11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážený pán minister financií, ctené kolegyne a kolegovia, vážení hostia, nestojím pri tomto mikrofóne pri debate o štátnom rozpočte po prvý raz. Po prvý raz by som však rád začal tým, že vyslovím spokojnosť s trendom. Možno trošku pre vás nezvykle, hovorím stále o rozpočte ministerstva kultúry. Isteže, neznamená to, že idem nekriticky chváliť a od reality odtrhnuto spievať ódy. Isteže, aj ja si viem predstaviť ten blažený pocit, ktorý by sa mohol v našich zemepisných šírkach vyskytnúť, ak by sme kultúre nedali z verených zdrojov iba čosi nad 1 %, je to pre vašu informáciu 1,095 %, ak neberieme do úvahy zdroj z Európskej únie, tak 1,38 % celkových výdavkoch štátu, ale udomácnil by sa u nás európsky obyčaj stroviť na kultúrne ciele 2 či 3 percentá. No napriek tomu, opakujem, som spokojný s trendom. Ešte raz opakujem, s trendom.
Zdrojom mojej spokojnosti je skutočnosť, že táto vláda sa stavia k rezortu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky slušne a spravodlivo. Predchádzajúca vláda medziročne na kultúre "ušetrila", z takmer 197 mil. eur v roku 2011 zoškrtala kultúru na 181 mil. eur v roku 2012. Našim múzeám, galériám, divadlám, slovom našim kultúrnym aktivitám a inštitúciám malo podľa názoru odborníkov okolo pani Radičovej v tomto roku stačiť o 15,5 mil. eur menej ako vlani. Len pre lepšiu predstavivosť, je to 470 642 350 starých slovenských korún, takmer pol miliardy. Povedal som vám vtedy pri diskusii o rozpočte na rok 2012 z tohto miesta aj toto: Áno, v knižniciach, múzeách, divadlách a ostatných inštitúciách sa bude kúriť, budú sa požičiavať staré knihy, udržiavať staré expozície, hrať staré inscenácie a vystavovať zbierkové predmety z depozitárov. Ale život s celou svojou dynamikou ostane za dverami. Knihy, obrazy a starožitnosti, ktoré sa pre nedostatok zdrojov nenakúpia, sa do našich zbierok už nikdy nedostanú. Inscenácie a koncertné diela, ktoré nebude za čo naštudovať, nevzniknú. Niekoľko desiatok a možno stovák talentovaných to vyženie do sveta, kde budú mať na tvorbu lepšie podmienky. A o dvadsať rokov potom možno budeme počúvať o skvelých osobnostiach a biť sa do hrude, že to sú "naši ľudia", ktorí sa vo svete nestratili, akurát pre nás sa stratia. Ale čo už na Slovensku záleží, pravda? Preto ešte raz, som spokojný s trendom. Toto všetko, chvalabohu, bolo za tej vlády predchádzajúcej, teraz je to, chvalabohu, inak.
Chcel by som však využiť túto príležitosť, aby som upriamil vašu pozornosť na viacero problémov, ktoré odborníci registrujú, hovoria o nich, varujú v dostatočnom predstihu pred ich dôsledkami, no zdá sa, že ich nik nepočúva.
Bol som pred niekoľkým dňami na medzinárodnej teatrologickej konferencii v Banskej Bystrici, kde viacerí znalci divadla a pedagógovia umeleckých škôl upozorňovali na trend, ktorý je dnes zjavný. Medzi mladými ľuďmi, budúcimi profesionálnymi umelcami je dnes mnoho takých, ktorí svoju perspektívu nespájajú s tvorivými ambíciami, vôľou a chuťou prichádzať s novou objavnou reflexiou tohto sveta a osudov človeka v ňom. Dorastá nám generácia, ktorá od malička nasávala vzory správania ponúkané komerčnými televíziami a pre ktorú ideálom neboli ani cirkevní svätci, ani národní hrdinovia, ani titanské postavy arcidiel svetovej literatúry, ba ani vzorní hrdinovia májoviek, ale nindža korytnačky, džejárovia a rambovia, aby som netýral siahodlhým výpočtom obrovského spektra postáv, postavičiek a ich karikatúr, ktoré sa nám vďaka globálnemu audiovizuálnemu priemyslu stali doslova členmi domácnosti. Byť dnes učiteľom, chce okrem iných dispozícií aj odvahu, pretože do škôl prichádzajú aj deti, ktoré nie sú schopné uvedomovať si rozdiel medzi virtuálnou realitou a skutočnosťou.
Svet nám neobyčajne rýchlo zdrsnel, zvulgárnel a zvlčil sa. Vyhráva ten, kto je silnejší, kto najprv udrie a až potom premýšľa, kto má viac a lepšie krytých platobných kariet, kto myslí na seba a netrápi sa osudom ostatných. To je fakt. A kto si aspoň niekedy pozrie správy alebo prečíta noviny, vidí, že to nie je iba nejaký exces, výnimočná situácia u nás, ale je to trend, ktorý sa Európou a svetom valí rovnako ako kríza. Tak sa dokonca zdá, ako by tieto dve morové rany šli ruka v ruke. Ako sa zhoršujú materiálne podmienky ľudí, rastie agresivita, stráca sa úcta k hodnotám a rešpekt k blízkym. Človek človeku sa stáva čoraz väčšmi vlkom. A tak ako vojaci v zákopoch druhej svetovej vojny nečítali v noci pred osudovými bitkami Dostojevského či Kafku a nekochali sa v Tizianových či Monetových obrazoch, ale hltali rodokapsy a ruvali sa o dráždivé obrázky slečiniek zo šantánov, dnes je zvykom zapnúť za múrmi svojich hypotekárnych get monitorovacie snímače a siahnuť po diaľkovom ovládači, aby nás po celodennom zápase o svoj diel koristi oblažila dáka tá smotánkovská celebrita.
Dámy a páni, tento stav môžeme vnímať v zásade dvomi spôsobmi. Buď pokrčíme plecami a zmierime sa s ním, ako to predviedla vláda pani Radičovej, alebo sa pokúsime vytvárať alternatívu. Vytvárať alternatívu znamená aj uvedomiť si, že ľudia nie sú unifikovaní pandrláci, za akých nás považuje zábavný priemysel, a tak sa voči nám správa, ale každý má inú predstavu o kráse, iný vkus a iné očakávania. Pre zábavný priemysel je podstatný počet zákazníkov ochotných otvoriť peňaženku a platiť. Platiť za ilúziu, za zábavu, niekedy dokonca už aj za púhu možnosť byť medzi vyvolenými. Podporovať alternatívu v kultúre znamená podporovať a podnecovať tvorbu a tvorivosť v širokom spektre činnosti a aktivít. Podporovať alternatívu v kultúre znamená podporovať ľudskú kreativitu a aktívnosť, chuť vyjadriť sa, spolupracovať a odovzdávať výstupy svojich tvorivých úsilí iným. Podporovať alternatívu v kultúre znamená vytvárať možnosti, aby ľudia, aj tí úspešní, ale aj tí z denných trápení, frustrovaní a zmorení, našli v tvorbe potešenie, radosť, aby dali svojmu životu plnší zmysel. Podporovať kultúru a kultúrnosť znamená v konečnom dôsledku aj tlmiť dopady krízy.
A preto som začal tým, že som spokojný s trendom. Uvedomujem si pritom, koľko obrovských problémov ostáva nevyriešených. Je mi vždy smutno, keď míňam ruiny hradov, zámkov, kaštieľov a kláštorov, ktoré mohli byť ozdobami našej krajiny a prirodzenými centrami turistického ruchu, ale aj zdrojom budovania pocitu vlastenectva a hrdosti pre našich občanov.
Je mi ľúto, keď vidím, ako každý rok desiatky dobrých slovenských hudobníkov odchádza s futrálom do Rakúska, Nemecka a celého širokého sveta. Pretože ani pre vynikajúceho mladého sólistu v našich orchestroch nie je jednoduché postarať sa o rodinu a zabezpečiť jej slušný životný štandard. Je to na zaplakanie vidieť výplatné pásky v našich divadlách, knižniciach a ďalších kultúrnych inštitúciách, kde vysokoškolsky vzdelaní odborníci, často európske kapacity vo svojich špecializáciách, zarábajú ešte menej, ako dnes toľko skloňovaní učitelia.
Je mi trápne, ak dnes Literárny fond musí, aspoň pokiaľ vládze, zo solidárnych príspevkov dnes aktívnych umelcov sociálne podporovať tých, ktorí desaťročia slovenskú kultúru spolutvorili, pretože žijú na hranici chudoby či pod ňou. Polstoročia ich okrádala netrhová ekonomika argumentujúc, že príjem nemá zodpovedať hodnote výkonu, pretože treba financovať celospoločenské potreby a spoločnosť sa o ľudí v dôchodku, či nemoci postará. A teraz ich štvrťstoročia okráda trhová ekonomika s argumentom, že každý má na svoju budúcnosť myslieť vopred a vytvoriť si zdroje, z ktorých bude dofinancovávať svoju potrebu v chorobe, či dôchodkovom veku. Vďaka monografii spisovateľa Ferka Urbánka, ktorú v utorok uviedol do života Ladislav Čavojský, vieme, že prvá republika si ochotníkmi milovaného a hojne uvádzaného autora vedela uctiť spisovateľskou rentou, ktorú mu štvrťročne vyplácalo ministerstvo. Na slovenských dramatikoch v dôchodku dnes nikomu nezáleží, a ako žijú, nikoho nejak extra netrápi.
Dámy a páni, naozaj, si myslím, že by sme si aj v časoch ťažkej ekonomickej krízy mali nájsť čas a konečne takmer štvrťstoročie po spoločenskom prevrate hovoriť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky o kultúre.
Máme za sebou rozpravy a prijímanie koncepčných materiálov v rozličných oblastiach. Riešili sme opakovane problémy školstva, zdravotníctva, obrany, súdnictva, zahraničnej politiky. Ekonomikou sa zaoberáme tak husto, že už mnohí uverili, že jej rozumejú. Slovom preberáme sa rozličnými oblastiami spoločenského života. Ale ku kultúre sa zatiaľ správame stále ako k zostatkovému rezortu. K rezortu, ktorý pýta peniaze a neprináša zisky. Kedy-tedy sa nájde minister, ktorý toľko argumentuje, že sa mu podarí nejaké peniaze získať. A ja som to vždy privítal.
Ale čas je hovoriť o kultúre ako strategickej priorite tejto spoločnosti a nášho štátu. Pretože Európa 21. storočia sa stáva a, ako sa zdá, čoraz väčšmi bude Európou jednej tváre, pokiaľ ide o ekonomiku, právo, dopravu a iné sféry. A jednou z mála oblastí, kde si zachová pôvodný pôvab pestrosti, bude oblasť kultúry. Využime rok, ktorý je pred nami, na širokú celospoločenskú diskusiu a dajme tomu, na čom sa zhodneme, podobu reálnej stratégie, aby bolo jasné, že kultúrny kapitál, ktorý na našom území zanechali európski svätci Cyril a Metod, ktorých jubileum na budúci rok oslávime, chceme v budúcnosti ďalej rozvíjať.
Rozpočet na rok 2013, síce opatrne, ale predsa, naznačuje pozitívny trend. Podporme ho a urobme čo je v našej zákonodarnej moci, aby sa slovenská kultúra stala nezvratnou prioritou aj v stredno- a dlhodobom výhľade. Ja som veľmi rád, že konečne po rokoch má táto republika ministra financií, ktorý pravidelne chodí do divadla, ktorý dokonca si kupuje lístok do divadla aj vtedy, keď ho nikto nepozval, chodí na bežné predstavenia, nielen na premiéry. Na rozdiel od toho ministra financií bývalej vlády, ktorý chodil do divadla len vtedy, keď tam bol ples v opere a plietol si operu s operetou a o ďalších veciach hovoriť nebudem. Ten, ktorý chcel predať Slovenské národné divadlo spolu so svojím premiérom, atď., atď., a tak ďalej. Dnes konečne máme ministra financií, ktorý kultúru pozná, ktorý kultúre rozumie, chce rozumieť a ktorý sa v tom divadle cíti dobre. Aj to je pozitívny trend, na ktorý by sme nemali zabúdať.
Ďakujem veľmi za pozornosť, že ste si ma vypočuli. A dúfam, že pri hodnotení tohto roku, teda toho budúceho roku budeme môcť byť oveľa viac pozitívni ako v závere tohto minulého.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Na vystúpenie pána poslanca Jarjabka je jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, Igor Hraško.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Jarjabek, som rád, že ste sa dotkli opäť oblasti kultúry ako jeden z mála poslancov v rámci rozpočtu. Avšak dotkli ste sa ho zo svojej pozície, zo svojho pohľadu vládnucej strany. Hovorili ste, že za tie predchádzajúce vlády, že sa budú vystavovať veci z depozitárov. Ja by som bol veľmi rád, keby sa konečne tie veci z depozitárov dostali von, pretože je ich zaťažko dostať, hlavne v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Ak by to tak bolo, tak by sme predsa len o niečo napredovali. Žiaľ, nebolo to tak.
Hovorili ste o vytváraní alternatívy. Mali ste možnosti v rokoch 2006 až 2010. Ja som však tie alternatívy nikde nezaznamenal a hlavne teda v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Všetci máte plné ústa rečí ohľadne kultúry, divadlách a iných prejavoch. Ale tá naša tradičná kultúra stále ostáva niekde na okraji záujmu, ako som to už niekoľkokrát zdôraznil.
Hovoríte o možnosti napredovania pre mladých tvorcov, ale vaša vláda prišla s návrhom zriediť možnosti súťažných prehliadok v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Ony sú už teraz obročné a chceli ste ich ešte zriediť naviac. A pritom všetky ostatné oblasti kultúry majú súťaže každý rok. Ako potom dať priestor tým, ktorí by mali tvoriť a tvoriť aj v rámci tradičnej ľudovej kultúry, keď však načo? Každých päť rokov im dajme súťaž, nech sa porovnávajú! Potom sa bude tvoriť figa borová. Všimli ste si, nechválim tu ani jednu z predchádzajúcich vlád? Ale teraz ste tu opäť vy a z týchto skúseností mojich vaše slová vyznievajú ako hmla na Lomnickom štíte.
Ďakujem.

S reakciou na faktickú, nech sa páči, Dušan Jarjabek.

Prepáčte, pán kolega, teda ďakujem za tú faktickú poznámku, ale kultúra nie je len tradičná ľudová kultúra. Ja som hovoril o kultúre všeobecne a pokiaľ nebudú také menšinové žánre vo verejnoprávnych inštitúciách, ako je napríklad poézia, pokiaľ tam nebude, ja neviem, zastúpená komorná opera, komorná činohra. Ja hovorím o kultúre všeobecne. Vy ste to trošku vytrhli a zneužívate to, že som sa tomu špecificky nevenoval. Môžeme si kedykoľvek sadnúť na kávu a môžeme sa o tých veciach baviť, ale myslím si, že toto nie je priestor pri hodnotení rozpočtu, aby sme hovorili o konkrétnych situáciách v konkrétnom čase, tak ako ste to naznačili vy, hoci môžete mať tisíckrát pravdu, ja vám to neberiem.
Myslím si, že v prvom rade treba hovoriť o trendoch vzhľadom na to všetko, čo sa tuná udialo za posledných dvadsať rokov, hej. Paradoxne vám poviem, že dnes z hľadiska pôvodnej slovenskej tvorby sa tvorí menej, ako sa tvorilo za socialistického Československa. Menej. A toto je prvý rozpočet, podľa môjho názoru prvý rozpočet, ktorý má trend podporiť aj menšinové žánre, na ktoré sa doteraz zabúdalo. Všetky tie inštitúcie, ktoré budú z tohto budúcoročného rozpočtu žiť, budú žiť síce možno podľa vás, skromne, ale určite to nie je rozpočet pre to, aby tieto inštitúcie zanikli, tak ako zanikli za, a zanikali za tých, prepáčte, pravicových vlád. A to teraz naozaj nehovorím ako nadávku, ale to hovorím ako konštatovanie. Žiadna z inštitúcií nemá nábeh na zánik podľa tohto rozpočtu. Aj to je vďaka ministerstvu financií istým novým trendom, ktorý z hľadiska tohto rozpočtu sa objavuje. To som mal na mysli, keď som o tom hovoril.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Viskupič. Nie je v sále, takže stráca poradie.
Nech sa páči, podľa poradia, pán Daniel Lipšic.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár poznámok k rozpočtu, o ktorom rokujeme a o ktorom budeme zrejme zajtra hlasovať. Na úvod by som jednu vec ocenil a to je skutočnosť, že vláda je rozhodnutá redukovať deficit rozpočtu verejnej správy pod 3 % HDP v budúcom roku a má odhodlanie pokračovať v konsolidačnom úsilí.
Problémom však je, akým spôsobom to vláda robí. Je veľkým rizikom sa spoliehať len na príjmovú stránku rozpočtu, pretože skúsenosť ukazuje, že príjmy môže byť výrazne nižšie než plán. Príkladom je tohtoročný výber dane z pridanej hodnoty. Príjmová stránka však pokrýva asi dve tretiny konsolidácie, a to v situácii, keď daňové a ďalšie opatrenia vlády, najmä novela Zákonníka práce negatívne ovplyvňujú zamestnanosť. A to nie je nejaké politické vyjadrenie. To tvrdí Národná banka Slovenska. Je pravdepodobné, že príjmy rozpočtu sa nepodarí naplniť. A tak reálne hrozí, že deficit za rok 2013 prekročí hranicu 3 % HDP. Otázka je, aké ďalšie opatrenia má vláda v zálohe, ak sa ukáže, že deficit sa vymkol spod kontroly?
V čase krízy je potrebné tým, čo zamestnávajú ľudí, ruky rozviazať, nie zviazať. Vláda robí presný opak toho, čo by v kríze bolo potrebné. Príjmovú stránku napĺňajú ľudia, ktorí platia dane. Výdavkovú práve vyčerpávajú tí, ktorí sú na sociálnych dávkach, a za vašej vlády zatiaľ počet zamestnaných každým mesiacom výrazne klesá a počet na dávkach výrazne stúpa. Za posledné dva mesiace to bolo štrnásť tisíc nových nezamestnaných. A vláda nevie ako ďalej. Vláda nevie ponúknuť a vytvoriť prostredie, ktoré ponúkne ľuďom prácu. A pre dôstojný život je práca nevyhnutná. Okrem zvyšovania daní a odvodov, ktoré negatívne ovplyvnia aj tak už spomaľujúci sa ekonomicky rast, vláda siaha na peniaze, ktoré sa mali používať až v budúcnosti. Zníženie odvodov do druhého piliera znamená, že časť zdrojov, ktoré mali slúžiť na výplatu dôchodkov v budúcnosti, sa spotrebujú už dnes. Vznikajú však zvýšené nároky, ktoré budú musieť riešiť nasledujúce generácie. Vláda svojimi rozhodnutiami zaťažuje budúce generácie, naše deti a ďalšiu generáciu.
Vláda presadzuje a presadila zvýšenie daní, hoci nedokáže splniť svoju elementárnu povinnosť, ktorou je efektívny výber daní. Problém slabého výberu DPH je známy pomerne dlho. Vznikol počas prvej Ficovej vlády, kedy sa vlastne zdvojnásobili úniky na DPH z európskeho priemeru na druhý najhorší ukazovateľ hneď po Grécku. A dnešná vláda sa len prizerá, ako sa výber DPH zhoršuje a zhoršuje. Tento návrh, o ktorom rokujeme, neobsahuje nijakú ambíciu tento problém vyriešiť, dokonca ani v roku 2015. Inými slovami, návrh rozpočtu a všetkých opatrení vlády vždy kvantifikoval, čo prinesú vyššie dane, čo prinesú vyššie odvody. Ale keď ide o kvantifikáciou toho, akým spôsobom si bude vláda plniť svoju povinnosť, akým spôsobom zabezpečí, o čom stále hovoríte, lepší príjem DPH, výber DPH, tam tá kvantifikácia je taká skôr len v náznakoch a nie je prejavená v rozpočte v žiadnom prípade. Pritom ak by sa efektívnosť výberu DPH dostala aspoň na priemer Európskej únie, ako bola v roku 2006, chcem spomenúť, tak by väčšia časť konsolidácie, 1,2 mld. eur, bola vybavená.
A preto sa pýtam, koho chráni vláda svojou nečinnosťou? Na strane výdavkov vláda neukázala takmer žiadnu snahu reálne šetriť. Spomeniem konkrétnu vec, o ktorej vláda hovorila, ale ktorej reálne premietnutie v štátnom rozpočte úplne evidentne chýba. Keď sme vymieňali vládu, tak som odporučil môjmu nástupcovi, ministrovi vnútra, aby pokračoval ďalej v projekte reformy verejne správy, ktorý bol pripravený a vypracovaný, a som rád, že si vláda tento projekt osvojila. Je to správny projekt. Na druhej strane nerozumiem, ak vláda hovorí, že v štyroch rokoch usporí 700 mil. eur, ak vláda pri spúšťaní "esa" (ESO) tvrdila, že ušetrí v roku 2013 50 mil. eur, v roku 2014 150 mil., v 2015 200 mil. a v 2016 300 miliónov. Moja otázka znie: kde je tých 50 mil. úspory, prejavených v štátnom rozpočte? Aby sme si rozumeli, tých 50 mil. eur to je požiadavka učiteľov na zvýšenie platov. Nie je to nikde. Bola to absolútna bublina. Práve naopak, vláda predpokladá nárast počtu štátnych zamestnancov, teda nie úspory vo verejnej správe, ale práve naopak, sa bude viac... (Výkriky v sále.) Pán minister, vy ste tu klamali minule, prosím vás! Prosím vás, pán minister, vy ste tu minule klamali o tom (Nesúhlas zo strany predkladateľa.), aké... Pán minister, môžete na mňa reagovať. Vy ste tu klamali minule, keď ste rozprávali o tom, čo som ja spôsobil štátu, akú škodu. Vy ste tu klamali z tohoto pultu, prosím vás, teraz ticho seďte! A keď chcete, tak reagujte! Vy ste minulý týždeň tuná klamali! A viete to, že ste klamali. ((Nesúhlas zo strany predkladateľa.) Už som vám to povedal, vy ste klamali. A to si vydiskutujte s pánom ministrom Borcom, že kto je za to zodpovednejší viac.
Vláda tých 50 mil. eur v tomto rozpočte nijakým spôsobom nešetrí. Nijakým. To, čo vláda rozprávala o "ese" ( ESO) je v princípe blud. Je to bublina, ktorá sa nikde nikdy neprejavila. A poviem druhú vec, ak by som neviedol dva roky ministerstvo vnútra, tak by som predložil návrh, aby sa 50 mil. eur v štátnom rozpočte na zvýšenie platov učiteľov presunulo z kapitoly ministerstva vnútra, kde vláda sľúbila, že ušetrí v rámci "esa" (ESO) a reformy verejnej správy 50 mil. eur. Neušetrí nič. A len preto, že som rezort viedol a nechcem, aby prišli o svoje peniaze, ktoré potrebujú policajti, záchranné zložky a hasiči, to neurobím. Ale ak chcete vedieť, kde nájsť 50 mil. eur na zvýšenie platov učiteľov, nie je problém. Samotná vláda to sľúbila, že s tým príde a že to ušetrí. Boli to znovu len slová a, žiaľ, na tej výdavkovej časti rozpočtu sa nešetrí takmer, takmer nič. Z tohoto dôvodu takto nastavený rozpočet v hlasovaní nepodporím.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne.
Na vystúpenie pána poslanca Lipšica sú dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

Ďakujem pekne. Znovu by som sa teda vrátil k tej otázke dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k tomu roku 2013. Tam by som chcel zdôrazniť, že daň z pridanej hodnoty na rok 2013 sa odvíja od výberu tohto roku, ktorý samozrejme zaznamenal pokles, tie dôvody teda vieme. Ale chcem stále zdôrazniť, že práve vláda prichádza s tými opatreniami, ktoré majú zlepšiť výber daní. Sú to legislatívne opatrenia týkajúce sa samotného zákona o dani z pridanej hodnoty, zlepšuje sa aj operatívna činnosť vytvorením špeciálnej policajnej jednotky, ktorá má práve postihovať korupciu a daňové podvody. Rovnako aj zákon, ktorý obmedzuje nakladanie s hotovostnými platbami, prispeje k lepšiemu výberu daní. A v neposlednom rade je tu aj pozmeňujúci návrh, ktorý zvýšil počet kontrolórov, čo sa týka možnosti kontrolovania alebo možnosti kontrolovania daňových subjektov.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou, pán poslanec Bublavý.