11. schôdza

Ďakujem. No pán Záhumenský, ja som vás, alebo teda najmä pána ministra upozornil, ako to nebude dobre fungovať, ale nie je našou úlohou, i keď my sme v stave predložiť aj funkčné riešenia, len tak vy vládnete, vy ste tu od toho. Ja vás len upozorňujem, že to nebude fungovať.
Tak ako Jozef Mihál upozorňoval vašich kolegov z ministerstva sociálnych vecí, že majú diery v zákonoch. Tak, teraz ešte Jozef Burian chcel ísť na neho podávať trestné oznámenie za to, že Jozef Mihál upozornil na nedostatky, ktoré sú v zákonoch, ktoré predkladáte. Vy ste tu od toho, aby tie zákony boli dobré, aby ste našli riešenia.
My sme tu od toho, aby sme vás upozornili, že tie riešenia, ktoré predkladáte, nie sú dobré. Tá červená nafta bude problém! To zistíte. Budete sa tváriť, že problém nie je, ale problém to bude. Ja si myslím, nemôžete mať najmenší problém s tým, rovnakú sumu rozdeliť iným spôsobom.

Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, kým som do, do vášho vystúpenia uvažoval alebo pochyboval o tom, že kto pripravil tento návrh zákona, tak v tejto chvíli po vašom vystúpení som si istý, že to nebolo ministerstvo, ale vy.
Keby ste chceli pomôcť farmárom, a každému bez rozdielu na to, či je veľký, alebo malý, a nie tak, ako ste povedali, že bude záležať na tom, ktorý toho má viac a ktorý je viac úspešný, tak by ste zaviedli model, ktorý na Slovensku raz už bol a fungoval bez väčších problémov, a to je vratka prostredníctvom daňových úradov.
Každý jeden subjekt, pán minister sa môže usmievať, ale pravda je, že tento model na Slovensku bol. Nefarbil sa. A fungoval. (Hlasy z rokovacej sály.)
Nie, ten bol iný. Ja sa bavím o tom systéme, ktorý bol ešte predtým.
Teraz k samotnému vystúpeniu. Pán kolega, vy ste upozornili na to, sú rôzne fondy, ktoré sa správne využívajú na mlieko. Máte na mysli práve ten program, ktorý bol zle verejne obstaraný v roku 2009 a hrozí Slovenskej republike, že bude musieť vrátiť európske peniaze do Bruselu? To sa o tom bavíme? To sa o tom bavíme, že tá osoba, ktorá za to zodpovedala, nesedí ako generálna riaditeľka na ministerstve pôdohospodárstva? To o tom verejnom obstarávaní sa bavíme a o tom programe?
Fondy existovali, kým socialisti a ľavičiari sedeli na ministerstve. Zostalo po nich dva a pol miliardy nesplatených pôžičiek. Tie boli zrušené v roku 2001. Dúfam, že sa nechceme vrátiť sem pri takýchto fondoch. A k podpore a obhajobe. No tak krátky odpočet. Schválili ste moduláciu štyri perc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, zareagujem na vás, čo sa týka PPA-čky, žeby to bol sklad listín a archív. No nehnevajte sa, zákon o pôde hovorí jasne. Bez súhlasu vlastníka nemôže pôdu užívať nik. Nik. To znamená, že pokiaľ nemáte nájomnú zmluvu, akým právom vy čerpáte subvenciu? To mi teraz povedzte.
A platobná agentúra ako orgán štátu, to s privrením očí, akože okey? No, takže pozor! To by som rád vysvetliť, keď sa teda dá z vašej strany, lebo to, že bude krížová kontrola, to je všetko v poriadku, len na to musíte upozorniť. Keď sa niekto neupozorní, alebo nikto o tom ani nevie, tak vlastne krížová kontrola nie je. A subvencie sa čerpajú ďalej.
Takže vážení, nemáme na katastri evidenčné listy, užívacie, ktoré boli, ale boli zrušené, ale myslím si, že nie je problém, aby do vienka niektorý úrad dostal aj evidenciu držby poľnohospodárskej pôdy. A to nechcem hovoriť konkrétne, či to bude pozemkový, správa katastra, alebo pozemkový fond, ale myslím si, že je na to možnosť, ako to urobiť, aby PPA-čka nebola skladom a archívom.
A za ďalšie, čo sa týka tých mladých alebo nových farmárov, tak myslím si, že každý by mal mať rovnakú nejakú štartovaciu čiaru a práve tých by sme mali podporovať, ktorí chcú ísť do toho vedome. Nie iba tých, ktorí to buď stransformovali, alebo sprivatizovali, keď boli predsedovia družstiev a riaditelia štátnych majetkov, a vlastne pokračujú v tej svojej profesii, ale pod rúškom či už eseročky, alebo nejakého poľnohospodárskeho družstva.
Takže, tým mladým farmárom, ktorí chcú, dať im tiež tú šancu, aby mohli ísť a čerpali túto výhodu.
Ďakujem.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka, za slovo. Ďakujem aj pánovi poslancovi Záhumenskému. Pripomenul mi jedno stretnutie nedávne, kde si myslím, že nie je dôležité, že kto to bude riešiť, ale aby to bolo ozaj vyriešené bez nejakého ideologického nánosu.
Bolo to stretnutie s farmármi, ktorí veľmi sa sťažovali na to, že nemôžu získať pôdu prednostne, respektíve rovnocenne s družstvami, a že sa teda cítia byť veľmi poškodení, že štátnu pôdu do prenájmu môžu dostať družstvá, a nie oni drobnejší farmári.
Keď som sa spýtal, čo by na tej pôde pestovali a o čo im tam ide, tak že nie, že tomu nerozumejú, že oni nechcú na tej pôde pestovať, že oni ju teda potrebujú získať do prenájmu.
A ja som sa vtedy dozvedel, že vlastne ide o to, že potrebujú tú pôdu získať do prenájmu kvôli tomu, aby ju mohli za štyridsať eur alebo päťdesiat za rok zmulčovať a z toho mohli dostať dotáciu 155 základnú plus ešte nejaké dodatkové dotácie, ktoré sú tu možné.
Ja by som veľmi prosil a prihováral by som sa za to, aby bez ohľadu na to, z ktorej strany to príde, aby nebolo možné rozhodovať o pôde a o jej prenájme z pohľadu toho, že niekto by ju mal dostať kvôli tomu, aby mohol vyrobiť dotácie, ale myslím, že tak ste to aj mysleli vo svojom príhovore, že je tu potrebné nájsť účinný mechanizmus na to, aby pôdu dostával ten farmár bez ohľadu na veľkosť či malosť, ktorý dokáže reálne garantovať to, že tú pôdu nebude využívať na výrobu dotácií prostredníctvom mulčovania, ale na výrobu potravín, ktoré reálne táto krajina v rámci programu sebestačnosti potrebuje.
Takže veľmi by som sa prihováral za to, aby táto časť vášho vystúpenia našla reálne rozpracovanie na ministerstve pôdohospodárstva v rámci dotačnej politiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za reakcie na moje vystúpenie. Nedá sa za dve minúty reagovať na všetko.
Pán Galko, k tomu Bruselu. Myslím si, že za vlády pána Dzurindu sa uzatvárali rokovania o prístupe Slovenska do Európskej únie. A za to, že slovenské poľnohospodárstvo bolo obetované na oltár Európskej únie a došlo vo veľmi nevýhodných podmienkach do Bruselu, treba poďakovať vo veľkej miere aj nášmu vyjednávačovi, hlavnému vyjednávačovi Slovenska a prípravy na vstup do Európskej únie, ktorý jednoducho - či už z neznalosti, alebo z akých dôvodov, jednoducho obetoval slovenské poľnohospodárstvo. A vstúpili sme tam tak, ako sme vstúpili. Vo veľmi, veľmi zlých podmienkach.
Pán kolega Sulík, ja len jednu krátku reakciu na vás. Myslím si, že je to jednorazová podpora, ktorá sa touto formou bude dávať farmárom práve kvôli tomuto zlému roku a súbehu skutočností, ktoré nastali. A z hľadiska administratívnej náročnosti je to najmenej náročné administratívne, aby tí farmári mohli dostávať cez nie červenú naftu, ale cez zvýhodnenú naftu určitú podporu, aby ju dostali práve tí farmári, ktorí aktívne pôsobia v rezorte a vytvárajú pridanú hodnotu.
Pán Simon, nerád by som si pripisoval zásluhy iných, ale bol by som rád, keby som sa mohol podpísať pod tento zákon. Ak mi to pripisujete, že som toho strojcom, bohužiaľ, nie som, ale v plnej miere ho podporujem.
Pán kolega Fecko, je neuveriteľné množstvo problémových rozhodnutí, kto vlastne je aj z hľadiska vlastníckych vzťahov a sporov medzi samotnými vlastníkmi pôdy na poľnohospodárskej agentúre. Ja som na tieto individuálne prípady poukázal, že nemôže byť ona arbitrom toho, že kto. Drvivá väčšina pôdy, ktorá je, má vlastnícky vzťah. A farmári, ktorí si žiadajú pôdu, buď majú nájomnú zmluvu, väčšinou majú nájomné zmluvy, alebo majú k nej vlastnícky vzťah. A je tam určité množstvo prípadov, kde sú problémové vzťahy. A tie nemôže riešiť platobná agentúra. Asi viac nestíham.

Škoda pán poslanec Galko, chcel som vystúpiť v rozprave. Viete, ja vám poviem pravdu, ja rád diskutujem a budem rád diskutovať s poslancami, ale nehnevajte sa, na vaše vystúpenie sa diskutovať nedá. V tom je problém.
V tom je problém, lebo vy to máte tak dopletené v tej hlave, že splietate tam dve na tri. Dostávate úplne iné informácie, nepravdivé. A tu sa staviate do polohy neomylného. V tom je ten problém diskutovať, lebo sú tu iné diskusné príspevky, s ktorými sa dá polemizovať. A teraz je toho znovu svedectvom, že dá sa diskutovať na mnohých veciach. A ja si dám v mnohých veciach aj poradiť. Ja s tým nemám žiadny problém.
Pán Fecko, pán Mičovský, ten problém skutočne s tým nájmom pôdy, ja som bol takisto prekvapený, lebo ako nepoľnohospodár, keď som prišiel do rezortu, tiež ma udivilo, ako môže niekto dostávať dotáciu z Európskej únie, keď nie je vlastník pôdy a nemá ani nájomný vzťah.
Je to čudo, ktoré v poľnohospodárstve funguje, ale funguje. Nevzniklo za mňa, ale ono tam funguje. On je nahlásený v systéme PP-áčky a dostáva jednoducho peniaze. Je to tak. Ja som bol takisto prekvapený, ako ste to vy dneska deklarovali, ale toto je stav, ale nielen na Slovensku, aby som povedal. Aj v okolitých štátoch je to presne tak isto. A z toho vznikli napríklad tie dvojité platby potom, lebo nie sú nájomné vzťahy. A toto funguje aj v iných európskych členských krajinách, takže je to, je to taká anomália, ktorá v tomto poľnohospodárskom sektore funguje.
Čo sa týka poberania toho príplatku, je skutočne jedno, či je to veľký, alebo malý, on len musí byť v systéme PPA-čky a jednoducho on má svoju kvótu na jednu VDJ-čku, na jeden hektár pôdy a má limit. Jednoducho viac nedostane, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, čiže vôbec nie sú diskriminovaní malí od veľkých, ale myslím si, že tento systém je skutočne nastavený spravodlivo, že všetci dostávajú rovnako. Rovnako na hektár, rovnako na veľkú dobytčiu, dobytčiu jednotku.
Bolo tu niekoľko pripomienok, že, aj pán exminister Simon mal, že najhoršie riešenie cez, tejto podpory je cez PPA-čku. Áno, nie je to dobré riešenie, ale momentálne je to jediné schodné riešenie, aby sme to vôbec vedeli v budúcom roku dať. V čom je totiž problém?
Keď ste vy za vašej vlády, pán Simon, zrušili červenú naftu, tak došlo 300 colníkov o zamestnanie. Jednoducho ste ich prepustili a teraz na to, aby sme my na rok zaviedli červenú naftu, prijímať naspäť 300 colníkov je nezmysel, to asi uznáme všetci. Hoci to máme notifikované, čiže bolo by to z tohto pohľadu efektívnejšie, ale zaviesť 300 colníkov, nezmysel. Za druhé, ten systém, ako bol doteraz nastavený, než ste ho zrušili vo vláde, bol práve korupčný. Korupčný v tom, že túto podporu nebrali len poľnohospodári, ale železničiari a, a bolo tam viac tých zložiek, ktoré, keď si vybavili to potvrdenie z colného úradu, že sú oprávnení poberatelia tejto červenej nafty, mali automaticky daňové úľavy. My sme povedali: Nie! Len poľnohospodári, len tí, ktorí sú evidovaní, že majú pôdu, a len tí, čo majú evidovanú živočíšnu výrobu, len tí môžu a majú vyčlenený balík. Čiže on nedostane krytý, krytú celú spotrebnú daň. On dostane len časť. Práve v starom systéme bolo, že keď napríklad ten predseda družstva chodil na súkromnom aute, ktoré mal na naftu a čerpal si kvázi akože červenú naftu na súkromné účely, tak to sa nedalo odhaliť, ale toto bude mať limit a koniec. Keď si ho minie na svoje auto, o to viac bude musieť dať do družstva, lebo to družstvo bude mať o to menej.
Pán Sulík, ja absolútne súhlasím. Každá výnimka je nesystémové riešenie, ja s tým nemám problém, len viete, keby v tých okolitých štátoch nemali ten inštitút červenej nafty, tak by sme ho ani my nevracali. Len všetky tie, tí poľnohospodári z okolitých štátov majú tento inštitút, naši poľnohospodári sú skutočne v tomto smere diskvalifikovaní z nejakej podpory, tak aby sme im aspoň trošku zrovnali tie podmienky, tak sme na ten rok to dali, lebo notifikácia v rámci Európskej únie pre všetky členské štáty končí v roku 2013 a nikto nevie, ako bude pokračovať tento systém v roku ´14 a ďalej, ale keby to išlo cez ten systém colníkov, tu sa znovu vraciam, vôbec tá nafta sa nebude farbiť, lebo ona sa kúpi, ale na základe blokov sa, sa platí naspäť. My nechceme, aby sa minulo 60 miliónov, tak ako sa v priemere doteraz v starom systéme červenej nafty, štát to stálo zhruba 60 miliónov eur. Teraz sme povedali: 10 miliónov a viac nič, kráti sa, kráti sa koeficient.
Posledného som si nechal pána Galka ako zlatý klinec. Pán Galko, vy možno dostávate dobré informácie, ale zle ich spracujete vo svojej hlave a ešte horšie interpretujete. Takže poďme k tým jednotlivým faktom. Odbytový fond. Predpokladám, že túto informáciu ste dostali od vašej nominantky, ktorú ste mali na kandidátke strany SaS, od pani Halgašovej, ktorá je tajomníčkou Potravinárskej komory Slovenska, čiže toto je tá priama linka, odkiaľ ste to dostali, lebo to bol pracovný materiál, ktorý ste vy zrazu objavili ako zázrak. Čiže odbytový fond, predpokladám, že ste dostali cez PKS. Len, čo nie je pravda na tom vašom tvrdení? Za prvé, myšlienku a vôbec ten materiál, odbytový fond nerozpracovalo ministerstvo pôdohospodárstva, ale ho vypracovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ešte za vlády Ivety Radičovej, s tým, že sa cez pána Simona nevedeli presadiť na ministerstve, vytiahli túto myšlienku teraz, po zmene ministra. Zhodou okolností, tá istá osoba, ktorá to vypracovávala ešte ako zamestnankyňa SPPK, je dneska generálnou riaditeľkou sekcie obchodu, čiže ona automaticky preniesla ten materiál, lebo ho robila na SPPK, čiže tento materiál nebol vypracovaný na ministerstve, ale bol vypracovaný na SPPK. To je prvá vaša mylná informácia, ktorú stále púšťate do éteru.
Čo sa týka stiahnutia, nestiahnutia. Veď neprebehlo ešte ani pripomienkovacie konanie na ministerstve na úsekoch jednotlivých ministerstva a vy už hovoríte, že sme stiahli, nestiahli. My stále hovoríme, musíme sa s SPPK dohodnúť, ako to bude fungovať, lebo sú dve alternatívy, buď to bude štát riadiť, alebo to bude riadiť samospráva. Pôvodný návrh, ktorý vypracovala SPPK, hovoril, že to bude štát riadiť, odbytový fond. Ja s Milanom Semančíkom, s predsedom SPPK, sme sa dohodli: Keď máte vážny problém s tým, hoci to bol váš návrh, kľudne to môže riešiť samospráva, ja s tým nemám problém, môžete urobiť správnu radu, nech tam má štát zastúpenie jedného človeka zo siedmich a nech si to tá samospráva rieši. Veď sa rieši problém súkromného sektora. Štát nepotrebuje predávať výrobky. Súkromný sektor potrebuje vyrábať, predávať výrobky, čiže toto je celé, a preto vzniká dojem, že vlastne to platí alebo neplatí. No neplatí, lebo za prvé neprebehlo ešte ani vnútrorezortné pripomienkovacie konanie, čiže takýto materiál ešte ani nebol na porade vedenia ministerstva, ale nebol preto, lebo nie je ešte dohodnuté, SPPK nie je rozhodnutá, akou formou to chce dať, lebo to je otázka štátneho príspevku. Ja sa nebránim štátnemu príspevku, ale mám sedem miliónov eur na štátnu pomoc a povedal som poľnohospodárom, chcete jeden a pol milióna na odbytový fond? Nech sa páči, ale na iné tituly štátnej pomoci vám zostane o jeden a pol milióna menej. Nebudete mať na plemenárske knihy, nebudete mať na iné aktivity, ktoré musíte z toho platiť, mne je úplne jedno, ktorým smerom štátna pomoc pôjde. Čiže toto je nefér od vás, ale predpokladám, že nič o tom neviete, len nahlas rozprávate, takže možno vzniká potom takáto mylná informácia, lebo určite pani Halgašová vám to takto, takto nepodala.
To, čo ste znovu zle pochopili, sú tie rôzne aktivity, ktoré vy spomínate, raz jún, júl, potom október a neviem čo. Priznám sa, ani europoslanci sa z toho nevedeli vymotať, čo ste to povedali, lebo som im dal, my sme nemali žiadnu takúto informáciu. A môžem vám povedať dve, dve, dva komentáre k tomu. Čo sa týka stretnutia v tom júni, kde sa prezentovali pozície národné, ale to je v AGRIvýbore, mňa neobviňujte, že Slovensko nemá nikoho v AGRIvýbore. Ja nie som europoslanec, ani som nerozdával funkcie pri, pri vzniku nového Európskeho parlamentu. Jednoducho, keď tam Slovensko nemá zástupcov a posledný zástupca tam bol Peter Baco, to nie je môj problém. Čiže, čo sa dávala spoločná pozícia do AGRIvýboru, my sme spoločnú pozíciu predložili, Slovensko, lebo o tomto sme vedeli, ale v októbri nebolo nič.
Čo sa týka, či nás obviňujete, že nič nerobíme, nespájame sa a nerobíme pre slovenských poľnohospodárov tým, že by sme si vydobyli nejakú lepšiu pozíciu. Tu si treba uvedomiť jedno. Na to, aby ste v Bruseli niečo vy zmenili oproti návrhu, potrebujete 255 hlasov. Slovensko má sedem. Slovensko má sedem. Potrebujete 255 na to, aby ste niečo zmenili. Čiže, to je za prvé. Za druhé, môžete sa spájať, ale celá V4 má menej hlasov, ako majú Nemci a Francúzi. Všetkých 12 nových štátov má len nejakých 120, 130 hlasov, čiže máme vlastne polovicu na to, aby sme vôbec zmenili oproti starej európskej pätnástke nejaké, nejaké rozhodnutie. Ale to ešte neznamená, že nemôžme robiť spoločné pozície. Od môjho príchodu na ministerstvo máme sedem pozícií spoločných dokumentov podpísaných v rámci V4, plus ostatných kvázi tých bývalých východných krajín, máme sedem takýchto pozícií a plus máme jednu spoločnú pozíciu podpísanú so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou. Čiže nie je znovu pravda to, čo vy tu, vy tu stále do médií a kde vám dajú mikrofón, všade to rozprávate. Len uvedomte si, že niekde vás tá pravda nájde a niekto, niekto vám to aj potom takýmto spôsobom vysvetlí.
Takže, dámy, páni, nemám žiadny problém s vami diskutovať, nemám problém sa vyjadrovať k hociktorej téme, ale, pán Galko, pokiaľ vy budete takýmto systémom, vážne ma nebude baviť ani minútu počúvať vás navyše, než musím, potom sa vrátim k starému režimu, že vystúpim v závere. Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja len veľmi kratučko. Pán kolega Galko, nie je najšťastnejšie, že nemáme nikoho v AGRIvýbore, ja ako poľnohospodár by som privítal, keby naši europoslanci, aspoň polovica z nich bola v AGRIvýbore a možnože budete úspešný, keď budete kandidovať do Európskeho parlamentu a budete perliť v AGRIvýbore v Európskom parlamente a budete hájiť záujmy slovenských farmárov a budeme vám držať palce. Ale keď sa vrátim k tomu Bruselu, na ktorý stále poukazujete, že tam sú peniaze, ktoré môže Slovensko čerpať. Tak trošku sa vrátim do histórie, do dvoch Dzurindových vlád a aj do vlády pani Radičovej.
Najmä v prvých dvoch Dzurindových vládach boli poľnohospodári považovaní za darmožráčov. Ľudia, ktorí prejedali peniaze, natŕčajú ruku, len pýtajú. X-krát sme počuli od zástupcov SDKÚ vo vystúpeniach, takých emotívnych vystúpeniach, koľko dávame v rozpočte na poľnohospodárov, na jedno odstavča, na dojnicu a neviem na čo, a koľko dávame na jedného kojenca, na jedného žiaka a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže poľnohospodári boli tí, ktorí boli nechcení v tejto krajine a trvalo osem rokov pravicovej vláde, aby pochopila, že poľnohospodárstvo je jedno z kľúčových sektorov národného hospodárstva. Veľmi dôležitých sektorov, strategických sektorov, a že musí byť zaradené medzi tie sektory, ale bolo dosť neskoro. Za posledné dva roky Radičovej vlády už sme nepočuli tie perlivé vystúpenia, lebo keď som na jednom vystúpení deklaroval, myslím, že pánovi poslancovi Novotnému, že o koľko by sme viacej boli dostali na jedného kojenca alebo na jedného žiaka v škole, keby sme neboli dali tie peniaze poľnohospodárom z Bruselu, tak výsledok je, že ani o jeden cent. Ani o jeden cent by Slovensko nebolo dostalo viacej, keby, keby sme tie peniaze chceli dať, nedali by sme ich na dojnicu, na iné podpory z poľnohospodárskeho rozpočtu, ale by sme ich chceli dať do iného sektoru. Jednoducho, európska politika je nastavená takto a je veľkou škodou, že pri vstupe do Európskej únie sme sa práve vtedy nesnažili o to, aby Slovensko dosiahlo lepšie podmienky vstupu do únie a aby naši farmári dostávali viacej na hektár, ako my dostávame dnes.
A bohužiaľ, vidíme, že sila Európskej únie, hlavne starej pätnástky je taká veľká, že si chce ponechať svoje výhody až do roku 2028! To znamená, že to čo sme zanedbali pri vstupe do únie, nevieme dobehnúť až do roku 2028. A tam sa treba vrátiť, tam sa treba vrátiť k nášmu vyjednávačovi pánovi Figeľovi, ktorý chodil vyjednávať za Slovenskú republiku a ktorý jednoducho obetoval slovenské poľnohospodárstvo, či už z neznalosti, alebo z nepripravených dokumentov. Tam vznikla vlastne myšlienka vytvoriť jeden celok, jedno Slovensko, kde sa bral úrodový koeficient, ktorý je pre Slovensko veľmi nízky, 4,06 tony na hektár. Tam vlastne hovorí o intenzite výroby na Slovensku a keď sme zahrnuli obiloviny, výrobu obilovín v podhorských oblastiach a v nevýrobných oblastiach, ktoré sa brali do priemeru, a neurobili sme podklady pre to, aby tento koeficient vypadal inak, tak sme ho mohli mať ako Slovinci. Napríklad 5,2. Pán Galko, možno vám to nič nehovorí, čo je to, ale to je 5,2 tony v priemere, keď sme vstupovali do Únie, za referenčné obdobie, krát 63 eur, tak sa počítal výpočet na jeden hektár a z toho sa vychádzalo. 30 percent, 40 percent, 35, 40, 50, 60 až 100 percent. A keby sme boli inak pristupovali a inak by bolo naše ministerstvo riadené a inak by vláda pristupovala k poľnohospodárom, tak dnes sme mohli dostávať o miliardy eur viacej na Slovensku, bez toho, aby sme čo i len o jeden cent viacej do Bruselu odviedli. A tam je tá základná chyba! A keď dneska sa obraciate na Brusel, bohužiaľ, je neskoro plakať nad mliekom, ktoré ste rozliali.
Takže ctené dámy a páni, hlavne z pravicovej vládnej koalície, pripomeňte si vaše roky vládnutia za prvých dvoch Dzurindových vlád, ako ste sa stavali k poľnohospodárstvu, ako ste sa stavali pri vyjednávaní podmienok pre slovenských poľnohospodárov na vstup do Európskej únie. A toto je výsledok, ktorý budeme tu počúvať až do roku 2028. Do roku 2028 budú trpieť slovenskí poľnohospodári za to, že ste odflákli vtedy tú prácu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pani predsedajúca, dovoľujem si na základe rokovacieho poriadku, § 24, navrhnúť plénu presunutie bodov 48, tlač 212, a bod 51, tlač 252, na základe súhlasu všetkých poslaneckých klubov presunúť na nasledujúcu schôdzu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom materiálu je vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte, inými slovami schválenie pristúpenia Slovenskej republiky k predmetnému dohovoru Národnou radou Slovenskej republiky. Európsky lesnícky inštitút je medzinárodná organizácia. Inštitút bol zriadený Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte, ktorý bol prijatý a otvorený na podpis vo fínskom Joensuu v auguste 2003. Dohovor je v súčasnosti otvorený na prístup európskym štátom a európskym organizáciám pre regionálnu hospodársku integráciu. Predchodcom inštitútu bol rovnomenný Európsky lesnícky inštitút, ktorý bol založený ako asociácia podľa fínskeho práva v roku 1993. Sídlom inštitútu je Joensuu. Zámerom inštitútu je na celoeurópskej úrovni realizovať výskum v oblasti lesníckej politiky, ekológie, mnohostranného využívania lesných zdrojov, zdravotného stavu európskych lesov, ponuky a dopytu po dreve a iných lesných produktoch a službách s cieľom podporiť zachovanie a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov v Európe. Zmluvné strany dohovoru, t. j. európske štáty a európske organizácie, sú členmi inštitútu. Členmi inštitútu je v súčasnosti 23 európskych krajín. Ďalšiu úroveň členstva v inštitúte predstavujú takzvané, predstavuje takzvané asociované členstvo. Asociované členstvo v inštitúte je otvorené najmä pre výskumné ústavy, vzdelávacie inštitúcie a organizácie podobnej povahy z európskych štátov. Členmi pôvodného inštitútu boli aj Lesnícky výskumný ústav Zvolen a Technická univerzita vo Zvolene. Nadobudnutím platnosti dohovoru sa tieto národné inštitúcie stali asociovanými členmi inštitútu. Pristúpenie k dohovoru je v súlade so záujmami zahraničnej politiky Slovenskej republiky a je žiaduce a prínosné predovšetkým z nasledovných dôvodov. Získanie možnosti ovplyvňovať strategické rozhodnutia inštitútu, inštitút je dominantnou inštitúciou v oblasti lesníckeho výskumu, výskumného priestoru v Európe a významnou súčasťou globálnej siete výskumných inštitúcií. Členstvo v inštitúte v konečnom dôsledku zlepší možnosti účasti slovenských výskumných a vedeckých pracovníkov v rámci projektov medzinárodného výskumu, na riešení ktorých je významné sa podieľať aj z hľadiska dopadov výstupov týchto projektov na strategické rozhodovanie vo vzťahu k lesníctvu na celoeurópskej úrovni, ako aj na úrovni Európskej únie. Dohovor je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodnej organizácii. Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa na platnosť takejto medzinárodnej zmluvy vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto zmysle dohovor podlieha vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky. Členstvo v inštitúte nie je podmienené povinnosťou vzťahujúcou sa k plateniu poplatkov, respektíve finančných príspevkov. Rozhodnutie o poskytovaní prípadných dobrovoľných príspevkov je v plnej kompetencii jednotlivých krajín. V súčasnosti sa neuvažuje s poskytnutím dobrovoľného príspevku. Z tohto dôvodu sa vo vzťahu k pristúpeniu a implementácii dohovoru nepredpokladajú negatívne dopady na verejné zdroje financovania.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte, tlač 259. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 247 zo 16. októbra 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 23. novembra 2012. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte dňa 20. novembra 2012 uznesením č. 71, s návrhom súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s uvedeným dohovorom tiež vysloviť súhlas. Gestorský výbor prerokoval túto správu o prerokovaní návrhu a uznesením č. 84 z 20. novembra 2012 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom o Európskom lesníckom inštitúte a poveril ma ako člena výboru vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je, samozrejme, aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte prosím rozpravu.