12. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte mi vo faktickej poznámke prehovoriť ako členka Školskej rady Gymnázia pre mimoriadne nadané deti v Bratislave. Chcem nadviazať na to, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská. Bez toho, aby sme mali jednu vzdelanú populáciu nebudeme, nebudeme konkurencieschopní. My tu môžeme rokovať a snažiť sa, aby to vyzeralo ako v tretej cenovej skupine. Ale budeme hodnotení podľa toho, aké generácie nastúpia pre nás a aké my im vytvoríme podmienky. Táto škola pre mimoriadne nadané deti, kde sa, mimochodom, hlavne sústreďujú mladí matematici, má neustále prekážky. Dokonca je vedená ako špeciálna škola a podlieha aj tomuto režimu ako špeciálna škola, ako keby tam boli ťažko vzdelávateľné deti. Áno, medzi geniálnymi matematikmi sú niektoré deti, ktoré sú veľmi ťažko zvládnuteľné v triede. Ale takéto deti si zaslúžia úplne iné programy. Úplne iné programy. A tu je ideový spor, ktorý som už viedla s predchádzajúcim ministrom školstva za prvej vlády pána Fica. Neviem, vy ktorí ste tu boli, keď sme viedli boj za to, aby sa učila angličtina, a pán minister to nechápal vtedy. Vtedy proste, to je ten ideový spor, kde majú končiť tieto nadané deti. Máme tak, ako každý iný národ 25 % nadaných detí. Či už sú nadané na matematiku alebo majú nejaké iné zručnosti. Ak my ich nepodchytíme, ak budeme neustále diskutovať len o hlúpostiach a nebudeme sa venovať priamo týmto našim... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Žitňanská veľmi jasne deklarovala, v čom by mali byť priority Slovenska a v čom by mali byť priority aj rozpočtu.
Dámy a páni, zhodneme sa zrejme minimálne deklaratívne na tom, že podpora vzdelania tou prioritou by mala byť. Na čom sa už nezhodneme, to je realizácia tejto priority, pretože vládna strana práve dnes odsúhlasila rozpočet nielen roky 2013, ale na roky 2013 až '15, kde boli odsúhlasené také čísla, že pre rezort školstva, vedy a výskumu ide menej v rokoch 2014 a '15 ako v roku 2013. Dámy a páni, odsúhlasili ste si také čísla, že v roku 2015 dostane tento rezort takmer o 300 miliónov eur menej ako rok budúci. Čiže je jednoznačne vidieť, že pre túto vládu priorita vzdelávania prioritou nie je. Je to smutné, ale tieto čísla v tom vládu usvedčujú, aj keď v deklaratórnej rovine všetci poslanci hovoria o tom istom. Čísla sú najlepším dôkazom, že vláda SMER-u vzdelanie podporovať nechce. A to nie je dobrá správa pre Slovensko.

Vážená pani poslankyňa vnímam vaše vystúpenie ako za nanajvýš neobjektívne, pretože za pôsobenia či už predchádzajúcej vláde pani Radičovej som žiadne takéto slová nepočul a dokonca sa tvárite, že alebo chcete, aby sme vôbec nepripomínali minulosť a aby sme o tom radšej nehovorili a chápem, prečo nechcete, aby sme o tom hovorili, pretože práve vy predstavujete aj stranu, ktorá tu 10 rokov v podstate podporovala vývoj v školstve. 10 rokov bezbrehého liberalizovania v školstve, kde tu vznikali školy, ktoré napriek tomu, že nám klesá počet žiakov odoberali z toho celého systému finančné prostriedky a nebol nikto ochotný, aby to zastavil, ale vy chcete, aby sa radšej o tom nehovorilo, pretože pre vás to v súčasnosti nie je možno príjemné a práve pán minister Čaplovič bol ochotný toto urobiť. Samozrejme, že to je nepopulárne opatrenie, a my o tom hovoríme, zaoberáme sa tým, pani poslankyňa, a myslím si, že sme sa dostatočne zaoberali už pri programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kde máme jasne zadefinované, ako chceme postupovať v školstve, a myslím si, že pán minister Čaplovič to aj napĺňa. Samozrejme, že ohodnotenie učiteľov je dlhodobý proces a myslím si, že to, čo dokázala urobiť vláda premiéra Fica v súčasnej situácii, kedy v žiadnom rezorte sa nezvyšujú platy, ale v tomto rezorte sa zvýšia platy o 5 % v základných mzdách a o ďalších možno 2,5 % v objeme na mzdy, tak to ste nedokázali urobiť, ani keď tu bolo možno najhoršie, pani poslankyňa. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Myslím si, že vo svojom vystúpení si naťukla dve témy, ktoré tu zaznievajú dnes, aj keď stále nedostatočne a jedna je naozaj otázka vôbec vízie školského systému nie ako technokratického systému, v ktorom ide o ne, o normatívy, normy, záujmy veľkých podnikov, záujmy silných hráčov, ale ide naozaj o naše deti a to, že nie je v tejto krajine, kto by mal taký záujem o blaho detí, ako sú ich rodičia, a to platí pre každú krajinu a skúsenosť je historická nielen na Slovensku, že ak od tohto ustúpime ako od princípu a začneme veriť, že všetky tie silné inštitúcie, veľké podniky, obce, samosprávy, štátni úradníci, politici, že všetci vedia oveľa lepšie, čo je pre tie deti dobré, ako ich samotní rodičia, tak to nevedie k dobrému výsledku. Koniec koncov nemusíme hovoriť len o školstve, môžme sa pozrieť na, to čo sa deje v Centre na medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže a to, čo sa deje s našimi deťmi, ktoré sú odoberané práve svojim rodičom a čo sa s nimi deje aj v detských domovoch následne a nielen na Slovensku. Takže túto tému, tému dôležitosti humanizmu a dôležitosti toho, čo kolega Poliačik hovoril, teda pedagogická politika centrovaná na dieťa, nie na záujmy iné, ale na záujmy dieťaťa, je niečo, od čoho by sme nemali ustupovať. A to si myslím, že naozaj by ani v parlamentnej debate nemalo zmiznúť, len ono to nezmizne vtedy, keď budú k tomu hovoriť rodičia a keď budú k tomu hovoriť učitelia, teda tí, ktorí takýto pohľad majú. Keď k tomu budú hovoriť ľudia, ktorí sa na systém pozerajú primerane technokraticky a zhora ako veľký inžinier veľkých duší, tak to bude naopak. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, na úvod musím oceniť, že ste naozaj bola vecná a v drvivej časti vášho vystúpenia aj korektná, no v čom sa určite nezhodneme, je to číslo s ktorým ste vo vašom vystúpení prišli a to je, že 6 % navýšenie platov učiteľov počas vlády Ivety Radičovej. Tie čísla, ktoré sú z dielne ministerstva školstva a verím, že ma potvrdí aj pán minister Čaplovič hovoria o čísle, ktoré nedosahuje ani 1,4 %. Ani 1,4 %, čo je diametrálne odlišný údaj a v neposlednom rade, pani poslankyňa, naša bývalá vláda vám zanechala fungujúci daňový systém, čo sa nedá už povedať o vašej vláde a druhá vec okrem fungujúceho daňového systému aj 4 % hospodársky rast. Ďakujem.

Pani poslankyňa Žitňanská, úplne s vami súhlasím, že treba zlepšiť vzdelávací systém a je to absolútne nevyhnutné práve teraz, keď kvalita vzdelávania za týchto ostatných 20 rokov výrazne upadla. V tomto sa snáď konečne zhodneme, že treba zabudnúť na ideológiu a postupovať spoločne. Máme tu tradície Komenského. Ozaj by sme mali pri vzdelávaní našich detí uplatňovať hlavne ratio. S čím však nesúhlasím, sú údaje o zvyšovaní platov školstve za obdobie 20-tich mesiacov.
Vy ste prezentovali, že tie platy stúpli o 6 % za týchto 20 mesiacov. Ja tu mám údaje. Školstvo celkom rok 2010 664,7 eur, 2011 664,9; to znamená o 20 centov a I. polrok 2012 671,5. Čiže nevychádza mi z toho tých 6 %. Pôjdem na pedagogických zamestnancov v rámci regionálneho školstva, tam je ten pomer rovnaký. Rok 2010 799,50; 2011 799,20; čiže tam je dokonca pokles platu a I. polrok 2012 820,20 eura. Ozaj tých 6 % tu nevidím. Na rozdiel od toho zoberiem vládu Roberta Fica. Rok 2006, teraz sa obmedzím iba na pedagogických zamestnancov, 627,8, koniec vlády Roberta Fica 799,50. Čiže tu vidno zrejme ten nárast o 25 %. Údaje mám zo štatistického výkazu Škol. Je chyba, že nefunguje nám rezortný informačný systém, v tom prípade by som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Lucia Žitňanská, mal som možnosť učiť na strednej odbornej škole v Medzilaborciach. Nechce sa mi veriť tomu, čo som počul teraz od vás. Po vašom osobnom úvode ste vraveli o tom, aké dosahy budú na školstvo z dlhodobého hľadiska.
Pani poslankyňa Žitňanská, boli ste súčasťou vlády počas dvoch Dzurindových vlád. Chcem podotknúť toľko, že boli ste a vládli ste v čase hospodárskej konjunktúry. Vaše dosahy, vaše tzv. opatrenia v úvodzovkách sa prejavujú dnes a naša vláda tieto problémy musí riešiť. Ďalej súhlasím takisto s vami, že musí to byť priorita vlády. Aké boli vaše priority za vlády Mikuláša Dzurindu? Asi také, v akom školstve, aké školstvo má teraz budúcnosť a hlavne bude mať budúcnosť. Privatizácia školstva. Ďalej ste správne povedali, s čím s vami takisto súhlasím, že učitelia musia byť motivovaní. Zrejme ste mysleli finančnú motiváciu, ak nie, tak ma potom opravte. Váš bývalý predseda vlády Dzurinda sľuboval dvojnásobné platy, aj keď, verím, že to bolo po tvrdej cyklistickej túre. Takže skutočne sa zamyslite nad tým, čo rozprávate, a mne sa zdá teraz, pani Lucia Žitňanská, pani poslankyňa, že ste prišli z nejakého neznámeho sveta a zrazu vy idete tu robiť poriadky. Mali ste robiť poriadky, keď ste boli pri vláde. Doviedli ste školstvo tam, kde je treba, a my to musíme naprávať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Vyjadrím sa k trom témam.
Najskôr pán poslanec Martinák. Ja nie som až tak dlho v politike, aby som bola v dvoch Dzurindových vládach, ani som teda nebola, ale som rada, že ma tak vnímate intenzívne, ale naozaj tak dlho to nie je a ešte jedna faktická poznámka k tomu. Tá konjunktúra, tá bola na sklonku druhej Dzurindovej vlády po reformách prvej a druhej Dzurindovej vlády, ale tú konjunktúru ste si užili vy za prvej Ficovej vlády. To, len aby sme boli presní.
Pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Kéry, to nie sú moje čísla. Ja by som si nikdy nedovolila len tak povedať nejaké číslo. Ja som citovala tieňového ministra Čaploviča, ktorý vo februári tohto roku povedal, a mám to z novín, tieňový minister kritizoval, že Jurzyca síce zvýšil platy o necelých 6 %, prišli však o rekondičné pobyty. Takže to číslo, to číslo povedal váš pán minister.
A k pánovi poslancovi Blanárovi. Som rada, že sme prišli až k bezbrehému liberalizmu, lebo mala by som pocit, že nie je všetko v poriadku v tejto snemovni, keby ste nás neobvinili aspoň raz za deň z bezbrehého liberalizmu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, pekný dobrý večer vám prajem. Taký nezvyčajný čas na rokovanie, ale ideme.
Pán minister, verte alebo nie, nerád vystupujem k tejto téme, lebo to znamená, že so školstvom niečo nie je v poriadku, ale veľmi nie je v poriadku. Osobne dennodenne jednak ako manžel učiteľky bývalej zástupkyne školy, riaditeľky školy a hlavne otec dvoch školopovinných detí som každý deň konfrontovaný so zúfalou situáciou, ktorá je v školstve.
Pán minister, budem reagovať troška na váš príspevok, kde ste v úvodzovkách kriticky poďakovali opozičným poslancom, že sa konečne venujeme školstvu. Pán minister, vy veľmi dobre viete, že školstvo nie je mojou nosnou témou v zákonodarstve, ale to by ste tiež mohli vedieť, že každý deň riešime, možno aj niekedy tie najelementárnejšie problematiky, ktoré sa v školstve objavia, a sa obracajú tieto školy aj učitelia na nás hlavne, keď vedia, že keď vieme, tak pomôžeme. Čiže predtým ako niekomu niečo hádžete na oči, tak si to preverte. Na druhej strane, ja nie som ministrom školstva, ja neberiem svoj plat za to, aby som každú sekundu svojho pracovného času venoval len školstvu. Pán minister, na to ste tu vy. Tak treba sa k tomu aj takto postaviť. Ale keďže vystupujem v mene nášho poslaneckého klubu MOST - HÍD, tak prejdem k trošku k širším témam. Toto som potreboval povedať ako nejaké osobné poznámky.
To, že školstvo na Slovensku je v žalostnom stave nevidia len učitelia a žiaci, ich rodičia, ale vidia to aj ľudia, ktorí sú školstvom nepredpojatí. Vidí to aj zahraničie a nevidí to to zahraničie kvôli tomu, že učitelia štrajkujú, ale vidia to kvôli tomu, že ako k tomu pristupuje vláda. Jednak ultimatívne a jednak s tým, že problematiku zásadne nerieši. Na skutočnosť, že ak s tým rýchlo niečo neurobíme, doplatí niekoľko budúcich generácií a doplatí hlavne na to táto krajina, na toto a nejaké tajomstvo neprezradím, že na toto netreba ani zvlášť upozorňovať. To vie každý človek, ktorý je trošku súdny a rozmýšľa.
Ja viem, že problematika školstva nie je otázkou týchto dní, že vlády školstvu nevenovali odbornú pozornosť, akú si zaslúži už dávno, ale zas aj pravdou je aj to, že výnimkou tých predchádzajúcich 20 mesiacov, keď bola premiérkou pani Radičová, tak s výnimkou týchto pár mesiacov školstvu vládla strana SMER. Takže očakávania verejnosti, pán minister, sa obracajú na vás, na vás, vážené pani poslankyne a poslanci zo SMER-u, a právom.
No kedy s tým mienite niečo urobiť? Kedy sa vystúpi z toho bludného kruhu štvorročných cyklov, kedy sa mení všetko od nezmyselných zmien pomenovaní škôl až po značku čistiaceho prostriedku pre upratovačky na školách. Ako rieši SMER situáciu v školstve. Ste tam 8 mesiacov. Najväčším problémom v tomto volebnom období pre SMER asi je premenovávanie škôl alebo narýchlo zvolaná pracovná komisia ministra k situácii v školstve. Takéto kroky a pár marketingových výkrikov v médiách, toto asi je celá agenda, ktorú občania mohli od SMER-u vidieť, čo sa týka školstva.
A medzitým tam, kde sa mohlo niečo zmeniť k lepšiemu, sa nič nezmenilo alebo síce boli nejaké zmeny, ale tie zmeny boli skôr negatívne. Rozprávali o tom moji predrečníci, či o rómskych asistentoch, či na na odovzdanie niektorých kompetencií iným inštitúciám, proste toto sa deje za tých posledných mesiacov.
Osobne ma mrzí fakt, že napriek avizovaným víziám pána ministra, ako tie vízie poznáme už dlhé roky, pán minister, vy ste sa zavreli do svojej kancelárie, odmietate sa poobzerať vo vlastnom rezorte. Napríklad, že koľko peňazí sa míňa na rôzne príspevkové a rozpočtové organizácie, ktoré máte v rezorte. Mňa osobne veľmi zaujíma napríklad také laserové centrum. Viete, keby že máme fungujúce školstvo, máme dostatok finančných prostriedkov, tak nad tým mávnem rukou, ale v tejto situácii? No dobre, ale pozrime sa na to, že áno na tieto veci v školstve sú peniaze, ale na základné, aby sme učiteľom dali plat, o ktorý, každý z nás vie, že potrebujú navýšiť, tak na to sa peniaze nenájdu. A máme tu inú stránku, že riešiť problém financovania školstva, viem, že nie je jednoduchá záležitosť, ale pokrytecky to dať na plece mestám a obciam sa mi zdá veľmi zlé riešenie.
Ak by, pán minister, keby že poznáte svoj rezort, akože nepoznáte, tak by ste určite vedeli, že nie všetky samosprávy sa dajú dať do tej množiny, že neodvádzajú všetky peniaze, ktoré dostávajú od štátu školám, ale je rad malých a stredne veľkých obcí, kde nie, že dávajú všetko do škôl, ale ešte z vlastných rozpočtových príjmov dotujú tie školy. Mimoškolské zariadenia, a to je problém, lebo jednak, že dajte peniaze, mestá a obce, naviac. Ale s poklesom podielových daní na to tie malé a stredne veľké obce nebudú mať. Z čoho budú fungovať mimoškolské zariadenia alebo škôlky, čiže treba sa aj nad tým zamyslieť treba aj toto riešiť aj v tomto rozpočte, ktoré bolo schválené a myslené na to nie je. Alebo vypadnú dane. To vám každý potvrdí.
No ale určite na súčasnom stave školstva sa podpísali všetky vlády v novodobej histórii Slovenska. Súčasný stav vypovedá o tom, že sa urobili chyby a dokonca systémové chyby, za ktoré platíme už teraz. Preto situácia už neznesie odklad, preto vítam, ako ste aj vy povedal, že vítate túto diskusiu, preto by sme mali to politikárčenie, hranie sa na vlastnom politickom piesočku dať bokom.
Osobné invektívy - pozrite sa koľko hodín už trvá táto rozprava a faktické poznámky idú len do osobných invektív. (Reakcia v pléne.) Idú. Faktické, vaše faktické poznámky čo vniesli do tejto debaty? Sa len vadíme, na to, na to, pán minister, ste vítali, že budeme mať nejakú nejaké rokovanie k školstvu, aby sme sa navzájom osočovali, útočili na seba? Na to nie je treba zvolať mimoriadnu schôdzu, bavme sa o školstve. Bavme sa o tom, že ako to zlepšiť. (Potlesk.) Tu by mal SMER preukázať ten štátnický rozmer, o ktorom sa po voľbách vyjadroval ako o svojom postoji na nasledujúce štyri roky, no zatiaľ sa, zatiaľ to zostáva len pri slovách. Možno nikde inde, ale určite pri školstve vieme nájsť zhodu, spoločný postup a takáto spoločná dohoda by mala mať jediný cieľ dostať späť školstvo na úroveň, ktorá mu prislúcha. Nerobme nezmyselné reformy, ktoré budú trvať len štyri roky, a potom príde ďalšia vláda a to zmení. Toto nebude mať veľký zmysel. No a o tom by sme sa mali porozprávať na tejto schôdzi, ako ďalej, aké systémové reformné kroky spraviť, ktoré prežijú túto vládu, prežijú aj nasledujúcu vládu.
Skúsme vykročiť z tieňa preferencií, lebo ide podstatne o viac. Odborníci na školstvo združení okolo našej strany sú pripravení o tomto rokovať, či na tejto pôde v pléne, či na školskom výbore, ale aj mimo parlamentu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel podporiť vystúpenie svojho klubového kolegu Gábora Gála, ktorý začal tak osobne, aj keď toto nie je jeho téma, ako manžel učiteľky, tak ja by som tiež chcel reagovať ako manžel učiteľky základnej školy, ktorá každý večer sedí niekoľko hodín pri internete a pripravuje si materiály, aby mohla deti mať z čoho učiť.
A pán kolega Gál spomenul množstvo problémov v školstve, aj na dnešnej schôdzi sa hovorí o učebniciach, hovorí sa o financovaní, hovorí sa o platoch a naozaj tá ekonomická situácia v štáte je zlá a nie je možné jednorázovo vyriešiť okamžite všetky problémy, pretože si to vyžaduje obrovské množstvo finančných prostriedkov.
Ale sú aj veci, pán minister, ktorými sa dá učiteľom a školstvu pomôcť bez toho, aby bol, aby boli na to potrebné finančné prostriedky, a to je napríklad, a dneska sme o tom nehovorili, abnormálne byrokratické zaťaženie učiteľov, ktorí musia vypísať vypisovať triedne výkazy, triedne knihy, každý rok musia písať tie isté mená, tie isté rodné čísla, tie isté dátumy narodenia, tie isté mená rodičov. Keby sa to zaviedlo elektronicky, tak ako to funguje na vláde, v Národnej rade, ako to funguje vo firmách a v samosprávach, tak určite by učitelia poďakovali a boli by radi, že štát umožnil administratívne odbúranie týchto byrokratických požiadaviek, ktoré teraz na nich máte. Ďakujem.