11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
18.12.2012 o 15:10 hod.
Mgr. art.
Andrej Hrnčiar
Videokanál poslanca
Pani podpredsedníčka, ja poprosím technika, aby mi prišiel pomôcť.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre?
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude, ja som, ja chcem pustiť dva alebo tri dvadsaťsekundové úseky, ktoré by, podporia moje.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ja, ja si myslím. (Výkriky v sále.) No, tak až, ale, ale skutočne, aby sme boli korektní, lebo keď nie, tak vás jednoducho dám vypnúť.
Ale dám vypnúť obrazovku. (Smiech.)
Neviem, pán poslanec Bugár, ja si myslím, že mali sme rôzne grafy, ale ešte sa nejaké zábery nepremietali. (Hlas z pléna.)
Čo sa premietalo? (Hlas z pléna.) Takže. Nerada. Nerada by som bola, aby sme. No. Ale tri dvadsaťsekundové, to je šesťdesiat sekúnd, to je jedna minúta. (Hlasy z pléna, smiech, potlesk.) Takže dohodneme sa, že to bude inak. Ja si myslím, že to ani nepôjde. (Inštalácia programu technikom.)
Takže, nech sa páči, pán poslanec.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si to odskúšam, že teda, či to ide.
Takže ďakujem kolegom za strpenie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som začať na úvod tak ako moji predrečníci, že mi je ľúto, že sa táto debata o stave justície na Slovensku neuskutočnila vtedy, keď bola zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu. Chýbalo trochu veľkorysosti od vládnych kolegov a mohli sme slovenskej verejnosti uštedriť jednu zbytočnú roztržku a jedno zbytočné divadlo. Opozícia nemala inú možnosť a využila svoje právo a podala návrh na odvolanie ministra spravodlivosti kvôli tomu, aby nám vôbec bolo umožnené v tejto snemovni o tomto probléme, akým justícia je, diskutovať. Osobne ma teší, že sa na súčasnú schôdzu zaradil tento bod a stiahol sa návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, za ktorý, musím sa priznať, by som ja nebol osobne hlasoval.
Naša spoločnosť prešla od nežnej revolúcie zásadnými zmenami. Za najhoršie a najtemnejšie obdobie novodobej slovenskej histórie považujem obdobie mečiarizmu. Noc dlhých nožov, krádež štátnych firiem, rozkvet podsvetia, výbuchy áut, únos prezidentovho syna, zneužívanie tajnej služby, vraždy, medzinárodná izolácia, demarše a diplomatické nóty. Toto sú slovné spojenia, ktoré vo mne evokujú pojem mečiarizmus. Mám v čerstvej pamäti, ako som dostal v 1997 roku výpoveď z divadla za to, že som sa pridal k drvivej väčšine štrajkujúcich umelcov, ktorí boli proti hudecovskej transformácii kultúry. Bolo to obdobie strachu, na ktoré spomínam nerád. Ani neviem, ktorý z vtedajších politikov povedal, že pracovnou metódou Vladimíra Mečiara bola lož. Ja by som k tomu dodal, že aj rozsievanie strachu.
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, už je to viac ako dvadsať sekúnd.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Vypol som to, lebo vás rešpektujem, pani predsedajúca, ale sudca Babjak v tomto príspevku, ktorý som teda zastavil, hovoril o strachu. O strachu sudcov, ktorý neprežívali v roku 1997, ale ktorý prežívajú v roku 2012. A, alebo respektíve 2010. Aby ste ma pochopili, ja to tu nepúšťam preto, aby ste mali pocit, že ja útočím na stranu SMER alebo na pána ministra. Z mojich slov nezaznie počas môjho príspevku ani jeden útok, ani na SMER, ani na pána ministra, lebo ja vidím problém inde. Tak chcem len prezentovať to, čo tu aj kolegovia hovorili. Lebo častokrát debaty, ktoré viedli moji predrečníci, sa strhli do politickej roztržky medzi pravicou a ľavicou. Ale ja si myslím, že tento problém nie je problém medzi, alebo bojom medzi opozíciou a koalíciou. Tento problém je vo vnútri súdnictva a my sme tu na to, aby sme naň poukázali a aby sme ho pomohli riešiť. Vladimír Mečiar od prvej chvíle, ako sa zjavil na slovenskej politickej scéne, vedel v prospech seba a neskoršie aj pre svoje hnutie správne využiť silové zložky, spravodajské informácie a justíciu. Spomínam si, že v tom období zohrali dôležitú úlohu v našom štáte veľvyslanci západných krajín, ktorí dôsledne sledovali situáciu v našej spoločnosti, informovali svoje vlády, ktoré potom vyvinuli medzinárodný tlak a na istú dobu sme sa ocitli aj v medzinárodnej izolácii. Musím povedať, že som sa vtedy hanbil. Hanbil som sa za to, v akej krajine žijem, hanbil som sa za to, čo sa u nás deje. Hanbil som sa za to, akú mal demokratický svet o nás mienku. Ja som rád, že sa situácia v našej spoločnosti neporovnateľne zmenila. Vládam, ktoré prišli po vláde Vladimíra Mečiara, sa podarilo dostať nás z medzinárodnej izolácie. Začleniť Slovensko do Európskej únie a do NATO. Rozbehnúť ekonomiku, naštartovať reformy. Nepodarilo sa však vyriešiť všetky problémy a zásadné reformy sa neudiali azda iba v justícii. Stav justície je najzávažnejším problémom našej spoločnosti a je to hlavne kvôli predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi, ktorý ako politický nominant HZDS svojimi pracovnými metódami a spôsobmi stelesňuje mečiarizmus v justícii. Rozsieva strach. (Potlesk.)
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj si myslím, že toto vôbec nepodporuje to vaše vystúpenie. Absolútne, naozaj. Nehnevajte sa, ako nesúhlasím s tým, aby ste tu robili takéto premietanie. Vôbec ako brala som, že, ale toto, toto absolútne my neriešime ani. My riešime stav v justícii.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
V poriadku. Ja som vás rešpektoval. Ja som to vypol. Mal som pripravený ešte jeden 20-sekundový príspevok, kde som vám chcel pustiť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako bývalý sudca súdu v Banskej Bystrici otvorene povedal, že v justícii sa berú úplatky a že v súčasnej dobe je pravdepodobne, podľa jeho tvrdení, viacej tých sudcov, ktorí berú, ako tých, ktorí neberú. Ale nedovolili ste mi to pustiť.
Čiže, ak by som mal jedným slovom vyjadriť pojem mečiarizmus v justícii, tak by som ho vyjadril slovom korupcia. Ak by ste si dali tú námahu a dali si meno pána Harabina do Wikipédie, je tam naozaj vysvetlený zaujímavým spôsobom. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti. Na tento post ho nominovala Ľudová strana HZDS. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou Slovenskej republiky na post predsedu Najvyššieho súdu. A teraz jeho najvýznamnejšie počiny v kariére predsedu, teda ministra spravodlivosti a potom aj predsedu Najvyššieho súdu. Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a v Žiline. Minister odvolával aj predsedov okresných súdov v Žiline, vo Veľkom Krtíši, v Dolnom Kubíne a v Bratislave. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva. Napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce. Išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný. Čiže minister Harabin vtedajší svojím konaním dokázal, že je proti všetkému, čo by mohlo zvýšiť transparentnosť a tým pádom znížiť v našej justícii korupciu. Štefan Harabin si ako minister spravodlivosti sám sebe nadstavil systém neobmedzeného vládnutia na Najvyššom súde. No a keď bol systém nastavený, tak sa vzdal funkcie ministra a dal sa zvoliť a teraz by ste očakávali, že poviem za predsedu Najvyššieho súdu, ale v jeho prípade by som povedal za neobmedzeného vládcu Najvyššieho súdu. Dennodenne sme konfrontovaní s podivnými rozhodnutiami súdov. A práve kvôli niektorým zvláštnym rozhodnutiam súdov boli z väzby prepustení nebezpeční zločinci, ktorí sa teraz opaľujú v karibských štátoch. A mohol by som tu hovoriť ďalšie prípady, ale ja by som sa, ja by som však chcel upozorniť na prípady, ktoré ešte dneska neodzreli, neodzneli.
Pretože my si neuvedomujeme, že súdy nerozhodujú len o zločincoch, ktorých posielajú do väzby alebo na výkon trestu odňatia slobody, ale súdy rozhodujú aj v ekonomických veciach. Len prednedávnom sme tu doslova grilovali ministra financií kvôli rozpočtu. Hovorilo sa o sociálnom systéme, o šetrení, o príjmoch, o výdavkoch. Hovorili sme o tom, že každý si musí utiahnuť opasky, samosprávy nevynímajúc. Ale finančné skupiny a rôzne podivné indivíduá s kriminálnou minulosťou zistili, že práve cez rozhodnutia súdov sa môžu dostať k obrovským finančným zdrojom. Niektoré podivné rozhodnutia súdov ma nútia rozmýšľať, že či žijeme v právnom štáte. Keď mám povedať pravdu, osobne si myslím, že nie. Dlhodobo žijeme v štáte, kde si dokonca aj podľa vyjadrení niektorých sudcov, kde sa dá kúpiť súdne rozhodnutie. Hovoril o tom sudca Samuel v spomínanom filme Nemoc tretej moci. Hovoril o tom doktor Štefanko, ktorý bol po tomto svojom výroku poslaný do, do penzie. Ja som o prvom prípade už rozprával, čiže teraz budem stručnejší. Spomínal som ho vtedy, keď sme prerokovávali správu generálneho prokurátora.
Konkrétny príklad z Martina, 15 rokov starý, fiktívna pohľadávka na tri a pol milióna eur. Po niekoľkých rokoch súdnych ťahaníc výška tejto pohľadávky narástla na tridsať miliónov eur. Takéto úroky neponúkala ani najznámejšia slovenská nebankovka. Štyrikrát súdne vyhratý spor, dvakrát na krajskom súde, dvakrát na najvyššom. Šesťdesiattisíc občanov mesta Martin nadobudlo pocit právnej istoty, že sa dovolali spravodlivosti a že všetko je za nami. Čo sa však stalo? Tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty prokurátor Generálnej prokuratúry podal mimoriadne dovolanie v prospech offshorovej cyperskej spoločnosti, na ktorú sa medzitým táto pohľadávka previedla. No a pocit právnej istoty bol fuč. Boli sme totižto upozornení ľuďmi z oblasti justície, že ak to dostane na Najvyššom súde senát, kde je sudca, ktorý sa zúčastnil spoločne s tým prokurátorom, ktorý podpísal to mimoriadne dovolanie na tej zábave na justičnom Oscarovi, že sú veľmi dobrí kamaráti a že je dopredu jasné, že to môžeme prehrať. Ja som neveril, že by dokázal nejaký senát Najvyššieho súdu zrušiť štyri rozhodnutia, nezávislé rozhodnutia svojich kolegov.
Bohužiaľ, stalo sa, senát rozhodol, zrušil všetky štyri rozhodnutia svojich kolegov v prospech cyperskej spoločnosti, v neprospech 60-tisíc obyvateľov mesta. Ďalší senát Najvyššieho súdu, kde sa to vrátilo, potvrdil rozhodnutie, v ktorom mesto Martin vyhralo, a teraz sa to opäť vrátilo do toho senátu, kde rozhoduje ten inkriminovaný sudca. Budeme čakať, ako tento senát rozhodne, ale určite budeme hľadať pravdu a spravodlivosť aj na medzinárodných fórach.
Ale aby som sa neopakoval, spomeniem ďalší prípad, kde súdy umožnili útok na verejné financie. Je to konkrétny príklad výkonu súdnej moci, ktorý opäť deformuje vnímanie občanov vo vzťahu k objektivite a spravodlivosti súdnych rozhodnutí. Čiže existuje konkrétna fyzická osoba ako žalobca. Táto osoba je preukázateľne z výpisu registra trestov 9-krát trestnoprávne právoplatne odsúdená za úmyselnú majetkovú a hospodársku trestnú činnosť. Ináč, táto osoba je otec bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce za Hnutie za demokratické Slovensko pána Siku. Táto osoba na, na, aj nemá žiadny problém aj kvôli svojej kriminálnej minulosti si založiť spoločnosť s ručením obmedzením, kde vo výpise z registra má predmet činnosti obchodovanie so pštrosími vajcami. V tomto konkrétnom prípade táto fyzická osoba deklaruje v samospráve údajného investora, ktorý údajne má disponibilný hotovostný kapitál 600 miliónov slovenských korún a na základe fiktívnej zmluvy vytvára ubezpečenie o existencii investičného zámeru a poskytnutie finančných prostriedkov na vykúpenie pozemkov na vybudovanie priemyselného parku. Samozrejme, po preverení skutočnosti sa zistilo, že nemá nielenže 600 miliónov kapitálu, ale nemá absolútne žiadny investičný zámer, a dokonca táto údajne solventná firma vyrovnáva miliónové straty z predchádzajúcich období a má nedoplatky voči daňovému úradu a príslušným fondom viac ako 1,9 milióna vtedajších slovenských korún. Samospráva odmieta poskytnúť dispozíciu k obrovským majetkovým hodnotám tejto fiktívnej osobe a odmieta spoluprácu bez preukázania finančnej hotovosti a investičného zámeru. Ako som spomínal, uvedená osoba reprezentuje eseročku, ktorej jediným spoločníkom je konateľ 9-krát právoplatne odsúdený. Tento konateľ zasiela samospráve faktúru na 103 miliónov vtedajších korún ako údajnú škodu z roku 2006. Pričom, ako nepochybne vyplýva z tejto faktúry, neodvádza verejným financiám daň z pridanej hodnoty a ani nezaplatí, ani si ju nezaúčtuje, ani nezaplatí príslušnú daň z príjmu do verejných financií v príslušnom termíne, teda koniec marca 2007.
No a teraz by som vám, teraz by som chcel prejsť k meritu veci a vysvetliť vám to, alebo uviesť to nedefinovateľné rozhodnutie súdu. Táto údajne poškodená osoba cestou svojho konateľa dáva žalobu voči samospráve, v ktorej tvrdí, že má a eviduje pohľadávku vo výške 103 miliónov slovenských korún. Čiže 3,6 milióna eur. Čiže ide o útok na verejné financie. Úplným pochopením je rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý nevyhovuje žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale úplným paradoxom je rozhodnutie krajského súdu, ktorý na základe odvolania vyhovuje tejto osobe a oslobodzuje ju od súdnych poplatkov. Čiže umožní konať súdny proces. Dá sa nejako vysvetliť nepochopiteľné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, prečo takúto osobu oslobodil od súdnych poplatkov? Pretože krajský súd vo svojom odôvodnení uvádza, že táto právnická osoba nemá podľa priloženej účtovnej uzávierky žiadny majetok ani pohľadávku a vo svojom zdôvodnení o pár viet ďalej píše, že má pohľadávku voči žalovanej samospráve. Ako je možné, že tento súd nevyhodnotí, že táto osoba evidentne deklaruje ďalší trestný čin, a to trestný čin krátenia dane? Ak teda nezaslala faktúru a zaevidovala si ju, a teda si ju nezaevidovala do svojho majetku? Ako si potom môže uplatňovať túto sumu žalobou? Ako je možné, aby konajúci súd odignoroval tak markantnú právnu skutočnosť a benevolenciu k tomu, že takáto osoba doloží účtovnú uzávierku, v ktorej nezaeviduje svoju pohľadávku, a na strane druhej tvrdí, že takú nemá, a v žalobe tvrdí, že takú má? Ako možno vnímať takéto rozhodnutie súdu širokou občianskou verejnosťou, ak ide o evidentne fiktívny útok na verejné financie? A konajúci súd pri oslobodení od súdneho poplatku nerozpozná evidentné markanty zásadného rozporu medzi tvrdenou skutočnosťou a vytvorenou fikciou? Samozrejme, hneď ako súd umožnil a oslobodil túto spoločnosť od súdnych poplatkov, ako to už u nás býva zvykom, okamžite sa táto pohľadávka dostala kde? No predsa do zahraničnej offshorovej spoločnosti!
Asi každý z nás by tu mohol vymenovať rôzne nedefinovateľné a minimálne zvláštne rozhodnutia súdov. A preto na mieste stojí naozaj otázka, či majú finančné skupiny a osoby z podsvetia, ktoré disponujú veľkým kapitálom, priamo vplyv na rozhodovanie našich súdov. Situácia je o to vážnejšia, že si ju už začína aj vnímať svet. Od ustanovujúcej schôdze Národnej rady rokujeme už takmer tri týždne. Každý mesiac. Schvaľuje sa množstvo dôležitých zákonov a ja sa pýtam: Je bežné, že na rokovanie Národnej rady chodia veľvyslanci iných krajín? Ja som za ten rok, čo som poslancom Národnej rady, zaregistroval veľvyslancov na balkóne Národnej rady pri ustanovujúcej schôdzi, potom, keď sme schvaľovali euroval, a neviem, či ste si kolegovia všimli, že boli na balkóne aj vtedy, keď sme zvolali mimoriadnu schôdzu o stave justície. A to o niečom svedčí.
Pri príležitosti dánskeho predsedníctva v Európskej únii ma v Martine navštívilo 16 veľvyslancov krajín z Európskej únie. Mali sme zaujímavú debatu, ale všetci do jedného sa zhodli, že najväčším problémom Slovenska je nízka vymožiteľnosť práva a korupcia v justícii.
Minulý týždeň som sa zúčastnil na konferencii, ktorú organizoval Transparency International Slovensko, a vypočul som si tam aj príhovor zástupcu americkej ambasády, ktorý ma zaujal, a preto som ho poprosil, či by mi ho nepreposlal. Dovoľte mi, aby som z neho odcitoval tie úseky, ktoré sa týkajú témy, ktorú dnes preberáme.
Zástupca americkej ambasády hovoril a ocenil to, že sa Slovensko pripojilo do projektu prezidenta Obamu, do partnerstva otvorenej vlády, kde cieľom programu je vytvoriť a implementovať plány, ktoré sprístupnia vládnu činnosť verejnosti a vytvoria priestor, v rámci ktorého budú mať všetci občania rovnaký a spravodlivý prístup k vládnym informáciám. Vo svojom príspevku však zástupca americkej ambasády skonštatoval, že najväčším problémom Slovenska sú problémy v justícii a problémy vo vymožiteľnosti práva. A teraz budem citovať z jeho vystúpenia. "Táto záležitosť je dnes v centre záujmu, keďže opoziční poslanci a občianska spoločnosť zdôrazňujú nedostatok reforiem v oblasti justície. Vnímanie problémov v oblasti vymožiteľnosti práva na Slovensku je jedným z hlavných dôvodov, prečo je hodnotenie Slovenska v medzinárodných prieskumoch také nízke. Tieto prieskumy na Slovensku tiež zdôrazňujú problém korupcie a nedostatok dôvery v právny systém. Rád by som zdôraznil", teraz citujem zástupcu veľvyslanectva, "že tieto problémy majú priamy a nepriamy efekt na slovenskú ekonomiku a prílev zahraničných investícií, najmä v čase, keď si to Slovensko môže najmenej dovoliť. A keď miera nezamestnanosti dosahuje takmer 14 percent. Na trhu svetového obchodu korporátni a inštitucionálni investori majú na výber množstvo krajín, v ktorých môžu investovať, a vo všeobecnosti sa vyhýbajú krajinám, v ktorým existujú obavy v oblasti transparentnosti a v oblasti právneho štátu. V tejto oblasti ma znepokojuje niekoľko príkladov. V indexe konkurencie svetového ekonomického fóra 2012 - 2013 je Slovensko na 71. mieste zo 144 hodnotených krajín, ďaleko za svojimi susedmi z V4 a medzi najhoršími v Európe. Toto je najhoršie hodnotenie Slovenskej republiky od roku 1997. V oblastiach korupcie, rozptylu verejných fondov, dôvery verejnosti v politikov, nezávislosti súdnictva, uprednostňovaní rozhodnutí politických predstaviteľov, mrhaní verejných financií a efektívnosti zákonného rámca krajiny, je Slovensko na 122. mieste" a horšom až po to 140. miesto, ktoré tu spomínal pán Madej.
A ideme k ďalším číslam. "V rebríčku magazínu Forbes - najlepšie krajiny pre podnikanie - Slovensko kleslo o 10 miest. Na 43. miesto práve pre problémy s korupciou. V správe Svetovej banky z roku 2012 o prístupe k podnikaniu bolo Slovensko na 46. mieste zo 185 krajín. Na prvý pohľad sa to nezdá zlé, ale pri bližšom skúmaní kľúčových faktorov ako ochrana investorov je Slovensko na 177. mieste. Alebo napĺňanie zmlúv - Slovensko dopadlo oveľa horšie ako jeho európski partneri. Najnovší prieskum o kvalite života v Európe, ktorý bol publikovaný minulý týždeň, ukazuje, že slovenská dôvera v právny systém, políciu, parlament a vládu je medzi najnižšími v rámci V4 a pod európskym priemerom. Celkovo bola slovenská dôvera vo verejné inštitúcie šiesta najhoršia spomedzi krajín EÚ. Výskum verejnej mienky Eurobarometer, zameraný na dôveru inštitúcie, ukázal, že len 29 % Slovákov dôveruje súdom a právnemu systému.
German Marshall Fund vo svojom periodiku Transatlantic Trends v oblasti verejnej mienky ukázal, že 85 % Slovákov si myslí, že ekonomický systém krajiny je nastavený, aby z neho profitovala vybraná elita, a len 6 % si myslí, že je spravodlivý voči všetkým. Slovensko bolo spolu s Bulharskom medzi 14 najhoršími hodnotenými krajinami z celkového počtu 14. Transparency International v indexe o vnímaní korupcie uvádza Slovensko ako 66 krajinu zo 162 hodnotených krajín a hovorí o slovenskom súdnictve ako o jednej z najslabších inštitúcií v krajine, ktoré trpí politickým vplyvom." Zástupca americkej ambasády na záver svojho prejavu zdôraznil, že celý svet a resp. vyspelá, vyspelý demokratický svet, ktorý je u nás etablovaný a má tu svoje zastúpenie prostredníctvom ambasád, sleduje a pozorne vníma, ako sa Slovensko vysporiada s touto situáciou. A sledujú to, samozrejme, aj potenciálni zahraniční investori.
Vážené kolegyne, kolegovia, budú vždy veci, ktoré budú pravicu a ľavicu rozdeľovať. Budeme mať odlišný názor na sociálny systém, budeme mať odlišný názor na druhý pilier, na výšku daní, na rovnú daň a mohol by som menovať veľa ďalších vecí, na ktorých sa asi nikdy nezhodneme. Ale, keďže ide aj taký vianočný čas, tak by som to rád ukončil pozitívne, že by sme mohli hľadať niečo, čo nás bude spájať. A mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, na ktorú sme hrdí. Mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, kde nie je zneužívaná moc. Túžba žiť v právnom štáte, kde sa aj ten najbežnejší občan dovolá spravodlivosti. Na to je však nutné, aby pokračovali zmeny v justícii, ktoré naštartovala minulá vláda. Pán minister, kolegovia zo SMER-u, máte teraz jedinečnú príležitosť, akú v novodobej slovenskej histórii nemala žiadna vláda, lebo netrpíte koaličnými hádkami, disponujete obrovským množstvom hlasov. A pokiaľ predložíte do tejto snemovne zákony, ktoré zlepšia stav v justícii, alebo respektíve, lebo je nutná transformácia justície, tak s istotou si môžem dovoliť tvrdiť, že pokiaľ to bude na prospech veci, tak aj zástupcovia opozície za takéto zmeny zdvihnú svoju ruku. Takže, držím vám palce, aby sa vám to počas volebného obdobia, ktoré máte pred sebou, podarilo, aby sme sa naozaj nemuseli hanbiť za to, v akej krajine žijeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
Vystúpenia
14:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:53
Béla BugárTo znamená, keby ste sa postavili povedzme za to zlo, čo vidíme dennodenne v súdnictve. A toto je vaša zodpovednosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.12.2012 o 14:53 hod.
Ing.
Béla Bugár
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Viete, pán minister, nikto netvrdí, že za všetko môžete vy. To keby niekto tvrdil, no tak, samozrejme, minimálne sa mýli. A nechcem použiť tvrdšie slovo, ale viete, je to aj o signáloch. Ak vy odstránite a odstránili ste tých troch sudcov zo Súdnej rady, ktorí kritizovali pána Harabina, vyslali ste signál. Možnože ste to nechceli, ale vyslali ste signál iným sudcom, ktorí poprípade kritickým spôsobom alebo kritickými očami sa pozerajú na to, čo robia ich kolegovia, že aby ste sa báli, lebo aj vy môžete nasledovať.
To znamená, keby ste sa postavili povedzme za to zlo, čo vidíme dennodenne v súdnictve. A toto je vaša zodpovednosť.
Autorizovaný
14:53
Vystúpenie v rozprave 14:53
Igor MatovičNieže tak vo vašom rezorte, ale vlastne v celej vláde. Možno práve preto, že si vás SMER možno tak aj trošku neočakávane zvolil ako, myslím si, že nezávislého, uznávaného...
Nieže tak vo vašom rezorte, ale vlastne v celej vláde. Možno práve preto, že si vás SMER možno tak aj trošku neočakávane zvolil ako, myslím si, že nezávislého, uznávaného odborníka z fachu. A čo asi mnohých ľudí na Slovensku pozitívne prekvapilo.
Druhé, čo by som chcel povedať. Zaznelo tu vo faktickej pripomienke pána Lipšica, doslova citujem: "Problém nie je v zákonoch, ale v ľuďoch, ktorí ho aplikujú." Osobne si myslím presne pravý opak a pokúsim sa v následnom vystúpení povedať aj prečo.
Pán minister, vediete ministerstvo so vznešeným názvom, ako spravodlivosť, je úplne krásne. A byť v podstate reprezentantom alebo byť ministrom, služobníkom spravodlivosti, tak je zároveň aj, myslím si, aj veľmi veľkým záväzkom. Ale teda už len preto, že takýto názov ministerstva máte, ho vediete, by ste pri každom jednom kroku vlády, parlamentu, aj strany SMER spravodlivosť mali hľadať.
A nielen hľadať, ale všade tam, kde jej nie je vytvorený dostatočný priestor, by ste jej podľa mňa až iniciatívne, možno až svojou nadprácou mali ten priestor vytvárať. Preto som od vás, pán minister, očakával, aby ste napríklad vtedy, keď opozícia nedokáže bez podpory vládnej strany na základe zákonov, ktoré máme napísané, zvolať mimoriadnu schôdzu k závažnej a aktuálnej téme, akou stav justície nepochybne je, očakával som od vás takú tú nadprácu a priam podporu voči tomuto kroku opozície a že prídete a vystúpite, alebo možno aj u vás na klube alebo na vláde presadíte tento názor a poviete: Nie, dovoľme tej justícii, buďme takí grandi, poďme sa na tu tému baviť a nerozmýšľajme nad tým, ako tu hovoril pán Madej, že či teraz opozícia zneužíva, nezneužíva tému, a vlastne všetko k tomu už bolo povedané, v médiách zaznelo, ale urobiť vlastne tu nadprácu a dáte priechod vlastne tej spravodlivosti a uznáte, že asi nie je úplne fér napísať zákon, že opozícia môže hovoriť k nejakej téme alebo zvolať mimoriadnu schôdzu vlastne iba vtedy, kedy sa vládnej moci a vládnej väčšine zaumieni.
Čiže tu som takúto, hovorím, nadprácu z vašej strany a obhajobu spravodlivosti očakával. Keď aj pán minister hovorí, že nie je člen strany, ale ja si myslím, že ste rešpektovaný člen vlády. A vaše slovo určite by zavážilo, ak by ste povedali, že chcem, prajem si, urobme to, nehádžme, dobre. (Reakcia ministra.)
Dobre, čiže, pán minister hovorí, že to robil. Tak som rád, že to robil. Tak nabudúce možno trošku iniciatívnejšie, ešte viacej, aby to bolo počuť aj poza steny miestnosti, v ktorej zasadá vláda.
Čiže očakával som tu podporu opozície, a nie podporu tých obštrukcií, ale dobre, vysvetlili ste, okej. Inak povedané, pri snahe opozície zvolať mimoriadnu schôdzu som od vás, pán minister, očakával, že parlamentnú diskusiu osobne podporíte. To sa už fakt teda trošku opakujem. Očakával som od vás, že sa ako uznávaný odborník zasadíte aj o zásadné zmeny, ktoré tu dnes úplne logicky žiadny politik nespomenul.
Vieme, o čom sa tu všetci bavíme, o tom, že treba vymeniť ľudí, treba správnych ľudí dosadiť na správne miesta, ale ja by som od vás očakával takú, takú, hovorím takú hlbšiu zmenu, aby sme sa pozerali na príčinu, aby sme sa nepozerali na konkrétnych ľudí, ale aby sme sa pozerali, že prečo sa to vlastne bavia politici o tom, že či teda justícia je v takom alebo onakom stave.
A očakával by som od vás, že presadíte zmenu, ktorú teda by sa veľmi ťažko dalo očakávať od politikov, že presadzovať budú, ale od vás ako, by som povedal, nepolitika alebo nestraníka by som, by som veľmi rád videl a to by bola podľa mňa kľúčová zmena na to, aby sme súdnictvo alebo spravodlivosti zadosťučinili zadosť a súdnictvo alebo obraz súdnictva u ľudí vylepšili, a to zmenu takú, aby sme akéhokoľvek politika na Slovensku zbavili akejkoľvek moci nad prokuratúrou, justíciou či políciou.
Očakávam od vás zásadné návrhy, ako politiku postupne z justície, prokuratúry a polície úplne vykynožiť. Myslím si totiž, že len vtedy, ak politici nebudú mať žiadnu moc nad súdmi, prokuratúrou a políciou, nebude žiadny sudca, prokurátor či vyšetrovateľ držať ochrannú ruku nad vyvoleným politikom, prípadne jeho sponzorom, rodinou či známymi. Spravodlivosť nie je červená ani modrá. Politické strany na Slovensku si však dlhodobo myslia, že by mala byť. Preto sa vždy, keď sa dostanú k moci, snažia ju na červeno či modro premaľovať. Mňa to veľmi mrzí. Sú politici, ktorí majú plné ústa spravodlivosti, ale sami spravodlivými nedokážu byť. Prídu sem krasorečniť o spravodlivosti, ale sami obviňujú iných bez akýchkoľvek dôkazov či vedome šíria lži. Nemerajme preto mieru spravodlivosti v spoločnosti rečami politikov, ale názormi obyčajných ľudí. Obyčajných ľudí, obyčajných ľudí sa pýtajme, a tak spravodlivo zmerajme. Preto môžem na záver len povedať, že kým medzi ľuďmi bude vládnuť presvedčenie o tom, že nie najlepší, ale ten so správnymi číslami v telefóne získa miesto na úrade, vyhrá súťaž či súd, nebudeme žiť v spravodlivom štáte, ale len v štáte, ktorý sa na spravodlivosť hrá.
Skúsim to povedať aj inak. Je zaujímavé, že v tejto sále od dnes od rána, opoziční poslanci, ale možno teda aj tí vládni v podstate ukazujú prstom na nejakých zlých chlapov v súdnictve a prokuratúre. Ja som však hlboko presvedčený, že aj v tomto prípade platí ľudová múdrosť, že za všetkým hľadaj ženu, lepšie povedané, dve ženy. Sú to dve ženy, ktoré, myslím si, že absolútna väčšina ľudí v tejto sále má veľmi, veľmi rád a priam doslova ich zbožňuje. Jedna sa volá Moc a druhá Politika. A práve tieto dve ženy, keď som ich tak nazval, sú prapríčinou toho, v akom stave je spravodlivosť a aký majú pocit zo spravodlivosti ľudia na Slovensku. Práve to, že politika, ktorá dá politikovi moc meniť systém, dosadzovať správnych ľudí na súdy, dosadzovať správnych ľudí na prokuratúru a na políciu, zabezpečuje to, že jednoducho tieto zložky nie sú nezávislé v štáte a ak by, aj tu hovoríme o nejakom trojdelení moci, tak v skutočnosti trojdelenie moci efektívne na Slovensku nefunguje.
Jednoducho hovoriť v situácii, kedy politici majú vplyv na obsadenie súdov, aj keď možno sprostredkovane cez nejaké orgány, ktoré následne vyberajú týchto ľudí, kedy majú vplyv na obsadenie toho, kto bude viesť prokuratúru, a kedy majú vplyv na definovanie parametrov, kto prokurátorom, sudcom, vyšetrovateľom, policajtom môže byť, kedy politici majú vplyv do zasahovania toho, akým spôsobom títo ľudia majú byť odmeňovaní, hovoriť v tom štáte o tom, že súdna napríklad moc je nezávislá od zákonodarnej a výkonnej, tak je len chimérou. Nie je to pravda a len sa na to hráme. Kým politika a moc s ňou spojená nebude mať žiadne slovo na súdoch, prokuratúre a polícii, dovtedy tento problém nevyriešime. Len raz ho premaľujeme trošku na červeno, potom na modro, podľa toho, kto, kedy akurát bude ťahať pílku, ale v skutočnosti vždy to zostane o tom, že budeme sa obviňovať, budeme ukazovať na konkrétnych ľudí, že títo ľudia nie sú spravodliví, a budeme hovoriť, že opravíme to vtedy, keď tam dosadíme správnych ľudí. Figu borovú, keď dosadíme správnych ľudí, ale vtedy, keď napíšeme zákony tak, že politici a mocní s politikou spojení nebudú mať žiaden vplyv do týchto ustanovizní, ktoré by mali strážiť čistotu verejného prostredia.
Tak toto by som od vás, pán minister, ja očakával, aby ste nasadili možno takúto otázku a takúto tému v tom kolektívnom orgáne, ktorého ste členom, a snažili sa presadiť úplne dokonalú nezávislosť justície, prokuratúry aj polície od akejkoľvek výkonnej moci alebo zákonodarnej moci. Vieme sami, že ani sama zákonodarná, výkonná moc na Slovensku nie je oddelená a môžme tu hovoriť o akomsi hraní sa jedine na trojdelenie moci, lebo všetky tieto tri zložky moci v štáte sú de facto previazané, jedna od druhého závisí. Jednoducho väčšina, ktorá síce demokratickým spôsobom získa moc, má moc následne ovplyvňovať všetko ostatné. Aj tých ľudí, ktorí majú vlastne jedných z toho, alebo teda tých ľudí, ktorí vykonávajú priamo politiku, by ich mali kontrolovať.
Čiže to je ten môj možno rozdielny pohľad, pán Lipšic, aj možno rozdielny pohľad voči opozícii môj osobný v tom, že akým spôsobom zadosťučiňujeme spravodlivosti a kedy dosiahneme naozaj, že spravodlivosť bude pre každého na Slovensku k dispozícii a bude naozaj spravodlivá. Vy si myslíte, že vtedy, kedy tam budú správni ľudia? Preto ukazujete na Trnku s Harabinom, ja uznávam, že nie sú to správni ľudia na tom správnom mieste, ale ja hovorím zároveň to, že ak by sme mali dobre nastavený systém, tak ten systém by nikdy nedovolil, aby takíto ľudia na tých miestach sedeli. Uznávam, samozrejme, aj to, že dnes povedať, že od prvého januára je naozaj naša súdna moc úplne samosprávna, nech si sama vyberá ľudí, koho si na svoje vrcholové pozície posadí, pravdepodobne tiež je dosť veľké riziko, lebo doteraz 20 rokov tam politici svojich ľudí dosádzali a pravdepodobne tá zotrvačnosť by tam ešte trvala niekoľko desiatok rokov. Ale som hlboko presvedčený, že ak by sme naozaj úprimne chceli hľadať spravodlivosť a zadosťučiniť jej, tak by sme vymysleli spôsob, kedy by možno nejaká nová krv, ktorá by do týchto inštitúcií prichádzala, mala právo možno postupne zvnútra tieto inštitúcie opraviť. Ale dovtedy, dokedy neurobíme zásadný rez a dokedy zásadne neodrežeme politiku od súdov, prokuratúry a polície, dovtedy sa Slovensko na spravodlivosť bude iba hrať. Dovtedy to nebude aj z našej strany skutočný úprimný úmysel.
Ja viem, že politikom moc vonia a aj sám premiér povedal, že politika je o moci a o peniazoch A takýmto spôsobom by sa politici podstatnej časti svojej moci zbavili, ale ak by sme to urobili, naozaj by sme dokázali, že nám záleží na tých ľuďoch, ktorí raz za štyri roky prídu k urnám, volia nás ako ich zástupcov. Vtedy by sme urobili krok, kedy by sme dokázali, že naozaj nám záleží na tom, aby sme urobili všetko pre ľudí a nie pre samých seba. Kým my politici si necháme právo akýmkoľvek spôsobom, akýmkoľvek, aj tým najmenším, rozhodovať o tom, kto bude v týchto inštitúciách, podľa akých pravidiel títo ľudia možno budú hrať, ako budú odmeňovaní a ako budú možno prípadne trestaní, dovtedy neurobíme v podstate pre obnovenie spravodlivosti alebo nájdenie spravodlivosti na Slovensku skoro nič. Len to v jednom volebnom období bude menej prehnité a v druhom trošku viac, ale nič zásadné neurobíme.
Čiže podstata nie sú títo trebárs dvaja páni, Trnka, Harabin, na ktorých všetci sa snažíme ukázať prstom alebo opoziční hlavne politici ukázať prstom, podstata je pochopiť, že za týmito dvomi ľuďmi stoja dve ženy: a je to Politika a Moc. Tieto dve, ktorým podliehame my všetci, a na základe toho, že tú politiku, cez politiku získame moc, ju zneužívame na to, aby sme manipulovali so systémom a brali mu nezávislosť, ktorá systému patrí. Toto očakávam, pán minister, od vás, aby ste položili pomaly dušu za to, aby ste dosiahli absolútnu nezávislosť súdnej moci, prokuratúry a polície od výkonnej a zákonodarnej.
Vystúpenie v rozprave
18.12.2012 o 14:53 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, hneď na úvod by som chcel, pán minister, povedať, že ste človek alebo minister, s ktorým osobne som spájal a naďalej ešte spájam najväčšie očakávania na pozitívne zmeny vo vašom rezorte.
Nieže tak vo vašom rezorte, ale vlastne v celej vláde. Možno práve preto, že si vás SMER možno tak aj trošku neočakávane zvolil ako, myslím si, že nezávislého, uznávaného odborníka z fachu. A čo asi mnohých ľudí na Slovensku pozitívne prekvapilo.
Druhé, čo by som chcel povedať. Zaznelo tu vo faktickej pripomienke pána Lipšica, doslova citujem: "Problém nie je v zákonoch, ale v ľuďoch, ktorí ho aplikujú." Osobne si myslím presne pravý opak a pokúsim sa v následnom vystúpení povedať aj prečo.
Pán minister, vediete ministerstvo so vznešeným názvom, ako spravodlivosť, je úplne krásne. A byť v podstate reprezentantom alebo byť ministrom, služobníkom spravodlivosti, tak je zároveň aj, myslím si, aj veľmi veľkým záväzkom. Ale teda už len preto, že takýto názov ministerstva máte, ho vediete, by ste pri každom jednom kroku vlády, parlamentu, aj strany SMER spravodlivosť mali hľadať.
A nielen hľadať, ale všade tam, kde jej nie je vytvorený dostatočný priestor, by ste jej podľa mňa až iniciatívne, možno až svojou nadprácou mali ten priestor vytvárať. Preto som od vás, pán minister, očakával, aby ste napríklad vtedy, keď opozícia nedokáže bez podpory vládnej strany na základe zákonov, ktoré máme napísané, zvolať mimoriadnu schôdzu k závažnej a aktuálnej téme, akou stav justície nepochybne je, očakával som od vás takú tú nadprácu a priam podporu voči tomuto kroku opozície a že prídete a vystúpite, alebo možno aj u vás na klube alebo na vláde presadíte tento názor a poviete: Nie, dovoľme tej justícii, buďme takí grandi, poďme sa na tu tému baviť a nerozmýšľajme nad tým, ako tu hovoril pán Madej, že či teraz opozícia zneužíva, nezneužíva tému, a vlastne všetko k tomu už bolo povedané, v médiách zaznelo, ale urobiť vlastne tu nadprácu a dáte priechod vlastne tej spravodlivosti a uznáte, že asi nie je úplne fér napísať zákon, že opozícia môže hovoriť k nejakej téme alebo zvolať mimoriadnu schôdzu vlastne iba vtedy, kedy sa vládnej moci a vládnej väčšine zaumieni.
Čiže tu som takúto, hovorím, nadprácu z vašej strany a obhajobu spravodlivosti očakával. Keď aj pán minister hovorí, že nie je člen strany, ale ja si myslím, že ste rešpektovaný člen vlády. A vaše slovo určite by zavážilo, ak by ste povedali, že chcem, prajem si, urobme to, nehádžme, dobre. (Reakcia ministra.)
Dobre, čiže, pán minister hovorí, že to robil. Tak som rád, že to robil. Tak nabudúce možno trošku iniciatívnejšie, ešte viacej, aby to bolo počuť aj poza steny miestnosti, v ktorej zasadá vláda.
Čiže očakával som tu podporu opozície, a nie podporu tých obštrukcií, ale dobre, vysvetlili ste, okej. Inak povedané, pri snahe opozície zvolať mimoriadnu schôdzu som od vás, pán minister, očakával, že parlamentnú diskusiu osobne podporíte. To sa už fakt teda trošku opakujem. Očakával som od vás, že sa ako uznávaný odborník zasadíte aj o zásadné zmeny, ktoré tu dnes úplne logicky žiadny politik nespomenul.
Vieme, o čom sa tu všetci bavíme, o tom, že treba vymeniť ľudí, treba správnych ľudí dosadiť na správne miesta, ale ja by som od vás očakával takú, takú, hovorím takú hlbšiu zmenu, aby sme sa pozerali na príčinu, aby sme sa nepozerali na konkrétnych ľudí, ale aby sme sa pozerali, že prečo sa to vlastne bavia politici o tom, že či teda justícia je v takom alebo onakom stave.
A očakával by som od vás, že presadíte zmenu, ktorú teda by sa veľmi ťažko dalo očakávať od politikov, že presadzovať budú, ale od vás ako, by som povedal, nepolitika alebo nestraníka by som, by som veľmi rád videl a to by bola podľa mňa kľúčová zmena na to, aby sme súdnictvo alebo spravodlivosti zadosťučinili zadosť a súdnictvo alebo obraz súdnictva u ľudí vylepšili, a to zmenu takú, aby sme akéhokoľvek politika na Slovensku zbavili akejkoľvek moci nad prokuratúrou, justíciou či políciou.
Očakávam od vás zásadné návrhy, ako politiku postupne z justície, prokuratúry a polície úplne vykynožiť. Myslím si totiž, že len vtedy, ak politici nebudú mať žiadnu moc nad súdmi, prokuratúrou a políciou, nebude žiadny sudca, prokurátor či vyšetrovateľ držať ochrannú ruku nad vyvoleným politikom, prípadne jeho sponzorom, rodinou či známymi. Spravodlivosť nie je červená ani modrá. Politické strany na Slovensku si však dlhodobo myslia, že by mala byť. Preto sa vždy, keď sa dostanú k moci, snažia ju na červeno či modro premaľovať. Mňa to veľmi mrzí. Sú politici, ktorí majú plné ústa spravodlivosti, ale sami spravodlivými nedokážu byť. Prídu sem krasorečniť o spravodlivosti, ale sami obviňujú iných bez akýchkoľvek dôkazov či vedome šíria lži. Nemerajme preto mieru spravodlivosti v spoločnosti rečami politikov, ale názormi obyčajných ľudí. Obyčajných ľudí, obyčajných ľudí sa pýtajme, a tak spravodlivo zmerajme. Preto môžem na záver len povedať, že kým medzi ľuďmi bude vládnuť presvedčenie o tom, že nie najlepší, ale ten so správnymi číslami v telefóne získa miesto na úrade, vyhrá súťaž či súd, nebudeme žiť v spravodlivom štáte, ale len v štáte, ktorý sa na spravodlivosť hrá.
Skúsim to povedať aj inak. Je zaujímavé, že v tejto sále od dnes od rána, opoziční poslanci, ale možno teda aj tí vládni v podstate ukazujú prstom na nejakých zlých chlapov v súdnictve a prokuratúre. Ja som však hlboko presvedčený, že aj v tomto prípade platí ľudová múdrosť, že za všetkým hľadaj ženu, lepšie povedané, dve ženy. Sú to dve ženy, ktoré, myslím si, že absolútna väčšina ľudí v tejto sále má veľmi, veľmi rád a priam doslova ich zbožňuje. Jedna sa volá Moc a druhá Politika. A práve tieto dve ženy, keď som ich tak nazval, sú prapríčinou toho, v akom stave je spravodlivosť a aký majú pocit zo spravodlivosti ľudia na Slovensku. Práve to, že politika, ktorá dá politikovi moc meniť systém, dosadzovať správnych ľudí na súdy, dosadzovať správnych ľudí na prokuratúru a na políciu, zabezpečuje to, že jednoducho tieto zložky nie sú nezávislé v štáte a ak by, aj tu hovoríme o nejakom trojdelení moci, tak v skutočnosti trojdelenie moci efektívne na Slovensku nefunguje.
Jednoducho hovoriť v situácii, kedy politici majú vplyv na obsadenie súdov, aj keď možno sprostredkovane cez nejaké orgány, ktoré následne vyberajú týchto ľudí, kedy majú vplyv na obsadenie toho, kto bude viesť prokuratúru, a kedy majú vplyv na definovanie parametrov, kto prokurátorom, sudcom, vyšetrovateľom, policajtom môže byť, kedy politici majú vplyv do zasahovania toho, akým spôsobom títo ľudia majú byť odmeňovaní, hovoriť v tom štáte o tom, že súdna napríklad moc je nezávislá od zákonodarnej a výkonnej, tak je len chimérou. Nie je to pravda a len sa na to hráme. Kým politika a moc s ňou spojená nebude mať žiadne slovo na súdoch, prokuratúre a polícii, dovtedy tento problém nevyriešime. Len raz ho premaľujeme trošku na červeno, potom na modro, podľa toho, kto, kedy akurát bude ťahať pílku, ale v skutočnosti vždy to zostane o tom, že budeme sa obviňovať, budeme ukazovať na konkrétnych ľudí, že títo ľudia nie sú spravodliví, a budeme hovoriť, že opravíme to vtedy, keď tam dosadíme správnych ľudí. Figu borovú, keď dosadíme správnych ľudí, ale vtedy, keď napíšeme zákony tak, že politici a mocní s politikou spojení nebudú mať žiaden vplyv do týchto ustanovizní, ktoré by mali strážiť čistotu verejného prostredia.
Tak toto by som od vás, pán minister, ja očakával, aby ste nasadili možno takúto otázku a takúto tému v tom kolektívnom orgáne, ktorého ste členom, a snažili sa presadiť úplne dokonalú nezávislosť justície, prokuratúry aj polície od akejkoľvek výkonnej moci alebo zákonodarnej moci. Vieme sami, že ani sama zákonodarná, výkonná moc na Slovensku nie je oddelená a môžme tu hovoriť o akomsi hraní sa jedine na trojdelenie moci, lebo všetky tieto tri zložky moci v štáte sú de facto previazané, jedna od druhého závisí. Jednoducho väčšina, ktorá síce demokratickým spôsobom získa moc, má moc následne ovplyvňovať všetko ostatné. Aj tých ľudí, ktorí majú vlastne jedných z toho, alebo teda tých ľudí, ktorí vykonávajú priamo politiku, by ich mali kontrolovať.
Čiže to je ten môj možno rozdielny pohľad, pán Lipšic, aj možno rozdielny pohľad voči opozícii môj osobný v tom, že akým spôsobom zadosťučiňujeme spravodlivosti a kedy dosiahneme naozaj, že spravodlivosť bude pre každého na Slovensku k dispozícii a bude naozaj spravodlivá. Vy si myslíte, že vtedy, kedy tam budú správni ľudia? Preto ukazujete na Trnku s Harabinom, ja uznávam, že nie sú to správni ľudia na tom správnom mieste, ale ja hovorím zároveň to, že ak by sme mali dobre nastavený systém, tak ten systém by nikdy nedovolil, aby takíto ľudia na tých miestach sedeli. Uznávam, samozrejme, aj to, že dnes povedať, že od prvého januára je naozaj naša súdna moc úplne samosprávna, nech si sama vyberá ľudí, koho si na svoje vrcholové pozície posadí, pravdepodobne tiež je dosť veľké riziko, lebo doteraz 20 rokov tam politici svojich ľudí dosádzali a pravdepodobne tá zotrvačnosť by tam ešte trvala niekoľko desiatok rokov. Ale som hlboko presvedčený, že ak by sme naozaj úprimne chceli hľadať spravodlivosť a zadosťučiniť jej, tak by sme vymysleli spôsob, kedy by možno nejaká nová krv, ktorá by do týchto inštitúcií prichádzala, mala právo možno postupne zvnútra tieto inštitúcie opraviť. Ale dovtedy, dokedy neurobíme zásadný rez a dokedy zásadne neodrežeme politiku od súdov, prokuratúry a polície, dovtedy sa Slovensko na spravodlivosť bude iba hrať. Dovtedy to nebude aj z našej strany skutočný úprimný úmysel.
Ja viem, že politikom moc vonia a aj sám premiér povedal, že politika je o moci a o peniazoch A takýmto spôsobom by sa politici podstatnej časti svojej moci zbavili, ale ak by sme to urobili, naozaj by sme dokázali, že nám záleží na tých ľuďoch, ktorí raz za štyri roky prídu k urnám, volia nás ako ich zástupcov. Vtedy by sme urobili krok, kedy by sme dokázali, že naozaj nám záleží na tom, aby sme urobili všetko pre ľudí a nie pre samých seba. Kým my politici si necháme právo akýmkoľvek spôsobom, akýmkoľvek, aj tým najmenším, rozhodovať o tom, kto bude v týchto inštitúciách, podľa akých pravidiel títo ľudia možno budú hrať, ako budú odmeňovaní a ako budú možno prípadne trestaní, dovtedy neurobíme v podstate pre obnovenie spravodlivosti alebo nájdenie spravodlivosti na Slovensku skoro nič. Len to v jednom volebnom období bude menej prehnité a v druhom trošku viac, ale nič zásadné neurobíme.
Čiže podstata nie sú títo trebárs dvaja páni, Trnka, Harabin, na ktorých všetci sa snažíme ukázať prstom alebo opoziční hlavne politici ukázať prstom, podstata je pochopiť, že za týmito dvomi ľuďmi stoja dve ženy: a je to Politika a Moc. Tieto dve, ktorým podliehame my všetci, a na základe toho, že tú politiku, cez politiku získame moc, ju zneužívame na to, aby sme manipulovali so systémom a brali mu nezávislosť, ktorá systému patrí. Toto očakávam, pán minister, od vás, aby ste položili pomaly dušu za to, aby ste dosiahli absolútnu nezávislosť súdnej moci, prokuratúry a polície od výkonnej a zákonodarnej.
Autorizovaný
15:06
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:06
Martin PoliačikĎakujem
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.12.2012 o 15:06 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
No, ja v zásade súhlasím s tým, že nezávislosť tretej moci je ideál, ktorý máme v tom dlhodobom hľadisku dosahovať, avšak urobiť súčasnú, súčasné súdnictvo nezávislým so všetkými mocenskými a politickými hrami, ktoré už v ňom sú a ktoré boli hlavným motívom vzniku dnešnej situácie v súdnictve, by bola podľa mňa chyba. Exekutíva je zodpovedná za to, akým spôsobom je riadená táto krajina, a to vo všetkých, všetkých oblastiach života. A preto, kým sa dostaneme do situácie, že budeme môcť povedať, súdnictvo, ži si svojím vlastným životom a úplne nezávisle, treba napraviť chyby minulých období. Napríklad tú, keď sa celé súdnictvo kvôli vzniku koalície v prvej vláde Roberta Fica odovzdalo do rúk Vladimíra Mečiara a pána Harabina, ktorý je tam dodnes. A kým neponaprávame tieto chyby, nemáme morálne právo, ani z pozície zákonodarného zboru, ani z pozície, vy teda exekutívy, pán minister, povedať: Súdnictvo, ži si svojím vlastným životom. Najprv treba napraviť spackané, najprv treba obnoviť morálny kredit súdnickeho stavu ako takého. Treba do neho zaviesť také pravidlá, aby sa také niečo už nikdy neopakovalo a až keď toto všetko budeme mať zo stola a keď to bude hotové, vtedy môžme sa dopracovať toho, o čom hovoril kolega Matovič, a síce, že bude nezávislé súdnictvo.
Ďakujem
Autorizovaný
15:08
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:08
Igor MatovičVystúpenie s faktickou poznámkou
18.12.2012 o 15:08 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Martin, povedal si, že kým nenapravíme chyby z minulých období, tak dovtedy nemáme žiadne morálne právo povedať: Súdnictvo, ži si svojím životom. Tým de facto si odsúdil stav spravodlivosti na Slovensku na súčasný stav naveky. V roku 3000, 5000, 10 000, kedy bude nejaká vládna moc, ktorá povie, že viete čo, vy pred nami ste neurobili žiadne chyby, takže nebudeme opravovať nič vlastne po vás v súdnej moci napríklad a tým pádom vlastne môžme dať konečne súdnictvu slobodu žiť si svojím vlastným životom. Jednoducho týmto si odsúdil stav súdnictva na stav, v akom je, naveky, lebo vždy príde červená vláda, potom príde modrá vláda, potom červená, potom modrá, potom dva razy červená, potom tri razy modrá a vždy tí červení budú opravovať chyby po modrých a modrí po červených, lebo jednoducho vidia to inak. Ale my keď chceme opraviť podstatu a nadstaviť naozaj, aby súdnictvo si mohlo žiť svojím vlastným životom, sme odkázaní na vzájomnú spoluprácu v tomto a sadnúť si za jeden stôl a hľadať možno ústavné cesty na to, ako to urobiť. Ale keď to bude o tom, že si budeme raz opravovať chyby po tých, modrí po červených a červení po modrých, nikdy v živote sa nepohneme dopredu a budeme iba škodiť systému, presne tak isto ako pri Zákonníku práce. Na čo je dobré pre Slovensko, na čo je dobré pre podnikateľov a zamestnancov, že máme každé pomaly tri a pol roka alebo dva a pol roka iný Zákonník práce, podľa toho aká moc vládne? Na čo to je dobré? Jednoducho toto sú normy, do ktorých by sme sa nemali hrabať. Kde by sme nemali zneužívať moc na to, aby sme si de facto kupovali voličov a robili si z toho predvolebnú tému, lebo budeme sľubovať nejaké zásadné zmeny v Zákonníku práce, v dôchodkovom systéme a podobne. Na čo je dobré, že meníme dôchodkový systém podľa toho, aká vláda vládne? Absolútne na nič. Iba to škodí systému a takisto škodí systému takéto politikárčenie, ktoré tu politické strany predvádzajú 23 rokov na Slovensku, škodí systému spravodlivosti na Slovensku. Toto pochop.
Autorizovaný
15:10
Vystúpenie v rozprave 15:10
Andrej HrnčiarLaššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre?
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude, ja som, ja chcem pustiť dva alebo tri dvadsaťsekundové úseky, ktoré by, podporia moje.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ja, ja si myslím. (Výkriky v sále.) No, tak až, ale, ale skutočne, aby sme boli korektní, lebo keď nie, tak vás jednoducho dám vypnúť.
Ale dám vypnúť obrazovku. (Smiech.)
Neviem, pán poslanec Bugár, ja si myslím, že mali sme rôzne grafy, ale ešte sa nejaké zábery nepremietali. (Hlas z pléna.)
Čo sa premietalo? (Hlas z pléna.) Takže. Nerada. Nerada by som bola, aby sme. No. Ale tri dvadsaťsekundové, to je šesťdesiat sekúnd, to je jedna minúta. (Hlasy z pléna, smiech, potlesk.) Takže dohodneme sa, že to bude inak. Ja si myslím, že to ani nepôjde. (Inštalácia programu technikom.)
Takže, nech sa páči, pán poslanec.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si to odskúšam, že teda, či to ide.
Takže ďakujem kolegom za strpenie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som začať na úvod tak ako moji predrečníci, že mi je ľúto, že sa táto debata o stave justície na Slovensku neuskutočnila vtedy, keď bola zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu. Chýbalo trochu veľkorysosti od vládnych kolegov a mohli sme slovenskej verejnosti uštedriť jednu zbytočnú roztržku a jedno zbytočné divadlo. Opozícia nemala inú možnosť a využila svoje právo a podala návrh na odvolanie ministra spravodlivosti kvôli tomu, aby nám vôbec bolo umožnené v tejto snemovni o tomto probléme, akým justícia je, diskutovať. Osobne ma teší, že sa na súčasnú schôdzu zaradil tento bod a stiahol sa návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, za ktorý, musím sa priznať, by som ja nebol osobne hlasoval.
Naša spoločnosť prešla od nežnej revolúcie zásadnými zmenami. Za najhoršie a najtemnejšie obdobie novodobej slovenskej histórie považujem obdobie mečiarizmu. Noc dlhých nožov, krádež štátnych firiem, rozkvet podsvetia, výbuchy áut, únos prezidentovho syna, zneužívanie tajnej služby, vraždy, medzinárodná izolácia, demarše a diplomatické nóty. Toto sú slovné spojenia, ktoré vo mne evokujú pojem mečiarizmus. Mám v čerstvej pamäti, ako som dostal v 1997 roku výpoveď z divadla za to, že som sa pridal k drvivej väčšine štrajkujúcich umelcov, ktorí boli proti hudecovskej transformácii kultúry. Bolo to obdobie strachu, na ktoré spomínam nerád. Ani neviem, ktorý z vtedajších politikov povedal, že pracovnou metódou Vladimíra Mečiara bola lož. Ja by som k tomu dodal, že aj rozsievanie strachu.
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, už je to viac ako dvadsať sekúnd.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Vypol som to, lebo vás rešpektujem, pani predsedajúca, ale sudca Babjak v tomto príspevku, ktorý som teda zastavil, hovoril o strachu. O strachu sudcov, ktorý neprežívali v roku 1997, ale ktorý prežívajú v roku 2012. A, alebo respektíve 2010. Aby ste ma pochopili, ja to tu nepúšťam preto, aby ste mali pocit, že ja útočím na stranu SMER alebo na pána ministra. Z mojich slov nezaznie počas môjho príspevku ani jeden útok, ani na SMER, ani na pána ministra, lebo ja vidím problém inde. Tak chcem len prezentovať to, čo tu aj kolegovia hovorili. Lebo častokrát debaty, ktoré viedli moji predrečníci, sa strhli do politickej roztržky medzi pravicou a ľavicou. Ale ja si myslím, že tento problém nie je problém medzi, alebo bojom medzi opozíciou a koalíciou. Tento problém je vo vnútri súdnictva a my sme tu na to, aby sme naň poukázali a aby sme ho pomohli riešiť. Vladimír Mečiar od prvej chvíle, ako sa zjavil na slovenskej politickej scéne, vedel v prospech seba a neskoršie aj pre svoje hnutie správne využiť silové zložky, spravodajské informácie a justíciu. Spomínam si, že v tom období zohrali dôležitú úlohu v našom štáte veľvyslanci západných krajín, ktorí dôsledne sledovali situáciu v našej spoločnosti, informovali svoje vlády, ktoré potom vyvinuli medzinárodný tlak a na istú dobu sme sa ocitli aj v medzinárodnej izolácii. Musím povedať, že som sa vtedy hanbil. Hanbil som sa za to, v akej krajine žijem, hanbil som sa za to, čo sa u nás deje. Hanbil som sa za to, akú mal demokratický svet o nás mienku. Ja som rád, že sa situácia v našej spoločnosti neporovnateľne zmenila. Vládam, ktoré prišli po vláde Vladimíra Mečiara, sa podarilo dostať nás z medzinárodnej izolácie. Začleniť Slovensko do Európskej únie a do NATO. Rozbehnúť ekonomiku, naštartovať reformy. Nepodarilo sa však vyriešiť všetky problémy a zásadné reformy sa neudiali azda iba v justícii. Stav justície je najzávažnejším problémom našej spoločnosti a je to hlavne kvôli predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi, ktorý ako politický nominant HZDS svojimi pracovnými metódami a spôsobmi stelesňuje mečiarizmus v justícii. Rozsieva strach. (Potlesk.)
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj si myslím, že toto vôbec nepodporuje to vaše vystúpenie. Absolútne, naozaj. Nehnevajte sa, ako nesúhlasím s tým, aby ste tu robili takéto premietanie. Vôbec ako brala som, že, ale toto, toto absolútne my neriešime ani. My riešime stav v justícii.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
V poriadku. Ja som vás rešpektoval. Ja som to vypol. Mal som pripravený ešte jeden 20-sekundový príspevok, kde som vám chcel pustiť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako bývalý sudca súdu v Banskej Bystrici otvorene povedal, že v justícii sa berú úplatky a že v súčasnej dobe je pravdepodobne, podľa jeho tvrdení, viacej tých sudcov, ktorí berú, ako tých, ktorí neberú. Ale nedovolili ste mi to pustiť.
Čiže, ak by som mal jedným slovom vyjadriť pojem mečiarizmus v justícii, tak by som ho vyjadril slovom korupcia. Ak by ste si dali tú námahu a dali si meno pána Harabina do Wikipédie, je tam naozaj vysvetlený zaujímavým spôsobom. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti. Na tento post ho nominovala Ľudová strana HZDS. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou Slovenskej republiky na post predsedu Najvyššieho súdu. A teraz jeho najvýznamnejšie počiny v kariére predsedu, teda ministra spravodlivosti a potom aj predsedu Najvyššieho súdu. Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a v Žiline. Minister odvolával aj predsedov okresných súdov v Žiline, vo Veľkom Krtíši, v Dolnom Kubíne a v Bratislave. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva. Napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce. Išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný. Čiže minister Harabin vtedajší svojím konaním dokázal, že je proti všetkému, čo by mohlo zvýšiť transparentnosť a tým pádom znížiť v našej justícii korupciu. Štefan Harabin si ako minister spravodlivosti sám sebe nadstavil systém neobmedzeného vládnutia na Najvyššom súde. No a keď bol systém nastavený, tak sa vzdal funkcie ministra a dal sa zvoliť a teraz by ste očakávali, že poviem za predsedu Najvyššieho súdu, ale v jeho prípade by som povedal za neobmedzeného vládcu Najvyššieho súdu. Dennodenne sme konfrontovaní s podivnými rozhodnutiami súdov. A práve kvôli niektorým zvláštnym rozhodnutiam súdov boli z väzby prepustení nebezpeční zločinci, ktorí sa teraz opaľujú v karibských štátoch. A mohol by som tu hovoriť ďalšie prípady, ale ja by som sa, ja by som však chcel upozorniť na prípady, ktoré ešte dneska neodzreli, neodzneli.
Pretože my si neuvedomujeme, že súdy nerozhodujú len o zločincoch, ktorých posielajú do väzby alebo na výkon trestu odňatia slobody, ale súdy rozhodujú aj v ekonomických veciach. Len prednedávnom sme tu doslova grilovali ministra financií kvôli rozpočtu. Hovorilo sa o sociálnom systéme, o šetrení, o príjmoch, o výdavkoch. Hovorili sme o tom, že každý si musí utiahnuť opasky, samosprávy nevynímajúc. Ale finančné skupiny a rôzne podivné indivíduá s kriminálnou minulosťou zistili, že práve cez rozhodnutia súdov sa môžu dostať k obrovským finančným zdrojom. Niektoré podivné rozhodnutia súdov ma nútia rozmýšľať, že či žijeme v právnom štáte. Keď mám povedať pravdu, osobne si myslím, že nie. Dlhodobo žijeme v štáte, kde si dokonca aj podľa vyjadrení niektorých sudcov, kde sa dá kúpiť súdne rozhodnutie. Hovoril o tom sudca Samuel v spomínanom filme Nemoc tretej moci. Hovoril o tom doktor Štefanko, ktorý bol po tomto svojom výroku poslaný do, do penzie. Ja som o prvom prípade už rozprával, čiže teraz budem stručnejší. Spomínal som ho vtedy, keď sme prerokovávali správu generálneho prokurátora.
Konkrétny príklad z Martina, 15 rokov starý, fiktívna pohľadávka na tri a pol milióna eur. Po niekoľkých rokoch súdnych ťahaníc výška tejto pohľadávky narástla na tridsať miliónov eur. Takéto úroky neponúkala ani najznámejšia slovenská nebankovka. Štyrikrát súdne vyhratý spor, dvakrát na krajskom súde, dvakrát na najvyššom. Šesťdesiattisíc občanov mesta Martin nadobudlo pocit právnej istoty, že sa dovolali spravodlivosti a že všetko je za nami. Čo sa však stalo? Tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty prokurátor Generálnej prokuratúry podal mimoriadne dovolanie v prospech offshorovej cyperskej spoločnosti, na ktorú sa medzitým táto pohľadávka previedla. No a pocit právnej istoty bol fuč. Boli sme totižto upozornení ľuďmi z oblasti justície, že ak to dostane na Najvyššom súde senát, kde je sudca, ktorý sa zúčastnil spoločne s tým prokurátorom, ktorý podpísal to mimoriadne dovolanie na tej zábave na justičnom Oscarovi, že sú veľmi dobrí kamaráti a že je dopredu jasné, že to môžeme prehrať. Ja som neveril, že by dokázal nejaký senát Najvyššieho súdu zrušiť štyri rozhodnutia, nezávislé rozhodnutia svojich kolegov.
Bohužiaľ, stalo sa, senát rozhodol, zrušil všetky štyri rozhodnutia svojich kolegov v prospech cyperskej spoločnosti, v neprospech 60-tisíc obyvateľov mesta. Ďalší senát Najvyššieho súdu, kde sa to vrátilo, potvrdil rozhodnutie, v ktorom mesto Martin vyhralo, a teraz sa to opäť vrátilo do toho senátu, kde rozhoduje ten inkriminovaný sudca. Budeme čakať, ako tento senát rozhodne, ale určite budeme hľadať pravdu a spravodlivosť aj na medzinárodných fórach.
Ale aby som sa neopakoval, spomeniem ďalší prípad, kde súdy umožnili útok na verejné financie. Je to konkrétny príklad výkonu súdnej moci, ktorý opäť deformuje vnímanie občanov vo vzťahu k objektivite a spravodlivosti súdnych rozhodnutí. Čiže existuje konkrétna fyzická osoba ako žalobca. Táto osoba je preukázateľne z výpisu registra trestov 9-krát trestnoprávne právoplatne odsúdená za úmyselnú majetkovú a hospodársku trestnú činnosť. Ináč, táto osoba je otec bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce za Hnutie za demokratické Slovensko pána Siku. Táto osoba na, na, aj nemá žiadny problém aj kvôli svojej kriminálnej minulosti si založiť spoločnosť s ručením obmedzením, kde vo výpise z registra má predmet činnosti obchodovanie so pštrosími vajcami. V tomto konkrétnom prípade táto fyzická osoba deklaruje v samospráve údajného investora, ktorý údajne má disponibilný hotovostný kapitál 600 miliónov slovenských korún a na základe fiktívnej zmluvy vytvára ubezpečenie o existencii investičného zámeru a poskytnutie finančných prostriedkov na vykúpenie pozemkov na vybudovanie priemyselného parku. Samozrejme, po preverení skutočnosti sa zistilo, že nemá nielenže 600 miliónov kapitálu, ale nemá absolútne žiadny investičný zámer, a dokonca táto údajne solventná firma vyrovnáva miliónové straty z predchádzajúcich období a má nedoplatky voči daňovému úradu a príslušným fondom viac ako 1,9 milióna vtedajších slovenských korún. Samospráva odmieta poskytnúť dispozíciu k obrovským majetkovým hodnotám tejto fiktívnej osobe a odmieta spoluprácu bez preukázania finančnej hotovosti a investičného zámeru. Ako som spomínal, uvedená osoba reprezentuje eseročku, ktorej jediným spoločníkom je konateľ 9-krát právoplatne odsúdený. Tento konateľ zasiela samospráve faktúru na 103 miliónov vtedajších korún ako údajnú škodu z roku 2006. Pričom, ako nepochybne vyplýva z tejto faktúry, neodvádza verejným financiám daň z pridanej hodnoty a ani nezaplatí, ani si ju nezaúčtuje, ani nezaplatí príslušnú daň z príjmu do verejných financií v príslušnom termíne, teda koniec marca 2007.
No a teraz by som vám, teraz by som chcel prejsť k meritu veci a vysvetliť vám to, alebo uviesť to nedefinovateľné rozhodnutie súdu. Táto údajne poškodená osoba cestou svojho konateľa dáva žalobu voči samospráve, v ktorej tvrdí, že má a eviduje pohľadávku vo výške 103 miliónov slovenských korún. Čiže 3,6 milióna eur. Čiže ide o útok na verejné financie. Úplným pochopením je rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý nevyhovuje žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale úplným paradoxom je rozhodnutie krajského súdu, ktorý na základe odvolania vyhovuje tejto osobe a oslobodzuje ju od súdnych poplatkov. Čiže umožní konať súdny proces. Dá sa nejako vysvetliť nepochopiteľné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, prečo takúto osobu oslobodil od súdnych poplatkov? Pretože krajský súd vo svojom odôvodnení uvádza, že táto právnická osoba nemá podľa priloženej účtovnej uzávierky žiadny majetok ani pohľadávku a vo svojom zdôvodnení o pár viet ďalej píše, že má pohľadávku voči žalovanej samospráve. Ako je možné, že tento súd nevyhodnotí, že táto osoba evidentne deklaruje ďalší trestný čin, a to trestný čin krátenia dane? Ak teda nezaslala faktúru a zaevidovala si ju, a teda si ju nezaevidovala do svojho majetku? Ako si potom môže uplatňovať túto sumu žalobou? Ako je možné, aby konajúci súd odignoroval tak markantnú právnu skutočnosť a benevolenciu k tomu, že takáto osoba doloží účtovnú uzávierku, v ktorej nezaeviduje svoju pohľadávku, a na strane druhej tvrdí, že takú nemá, a v žalobe tvrdí, že takú má? Ako možno vnímať takéto rozhodnutie súdu širokou občianskou verejnosťou, ak ide o evidentne fiktívny útok na verejné financie? A konajúci súd pri oslobodení od súdneho poplatku nerozpozná evidentné markanty zásadného rozporu medzi tvrdenou skutočnosťou a vytvorenou fikciou? Samozrejme, hneď ako súd umožnil a oslobodil túto spoločnosť od súdnych poplatkov, ako to už u nás býva zvykom, okamžite sa táto pohľadávka dostala kde? No predsa do zahraničnej offshorovej spoločnosti!
Asi každý z nás by tu mohol vymenovať rôzne nedefinovateľné a minimálne zvláštne rozhodnutia súdov. A preto na mieste stojí naozaj otázka, či majú finančné skupiny a osoby z podsvetia, ktoré disponujú veľkým kapitálom, priamo vplyv na rozhodovanie našich súdov. Situácia je o to vážnejšia, že si ju už začína aj vnímať svet. Od ustanovujúcej schôdze Národnej rady rokujeme už takmer tri týždne. Každý mesiac. Schvaľuje sa množstvo dôležitých zákonov a ja sa pýtam: Je bežné, že na rokovanie Národnej rady chodia veľvyslanci iných krajín? Ja som za ten rok, čo som poslancom Národnej rady, zaregistroval veľvyslancov na balkóne Národnej rady pri ustanovujúcej schôdzi, potom, keď sme schvaľovali euroval, a neviem, či ste si kolegovia všimli, že boli na balkóne aj vtedy, keď sme zvolali mimoriadnu schôdzu o stave justície. A to o niečom svedčí.
Pri príležitosti dánskeho predsedníctva v Európskej únii ma v Martine navštívilo 16 veľvyslancov krajín z Európskej únie. Mali sme zaujímavú debatu, ale všetci do jedného sa zhodli, že najväčším problémom Slovenska je nízka vymožiteľnosť práva a korupcia v justícii.
Minulý týždeň som sa zúčastnil na konferencii, ktorú organizoval Transparency International Slovensko, a vypočul som si tam aj príhovor zástupcu americkej ambasády, ktorý ma zaujal, a preto som ho poprosil, či by mi ho nepreposlal. Dovoľte mi, aby som z neho odcitoval tie úseky, ktoré sa týkajú témy, ktorú dnes preberáme.
Zástupca americkej ambasády hovoril a ocenil to, že sa Slovensko pripojilo do projektu prezidenta Obamu, do partnerstva otvorenej vlády, kde cieľom programu je vytvoriť a implementovať plány, ktoré sprístupnia vládnu činnosť verejnosti a vytvoria priestor, v rámci ktorého budú mať všetci občania rovnaký a spravodlivý prístup k vládnym informáciám. Vo svojom príspevku však zástupca americkej ambasády skonštatoval, že najväčším problémom Slovenska sú problémy v justícii a problémy vo vymožiteľnosti práva. A teraz budem citovať z jeho vystúpenia. "Táto záležitosť je dnes v centre záujmu, keďže opoziční poslanci a občianska spoločnosť zdôrazňujú nedostatok reforiem v oblasti justície. Vnímanie problémov v oblasti vymožiteľnosti práva na Slovensku je jedným z hlavných dôvodov, prečo je hodnotenie Slovenska v medzinárodných prieskumoch také nízke. Tieto prieskumy na Slovensku tiež zdôrazňujú problém korupcie a nedostatok dôvery v právny systém. Rád by som zdôraznil", teraz citujem zástupcu veľvyslanectva, "že tieto problémy majú priamy a nepriamy efekt na slovenskú ekonomiku a prílev zahraničných investícií, najmä v čase, keď si to Slovensko môže najmenej dovoliť. A keď miera nezamestnanosti dosahuje takmer 14 percent. Na trhu svetového obchodu korporátni a inštitucionálni investori majú na výber množstvo krajín, v ktorých môžu investovať, a vo všeobecnosti sa vyhýbajú krajinám, v ktorým existujú obavy v oblasti transparentnosti a v oblasti právneho štátu. V tejto oblasti ma znepokojuje niekoľko príkladov. V indexe konkurencie svetového ekonomického fóra 2012 - 2013 je Slovensko na 71. mieste zo 144 hodnotených krajín, ďaleko za svojimi susedmi z V4 a medzi najhoršími v Európe. Toto je najhoršie hodnotenie Slovenskej republiky od roku 1997. V oblastiach korupcie, rozptylu verejných fondov, dôvery verejnosti v politikov, nezávislosti súdnictva, uprednostňovaní rozhodnutí politických predstaviteľov, mrhaní verejných financií a efektívnosti zákonného rámca krajiny, je Slovensko na 122. mieste" a horšom až po to 140. miesto, ktoré tu spomínal pán Madej.
A ideme k ďalším číslam. "V rebríčku magazínu Forbes - najlepšie krajiny pre podnikanie - Slovensko kleslo o 10 miest. Na 43. miesto práve pre problémy s korupciou. V správe Svetovej banky z roku 2012 o prístupe k podnikaniu bolo Slovensko na 46. mieste zo 185 krajín. Na prvý pohľad sa to nezdá zlé, ale pri bližšom skúmaní kľúčových faktorov ako ochrana investorov je Slovensko na 177. mieste. Alebo napĺňanie zmlúv - Slovensko dopadlo oveľa horšie ako jeho európski partneri. Najnovší prieskum o kvalite života v Európe, ktorý bol publikovaný minulý týždeň, ukazuje, že slovenská dôvera v právny systém, políciu, parlament a vládu je medzi najnižšími v rámci V4 a pod európskym priemerom. Celkovo bola slovenská dôvera vo verejné inštitúcie šiesta najhoršia spomedzi krajín EÚ. Výskum verejnej mienky Eurobarometer, zameraný na dôveru inštitúcie, ukázal, že len 29 % Slovákov dôveruje súdom a právnemu systému.
German Marshall Fund vo svojom periodiku Transatlantic Trends v oblasti verejnej mienky ukázal, že 85 % Slovákov si myslí, že ekonomický systém krajiny je nastavený, aby z neho profitovala vybraná elita, a len 6 % si myslí, že je spravodlivý voči všetkým. Slovensko bolo spolu s Bulharskom medzi 14 najhoršími hodnotenými krajinami z celkového počtu 14. Transparency International v indexe o vnímaní korupcie uvádza Slovensko ako 66 krajinu zo 162 hodnotených krajín a hovorí o slovenskom súdnictve ako o jednej z najslabších inštitúcií v krajine, ktoré trpí politickým vplyvom." Zástupca americkej ambasády na záver svojho prejavu zdôraznil, že celý svet a resp. vyspelá, vyspelý demokratický svet, ktorý je u nás etablovaný a má tu svoje zastúpenie prostredníctvom ambasád, sleduje a pozorne vníma, ako sa Slovensko vysporiada s touto situáciou. A sledujú to, samozrejme, aj potenciálni zahraniční investori.
Vážené kolegyne, kolegovia, budú vždy veci, ktoré budú pravicu a ľavicu rozdeľovať. Budeme mať odlišný názor na sociálny systém, budeme mať odlišný názor na druhý pilier, na výšku daní, na rovnú daň a mohol by som menovať veľa ďalších vecí, na ktorých sa asi nikdy nezhodneme. Ale, keďže ide aj taký vianočný čas, tak by som to rád ukončil pozitívne, že by sme mohli hľadať niečo, čo nás bude spájať. A mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, na ktorú sme hrdí. Mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, kde nie je zneužívaná moc. Túžba žiť v právnom štáte, kde sa aj ten najbežnejší občan dovolá spravodlivosti. Na to je však nutné, aby pokračovali zmeny v justícii, ktoré naštartovala minulá vláda. Pán minister, kolegovia zo SMER-u, máte teraz jedinečnú príležitosť, akú v novodobej slovenskej histórii nemala žiadna vláda, lebo netrpíte koaličnými hádkami, disponujete obrovským množstvom hlasov. A pokiaľ predložíte do tejto snemovne zákony, ktoré zlepšia stav v justícii, alebo respektíve, lebo je nutná transformácia justície, tak s istotou si môžem dovoliť tvrdiť, že pokiaľ to bude na prospech veci, tak aj zástupcovia opozície za takéto zmeny zdvihnú svoju ruku. Takže, držím vám palce, aby sa vám to počas volebného obdobia, ktoré máte pred sebou, podarilo, aby sme sa naozaj nemuseli hanbiť za to, v akej krajine žijeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
18.12.2012 o 15:10 hod.
Mgr. art.
Andrej Hrnčiar
Videokanál poslanca
Pani podpredsedníčka, ja poprosím technika, aby mi prišiel pomôcť.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre?
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude, ja som, ja chcem pustiť dva alebo tri dvadsaťsekundové úseky, ktoré by, podporia moje.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ja, ja si myslím. (Výkriky v sále.) No, tak až, ale, ale skutočne, aby sme boli korektní, lebo keď nie, tak vás jednoducho dám vypnúť.
Ale dám vypnúť obrazovku. (Smiech.)
Neviem, pán poslanec Bugár, ja si myslím, že mali sme rôzne grafy, ale ešte sa nejaké zábery nepremietali. (Hlas z pléna.)
Čo sa premietalo? (Hlas z pléna.) Takže. Nerada. Nerada by som bola, aby sme. No. Ale tri dvadsaťsekundové, to je šesťdesiat sekúnd, to je jedna minúta. (Hlasy z pléna, smiech, potlesk.) Takže dohodneme sa, že to bude inak. Ja si myslím, že to ani nepôjde. (Inštalácia programu technikom.)
Takže, nech sa páči, pán poslanec.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si to odskúšam, že teda, či to ide.
Takže ďakujem kolegom za strpenie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som začať na úvod tak ako moji predrečníci, že mi je ľúto, že sa táto debata o stave justície na Slovensku neuskutočnila vtedy, keď bola zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu. Chýbalo trochu veľkorysosti od vládnych kolegov a mohli sme slovenskej verejnosti uštedriť jednu zbytočnú roztržku a jedno zbytočné divadlo. Opozícia nemala inú možnosť a využila svoje právo a podala návrh na odvolanie ministra spravodlivosti kvôli tomu, aby nám vôbec bolo umožnené v tejto snemovni o tomto probléme, akým justícia je, diskutovať. Osobne ma teší, že sa na súčasnú schôdzu zaradil tento bod a stiahol sa návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, za ktorý, musím sa priznať, by som ja nebol osobne hlasoval.
Naša spoločnosť prešla od nežnej revolúcie zásadnými zmenami. Za najhoršie a najtemnejšie obdobie novodobej slovenskej histórie považujem obdobie mečiarizmu. Noc dlhých nožov, krádež štátnych firiem, rozkvet podsvetia, výbuchy áut, únos prezidentovho syna, zneužívanie tajnej služby, vraždy, medzinárodná izolácia, demarše a diplomatické nóty. Toto sú slovné spojenia, ktoré vo mne evokujú pojem mečiarizmus. Mám v čerstvej pamäti, ako som dostal v 1997 roku výpoveď z divadla za to, že som sa pridal k drvivej väčšine štrajkujúcich umelcov, ktorí boli proti hudecovskej transformácii kultúry. Bolo to obdobie strachu, na ktoré spomínam nerád. Ani neviem, ktorý z vtedajších politikov povedal, že pracovnou metódou Vladimíra Mečiara bola lož. Ja by som k tomu dodal, že aj rozsievanie strachu.
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, už je to viac ako dvadsať sekúnd.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Vypol som to, lebo vás rešpektujem, pani predsedajúca, ale sudca Babjak v tomto príspevku, ktorý som teda zastavil, hovoril o strachu. O strachu sudcov, ktorý neprežívali v roku 1997, ale ktorý prežívajú v roku 2012. A, alebo respektíve 2010. Aby ste ma pochopili, ja to tu nepúšťam preto, aby ste mali pocit, že ja útočím na stranu SMER alebo na pána ministra. Z mojich slov nezaznie počas môjho príspevku ani jeden útok, ani na SMER, ani na pána ministra, lebo ja vidím problém inde. Tak chcem len prezentovať to, čo tu aj kolegovia hovorili. Lebo častokrát debaty, ktoré viedli moji predrečníci, sa strhli do politickej roztržky medzi pravicou a ľavicou. Ale ja si myslím, že tento problém nie je problém medzi, alebo bojom medzi opozíciou a koalíciou. Tento problém je vo vnútri súdnictva a my sme tu na to, aby sme naň poukázali a aby sme ho pomohli riešiť. Vladimír Mečiar od prvej chvíle, ako sa zjavil na slovenskej politickej scéne, vedel v prospech seba a neskoršie aj pre svoje hnutie správne využiť silové zložky, spravodajské informácie a justíciu. Spomínam si, že v tom období zohrali dôležitú úlohu v našom štáte veľvyslanci západných krajín, ktorí dôsledne sledovali situáciu v našej spoločnosti, informovali svoje vlády, ktoré potom vyvinuli medzinárodný tlak a na istú dobu sme sa ocitli aj v medzinárodnej izolácii. Musím povedať, že som sa vtedy hanbil. Hanbil som sa za to, v akej krajine žijem, hanbil som sa za to, čo sa u nás deje. Hanbil som sa za to, akú mal demokratický svet o nás mienku. Ja som rád, že sa situácia v našej spoločnosti neporovnateľne zmenila. Vládam, ktoré prišli po vláde Vladimíra Mečiara, sa podarilo dostať nás z medzinárodnej izolácie. Začleniť Slovensko do Európskej únie a do NATO. Rozbehnúť ekonomiku, naštartovať reformy. Nepodarilo sa však vyriešiť všetky problémy a zásadné reformy sa neudiali azda iba v justícii. Stav justície je najzávažnejším problémom našej spoločnosti a je to hlavne kvôli predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi, ktorý ako politický nominant HZDS svojimi pracovnými metódami a spôsobmi stelesňuje mečiarizmus v justícii. Rozsieva strach. (Potlesk.)
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj si myslím, že toto vôbec nepodporuje to vaše vystúpenie. Absolútne, naozaj. Nehnevajte sa, ako nesúhlasím s tým, aby ste tu robili takéto premietanie. Vôbec ako brala som, že, ale toto, toto absolútne my neriešime ani. My riešime stav v justícii.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
V poriadku. Ja som vás rešpektoval. Ja som to vypol. Mal som pripravený ešte jeden 20-sekundový príspevok, kde som vám chcel pustiť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako bývalý sudca súdu v Banskej Bystrici otvorene povedal, že v justícii sa berú úplatky a že v súčasnej dobe je pravdepodobne, podľa jeho tvrdení, viacej tých sudcov, ktorí berú, ako tých, ktorí neberú. Ale nedovolili ste mi to pustiť.
Čiže, ak by som mal jedným slovom vyjadriť pojem mečiarizmus v justícii, tak by som ho vyjadril slovom korupcia. Ak by ste si dali tú námahu a dali si meno pána Harabina do Wikipédie, je tam naozaj vysvetlený zaujímavým spôsobom. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti. Na tento post ho nominovala Ľudová strana HZDS. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou Slovenskej republiky na post predsedu Najvyššieho súdu. A teraz jeho najvýznamnejšie počiny v kariére predsedu, teda ministra spravodlivosti a potom aj predsedu Najvyššieho súdu. Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a v Žiline. Minister odvolával aj predsedov okresných súdov v Žiline, vo Veľkom Krtíši, v Dolnom Kubíne a v Bratislave. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva. Napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce. Išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný. Čiže minister Harabin vtedajší svojím konaním dokázal, že je proti všetkému, čo by mohlo zvýšiť transparentnosť a tým pádom znížiť v našej justícii korupciu. Štefan Harabin si ako minister spravodlivosti sám sebe nadstavil systém neobmedzeného vládnutia na Najvyššom súde. No a keď bol systém nastavený, tak sa vzdal funkcie ministra a dal sa zvoliť a teraz by ste očakávali, že poviem za predsedu Najvyššieho súdu, ale v jeho prípade by som povedal za neobmedzeného vládcu Najvyššieho súdu. Dennodenne sme konfrontovaní s podivnými rozhodnutiami súdov. A práve kvôli niektorým zvláštnym rozhodnutiam súdov boli z väzby prepustení nebezpeční zločinci, ktorí sa teraz opaľujú v karibských štátoch. A mohol by som tu hovoriť ďalšie prípady, ale ja by som sa, ja by som však chcel upozorniť na prípady, ktoré ešte dneska neodzreli, neodzneli.
Pretože my si neuvedomujeme, že súdy nerozhodujú len o zločincoch, ktorých posielajú do väzby alebo na výkon trestu odňatia slobody, ale súdy rozhodujú aj v ekonomických veciach. Len prednedávnom sme tu doslova grilovali ministra financií kvôli rozpočtu. Hovorilo sa o sociálnom systéme, o šetrení, o príjmoch, o výdavkoch. Hovorili sme o tom, že každý si musí utiahnuť opasky, samosprávy nevynímajúc. Ale finančné skupiny a rôzne podivné indivíduá s kriminálnou minulosťou zistili, že práve cez rozhodnutia súdov sa môžu dostať k obrovským finančným zdrojom. Niektoré podivné rozhodnutia súdov ma nútia rozmýšľať, že či žijeme v právnom štáte. Keď mám povedať pravdu, osobne si myslím, že nie. Dlhodobo žijeme v štáte, kde si dokonca aj podľa vyjadrení niektorých sudcov, kde sa dá kúpiť súdne rozhodnutie. Hovoril o tom sudca Samuel v spomínanom filme Nemoc tretej moci. Hovoril o tom doktor Štefanko, ktorý bol po tomto svojom výroku poslaný do, do penzie. Ja som o prvom prípade už rozprával, čiže teraz budem stručnejší. Spomínal som ho vtedy, keď sme prerokovávali správu generálneho prokurátora.
Konkrétny príklad z Martina, 15 rokov starý, fiktívna pohľadávka na tri a pol milióna eur. Po niekoľkých rokoch súdnych ťahaníc výška tejto pohľadávky narástla na tridsať miliónov eur. Takéto úroky neponúkala ani najznámejšia slovenská nebankovka. Štyrikrát súdne vyhratý spor, dvakrát na krajskom súde, dvakrát na najvyššom. Šesťdesiattisíc občanov mesta Martin nadobudlo pocit právnej istoty, že sa dovolali spravodlivosti a že všetko je za nami. Čo sa však stalo? Tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty prokurátor Generálnej prokuratúry podal mimoriadne dovolanie v prospech offshorovej cyperskej spoločnosti, na ktorú sa medzitým táto pohľadávka previedla. No a pocit právnej istoty bol fuč. Boli sme totižto upozornení ľuďmi z oblasti justície, že ak to dostane na Najvyššom súde senát, kde je sudca, ktorý sa zúčastnil spoločne s tým prokurátorom, ktorý podpísal to mimoriadne dovolanie na tej zábave na justičnom Oscarovi, že sú veľmi dobrí kamaráti a že je dopredu jasné, že to môžeme prehrať. Ja som neveril, že by dokázal nejaký senát Najvyššieho súdu zrušiť štyri rozhodnutia, nezávislé rozhodnutia svojich kolegov.
Bohužiaľ, stalo sa, senát rozhodol, zrušil všetky štyri rozhodnutia svojich kolegov v prospech cyperskej spoločnosti, v neprospech 60-tisíc obyvateľov mesta. Ďalší senát Najvyššieho súdu, kde sa to vrátilo, potvrdil rozhodnutie, v ktorom mesto Martin vyhralo, a teraz sa to opäť vrátilo do toho senátu, kde rozhoduje ten inkriminovaný sudca. Budeme čakať, ako tento senát rozhodne, ale určite budeme hľadať pravdu a spravodlivosť aj na medzinárodných fórach.
Ale aby som sa neopakoval, spomeniem ďalší prípad, kde súdy umožnili útok na verejné financie. Je to konkrétny príklad výkonu súdnej moci, ktorý opäť deformuje vnímanie občanov vo vzťahu k objektivite a spravodlivosti súdnych rozhodnutí. Čiže existuje konkrétna fyzická osoba ako žalobca. Táto osoba je preukázateľne z výpisu registra trestov 9-krát trestnoprávne právoplatne odsúdená za úmyselnú majetkovú a hospodársku trestnú činnosť. Ináč, táto osoba je otec bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce za Hnutie za demokratické Slovensko pána Siku. Táto osoba na, na, aj nemá žiadny problém aj kvôli svojej kriminálnej minulosti si založiť spoločnosť s ručením obmedzením, kde vo výpise z registra má predmet činnosti obchodovanie so pštrosími vajcami. V tomto konkrétnom prípade táto fyzická osoba deklaruje v samospráve údajného investora, ktorý údajne má disponibilný hotovostný kapitál 600 miliónov slovenských korún a na základe fiktívnej zmluvy vytvára ubezpečenie o existencii investičného zámeru a poskytnutie finančných prostriedkov na vykúpenie pozemkov na vybudovanie priemyselného parku. Samozrejme, po preverení skutočnosti sa zistilo, že nemá nielenže 600 miliónov kapitálu, ale nemá absolútne žiadny investičný zámer, a dokonca táto údajne solventná firma vyrovnáva miliónové straty z predchádzajúcich období a má nedoplatky voči daňovému úradu a príslušným fondom viac ako 1,9 milióna vtedajších slovenských korún. Samospráva odmieta poskytnúť dispozíciu k obrovským majetkovým hodnotám tejto fiktívnej osobe a odmieta spoluprácu bez preukázania finančnej hotovosti a investičného zámeru. Ako som spomínal, uvedená osoba reprezentuje eseročku, ktorej jediným spoločníkom je konateľ 9-krát právoplatne odsúdený. Tento konateľ zasiela samospráve faktúru na 103 miliónov vtedajších korún ako údajnú škodu z roku 2006. Pričom, ako nepochybne vyplýva z tejto faktúry, neodvádza verejným financiám daň z pridanej hodnoty a ani nezaplatí, ani si ju nezaúčtuje, ani nezaplatí príslušnú daň z príjmu do verejných financií v príslušnom termíne, teda koniec marca 2007.
No a teraz by som vám, teraz by som chcel prejsť k meritu veci a vysvetliť vám to, alebo uviesť to nedefinovateľné rozhodnutie súdu. Táto údajne poškodená osoba cestou svojho konateľa dáva žalobu voči samospráve, v ktorej tvrdí, že má a eviduje pohľadávku vo výške 103 miliónov slovenských korún. Čiže 3,6 milióna eur. Čiže ide o útok na verejné financie. Úplným pochopením je rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý nevyhovuje žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale úplným paradoxom je rozhodnutie krajského súdu, ktorý na základe odvolania vyhovuje tejto osobe a oslobodzuje ju od súdnych poplatkov. Čiže umožní konať súdny proces. Dá sa nejako vysvetliť nepochopiteľné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, prečo takúto osobu oslobodil od súdnych poplatkov? Pretože krajský súd vo svojom odôvodnení uvádza, že táto právnická osoba nemá podľa priloženej účtovnej uzávierky žiadny majetok ani pohľadávku a vo svojom zdôvodnení o pár viet ďalej píše, že má pohľadávku voči žalovanej samospráve. Ako je možné, že tento súd nevyhodnotí, že táto osoba evidentne deklaruje ďalší trestný čin, a to trestný čin krátenia dane? Ak teda nezaslala faktúru a zaevidovala si ju, a teda si ju nezaevidovala do svojho majetku? Ako si potom môže uplatňovať túto sumu žalobou? Ako je možné, aby konajúci súd odignoroval tak markantnú právnu skutočnosť a benevolenciu k tomu, že takáto osoba doloží účtovnú uzávierku, v ktorej nezaeviduje svoju pohľadávku, a na strane druhej tvrdí, že takú nemá, a v žalobe tvrdí, že takú má? Ako možno vnímať takéto rozhodnutie súdu širokou občianskou verejnosťou, ak ide o evidentne fiktívny útok na verejné financie? A konajúci súd pri oslobodení od súdneho poplatku nerozpozná evidentné markanty zásadného rozporu medzi tvrdenou skutočnosťou a vytvorenou fikciou? Samozrejme, hneď ako súd umožnil a oslobodil túto spoločnosť od súdnych poplatkov, ako to už u nás býva zvykom, okamžite sa táto pohľadávka dostala kde? No predsa do zahraničnej offshorovej spoločnosti!
Asi každý z nás by tu mohol vymenovať rôzne nedefinovateľné a minimálne zvláštne rozhodnutia súdov. A preto na mieste stojí naozaj otázka, či majú finančné skupiny a osoby z podsvetia, ktoré disponujú veľkým kapitálom, priamo vplyv na rozhodovanie našich súdov. Situácia je o to vážnejšia, že si ju už začína aj vnímať svet. Od ustanovujúcej schôdze Národnej rady rokujeme už takmer tri týždne. Každý mesiac. Schvaľuje sa množstvo dôležitých zákonov a ja sa pýtam: Je bežné, že na rokovanie Národnej rady chodia veľvyslanci iných krajín? Ja som za ten rok, čo som poslancom Národnej rady, zaregistroval veľvyslancov na balkóne Národnej rady pri ustanovujúcej schôdzi, potom, keď sme schvaľovali euroval, a neviem, či ste si kolegovia všimli, že boli na balkóne aj vtedy, keď sme zvolali mimoriadnu schôdzu o stave justície. A to o niečom svedčí.
Pri príležitosti dánskeho predsedníctva v Európskej únii ma v Martine navštívilo 16 veľvyslancov krajín z Európskej únie. Mali sme zaujímavú debatu, ale všetci do jedného sa zhodli, že najväčším problémom Slovenska je nízka vymožiteľnosť práva a korupcia v justícii.
Minulý týždeň som sa zúčastnil na konferencii, ktorú organizoval Transparency International Slovensko, a vypočul som si tam aj príhovor zástupcu americkej ambasády, ktorý ma zaujal, a preto som ho poprosil, či by mi ho nepreposlal. Dovoľte mi, aby som z neho odcitoval tie úseky, ktoré sa týkajú témy, ktorú dnes preberáme.
Zástupca americkej ambasády hovoril a ocenil to, že sa Slovensko pripojilo do projektu prezidenta Obamu, do partnerstva otvorenej vlády, kde cieľom programu je vytvoriť a implementovať plány, ktoré sprístupnia vládnu činnosť verejnosti a vytvoria priestor, v rámci ktorého budú mať všetci občania rovnaký a spravodlivý prístup k vládnym informáciám. Vo svojom príspevku však zástupca americkej ambasády skonštatoval, že najväčším problémom Slovenska sú problémy v justícii a problémy vo vymožiteľnosti práva. A teraz budem citovať z jeho vystúpenia. "Táto záležitosť je dnes v centre záujmu, keďže opoziční poslanci a občianska spoločnosť zdôrazňujú nedostatok reforiem v oblasti justície. Vnímanie problémov v oblasti vymožiteľnosti práva na Slovensku je jedným z hlavných dôvodov, prečo je hodnotenie Slovenska v medzinárodných prieskumoch také nízke. Tieto prieskumy na Slovensku tiež zdôrazňujú problém korupcie a nedostatok dôvery v právny systém. Rád by som zdôraznil", teraz citujem zástupcu veľvyslanectva, "že tieto problémy majú priamy a nepriamy efekt na slovenskú ekonomiku a prílev zahraničných investícií, najmä v čase, keď si to Slovensko môže najmenej dovoliť. A keď miera nezamestnanosti dosahuje takmer 14 percent. Na trhu svetového obchodu korporátni a inštitucionálni investori majú na výber množstvo krajín, v ktorých môžu investovať, a vo všeobecnosti sa vyhýbajú krajinám, v ktorým existujú obavy v oblasti transparentnosti a v oblasti právneho štátu. V tejto oblasti ma znepokojuje niekoľko príkladov. V indexe konkurencie svetového ekonomického fóra 2012 - 2013 je Slovensko na 71. mieste zo 144 hodnotených krajín, ďaleko za svojimi susedmi z V4 a medzi najhoršími v Európe. Toto je najhoršie hodnotenie Slovenskej republiky od roku 1997. V oblastiach korupcie, rozptylu verejných fondov, dôvery verejnosti v politikov, nezávislosti súdnictva, uprednostňovaní rozhodnutí politických predstaviteľov, mrhaní verejných financií a efektívnosti zákonného rámca krajiny, je Slovensko na 122. mieste" a horšom až po to 140. miesto, ktoré tu spomínal pán Madej.
A ideme k ďalším číslam. "V rebríčku magazínu Forbes - najlepšie krajiny pre podnikanie - Slovensko kleslo o 10 miest. Na 43. miesto práve pre problémy s korupciou. V správe Svetovej banky z roku 2012 o prístupe k podnikaniu bolo Slovensko na 46. mieste zo 185 krajín. Na prvý pohľad sa to nezdá zlé, ale pri bližšom skúmaní kľúčových faktorov ako ochrana investorov je Slovensko na 177. mieste. Alebo napĺňanie zmlúv - Slovensko dopadlo oveľa horšie ako jeho európski partneri. Najnovší prieskum o kvalite života v Európe, ktorý bol publikovaný minulý týždeň, ukazuje, že slovenská dôvera v právny systém, políciu, parlament a vládu je medzi najnižšími v rámci V4 a pod európskym priemerom. Celkovo bola slovenská dôvera vo verejné inštitúcie šiesta najhoršia spomedzi krajín EÚ. Výskum verejnej mienky Eurobarometer, zameraný na dôveru inštitúcie, ukázal, že len 29 % Slovákov dôveruje súdom a právnemu systému.
German Marshall Fund vo svojom periodiku Transatlantic Trends v oblasti verejnej mienky ukázal, že 85 % Slovákov si myslí, že ekonomický systém krajiny je nastavený, aby z neho profitovala vybraná elita, a len 6 % si myslí, že je spravodlivý voči všetkým. Slovensko bolo spolu s Bulharskom medzi 14 najhoršími hodnotenými krajinami z celkového počtu 14. Transparency International v indexe o vnímaní korupcie uvádza Slovensko ako 66 krajinu zo 162 hodnotených krajín a hovorí o slovenskom súdnictve ako o jednej z najslabších inštitúcií v krajine, ktoré trpí politickým vplyvom." Zástupca americkej ambasády na záver svojho prejavu zdôraznil, že celý svet a resp. vyspelá, vyspelý demokratický svet, ktorý je u nás etablovaný a má tu svoje zastúpenie prostredníctvom ambasád, sleduje a pozorne vníma, ako sa Slovensko vysporiada s touto situáciou. A sledujú to, samozrejme, aj potenciálni zahraniční investori.
Vážené kolegyne, kolegovia, budú vždy veci, ktoré budú pravicu a ľavicu rozdeľovať. Budeme mať odlišný názor na sociálny systém, budeme mať odlišný názor na druhý pilier, na výšku daní, na rovnú daň a mohol by som menovať veľa ďalších vecí, na ktorých sa asi nikdy nezhodneme. Ale, keďže ide aj taký vianočný čas, tak by som to rád ukončil pozitívne, že by sme mohli hľadať niečo, čo nás bude spájať. A mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, na ktorú sme hrdí. Mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, kde nie je zneužívaná moc. Túžba žiť v právnom štáte, kde sa aj ten najbežnejší občan dovolá spravodlivosti. Na to je však nutné, aby pokračovali zmeny v justícii, ktoré naštartovala minulá vláda. Pán minister, kolegovia zo SMER-u, máte teraz jedinečnú príležitosť, akú v novodobej slovenskej histórii nemala žiadna vláda, lebo netrpíte koaličnými hádkami, disponujete obrovským množstvom hlasov. A pokiaľ predložíte do tejto snemovne zákony, ktoré zlepšia stav v justícii, alebo respektíve, lebo je nutná transformácia justície, tak s istotou si môžem dovoliť tvrdiť, že pokiaľ to bude na prospech veci, tak aj zástupcovia opozície za takéto zmeny zdvihnú svoju ruku. Takže, držím vám palce, aby sa vám to počas volebného obdobia, ktoré máte pred sebou, podarilo, aby sme sa naozaj nemuseli hanbiť za to, v akej krajine žijeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
15:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:42
František ŠebejSprávne, je to trápne, tak ako trápne a zahanbujúce je naše súdnictvo s celou jeho korupciou, so všetkými disciplinárnymi konaniami, s jeho najvyšším predstaviteľom. Naše súdnictvo momentálne je jedna krepčiaca trápna zahanbujúca karikatúra. Viac sa k tomu ani nedá dodať. To je geniálna metafora nášho súdnictva.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.12.2012 o 15:42 hod.
PhDr. CSc.
František Šebej
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. No, nemohli sme dopozerať tancujúceho Harabina, ktorého nám tu predviedol pán kolega Hrnčiar, a mne je to ľúto. Pani podpredsedníčka povedala, že to nesúvisí s danou témou. Ale súvisí. Táto zahanbujúca scéna totiž, podľa môjho názoru, vyjadruje geniálnou skratkou stav súdnictva, alebo skôr stav sudcovského stavu. Táto zúfalá krepčiaca karikatúra je ako najvyšší predstaviteľ sudcov zosobnením sudcovského stavu ako triedy v súčasnej dobe. Prepáčte, že to hovorím, ale tak to pociťujem. Pozerá sa na to trápne? Máte pocit trápnosti, kolegovia?
Správne, je to trápne, tak ako trápne a zahanbujúce je naše súdnictvo s celou jeho korupciou, so všetkými disciplinárnymi konaniami, s jeho najvyšším predstaviteľom. Naše súdnictvo momentálne je jedna krepčiaca trápna zahanbujúca karikatúra. Viac sa k tomu ani nedá dodať. To je geniálna metafora nášho súdnictva.
Autorizovaný
15:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:43
Martin PoliačikMnohí ľudia hovoria, že s komunistickým režimom sme sa mali v ´89 roku vysporiadať ostrejšie, a to, že sme to neurobili, resp., že to neurobili tí, ktorí mali vtedy možnosti, lebo však ja sám som bol dieťa, dnes cítime v súdnictve o to silnejšie, že sudcovia, ktorí rozhodovali komunistické, politicky vedené procesy, ešte stále súdia ľudí v tomto štáte, v tejto krajine. A kým sa toto neskončí, nemôžme povedať, že normalizáciu máme za sebou. Normalizácia tu žije a dočahuje na náš každodenný život. V súdnictve to platí násobne, násobne viac ako hocikde inde.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.12.2012 o 15:43 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem. Môj kolega filozof Fedor Blaščák nedávno mal rozhovor v denníku Sme, kde hovorí, že normalizácia bola postavená na budovaní sociálneho kapitálu, ibaže toho individuálneho, nie kapitálu spoločnosti ako celku. Menou, ktorou ste platili pri postupe na spoločenskom a ekonomickom rebríčku, boli známosti, vzťahy, schopnosť pracovať s lokálnym systémom osobných lojalít. Toto nám dodnes pretrvalo a nie je to skryté, ale viac-menej priznané, viacej priznané. Aj práve preto tu dnes panuje obrovská spoločenská nedôvera. A zaviedol jeden pojem, ktorý sa mi osobne veľmi páči, a to je neonormalizácia. Normalizácia neskončila v ´89 roku. Normalizácia nám tu žije v rôznych podobách dodnes.
Mnohí ľudia hovoria, že s komunistickým režimom sme sa mali v ´89 roku vysporiadať ostrejšie, a to, že sme to neurobili, resp., že to neurobili tí, ktorí mali vtedy možnosti, lebo však ja sám som bol dieťa, dnes cítime v súdnictve o to silnejšie, že sudcovia, ktorí rozhodovali komunistické, politicky vedené procesy, ešte stále súdia ľudí v tomto štáte, v tejto krajine. A kým sa toto neskončí, nemôžme povedať, že normalizáciu máme za sebou. Normalizácia tu žije a dočahuje na náš každodenný život. V súdnictve to platí násobne, násobne viac ako hocikde inde.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:45
Lucia ŽitňanskáĎakujem pekne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.12.2012 o 15:45 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Mrzí ma, pán poslanec, že ste nemohli ukázať všetky ukážky, ktoré ste chceli ukázať. Rozumiem tomu, že sa kolegom na to pozerá zle, ako povedal pán poslanec Šebej, ide z toho trápno, ale to, čo je podstatné a tak to vnímam, hlavne to pripomína vlastnú spoluzodpovednosť. Tie zábery boli z obdobia prvej Ficovej vlády.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:46
Vystúpenie 15:46
Daniel LipšicAle skúsil by som povedať alebo zadefinovať, a na tom sa asi všetci zhodneme, také dva najzákladnejšie problémy, ktoré naša justícia má. Samozrejme, je to dĺžka súdneho konania a potom aj kvalita, zákonnosť, spravodlivosť jednotlivých rozhodnutí. Obidva tieto faktory výraznou mierou ovplyvňujú ekonomickú situáciu na Slovensku. Keď som v roku 2002 nastúpil na ministerstvo spravodlivosti, tak mi jeden známy povedal, že je to jeden z najdôležitejších ekonomických rezortov. A moja prvá reakcia bola, to si asi poplietol, to nie je ekonomický rezort. Ale tým, aká je vymožiteľnosť práva na Slovensku, ako štát presadzuje aj v súdnictve spravodlivosť, tak to má veľmi výrazné ekonomické dopady aj na vznik alebo zánik pracovných miest, aj na výšku investícií na Slovensku.
Poviem to na príklade. Ak živnostník musí počkať päť rokov, kým mu rozhodne súd o jeho pohľadávke, tak kým rozhodne a dajme tomu, že aj prisúdi, tak dávno skrachuje. Dávno je, dávno je zničený. Ak investor, ktorý investuje v dobrej viere na Slovensku, ak súdy ho pripravia o dobromyseľnú investíciu kvôli pravdepodobne skorumpovanému konaniu, tak ťažko sem príde ďalší investor, ktorý bude ochotný investovať. Poviem tiež príklad. Trenčianska - Mitická, ktorú cez súdne rozhodnutia získala jedna z najznámejších zločineckých skupín cez podľa môjho názoru skorumpované súdne rozhodnutia. Ak štát cez justíciu nevie garantovať investíciu, dobromyseľnú zákonnú investíciu, tak sa nemôžeme diviť, že z tejto krajiny v posledných rokoch, v poslednom roku konkrétne investície skôr odchádzajú, ako prichádzajú, a s nimi aj pracovné miesta. Dovolím si povedať, že ak sa radikálne situácia v súdnictve nezmení, tak desiatky tisíc nových nezamestnaných tu budú aj kvôli situácii v súdnictve.
Začnem otázkou dĺžky súdneho konania, pretože správa sa tomu venuje najdetailnejšie. A som rád, že správa konštatuje jednu vec, že dochádza k skracovaniu dĺžky súdneho konania, či v občiansko-právnych, obchodných veciach, PaNC, alebo aj v trestných veciach, a ten zlom nastal v roku 2004 - 2005. Dovtedy dĺžka súdneho konania stúpala, odvtedy má klesajúcu tendenciu, aj keď je stále príliš dlhá. Začala sa znižovať práve preto, že sa urobili viaceré reformy v súdnej organizácii, v súdnom manažmente, v procesných kódexoch, v posilňovaní súdov vyššími súdnymi úradníkmi, ktoré zvrátili zlý trend, ktorý tu bol možno od roku ´89 a ktorý bol spôsobený aj objektívne a bol spôsobený aj politickými rozhodnutiami. Keď v roku ´94 vláda Vladimíra Mečiara zrušila druhú vlnu kupónovej privatizácie, tak na súdy prišlo pol milióna žalôb. Čiže aj zlé politické rozhodnutia mali dopad na dĺžku súdneho konania. Ale som rád, že správa konštatuje, že nastal obrat aj keď už ho, samozrejme že z dôvodov asi politických, ďalej nekomentuje.
Čo by som ešte na tej správe ocenil, je, že aspoň v náznakoch, aj keď si myslím, že na to vláda nebude mať odvahu, načrtáva reformu systému prokuratúry. Na strane 10 sa dočítame, že je potrebné zavádzať do samosprávy prokuratúry aj externý faktor. Prokuratúra na Slovensku je rovnako ako súdnictvo izolovaný, do seba uzavretý systém. Prokuratúra sama seba definuje ako orgán sui generis. To je termín, ktorý používajú právnici vtedy, keď nevedia, čo rozumné majú povedať, lebo to znie tak učene, ale ono to vlastne neznamená nič. Ono to je len fráza a floskula. No neznamená to reálne nič, samozrejme.
Čo ma už menej na tejto správe nadchýna, je, že navrhuje správa vlády obnoviť inštitút justičného čakateľa. Aj keď naďalej, teda ďalej hovorí, že za súčasného zachovania otvorených výberových konaní, ale na koho, na čakateľov? Alebo potom na sudcov? Lebo problém, ktorý vznikol s čakateľmi, vznikol v celom súdnictve ten, že cez tento inštitút sa do justície začali dostávať takmer výlučne príbuzní súčasných sudcov alebo aj politikov. Považujem za absurdné, aby v demokratickom právnom štáte rozhodovali o tom, kto budú sudcovia, čisto justičné alebo politické elity a v princípe, aby sa pomaly sudcovské funkcie a mandáty v súdnictve dedili. Je absurdné, ak, poviem príklad, v Košiciach je, má predseda krajského súdu na súde, teraz to preženiem, takmer celú svoju rodinu. Argument sudcov, že ale veď však sú aj lekárske rodiny, sú aj inžinierske rodiny, no tak budú aj sudcovské, je nepochopením postavenia súdnictva! To nie je o právnických rodinách, to je o pilieri štátnej moci! Budeme aj poslanecké funkcie dediť, aj ministerské funkcie dediť?
Podľa mojej mienky cit pre spravodlivosť nie je geneticky prenosná informácia a takto to za vašej prvej vlády vyzeralo. Takto to vyzeralo! V princípe deti súdnych funkcionárov, členov Súdnej rady, niektorých politikov, to boli justiční čakatelia, ktorí by sa stali sudcami bez výberových konaní priamo a automaticky, keby sa uvoľnilo sudcovské miesto. Ideme tento systém zavádzať naspäť? Lebo to považujem v demokracii za absolútne neprijateľné, čo sa tu dialo za vašej prvej vlády! A ak by niektorí poslanci mali veľký záujem počuť aj mená, tak samozrejme, aj to je možné, ale nie je to asi pre účel tejto diskusie až také potrebné. Myslím si, že nikto tu nebude namietať, predpokladám.
Vyjadrím sa ešte stručne k otázke trestnej politiky, ktorá tu je zmienená tiež pri zmenách v Trestnom zákone, a otázok spojených s obštrukciami obvinených v Trestnom poriadku. Ja som už pri rokovaní o vládnom programe upozorňoval vládu aj pána ministra spravodlivosti, aby zvažoval, a ja to budem pozorne sledovať, zmeny v trestnej politike, pretože vďaka tomu, že máme, áno, pomerne vysoký počet osôb vo výkone väzby a trestu, máme rekordne nízky počet násilnej trestnej činnosti. Spomínal som, že v roku 2002, kedy došlo k prvým zmenám v Trestnom zákone, teda výraznejšie sa sprísnil postih pre násilný zločin a recidívu, došlo k poklesu násilnej trestnej činnosti o 50 % a ten pokles je vlastne každoročný. Vďaka prísnejším trestom pre násilné zločiny. Ak sú dlhšie tresty pre recidivistov, tak to znamená, že majú menšiu šancu páchať trestné činy, nie sú na slobode a tých prípadov, kedy niekoľko mesiacov po podmienečnom prepustení boli spáchané vraždy, lúpeže a znásilnenia, bolo príliš veľa. Takže by som odporúčal sa s tým nezahrávať až tak veľmi.
Alternatívne tresty sú fajn, ale povedzme si otvorene, alternatívne tresty, ako je trest domáceho väzenia alebo povinnej práce, by mali byť alternatívami k dnes najviac ukladanému trestu, a to je podmienečné odsúdenie, ktoré plní minimálny prevýchovný efekt, kde, samozrejme, tie alternatívy môžu byť oveľa, oveľa účinnejšie. Ale to nie sú alternatívne tresty k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Ja som spomínal už dávnejšie, že v našich väzniciach nemáme Jeanov Valjeanov a ani nedávny prípad známeho herca nie je toho príkladom. Vítam návrh, ktorý je tu, ktorý je tu uvedený a som zvedavý, ako sa zrealizuje, aby sa konečne nielen predložila právna úprava zodpovednosti právnických osôb v trestnom práve. Tá už predložená bola v tomto parlamente, ale aby ju parlament aj schválil. Je to dôležité aj kvôli tomu, aby bolo zrejmé, že každý - aj právnická osoba, akokoľvek vplyvná alebo bohatá - pokiaľ a keď poruší zákon, bude niesť zodpovednosť.
K Trestnému poriadku len jedna poznámka. Poviem to veľmi otvorene, ako si to myslím. Myslím si, že pokiaľ chceme trestný proces zefektívniť, odstrániť, odbúrať obštrukcie a v tomto musím povedať, že nespôsobuje obštrukcie väčšinou prokuratúra, ale obhajoba, tak bude potrebné sa výraznejšie zamyslieť nad rozsahom oprávnení obhajoby v prípravnom konaní a nad verejnou obhajobou. A to som veľmi zvedavý, pán minister, že či ministerstvo spravodlivosti príde s takýmto návrhom. Keď som prišiel s návrhom v Trestnom poriadku v roku 2005 verejnej obhajoby, tak to parlament naprieč politickým spektrom vypustil a myslím si, že žiaľ, samozrejme nie všetci, zďaleka nie všetci, ale sú, žiaľ, advokáti, ktorí zneužívajú procesné právo a obhajoby v rámci prípravného konania a myslím si, že tempo spravodlivosti by nemali diktovať ani obvinení, ani ich obhajcovia. Tempo spravodlivosti.
A tým by som sa vrátil k tomu, čo podľa mňa je najzákladnejší problém. A to je naozaj ten faktor ľudský, nie zákony. U nás máme pocit, mnohí politici, ale aj právnici, že ak je nejaký spoločenský problém, jeho riešenie spočíva, že zmeníme zákon. Zmeníme zákon a vyriešime problém. Zákony sú dôležité a potrebné, ale zďaleka nie sú všeliekom. Myslím, že na Slovensku máme priemerne dobré zákony, ako majú iné krajiny Európskej únie. Tam problém nie je. Len je to také najjednoduchšie aj pre politikov, aj pre právnikov povedať: Zmeňme zákon, prijmeme zákon, dáme tlačovku, vyriešené, vybavené, super. Obávam sa, že to také jednoduché nie je. A vždy mi to pripomína jeden spot z 90. rokov v televízii, na ktorý rád spomínam, ak si pamätáte, a to si mnohí asi pamätajú v tejto sále, kedysi ešte za bývalého režimu robil spravodajstvo o poľnohospodárstve pán Maťašovský. To bol taký redaktor v Slovenskej televízii, ktorý chodil po tých družstvách a fúkal tam pšenicu. A v 90. rokoch robil takú reportáž, myslím že z Liptova, ale nemusí to byť Liptov, o nízkej dojivosti kráv. Robil reportáž a pýtal sa tých družstevníkov, čo hovoria, kde je tá základná príčina nízkej dojivosti kráv. A vyšiel taký družstevník z kravína v montérkach, bagančiach, dal mu mikrofón a pýta sa ho: Tak povedzte nám, kde je podľa vás tá, ten najvyšší dôvod, tá príčina tej nízkej dojivosti kráv. On sa tak zamyslel a povedal: V legislatíve. Nebude to celkom tak a myslím si, že, myslím si, že nie je vždy najväčší problém v legislatíve, ale v ľuďoch.
Spomeniem tri príklady z pomerne krátkej doby. Kauza Mello, kauza Harabin, kauza Kováč. Tam bol problém v zákonoch? Bol Mello prepustený z väzby, pretože bol zlý zákon a Trestný poriadok? Nie! Bola to procesná chyba sudcu, úplne evidentná, za ktorú bol potrestaný, síce je v talári na doživotie, ale bude mať na jeden rok znížený plat o 50 percent. A doživotne bude mať zabezpečený výkon svojho sudcovského mandátu.
Kauza Harabin. Bol prípad, keď pán Harabin vysúdil zatiaľ na prvom stupni 150-tisíc eur, pokiaľ sa nemýlim, za to, že prokuratúra potvrdila pravosť jeho rozhovoru s narkobarónom Bakim Sadikim. Potvrdila to v situácii, keď v tomto parlamente chceli kvôli tomu, že pán Mečiar spochybnil pravosť tohto prepisu, poslanci aj SMER-u hlasovať za to, aby tí, ktorí návrh na odvolanie pána Harabina predložili, boli trestne stíhaní. A tento návrh, ktorý neprešiel len kvôli tomu alebo vďaka tomu, že nebol parlament uznášaniaschopný, a medzitým pán generálny prokurátor potvrdil pravosť prepisu, tak potom uznesenie zrazu proste už sa o ňom nehlasovalo. To bol dôvod, že pán premiér vykrikoval, že si nenechá on kritizovať svojho ministra spravodlivosti falzifikátmi, ktoré niekto vyťahuje a treba tých ľudí trestne stíhať. Kvôli tomu bola potvrdená pravosť prepisu! A kvôli potvrdeniu pravosti prepisu Generálna prokuratúra prehrala spor o ochranu osobnosti, čo je úplne absurdné!
Tretí prípad bola kauza Kováč, kde súd prišiel k záveru, že pokiaľ nie je niekto právoplatne odsúdený, tak niekto nemôže vyjadriť svoj názor na takú osobu. Ak by tento prístup mali aj americké súdy, tak by dedičia Al Caponeho sa dostali k obrovským miliónom za ochranu osobnosti, k obrovským miliónom. Lebo Al Capone bol odsúdený len za nejaký drobný daňový delikt. On nebol mafián, on nebol vrah, on nestál na čele zločineckej skupiny. To mu nikdy nebolo dokázané. A našťastie tieto právne názory fungujú len na našich súdoch, nanešťastie teda, musím povedať.
Mrzí ma, že tu už nie je pán minister Borec, lebo som mal na neho ešte pár konkrétnych vecí. Možnože aj ministerstvo kultúry je blízke spravodlivosti, ale poviem, čo som, čo som chcel povedať. Keďže problém je v ľuďoch, tak si myslím, že ak necháme, aby do sudcovských funkcií menovala buď justičná alebo politická elita, tak sa z tohto bludného kruhu nedostaneme. Na čele Najvyššieho súdu je dnes na Slovensku klamár a osobný priateľ mafiána. To nie je podozrenie. To je fakt. Pán Harabin má zvláštny koníček nechať sa usvedčiť z klamstva a z kamarátstva so šéfom albánskej drogovej mafie. A minister spravodlivosti je ticho! Nezávislosť súdu je pohodlné alibi na mlčanie, nech by v tom kresle namiesto Štefana Harabina sedel aj Baki Sadiki.
Generálna prokuratúra nemá na čele nikoho. Jeden z kľúčových postov v tejto krajine v boji proti mafii a korupcii zostáva neobsadený napriek tomu, že parlament nakoniec zvolil kandidáta na vymenovanie. A minister spravodlivosti je ticho! Nezávislosť prokuratúry je pohodlné alibi na mlčanie. Žeby nemal názor, alebo mu očividné prejavy nespravodlivosti neprekážajú? Aj kvôli tomu zvolala opozícia schôdzu, ale vládna väčšina ju zablokovala.
Spravodlivosť na Slovensku je už roky rozdelená na dva svety. V prvom svete vládnu sudcovia a prokurátori s pofidérnymi kontaktmi. Je to svet zvláštnych rozhodnutí, v ktorom sudcovia zakážu vydať knihu o Gorile, v ktorom sa mafiáni prepúšťajú na slobodu, v ktorom ani šesť rokov nestačí na to, aby sa verejnosť dozvedela, či vysokoškolskú študentku prepadli, alebo si bitku iba vymyslela. Je to svet, kde masová vražda spáchaná na predmestí Bratislavy je predmetom pre divadlo sudcov a prokurátorov. Je to zábava. Je to sranda. Je to fun.
V druhom svete sú sudcovia a prokurátori, ktorí sa neboja verejne kritizovať falošnú solidaritu v justícii, ktorí sú ochotní vzoprieť sa priateľským odporúčaniam zhora a ktorí chcú poctivo robiť svoju prácu. Tieto dva svety sú úplne nezlučiteľné. A už dlho zvádzajú boj o podobu slovenského súdnictva. Ktorý svet vyhráva? Čísla, na rozdiel od šéfa Najvyššieho súdu, neklamú. Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky slovenským súdom nedôveruje 70 % občanov. Viac ako dve tretiny, to je zúfalé číslo! A po tohtoročných excesoch nášho súdnictva nie je najmenšia šanca, že sa to zlepší. Takže čo urobíme? Zmeníme znovu zákony a bude to lepšie? Myslím si, že nie. Myslím si, že dozrel čas na oveľa radikálnejšie zmeny. Dozrel čas na to, aby sudcov a prokurátorov volili občania.
A pani spravodajkyňa hovorí to, čo hovorí pán Harabin. Mafia. Pani spravodajkyňa, tento argument, či si to uvedomujete, tak ja vám to vysvetlím, je argument, ktorý, poviem to tak, dokazuje až príliš veľa. Vy si naozaj myslíte, že mafia ľahšie zorganizuje státisíce ľudí ako Súdnu radu, ako tento parlament? Ak naozaj, tak potom zrušme všeobecné voľby. Tento parlament prijíma zákony, trestné zákony, trestné sadzby, Trestný poriadok. Organizuje mafia voľby pre poslancov? Prezident má právo milosti, zmierňovať tresty. Organizuje jeho kampaň mafia? To naozaj myslíte vážne? To sa takto chcete vysmievať občanom, hovoriť im, že keď oni budú rozhodovať o sudcoch a prokurátoroch, tak ich bude ovplyvňovať mafia? To im naozaj chcete takto povedať? Lebo to hovoril aj pán minister v jednej reakcii pred pár mesiacmi a vylepšil to už len pán Harabin. Lebo podľa jeho názoru lepším návrhom z mojej dielne môže byť už iba to, aby sudcov volili priamo väzni v Leopoldove. Vy chcete porovnávať občanov, ktorí platia dane, vzdelávajú svoje deti, rešpektujú zákony, s väzňami v Leopoldove? To myslíte naozaj vážne?!
Súdna moc je treťou mocou v štáte. A preto v demokracii musí svoju legitimitu opierať o zdroj moci. A zdroj moci, pani spravodajkyňa, v tejto krajine sú ľudia, sú občania, žiadne elity, ani akademické, ani politické, ani justičné. A odporúčal by som aj vám, ako aj ministrovi, aby nekonzultoval tieto návrhy s tretím poschodím na Župnom námestí alebo so štvrtým poschodím, lebo ono to tak dopadne. Potom tie názory sú tak blbé, ako bol tento.
Dovoľte mi, ale ešte predsa len povedať jednu vec, ale keď znovu mi je ľúto, že tu nie je pán minister spravodlivosti. A to je prípad, ako ministerstvo zastupovalo Slovenskú republiku v prípade na štrasburskom súde v prípade Harabin proti Slovensku. Mám tu to rozhodnutie. Vždy je dobrým zvykom, že štát, aj keď dôjde k zmene vlády, obhajuje nejakú pozíciu, teda obhajuje pozíciu štátu. Poviem to teda v príklade, pani spravodajkyňa, aby ste vedeli, že ako sa pohybujeme. Keď bola kauza Gaulieder, bolo zrejmé, že ju prehráme, pán Fico bol vtedy náš agent. Zmenila sa vláda, padol Mečiar. My sme pozíciu krajiny obhajovali. Nešli sme do zmieru s pánom Gauliederom, nedali sme vyjadrenia, že jasné, proste, nech vyhrá, proste, však jasne máme argumenty, aj keď bolo zrejmé, že prehráme. Lebo to bolo úplne jasné, úplne každému, však?
Táto vláda robí iné veci. Už ste to urobili raz v prípade pána Lexu, ešte keď vy ste boli na ministerstve, že ste menili vyjadrenie, že a tak asi, asi mal porušené právo podľa článku, tá väzba, no tak treba to. Urobili ste to aj teraz. Teda urobilo to ministerstvo spravodlivosti vašej vlády. Ja mám ten rozsudok, samozrejme, že v angličtine, ale na viacerých miestach je písané, že nová vláda, ktorá vznikla po parlamentných voľbách, poskytla argumenty k tomuto prípadu, ktoré sa výrazne odlišovali od tých, ktoré poskytla vláda bývalá, to je § 111 rozhodnutia. Paragraf 116 vláda ďalej, je to voľný preklad, tvrdí alebo teda už nespochybňuje ďalej sťažovateľove argumenty týkajúce sa aplikácie čl. 6 konvencie dohovoru, či ide o spor o civilné právo, civilné záväzky. Ďalej § 128, ďalší komentár vlády novej z 5. júna tohto roku. Vláda priznáva, čo sa týka možnej zaujatosti sudcov, že tam bola zmena v rozhodnutí Ústavného súdu v porovnaní s jeho predchádzajúcimi rozhodnutiami, a teda necháva rozhodnutie týchto vecí na súde. Paragraf 129 ďalšiu vec v tomto rozhodnutí necháva vláda aspekt tohto prípadu, že vyvoláva tak závažné otázky podľa dohovoru, že musí byť rozhodnutý tento prípad súdom. No to je jasné, že rozhodnutý súdom. To rozhodne aj tak.
Ja chápem, že vláda Roberta Fica sa nechce nejako zvlášť priznať k pánovi Harabinovi, no kto už by sa v tejto krajine až tak veľmi chcel, asi ani, asi ani pri vašich voličoch to nie je nejaká zvlášť obľúbená persóna. Ale vaše kroky, vašej vlády, svedčia o tom, že ten vzťah veľmi dôverný, možno platonický, pokračuje ďalej. A je to škoda, lebo Slovensko týmto nie sa približuje k cieľu byť právnym štátom, ale sa od tohto cieľa vzďaľuje. Aj preto je môj názor ten, že čas kozmetických riešení zjavne uplynul. Ak sa nepostaví súdnictvo na Slovensku odznova, úplne odznova, aj personálne, ak sa nepretnú tie personálne prepojenia, ktoré bránia výkonu spravodlivosti, tak môžeme nejak meniť parciálne zákony, možnože to bude mať nejaký marginálny prínos, nejaký efekt, ale pomerne malý. Pokiaľ sa neodhodláme, aj keď nám to povedia naši občania, k tomu, aby sme urobili radikálne zmeny v súdnictve, aby sme súdnictvo postavili odznovu.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, neviem, či je vhodné, alebo nie je vhodné tu premietať nejaké zábery v sále. Boli premietané aj v minulosti. Faktom je, že ony sú určitým symbolom a vo verejnej moci, vo verejnom živote symboly sú dôležité. Neviem si celkom predstaviť, že by predseda Najvyššieho súdu vystupoval v reláciách na počasie a tancoval ani v Hornej Volte, nieto ešte v krajine Európskej únie, ale možno, možnože je to len vec vkusu.
Ale skúsil by som povedať alebo zadefinovať, a na tom sa asi všetci zhodneme, také dva najzákladnejšie problémy, ktoré naša justícia má. Samozrejme, je to dĺžka súdneho konania a potom aj kvalita, zákonnosť, spravodlivosť jednotlivých rozhodnutí. Obidva tieto faktory výraznou mierou ovplyvňujú ekonomickú situáciu na Slovensku. Keď som v roku 2002 nastúpil na ministerstvo spravodlivosti, tak mi jeden známy povedal, že je to jeden z najdôležitejších ekonomických rezortov. A moja prvá reakcia bola, to si asi poplietol, to nie je ekonomický rezort. Ale tým, aká je vymožiteľnosť práva na Slovensku, ako štát presadzuje aj v súdnictve spravodlivosť, tak to má veľmi výrazné ekonomické dopady aj na vznik alebo zánik pracovných miest, aj na výšku investícií na Slovensku.
Poviem to na príklade. Ak živnostník musí počkať päť rokov, kým mu rozhodne súd o jeho pohľadávke, tak kým rozhodne a dajme tomu, že aj prisúdi, tak dávno skrachuje. Dávno je, dávno je zničený. Ak investor, ktorý investuje v dobrej viere na Slovensku, ak súdy ho pripravia o dobromyseľnú investíciu kvôli pravdepodobne skorumpovanému konaniu, tak ťažko sem príde ďalší investor, ktorý bude ochotný investovať. Poviem tiež príklad. Trenčianska - Mitická, ktorú cez súdne rozhodnutia získala jedna z najznámejších zločineckých skupín cez podľa môjho názoru skorumpované súdne rozhodnutia. Ak štát cez justíciu nevie garantovať investíciu, dobromyseľnú zákonnú investíciu, tak sa nemôžeme diviť, že z tejto krajiny v posledných rokoch, v poslednom roku konkrétne investície skôr odchádzajú, ako prichádzajú, a s nimi aj pracovné miesta. Dovolím si povedať, že ak sa radikálne situácia v súdnictve nezmení, tak desiatky tisíc nových nezamestnaných tu budú aj kvôli situácii v súdnictve.
Začnem otázkou dĺžky súdneho konania, pretože správa sa tomu venuje najdetailnejšie. A som rád, že správa konštatuje jednu vec, že dochádza k skracovaniu dĺžky súdneho konania, či v občiansko-právnych, obchodných veciach, PaNC, alebo aj v trestných veciach, a ten zlom nastal v roku 2004 - 2005. Dovtedy dĺžka súdneho konania stúpala, odvtedy má klesajúcu tendenciu, aj keď je stále príliš dlhá. Začala sa znižovať práve preto, že sa urobili viaceré reformy v súdnej organizácii, v súdnom manažmente, v procesných kódexoch, v posilňovaní súdov vyššími súdnymi úradníkmi, ktoré zvrátili zlý trend, ktorý tu bol možno od roku ´89 a ktorý bol spôsobený aj objektívne a bol spôsobený aj politickými rozhodnutiami. Keď v roku ´94 vláda Vladimíra Mečiara zrušila druhú vlnu kupónovej privatizácie, tak na súdy prišlo pol milióna žalôb. Čiže aj zlé politické rozhodnutia mali dopad na dĺžku súdneho konania. Ale som rád, že správa konštatuje, že nastal obrat aj keď už ho, samozrejme že z dôvodov asi politických, ďalej nekomentuje.
Čo by som ešte na tej správe ocenil, je, že aspoň v náznakoch, aj keď si myslím, že na to vláda nebude mať odvahu, načrtáva reformu systému prokuratúry. Na strane 10 sa dočítame, že je potrebné zavádzať do samosprávy prokuratúry aj externý faktor. Prokuratúra na Slovensku je rovnako ako súdnictvo izolovaný, do seba uzavretý systém. Prokuratúra sama seba definuje ako orgán sui generis. To je termín, ktorý používajú právnici vtedy, keď nevedia, čo rozumné majú povedať, lebo to znie tak učene, ale ono to vlastne neznamená nič. Ono to je len fráza a floskula. No neznamená to reálne nič, samozrejme.
Čo ma už menej na tejto správe nadchýna, je, že navrhuje správa vlády obnoviť inštitút justičného čakateľa. Aj keď naďalej, teda ďalej hovorí, že za súčasného zachovania otvorených výberových konaní, ale na koho, na čakateľov? Alebo potom na sudcov? Lebo problém, ktorý vznikol s čakateľmi, vznikol v celom súdnictve ten, že cez tento inštitút sa do justície začali dostávať takmer výlučne príbuzní súčasných sudcov alebo aj politikov. Považujem za absurdné, aby v demokratickom právnom štáte rozhodovali o tom, kto budú sudcovia, čisto justičné alebo politické elity a v princípe, aby sa pomaly sudcovské funkcie a mandáty v súdnictve dedili. Je absurdné, ak, poviem príklad, v Košiciach je, má predseda krajského súdu na súde, teraz to preženiem, takmer celú svoju rodinu. Argument sudcov, že ale veď však sú aj lekárske rodiny, sú aj inžinierske rodiny, no tak budú aj sudcovské, je nepochopením postavenia súdnictva! To nie je o právnických rodinách, to je o pilieri štátnej moci! Budeme aj poslanecké funkcie dediť, aj ministerské funkcie dediť?
Podľa mojej mienky cit pre spravodlivosť nie je geneticky prenosná informácia a takto to za vašej prvej vlády vyzeralo. Takto to vyzeralo! V princípe deti súdnych funkcionárov, členov Súdnej rady, niektorých politikov, to boli justiční čakatelia, ktorí by sa stali sudcami bez výberových konaní priamo a automaticky, keby sa uvoľnilo sudcovské miesto. Ideme tento systém zavádzať naspäť? Lebo to považujem v demokracii za absolútne neprijateľné, čo sa tu dialo za vašej prvej vlády! A ak by niektorí poslanci mali veľký záujem počuť aj mená, tak samozrejme, aj to je možné, ale nie je to asi pre účel tejto diskusie až také potrebné. Myslím si, že nikto tu nebude namietať, predpokladám.
Vyjadrím sa ešte stručne k otázke trestnej politiky, ktorá tu je zmienená tiež pri zmenách v Trestnom zákone, a otázok spojených s obštrukciami obvinených v Trestnom poriadku. Ja som už pri rokovaní o vládnom programe upozorňoval vládu aj pána ministra spravodlivosti, aby zvažoval, a ja to budem pozorne sledovať, zmeny v trestnej politike, pretože vďaka tomu, že máme, áno, pomerne vysoký počet osôb vo výkone väzby a trestu, máme rekordne nízky počet násilnej trestnej činnosti. Spomínal som, že v roku 2002, kedy došlo k prvým zmenám v Trestnom zákone, teda výraznejšie sa sprísnil postih pre násilný zločin a recidívu, došlo k poklesu násilnej trestnej činnosti o 50 % a ten pokles je vlastne každoročný. Vďaka prísnejším trestom pre násilné zločiny. Ak sú dlhšie tresty pre recidivistov, tak to znamená, že majú menšiu šancu páchať trestné činy, nie sú na slobode a tých prípadov, kedy niekoľko mesiacov po podmienečnom prepustení boli spáchané vraždy, lúpeže a znásilnenia, bolo príliš veľa. Takže by som odporúčal sa s tým nezahrávať až tak veľmi.
Alternatívne tresty sú fajn, ale povedzme si otvorene, alternatívne tresty, ako je trest domáceho väzenia alebo povinnej práce, by mali byť alternatívami k dnes najviac ukladanému trestu, a to je podmienečné odsúdenie, ktoré plní minimálny prevýchovný efekt, kde, samozrejme, tie alternatívy môžu byť oveľa, oveľa účinnejšie. Ale to nie sú alternatívne tresty k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Ja som spomínal už dávnejšie, že v našich väzniciach nemáme Jeanov Valjeanov a ani nedávny prípad známeho herca nie je toho príkladom. Vítam návrh, ktorý je tu, ktorý je tu uvedený a som zvedavý, ako sa zrealizuje, aby sa konečne nielen predložila právna úprava zodpovednosti právnických osôb v trestnom práve. Tá už predložená bola v tomto parlamente, ale aby ju parlament aj schválil. Je to dôležité aj kvôli tomu, aby bolo zrejmé, že každý - aj právnická osoba, akokoľvek vplyvná alebo bohatá - pokiaľ a keď poruší zákon, bude niesť zodpovednosť.
K Trestnému poriadku len jedna poznámka. Poviem to veľmi otvorene, ako si to myslím. Myslím si, že pokiaľ chceme trestný proces zefektívniť, odstrániť, odbúrať obštrukcie a v tomto musím povedať, že nespôsobuje obštrukcie väčšinou prokuratúra, ale obhajoba, tak bude potrebné sa výraznejšie zamyslieť nad rozsahom oprávnení obhajoby v prípravnom konaní a nad verejnou obhajobou. A to som veľmi zvedavý, pán minister, že či ministerstvo spravodlivosti príde s takýmto návrhom. Keď som prišiel s návrhom v Trestnom poriadku v roku 2005 verejnej obhajoby, tak to parlament naprieč politickým spektrom vypustil a myslím si, že žiaľ, samozrejme nie všetci, zďaleka nie všetci, ale sú, žiaľ, advokáti, ktorí zneužívajú procesné právo a obhajoby v rámci prípravného konania a myslím si, že tempo spravodlivosti by nemali diktovať ani obvinení, ani ich obhajcovia. Tempo spravodlivosti.
A tým by som sa vrátil k tomu, čo podľa mňa je najzákladnejší problém. A to je naozaj ten faktor ľudský, nie zákony. U nás máme pocit, mnohí politici, ale aj právnici, že ak je nejaký spoločenský problém, jeho riešenie spočíva, že zmeníme zákon. Zmeníme zákon a vyriešime problém. Zákony sú dôležité a potrebné, ale zďaleka nie sú všeliekom. Myslím, že na Slovensku máme priemerne dobré zákony, ako majú iné krajiny Európskej únie. Tam problém nie je. Len je to také najjednoduchšie aj pre politikov, aj pre právnikov povedať: Zmeňme zákon, prijmeme zákon, dáme tlačovku, vyriešené, vybavené, super. Obávam sa, že to také jednoduché nie je. A vždy mi to pripomína jeden spot z 90. rokov v televízii, na ktorý rád spomínam, ak si pamätáte, a to si mnohí asi pamätajú v tejto sále, kedysi ešte za bývalého režimu robil spravodajstvo o poľnohospodárstve pán Maťašovský. To bol taký redaktor v Slovenskej televízii, ktorý chodil po tých družstvách a fúkal tam pšenicu. A v 90. rokoch robil takú reportáž, myslím že z Liptova, ale nemusí to byť Liptov, o nízkej dojivosti kráv. Robil reportáž a pýtal sa tých družstevníkov, čo hovoria, kde je tá základná príčina nízkej dojivosti kráv. A vyšiel taký družstevník z kravína v montérkach, bagančiach, dal mu mikrofón a pýta sa ho: Tak povedzte nám, kde je podľa vás tá, ten najvyšší dôvod, tá príčina tej nízkej dojivosti kráv. On sa tak zamyslel a povedal: V legislatíve. Nebude to celkom tak a myslím si, že, myslím si, že nie je vždy najväčší problém v legislatíve, ale v ľuďoch.
Spomeniem tri príklady z pomerne krátkej doby. Kauza Mello, kauza Harabin, kauza Kováč. Tam bol problém v zákonoch? Bol Mello prepustený z väzby, pretože bol zlý zákon a Trestný poriadok? Nie! Bola to procesná chyba sudcu, úplne evidentná, za ktorú bol potrestaný, síce je v talári na doživotie, ale bude mať na jeden rok znížený plat o 50 percent. A doživotne bude mať zabezpečený výkon svojho sudcovského mandátu.
Kauza Harabin. Bol prípad, keď pán Harabin vysúdil zatiaľ na prvom stupni 150-tisíc eur, pokiaľ sa nemýlim, za to, že prokuratúra potvrdila pravosť jeho rozhovoru s narkobarónom Bakim Sadikim. Potvrdila to v situácii, keď v tomto parlamente chceli kvôli tomu, že pán Mečiar spochybnil pravosť tohto prepisu, poslanci aj SMER-u hlasovať za to, aby tí, ktorí návrh na odvolanie pána Harabina predložili, boli trestne stíhaní. A tento návrh, ktorý neprešiel len kvôli tomu alebo vďaka tomu, že nebol parlament uznášaniaschopný, a medzitým pán generálny prokurátor potvrdil pravosť prepisu, tak potom uznesenie zrazu proste už sa o ňom nehlasovalo. To bol dôvod, že pán premiér vykrikoval, že si nenechá on kritizovať svojho ministra spravodlivosti falzifikátmi, ktoré niekto vyťahuje a treba tých ľudí trestne stíhať. Kvôli tomu bola potvrdená pravosť prepisu! A kvôli potvrdeniu pravosti prepisu Generálna prokuratúra prehrala spor o ochranu osobnosti, čo je úplne absurdné!
Tretí prípad bola kauza Kováč, kde súd prišiel k záveru, že pokiaľ nie je niekto právoplatne odsúdený, tak niekto nemôže vyjadriť svoj názor na takú osobu. Ak by tento prístup mali aj americké súdy, tak by dedičia Al Caponeho sa dostali k obrovským miliónom za ochranu osobnosti, k obrovským miliónom. Lebo Al Capone bol odsúdený len za nejaký drobný daňový delikt. On nebol mafián, on nebol vrah, on nestál na čele zločineckej skupiny. To mu nikdy nebolo dokázané. A našťastie tieto právne názory fungujú len na našich súdoch, nanešťastie teda, musím povedať.
Mrzí ma, že tu už nie je pán minister Borec, lebo som mal na neho ešte pár konkrétnych vecí. Možnože aj ministerstvo kultúry je blízke spravodlivosti, ale poviem, čo som, čo som chcel povedať. Keďže problém je v ľuďoch, tak si myslím, že ak necháme, aby do sudcovských funkcií menovala buď justičná alebo politická elita, tak sa z tohto bludného kruhu nedostaneme. Na čele Najvyššieho súdu je dnes na Slovensku klamár a osobný priateľ mafiána. To nie je podozrenie. To je fakt. Pán Harabin má zvláštny koníček nechať sa usvedčiť z klamstva a z kamarátstva so šéfom albánskej drogovej mafie. A minister spravodlivosti je ticho! Nezávislosť súdu je pohodlné alibi na mlčanie, nech by v tom kresle namiesto Štefana Harabina sedel aj Baki Sadiki.
Generálna prokuratúra nemá na čele nikoho. Jeden z kľúčových postov v tejto krajine v boji proti mafii a korupcii zostáva neobsadený napriek tomu, že parlament nakoniec zvolil kandidáta na vymenovanie. A minister spravodlivosti je ticho! Nezávislosť prokuratúry je pohodlné alibi na mlčanie. Žeby nemal názor, alebo mu očividné prejavy nespravodlivosti neprekážajú? Aj kvôli tomu zvolala opozícia schôdzu, ale vládna väčšina ju zablokovala.
Spravodlivosť na Slovensku je už roky rozdelená na dva svety. V prvom svete vládnu sudcovia a prokurátori s pofidérnymi kontaktmi. Je to svet zvláštnych rozhodnutí, v ktorom sudcovia zakážu vydať knihu o Gorile, v ktorom sa mafiáni prepúšťajú na slobodu, v ktorom ani šesť rokov nestačí na to, aby sa verejnosť dozvedela, či vysokoškolskú študentku prepadli, alebo si bitku iba vymyslela. Je to svet, kde masová vražda spáchaná na predmestí Bratislavy je predmetom pre divadlo sudcov a prokurátorov. Je to zábava. Je to sranda. Je to fun.
V druhom svete sú sudcovia a prokurátori, ktorí sa neboja verejne kritizovať falošnú solidaritu v justícii, ktorí sú ochotní vzoprieť sa priateľským odporúčaniam zhora a ktorí chcú poctivo robiť svoju prácu. Tieto dva svety sú úplne nezlučiteľné. A už dlho zvádzajú boj o podobu slovenského súdnictva. Ktorý svet vyhráva? Čísla, na rozdiel od šéfa Najvyššieho súdu, neklamú. Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky slovenským súdom nedôveruje 70 % občanov. Viac ako dve tretiny, to je zúfalé číslo! A po tohtoročných excesoch nášho súdnictva nie je najmenšia šanca, že sa to zlepší. Takže čo urobíme? Zmeníme znovu zákony a bude to lepšie? Myslím si, že nie. Myslím si, že dozrel čas na oveľa radikálnejšie zmeny. Dozrel čas na to, aby sudcov a prokurátorov volili občania.
A pani spravodajkyňa hovorí to, čo hovorí pán Harabin. Mafia. Pani spravodajkyňa, tento argument, či si to uvedomujete, tak ja vám to vysvetlím, je argument, ktorý, poviem to tak, dokazuje až príliš veľa. Vy si naozaj myslíte, že mafia ľahšie zorganizuje státisíce ľudí ako Súdnu radu, ako tento parlament? Ak naozaj, tak potom zrušme všeobecné voľby. Tento parlament prijíma zákony, trestné zákony, trestné sadzby, Trestný poriadok. Organizuje mafia voľby pre poslancov? Prezident má právo milosti, zmierňovať tresty. Organizuje jeho kampaň mafia? To naozaj myslíte vážne? To sa takto chcete vysmievať občanom, hovoriť im, že keď oni budú rozhodovať o sudcoch a prokurátoroch, tak ich bude ovplyvňovať mafia? To im naozaj chcete takto povedať? Lebo to hovoril aj pán minister v jednej reakcii pred pár mesiacmi a vylepšil to už len pán Harabin. Lebo podľa jeho názoru lepším návrhom z mojej dielne môže byť už iba to, aby sudcov volili priamo väzni v Leopoldove. Vy chcete porovnávať občanov, ktorí platia dane, vzdelávajú svoje deti, rešpektujú zákony, s väzňami v Leopoldove? To myslíte naozaj vážne?!
Súdna moc je treťou mocou v štáte. A preto v demokracii musí svoju legitimitu opierať o zdroj moci. A zdroj moci, pani spravodajkyňa, v tejto krajine sú ľudia, sú občania, žiadne elity, ani akademické, ani politické, ani justičné. A odporúčal by som aj vám, ako aj ministrovi, aby nekonzultoval tieto návrhy s tretím poschodím na Župnom námestí alebo so štvrtým poschodím, lebo ono to tak dopadne. Potom tie názory sú tak blbé, ako bol tento.
Dovoľte mi, ale ešte predsa len povedať jednu vec, ale keď znovu mi je ľúto, že tu nie je pán minister spravodlivosti. A to je prípad, ako ministerstvo zastupovalo Slovenskú republiku v prípade na štrasburskom súde v prípade Harabin proti Slovensku. Mám tu to rozhodnutie. Vždy je dobrým zvykom, že štát, aj keď dôjde k zmene vlády, obhajuje nejakú pozíciu, teda obhajuje pozíciu štátu. Poviem to teda v príklade, pani spravodajkyňa, aby ste vedeli, že ako sa pohybujeme. Keď bola kauza Gaulieder, bolo zrejmé, že ju prehráme, pán Fico bol vtedy náš agent. Zmenila sa vláda, padol Mečiar. My sme pozíciu krajiny obhajovali. Nešli sme do zmieru s pánom Gauliederom, nedali sme vyjadrenia, že jasné, proste, nech vyhrá, proste, však jasne máme argumenty, aj keď bolo zrejmé, že prehráme. Lebo to bolo úplne jasné, úplne každému, však?
Táto vláda robí iné veci. Už ste to urobili raz v prípade pána Lexu, ešte keď vy ste boli na ministerstve, že ste menili vyjadrenie, že a tak asi, asi mal porušené právo podľa článku, tá väzba, no tak treba to. Urobili ste to aj teraz. Teda urobilo to ministerstvo spravodlivosti vašej vlády. Ja mám ten rozsudok, samozrejme, že v angličtine, ale na viacerých miestach je písané, že nová vláda, ktorá vznikla po parlamentných voľbách, poskytla argumenty k tomuto prípadu, ktoré sa výrazne odlišovali od tých, ktoré poskytla vláda bývalá, to je § 111 rozhodnutia. Paragraf 116 vláda ďalej, je to voľný preklad, tvrdí alebo teda už nespochybňuje ďalej sťažovateľove argumenty týkajúce sa aplikácie čl. 6 konvencie dohovoru, či ide o spor o civilné právo, civilné záväzky. Ďalej § 128, ďalší komentár vlády novej z 5. júna tohto roku. Vláda priznáva, čo sa týka možnej zaujatosti sudcov, že tam bola zmena v rozhodnutí Ústavného súdu v porovnaní s jeho predchádzajúcimi rozhodnutiami, a teda necháva rozhodnutie týchto vecí na súde. Paragraf 129 ďalšiu vec v tomto rozhodnutí necháva vláda aspekt tohto prípadu, že vyvoláva tak závažné otázky podľa dohovoru, že musí byť rozhodnutý tento prípad súdom. No to je jasné, že rozhodnutý súdom. To rozhodne aj tak.
Ja chápem, že vláda Roberta Fica sa nechce nejako zvlášť priznať k pánovi Harabinovi, no kto už by sa v tejto krajine až tak veľmi chcel, asi ani, asi ani pri vašich voličoch to nie je nejaká zvlášť obľúbená persóna. Ale vaše kroky, vašej vlády, svedčia o tom, že ten vzťah veľmi dôverný, možno platonický, pokračuje ďalej. A je to škoda, lebo Slovensko týmto nie sa približuje k cieľu byť právnym štátom, ale sa od tohto cieľa vzďaľuje. Aj preto je môj názor ten, že čas kozmetických riešení zjavne uplynul. Ak sa nepostaví súdnictvo na Slovensku odznova, úplne odznova, aj personálne, ak sa nepretnú tie personálne prepojenia, ktoré bránia výkonu spravodlivosti, tak môžeme nejak meniť parciálne zákony, možnože to bude mať nejaký marginálny prínos, nejaký efekt, ale pomerne malý. Pokiaľ sa neodhodláme, aj keď nám to povedia naši občania, k tomu, aby sme urobili radikálne zmeny v súdnictve, aby sme súdnictvo postavili odznovu.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
16:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:13
Martin PoliačikĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.12.2012 o 16:13 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Pán kolega, ja napriek tomu, že čo sa týka Trestného zákonníka a využívania alternatívnych trestov aj nastavenia mnohých vecí, hlavne ktoré sa týkajú drogovej kriminality, nesúhlasím a tak isto by som asi potreboval nejaké lepšie argumentárium v prospech priamej voľby sudcov a prokurátorov, tak so základnou líniou toho, čo ste hovorili, súhlasím. Ale napadla ma pritom jedna vec. Nie je to náhodou tak, že ten súčasný establishment v oblasti súdnictva je tak zabetónovaný, že už ani v moci SMER-u nie je niečo s tým spraviť? Pretože je možné, je možné, že si nakoniec zvolili byť kamarátom, lebo nemajú na to, aby zmenili pomery. A to by vypovedalo o ešte smutnejšej realite, než akú tu popisujeme doteraz, lebo to by vypovedalo o tom, že tie normalizačné praktiky, o ktorých som hovoril predtým, naozaj nemajú v súčasnej dobe protitlak, protizbraň a že tento vred na slovenskej spoločnosti zrejme bude musieť nejakým spôsobom vyhnisať sám, lebo už nie je človeka s dostatočne ostrým skalpelom, ktorý by bol schopný ho prepichnúť a to svinstvo vypustiť na svetlo Božie.
Ďakujem.
Autorizovaný