11. schôdza

Ďakujem pekne, ja len veľmi kratučko. Pán kolega Galko, nie je najšťastnejšie, že nemáme nikoho v AGRIvýbore, ja ako poľnohospodár by som privítal, keby naši europoslanci, aspoň polovica z nich bola v AGRIvýbore a možnože budete úspešný, keď budete kandidovať do Európskeho parlamentu a budete perliť v AGRIvýbore v Európskom parlamente a budete hájiť záujmy slovenských farmárov a budeme vám držať palce. Ale keď sa vrátim k tomu Bruselu, na ktorý stále poukazujete, že tam sú peniaze, ktoré môže Slovensko čerpať. Tak trošku sa vrátim do histórie, do dvoch Dzurindových vlád a aj do vlády pani Radičovej.
Najmä v prvých dvoch Dzurindových vládach boli poľnohospodári považovaní za darmožráčov. Ľudia, ktorí prejedali peniaze, natŕčajú ruku, len pýtajú. X-krát sme počuli od zástupcov SDKÚ vo vystúpeniach, takých emotívnych vystúpeniach, koľko dávame v rozpočte na poľnohospodárov, na jedno odstavča, na dojnicu a neviem na čo, a koľko dávame na jedného kojenca, na jedného žiaka a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže poľnohospodári boli tí, ktorí boli nechcení v tejto krajine a trvalo osem rokov pravicovej vláde, aby pochopila, že poľnohospodárstvo je jedno z kľúčových sektorov národného hospodárstva. Veľmi dôležitých sektorov, strategických sektorov, a že musí byť zaradené medzi tie sektory, ale bolo dosť neskoro. Za posledné dva roky Radičovej vlády už sme nepočuli tie perlivé vystúpenia, lebo keď som na jednom vystúpení deklaroval, myslím, že pánovi poslancovi Novotnému, že o koľko by sme viacej boli dostali na jedného kojenca alebo na jedného žiaka v škole, keby sme neboli dali tie peniaze poľnohospodárom z Bruselu, tak výsledok je, že ani o jeden cent. Ani o jeden cent by Slovensko nebolo dostalo viacej, keby, keby sme tie peniaze chceli dať, nedali by sme ich na dojnicu, na iné podpory z poľnohospodárskeho rozpočtu, ale by sme ich chceli dať do iného sektoru. Jednoducho, európska politika je nastavená takto a je veľkou škodou, že pri vstupe do Európskej únie sme sa práve vtedy nesnažili o to, aby Slovensko dosiahlo lepšie podmienky vstupu do únie a aby naši farmári dostávali viacej na hektár, ako my dostávame dnes.
A bohužiaľ, vidíme, že sila Európskej únie, hlavne starej pätnástky je taká veľká, že si chce ponechať svoje výhody až do roku 2028! To znamená, že to čo sme zanedbali pri vstupe do únie, nevieme dobehnúť až do roku 2028. A tam sa treba vrátiť, tam sa treba vrátiť k nášmu vyjednávačovi pánovi Figeľovi, ktorý chodil vyjednávať za Slovenskú republiku a ktorý jednoducho obetoval slovenské poľnohospodárstvo, či už z neznalosti, alebo z nepripravených dokumentov. Tam vznikla vlastne myšlienka vytvoriť jeden celok, jedno Slovensko, kde sa bral úrodový koeficient, ktorý je pre Slovensko veľmi nízky, 4,06 tony na hektár. Tam vlastne hovorí o intenzite výroby na Slovensku a keď sme zahrnuli obiloviny, výrobu obilovín v podhorských oblastiach a v nevýrobných oblastiach, ktoré sa brali do priemeru, a neurobili sme podklady pre to, aby tento koeficient vypadal inak, tak sme ho mohli mať ako Slovinci. Napríklad 5,2. Pán Galko, možno vám to nič nehovorí, čo je to, ale to je 5,2 tony v priemere, keď sme vstupovali do Únie, za referenčné obdobie, krát 63 eur, tak sa počítal výpočet na jeden hektár a z toho sa vychádzalo. 30 percent, 40 percent, 35, 40, 50, 60 až 100 percent. A keby sme boli inak pristupovali a inak by bolo naše ministerstvo riadené a inak by vláda pristupovala k poľnohospodárom, tak dnes sme mohli dostávať o miliardy eur viacej na Slovensku, bez toho, aby sme čo i len o jeden cent viacej do Bruselu odviedli. A tam je tá základná chyba! A keď dneska sa obraciate na Brusel, bohužiaľ, je neskoro plakať nad mliekom, ktoré ste rozliali.
Takže ctené dámy a páni, hlavne z pravicovej vládnej koalície, pripomeňte si vaše roky vládnutia za prvých dvoch Dzurindových vlád, ako ste sa stavali k poľnohospodárstvu, ako ste sa stavali pri vyjednávaní podmienok pre slovenských poľnohospodárov na vstup do Európskej únie. A toto je výsledok, ktorý budeme tu počúvať až do roku 2028. Do roku 2028 budú trpieť slovenskí poľnohospodári za to, že ste odflákli vtedy tú prácu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pán poslanec Viskupič, procedurálny? Nech sa páči.

Ďakujem pani predsedajúca, dovoľujem si na základe rokovacieho poriadku, § 24, navrhnúť plénu presunutie bodov 48, tlač 212, a bod 51, tlač 252, na základe súhlasu všetkých poslaneckých klubov presunúť na nasledujúcu schôdzu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Takže tieto body presúvame na tú ďalšiu schôdzu. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) A keď je to na základe všetkých poslancov, tak predpokladám, že áno.
Ďakujem, páni poslanci.

A pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte.

Návrh vlády má parlamentnú tlač 259. Správa výboru má tlač 259a.
A opäť poprosím pána ministra Jahnátka, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom materiálu je vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte, inými slovami schválenie pristúpenia Slovenskej republiky k predmetnému dohovoru Národnou radou Slovenskej republiky. Európsky lesnícky inštitút je medzinárodná organizácia. Inštitút bol zriadený Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte, ktorý bol prijatý a otvorený na podpis vo fínskom Joensuu v auguste 2003. Dohovor je v súčasnosti otvorený na prístup európskym štátom a európskym organizáciám pre regionálnu hospodársku integráciu. Predchodcom inštitútu bol rovnomenný Európsky lesnícky inštitút, ktorý bol založený ako asociácia podľa fínskeho práva v roku 1993. Sídlom inštitútu je Joensuu. Zámerom inštitútu je na celoeurópskej úrovni realizovať výskum v oblasti lesníckej politiky, ekológie, mnohostranného využívania lesných zdrojov, zdravotného stavu európskych lesov, ponuky a dopytu po dreve a iných lesných produktoch a službách s cieľom podporiť zachovanie a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov v Európe. Zmluvné strany dohovoru, t. j. európske štáty a európske organizácie, sú členmi inštitútu. Členmi inštitútu je v súčasnosti 23 európskych krajín. Ďalšiu úroveň členstva v inštitúte predstavujú takzvané, predstavuje takzvané asociované členstvo. Asociované členstvo v inštitúte je otvorené najmä pre výskumné ústavy, vzdelávacie inštitúcie a organizácie podobnej povahy z európskych štátov. Členmi pôvodného inštitútu boli aj Lesnícky výskumný ústav Zvolen a Technická univerzita vo Zvolene. Nadobudnutím platnosti dohovoru sa tieto národné inštitúcie stali asociovanými členmi inštitútu. Pristúpenie k dohovoru je v súlade so záujmami zahraničnej politiky Slovenskej republiky a je žiaduce a prínosné predovšetkým z nasledovných dôvodov. Získanie možnosti ovplyvňovať strategické rozhodnutia inštitútu, inštitút je dominantnou inštitúciou v oblasti lesníckeho výskumu, výskumného priestoru v Európe a významnou súčasťou globálnej siete výskumných inštitúcií. Členstvo v inštitúte v konečnom dôsledku zlepší možnosti účasti slovenských výskumných a vedeckých pracovníkov v rámci projektov medzinárodného výskumu, na riešení ktorých je významné sa podieľať aj z hľadiska dopadov výstupov týchto projektov na strategické rozhodovanie vo vzťahu k lesníctvu na celoeurópskej úrovni, ako aj na úrovni Európskej únie. Dohovor je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodnej organizácii. Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa na platnosť takejto medzinárodnej zmluvy vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto zmysle dohovor podlieha vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky. Členstvo v inštitúte nie je podmienené povinnosťou vzťahujúcou sa k plateniu poplatkov, respektíve finančných príspevkov. Rozhodnutie o poskytovaní prípadných dobrovoľných príspevkov je v plnej kompetencii jednotlivých krajín. V súčasnosti sa neuvažuje s poskytnutím dobrovoľného príspevku. Z tohto dôvodu sa vo vzťahu k pristúpeniu a implementácii dohovoru nepredpokladajú negatívne dopady na verejné zdroje financovania.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Poprosím určeného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Tibora Lebockého, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte, tlač 259. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 247 zo 16. októbra 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 23. novembra 2012. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte dňa 20. novembra 2012 uznesením č. 71, s návrhom súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s uvedeným dohovorom tiež vysloviť súhlas. Gestorský výbor prerokoval túto správu o prerokovaní návrhu a uznesením č. 84 z 20. novembra 2012 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte a poveril ma ako člena výboru vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je, samozrejme, aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte prosím rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Nedostala som žiadnu prihlášku k tomuto bodu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Mičovský. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dalo by sa povedať lakonicky jednou vetou, že tento dohovor je správny, treba ho podporiť a možnože ani ďalej o tom nerozprávať. Ak som sa rozhovoril predsa len na túto tému trošinka, tak len kvôli tomu, už minule na výbore, že ozaj ma to potešilo a chcem využiť skutočnosť, že okrem asociovaných členov, ktorých teda už máme v Dohovore o Európskom inštitúte dávnejšie, teraz pristupuje k tomuto aktu Slovenská republika. Už len tá symbolika, že sídlo je vo Fínsku, je dostatočne silná na to, aby sme možno trocha použili ten obraz, ktorý majú mnohí z nás zažitý, možnože z iných čias, pri cestovaní po Európe, hoc len v knižných publikáciách, kde je skutočne známe, že Fíni dokážu svoj vzťah k prírode povýšiť na životnú filozofiu. Ja som si to opäť potvrdil minulý piatok, pred tromi dňami, na fínskej ambasáde, kde, myslím, že tí ľudia nie sú až takí herci, kde dokážu dokumentovať svoj prirodzený vzťah k prírode spôsobom, ktorý je inšpiratívny a ku ktorému budeme musieť smerovať ešte zrejme nejakú dobu, ale myslím, že smerujeme tiež k tomu rovnako. Teraz ten samotný európsky Dohovor o Európskom lesníckom inštitúte, kde vstupuje aj Slovenská republika po našom súhlase, je dobrý práve kvôli tomu, aby sme možno potvrdili a deklarovali jednu veľmi dôležitú vec, ktorá nesúvisí ani tak priamo s tým mechanizmom práce tohto inštitútu, ale k tomu, aby som to využil na zdôraznenie veľmi závažného faktu, ktorý považujem za ideu nielen lesníctva, ale vôbec práce všetkých, ktorý majú vzťah k našej prírode pre celé najbližšie roky. Je to otázka, že ak dochádza k takémuto úzkemu a užšiemu prepojeniu európskych krajín v oblasti lesníckeho výskumu, že teda nielen asociované pracoviská, ústavy výskumné a školy, ale samotné krajiny, tak ja v tom vidím veľmi dôležitý signál o tom, že doba dozrela pre jedno zásadné riešenie. A to riešenie je to, že už o lesníctve skutočne musíme aj my na Slovensku prestať hovoriť v súvislosti s produkciou dreva a že si musíme pripomenúť to, čo teda tu zaznieva, ale stále si myslím v nedostatočnej miere, že veľmi bytostne všetci potrebujeme si uvedomiť produkciu lesníctva nedrevnú, v podobe mimoprodukčných funkcií lesa, o ktorých je dávno známe vďaka práve aj slovenským výskumníkom, že jej hodnota mnohonásobne alebo niekoľkonásobne presahuje hodnotu dreva. Myslím, že ak by sme to vyjadrili nejakým percentuálnym podielom, že lesníctvo sa podieľa na HDP nejakými desatinami percenta. No ak by sme to vyjadrili, že sa podieľa aj inými svojimi produkciami nedrevnými, tak by sme to percento veľmi výrazne vedeli zvýšiť na čiastku, ktorú už by sme nerozprávali o nej v nejakých desatinách, ale v percentách. A ja to považujem za veľmi dôležité, pretože práve túto vec si musíme pripomenúť z pohľadu tých výskumníkov, ktorých tu máme už dávno načítaných. Ľudí, ktorí už pred rokmi, či budeme spomínať pána profesora Papánka, alebo jeho následníka pána profesora Zachara, alebo súčasného aktívneho profesora pána profesora Čabouna. Títo všetci už majú v rukách dávno otázku metodiky, ktorá umožňuje veľmi exaktne vypočítať tú hodnotu, ktorou lesníci prispievajú ku našej krajine z hľadiska hodnôt tvorby životného prostredia...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, ja sa veľmi ospravedlňujem, že vás prerušujem. Chcel by som zvolať ihneď poslanecké grémium. Prepáčte, pán poslanec. Takže, keď dovolíte, členovia poslaneckého grémia, poprosím vás, aby sme sa stretli ihneď. Prepáčte, pán poslanec. Ďakujem pekne.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Nech sa páči. Budem pokračovať asi veľmi stručne v tom zmysle, že teda dozrela doba, a ja myslím, že toto nám, tento akt, ktorý máme schváliť, ju veľmi symbolicky a veľmi elegantne zastrešuje a korunuje, na to, aby sme si uvedomili, že národné parlamenty, ako aj parlament európsky a tak isto aj inštitúcie lesníckeho významu na európskej scéne, či už FAO, alebo aj tento spolok európskych výskumných ústavov vo Fínsku, bude musieť a mal by už hodnotiť produkciu spôsobom, ktorý je veľmi exaktne vyjadrený práve tými už spomínanými profesormi. A že tu prichádza teda k riešeniu, aby sme v parlamentoch hovorili nie o tom, že koľko to tí lesníci majú odviesť do rôznych fondov, koľko toho dreva majú dodať jednotlivým spolkom, ale koľko majú dostať za uhradenie produkcie, ktorá je veľmi významná, ktorá tvorí hodnoty, ktoré sú nezastupiteľné a o ktorých sa tu nechcem podrobnejšie rozhovoriť. Takže, ak doba dozrela, tak v každom prípade to treba svojím spôsobom teraz oceniť, že jej vyjadrenie tohto dozrievania k záverom, ktoré sa budú dať hodnotiť z pohľadu oceňovania mimoprodukčných funkcií lesa, bude možné zastrešiť aj práve schválením tohto dohovoru ako vstupnej bráne k riešeniu, ktoré som presvedčený, že bude nielen slovenskému lesníctvu, ale celej krajine na prospech. Takže ja to vítam a vidím v tom takýto cieľ. Ďakujem.

S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Fecko.