11. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušiť niektoré administratívne postupy v konaní štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy, upraviť smerovania a rozsah inštitútu odvodu za odňatie najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v príslušnom katastrálnom území, ustanoviť postup pri pestovaní rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde. Návrh zákona rieši niektoré problémy aplikačnej praxe pri rozhodovaní o zmenách druhov pozemku v konaniach s veľkým počtom účastníkov. Ustanovuje sa povinnosť chrániť najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu. Ide o ochranu najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v príslušnom katastrálnom území podľa kódu chránených bonitných pôdnoekologických jednotiek, ktoré súčasne podliehajú povinnosti platenia odvodov za jej odňatie.
V súlade so zásadami ochrany poľnohospodárskej pôdy navrhuje sa nový spôsob ochrany najkvalitnejšej a najprodukčnejšej poľnohospodárskej pôdy v príslušnom katastrálnom území. Návrh zákona vychádza z potreby chrániť inštitútom odvodov najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území proporcionálne na celom území Slovenskej republiky. Takýto cieľ je možno dosiahnuť individuálnou ochranou taxatívne vymenovaných kódov bonitných pôdno-ekologických jednotiek v jednotlivých katastrálnych územiach. Chránené kódy bonitných pôdnoekologických jednotiek v jednotlivých katastrálnych územiach sú zatriedené na základe deviatich skupín kvality a v rámci každej skupiny kvality podľa hrubého ročného rentového efektu a bodovej hodnoty produkčného potenciálu. V každom katastrálnom území je na tomto princípe chránená poľnohospodárska pôda s najlepšou bonitou. Ak výmera takto chránenej pôdy tvorí menej ako 30 % výmery poľnohospodárskej pôdy v danom katastrálnom území, pripočítava sa výmera pôdy s ďalšou najlepšou bonitou.
Týmto spôsobom sa vytvoril pre každé katastrálne územie zoznam chránených bonitných pôdnoekologických jednotiek, ktoré v zmysle uvedených pravidiel tvoria najmenej 30 % výmery poľnohospodárskej pôdy v danom katastrálnom území. Touto novelou aj niektorými ďalšími zmenami sa vytvára priestor pre výstavbu. Preto aj priložené nariadenie vlády upravuje čo najmenej výnimiek.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľa. Poprosím teraz pani spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyňu Magdu Košútovú. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 72 z 20. novembra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 220/2004 Z. z. o ochrane a využití poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli určené všetky podmienky rokovacieho poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikáte Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú, navrhujem odporučiť vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. novembra 2012 č. 256 navrhujem, aby tento zákon prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal zatiaľ písomnú prihlášku. Hlásia sa ústne pán poslanec Simon a pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, prvý v poradí vystupujúci k tomuto bodu programu je pán poslanec Zsolt Simon.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, bohužiaľ, ospravedlňujem sa vám, že musím takýmto spôsobom vystúpiť, ale keď som pred chvíľkou neslušne sa vyjadril k pánovi ministrovi, keď mal záverečné slovo, tak v tejto chvíli pred tým, než zaujmem stanovisko k tomuto návrhu zákona, dovoľte, aby som zacitoval vám všetkým v tejto snemovni. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú, návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe podporných režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. To je tento dokument, pán minister. Návrh nariadenia, návrh nariadenia, len preto, lebo to, čo ste uviedli pred chvíľočkou za týmto rečníckym pultom, bolo klamstvo v priamom prenose. Práve preto musím poukázať na to, pretože klamstvo nepatrí sem do Národnej rady. A keď je to návrh, o ktorom nerozhodla ani rada ministrov, ani Európska komisia a nerozhodol o tom ani Európsky parlament podľa Lisabonskej zmluvy, tak ten dokument do tej doby je len pracovným návrhom a aj k tomuto dokumentu prišlo viac ako 2 700 pripomienok v rámci pripomienkového konania v rámci Európskej únie. Tak aký to uzatvorený dokument? No žiadny! Žiadna suma nie je, uzatvorená nie je. Rozpočet pre Európsku komisiu nie je schválený.
Pán minister, pred dvoma týždňami ste držali tlačovku, obhajovali ste tieto čísla, že je to váš úspech. Dnes hovoríte pravý opak. Bolo by dobré, keby ste si ujasnili čísla! (Reakcia ministra.) S pánom ministrom Lajčákom ste mali túto tlačovku.
A teraz k tomuto návrhu zákona. Chcem len upozorniť na jednu oblasť a to je pestovanie obnoviteľných zdrojov energie. Vážené kolegyne, kolegovia, musím povedať, že s návrhom riešenia tejto problematiky v plnej miere súhlasím. Ostatne, je to návrh, ktorý viac-menej bol pripravený ešte v roku 2010, keď som bol ministrom. Ja som sa vtedy rozhodol, že tento návrh zákona v tejto časti nepustím do Národnej rady, a to z jedného jediného dôvodu. Vtedy Európska únia, Európska komisia otvorila problematiku zaviesť ako povinné striedanie plodín a zaviesť povinné zazelenanie v rámci novej reformy od roku 2014. Pokiaľ sa to má udiať, tak sa domnievam, že návrh riešenia zákonného základu o pestovaní obnoviteľných zdrojov energie musí byť v plnej miere v súlade aj s týmito pravidlami. Skúsim poukázať na jeden praktický prípad, ktorý môže nastať.
Dnes začne farmár pestovať rýchlorastúce dreviny na ornej pôde, dostane na to dotáciu, pretože dnešné pravidlá do roku 2013 mu to umožňujú. Ale v roku 2014 ešte môže dostať dotáciu, lebo to bude prvýkrát po novom a potom bude musieť preukázať, že on na tej pôde strieda plodinu. No to nebude vedieť ukázať, pretože z technológie to vyplýva, že to tam nejde. A dneska nevieme, či to Európska komisia nám to umožní od roku 2014 mať túto výnimku, alebo nie. Či to bude, v akej podobe bude zohľadnené v systéme zazelenania a povinnosti striedania plodín. Preto by som navrhoval, aby sme v ďalšom konaní, predkladatelia zvážili spôsob riešenia alebo odsunuli účinnosť týchto paragrafov na 1. január 2014 tak, aby sme nevytvorili nechcene problém našim farmárom, tým, ktorí by sa chceli pustiť do pestovania energetických plodín. Snáď jedna stať, ktorá z tohto návrhu vypadla, tak to je riešenie rýchlorastúcich drevín na pôde skupiny 1 až 4. To sú najkvalitnejšie pozemky v tých najúrodnejších územiach Slovenskej republiky. Musím povedať, že aj v týchto oblastiach existujú pozemky, ktoré sú pravidelne atakované podmáčaním. To je viac-menej popri riekach. Aj táto oblasť by stála za to, aby sme ju riešili a dostali možnosť pestovať tam rýchlorastúce plodiny, pretože nemá zmysel, aby farmár na časti svojej ornej pôdy neustále každý rok vykazoval, že je to vyššia moc a dostane za to síce dotáciu, ale nepestuje tam nič. Takže keby tam mohol pestovať obnoviteľné zdroje energie, bolo by to efektívnejšie využitie týchto pozemkov pre budúcnosť, takže toto dáme do druhého konania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán Martin Fecko.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pani kolegyňa spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, iba kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto zákonu. Pardon, aj kolegyňa.
Vyzerá, pán minister, že aspoň v mojich očiach držíte slovo. Povedali ste, že keď ste boli ministrom hospodárstva, tak ste pôdu poľnohospodárom brali na priemyselné parky, teraz ju budete ochraňovať. Myslím, že tiež som čakal a stalo sa, že dávate zákon o ochrane pôdneho fondu a vlastne tým pádom sa snažíme to naše vlastníctvo, čo tu na Slovensku máme, ochrániť. Výmery ornej pôdy na Slovensku na jedného obyvateľa od roku 1970, keď bola 0,37 ha nám klesla v roku 2011 na 0,25 hektára. To znamená, že ideme klesajúcou tendenciou, čo sa týka výmery, a je to na úkor vlastne zmeny druhu pozemku.
Pán minister, ďakujem, že dosť radikálne ste sa v tomto návrhu zákona postavili aj proti oslobodeniu od odvodov, ktoré prakticky teraz neboli. Keď som to prvýkrát čítal, keď som bol ešte štátnym zamestnancom, tak mňa mrazilo, že na čo všetko môžeme poľnohospodársku pôdu využiť bez odvodu a je to z vyššej moci, z moci parlamentu, z moci vlády, z moci neviem koho. Argument, že doteraz odvody za vyňatie z pôdneho fondu, teda z poľnohospodárskeho pôdneho fondu nepriniesli alebo neboli také ziskové, alebo nedali príslušnú sumu zisku, ako bola naplánovaná, u mňa nie je argument. Nie je argument, pretože už z princípu sa musí vedieť, že najlepšia pôda nemôže byť zastavaná. Nemôže byť. A som rád, že sa určujú štyri najkvalitnejšie kategórie. Nebolo mi jasné z toho návrhu, teraz ste to pri uvádzaní zákona potvrdili, že ako vlastne tie kategórie štyri vznikli. Keď nebudem chcieť v percentách, že išla ďalšia kategória, dobre, beriem. Takže myslím si, že je to v poriadku. Vyňatia z pôdneho fondu, ktoré v súčasnosti fungujú asi tak, že v prvej skupine, keď je tých deväť skupín, ako bolo povedané pánom Zsoltom Simonom, v prvej skupine za trvalé odňatie,  máme v prvej skupine 15 eur za meter štvorcový, tak tento vládny návrh to zvyšuje na 20 euro. A aj tá posledná trieda, aj tá devina, ktorá v pôvodnom, doterajšom zákone nebolo odňatie, ani za dočasné, ani za trvalé, tak aj tá devina, tá najhoršia trieda podľa BPEJ, na Slovensku bude na základe tohto predloženého návrhu vládneho zákona spoplatňovaná 0,5 eura. Pri trvalom, pri dočasnom 0,005 eura za meter štvorcový. Myslím si, že má to svoju hlbokú logiku, má to svoj hlboký zámer zachovať poľnohospodárstvu, dať mu vážnosť a pôdu aj pre ďalšie generácie.
Aby som to dlho nenaťahoval, tak pristavím sa asi pri nejakých troch, štyroch veciach, ktoré ma tiež zaujali. Napríklad, že na druhej strane rozširujeme prípady, kde nie je potrebné stanovisko vlastníka na zabratie pôdy, a síce ciest pre motorové vozidlá, diaľnic pri výstavbe, ideme aj na železnice. To znamená, ani tam nebude treba súhlas vlastníka, to sa mi osobne nepáči. Dúfam, že keď už, tak to prejde, lebo vyzerá, že to asi prejde, keď je to predložené vládnou stranou, tak dúfam, že tam to bude v minimálnom, teda nevyhnutnom objeme záberu a s adekvátnou náhradou.
No, ja neviem, či budeme stavať súkromné železnice, aj tak to navrhuje, to znamená, železničná trasa, nepotrebujem súhlas vlastníka. Ďalej, jedno, čo ma zaskočilo, je asi to, zmena druhu pozemku. A tu by som povedal, že sa bijeme. Bijeme sa so zákonom o nájme za pôdohospodársku pôdu, kde predsa nie je možné, aby užívateľ mohol povedať, že na jeho návrh, teda aj na jeho návrh, aby som bol presný, aj na jeho návrh môže zmeniť orgán ochrany pôdneho fondu kultúru, druh pozemku. Zákon o nájme poľnohospodárskej, poľnohospodárskeho podniku, 504/2003, hovorí o tom, že iba vlastník to môže. A tu sa dáva do vládneho návrhu zákona možnosť zmeniť druh pozemku inému subjektu. Toto by som žiadal nejako prehodnotiť. Možnože aj cez nejaký pozmeňovací návrh v druhom kole, lebo vyzerá, že to je veľká anomália, ktorá po demokracii sa nám teda už aj vyskytuje v zákonoch, že vlastník, bez jeho súhlasu sa zmení druh pozemku. To nehnevajte sa, vraciame sa do socializmu. To znamená, áno, vlastník, užívateľ by mohol upozorniť, ale vlastník musí o tom vedieť. Keď upozornený orgán ochrany pôdneho fondu, že má zmeniť, tak vlastne by mal povedať: áno, akceptujem, užívateľ tam má, neviem, tétépéčko, má tam nájomné z ornej pôdy, súhlasím, ale nemôže byť iba na základe užívateľa bez súhlasu vlastníka zmena kultúry. To sa nehnevajte, toto vraciame sa naspäť.
Ďalej, že čo ma tam trošku upútalo, je to, že naše štátne orgány majú veľký problém s poštovným. Tí, ktorí ste robili v štátnej správe, možnože viete, že, aj v samospráve, že poslať poštovné, to je neskutočná finančná záťaž, a preto sa polemizuje, čo znamená počet účastníkov, ktorým treba doručiť niečo formou verejnej vyhlášky. V mnohých prípadoch, je to tridsať, päťdesiat, sto ľudí, keď už zo zákona môže sa formou verejnej vyhlášky určité oznámenie alebo rozhodnutie dávať. Tu vyzerá, že máme dvadsať účastníkov v tomto zákone, v ďalšom zákone je to tridsať, videl som aj päťdesiat. Neviem, či je to veľmi šťastné riešenie, aby sme takto disproporciálne pri rôznych, by som povedal, zákonoch z rôznych sfér, rôzny počet účastníkov dávali, že formou verejnej vyhlášky. Malo by sa to podľa mňa zjednotiť, aby to bolo jasné, že ja neviem, že nad päťdesiat účastníkov je to už formou verejnej vyhlášky, nemusíme tam žiadať fyzické doručenie konkrétnej osobe, ktorá je účastníkom konania.
To je ďalšia vec, ktorá ma tam trošku upútala. A ešte by som sa chcel venovať jednému, a síce, že rozširovali sme právomoci aj pozemkového úradu. Vyzerá, že bude viesť evidenciu pozemkov s rýchlorastúcimi drevinami, ktoré tam sú. Takže dúfam, že budú to mať, by som povedal, že nejako kompetenčne zabezpečené pri súčasných tých zmenách, ako sú krajské pozemkové a ďalšie. Proste aby to bolo jasné, lebo je v tom nejaký taký menší chaos a neviem, ako ten rok 2013 bude, lebo po nejakých debatách s pracovníkmi pozemkového úradu vyzerá, že niekde to tak trošku hapruje. Nevedia, že čo vlastne, kde a ako to bude. Aby to bolo proste jasné, čo tam budú musieť robiť, akým spôsobom, lebo kompetencie niektoré sa im samozrejme strácajú. Niektoré úrady vôbec nemajú reštitúcie, nemajú záhradkárske osady. Bola by to nová kompetencia, ktorú by tam mali.
Ja by som ešte odporúčal, pán minister, jedno, aby sme možnože aj zabezpečili, aby viedli aj tak, ako to niekedy bolo, tie náhradné pozemky, ktoré boli vyčlenené. Aby vedeli, komu bolo, ako bolo vyčlenené, lebo v súčasnosti PP-áčka nám robí paseku. To som už aj minule hovoril, že prakticky, keď idete čerpať subvencie, nemusíte preukazovať nájomný alebo vlastnícky vzťah k pozemku. Pán minister, toto by som žiadal, teda aby sme sa na to pozreli spoločne, spoločnými silami, lebo to je taká čierna diera, ktorú ja hovorím, keď nás niekto zažaluje, bude veľký problém. Tak asi v takomto duchu. Dobre, myslím si, že ďalšie možnože ešte budem rozoberať v druhom čítaní, keď príde čas. Dúfam, že budem živý, zdravý a že aj tento parlament bude fungovať, takže potom by sme to prakticky mohli zrealizovať.
Dobre, zatiaľ ďakujem. Myslím, že má to svoju logiku a ďakujem, že takýto zákon bude prijímaný.

Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Končím možnosť.
Nech sa páči, pán Mikuláš Huba.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, taktiež ma potešil zámer predkladateľa tohto návrhu vládneho zákona, konkrétne navrhované opatrenia na dôslednejšiu ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, neadekvátne zábery pôdy (a často tej najúrodnejšej pôdy) na výstavbu rôznych stavieb a iných zariadení, ktoré by mohli kľudne stáť niekde inde, podľa možnosti na zdevastovaných a nevyužívaných pôdach, tzv. brown fields, sú predmetom mojej permanentnej kritiky od chvíle, ako som sa opätovne stal poslancom tohto parlamentu, takže akékoľvek opatrenia týmto smerom mi hovoria, ako sa hovorí, zo srdca.
Na druhej strane zdieľam aj obavy môjho predrečníka z niektorých iných opatrení, ktoré nás už menej tešia v tomto návrhu zákona, ale sme v prvom čítaní, a tak nám zostáva len veriť, že v druhom čítaní sa nám podarí podčiarknuť tie pozitíva, ktoré návrh navrhuje, a čo najviac eliminovať negatíva a riziká, ktoré v ňom vidíme.
Ďakujem za pozornosť.

S ďalšou faktickou poznámkou pán Marian Záhumenský.