11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.12.2012 o 15:06 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
No, ja v zásade súhlasím s tým, že nezávislosť tretej moci je ideál, ktorý máme v tom dlhodobom hľadisku dosahovať, avšak urobiť súčasnú, súčasné súdnictvo nezávislým so všetkými mocenskými a politickými hrami, ktoré už v ňom sú a ktoré boli hlavným motívom vzniku dnešnej situácie v súdnictve, by bola podľa mňa chyba. Exekutíva je zodpovedná za to, akým spôsobom je riadená táto krajina, a to vo všetkých, všetkých oblastiach života. A preto, kým sa dostaneme do situácie, že budeme môcť povedať, súdnictvo, ži si svojím vlastným životom a úplne nezávisle, treba napraviť chyby minulých období. Napríklad tú, keď sa celé súdnictvo kvôli vzniku koalície v prvej vláde Roberta Fica odovzdalo do rúk Vladimíra Mečiara a pána Harabina, ktorý je tam dodnes. A kým neponaprávame tieto chyby, nemáme morálne právo, ani z pozície zákonodarného zboru, ani z pozície, vy teda exekutívy, pán minister, povedať: Súdnictvo, ži si svojím vlastným životom. Najprv treba napraviť spackané, najprv treba obnoviť morálny kredit súdnickeho stavu ako takého. Treba do neho zaviesť také pravidlá, aby sa také niečo už nikdy neopakovalo a až keď toto všetko budeme mať zo stola a keď to bude hotové, vtedy môžme sa dopracovať toho, o čom hovoril kolega Matovič, a síce, že bude nezávislé súdnictvo.
Ďakujem
Autorizovaný
Vystúpenia
14:52
Pán poslanec Bugár.
Autorizovaný
14:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:53
Béla BugárTo znamená, keby ste sa postavili povedzme za to zlo, čo vidíme dennodenne v súdnictve. A toto je vaša zodpovednosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.12.2012 o 14:53 hod.
Ing.
Béla Bugár
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Viete, pán minister, nikto netvrdí, že za všetko môžete vy. To keby niekto tvrdil, no tak, samozrejme, minimálne sa mýli. A nechcem použiť tvrdšie slovo, ale viete, je to aj o signáloch. Ak vy odstránite a odstránili ste tých troch sudcov zo Súdnej rady, ktorí kritizovali pána Harabina, vyslali ste signál. Možnože ste to nechceli, ale vyslali ste signál iným sudcom, ktorí poprípade kritickým spôsobom alebo kritickými očami sa pozerajú na to, čo robia ich kolegovia, že aby ste sa báli, lebo aj vy môžete nasledovať.
To znamená, keby ste sa postavili povedzme za to zlo, čo vidíme dennodenne v súdnictve. A toto je vaša zodpovednosť.
Autorizovaný
14:53
Vstup predsedajúceho 14:53
Erika JurinováNie.
Ďalší prihlásený do rozpravy za poslanecký klub OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Igor Matovič.
Nech sa páči.
Nie.
Ďalší prihlásený do rozpravy za poslanecký klub OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Igor Matovič.
Nech sa páči.
Vstup predsedajúceho
18.12.2012 o 14:53 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Pán minister, chcete reagovať?
Nie.
Ďalší prihlásený do rozpravy za poslanecký klub OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Igor Matovič.
Nech sa páči.
Autorizovaný
14:53
Vystúpenie v rozprave 14:53
Igor MatovičNieže tak vo vašom rezorte, ale vlastne v celej vláde. Možno práve preto, že si vás SMER možno tak aj trošku neočakávane zvolil ako, myslím si, že nezávislého, uznávaného...
Nieže tak vo vašom rezorte, ale vlastne v celej vláde. Možno práve preto, že si vás SMER možno tak aj trošku neočakávane zvolil ako, myslím si, že nezávislého, uznávaného odborníka z fachu. A čo asi mnohých ľudí na Slovensku pozitívne prekvapilo.
Druhé, čo by som chcel povedať. Zaznelo tu vo faktickej pripomienke pána Lipšica, doslova citujem: "Problém nie je v zákonoch, ale v ľuďoch, ktorí ho aplikujú." Osobne si myslím presne pravý opak a pokúsim sa v následnom vystúpení povedať aj prečo.
Pán minister, vediete ministerstvo so vznešeným názvom, ako spravodlivosť, je úplne krásne. A byť v podstate reprezentantom alebo byť ministrom, služobníkom spravodlivosti, tak je zároveň aj, myslím si, aj veľmi veľkým záväzkom. Ale teda už len preto, že takýto názov ministerstva máte, ho vediete, by ste pri každom jednom kroku vlády, parlamentu, aj strany SMER spravodlivosť mali hľadať.
A nielen hľadať, ale všade tam, kde jej nie je vytvorený dostatočný priestor, by ste jej podľa mňa až iniciatívne, možno až svojou nadprácou mali ten priestor vytvárať. Preto som od vás, pán minister, očakával, aby ste napríklad vtedy, keď opozícia nedokáže bez podpory vládnej strany na základe zákonov, ktoré máme napísané, zvolať mimoriadnu schôdzu k závažnej a aktuálnej téme, akou stav justície nepochybne je, očakával som od vás takú tú nadprácu a priam podporu voči tomuto kroku opozície a že prídete a vystúpite, alebo možno aj u vás na klube alebo na vláde presadíte tento názor a poviete: Nie, dovoľme tej justícii, buďme takí grandi, poďme sa na tu tému baviť a nerozmýšľajme nad tým, ako tu hovoril pán Madej, že či teraz opozícia zneužíva, nezneužíva tému, a vlastne všetko k tomu už bolo povedané, v médiách zaznelo, ale urobiť vlastne tu nadprácu a dáte priechod vlastne tej spravodlivosti a uznáte, že asi nie je úplne fér napísať zákon, že opozícia môže hovoriť k nejakej téme alebo zvolať mimoriadnu schôdzu vlastne iba vtedy, kedy sa vládnej moci a vládnej väčšine zaumieni.
Čiže tu som takúto, hovorím, nadprácu z vašej strany a obhajobu spravodlivosti očakával. Keď aj pán minister hovorí, že nie je člen strany, ale ja si myslím, že ste rešpektovaný člen vlády. A vaše slovo určite by zavážilo, ak by ste povedali, že chcem, prajem si, urobme to, nehádžme, dobre. (Reakcia ministra.)
Dobre, čiže, pán minister hovorí, že to robil. Tak som rád, že to robil. Tak nabudúce možno trošku iniciatívnejšie, ešte viacej, aby to bolo počuť aj poza steny miestnosti, v ktorej zasadá vláda.
Čiže očakával som tu podporu opozície, a nie podporu tých obštrukcií, ale dobre, vysvetlili ste, okej. Inak povedané, pri snahe opozície zvolať mimoriadnu schôdzu som od vás, pán minister, očakával, že parlamentnú diskusiu osobne podporíte. To sa už fakt teda trošku opakujem. Očakával som od vás, že sa ako uznávaný odborník zasadíte aj o zásadné zmeny, ktoré tu dnes úplne logicky žiadny politik nespomenul.
Vieme, o čom sa tu všetci bavíme, o tom, že treba vymeniť ľudí, treba správnych ľudí dosadiť na správne miesta, ale ja by som od vás očakával takú, takú, hovorím takú hlbšiu zmenu, aby sme sa pozerali na príčinu, aby sme sa nepozerali na konkrétnych ľudí, ale aby sme sa pozerali, že prečo sa to vlastne bavia politici o tom, že či teda justícia je v takom alebo onakom stave.
A očakával by som od vás, že presadíte zmenu, ktorú teda by sa veľmi ťažko dalo očakávať od politikov, že presadzovať budú, ale od vás ako, by som povedal, nepolitika alebo nestraníka by som, by som veľmi rád videl a to by bola podľa mňa kľúčová zmena na to, aby sme súdnictvo alebo spravodlivosti zadosťučinili zadosť a súdnictvo alebo obraz súdnictva u ľudí vylepšili, a to zmenu takú, aby sme akéhokoľvek politika na Slovensku zbavili akejkoľvek moci nad prokuratúrou, justíciou či políciou.
Očakávam od vás zásadné návrhy, ako politiku postupne z justície, prokuratúry a polície úplne vykynožiť. Myslím si totiž, že len vtedy, ak politici nebudú mať žiadnu moc nad súdmi, prokuratúrou a políciou, nebude žiadny sudca, prokurátor či vyšetrovateľ držať ochrannú ruku nad vyvoleným politikom, prípadne jeho sponzorom, rodinou či známymi. Spravodlivosť nie je červená ani modrá. Politické strany na Slovensku si však dlhodobo myslia, že by mala byť. Preto sa vždy, keď sa dostanú k moci, snažia ju na červeno či modro premaľovať. Mňa to veľmi mrzí. Sú politici, ktorí majú plné ústa spravodlivosti, ale sami spravodlivými nedokážu byť. Prídu sem krasorečniť o spravodlivosti, ale sami obviňujú iných bez akýchkoľvek dôkazov či vedome šíria lži. Nemerajme preto mieru spravodlivosti v spoločnosti rečami politikov, ale názormi obyčajných ľudí. Obyčajných ľudí, obyčajných ľudí sa pýtajme, a tak spravodlivo zmerajme. Preto môžem na záver len povedať, že kým medzi ľuďmi bude vládnuť presvedčenie o tom, že nie najlepší, ale ten so správnymi číslami v telefóne získa miesto na úrade, vyhrá súťaž či súd, nebudeme žiť v spravodlivom štáte, ale len v štáte, ktorý sa na spravodlivosť hrá.
Skúsim to povedať aj inak. Je zaujímavé, že v tejto sále od dnes od rána, opoziční poslanci, ale možno teda aj tí vládni v podstate ukazujú prstom na nejakých zlých chlapov v súdnictve a prokuratúre. Ja som však hlboko presvedčený, že aj v tomto prípade platí ľudová múdrosť, že za všetkým hľadaj ženu, lepšie povedané, dve ženy. Sú to dve ženy, ktoré, myslím si, že absolútna väčšina ľudí v tejto sále má veľmi, veľmi rád a priam doslova ich zbožňuje. Jedna sa volá Moc a druhá Politika. A práve tieto dve ženy, keď som ich tak nazval, sú prapríčinou toho, v akom stave je spravodlivosť a aký majú pocit zo spravodlivosti ľudia na Slovensku. Práve to, že politika, ktorá dá politikovi moc meniť systém, dosadzovať správnych ľudí na súdy, dosadzovať správnych ľudí na prokuratúru a na políciu, zabezpečuje to, že jednoducho tieto zložky nie sú nezávislé v štáte a ak by, aj tu hovoríme o nejakom trojdelení moci, tak v skutočnosti trojdelenie moci efektívne na Slovensku nefunguje.
Jednoducho hovoriť v situácii, kedy politici majú vplyv na obsadenie súdov, aj keď možno sprostredkovane cez nejaké orgány, ktoré následne vyberajú týchto ľudí, kedy majú vplyv na obsadenie toho, kto bude viesť prokuratúru, a kedy majú vplyv na definovanie parametrov, kto prokurátorom, sudcom, vyšetrovateľom, policajtom môže byť, kedy politici majú vplyv do zasahovania toho, akým spôsobom títo ľudia majú byť odmeňovaní, hovoriť v tom štáte o tom, že súdna napríklad moc je nezávislá od zákonodarnej a výkonnej, tak je len chimérou. Nie je to pravda a len sa na to hráme. Kým politika a moc s ňou spojená nebude mať žiadne slovo na súdoch, prokuratúre a polícii, dovtedy tento problém nevyriešime. Len raz ho premaľujeme trošku na červeno, potom na modro, podľa toho, kto, kedy akurát bude ťahať pílku, ale v skutočnosti vždy to zostane o tom, že budeme sa obviňovať, budeme ukazovať na konkrétnych ľudí, že títo ľudia nie sú spravodliví, a budeme hovoriť, že opravíme to vtedy, keď tam dosadíme správnych ľudí. Figu borovú, keď dosadíme správnych ľudí, ale vtedy, keď napíšeme zákony tak, že politici a mocní s politikou spojení nebudú mať žiaden vplyv do týchto ustanovizní, ktoré by mali strážiť čistotu verejného prostredia.
Tak toto by som od vás, pán minister, ja očakával, aby ste nasadili možno takúto otázku a takúto tému v tom kolektívnom orgáne, ktorého ste členom, a snažili sa presadiť úplne dokonalú nezávislosť justície, prokuratúry aj polície od akejkoľvek výkonnej moci alebo zákonodarnej moci. Vieme sami, že ani sama zákonodarná, výkonná moc na Slovensku nie je oddelená a môžme tu hovoriť o akomsi hraní sa jedine na trojdelenie moci, lebo všetky tieto tri zložky moci v štáte sú de facto previazané, jedna od druhého závisí. Jednoducho väčšina, ktorá síce demokratickým spôsobom získa moc, má moc následne ovplyvňovať všetko ostatné. Aj tých ľudí, ktorí majú vlastne jedných z toho, alebo teda tých ľudí, ktorí vykonávajú priamo politiku, by ich mali kontrolovať.
Čiže to je ten môj možno rozdielny pohľad, pán Lipšic, aj možno rozdielny pohľad voči opozícii môj osobný v tom, že akým spôsobom zadosťučiňujeme spravodlivosti a kedy dosiahneme naozaj, že spravodlivosť bude pre každého na Slovensku k dispozícii a bude naozaj spravodlivá. Vy si myslíte, že vtedy, kedy tam budú správni ľudia? Preto ukazujete na Trnku s Harabinom, ja uznávam, že nie sú to správni ľudia na tom správnom mieste, ale ja hovorím zároveň to, že ak by sme mali dobre nastavený systém, tak ten systém by nikdy nedovolil, aby takíto ľudia na tých miestach sedeli. Uznávam, samozrejme, aj to, že dnes povedať, že od prvého januára je naozaj naša súdna moc úplne samosprávna, nech si sama vyberá ľudí, koho si na svoje vrcholové pozície posadí, pravdepodobne tiež je dosť veľké riziko, lebo doteraz 20 rokov tam politici svojich ľudí dosádzali a pravdepodobne tá zotrvačnosť by tam ešte trvala niekoľko desiatok rokov. Ale som hlboko presvedčený, že ak by sme naozaj úprimne chceli hľadať spravodlivosť a zadosťučiniť jej, tak by sme vymysleli spôsob, kedy by možno nejaká nová krv, ktorá by do týchto inštitúcií prichádzala, mala právo možno postupne zvnútra tieto inštitúcie opraviť. Ale dovtedy, dokedy neurobíme zásadný rez a dokedy zásadne neodrežeme politiku od súdov, prokuratúry a polície, dovtedy sa Slovensko na spravodlivosť bude iba hrať. Dovtedy to nebude aj z našej strany skutočný úprimný úmysel.
Ja viem, že politikom moc vonia a aj sám premiér povedal, že politika je o moci a o peniazoch A takýmto spôsobom by sa politici podstatnej časti svojej moci zbavili, ale ak by sme to urobili, naozaj by sme dokázali, že nám záleží na tých ľuďoch, ktorí raz za štyri roky prídu k urnám, volia nás ako ich zástupcov. Vtedy by sme urobili krok, kedy by sme dokázali, že naozaj nám záleží na tom, aby sme urobili všetko pre ľudí a nie pre samých seba. Kým my politici si necháme právo akýmkoľvek spôsobom, akýmkoľvek, aj tým najmenším, rozhodovať o tom, kto bude v týchto inštitúciách, podľa akých pravidiel títo ľudia možno budú hrať, ako budú odmeňovaní a ako budú možno prípadne trestaní, dovtedy neurobíme v podstate pre obnovenie spravodlivosti alebo nájdenie spravodlivosti na Slovensku skoro nič. Len to v jednom volebnom období bude menej prehnité a v druhom trošku viac, ale nič zásadné neurobíme.
Čiže podstata nie sú títo trebárs dvaja páni, Trnka, Harabin, na ktorých všetci sa snažíme ukázať prstom alebo opoziční hlavne politici ukázať prstom, podstata je pochopiť, že za týmito dvomi ľuďmi stoja dve ženy: a je to Politika a Moc. Tieto dve, ktorým podliehame my všetci, a na základe toho, že tú politiku, cez politiku získame moc, ju zneužívame na to, aby sme manipulovali so systémom a brali mu nezávislosť, ktorá systému patrí. Toto očakávam, pán minister, od vás, aby ste položili pomaly dušu za to, aby ste dosiahli absolútnu nezávislosť súdnej moci, prokuratúry a polície od výkonnej a zákonodarnej.
Vystúpenie v rozprave
18.12.2012 o 14:53 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, hneď na úvod by som chcel, pán minister, povedať, že ste človek alebo minister, s ktorým osobne som spájal a naďalej ešte spájam najväčšie očakávania na pozitívne zmeny vo vašom rezorte.
Nieže tak vo vašom rezorte, ale vlastne v celej vláde. Možno práve preto, že si vás SMER možno tak aj trošku neočakávane zvolil ako, myslím si, že nezávislého, uznávaného odborníka z fachu. A čo asi mnohých ľudí na Slovensku pozitívne prekvapilo.
Druhé, čo by som chcel povedať. Zaznelo tu vo faktickej pripomienke pána Lipšica, doslova citujem: "Problém nie je v zákonoch, ale v ľuďoch, ktorí ho aplikujú." Osobne si myslím presne pravý opak a pokúsim sa v následnom vystúpení povedať aj prečo.
Pán minister, vediete ministerstvo so vznešeným názvom, ako spravodlivosť, je úplne krásne. A byť v podstate reprezentantom alebo byť ministrom, služobníkom spravodlivosti, tak je zároveň aj, myslím si, aj veľmi veľkým záväzkom. Ale teda už len preto, že takýto názov ministerstva máte, ho vediete, by ste pri každom jednom kroku vlády, parlamentu, aj strany SMER spravodlivosť mali hľadať.
A nielen hľadať, ale všade tam, kde jej nie je vytvorený dostatočný priestor, by ste jej podľa mňa až iniciatívne, možno až svojou nadprácou mali ten priestor vytvárať. Preto som od vás, pán minister, očakával, aby ste napríklad vtedy, keď opozícia nedokáže bez podpory vládnej strany na základe zákonov, ktoré máme napísané, zvolať mimoriadnu schôdzu k závažnej a aktuálnej téme, akou stav justície nepochybne je, očakával som od vás takú tú nadprácu a priam podporu voči tomuto kroku opozície a že prídete a vystúpite, alebo možno aj u vás na klube alebo na vláde presadíte tento názor a poviete: Nie, dovoľme tej justícii, buďme takí grandi, poďme sa na tu tému baviť a nerozmýšľajme nad tým, ako tu hovoril pán Madej, že či teraz opozícia zneužíva, nezneužíva tému, a vlastne všetko k tomu už bolo povedané, v médiách zaznelo, ale urobiť vlastne tu nadprácu a dáte priechod vlastne tej spravodlivosti a uznáte, že asi nie je úplne fér napísať zákon, že opozícia môže hovoriť k nejakej téme alebo zvolať mimoriadnu schôdzu vlastne iba vtedy, kedy sa vládnej moci a vládnej väčšine zaumieni.
Čiže tu som takúto, hovorím, nadprácu z vašej strany a obhajobu spravodlivosti očakával. Keď aj pán minister hovorí, že nie je člen strany, ale ja si myslím, že ste rešpektovaný člen vlády. A vaše slovo určite by zavážilo, ak by ste povedali, že chcem, prajem si, urobme to, nehádžme, dobre. (Reakcia ministra.)
Dobre, čiže, pán minister hovorí, že to robil. Tak som rád, že to robil. Tak nabudúce možno trošku iniciatívnejšie, ešte viacej, aby to bolo počuť aj poza steny miestnosti, v ktorej zasadá vláda.
Čiže očakával som tu podporu opozície, a nie podporu tých obštrukcií, ale dobre, vysvetlili ste, okej. Inak povedané, pri snahe opozície zvolať mimoriadnu schôdzu som od vás, pán minister, očakával, že parlamentnú diskusiu osobne podporíte. To sa už fakt teda trošku opakujem. Očakával som od vás, že sa ako uznávaný odborník zasadíte aj o zásadné zmeny, ktoré tu dnes úplne logicky žiadny politik nespomenul.
Vieme, o čom sa tu všetci bavíme, o tom, že treba vymeniť ľudí, treba správnych ľudí dosadiť na správne miesta, ale ja by som od vás očakával takú, takú, hovorím takú hlbšiu zmenu, aby sme sa pozerali na príčinu, aby sme sa nepozerali na konkrétnych ľudí, ale aby sme sa pozerali, že prečo sa to vlastne bavia politici o tom, že či teda justícia je v takom alebo onakom stave.
A očakával by som od vás, že presadíte zmenu, ktorú teda by sa veľmi ťažko dalo očakávať od politikov, že presadzovať budú, ale od vás ako, by som povedal, nepolitika alebo nestraníka by som, by som veľmi rád videl a to by bola podľa mňa kľúčová zmena na to, aby sme súdnictvo alebo spravodlivosti zadosťučinili zadosť a súdnictvo alebo obraz súdnictva u ľudí vylepšili, a to zmenu takú, aby sme akéhokoľvek politika na Slovensku zbavili akejkoľvek moci nad prokuratúrou, justíciou či políciou.
Očakávam od vás zásadné návrhy, ako politiku postupne z justície, prokuratúry a polície úplne vykynožiť. Myslím si totiž, že len vtedy, ak politici nebudú mať žiadnu moc nad súdmi, prokuratúrou a políciou, nebude žiadny sudca, prokurátor či vyšetrovateľ držať ochrannú ruku nad vyvoleným politikom, prípadne jeho sponzorom, rodinou či známymi. Spravodlivosť nie je červená ani modrá. Politické strany na Slovensku si však dlhodobo myslia, že by mala byť. Preto sa vždy, keď sa dostanú k moci, snažia ju na červeno či modro premaľovať. Mňa to veľmi mrzí. Sú politici, ktorí majú plné ústa spravodlivosti, ale sami spravodlivými nedokážu byť. Prídu sem krasorečniť o spravodlivosti, ale sami obviňujú iných bez akýchkoľvek dôkazov či vedome šíria lži. Nemerajme preto mieru spravodlivosti v spoločnosti rečami politikov, ale názormi obyčajných ľudí. Obyčajných ľudí, obyčajných ľudí sa pýtajme, a tak spravodlivo zmerajme. Preto môžem na záver len povedať, že kým medzi ľuďmi bude vládnuť presvedčenie o tom, že nie najlepší, ale ten so správnymi číslami v telefóne získa miesto na úrade, vyhrá súťaž či súd, nebudeme žiť v spravodlivom štáte, ale len v štáte, ktorý sa na spravodlivosť hrá.
Skúsim to povedať aj inak. Je zaujímavé, že v tejto sále od dnes od rána, opoziční poslanci, ale možno teda aj tí vládni v podstate ukazujú prstom na nejakých zlých chlapov v súdnictve a prokuratúre. Ja som však hlboko presvedčený, že aj v tomto prípade platí ľudová múdrosť, že za všetkým hľadaj ženu, lepšie povedané, dve ženy. Sú to dve ženy, ktoré, myslím si, že absolútna väčšina ľudí v tejto sále má veľmi, veľmi rád a priam doslova ich zbožňuje. Jedna sa volá Moc a druhá Politika. A práve tieto dve ženy, keď som ich tak nazval, sú prapríčinou toho, v akom stave je spravodlivosť a aký majú pocit zo spravodlivosti ľudia na Slovensku. Práve to, že politika, ktorá dá politikovi moc meniť systém, dosadzovať správnych ľudí na súdy, dosadzovať správnych ľudí na prokuratúru a na políciu, zabezpečuje to, že jednoducho tieto zložky nie sú nezávislé v štáte a ak by, aj tu hovoríme o nejakom trojdelení moci, tak v skutočnosti trojdelenie moci efektívne na Slovensku nefunguje.
Jednoducho hovoriť v situácii, kedy politici majú vplyv na obsadenie súdov, aj keď možno sprostredkovane cez nejaké orgány, ktoré následne vyberajú týchto ľudí, kedy majú vplyv na obsadenie toho, kto bude viesť prokuratúru, a kedy majú vplyv na definovanie parametrov, kto prokurátorom, sudcom, vyšetrovateľom, policajtom môže byť, kedy politici majú vplyv do zasahovania toho, akým spôsobom títo ľudia majú byť odmeňovaní, hovoriť v tom štáte o tom, že súdna napríklad moc je nezávislá od zákonodarnej a výkonnej, tak je len chimérou. Nie je to pravda a len sa na to hráme. Kým politika a moc s ňou spojená nebude mať žiadne slovo na súdoch, prokuratúre a polícii, dovtedy tento problém nevyriešime. Len raz ho premaľujeme trošku na červeno, potom na modro, podľa toho, kto, kedy akurát bude ťahať pílku, ale v skutočnosti vždy to zostane o tom, že budeme sa obviňovať, budeme ukazovať na konkrétnych ľudí, že títo ľudia nie sú spravodliví, a budeme hovoriť, že opravíme to vtedy, keď tam dosadíme správnych ľudí. Figu borovú, keď dosadíme správnych ľudí, ale vtedy, keď napíšeme zákony tak, že politici a mocní s politikou spojení nebudú mať žiaden vplyv do týchto ustanovizní, ktoré by mali strážiť čistotu verejného prostredia.
Tak toto by som od vás, pán minister, ja očakával, aby ste nasadili možno takúto otázku a takúto tému v tom kolektívnom orgáne, ktorého ste členom, a snažili sa presadiť úplne dokonalú nezávislosť justície, prokuratúry aj polície od akejkoľvek výkonnej moci alebo zákonodarnej moci. Vieme sami, že ani sama zákonodarná, výkonná moc na Slovensku nie je oddelená a môžme tu hovoriť o akomsi hraní sa jedine na trojdelenie moci, lebo všetky tieto tri zložky moci v štáte sú de facto previazané, jedna od druhého závisí. Jednoducho väčšina, ktorá síce demokratickým spôsobom získa moc, má moc následne ovplyvňovať všetko ostatné. Aj tých ľudí, ktorí majú vlastne jedných z toho, alebo teda tých ľudí, ktorí vykonávajú priamo politiku, by ich mali kontrolovať.
Čiže to je ten môj možno rozdielny pohľad, pán Lipšic, aj možno rozdielny pohľad voči opozícii môj osobný v tom, že akým spôsobom zadosťučiňujeme spravodlivosti a kedy dosiahneme naozaj, že spravodlivosť bude pre každého na Slovensku k dispozícii a bude naozaj spravodlivá. Vy si myslíte, že vtedy, kedy tam budú správni ľudia? Preto ukazujete na Trnku s Harabinom, ja uznávam, že nie sú to správni ľudia na tom správnom mieste, ale ja hovorím zároveň to, že ak by sme mali dobre nastavený systém, tak ten systém by nikdy nedovolil, aby takíto ľudia na tých miestach sedeli. Uznávam, samozrejme, aj to, že dnes povedať, že od prvého januára je naozaj naša súdna moc úplne samosprávna, nech si sama vyberá ľudí, koho si na svoje vrcholové pozície posadí, pravdepodobne tiež je dosť veľké riziko, lebo doteraz 20 rokov tam politici svojich ľudí dosádzali a pravdepodobne tá zotrvačnosť by tam ešte trvala niekoľko desiatok rokov. Ale som hlboko presvedčený, že ak by sme naozaj úprimne chceli hľadať spravodlivosť a zadosťučiniť jej, tak by sme vymysleli spôsob, kedy by možno nejaká nová krv, ktorá by do týchto inštitúcií prichádzala, mala právo možno postupne zvnútra tieto inštitúcie opraviť. Ale dovtedy, dokedy neurobíme zásadný rez a dokedy zásadne neodrežeme politiku od súdov, prokuratúry a polície, dovtedy sa Slovensko na spravodlivosť bude iba hrať. Dovtedy to nebude aj z našej strany skutočný úprimný úmysel.
Ja viem, že politikom moc vonia a aj sám premiér povedal, že politika je o moci a o peniazoch A takýmto spôsobom by sa politici podstatnej časti svojej moci zbavili, ale ak by sme to urobili, naozaj by sme dokázali, že nám záleží na tých ľuďoch, ktorí raz za štyri roky prídu k urnám, volia nás ako ich zástupcov. Vtedy by sme urobili krok, kedy by sme dokázali, že naozaj nám záleží na tom, aby sme urobili všetko pre ľudí a nie pre samých seba. Kým my politici si necháme právo akýmkoľvek spôsobom, akýmkoľvek, aj tým najmenším, rozhodovať o tom, kto bude v týchto inštitúciách, podľa akých pravidiel títo ľudia možno budú hrať, ako budú odmeňovaní a ako budú možno prípadne trestaní, dovtedy neurobíme v podstate pre obnovenie spravodlivosti alebo nájdenie spravodlivosti na Slovensku skoro nič. Len to v jednom volebnom období bude menej prehnité a v druhom trošku viac, ale nič zásadné neurobíme.
Čiže podstata nie sú títo trebárs dvaja páni, Trnka, Harabin, na ktorých všetci sa snažíme ukázať prstom alebo opoziční hlavne politici ukázať prstom, podstata je pochopiť, že za týmito dvomi ľuďmi stoja dve ženy: a je to Politika a Moc. Tieto dve, ktorým podliehame my všetci, a na základe toho, že tú politiku, cez politiku získame moc, ju zneužívame na to, aby sme manipulovali so systémom a brali mu nezávislosť, ktorá systému patrí. Toto očakávam, pán minister, od vás, aby ste položili pomaly dušu za to, aby ste dosiahli absolútnu nezávislosť súdnej moci, prokuratúry a polície od výkonnej a zákonodarnej.
Autorizovaný
14:57
Vstup predsedajúceho 14:57
Jana LaššákováPán poslanec Poliačik, nech sa páči.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.
Vstup predsedajúceho
18.12.2012 o 14:57 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Poliačik, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.
Autorizovaný
15:06
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:06
Martin PoliačikĎakujem
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.12.2012 o 15:06 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
No, ja v zásade súhlasím s tým, že nezávislosť tretej moci je ideál, ktorý máme v tom dlhodobom hľadisku dosahovať, avšak urobiť súčasnú, súčasné súdnictvo nezávislým so všetkými mocenskými a politickými hrami, ktoré už v ňom sú a ktoré boli hlavným motívom vzniku dnešnej situácie v súdnictve, by bola podľa mňa chyba. Exekutíva je zodpovedná za to, akým spôsobom je riadená táto krajina, a to vo všetkých, všetkých oblastiach života. A preto, kým sa dostaneme do situácie, že budeme môcť povedať, súdnictvo, ži si svojím vlastným životom a úplne nezávisle, treba napraviť chyby minulých období. Napríklad tú, keď sa celé súdnictvo kvôli vzniku koalície v prvej vláde Roberta Fica odovzdalo do rúk Vladimíra Mečiara a pána Harabina, ktorý je tam dodnes. A kým neponaprávame tieto chyby, nemáme morálne právo, ani z pozície zákonodarného zboru, ani z pozície, vy teda exekutívy, pán minister, povedať: Súdnictvo, ži si svojím vlastným životom. Najprv treba napraviť spackané, najprv treba obnoviť morálny kredit súdnickeho stavu ako takého. Treba do neho zaviesť také pravidlá, aby sa také niečo už nikdy neopakovalo a až keď toto všetko budeme mať zo stola a keď to bude hotové, vtedy môžme sa dopracovať toho, o čom hovoril kolega Matovič, a síce, že bude nezávislé súdnictvo.
Ďakujem
Autorizovaný
15:06
Vstup predsedajúceho 15:06
Jana LaššákováVstup predsedajúceho
18.12.2012 o 15:06 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Pán poslanec Matovič s reakciou, nech sa páči.
Autorizovaný
15:08
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:08
Igor MatovičVystúpenie s faktickou poznámkou
18.12.2012 o 15:08 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Martin, povedal si, že kým nenapravíme chyby z minulých období, tak dovtedy nemáme žiadne morálne právo povedať: Súdnictvo, ži si svojím životom. Tým de facto si odsúdil stav spravodlivosti na Slovensku na súčasný stav naveky. V roku 3000, 5000, 10 000, kedy bude nejaká vládna moc, ktorá povie, že viete čo, vy pred nami ste neurobili žiadne chyby, takže nebudeme opravovať nič vlastne po vás v súdnej moci napríklad a tým pádom vlastne môžme dať konečne súdnictvu slobodu žiť si svojím vlastným životom. Jednoducho týmto si odsúdil stav súdnictva na stav, v akom je, naveky, lebo vždy príde červená vláda, potom príde modrá vláda, potom červená, potom modrá, potom dva razy červená, potom tri razy modrá a vždy tí červení budú opravovať chyby po modrých a modrí po červených, lebo jednoducho vidia to inak. Ale my keď chceme opraviť podstatu a nadstaviť naozaj, aby súdnictvo si mohlo žiť svojím vlastným životom, sme odkázaní na vzájomnú spoluprácu v tomto a sadnúť si za jeden stôl a hľadať možno ústavné cesty na to, ako to urobiť. Ale keď to bude o tom, že si budeme raz opravovať chyby po tých, modrí po červených a červení po modrých, nikdy v živote sa nepohneme dopredu a budeme iba škodiť systému, presne tak isto ako pri Zákonníku práce. Na čo je dobré pre Slovensko, na čo je dobré pre podnikateľov a zamestnancov, že máme každé pomaly tri a pol roka alebo dva a pol roka iný Zákonník práce, podľa toho aká moc vládne? Na čo to je dobré? Jednoducho toto sú normy, do ktorých by sme sa nemali hrabať. Kde by sme nemali zneužívať moc na to, aby sme si de facto kupovali voličov a robili si z toho predvolebnú tému, lebo budeme sľubovať nejaké zásadné zmeny v Zákonníku práce, v dôchodkovom systéme a podobne. Na čo je dobré, že meníme dôchodkový systém podľa toho, aká vláda vládne? Absolútne na nič. Iba to škodí systému a takisto škodí systému takéto politikárčenie, ktoré tu politické strany predvádzajú 23 rokov na Slovensku, škodí systému spravodlivosti na Slovensku. Toto pochop.
Autorizovaný
15:10
Vstup predsedajúceho 15:10
Jana LaššákováVstup predsedajúceho
18.12.2012 o 15:10 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Nech sa páči, pán poslanec Hrnčiar.
Autorizovaný
15:10
Vystúpenie v rozprave 15:10
Andrej HrnčiarLaššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre?
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude, ja som, ja chcem pustiť dva alebo tri dvadsaťsekundové úseky, ktoré by, podporia moje.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ja, ja si myslím. (Výkriky v sále.) No, tak až, ale, ale skutočne, aby sme boli korektní, lebo keď nie, tak vás jednoducho dám vypnúť.
Ale dám vypnúť obrazovku. (Smiech.)
Neviem, pán poslanec Bugár, ja si myslím, že mali sme rôzne grafy, ale ešte sa nejaké zábery nepremietali. (Hlas z pléna.)
Čo sa premietalo? (Hlas z pléna.) Takže. Nerada. Nerada by som bola, aby sme. No. Ale tri dvadsaťsekundové, to je šesťdesiat sekúnd, to je jedna minúta. (Hlasy z pléna, smiech, potlesk.) Takže dohodneme sa, že to bude inak. Ja si myslím, že to ani nepôjde. (Inštalácia programu technikom.)
Takže, nech sa páči, pán poslanec.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si to odskúšam, že teda, či to ide.
Takže ďakujem kolegom za strpenie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som začať na úvod tak ako moji predrečníci, že mi je ľúto, že sa táto debata o stave justície na Slovensku neuskutočnila vtedy, keď bola zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu. Chýbalo trochu veľkorysosti od vládnych kolegov a mohli sme slovenskej verejnosti uštedriť jednu zbytočnú roztržku a jedno zbytočné divadlo. Opozícia nemala inú možnosť a využila svoje právo a podala návrh na odvolanie ministra spravodlivosti kvôli tomu, aby nám vôbec bolo umožnené v tejto snemovni o tomto probléme, akým justícia je, diskutovať. Osobne ma teší, že sa na súčasnú schôdzu zaradil tento bod a stiahol sa návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, za ktorý, musím sa priznať, by som ja nebol osobne hlasoval.
Naša spoločnosť prešla od nežnej revolúcie zásadnými zmenami. Za najhoršie a najtemnejšie obdobie novodobej slovenskej histórie považujem obdobie mečiarizmu. Noc dlhých nožov, krádež štátnych firiem, rozkvet podsvetia, výbuchy áut, únos prezidentovho syna, zneužívanie tajnej služby, vraždy, medzinárodná izolácia, demarše a diplomatické nóty. Toto sú slovné spojenia, ktoré vo mne evokujú pojem mečiarizmus. Mám v čerstvej pamäti, ako som dostal v 1997 roku výpoveď z divadla za to, že som sa pridal k drvivej väčšine štrajkujúcich umelcov, ktorí boli proti hudecovskej transformácii kultúry. Bolo to obdobie strachu, na ktoré spomínam nerád. Ani neviem, ktorý z vtedajších politikov povedal, že pracovnou metódou Vladimíra Mečiara bola lož. Ja by som k tomu dodal, že aj rozsievanie strachu.
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, už je to viac ako dvadsať sekúnd.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Vypol som to, lebo vás rešpektujem, pani predsedajúca, ale sudca Babjak v tomto príspevku, ktorý som teda zastavil, hovoril o strachu. O strachu sudcov, ktorý neprežívali v roku 1997, ale ktorý prežívajú v roku 2012. A, alebo respektíve 2010. Aby ste ma pochopili, ja to tu nepúšťam preto, aby ste mali pocit, že ja útočím na stranu SMER alebo na pána ministra. Z mojich slov nezaznie počas môjho príspevku ani jeden útok, ani na SMER, ani na pána ministra, lebo ja vidím problém inde. Tak chcem len prezentovať to, čo tu aj kolegovia hovorili. Lebo častokrát debaty, ktoré viedli moji predrečníci, sa strhli do politickej roztržky medzi pravicou a ľavicou. Ale ja si myslím, že tento problém nie je problém medzi, alebo bojom medzi opozíciou a koalíciou. Tento problém je vo vnútri súdnictva a my sme tu na to, aby sme naň poukázali a aby sme ho pomohli riešiť. Vladimír Mečiar od prvej chvíle, ako sa zjavil na slovenskej politickej scéne, vedel v prospech seba a neskoršie aj pre svoje hnutie správne využiť silové zložky, spravodajské informácie a justíciu. Spomínam si, že v tom období zohrali dôležitú úlohu v našom štáte veľvyslanci západných krajín, ktorí dôsledne sledovali situáciu v našej spoločnosti, informovali svoje vlády, ktoré potom vyvinuli medzinárodný tlak a na istú dobu sme sa ocitli aj v medzinárodnej izolácii. Musím povedať, že som sa vtedy hanbil. Hanbil som sa za to, v akej krajine žijem, hanbil som sa za to, čo sa u nás deje. Hanbil som sa za to, akú mal demokratický svet o nás mienku. Ja som rád, že sa situácia v našej spoločnosti neporovnateľne zmenila. Vládam, ktoré prišli po vláde Vladimíra Mečiara, sa podarilo dostať nás z medzinárodnej izolácie. Začleniť Slovensko do Európskej únie a do NATO. Rozbehnúť ekonomiku, naštartovať reformy. Nepodarilo sa však vyriešiť všetky problémy a zásadné reformy sa neudiali azda iba v justícii. Stav justície je najzávažnejším problémom našej spoločnosti a je to hlavne kvôli predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi, ktorý ako politický nominant HZDS svojimi pracovnými metódami a spôsobmi stelesňuje mečiarizmus v justícii. Rozsieva strach. (Potlesk.)
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj si myslím, že toto vôbec nepodporuje to vaše vystúpenie. Absolútne, naozaj. Nehnevajte sa, ako nesúhlasím s tým, aby ste tu robili takéto premietanie. Vôbec ako brala som, že, ale toto, toto absolútne my neriešime ani. My riešime stav v justícii.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
V poriadku. Ja som vás rešpektoval. Ja som to vypol. Mal som pripravený ešte jeden 20-sekundový príspevok, kde som vám chcel pustiť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako bývalý sudca súdu v Banskej Bystrici otvorene povedal, že v justícii sa berú úplatky a že v súčasnej dobe je pravdepodobne, podľa jeho tvrdení, viacej tých sudcov, ktorí berú, ako tých, ktorí neberú. Ale nedovolili ste mi to pustiť.
Čiže, ak by som mal jedným slovom vyjadriť pojem mečiarizmus v justícii, tak by som ho vyjadril slovom korupcia. Ak by ste si dali tú námahu a dali si meno pána Harabina do Wikipédie, je tam naozaj vysvetlený zaujímavým spôsobom. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti. Na tento post ho nominovala Ľudová strana HZDS. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou Slovenskej republiky na post predsedu Najvyššieho súdu. A teraz jeho najvýznamnejšie počiny v kariére predsedu, teda ministra spravodlivosti a potom aj predsedu Najvyššieho súdu. Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a v Žiline. Minister odvolával aj predsedov okresných súdov v Žiline, vo Veľkom Krtíši, v Dolnom Kubíne a v Bratislave. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva. Napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce. Išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný. Čiže minister Harabin vtedajší svojím konaním dokázal, že je proti všetkému, čo by mohlo zvýšiť transparentnosť a tým pádom znížiť v našej justícii korupciu. Štefan Harabin si ako minister spravodlivosti sám sebe nadstavil systém neobmedzeného vládnutia na Najvyššom súde. No a keď bol systém nastavený, tak sa vzdal funkcie ministra a dal sa zvoliť a teraz by ste očakávali, že poviem za predsedu Najvyššieho súdu, ale v jeho prípade by som povedal za neobmedzeného vládcu Najvyššieho súdu. Dennodenne sme konfrontovaní s podivnými rozhodnutiami súdov. A práve kvôli niektorým zvláštnym rozhodnutiam súdov boli z väzby prepustení nebezpeční zločinci, ktorí sa teraz opaľujú v karibských štátoch. A mohol by som tu hovoriť ďalšie prípady, ale ja by som sa, ja by som však chcel upozorniť na prípady, ktoré ešte dneska neodzreli, neodzneli.
Pretože my si neuvedomujeme, že súdy nerozhodujú len o zločincoch, ktorých posielajú do väzby alebo na výkon trestu odňatia slobody, ale súdy rozhodujú aj v ekonomických veciach. Len prednedávnom sme tu doslova grilovali ministra financií kvôli rozpočtu. Hovorilo sa o sociálnom systéme, o šetrení, o príjmoch, o výdavkoch. Hovorili sme o tom, že každý si musí utiahnuť opasky, samosprávy nevynímajúc. Ale finančné skupiny a rôzne podivné indivíduá s kriminálnou minulosťou zistili, že práve cez rozhodnutia súdov sa môžu dostať k obrovským finančným zdrojom. Niektoré podivné rozhodnutia súdov ma nútia rozmýšľať, že či žijeme v právnom štáte. Keď mám povedať pravdu, osobne si myslím, že nie. Dlhodobo žijeme v štáte, kde si dokonca aj podľa vyjadrení niektorých sudcov, kde sa dá kúpiť súdne rozhodnutie. Hovoril o tom sudca Samuel v spomínanom filme Nemoc tretej moci. Hovoril o tom doktor Štefanko, ktorý bol po tomto svojom výroku poslaný do, do penzie. Ja som o prvom prípade už rozprával, čiže teraz budem stručnejší. Spomínal som ho vtedy, keď sme prerokovávali správu generálneho prokurátora.
Konkrétny príklad z Martina, 15 rokov starý, fiktívna pohľadávka na tri a pol milióna eur. Po niekoľkých rokoch súdnych ťahaníc výška tejto pohľadávky narástla na tridsať miliónov eur. Takéto úroky neponúkala ani najznámejšia slovenská nebankovka. Štyrikrát súdne vyhratý spor, dvakrát na krajskom súde, dvakrát na najvyššom. Šesťdesiattisíc občanov mesta Martin nadobudlo pocit právnej istoty, že sa dovolali spravodlivosti a že všetko je za nami. Čo sa však stalo? Tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty prokurátor Generálnej prokuratúry podal mimoriadne dovolanie v prospech offshorovej cyperskej spoločnosti, na ktorú sa medzitým táto pohľadávka previedla. No a pocit právnej istoty bol fuč. Boli sme totižto upozornení ľuďmi z oblasti justície, že ak to dostane na Najvyššom súde senát, kde je sudca, ktorý sa zúčastnil spoločne s tým prokurátorom, ktorý podpísal to mimoriadne dovolanie na tej zábave na justičnom Oscarovi, že sú veľmi dobrí kamaráti a že je dopredu jasné, že to môžeme prehrať. Ja som neveril, že by dokázal nejaký senát Najvyššieho súdu zrušiť štyri rozhodnutia, nezávislé rozhodnutia svojich kolegov.
Bohužiaľ, stalo sa, senát rozhodol, zrušil všetky štyri rozhodnutia svojich kolegov v prospech cyperskej spoločnosti, v neprospech 60-tisíc obyvateľov mesta. Ďalší senát Najvyššieho súdu, kde sa to vrátilo, potvrdil rozhodnutie, v ktorom mesto Martin vyhralo, a teraz sa to opäť vrátilo do toho senátu, kde rozhoduje ten inkriminovaný sudca. Budeme čakať, ako tento senát rozhodne, ale určite budeme hľadať pravdu a spravodlivosť aj na medzinárodných fórach.
Ale aby som sa neopakoval, spomeniem ďalší prípad, kde súdy umožnili útok na verejné financie. Je to konkrétny príklad výkonu súdnej moci, ktorý opäť deformuje vnímanie občanov vo vzťahu k objektivite a spravodlivosti súdnych rozhodnutí. Čiže existuje konkrétna fyzická osoba ako žalobca. Táto osoba je preukázateľne z výpisu registra trestov 9-krát trestnoprávne právoplatne odsúdená za úmyselnú majetkovú a hospodársku trestnú činnosť. Ináč, táto osoba je otec bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce za Hnutie za demokratické Slovensko pána Siku. Táto osoba na, na, aj nemá žiadny problém aj kvôli svojej kriminálnej minulosti si založiť spoločnosť s ručením obmedzením, kde vo výpise z registra má predmet činnosti obchodovanie so pštrosími vajcami. V tomto konkrétnom prípade táto fyzická osoba deklaruje v samospráve údajného investora, ktorý údajne má disponibilný hotovostný kapitál 600 miliónov slovenských korún a na základe fiktívnej zmluvy vytvára ubezpečenie o existencii investičného zámeru a poskytnutie finančných prostriedkov na vykúpenie pozemkov na vybudovanie priemyselného parku. Samozrejme, po preverení skutočnosti sa zistilo, že nemá nielenže 600 miliónov kapitálu, ale nemá absolútne žiadny investičný zámer, a dokonca táto údajne solventná firma vyrovnáva miliónové straty z predchádzajúcich období a má nedoplatky voči daňovému úradu a príslušným fondom viac ako 1,9 milióna vtedajších slovenských korún. Samospráva odmieta poskytnúť dispozíciu k obrovským majetkovým hodnotám tejto fiktívnej osobe a odmieta spoluprácu bez preukázania finančnej hotovosti a investičného zámeru. Ako som spomínal, uvedená osoba reprezentuje eseročku, ktorej jediným spoločníkom je konateľ 9-krát právoplatne odsúdený. Tento konateľ zasiela samospráve faktúru na 103 miliónov vtedajších korún ako údajnú škodu z roku 2006. Pričom, ako nepochybne vyplýva z tejto faktúry, neodvádza verejným financiám daň z pridanej hodnoty a ani nezaplatí, ani si ju nezaúčtuje, ani nezaplatí príslušnú daň z príjmu do verejných financií v príslušnom termíne, teda koniec marca 2007.
No a teraz by som vám, teraz by som chcel prejsť k meritu veci a vysvetliť vám to, alebo uviesť to nedefinovateľné rozhodnutie súdu. Táto údajne poškodená osoba cestou svojho konateľa dáva žalobu voči samospráve, v ktorej tvrdí, že má a eviduje pohľadávku vo výške 103 miliónov slovenských korún. Čiže 3,6 milióna eur. Čiže ide o útok na verejné financie. Úplným pochopením je rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý nevyhovuje žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale úplným paradoxom je rozhodnutie krajského súdu, ktorý na základe odvolania vyhovuje tejto osobe a oslobodzuje ju od súdnych poplatkov. Čiže umožní konať súdny proces. Dá sa nejako vysvetliť nepochopiteľné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, prečo takúto osobu oslobodil od súdnych poplatkov? Pretože krajský súd vo svojom odôvodnení uvádza, že táto právnická osoba nemá podľa priloženej účtovnej uzávierky žiadny majetok ani pohľadávku a vo svojom zdôvodnení o pár viet ďalej píše, že má pohľadávku voči žalovanej samospráve. Ako je možné, že tento súd nevyhodnotí, že táto osoba evidentne deklaruje ďalší trestný čin, a to trestný čin krátenia dane? Ak teda nezaslala faktúru a zaevidovala si ju, a teda si ju nezaevidovala do svojho majetku? Ako si potom môže uplatňovať túto sumu žalobou? Ako je možné, aby konajúci súd odignoroval tak markantnú právnu skutočnosť a benevolenciu k tomu, že takáto osoba doloží účtovnú uzávierku, v ktorej nezaeviduje svoju pohľadávku, a na strane druhej tvrdí, že takú nemá, a v žalobe tvrdí, že takú má? Ako možno vnímať takéto rozhodnutie súdu širokou občianskou verejnosťou, ak ide o evidentne fiktívny útok na verejné financie? A konajúci súd pri oslobodení od súdneho poplatku nerozpozná evidentné markanty zásadného rozporu medzi tvrdenou skutočnosťou a vytvorenou fikciou? Samozrejme, hneď ako súd umožnil a oslobodil túto spoločnosť od súdnych poplatkov, ako to už u nás býva zvykom, okamžite sa táto pohľadávka dostala kde? No predsa do zahraničnej offshorovej spoločnosti!
Asi každý z nás by tu mohol vymenovať rôzne nedefinovateľné a minimálne zvláštne rozhodnutia súdov. A preto na mieste stojí naozaj otázka, či majú finančné skupiny a osoby z podsvetia, ktoré disponujú veľkým kapitálom, priamo vplyv na rozhodovanie našich súdov. Situácia je o to vážnejšia, že si ju už začína aj vnímať svet. Od ustanovujúcej schôdze Národnej rady rokujeme už takmer tri týždne. Každý mesiac. Schvaľuje sa množstvo dôležitých zákonov a ja sa pýtam: Je bežné, že na rokovanie Národnej rady chodia veľvyslanci iných krajín? Ja som za ten rok, čo som poslancom Národnej rady, zaregistroval veľvyslancov na balkóne Národnej rady pri ustanovujúcej schôdzi, potom, keď sme schvaľovali euroval, a neviem, či ste si kolegovia všimli, že boli na balkóne aj vtedy, keď sme zvolali mimoriadnu schôdzu o stave justície. A to o niečom svedčí.
Pri príležitosti dánskeho predsedníctva v Európskej únii ma v Martine navštívilo 16 veľvyslancov krajín z Európskej únie. Mali sme zaujímavú debatu, ale všetci do jedného sa zhodli, že najväčším problémom Slovenska je nízka vymožiteľnosť práva a korupcia v justícii.
Minulý týždeň som sa zúčastnil na konferencii, ktorú organizoval Transparency International Slovensko, a vypočul som si tam aj príhovor zástupcu americkej ambasády, ktorý ma zaujal, a preto som ho poprosil, či by mi ho nepreposlal. Dovoľte mi, aby som z neho odcitoval tie úseky, ktoré sa týkajú témy, ktorú dnes preberáme.
Zástupca americkej ambasády hovoril a ocenil to, že sa Slovensko pripojilo do projektu prezidenta Obamu, do partnerstva otvorenej vlády, kde cieľom programu je vytvoriť a implementovať plány, ktoré sprístupnia vládnu činnosť verejnosti a vytvoria priestor, v rámci ktorého budú mať všetci občania rovnaký a spravodlivý prístup k vládnym informáciám. Vo svojom príspevku však zástupca americkej ambasády skonštatoval, že najväčším problémom Slovenska sú problémy v justícii a problémy vo vymožiteľnosti práva. A teraz budem citovať z jeho vystúpenia. "Táto záležitosť je dnes v centre záujmu, keďže opoziční poslanci a občianska spoločnosť zdôrazňujú nedostatok reforiem v oblasti justície. Vnímanie problémov v oblasti vymožiteľnosti práva na Slovensku je jedným z hlavných dôvodov, prečo je hodnotenie Slovenska v medzinárodných prieskumoch také nízke. Tieto prieskumy na Slovensku tiež zdôrazňujú problém korupcie a nedostatok dôvery v právny systém. Rád by som zdôraznil", teraz citujem zástupcu veľvyslanectva, "že tieto problémy majú priamy a nepriamy efekt na slovenskú ekonomiku a prílev zahraničných investícií, najmä v čase, keď si to Slovensko môže najmenej dovoliť. A keď miera nezamestnanosti dosahuje takmer 14 percent. Na trhu svetového obchodu korporátni a inštitucionálni investori majú na výber množstvo krajín, v ktorých môžu investovať, a vo všeobecnosti sa vyhýbajú krajinám, v ktorým existujú obavy v oblasti transparentnosti a v oblasti právneho štátu. V tejto oblasti ma znepokojuje niekoľko príkladov. V indexe konkurencie svetového ekonomického fóra 2012 - 2013 je Slovensko na 71. mieste zo 144 hodnotených krajín, ďaleko za svojimi susedmi z V4 a medzi najhoršími v Európe. Toto je najhoršie hodnotenie Slovenskej republiky od roku 1997. V oblastiach korupcie, rozptylu verejných fondov, dôvery verejnosti v politikov, nezávislosti súdnictva, uprednostňovaní rozhodnutí politických predstaviteľov, mrhaní verejných financií a efektívnosti zákonného rámca krajiny, je Slovensko na 122. mieste" a horšom až po to 140. miesto, ktoré tu spomínal pán Madej.
A ideme k ďalším číslam. "V rebríčku magazínu Forbes - najlepšie krajiny pre podnikanie - Slovensko kleslo o 10 miest. Na 43. miesto práve pre problémy s korupciou. V správe Svetovej banky z roku 2012 o prístupe k podnikaniu bolo Slovensko na 46. mieste zo 185 krajín. Na prvý pohľad sa to nezdá zlé, ale pri bližšom skúmaní kľúčových faktorov ako ochrana investorov je Slovensko na 177. mieste. Alebo napĺňanie zmlúv - Slovensko dopadlo oveľa horšie ako jeho európski partneri. Najnovší prieskum o kvalite života v Európe, ktorý bol publikovaný minulý týždeň, ukazuje, že slovenská dôvera v právny systém, políciu, parlament a vládu je medzi najnižšími v rámci V4 a pod európskym priemerom. Celkovo bola slovenská dôvera vo verejné inštitúcie šiesta najhoršia spomedzi krajín EÚ. Výskum verejnej mienky Eurobarometer, zameraný na dôveru inštitúcie, ukázal, že len 29 % Slovákov dôveruje súdom a právnemu systému.
German Marshall Fund vo svojom periodiku Transatlantic Trends v oblasti verejnej mienky ukázal, že 85 % Slovákov si myslí, že ekonomický systém krajiny je nastavený, aby z neho profitovala vybraná elita, a len 6 % si myslí, že je spravodlivý voči všetkým. Slovensko bolo spolu s Bulharskom medzi 14 najhoršími hodnotenými krajinami z celkového počtu 14. Transparency International v indexe o vnímaní korupcie uvádza Slovensko ako 66 krajinu zo 162 hodnotených krajín a hovorí o slovenskom súdnictve ako o jednej z najslabších inštitúcií v krajine, ktoré trpí politickým vplyvom." Zástupca americkej ambasády na záver svojho prejavu zdôraznil, že celý svet a resp. vyspelá, vyspelý demokratický svet, ktorý je u nás etablovaný a má tu svoje zastúpenie prostredníctvom ambasád, sleduje a pozorne vníma, ako sa Slovensko vysporiada s touto situáciou. A sledujú to, samozrejme, aj potenciálni zahraniční investori.
Vážené kolegyne, kolegovia, budú vždy veci, ktoré budú pravicu a ľavicu rozdeľovať. Budeme mať odlišný názor na sociálny systém, budeme mať odlišný názor na druhý pilier, na výšku daní, na rovnú daň a mohol by som menovať veľa ďalších vecí, na ktorých sa asi nikdy nezhodneme. Ale, keďže ide aj taký vianočný čas, tak by som to rád ukončil pozitívne, že by sme mohli hľadať niečo, čo nás bude spájať. A mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, na ktorú sme hrdí. Mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, kde nie je zneužívaná moc. Túžba žiť v právnom štáte, kde sa aj ten najbežnejší občan dovolá spravodlivosti. Na to je však nutné, aby pokračovali zmeny v justícii, ktoré naštartovala minulá vláda. Pán minister, kolegovia zo SMER-u, máte teraz jedinečnú príležitosť, akú v novodobej slovenskej histórii nemala žiadna vláda, lebo netrpíte koaličnými hádkami, disponujete obrovským množstvom hlasov. A pokiaľ predložíte do tejto snemovne zákony, ktoré zlepšia stav v justícii, alebo respektíve, lebo je nutná transformácia justície, tak s istotou si môžem dovoliť tvrdiť, že pokiaľ to bude na prospech veci, tak aj zástupcovia opozície za takéto zmeny zdvihnú svoju ruku. Takže, držím vám palce, aby sa vám to počas volebného obdobia, ktoré máte pred sebou, podarilo, aby sme sa naozaj nemuseli hanbiť za to, v akej krajine žijeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
18.12.2012 o 15:10 hod.
Mgr. art.
Andrej Hrnčiar
Videokanál poslanca
Pani podpredsedníčka, ja poprosím technika, aby mi prišiel pomôcť.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre?
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude, ja som, ja chcem pustiť dva alebo tri dvadsaťsekundové úseky, ktoré by, podporia moje.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ja, ja si myslím. (Výkriky v sále.) No, tak až, ale, ale skutočne, aby sme boli korektní, lebo keď nie, tak vás jednoducho dám vypnúť.
Ale dám vypnúť obrazovku. (Smiech.)
Neviem, pán poslanec Bugár, ja si myslím, že mali sme rôzne grafy, ale ešte sa nejaké zábery nepremietali. (Hlas z pléna.)
Čo sa premietalo? (Hlas z pléna.) Takže. Nerada. Nerada by som bola, aby sme. No. Ale tri dvadsaťsekundové, to je šesťdesiat sekúnd, to je jedna minúta. (Hlasy z pléna, smiech, potlesk.) Takže dohodneme sa, že to bude inak. Ja si myslím, že to ani nepôjde. (Inštalácia programu technikom.)
Takže, nech sa páči, pán poslanec.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si to odskúšam, že teda, či to ide.
Takže ďakujem kolegom za strpenie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som začať na úvod tak ako moji predrečníci, že mi je ľúto, že sa táto debata o stave justície na Slovensku neuskutočnila vtedy, keď bola zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu. Chýbalo trochu veľkorysosti od vládnych kolegov a mohli sme slovenskej verejnosti uštedriť jednu zbytočnú roztržku a jedno zbytočné divadlo. Opozícia nemala inú možnosť a využila svoje právo a podala návrh na odvolanie ministra spravodlivosti kvôli tomu, aby nám vôbec bolo umožnené v tejto snemovni o tomto probléme, akým justícia je, diskutovať. Osobne ma teší, že sa na súčasnú schôdzu zaradil tento bod a stiahol sa návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, za ktorý, musím sa priznať, by som ja nebol osobne hlasoval.
Naša spoločnosť prešla od nežnej revolúcie zásadnými zmenami. Za najhoršie a najtemnejšie obdobie novodobej slovenskej histórie považujem obdobie mečiarizmu. Noc dlhých nožov, krádež štátnych firiem, rozkvet podsvetia, výbuchy áut, únos prezidentovho syna, zneužívanie tajnej služby, vraždy, medzinárodná izolácia, demarše a diplomatické nóty. Toto sú slovné spojenia, ktoré vo mne evokujú pojem mečiarizmus. Mám v čerstvej pamäti, ako som dostal v 1997 roku výpoveď z divadla za to, že som sa pridal k drvivej väčšine štrajkujúcich umelcov, ktorí boli proti hudecovskej transformácii kultúry. Bolo to obdobie strachu, na ktoré spomínam nerád. Ani neviem, ktorý z vtedajších politikov povedal, že pracovnou metódou Vladimíra Mečiara bola lož. Ja by som k tomu dodal, že aj rozsievanie strachu.
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, už je to viac ako dvadsať sekúnd.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Vypol som to, lebo vás rešpektujem, pani predsedajúca, ale sudca Babjak v tomto príspevku, ktorý som teda zastavil, hovoril o strachu. O strachu sudcov, ktorý neprežívali v roku 1997, ale ktorý prežívajú v roku 2012. A, alebo respektíve 2010. Aby ste ma pochopili, ja to tu nepúšťam preto, aby ste mali pocit, že ja útočím na stranu SMER alebo na pána ministra. Z mojich slov nezaznie počas môjho príspevku ani jeden útok, ani na SMER, ani na pána ministra, lebo ja vidím problém inde. Tak chcem len prezentovať to, čo tu aj kolegovia hovorili. Lebo častokrát debaty, ktoré viedli moji predrečníci, sa strhli do politickej roztržky medzi pravicou a ľavicou. Ale ja si myslím, že tento problém nie je problém medzi, alebo bojom medzi opozíciou a koalíciou. Tento problém je vo vnútri súdnictva a my sme tu na to, aby sme naň poukázali a aby sme ho pomohli riešiť. Vladimír Mečiar od prvej chvíle, ako sa zjavil na slovenskej politickej scéne, vedel v prospech seba a neskoršie aj pre svoje hnutie správne využiť silové zložky, spravodajské informácie a justíciu. Spomínam si, že v tom období zohrali dôležitú úlohu v našom štáte veľvyslanci západných krajín, ktorí dôsledne sledovali situáciu v našej spoločnosti, informovali svoje vlády, ktoré potom vyvinuli medzinárodný tlak a na istú dobu sme sa ocitli aj v medzinárodnej izolácii. Musím povedať, že som sa vtedy hanbil. Hanbil som sa za to, v akej krajine žijem, hanbil som sa za to, čo sa u nás deje. Hanbil som sa za to, akú mal demokratický svet o nás mienku. Ja som rád, že sa situácia v našej spoločnosti neporovnateľne zmenila. Vládam, ktoré prišli po vláde Vladimíra Mečiara, sa podarilo dostať nás z medzinárodnej izolácie. Začleniť Slovensko do Európskej únie a do NATO. Rozbehnúť ekonomiku, naštartovať reformy. Nepodarilo sa však vyriešiť všetky problémy a zásadné reformy sa neudiali azda iba v justícii. Stav justície je najzávažnejším problémom našej spoločnosti a je to hlavne kvôli predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi, ktorý ako politický nominant HZDS svojimi pracovnými metódami a spôsobmi stelesňuje mečiarizmus v justícii. Rozsieva strach. (Potlesk.)
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj si myslím, že toto vôbec nepodporuje to vaše vystúpenie. Absolútne, naozaj. Nehnevajte sa, ako nesúhlasím s tým, aby ste tu robili takéto premietanie. Vôbec ako brala som, že, ale toto, toto absolútne my neriešime ani. My riešime stav v justícii.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
V poriadku. Ja som vás rešpektoval. Ja som to vypol. Mal som pripravený ešte jeden 20-sekundový príspevok, kde som vám chcel pustiť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako bývalý sudca súdu v Banskej Bystrici otvorene povedal, že v justícii sa berú úplatky a že v súčasnej dobe je pravdepodobne, podľa jeho tvrdení, viacej tých sudcov, ktorí berú, ako tých, ktorí neberú. Ale nedovolili ste mi to pustiť.
Čiže, ak by som mal jedným slovom vyjadriť pojem mečiarizmus v justícii, tak by som ho vyjadril slovom korupcia. Ak by ste si dali tú námahu a dali si meno pána Harabina do Wikipédie, je tam naozaj vysvetlený zaujímavým spôsobom. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti. Na tento post ho nominovala Ľudová strana HZDS. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou Slovenskej republiky na post predsedu Najvyššieho súdu. A teraz jeho najvýznamnejšie počiny v kariére predsedu, teda ministra spravodlivosti a potom aj predsedu Najvyššieho súdu. Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a v Žiline. Minister odvolával aj predsedov okresných súdov v Žiline, vo Veľkom Krtíši, v Dolnom Kubíne a v Bratislave. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva. Napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce. Išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný. Čiže minister Harabin vtedajší svojím konaním dokázal, že je proti všetkému, čo by mohlo zvýšiť transparentnosť a tým pádom znížiť v našej justícii korupciu. Štefan Harabin si ako minister spravodlivosti sám sebe nadstavil systém neobmedzeného vládnutia na Najvyššom súde. No a keď bol systém nastavený, tak sa vzdal funkcie ministra a dal sa zvoliť a teraz by ste očakávali, že poviem za predsedu Najvyššieho súdu, ale v jeho prípade by som povedal za neobmedzeného vládcu Najvyššieho súdu. Dennodenne sme konfrontovaní s podivnými rozhodnutiami súdov. A práve kvôli niektorým zvláštnym rozhodnutiam súdov boli z väzby prepustení nebezpeční zločinci, ktorí sa teraz opaľujú v karibských štátoch. A mohol by som tu hovoriť ďalšie prípady, ale ja by som sa, ja by som však chcel upozorniť na prípady, ktoré ešte dneska neodzreli, neodzneli.
Pretože my si neuvedomujeme, že súdy nerozhodujú len o zločincoch, ktorých posielajú do väzby alebo na výkon trestu odňatia slobody, ale súdy rozhodujú aj v ekonomických veciach. Len prednedávnom sme tu doslova grilovali ministra financií kvôli rozpočtu. Hovorilo sa o sociálnom systéme, o šetrení, o príjmoch, o výdavkoch. Hovorili sme o tom, že každý si musí utiahnuť opasky, samosprávy nevynímajúc. Ale finančné skupiny a rôzne podivné indivíduá s kriminálnou minulosťou zistili, že práve cez rozhodnutia súdov sa môžu dostať k obrovským finančným zdrojom. Niektoré podivné rozhodnutia súdov ma nútia rozmýšľať, že či žijeme v právnom štáte. Keď mám povedať pravdu, osobne si myslím, že nie. Dlhodobo žijeme v štáte, kde si dokonca aj podľa vyjadrení niektorých sudcov, kde sa dá kúpiť súdne rozhodnutie. Hovoril o tom sudca Samuel v spomínanom filme Nemoc tretej moci. Hovoril o tom doktor Štefanko, ktorý bol po tomto svojom výroku poslaný do, do penzie. Ja som o prvom prípade už rozprával, čiže teraz budem stručnejší. Spomínal som ho vtedy, keď sme prerokovávali správu generálneho prokurátora.
Konkrétny príklad z Martina, 15 rokov starý, fiktívna pohľadávka na tri a pol milióna eur. Po niekoľkých rokoch súdnych ťahaníc výška tejto pohľadávky narástla na tridsať miliónov eur. Takéto úroky neponúkala ani najznámejšia slovenská nebankovka. Štyrikrát súdne vyhratý spor, dvakrát na krajskom súde, dvakrát na najvyššom. Šesťdesiattisíc občanov mesta Martin nadobudlo pocit právnej istoty, že sa dovolali spravodlivosti a že všetko je za nami. Čo sa však stalo? Tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty prokurátor Generálnej prokuratúry podal mimoriadne dovolanie v prospech offshorovej cyperskej spoločnosti, na ktorú sa medzitým táto pohľadávka previedla. No a pocit právnej istoty bol fuč. Boli sme totižto upozornení ľuďmi z oblasti justície, že ak to dostane na Najvyššom súde senát, kde je sudca, ktorý sa zúčastnil spoločne s tým prokurátorom, ktorý podpísal to mimoriadne dovolanie na tej zábave na justičnom Oscarovi, že sú veľmi dobrí kamaráti a že je dopredu jasné, že to môžeme prehrať. Ja som neveril, že by dokázal nejaký senát Najvyššieho súdu zrušiť štyri rozhodnutia, nezávislé rozhodnutia svojich kolegov.
Bohužiaľ, stalo sa, senát rozhodol, zrušil všetky štyri rozhodnutia svojich kolegov v prospech cyperskej spoločnosti, v neprospech 60-tisíc obyvateľov mesta. Ďalší senát Najvyššieho súdu, kde sa to vrátilo, potvrdil rozhodnutie, v ktorom mesto Martin vyhralo, a teraz sa to opäť vrátilo do toho senátu, kde rozhoduje ten inkriminovaný sudca. Budeme čakať, ako tento senát rozhodne, ale určite budeme hľadať pravdu a spravodlivosť aj na medzinárodných fórach.
Ale aby som sa neopakoval, spomeniem ďalší prípad, kde súdy umožnili útok na verejné financie. Je to konkrétny príklad výkonu súdnej moci, ktorý opäť deformuje vnímanie občanov vo vzťahu k objektivite a spravodlivosti súdnych rozhodnutí. Čiže existuje konkrétna fyzická osoba ako žalobca. Táto osoba je preukázateľne z výpisu registra trestov 9-krát trestnoprávne právoplatne odsúdená za úmyselnú majetkovú a hospodársku trestnú činnosť. Ináč, táto osoba je otec bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce za Hnutie za demokratické Slovensko pána Siku. Táto osoba na, na, aj nemá žiadny problém aj kvôli svojej kriminálnej minulosti si založiť spoločnosť s ručením obmedzením, kde vo výpise z registra má predmet činnosti obchodovanie so pštrosími vajcami. V tomto konkrétnom prípade táto fyzická osoba deklaruje v samospráve údajného investora, ktorý údajne má disponibilný hotovostný kapitál 600 miliónov slovenských korún a na základe fiktívnej zmluvy vytvára ubezpečenie o existencii investičného zámeru a poskytnutie finančných prostriedkov na vykúpenie pozemkov na vybudovanie priemyselného parku. Samozrejme, po preverení skutočnosti sa zistilo, že nemá nielenže 600 miliónov kapitálu, ale nemá absolútne žiadny investičný zámer, a dokonca táto údajne solventná firma vyrovnáva miliónové straty z predchádzajúcich období a má nedoplatky voči daňovému úradu a príslušným fondom viac ako 1,9 milióna vtedajších slovenských korún. Samospráva odmieta poskytnúť dispozíciu k obrovským majetkovým hodnotám tejto fiktívnej osobe a odmieta spoluprácu bez preukázania finančnej hotovosti a investičného zámeru. Ako som spomínal, uvedená osoba reprezentuje eseročku, ktorej jediným spoločníkom je konateľ 9-krát právoplatne odsúdený. Tento konateľ zasiela samospráve faktúru na 103 miliónov vtedajších korún ako údajnú škodu z roku 2006. Pričom, ako nepochybne vyplýva z tejto faktúry, neodvádza verejným financiám daň z pridanej hodnoty a ani nezaplatí, ani si ju nezaúčtuje, ani nezaplatí príslušnú daň z príjmu do verejných financií v príslušnom termíne, teda koniec marca 2007.
No a teraz by som vám, teraz by som chcel prejsť k meritu veci a vysvetliť vám to, alebo uviesť to nedefinovateľné rozhodnutie súdu. Táto údajne poškodená osoba cestou svojho konateľa dáva žalobu voči samospráve, v ktorej tvrdí, že má a eviduje pohľadávku vo výške 103 miliónov slovenských korún. Čiže 3,6 milióna eur. Čiže ide o útok na verejné financie. Úplným pochopením je rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý nevyhovuje žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale úplným paradoxom je rozhodnutie krajského súdu, ktorý na základe odvolania vyhovuje tejto osobe a oslobodzuje ju od súdnych poplatkov. Čiže umožní konať súdny proces. Dá sa nejako vysvetliť nepochopiteľné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, prečo takúto osobu oslobodil od súdnych poplatkov? Pretože krajský súd vo svojom odôvodnení uvádza, že táto právnická osoba nemá podľa priloženej účtovnej uzávierky žiadny majetok ani pohľadávku a vo svojom zdôvodnení o pár viet ďalej píše, že má pohľadávku voči žalovanej samospráve. Ako je možné, že tento súd nevyhodnotí, že táto osoba evidentne deklaruje ďalší trestný čin, a to trestný čin krátenia dane? Ak teda nezaslala faktúru a zaevidovala si ju, a teda si ju nezaevidovala do svojho majetku? Ako si potom môže uplatňovať túto sumu žalobou? Ako je možné, aby konajúci súd odignoroval tak markantnú právnu skutočnosť a benevolenciu k tomu, že takáto osoba doloží účtovnú uzávierku, v ktorej nezaeviduje svoju pohľadávku, a na strane druhej tvrdí, že takú nemá, a v žalobe tvrdí, že takú má? Ako možno vnímať takéto rozhodnutie súdu širokou občianskou verejnosťou, ak ide o evidentne fiktívny útok na verejné financie? A konajúci súd pri oslobodení od súdneho poplatku nerozpozná evidentné markanty zásadného rozporu medzi tvrdenou skutočnosťou a vytvorenou fikciou? Samozrejme, hneď ako súd umožnil a oslobodil túto spoločnosť od súdnych poplatkov, ako to už u nás býva zvykom, okamžite sa táto pohľadávka dostala kde? No predsa do zahraničnej offshorovej spoločnosti!
Asi každý z nás by tu mohol vymenovať rôzne nedefinovateľné a minimálne zvláštne rozhodnutia súdov. A preto na mieste stojí naozaj otázka, či majú finančné skupiny a osoby z podsvetia, ktoré disponujú veľkým kapitálom, priamo vplyv na rozhodovanie našich súdov. Situácia je o to vážnejšia, že si ju už začína aj vnímať svet. Od ustanovujúcej schôdze Národnej rady rokujeme už takmer tri týždne. Každý mesiac. Schvaľuje sa množstvo dôležitých zákonov a ja sa pýtam: Je bežné, že na rokovanie Národnej rady chodia veľvyslanci iných krajín? Ja som za ten rok, čo som poslancom Národnej rady, zaregistroval veľvyslancov na balkóne Národnej rady pri ustanovujúcej schôdzi, potom, keď sme schvaľovali euroval, a neviem, či ste si kolegovia všimli, že boli na balkóne aj vtedy, keď sme zvolali mimoriadnu schôdzu o stave justície. A to o niečom svedčí.
Pri príležitosti dánskeho predsedníctva v Európskej únii ma v Martine navštívilo 16 veľvyslancov krajín z Európskej únie. Mali sme zaujímavú debatu, ale všetci do jedného sa zhodli, že najväčším problémom Slovenska je nízka vymožiteľnosť práva a korupcia v justícii.
Minulý týždeň som sa zúčastnil na konferencii, ktorú organizoval Transparency International Slovensko, a vypočul som si tam aj príhovor zástupcu americkej ambasády, ktorý ma zaujal, a preto som ho poprosil, či by mi ho nepreposlal. Dovoľte mi, aby som z neho odcitoval tie úseky, ktoré sa týkajú témy, ktorú dnes preberáme.
Zástupca americkej ambasády hovoril a ocenil to, že sa Slovensko pripojilo do projektu prezidenta Obamu, do partnerstva otvorenej vlády, kde cieľom programu je vytvoriť a implementovať plány, ktoré sprístupnia vládnu činnosť verejnosti a vytvoria priestor, v rámci ktorého budú mať všetci občania rovnaký a spravodlivý prístup k vládnym informáciám. Vo svojom príspevku však zástupca americkej ambasády skonštatoval, že najväčším problémom Slovenska sú problémy v justícii a problémy vo vymožiteľnosti práva. A teraz budem citovať z jeho vystúpenia. "Táto záležitosť je dnes v centre záujmu, keďže opoziční poslanci a občianska spoločnosť zdôrazňujú nedostatok reforiem v oblasti justície. Vnímanie problémov v oblasti vymožiteľnosti práva na Slovensku je jedným z hlavných dôvodov, prečo je hodnotenie Slovenska v medzinárodných prieskumoch také nízke. Tieto prieskumy na Slovensku tiež zdôrazňujú problém korupcie a nedostatok dôvery v právny systém. Rád by som zdôraznil", teraz citujem zástupcu veľvyslanectva, "že tieto problémy majú priamy a nepriamy efekt na slovenskú ekonomiku a prílev zahraničných investícií, najmä v čase, keď si to Slovensko môže najmenej dovoliť. A keď miera nezamestnanosti dosahuje takmer 14 percent. Na trhu svetového obchodu korporátni a inštitucionálni investori majú na výber množstvo krajín, v ktorých môžu investovať, a vo všeobecnosti sa vyhýbajú krajinám, v ktorým existujú obavy v oblasti transparentnosti a v oblasti právneho štátu. V tejto oblasti ma znepokojuje niekoľko príkladov. V indexe konkurencie svetového ekonomického fóra 2012 - 2013 je Slovensko na 71. mieste zo 144 hodnotených krajín, ďaleko za svojimi susedmi z V4 a medzi najhoršími v Európe. Toto je najhoršie hodnotenie Slovenskej republiky od roku 1997. V oblastiach korupcie, rozptylu verejných fondov, dôvery verejnosti v politikov, nezávislosti súdnictva, uprednostňovaní rozhodnutí politických predstaviteľov, mrhaní verejných financií a efektívnosti zákonného rámca krajiny, je Slovensko na 122. mieste" a horšom až po to 140. miesto, ktoré tu spomínal pán Madej.
A ideme k ďalším číslam. "V rebríčku magazínu Forbes - najlepšie krajiny pre podnikanie - Slovensko kleslo o 10 miest. Na 43. miesto práve pre problémy s korupciou. V správe Svetovej banky z roku 2012 o prístupe k podnikaniu bolo Slovensko na 46. mieste zo 185 krajín. Na prvý pohľad sa to nezdá zlé, ale pri bližšom skúmaní kľúčových faktorov ako ochrana investorov je Slovensko na 177. mieste. Alebo napĺňanie zmlúv - Slovensko dopadlo oveľa horšie ako jeho európski partneri. Najnovší prieskum o kvalite života v Európe, ktorý bol publikovaný minulý týždeň, ukazuje, že slovenská dôvera v právny systém, políciu, parlament a vládu je medzi najnižšími v rámci V4 a pod európskym priemerom. Celkovo bola slovenská dôvera vo verejné inštitúcie šiesta najhoršia spomedzi krajín EÚ. Výskum verejnej mienky Eurobarometer, zameraný na dôveru inštitúcie, ukázal, že len 29 % Slovákov dôveruje súdom a právnemu systému.
German Marshall Fund vo svojom periodiku Transatlantic Trends v oblasti verejnej mienky ukázal, že 85 % Slovákov si myslí, že ekonomický systém krajiny je nastavený, aby z neho profitovala vybraná elita, a len 6 % si myslí, že je spravodlivý voči všetkým. Slovensko bolo spolu s Bulharskom medzi 14 najhoršími hodnotenými krajinami z celkového počtu 14. Transparency International v indexe o vnímaní korupcie uvádza Slovensko ako 66 krajinu zo 162 hodnotených krajín a hovorí o slovenskom súdnictve ako o jednej z najslabších inštitúcií v krajine, ktoré trpí politickým vplyvom." Zástupca americkej ambasády na záver svojho prejavu zdôraznil, že celý svet a resp. vyspelá, vyspelý demokratický svet, ktorý je u nás etablovaný a má tu svoje zastúpenie prostredníctvom ambasád, sleduje a pozorne vníma, ako sa Slovensko vysporiada s touto situáciou. A sledujú to, samozrejme, aj potenciálni zahraniční investori.
Vážené kolegyne, kolegovia, budú vždy veci, ktoré budú pravicu a ľavicu rozdeľovať. Budeme mať odlišný názor na sociálny systém, budeme mať odlišný názor na druhý pilier, na výšku daní, na rovnú daň a mohol by som menovať veľa ďalších vecí, na ktorých sa asi nikdy nezhodneme. Ale, keďže ide aj taký vianočný čas, tak by som to rád ukončil pozitívne, že by sme mohli hľadať niečo, čo nás bude spájať. A mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, na ktorú sme hrdí. Mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, kde nie je zneužívaná moc. Túžba žiť v právnom štáte, kde sa aj ten najbežnejší občan dovolá spravodlivosti. Na to je však nutné, aby pokračovali zmeny v justícii, ktoré naštartovala minulá vláda. Pán minister, kolegovia zo SMER-u, máte teraz jedinečnú príležitosť, akú v novodobej slovenskej histórii nemala žiadna vláda, lebo netrpíte koaličnými hádkami, disponujete obrovským množstvom hlasov. A pokiaľ predložíte do tejto snemovne zákony, ktoré zlepšia stav v justícii, alebo respektíve, lebo je nutná transformácia justície, tak s istotou si môžem dovoliť tvrdiť, že pokiaľ to bude na prospech veci, tak aj zástupcovia opozície za takéto zmeny zdvihnú svoju ruku. Takže, držím vám palce, aby sa vám to počas volebného obdobia, ktoré máte pred sebou, podarilo, aby sme sa naozaj nemuseli hanbiť za to, v akej krajine žijeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný