11. schôdza

Vtipné, že ste začali s tým, že nechcete túto tému politizovať, ale dostali ste sa do takého úplne najnižšieho levelu primitívneho bulváru. Ale keď chcete, ja napríklad ten palubný lístok mám, samozrejme, ale ja neviem, či toto je teda vaša hlavná parlamentná agenda. Ale obdivujem, že toto je teda hlavná téma vašej politickej práce. Najmä, keď ste použili túto otázku v súvislosti s takou vážnou tragédiou, ako sa tu stala. Takže ja len zopakujem, že ma mrzí, že ste na takejto nízkej úrovni bulvárnych otázok. Obzvlášť v súvislosti s takouto naozaj vážnou vecou, ktorá sa tu stala.
A čo sa týka vyšetrovania, prebieha vyšetrovanie, keď budú známe závery vyvodia sa z toho aj dôsledky.
Ďakujem, skončil som.

V poradí tretiu otázku položila pani poslankyňa Hufková, je tu prítomná, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a otázka znie: "Vážený pán podpredseda vlády, pán minister, konečne mnohé firmy nebudú využívať práce na dohodu preto, že je to pre nich lacnejšie, ako by zamestnali daného pracovníka na pracovnú zmluvu. V súčasnosti zamestnávatelia platia za dohodárov len úrazové a garančné poistenie. Vysvetlite výhody pre dohodárov od 1. 1. 2013. Ďakujem."
Nech sa páči, pán minister, prosím o odpoveď.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Tak isto, pani poslankyňa, ďakujem za otázku, za dôveru, s ktorou ste sa na mňa obrátili s touto témou, i keď musím hneď podotknúť, že trochu vedľa, lebo je to téma, kľúčovo, ktorá sa týka rezortu práce. A ja na rozdiel od mnohých svojich predchodcov si naozaj nemyslím, že rozumiem všetkému na tomto svete, ale pokúsim sa odpovedať aj na túto otázku.
Pravdou je, že postavenie ľudí zamestnaných na dohodu, tzv. dohodárov rieši zákon o sociálnom poistení, ktorý je v zmysle kompetenčného zákona v pôsobnosti pána ministra práce, ako som bol spomínal. Povinnosť platiť poistné z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bola zavedená zákonom č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a tak isto bola upresnená potom ešte poslaneckými návrhmi práve vašich kolegov pána poslanca Jána Podmanického, Vila Jasaňa a Jany Vaľovej. A týmto nadobudol tento zákon terajšiu podobu, lebo sa tak posledne dialo v podstate na konci novembra tohto roku.
Vyššie uvedenými novelami sa rozšíril okruh príjmov, ktoré podliehajú plateniu poistného o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Cieľom zavedenia platenia poistného z dohôd je zrovnoprávnenie, naozaj to slovo je dôležité, zrovnoprávnenie postavenia tzv. dohodárov so zamestnancami v pracovnom pomere a zabezpečenie ich sociálnych istôt vo forme dávok sociálneho poistenia, teda dôchodkových dávok, nemocenských dávok a dávky v nezamestnanosti. Do konca tohto roku platí zamestnávateľ z každej dohody uzatvorenej so zamestnancom poistné na úrazové a garančné poistenie, ale od 1. januára budúceho roku bude zamestnávateľ platiť okrem poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie spolu so zamestnancom aj poistné na dôchodkové poistenie, ak ide o nepravidelný príjem z dohody, alebo poistné na dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie a tak isto poistenie v nezamestnanosti, ak ide o pravidelný mesačný príjem z dohody. Okrem platenia poistného na sociálne poistenie bude zamestnanec a zamestnávateľ platiť aj poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré však nie je súčasťou toho sociálneho poistenia, ako ho poznáme.
Výnimky z platenia poistného boli zavedené pre poberateľov starobného dôchodku a výsluhového dôchodku. Samozrejme, ak takýto poberateľ dovŕšil dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení. Tak isto sú výnimky pre poberateľa invalidného dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku a zároveň aj pre študentov, ktorí vykonávajú práce na základe dohody o brigádnickej práci študenta.
Poberatelia invalidného dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku a ich zamestnávatelia nebudú povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti a poberatelia zase starobného dôchodku a výsluhového dôchodku a ich zamestnávatelia nebudú povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti a invalidné poistenie.
Takže vidíte, že ten systém sa síce do veľkej miery zjednocoval, ale stále sú tu výnimky na niektoré kategórie ľudí, ktorí sú špeciálne ohrození z hľadiska aj prístupu na trh práce.
Študenti a ich zamestnávatelia nebudú povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. A študent si však môže určiť jednu dohodu najmenej na obdobie jedného kalendárneho mesiaca, na základe ktorej nebude z tejto dohody ani povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem z tejto dohody alebo priemerný mesačný príjem nepresiahne stanovenú sumu. Pre študenta do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, bude maximálna suma mesačného príjmu, ktorá nebude podliehať plateniu uvedených poistných, vo výške najviac 66 eur a pre študenta od nasledujúceho mesiaca, to znamená, keď dovŕšil 18. rok a viac, až do 26. roku veku to bude najviac 155 eur. Ďalšie otázky s dôverou smerovať na môjho kolegu Jána Richtera.
Ďakujem. Skončil som.

Pani poslankyňa nechce položiť doplňujúcu otázku.
V poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško pre ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Zvolenskú, ktorú zastúpi v odpovedi pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
Otázka znie: "Aké sú štatistiky rastu nákladov občanov Slovenskej republiky na lieky od roku 1993? Koľko máme v Slovenskej republike lekární, aké je porovnanie v ich počte so štátmi Európskej únie? Koľko percent je sieťových lekární v Slovenskej republike a komu patria? Prečo ceny liekov stále kolíšu? Aká je možnosť lobingu na komisiu, ktorá rozhoduje o cene liekov? Ako možno pomôcť seniorom, najmä tým, ktorí majú nízke penzie, pri nákupe liekov? Čo robí ministerstvo v prospech prevencie osôb, alternatívnych medicín, v propagácii zdravej výživy, športu? Ak zakážeme vernostné systémy v lekárňach, prečo ich nezakážeme aj na benzínových pumpách, v obchodných reťazcoch, pri predajných akciách? Aké sú pravidlá lobingu farmafiriem na lekárov?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte, ako aj oznámte ukončenie odpovede.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, pokúsim sa vám sprostredkovane odpovedať na vašu otázku za moju kolegyňu, i keď celkom iste ju nemám šancu nahradiť, ale pokúsim sa zodpovedať v intenciách toho, ako odpoveď jej ľudia, odborníci na ministerstve pripravili.
Na Slovensku máme momentálne viac ako 2000 fungujúcich verejných lekární. Približne 15 % lekární tvoria tzv. sieťové lekárne.
Počet lekární na stotisíc obyvateľov vo vybraných krajinách OECD, dovolím si ponúknuť niektoré štatistické čísla tak, ako bola vaša otázka postavená. Začnem asi priemerom OECD, ten predstavuje priemer 28,4. V rámci Európskej únie sa pohybuje ten priemer od 77,7, čo je Grécko, až po 8,4, čo predstavuje priemer Dánska. Pre vašu informáciu, priemer Slovenska je 27,8. Z našich susedov - Poliaci 29,6, Maďarsko 27,5, Česká republika 22,9, Rakúsko 26,5. Dá sa to scharakterizovať, že sa nachádzame cirka v strede toho rebríčka a sme veľmi blízko tomu číslu OECD.
Cenotvorba liekov je presne zadefinovaná v legislatíve Slovenskej republiky, v zákone o cenách, v zákone o rozsahu úhrady za lieky a zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pri stanovovaní cien sa presne riadi podľa ustanovení vyššie spomenutých noriem. Celý proces cenotvorby je verejne dostupný na internete, webovej stránke Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Proces, akým, čo, kedy má byť zverejňované, je opísaný vo vyššie uvedenom zákone v plnom jeho rozsahu.
Cenotvorba liekov na Slovensku je jednoznačne jedna z najtransparentnejších v rámci celej Európskej únie. Možnosť lobingu vzhľadom na úpravu legislatívy je vylúčená. Terajšie vedenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s odbornou verejnosťou upravilo vyhlášku o tzv. klastrovaní, ktorú váš kolega pán poslanec Uhliarik pripravil bez akejkoľvek konzultácie s odborníkmi, čoho výsledkom sú neskutočne vysoké doplatky za lieky. Úpravou vyhlášky sa jednoznačne znížia doplatky za lieky, čo bude mať pozitívny benefit najmä pre chronicky chorých seniorov s nízkymi dôchodkami. Priznám sa, pán poslanec, že mňa táto informácia ako ministra práce a sociálnych vecí aj osobne veľmi potešila.
Zároveň včera parlament schválil novelu vyššie uvedeného zákona o rozsahu, ktorej súčasťou je aj možnosť zliav na doplatkoch za predpisované lieky, zdravotnícke pomôcky na poukaz či dietetické potraviny, seniorov v tejto oblasti nevynímajúc. Táto zmena je za posledných desať rokov asi najpozitívnejšou správou pre slovenského pacienta, ktorá jednoznačne bude pacientovi šetriť jeho peniaze.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pravidelne pripravuje národné programy zdravia, ktoré zahŕňajú aj vami spomínanú oblasť prevencie a propagácie zdravotného životného štýlu, zdravého životného štýlu. Veľmi aktívnym programom je kardiovaskulárny národný program, či onkologický program. V tomto kontexte Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky aktívne komunikuje aj so seniormi, tak ako aj s inou laickou verejnosťou a bude tak robiť aj v budúcnosti.
V súčasnosti prebieha diskusia s odborníkmi aj s pacientskou verejnosťou a organizáciami ohľadom tvorby Národného diabetologického programu. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je rovnako aj odborným garantom mnohých celoslovenských projektov, za všetky spomeniem aspoň jeden "Výživa ako liek".
Vernostný systém je marketingový nástroj, ktorý do zdravotníctva podľa nás nepatrí. Lekáreň je zo zákona definovaná ako zdravotnícke zariadenie a nie ako obchodná prevádzka. Lekárnik nie je predajca či obchodník, ale zo zákona je definovaný ako zdravotnícky pracovník, ktorého hlavnou úlohou je odborné poradenstvo pre pacientov. Vernostný systém sa na prvý pohľad javí ako šetriaci systém prospešný pre pacientov. Nie je tomu ale tak, pacient si v rámci vernostného systému zbiera za svoje nákupy v lekárni tzv. vernostné body na svojej vernostnej karte, za ktoré pri svojom ďalšom nákupe v sieti lekární, ktorá mu danú kartu vydala, nakúpi častokrát doplnkový sortiment, ktorý v mnohých prípadoch ani nepotreboval. V konečnom dôsledku pacient v takejto lekárni minie viac a je nútený navštevovať iba tú jednu konkrétnu lekáreň. Pacient si príde po radu aj do malej lekárne, kde sa mu personál, je pripravený viac odborne venovať, a následne kvôli pleťovému mlieku či vernostným bodom ide do svojej sieťovej lekárne. Tržby a zisky siete lekární tak stúpnu na úkor pacienta. Dôsledkom sú podliečení pacienti, najmä seniori s vernostnými bodmi či pleťovými mliekami.
Pravidlá lobingu farmafiriem na lekárov sú definované ustanoveniami zákona o lieku a majú celkom jednoznačný charakter. Rovnako včera schválená novela tohto zákona prináša povinnosť pre farmaceutické spoločnosti hlásiť každý mesiac počet návštev zdravotníckych pracovníkov vrátane lekárov, počet lekárenských zástupcov - reprezentantov, ktorí tieto stretnutia absolvovali. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky tieto údaje bude zverejňovať na svojej webovej stránke. Toto opatrenie má prispieť k zvýšeniu transparentnosti vo vzťahu farmaceutických spoločností a zdravotníckych pracovníkov.
Skončil som, pani podpredsedníčka Národnej rady.

Ďakujem, pán minister.
Chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pán poslanec.

Tieto otázky som položil vlastne včera, mnohé iné, no a pani ministerka na ne odpovedala, by som povedal, vyhlásila dosť neférové slová. K tomu sa nechcem vracať.
Odpoveď, v podstate som s ňou spokojný. Len som poukázal včera, že naozaj zdravotníctvo nie je senior-friendly a že mnohí si dnes nemôžu dovoliť mnohé zdravotné stránky. A to, že lieky sú dnes tretím biznisom vo svete, po zbrojárstve a po drogách, by Slovensko nemalo prijať. Hoci ho prijíma, u nás dvestotisíc ľudí berie viac ako desať liekov, 1,3 mld. eur sa minie na lieky ročne. Do lekární sa 100 ton liekov vracia každoročne do koša. Čiže svojím spôsobom plytváme, v tom je vinné aj zdravotníctvo, aj ľudia. Proste predpisujeme, niekto to zaplatí. Tento moment, systémový, mi v tej odpovedi chýba, aj keď na moje otázky tu bolo zodpovedané.
Poznámka, že zdravotníctvo je čierna diera, do ktorej keď dáme desaťkrát viacej, vždy to rado minie, je pravda. Je to predsa len povolanie, aj zdravotníctvo, aj lekárnictvo, tak ako je povolanie kňaz, tak ako je povolanie učiteľ, tak ako je povolanie vedec. V tomto smere by zdravotníctvo nemalo byť biznis. K tomu by sme sa my, ako sociálny štát, ktorým chceme byť, mali približovať.
Ďakujem.

Nepoložili ste žiadnu doplňujúcu otázku. Chcete konšt... (Prerušenie vystúpenia ministrom.)

Pán poslanec, budem vašu reakciu tlmočiť pani ministerke.

Ďakujem pekne.
Ďalšiu otázku, v poradí piatu, položil pán poslanec Ľuboš Blaha podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi. Pán poslanec, poprosím, na pána ministra je položená otázka, dobre?
A otázka znie: "Ako hodnotíte nedávno medializovaný návrh z dielne SDKÚ - DS, aby sa na Slovensku zaviedla daň z každej finančnej transakcie?"
Prosím o odpoveď, pán minister, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.