoklip, v ktorom jazdí 240 kilometrov za hodinu. Tak na toto tiež sa používajú štátne peniaze, štátne peniaze, podotýkam. A to už nehovorím o tom, že v tom videoklipe sú lesbické scény, to znamená, že štát točí videoklipy, ktorými mladí ľudia propagujú proste taký štýl života, ako je tam zobrazený. No to je naozaj ad absurdum, úplne obrovské.
A ja skočím za pánom Sulíkom a budem ho chcieť poprosiť, že či by mi neporadil, že kde v rozpočte má pán Počiatek na budúci rok ukryté peniaze, lebo mám obavu, že budúci rok to videoštúdio z ministerstva dopravy bude chrliť ďaleko viac videoklipo. A je v národnoštátnom záujme, aby sme to zastavili, lebo sa môžeme dočkať videoklipu, kde Fruni bude hovoriť o investovaní a Malchárek o etike v politike.
Takže toto je tiež vec, ktorú si treba zodpovedať.
Ďakujem.