12. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Budem sa snažiť byť vecný vo svojej faktickej poznámke a reagovať na to, čo hovoril pán Poliačik vo svojom príhovore v časti centrá voľného času.
Ja môžem z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že tie problémy v roku 2013 určite budú. Tie problémy v školstve sú naozaj veľmi veľké, potvrdzuje to aj fakt, že napríklad na mestskom zastupiteľstve v Martine, keď sme schvaľovali mestský rozpočet v súlade s memorandom medzi ZMOS-om a vládou, ktorý bol o 22,6 % nižší oproti roku 2012, rozprava trvala 5 minút a keď sa schvaľovalo všeobecne záväzné nariadenie o financovaní školstva, tak tá rozprava trvala takmer dve hodiny. A zhodou okolností včera bolo mimoriadne mestské zastupiteľstvo, kde prišli takmer všetky centrá voľného času z okolia Martina a prosili mesto Martin, aby sme ich teda zachránili, lebo zaniknú.
Ja chápem, že ministerstvo školstva chcelo potrestať tie centrá voľného času, ktoré zneužívali situáciu a ktoré podvádzali, ale pri súčasnej platnej legislatíve budú postihnuté aj tie centrá, ktoré jednoducho sa správali zodpovedne. Ja poviem konkrétny príklad: Centrum voľného času Domino vo Vrútkach, Centrum voľného času v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Kamarát v Martine, deti z Martina chodia aj do Vrútok aj do Martina, bližšia košeľa ako kabát. My jednoducho budeme preferovať to, aby sme podporili svoje vlastné centrum voľného času, lebo je to prirodzené, nepôjdeme sami proti sebe a to druhé centrum voľného času zrejme bude mať problém. Takže treba nechať čas a zrejme sa budeme musieť k tejto téme asi v dohľadnej dobe asi vrátiť. Ďakujem.

Ďakujem za podporné faktické poznámky od mnohých kolegov, tí počúvali. Mrzí ma, že jednak tu máme kolegov, ktorí keď sa ozvú, tak musia jedine útočiť na osobu a musia to robiť dokonca takým spôsobom, že zjavne nevedia čítať s porozumením, lebo keby si boli prečítali, čo som ja bol býval na tému drogovej politiky tohto štátu povedal, tak by vedeli, že som posledný človek, naozaj posledný možno v tejto sále, ktorý by odporúčal komukoľvek, komukoľvek sa dostať do problémov s drogami. A mrzí ma, že si neprečítali poriadne ten rozhovor, lebo by vedeli, že na základe skúseností ktoré mám a za ktoré sa nehanbím by som veľmi rád inicioval mnohé zmeny, ktoré by týmto ľuďom mohli pomôcť.
A to isté, to isté je v školstve. Mám skúsenosti, viem, ako sa veci dajú robiť dopredu, mám aj výsledky. Slovenská debatná asociácia dodnes existuje a je považovaná za naozaj prvotriednu vzdelávaciu inštitúciu, napriek tomu, že je vedená iba samotnými študentami a beží na svojej vlastnej metodike, ktorú si vytváral dlhé roky. Takže ja mám výsledky za sebou a viem, že niektoré veci fungujú a niektoré veci nefungujú. Z tej pozície môžem povedať v školstve, že veci, ktoré pán minister presadzuje jednoducho fungovať nemôžu, lebo nie sú nastavené na 21. storočie a nie sú nastavené na to, aké deti by mali a akí študenti by mali vychádzať z tohto systému.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, musím na niektoré veci reagovať, ale nie invektívami, ale faktami.
Ak sme išli vo vzťahu k súkromným centrám voľného času, tak sme sa rozhodli v rámci šancí pre každého, že každé dieťa v tejto vlasti má dostať finančné prostriedky na činnosť v rámci samovzdelávacích a rôznych ďalších aktivít, každé dieťa, aj to rómske, aj to nerómske. Toto bola moja cesta, a preto ste povedali, každé dieťa môže dostať rovnaký balík peňazí.
Čo sa týka školských klubov. Predchádzajúci stav umožňoval, aby obec, ktorá mala v základnej škole len 25 detí, mala v školskom klube prihlásených 300 detí, často fiktívne a na tie dostala peniaze. Dnešný stav umožňuje, aby dostala obec peniaze len na maximálne toľko detí, koľko je v základnej škole, keď hovorím o škole základnej na jej území. Keďže tento počet je zhruba trikrát väčší, ako je detí v školskom klube, boli koeficienty primerane upravené, aby neprichádzalo k tomu, to, by som povedal neprimeranému zvýhodneniu.
Vážení, musím povedať aj potvrdiť, čo povedal pán primátor a poslanec pán Hrnčiar, ja mám správu zo Súkromného centra voľného času v Martine. To bude fungovať. Samozrejme, budú musieť niektoré iné centrá zaniknúť, či sú to, lebo ide o kvalitu, aby bolo to centrum skutočne, vytváralo všetky podmienky. A to súkromné centrum voľného času, mi napísali z Martina, že sú pripravení na fungovanie, a je to povinnosťou na jednej strane mesta a na druhej strane rodičov, lebo každý rodič teraz vie, kde má dieťa v trvalom pobyte a môže, pretože tu ide o otvorenú samosprávu, kontrolovať či to dieťa dostalo ten normatív v rámci originálnych kompetencií a môže byť umiestnené kdekoľvek, v tom dobrom slova zmysle, aby predovšetkým mohlo byť, mohli byť zabezpečené jeho mimoškolské aktivity, či to bude v centrách voľného času, či to bude v základnej umeleckej škole alebo či to bude v školskom klube. Pre mňa je dôležité, aby to dieťa nezostalo na ulici a patrí to každému dieťaťu v tejto spoločnosti, každému dieťaťu v Slovenskej republike.
Štátne vzdelávacie programy a školské vzdelávacie programy, muzika, ktorá beží stále, ale musím vám povedať, že ja robím konkrétne kroky na základe odporúčania Združenia samosprávnych škôl. A to sú všetci riaditelia základných škôl, ktorí tzv. krížové experimenty zo Štátneho pedagogického ústavu odsúdili a nesúhlasia s ním. A ja musím robiť školské, teda štátne vzdelávacie programy po dohode s nimi, pretože to robím pre nich, pre učiteľov. A boli vážne chyby, hlavne ide o základné školy, nehovorím o stredných školách, tam je tá voľnosť ďaleko väčšia, ale na základných školách musíme jasne zadefinovať, čo v prvom stupni, aby sme nemali také výpadky z matematiky, ako sú teraz u štvrtákov, čítať, písať a počítať predovšetkým. Poviem to, ako to hovorila Mária Terézia, toto sú priority a na tom trvajú aj učitelia zo samosprávneho združenia škôl, teda riaditelia škôl, ktorí toto požadovali. Požadovali to v roku 2011, veľmi to kritizovali a my sme nepristúpili. To, čo teraz beží, to je ešte dôvetok toho, čo tu bolo spôsobené. My sme nepristúpili k zmenám, pretože sme povedali, že až od 1. septembra to nabehne v budúcom roku 2013, ale po dohode s ľuďmi, s učiteľmi a odbornými zamestnancami našich škôl. Však toto robíme pre nich, aby mohli kvalitne vzdelávať. Oni to žiadajú a my to musíme, tieto štátne vzdelávacie programy, to minimum nasadiť tak, aby bolo všade rovnaké, to minimum. A to ďalšie, čo sa tam bude vytvárať v rámci školského vzdelávacieho programu, to je vecou učiteľa, aby skutočne ten učiteľ si dotváral ten vzdelávací program v rámci jednotlivých hodín na jednotlivých predmetoch.
Nie je možné, aby na Slovensku fungovala napríklad chémia sa začala učiť v nejakom meste alebo v 6. triede a v druhom meste v 7. triede, my tu máme migráciu, obrovskú migráciu a budú sa tie deti posúvať, aby to... (Ruch v sále. Smiech v sále.) No migrácia existuje. Na to poukázali, na to poukázali priamo riaditelia samosprávnych škôl. Vy sa smejete, pani Žitňanská, vy ste s nimi, však vás vypískali, keď ste tam boli v Tatrách aj s pánom Beblavým. Však o toto ide. No, ale hovorím, vy sa... (Reakcia v pléne. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prepáčte, vy ste smiali tomuto konkrétnemu faktu? Tomuto, oni požadovali, riaditelia škôl. Zavolajte si pani Petákovú, aby sme tieto školské vzdelávacie programy, ktoré pripravilo Krížove, štátny, Krížov Štátny pedagogický ústav - ako námestníka riaditeľa, aby ich zmenil. Oni to požadovali a ja to robím pre nich, pre učiteľov a pre tie deti, ktoré majú byť vzdelávané.
Pýtate sa, že prečo neruším priamo riadené organizácie. Vážení, všetky aj za Mikolaja, aj za Jurzycu sú tam národné projekty. Národné projekty, ak by som zrušil jednu organizáciu, musím vrátiť všetky peniaze, ktoré tam boli preinvestované na školy, musel by som vrátiť zo štátneho rozpočtu Európskej komisii. Tento problém mám a to je celkom prirodzený problém, ktorý tu je. A ja si to nemôžem dovoliť. Samozrejme, budeme niektoré činnosti týchto ústavov alebo týchto zariadení modifikovať, aby nerobili sa v každom ústave jedno a to isté, ale tieto ústavy a tieto organizácie musia zatiaľ zotrvať, pretože plnia úlohy, ktoré sú v rámci národných projektov čerpania európskych fondov pre naše školy.
A napokon, viete, je mi smutne, keď sa tu spomína Spevácky zbor slovenských učiteľov. Vážení, toto teleso má obrovskú históriu od prvej republiky. Skladali sa na to učitelia. Zakladali ho mnohé osobnosti našej kultúry, učiteľské osobnosti našej kultúry. A ja, ak by som toto teleso zrušil, tak by som sa podpísal na to, že som nekultúrny minister, a myslím si, že žiaden minister, ani tí čo boli predo mnou by takéto kultúrne teleso nikdy nezrušili. Reprezentuje nás dobre, a ak potrebuje nejakú podporu, aj tú podporu, ktorú majú zo strany školstva budú mať, pretože je to naša prezentácia a je to Spevácky zbor slovenských učiteľov. Viete si predstaviť, že by to v Českej republike alebo v Maďarskej republike, alebo v Poľsku zrušili? Asi nie.
A napokon, áno, uvažujeme o tom a budeme o tom diskutovať, že možnože jedna z alternatív je to, aby riaditelia všetkých našich škôl boli platení priamo z ministerstva. Aj to je cesta, aby boli slobodnejší, aby mohli rozhodovať slobodnejšie. Ale to treba nastaviť, to sa nedá zo dňa na deň. Ale naozaj táto cesta tu je. A ja sa k nej plne hlásim, ale hľadám možnosti, ako ten systém urobiť únosný. A viete, že sme urobili aj niektoré konkrétne kroky k samospráve, že sme ten normatív, ktorý ide a hovorí, opakovane hovorím, má ísť 100 %, nie 90 % na mzdy učiteľov, aby išiel na mzdy učiteľov a pedagogických a odborných zamestnancov, aby riaditeľ školy o ňom rozhodoval a predovšetkým tieto peniaze aj spravodlivo transparentne na svojich školách rozdeľoval.
Startupy, spin-offy, to som tu hovoril dávno, dávno nielen v oblasti technologických centier, ale aj vo vzťahu k vzdelávaniu. Máme túto cestu a ideme touto cestou modernizácie nášho školstva, ale, samozrejme, nie je to možné nabehnúť a veľmi rýchlo urobiť za osem mesiacov. Ja sa pýtam, čo sa tu udialo za dvadsať mesiacov? A ja za osem mesiacov v podstate som zodpovedný za všetko.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja vás poprosím, aby ste povedali presne, kedy ma v Tatrách kto vypískal. Naozaj vás poprosím, aby ste to zistili. A kedy mňa v Tatrách nejaké združenie alebo niekto vypískal, pretože to nie je pravda. Ja už minule som hovorila, že by som bola veľmi rada, kebyže prestanete klamať, pretože sa zaradíte v rebríčku po vašom predsedovi na druhé miesto. Takže ešte raz poprosím, dátum, čas, za akých okolností, kto ma vypískal. Inač budem žiadať o ospravedlnenie, lebo to nie je pravda.
Ale teraz vecne k tomu, čo ste povedali. Ja môžem len tlieskať tomu, že chcete alebo že vaša cesta je, aby každé dieťa dostalo rovnakú šancu alebo rovnaký balík peňazí na voľnočasové aktivity. (Ruch v sále.) Čiže tomuto tlieskam, hoci ma nepočúvate, chcem povedať, že áno, tomuto vášmu výroku tlieskam a naozaj som za to, aby všetky deti mali šancu. Problém ale je, že tú šancu nebudú mať, pretože tá samospráva nemusí použiť tie peniaze na voľnočasové aktivity týchto detí a už sa to tak deje, už to tu aj Martin Poliačik spomínal.
Keď sa bavíme o tom, alebo aj vy ste teda vlastne pripustili, že áno, niektoré centrá zaniknú, ale že zostanú tie kvalitné. Práveže toto nie je cesta k tomu, aby prežili len tie kvalitné. Prežijú tie, ktoré proste nejakým spôsobom dokážu si zazmluvniť tie deti, tie možno nejaké šikovnejšie, ale to nie je o kvalite. To sa mýlite, keď si myslíte, že prežijú len tie kvalitné. Prežijú tie, ktoré budú, napríklad čo sa týka vzdialenosti od bydliska toho dieťaťa vyhovovať, ale nemusí to byť to najkvalitnejšie.
A iba posledná poznámka k tomu, čo ste povedali, že chcete rozpisovať učivo po stupňoch vzdelania. Áno, súhlasím, nie po ročníkoch, ale po stupňoch vzdelania. Ďakujem.

Ďakujem. Pán minister, hovorili ste o upravených koeficientoch. Vy ste ich úplne ponížili tak, aby tam išlo čo najmenej na tie školské kluby detí. A ja vám uvediem len malý príklad. Ak chce rodič poslať dieťa do školského klubu do inej obce, pretože tá daná obec neposkytuje napríklad doučovanie z matematiky, z angličtiny, tak tým pádom vy ste im odstrihli financovanie a nemá ten dotyčný šancu, pretože on nechodí do tej školy, ale chodí do druhej obce, prípadne do mesta okresného. Takže takto ste odpísali časť žiakov, ktorí by sa chceli vzdelávať nie v tom, čo poskytuje škola, pretože to poskytuje zrejme dosť málo, ale to, čo by potrebovali oni, čo by si zvyšovali svoju vlastnú odbornosť a tým pádom ste ich odpísali.
Hovorili ste o kvalite. Súkromné centrum voľného času dávalo pomôcky ku svojej činnosti pre svojich žiakov, pre svoje deti. Verejné v takej istej činnosti nedávalo nič. Tak kto poskytoval vyššiu kvalitu, pán minister? Takže nerozprávajte tuná bludy! A že súkromné centrá sú menej kvalitné, pretože ja mám, naopak, informácie, že tie mestské, teda verejné, ktoré poskytovali činnosti, boli menej kvalitné, pretože nedostávali z mestských rozpočtov alebo z obecných rozpočtov také prostriedky, aby mohli vybaviť pomôckami na aktivity, ktoré deti chceli. Nieže, ktoré si zmyslí vedúci v základnej škole, že idú robiť počítačový krúžok mali, áno, lebo tam mali počítače. To mi bola fakt zmysluplná činnosť, keď sa nahnali deti do triedy a deti tam surfovali po internete. Skutočne zmysluplná činnosť v centre voľného času alebo v školskom klube. Takže nerozprávajte tuná somariny, pretože verejne klamete, a mňa tu napádajú ešte ďalšie veci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ak vaši poslanci verejne hovoria o drogách, to nie je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán predseda, ak tuná niekto verejne klame a zavádza, tak mne sa to nepáči. Tak ja použijem na to taký slovník, ktorý mi je blízky. A potrebujem na to poukázať, pretože keď rozpráva človek potichu, tak to ani nepočuje.
Takže len toľko som chcel povedať. Ďakujem.

Ú, to je odborníkov na školstvo aj samosprávu! Dobre, ja by som ináč trošku. Pán minister, ja si myslím, že aj v predchádzajúcej debate sme viackrát rozprávali o centrách voľného času, o organizáciách. Povedali ste to možno dva alebo trikrát. Podľa mňa je už zbytočné vysvetľovať niektorým kolegom to, pretože ja si myslím, že nieže by nechceli, že to nechápu, to zas nechcem ich až tak podceňovať, ale nechcú to pochopiť. Čo sa týka centier voľného času, mnoho z nich obchádzalo zákon a tým mnohokrát okrádalo materské školy, školské jedálne, školské kluby o finančné prostriedky, ktoré potom z roka na rok ich bolo menej bez toho, že by nejak mihli aspoň brvou a z roka na rok tých počet detí narastalo a z roka na rok na materské školy a jedálne a kluby bolo menej finančných prostriedkov.
Takže ja si myslím, že to bol krok k naozaj spravodlivému rozdeľovaniu financií. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, už ste tuná teraz predviedli, že nehovoríte pravdu voči pani poslankyni Žitňanskej. Vás vždy niekto nahucká, neviem, či na centrále, alebo niekde, lebo by to sám asi nerobíte úplne spontánne. Už ste robili niekoľkokrát aj voči mne. Nahuckajú vás, niečo opýtaj sa ho, povedz a potom to urobíte. A potom to možno oľutujete na druhý deň a je vám to ľúto. Ale ubezpečujem vás, že lepšie je to premyslieť predtým takýto osobný útok, ako potom to ľutovať. To je prvá poznámka.
Druhá moja poznámka sa týka toho čo povedal pán predseda Paška. Ja som prekvapený tým, ako poslanci vládneho SMER-u, akí s útlocitní na rôzne vyjadrenie expresívne. V tejto snemovni nemá nikdy právo jednak zápasiť voľným štýlom, vládna koalícia a opozícia gréckorímskym zápasením. To znamená, to, čo robia vládni poslanci, že čo sme teraz videli pri pánovi poslancovi Poliačkovi, akým spôsobom ho napádali, to je v poriadku. To je slušné. To je správne.
Vtipné, vyčítať mu jeho rozhovor, jeho skúsenosť s drogami, ľudia, ktorí majú závislosť na inej droge. Možno legálnej. A veselo tu vtipkujú o drogovej závislosti. Je mi z toho zle, musím povedať. Otvorene, keď vidím tých poslancov, ktorí majú problém zjavne s legálnou drogou aj závislosťou na nej, keď tu rozprávajú o drogách. (Potlesk.)