11. schôdza

S ďalšou faktickou poznámkou pán Dušan Bublavý.

Som veľmi rád, že poslanci z opozičných lavíc veria a majú dôveru k pánovi ministrovi do budúcnosti, či už to bol predrečník pán Mičovský, alebo aj Štefan Kuffa. A ja som presvedčený o tom, že pán minister dostal dôveru od vlády a možnosť stať sa ministrom, lebo mal by byť ten človek, ktorý má mandát urobiť v justícii poriadok. A verím tomu, a verme všetci, že pán minister spravodlivosti Borec, že tie poriadky naozaj v justícii urobí v čo najbližšej budúcnosti.

S reakciou na faktické pán Štefan Kuffa.

Ďakujem za slovo. Presne som vedel, pán Gál, že budete mieriť na to premietanie a na ten film. No, cez to všetko, že ste to takto povedali, myslím si, že toto je rečnícky pult. Je lepšie povedať voľačo v súvislosti aj s justíciou, aj o topánkach, aj keď možno vám to smiešne pripadá. Ja som si vypočul pozorne aj váš príspevok, o nič nejaký lepší nebol a ste právnikom, nejako ma neoslovil veľmi srdcervúco a je to vždycky lepšie, ako premietať tuná takéto filmy.
Premietanie filmu nie je vhodným spôsobom prezentácie tuná poslanca a je to skôr lepšie, keď ja ukážem aj nejaký ten transparent alebo nejaký ten nápis, to skôr ešte zakceptujem, keď to má ktosi tak pripravené a čo si tuná odprezentuje, ako premietať filmy. Je to rozprava a nie je to film. Film bol vyhlásený, že bude, kto chce a má záujem, máme dole kinosálu, je zvlášť na to určený priestor Národnej rady, kde môžeme pozerať filmy. Alebo potom chcete povedať, pán Gál, že táto snemovňa sa má presťahovať o poschodie nižšie? Tam budeme rokovať? No tak to dajte taký návrh. Najbližšie budete chcieť premietať filmy, tak pôjdeme, celá Národná rada pôjdeme dole do kina a budeme, budeme sledovať potom tieto filmy, ktoré vy ako počúvate a vnucujete tu ostatným poslancom. Chceli ste odpoveď, tak ju máte.

Posledným vystupujúcim v rozprave je pán Jozef Viskupič.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pán spravodajca, (Zaznievanie gongu.)
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
Už to vydržíme, nech sa páči.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
tri kolegyne a pár kolegov, ďakujem, možno nie celkom bez významu tu spomínam toto obsadenie pléna. Mám, mám s tým skutočne problém, pretože, viete čo, páni poslanci zo SMER-u, ja vás aj obdivujem, že ste tu. Tuto (Reakcia z pléna.), tuto, chýba mi Brocka, chýba mi celá Ľudová platforma, ktorá okrem pána poslanca Gála a pána poslanca Eleméra Jakaba tu je. (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
Aj ja som tu.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
No, a máme tu ešte pána predsedajúceho, aby som nezabudol. (Reakcia z pléna.) Aby sme si nejako neskákali, lebo budem sa venovať aj vám, pán spravodajca, sekundu, a chcel by som nejaké dve, tri poznámky k predmetnej téme, ale nedá mi teraz, keďže tu normálne splynuli vášne úplne od, od, od témy, téma využívania rokovacieho poriadku, ja to len doplním, poslanec, rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky. A ja si myslím, že v § 27 v bode 7 by náš rokovací poriadok zniesol zmenu a keďže tu máme aj komisiu, ktorá sa zaoberá aj rokovacím poriadkom, tak okrem toho, že tu nesmieme používať telekomunikačné zariadenia, čo je by the way aj laptop s nainštalovaným skypom, už je to telekomunikačné zariadenie, takže to tu flagrantne porušujeme úplne všetci, outlook je takisto komunikačné zariadenie.
Ale nie, nie o tomto je téma, potom možno aj pri tej právnej istote a neistote, ak si my tu sami nástroj, ktorý má riadiť našu debatu, nevieme vysvetliť. Ja si myslím, že telekomunikačné prostriedky a vôbec, IKT by sa aj do sály hodili a možno pre názornosť používajú sa tu grafy, používajú sa tu niektoré vystúpenia, ktoré by mohli doplniť vystúpenie poslanca. Ja si myslím, že k tomuto už by sme mohli nabrať odvahu a to, že tu každý nosíme mobily, ja som si ho vzal, možno aj ty, Štefan, ho máš so sebou a podľa rokovacieho poriadku nesmieš. V tejto sále, (Reakcia z pléna.) to je jedno, nesmieš ho tu mať. Takže je to tá vec, ktorá nás už tu mnohých trápi a toto by sme mali upraviť.
Ale k veci, konečne. Mám asi tri, tri poznámky a venujú sa hlavne vášmu raňajšiemu vystúpeniu, pán spravodajca, a jednu by som chcel povedať, je to ustálená hladina verzus hašterenie. Vraj teda pán minister priniesol riadením svojho rezortu upokojenie situácie a možno aj pokoj do justície a je to teda pendantom toho, čo zažíval či už rezort, alebo vôbec súdnictvo počas vlády predchádzajúcej, a teda ako keby sa podstav justície aj v súčasnom ponímaní či už spoločnosti, alebo priamo zainteresovaných, či už sudcov, alebo všetkých ľudí z rezortu, podpísala aj budúca vláda, bývalá vláda.
Ja si myslím, že asi sa zhodneme aj, čítajúc vašu správu, ja by som chcel položiť takú jednu základnú a bazálnu otázku, veľmi som ju tu nepočul tak zartikulovanú, či ste spokojný vy, pán minister, so stavom súdnictva? Nemyslím si to a myslím si, že je teraz jedno, či tá debata sa nesie v duchu 23-ročnej, 23-ročného nánosu, ktoré súdnictvo za sebou má, ale ani tu by som nedával tú deliacu linku. Možnože sa treba pozrieť na to v širších súvislostiach a pozrieť sa na to, že súdnictvo nezačalo v roku nula osemdesiatdeväť, ale malo, malo aj predtým nejaký svoj vývoj, a teda či sa urobilo a tuná sa teda dotýkame tej legislatívnej časti, čiže či sa tie pravidlá dobre nastavili. A tu máme potom druhý problém, ktorý tu bol často spomínaný, sú, sú, súvisí s personálnym obsadením čestnosti, nečestnosti, nie je mojou úlohou to posudzovať, jednotlivých sudcov a podobne.
Čiže, pán, pán spravodajca, nemyslím si, že to hašterenie a vyvolávanie nejakých vecí bolo, a vyťahovanie, bolo samoúčelné. Bol tu obrovský spor medzi vedením Najvyššieho súdu a ministerstvom a ja si nemyslím, že bol samoúčelný, lebo ten, ten spor, ak sa naňho skúsime pozrieť z príčiny jeho samotného, odkiaľ vznikol, tak pravdepodobne tuná by nemal byť nikto kľudný. Nemal by byť, možnože sa nebudeme teda celkom súhlasiť, ale aj z môjho pohľadu tuná žiadne upokojovanie situácie nie je vhodné. Skôr naopak, myslím si, že tak, ako vy ste spomínali, že tu bol nejaký boj medzi ministerstvom a Najvyšším súdom, nebol samoúčelný a nemôžeme ho dať do nejakej bubliny alebo jednej, jednej krabice, jednej krabice hašterenia.
Križiacku výpravu, ja si nemyslím, že, že by som to nazýval takto. Sledoval som to z takého trošička postu opozície v koalícii a možno si pamätáte, vy ste to aj pomenovali, že skladali vládu štyri subjekty a nakoniec sa z toho teda vyvinulo šesť politických subjektov a tá politická artikulácia nakoniec priniesla aj tuná pôvodne 16 poslancov, ktorí sme, sme boli štyria a v tomto duchu, a to je tá druhá poznámka k vám, vy ste to napriek tomu, že ste sa snažili byť veľmi faktický a vecný, vniesli do toho obrovské politikum. Pod témou, že budete hovoriť o faktoch a že teda súdy jednali 289-tisíc prípadov a tuná niekto si vyberá iba niektoré a na nich demonštruje stav súdnictva, že to nie je veľmi korektné. Tak ja si zase nemyslím, že je veľmi korektné vnášať tú politickú kultúru, ktorá sa tu hovorí, alebo ktorú sa snažíte sem dať, že ľavo-pravé riešenia, alebo súčasná vláda verzus minulá vláda a celá štúdia, ktorá bola vypracovaná, bola vlastne vypracovaná nie pod vašou vládou, ale za vlády Ivety Radičovej, lebo ste tam hovorili presné termíny, kedy ten zber údajov o stave súdnictva, že sme skončili štvrtí od konca, že teda ako keby za tento stav viac mohla bývalá vláda ako táto súčasná.
Ja by som si tuto dovolil len niektoré otázky, či sa teda niečo za tých osem mesiacov zmenilo tak, že by tá štúdia dopadla inak napriek snahám, ktoré ministerstvo spravodlivosti, a pánboh zaplať za ne, má. Takže ja vás skúsim aj poprosiť, neviem, či sa to bude celkom dať, ak by sme dokázali pri stave súdnictva, pri tom, čo ho čaká, aká obrovská reforma by tam mala prísť, pretože ani pán minister jeho slovami nie je spokojný s tým stavom, nie je s tým spokojná verejnosť, nie sú s tým spokojní mnohí poslanci a napriek, a ja to poviem na plné ústa, a napriek neúprimnosti tejto debaty, pretože som si myslel, že tuná budú do nohy nastúpení minimálne tí, ktorí túto debatu vyvolali a sme tu (Potlesk.), sme tu dvaja z nášho klubu, dvaja, dvaja z MOST-u - HÍD, jeden z SDKÚ a (Reakcia z pléna.), traja, pardon, nedohadujme sa, fakt sa nedohadujme na tom, že koľkí, je to tak, tak smiešne číslo, že ja sa vám nečudujem, že túto debatu sme nakoniec posunuli z odvolávania na debatu o stave súdnictva a tušili ste na, na posledných troch grémiách predtým, tušili ste, že táto debata nebude mať úprimnosť.
Toto nie je dobrý signál. Toto nie je dobrý signál pre verejnosť. Môže to byť aj dokumentované tým, že v rozprave, v ústnej časti, keďže a tuná robí pán predseda parlamentu úžasnú vec. Pán predseda parlamentu odhalí niektorých kolegov, ak zruší hlasovanie. Ak pán, ak nie je žiadne hlasovanie, proste, nemáme tu dostatok poslancov, bavíme sa do betónu, do múru, do prázdnych lavíc.
Ja by som chcel povedať tretí okruh tém alebo témy, ktorú by som chcel a spomínal to tu, myslím, že pán poslanec Šebej, a to je zamyslieť sa možno nad zmenou ústavy. On to nazval ako v rámci trojdelenia moci, ako keby sme tu mali stále, alebo z hľadiska teda prokuratúry štvrtú moc, či už to bude ústavné, alebo nejakým spôsobom zamyslieť sa aj odborne, keďže ja nie som právnik, ale ani pán poslanec Šebej nie je, či priznať a ísť na spôsob český, ktorí zaviedli takzvané Státní zastupitelství a podobne, či nebude tou správnou cestou na, a teraz prečo? Prečo si ja nemyslím, že stav justície u nás je dobrý? Lebo okrem tých známych médiami prepieraných vecí ohľadom generálneho prokurátora, ohľadom pána Harabina, ohľadom prieťahov v súdnom konaní, ohľadom vymožiteľnosti práva, ohľadom vôbec dôvery v systém, ohľadom obrovských korupčných podozrení a napriek tej obrovskej robote sudcov, ktorí riešia 289-tisíc prípadov, je treba čosi spraviť a možnože táto debata je.
Štefan Kuffa spomínal jedno také právnické heslo. Myslím, že sa, že je to Ulpiniánovo heslo a znie v latinčine "honeste vivere alterum non laedere, suum cuique tribuere" čo teda znamená čestne žiť, nikomu neškodiť, a ty si spomínal ten záver, dať každému, čo jeho jest, je presne to, pod akým heslom by sa mohol rezort spravodlivosti vydať a bolo by teda dobré, aby sme sa konečne dopracovali k tomu, že všetky témy, ktoré som vymenoval, budú môcť byť odpovedané.
Vadí mi teda, na záver poviem, vadí mi možná úprimná alebo neúprimná debata a tým, že sme boli piati poslanci z nášho klubu prihlásení ústne, pretože sa blížil záver schôdze, pretože dnes hlasovanie nie je, tak nabudúce, dúfam, že ukážeme verejnosti to, že s tou justíciou to myslíme vážne, prídu, po čom ste vy volali, pán spravodajca, odborné a nie formálne debaty na výbore, čo je možno aj kritika teda do vašich rád. Spomínali tu, že dvadsaťminútová, dvadsaťminútová debata na výbore nemôže byť tou debatou (Reakcia z pléna.), alebo štyridsaťpäť. Zároveň si myslím, že v pléne by sa mohli, ak to naozaj poslanci myslia vážne, baviť o stave súdnictva aj v hodinách, ktoré, ktoré tomuto príslušia. Proste stav justície nie je zlý iba v pracovných hodinách, stav justície je zlý aj v 19.48, čo je práve teraz. Nechcem zdržovať, nie som právnik, tie, tie všeobecné veci, ktoré som hovoril a považoval som si za poznámky povedať, som povedal. A výpoveď o nemoci tretej moci sme mali možnosť vidieť v kine, bola tu snaha pána poslanca Hrnčiara niektoré ukážky ukázať tuná v pléne a podľa mňa toto je kultúrne spracovaný dokument, ktorý minimálne zdvíha prst a hovorí o tom, že niečo je hnilé v štáte dánskom. Takže dúfam, že ak táto debata bude otvorená aj v následných obdobiach, sa kdesi posunieme.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca Viskupiča sú jeden, dva, tri faktické poznámky.
Nech sa páči, Gábor Gál.

Ďakujem za slovo. Milujem tieto poznámky do radov opozície a do radov koalície žiadne, no už sme si zvykli, z predstaviteľov OĽaNO ste tu len traja, samí experti na právo, samozrejme!
Pán poslanec Viskupič, k veci boli vystúpenia, ktoré dávali rečníci, ktorí boli prihlásení predovšetkým písomne, až na pár výnimiek boli teda aj ústne prihlásení rečníci, ktorí debatovali k téme. Ostatné príspevky do tejto debaty, do tej rozpravy, túto debatu o stave justície úplne zabili. Ale doslovne zabili. Vystúpenie, vystúpenie a la uspávač hadov, prepáč, pán kolega, k ničomu nevedie a keď si dával pozor, tak si si mohol všimnúť, že auditórium aj z koalície, aj z opozície odišlo práve vtedy, keď prišli na rad vystúpenia notorických polyhistorov, ktorí ku všetkému vystupujú a všetkému rozumejú, ale prínos do tej debaty je troška taký vágnejší. Podobnú poznámku musím tlmočiť aj z úst pána podpredsedu parlamentu Figeľa, ktorý nemôže vystúpiť, ale boli, bola tu celá opozícia, kým sme sa bavili o téme a nie o topánkach, o neviem akých zážitkoch zo súkromného života, o téme. A bavili sme sa. Táto diskusia nebola bezcenná. Malo to svoj význam. Ale len dovtedy, kým sme sa nebavili o rôznych veciach, len nie o stave justície. A dovtedy tu bol každý. (Potlesk.)

S ďalšou faktickou pán Dušan Bublavý.
Dušan Bublavý, nech sa páči.

Pán poslanec Viskupič, ja som zaznamenal v tvojom príspevku dve pravdy, ktoré naozaj sú, že bolo dobré, že sa upustilo od odvolávania pána ministra Boreca. To je naozaj veľká pravda. A tá druhá, čo som zaznamenal, že pri správe, ktorú si opozícia vyžiadala, že naozaj dokonca tá opozícia nech je už akákoľvek, či je rozhádaná, alebo akokoľvek na tom opozícia je, mala by tu byť do konca, lebo si tú správu vyžiadala ona.