11. schôdza

Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľa. Poprosím teraz pani spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyňu Magdu Košútovú. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 72 z 20. novembra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 220/2004 Z. z. o ochrane a využití poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli určené všetky podmienky rokovacieho poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikáte Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú, navrhujem odporučiť vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. novembra 2012 č. 256 navrhujem, aby tento zákon prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, bohužiaľ, ospravedlňujem sa vám, že musím takýmto spôsobom vystúpiť, ale keď som pred chvíľkou neslušne sa vyjadril k pánovi ministrovi, keď mal záverečné slovo, tak v tejto chvíli pred tým, než zaujmem stanovisko k tomuto návrhu zákona, dovoľte, aby som zacitoval vám všetkým v tejto snemovni. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú, návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe podporných režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. To je tento dokument, pán minister. Návrh nariadenia, návrh nariadenia, len preto, lebo to, čo ste uviedli pred chvíľočkou za týmto rečníckym pultom, bolo klamstvo v priamom prenose. Práve preto musím poukázať na to, pretože klamstvo nepatrí sem do Národnej rady. A keď je to návrh, o ktorom nerozhodla ani rada ministrov, ani Európska komisia a nerozhodol o tom ani Európsky parlament podľa Lisabonskej zmluvy, tak ten dokument do tej doby je len pracovným návrhom a aj k tomuto dokumentu prišlo viac ako 2 700 pripomienok v rámci pripomienkového konania v rámci Európskej únie. Tak aký to uzatvorený dokument? No žiadny! Žiadna suma nie je, uzatvorená nie je. Rozpočet pre Európsku komisiu nie je schválený.
Pán minister, pred dvoma týždňami ste držali tlačovku, obhajovali ste tieto čísla, že je to váš úspech. Dnes hovoríte pravý opak. Bolo by dobré, keby ste si ujasnili čísla! (Reakcia ministra.) S pánom ministrom Lajčákom ste mali túto tlačovku.
A teraz k tomuto návrhu zákona. Chcem len upozorniť na jednu oblasť a to je pestovanie obnoviteľných zdrojov energie. Vážené kolegyne, kolegovia, musím povedať, že s návrhom riešenia tejto problematiky v plnej miere súhlasím. Ostatne, je to návrh, ktorý viac-menej bol pripravený ešte v roku 2010, keď som bol ministrom. Ja som sa vtedy rozhodol, že tento návrh zákona v tejto časti nepustím do Národnej rady, a to z jedného jediného dôvodu. Vtedy Európska únia, Európska komisia otvorila problematiku zaviesť ako povinné striedanie plodín a zaviesť povinné zazelenanie v rámci novej reformy od roku 2014. Pokiaľ sa to má udiať, tak sa domnievam, že návrh riešenia zákonného základu o pestovaní obnoviteľných zdrojov energie musí byť v plnej miere v súlade aj s týmito pravidlami. Skúsim poukázať na jeden praktický prípad, ktorý môže nastať.
Dnes začne farmár pestovať rýchlorastúce dreviny na ornej pôde, dostane na to dotáciu, pretože dnešné pravidlá do roku 2013 mu to umožňujú. Ale v roku 2014 ešte môže dostať dotáciu, lebo to bude prvýkrát po novom a potom bude musieť preukázať, že on na tej pôde strieda plodinu. No to nebude vedieť ukázať, pretože z technológie to vyplýva, že to tam nejde. A dneska nevieme, či to Európska komisia nám to umožní od roku 2014 mať túto výnimku, alebo nie. Či to bude, v akej podobe bude zohľadnené v systéme zazelenania a povinnosti striedania plodín. Preto by som navrhoval, aby sme v ďalšom konaní, predkladatelia zvážili spôsob riešenia alebo odsunuli účinnosť týchto paragrafov na 1. január 2014 tak, aby sme nevytvorili nechcene problém našim farmárom, tým, ktorí by sa chceli pustiť do pestovania energetických plodín. Snáď jedna stať, ktorá z tohto návrhu vypadla, tak to je riešenie rýchlorastúcich drevín na pôde skupiny 1 až 4. To sú najkvalitnejšie pozemky v tých najúrodnejších územiach Slovenskej republiky. Musím povedať, že aj v týchto oblastiach existujú pozemky, ktoré sú pravidelne atakované podmáčaním. To je viac-menej popri riekach. Aj táto oblasť by stála za to, aby sme ju riešili a dostali možnosť pestovať tam rýchlorastúce plodiny, pretože nemá zmysel, aby farmár na časti svojej ornej pôdy neustále každý rok vykazoval, že je to vyššia moc a dostane za to síce dotáciu, ale nepestuje tam nič. Takže keby tam mohol pestovať obnoviteľné zdroje energie, bolo by to efektívnejšie využitie týchto pozemkov pre budúcnosť, takže toto dáme do druhého konania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pani kolegyňa spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, iba kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto zákonu. Pardon, aj kolegyňa.
Vyzerá, pán minister, že aspoň v mojich očiach držíte slovo. Povedali ste, že keď ste boli ministrom hospodárstva, tak ste pôdu poľnohospodárom brali na priemyselné parky, teraz ju budete ochraňovať. Myslím, že tiež som čakal a stalo sa, že dávate zákon o ochrane pôdneho fondu a vlastne tým pádom sa snažíme to naše vlastníctvo, čo tu na Slovensku máme, ochrániť. Výmery ornej pôdy na Slovensku na jedného obyvateľa od roku 1970, keď bola 0,37 ha nám klesla v roku 2011 na 0,25 hektára. To znamená, že ideme klesajúcou tendenciou, čo sa týka výmery, a je to na úkor vlastne zmeny druhu pozemku.
Pán minister, ďakujem, že dosť radikálne ste sa v tomto návrhu zákona postavili aj proti oslobodeniu od odvodov, ktoré prakticky teraz neboli. Keď som to prvýkrát čítal, keď som bol ešte štátnym zamestnancom, tak mňa mrazilo, že na čo všetko môžeme poľnohospodársku pôdu využiť bez odvodu a je to z vyššej moci, z moci parlamentu, z moci vlády, z moci neviem koho. Argument, že doteraz odvody za vyňatie z pôdneho fondu, teda z poľnohospodárskeho pôdneho fondu nepriniesli alebo neboli také ziskové, alebo nedali príslušnú sumu zisku, ako bola naplánovaná, u mňa nie je argument. Nie je argument, pretože už z princípu sa musí vedieť, že najlepšia pôda nemôže byť zastavaná. Nemôže byť. A som rád, že sa určujú štyri najkvalitnejšie kategórie. Nebolo mi jasné z toho návrhu, teraz ste to pri uvádzaní zákona potvrdili, že ako vlastne tie kategórie štyri vznikli. Keď nebudem chcieť v percentách, že išla ďalšia kategória, dobre, beriem. Takže myslím si, že je to v poriadku. Vyňatia z pôdneho fondu, ktoré v súčasnosti fungujú asi tak, že v prvej skupine, keď je tých deväť skupín, ako bolo povedané pánom Zsoltom Simonom, v prvej skupine za trvalé odňatie,  máme v prvej skupine 15 eur za meter štvorcový, tak tento vládny návrh to zvyšuje na 20 euro. A aj tá posledná trieda, aj tá devina, ktorá v pôvodnom, doterajšom zákone nebolo odňatie, ani za dočasné, ani za trvalé, tak aj tá devina, tá najhoršia trieda podľa BPEJ, na Slovensku bude na základe tohto predloženého návrhu vládneho zákona spoplatňovaná 0,5 eura. Pri trvalom, pri dočasnom 0,005 eura za meter štvorcový. Myslím si, že má to svoju hlbokú logiku, má to svoj hlboký zámer zachovať poľnohospodárstvu, dať mu vážnosť a pôdu aj pre ďalšie generácie.
Aby som to dlho nenaťahoval, tak pristavím sa asi pri nejakých troch, štyroch veciach, ktoré ma tiež zaujali. Napríklad, že na druhej strane rozširujeme prípady, kde nie je potrebné stanovisko vlastníka na zabratie pôdy, a síce ciest pre motorové vozidlá, diaľnic pri výstavbe, ideme aj na železnice. To znamená, ani tam nebude treba súhlas vlastníka, to sa mi osobne nepáči. Dúfam, že keď už, tak to prejde, lebo vyzerá, že to asi prejde, keď je to predložené vládnou stranou, tak dúfam, že tam to bude v minimálnom, teda nevyhnutnom objeme záberu a s adekvátnou náhradou.
No, ja neviem, či budeme stavať súkromné železnice, aj tak to navrhuje, to znamená, železničná trasa, nepotrebujem súhlas vlastníka. Ďalej, jedno, čo ma zaskočilo, je asi to, zmena druhu pozemku. A tu by som povedal, že sa bijeme. Bijeme sa so zákonom o nájme za pôdohospodársku pôdu, kde predsa nie je možné, aby užívateľ mohol povedať, že na jeho návrh, teda aj na jeho návrh, aby som bol presný, aj na jeho návrh môže zmeniť orgán ochrany pôdneho fondu kultúru, druh pozemku. Zákon o nájme poľnohospodárskej, poľnohospodárskeho podniku, 504/2003, hovorí o tom, že iba vlastník to môže. A tu sa dáva do vládneho návrhu zákona možnosť zmeniť druh pozemku inému subjektu. Toto by som žiadal nejako prehodnotiť. Možnože aj cez nejaký pozmeňovací návrh v druhom kole, lebo vyzerá, že to je veľká anomália, ktorá po demokracii sa nám teda už aj vyskytuje v zákonoch, že vlastník, bez jeho súhlasu sa zmení druh pozemku. To nehnevajte sa, vraciame sa do socializmu. To znamená, áno, vlastník, užívateľ by mohol upozorniť, ale vlastník musí o tom vedieť. Keď upozornený orgán ochrany pôdneho fondu, že má zmeniť, tak vlastne by mal povedať: áno, akceptujem, užívateľ tam má, neviem, tétépéčko, má tam nájomné z ornej pôdy, súhlasím, ale nemôže byť iba na základe užívateľa bez súhlasu vlastníka zmena kultúry. To sa nehnevajte, toto vraciame sa naspäť.
Ďalej, že čo ma tam trošku upútalo, je to, že naše štátne orgány majú veľký problém s poštovným. Tí, ktorí ste robili v štátnej správe, možnože viete, že, aj v samospráve, že poslať poštovné, to je neskutočná finančná záťaž, a preto sa polemizuje, čo znamená počet účastníkov, ktorým treba doručiť niečo formou verejnej vyhlášky. V mnohých prípadoch, je to tridsať, päťdesiat, sto ľudí, keď už zo zákona môže sa formou verejnej vyhlášky určité oznámenie alebo rozhodnutie dávať. Tu vyzerá, že máme dvadsať účastníkov v tomto zákone, v ďalšom zákone je to tridsať, videl som aj päťdesiat. Neviem, či je to veľmi šťastné riešenie, aby sme takto disproporciálne pri rôznych, by som povedal, zákonoch z rôznych sfér, rôzny počet účastníkov dávali, že formou verejnej vyhlášky. Malo by sa to podľa mňa zjednotiť, aby to bolo jasné, že ja neviem, že nad päťdesiat účastníkov je to už formou verejnej vyhlášky, nemusíme tam žiadať fyzické doručenie konkrétnej osobe, ktorá je účastníkom konania.
To je ďalšia vec, ktorá ma tam trošku upútala. A ešte by som sa chcel venovať jednému, a síce, že rozširovali sme právomoci aj pozemkového úradu. Vyzerá, že bude viesť evidenciu pozemkov s rýchlorastúcimi drevinami, ktoré tam sú. Takže dúfam, že budú to mať, by som povedal, že nejako kompetenčne zabezpečené pri súčasných tých zmenách, ako sú krajské pozemkové a ďalšie. Proste aby to bolo jasné, lebo je v tom nejaký taký menší chaos a neviem, ako ten rok 2013 bude, lebo po nejakých debatách s pracovníkmi pozemkového úradu vyzerá, že niekde to tak trošku hapruje. Nevedia, že čo vlastne, kde a ako to bude. Aby to bolo proste jasné, čo tam budú musieť robiť, akým spôsobom, lebo kompetencie niektoré sa im samozrejme strácajú. Niektoré úrady vôbec nemajú reštitúcie, nemajú záhradkárske osady. Bola by to nová kompetencia, ktorú by tam mali.
Ja by som ešte odporúčal, pán minister, jedno, aby sme možnože aj zabezpečili, aby viedli aj tak, ako to niekedy bolo, tie náhradné pozemky, ktoré boli vyčlenené. Aby vedeli, komu bolo, ako bolo vyčlenené, lebo v súčasnosti PP-áčka nám robí paseku. To som už aj minule hovoril, že prakticky, keď idete čerpať subvencie, nemusíte preukazovať nájomný alebo vlastnícky vzťah k pozemku. Pán minister, toto by som žiadal, teda aby sme sa na to pozreli spoločne, spoločnými silami, lebo to je taká čierna diera, ktorú ja hovorím, keď nás niekto zažaluje, bude veľký problém. Tak asi v takomto duchu. Dobre, myslím si, že ďalšie možnože ešte budem rozoberať v druhom čítaní, keď príde čas. Dúfam, že budem živý, zdravý a že aj tento parlament bude fungovať, takže potom by sme to prakticky mohli zrealizovať.
Dobre, zatiaľ ďakujem. Myslím, že má to svoju logiku a ďakujem, že takýto zákon bude prijímaný.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, taktiež ma potešil zámer predkladateľa tohto návrhu vládneho zákona, konkrétne navrhované opatrenia na dôslednejšiu ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, neadekvátne zábery pôdy (a často tej najúrodnejšej pôdy) na výstavbu rôznych stavieb a iných zariadení, ktoré by mohli kľudne stáť niekde inde, podľa možnosti na zdevastovaných a nevyužívaných pôdach, tzv. brown fields, sú predmetom mojej permanentnej kritiky od chvíle, ako som sa opätovne stal poslancom tohto parlamentu, takže akékoľvek opatrenia týmto smerom mi hovoria, ako sa hovorí, zo srdca.
Na druhej strane zdieľam aj obavy môjho predrečníka z niektorých iných opatrení, ktoré nás už menej tešia v tomto návrhu zákona, ale sme v prvom čítaní, a tak nám zostáva len veriť, že v druhom čítaní sa nám podarí podčiarknuť tie pozitíva, ktoré návrh navrhuje, a čo najviac eliminovať negatíva a riziká, ktoré v ňom vidíme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Už prvá vláda Roberta Fica prijala zákon, kde sme sprísňovali poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy, práve najkvalitnejšej pôdy, lebo to je jedno z mála bohatstiev, čo naša krajina má a je to kvalitná pôda, na ktorej vieme robiť potraviny. Bohužiaľ, pri nástupe do funkcie ministra poľnohospodárstva pána Simona sa tieto poplatky zrušili. Ja som rozumel tomu veľmi dobre, lebo bolo treba zabezpečiť developerom, ktorí v rôznych reštitúciách získali veľmi veľa ornej pôdy a bolo treba ju veľmi rýchlo vyňať bez poplatkov a bolo treba z toho spraviť zastavané pozemky, dneska to vidíme aj na Žitnom ostrove, keď tadiaľ prechádzate, že tam vznikajú celé sídliská rodinných domov na ornej pôde, kde dovtedy bola orná pôda, na najkvalitnejšej pôde vznikajú sídliská rodinných domov a nechcem hovoriť o tých všetkých skladoch, ktoré tu vznikajú na najkvalitnejšej pôde, Trnavskej tabuli atď. Čiže títo developeri, ktorí rôznymi spôsobmi získali túto pôdu, aby nemuseli platiť za záber pôdy, tak im ktosi v zákone zrušil poplatky s odôvodnením, že aj tak vlastne sa vybralo málo poplatkov pri tom, že sa platí za záber pôdy. To je cieľ toho zákona, aby sa vybralo málo poplatkov, aby sa nezaberala pôda. Cieľ je nie vyberať poplatky, cieľ je chrániť pôdu, a preto musia byť poplatky také vysoké, aby nebolo výhodnejšie zaplatiť poplatok, ale radšej sanovať šedé alebo hnedé zóny, ktorých na Slovensku máme veľmi veľa. Máme veľmi veľa opustených poľnohospodárskych dvorov, na ktorých nie je nič, len treba sanovať staré stavby a je treba ich využiť, či už na priemyselnú zónu, či už na veľké sklady, distribúciu a tak ďalej.
Tak preto si myslím, že je najvyšší čas znovu zaviesť poplatky, aj keď mnohí sa im už vyhli a mnohí, ktorí nadobudli tú pôdu, už na nej zarobili. Tak nikdy nie je neskoro a tej pôdy je tak málo, že ju treba stále chrániť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len tak krátko. Naozaj treba chrániť si poľnohospodársku pôdu, lebo je to bohatstvo, ktoré naša krajina má a keď tá poľnohospodárska pôda sa stráca, nie je to dobrý ukazovateľ, tak ako predrečník to spomenul. Od roku 1970 do roku 2011 je to 0,12 ha na jednu osobu, úbytok poľnohospodárskej pôdy. Rovnako aj teraz to pestovanie energeticky obnoviteľných zdrojov na poľnohospodárskej pôde, na jednej strane je to dobrá vec, ale na druhej strane je treba sa zamyslieť nad tým, že aké plochy na tieto veci využívať. Bolo to tu spomenuté, tá vŕba dá sa naozaj pestovať skôr na tých podmáčaných miestach, kde tie poľnohospodárske kultúry iné sa nedopestujú, ale pre obnoviteľnosť zdrojov toto by mohli byť tie plochy.
Dotknem sa trošku takej problematiky fotovoltarických článkov. Ja som si ich všimol za posledné roky práve na poľnohospodárskej pôde. Samozrejme, je to limitované kvalitou, bonitou pôdy, ale je aj vhodné sa, pán minister, zamyslieť nad tým, že či vôbec zaberať akúkoľvek poľnohospodársku pôdu na fotovoltariku. Využívajte tie priestory skôr hospodárskych budov, či už poľnohospodárskych, alebo akýchkoľvek. Tie strechy, parkoviská, dá sa aj na parkoviskách, dokonca veľkoplošných. Nastaviť tie fotovoltarické články a tak vyrábať energiu. Ja zásadne som proti záberu poľnohospodárskej pôdy na takéto účely.
Slovenská republika v sebestačnosti potravín na úrovni kdesi 46 % je veľmi nízko. Treba naozaj sa dostať na nejakú úroveň aspoň 80 %. Naše poľnohospodárske výrobky aj potraviny sú naozaj kvalitné. My môžme svetu konkurovať, čo sa týka kvality, nie čo do množstva, ale kvality.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, kolegovia, za vašu reakciu. Ja poviem len jedno. Bodaj by každá vláda, ktorá tu príde po nás, si vedela povedať, že pod tých 0,25 sa už nedostaneme, a budeme mať tú pôdu tak chránenú, že by nikomu nenapadlo, aby išiel robiť z nej inú pôdu, ako je poľnohospodárska.
Ďakujem pekne.

Ja len krátku poznámku k vystúpeniu pána exministra Simona, lebo pán Simon zaklamal a zmizol z tejto sály. Takže, aby odznela pravda, ako to je vlastne s tým návrhom tej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ešte raz opakujem. Návrh bol predložený 12. októbra 2011, keď ministroval pán Zsolt Simon. Neurobil nič pre to, žiadne rokovania, žiadnu diplomaciu nevyvinul na to, aby suma, ktorá bola definovaná pre priame platby, bola kompatibilná s priamymi platbami na hektár v okolitých štátoch.
Vyhlásením tejto sumy Európska únia zastavila ďalšiu diskusiu. Oznámila, že o výške alokácie sa ďalej nediskutuje, diskutuje sa o cieľoch. To, čo tu pán Simon elegantne prekrútil, nie je diskusia o sume, ale diskusia o cieľoch a podmienok, v rámci siedmich politík, ktoré predstavila Európska komisia v návrhu spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2014 až 2020. Čiže to je ten zásadný klam, a ten používa nielen pán Simon, ale aj pán Galko, ale ten zas nevie, o čom to je, takže to je jedno. Ale pán Simon by mal vedieť, v čom je ten zásadný rozdiel. Čiže ciele, technika, mechanika, prostriedky treba rozlíšiť.
Čo sa týka tej tretej oblasti, ktorú to on navrhuje, je tzv. program rozvoja vidieka alebo tzv. druhý pilier, ktorý je tou druhou nosnou časťou, ktorá má podporovať slovenské poľnohospodárstvo, tu nie sú ešte definované sumy, čiže toto bude závisieť od toho, ako to my vynegociujeme, a hovorí sa o podmienkach a o mechanike. Čiže skôr sa hovorí o princípoch a suma dôjde nadefinovaná až neskôr.
Čo sa týka ale potom tej jeho už časti, kde sa venuje konečne tomuto predkladanému zákonu, myslím si, že v oblasti tých rýchlorastúcich drevín, ale to mali aj ďalší vystupujúci. Tam máme absolútne zhodu. Ja si myslím, že toto treba podporiť vzhľadom na to, že na klasickú poľnohospodársku činnosť tieto podmáčané oblasti aj tak nie je možné využiť a skutočne, tak ako to povedal aj pán Fecko, tento zákon je určitým mojím dlhom pre poľnohospodárov, tak ako som to povedal, lebo štyri roky som poľnohospodárom zaberal pôdu, keď som bol na hospodárstve, a teraz je mojou povinnosťou ju už ďalej nedovoliť zaberať, ale hlavne chrániť.
Ďakujem pekne.

Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajkyňa?
Nech sa páči.