14. schôdza

S faktickou poznámkou pán poslanec Kondrót, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina, ako dobre, že ste sa ponáhľali na ten výbor, lebo to bolo len 20 minút toho, čo vám slina na jazyk priniesla. No tak, dobre sa to počúva, ja vás ako rád počúvam, ako nič v zlom, len teda občas je to, alebo veľmi často je to mimo témy.
Pár takých malých poznámočiek. To, v čí v prospech je cui bono, v čí prospech. Eustream určite nie je premenovaná PPC distribúcia. Asi ste chceli povedať SPP distribúcia, ale ani to nie je pravda, lebo SPP distribúcia existuje, a Eustream je niečo iného. To len taká drobnosť, možno v zápale reči to preskočilo.
Bača Jano sa nepustil do vybudovania PPC systému, ani to také jednoduché nie je, dokonca ani, ani veľký nehynúci poslanec Hlina sa do toho nepustil. A keď pochopil, že to je sveta žiť, to rýchlo vráti. Sú ľudia, ktorí sa do toho pustili, vybudovali niečo, investovali, no a časom sa im to vráti. Vám sa zdá desať rokov veľa. Koľko? Tridsať rokov, štyridsať, päťdesiat sa má vracať nejaká investícia? Je možné, že by do nej nikto nešiel. To len tak na úvahu.
Okrem toho, že sme sa dozvedeli, čo bolo v Afganistane, minule sme sa dozvedeli, čo ste videli v 18. poschodí v Hong Kongu, a kto bol najväčší hlupák na Orave, keď nemal vybavenú brigádu. No však dobre, to patrí k takejto možno, obveseleniu, len poprosím, držme sa radšej témy. Tak pár poznámočiek.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hlina, s reakciou, nech sa páči.

No naozaj niektorých mojich kolegov musím, nič iné, len, jak by moji bratia kazatelia povedali, len milovať, lebo sú to dietky božie. Ale, vážení kolegovia, ináč, mimochodom, cui prodest je v čí prospech, pozrite si to, hej. Ale, ale to by ste museli o niečo viac, pán kolega, ja som prečítal viac kníh ako vy novín. Takže, prosím vás, neopravujte ma, dobre? Nechajte to na mňa. Cui prodest je v čí prospech, dobre? To nechajme tak, to nechajme bokom. Keď máte pocit, že chcete urážať, urážajte.
Ja len úplne s láskou sledujem, pán kolega Daniš, jak vy sa viete, teda tak vecne zaujať stanovisko k tomu, o čom sa hovorí. Ja vám garantujem, že tak jak je to nastavené, aj keby nebola dotácia, tak tie "pépecečká" by vznikali, lebo je to radosť žiť. A to, že ony vznikajú a teraz je o to bitka, to je preto, lebo je to tak veľkoryso nastavené, a tá bieda, tá chudoba v tých považských, v tých panelákoch z tých Levíc im to zaplatí. No tak, prečo by to nerobili?! Garantujem vám, keby nebola tá dotačná politika tak nastavená, ako je, keby bola štvrtinová, tak aj tak vzniknú, nič sa nestane. A to v zásade popiera absolútne to, čo ste vy povedali. Viete, niekedy mám pocit, že to sa tak hovorí, že vy o koze a ja o voze, ale niekedy už ani toto mi tu už pre túto, pre tento prípad nesedí.
No, čo ešte k tomu povedať? Ťažko k tomu niečo povedať. Však hnevať sa nemusíme, ale môžme si niektoré veci dovysvetľovať. Ja som sa naozaj snažil vám povedať, že i keď kolega Kondrót nepochopil, že čo je podstatou, hej, podstatou je to, že sme vytuningovali možno dobrý zámer niekoho, aby sme sa nebáli, či bude elektrika. Ale my sme to dopracovali do geniálnosti, do absolútnej geniálnosti, aby ľudia, ktorí sú bohatí, boli ešte bohatší. No celé.

Do rozpravy sa prihlásil v súlade s rokovacím poriadkom pán minister.
Nech sa páči, pán minister.

56.
Ja by som chcel na toto reagovať, nechcem tu moc zdržovať, je tu prihlásených strašne veľa odborníkov. Každopádne treba povedať, že vysoko účinná kombinovaná výroba sa práve preto podporuje, aby bola uprednostnená pred jednoduchou výrobou elektriky, čo je jasné. Preto sa to do tých zákonov dostalo. A tá podpora samozrejme pri súčasnej klesajúcej cene by bola pod rentabilitou výroby.
Ja nechcem tvrdiť, že optimálne nastavenie je vždy optimálne a že nie je v prospech toho výrobcu, ale stáva sa aj to, že podpora nepokryje náklady výrobcu, a potom sa takéto zdroje odstavujú a nepracujú. Takže aby sme si jednoznačne nezamieňali, že teraz chceme to všetko dávať na plecia občanov. Hľadáme ten správny optimálny model na jednej strane podpory, aby to bolo ešte rentabilné, na druhej strane nezaťažovať tých všetkých, aby na to, aby na to doplácali. Aj v tomto zákone sú paragrafy, ktoré majú zastaviť a umožniť, aby sme nepreháňali dotačnú politiku v niektorých obnoviteľných zdrojoch.
A v druhej časti toho zákona, k tej investícii, ku ktorej je tu pozmeňovací návrh: presne stanovujeme, keď niekto zainvestuje a dosiahne vysokú účinnosť pri menšej investícii, tak bude tá jeho podpora primerane krátená. Nechcem dlho zdržovať, ale toto bol zmysel aj toho pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem. 

Na vystúpenie pána ministra sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto.
Nech sa páči, pán poslanec Zajac, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď som v skrátenom legislatívnom konaní 13. decembra vystúpil ako druhý po Danielovi Lipšicovi a položil som pánovi ministrovi dve zásadné otázky, čakal som, že na nich bude zodpovedané. Prešiel mesiac a pol a tie dve zásadné otázky, prečo tento zákon máme v parlamente, nie sú zodpovedané.
Pán minister, pýtal som sa vás už vtedy, prečo skrátené legislatívne konanie? Prečo v čase, keď Národná rada mala ešte okolo 35 bodov na prerokovanie, pred Vianocami, po troch týždňoch rokovania, odrazu tento zákon? Pre koho je dobrý tento zákon?
Stále si myslím, že nie je dôvod, aby novela išla v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky skrátené legislatívne konanie môže byť uplatnené za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Obyvateľom Slovenskej republiky nehrozí podľa súčasného znenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov priame nebezpečenstvo ani štátu hospodárske škody. Nie je to vyčíslené ani v doložke vplyvov. Slovenskej republike nehrozí arbitráž ani iné konanie Európskej únie vo veci porušenia zmluvy. Jediným zmyslom skráteného legislatívneho konania je naozaj podpora "pépecečka" finančnej skupiny Penta, ktorej končí zmluva na podporu takto vyrobenej energie.
Druhá zásadná otázka bola, skúste si na to spomenúť, kto priniesol tento zákon do Národnej rady? Pýtal som sa vás vtedy, ste to vy, je to pán Holienčík alebo premiér Fico, alebo finančné skupiny, mecenáši, akcionári SMER-u? Prešiel deň a váš tlačový hovorca povedal, že tento zákon nebol pripravovaný na ministerstve hospodárstva. Prešiel deň a premiér Fico cez médiá odkázal predsedovi parlamentu, že požiadal predsedu parlamentu, aby sa odložilo hlasovanie o tomto zákone. Aká pozornosť od premiéra vlády Slovenskej republiky o tento zákon. Prečo sa takto zaujímal? Veď sme mali okolo 80 bodov programu a ani o jeden zákon sa takto živo nezaujímal premiér. Kto je za týmto zákonom? Ste len nosičom tohto zákona v tomto pléne?
Pán minister, keď ste boli nominovaný do vlády Roberta Fica ako nestraník, ako nečlen SMER-u, tak sme sa viacerí nádejali, že ste tam odborníkom a budete napĺňať programové vyhlásenie SMER-u, v ktorom sa niekoľkokrát opakuje ako zbožné prianie hospodársky rast. Naozaj, ak by ste svojou činnosťou v tejto vláde napĺňali toto programové vyhlásenie, hospodársky rast Slovenskej republiky založený na znižovaní nezamestnanosti, tak by sme boli všetci veľmi radi. Bolo by veľmi vhodné, aby ste kolegom, straníckym funkcionárom, ktorí sú ministrami, vysvetlili na rokovaní vlády, že zvyšovať dane a odvody, keď sa to robí, tak nenastane zvýšenie hospodárskeho rastu. Ak ste odborník a chlap na svojom mieste, mali by ste im to vysvetľovať a nie nosiť takéto návrhy zákona o tom, aby štát podporoval jednu finančnú skupinu. O tom je skrátené legislatívne konanie tohto zákona, inak by tento zákon mohol ísť v štandardnom legislatívnom procese do medzirezortných pripomienkových konaní, mohli by sa k ním vyjadrovať všetci odborníci a všetci zúčastnení. Z toho by sa vycibrilo to najlepšie, to by prišlo do Národnej rady a k tomu by sa potom vyjadrovali poslanci. A nie takto pozmeňujúcimi návrhmi, ako predložil dneska pán Kondrót. Mimochodom, pozmeňujúci návrh pána Kondróta ešte nie je schválený, takže tí vystupujúci, ktorí budú hovoriť o tom, že už nie je 300 MW, ale 200 MW, nie je schválený. Ja viem, že v tejto Národnej rade je tak, že s čím príde poslanec SMER-u, je to okamžite schválené. Ale táto Národná rada je a mala by byť o nejakej diskusii, z ktorej budú vyplývať čo najlepšie riešenia.
Takže, pán minister, vaša činnosť ako ministra hospodárstva by mala byť o tom, aby sme na Slovensku znižovali nezamestnanosť, o ktorej sme už tu dneska toľko hovorili, ktorá sa takto rapídne dvíha medziročne, a ľudia to veľmi pociťujú. A o tom, aby hospodárstvo nám rástlo. Lebo bez toho nebudeme znižovať nezamestnanosť.
Skúsim teraz trošku odborne predsa len o tomto zákone niečo povedať. Na jednej strane tento zákon znižuje podporu obnoviteľných zdrojov, to znamená solárnych elektrární, vodných elektrární. Na druhej strane podporuje viacej fosilné palivá, medzi ktoré patrí aj zemný plyn. To už len je podpora obnoviteľných zdrojov! Na jednej strane podnikatelia kričia, že majú vysoké ceny elektriky, a na druhej strane vládny návrh včleňuje do podpory ďalšie zdroje, ktoré predražia ceny elektriky. Vysvetlím, citujem z dennej tlače, denník Pravda, článok "Elektrika firmám stúpla skokovo", 19. január 2013, budem citovať: "Zástupcovia podnikateľov žiadajú zníženie poplatkov za elektrinu, ktoré inkasujú monopolné spoločnosti. Napríklad firmám na strednom Slovensku v novom roku stúpli poplatky za prenos elektriky o 14 percent. Firma s ročným odberom 300 megawathodín si tak priplatí takmer 3000 euro. V roku 2012 bola tarifa za prevádzkovanie systému," na to chcem upozorniť, lebo tomu sa ešte budem ďalej venovať, takže "tarifa za prevádzkovanie systému bola asi 21,5 eura za megawathodinu, po novom roku je to 27,8 eura, čiže poplatky sa zvýšia asi o 6,3 eura," spresňuje Tibor Gregor z Klubu 500, v ktorom sú združení najväčší zamestnávatelia na Slovensku. Najviac stúpla tarifa za prevádzku systému, prostredníctvom ktorej všetci odberatelia prispievajú na podporu pre slnečné elektrárne, na ťažbu uhlia na Hornej Nitre či paroplynové cykly.
Podľa šéfa energetickej sekcie Slovenskej obchodnej priemyselnej komory Roberta Zelenaya by takýto vývoj mohol spôsobiť zatváranie priemyselných fabrík na Slovensku. "Bolo by dobré podporu v blízkej budúcnosti obmedziť alebo zastaviť, lebo jej výška je na dostatočnej úrovni a pravdepodobne spĺňa aj tak naše záväzky voči Európskej únii," navrhuje Zelenay. Časť viac ako 6-eurového nárastu pokrylo vlaňajšie zlacnenie elektriky, ktoré sa udialo na medzinárodných burzách. Cena klesla zhruba o 4 eura za megawathodinu. Napriek tomu však podnikatelia varujú, že elektrina na Slovensku je pre vysoké regulované poplatky zrejme najdrahšia v Európskej únii. Slovenský priemysel spotreboval veľké množstvo elektriky. "Byť konkurenciaschopný pri týchto cenách je viac ako ťažké," dodáva Tibor Gregor.
Súčasné ceny elektriky sa nepozdávajú ani podnikateľom združených v Americkej obchodnej komore v Slovenskej republike. Zástupcovia komory preto na včerajšom stretnutí požiadali ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby spoločne našli opatrenia, ktorými by sa dali ceny elektriny pre podniky znížiť. "Vnímame ceny elektrickej energie ako veľký problém. Veríme, že sa nájdu nejaké riešenia," povedal agentúre SITA po stretnutí s ministrom hospodárstva predseda energetickej komisie Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike Milan Veselý."
Dovoľte mi, dámy a páni, spomenúť analýzu, ktorá bola schválená vo vláde 1. júna 2011, Analýza systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a návrh na jeho prehodnotenie. Všetkým, ktorí by mali záujem sa hlbšie vzdelávať v tejto problematike, by som odporúčal, aby si túto analýzu, a návrhy riešenia a prehodnotenia, naštudovali túto analýzu. Nebudem ju čítať celú, ak by bolo potrebné, pred Vianocami som to bol pripravený, má asi 20 strán, ale teraz len z toho chcem vypichnúť veci, ktoré som pred chvíľou spomínal. A to je, napríklad na strane 10 je graf, ktorý znázorňuje zložky taríf za prenos elektriky na Slovensku, a porovnáva to s ostatnými krajinami Európskej únie. Čuduj sa svete, máme tento prenos elektriky najdrahší v Európskej únii. Najdrahší v Európskej únii. Vysoké poplatky za prenosové služby sú ovplyvniteľné vysokými nákladmi na systémové služby, konkrétne nákladov na krytie nákupu podporných služieb kvôli zachovaniu stability, bezpečnosti a spoľahlivosti prenosovej sústavy. Podporné služby nakupuje SEPS, a. s., od poskytovateľov podporných služieb. Aj keď ÚRSO náklady na nákup týchto služieb každoročne znižuje, stále zostávajú niekoľkonásobne vyššie ako napríklad v Belgicku, ktoré má podobne ako Slovenská republika vysoký podiel elektriny vyrobenej z jadrovej energie. Samozrejme, na konci tejto analýzy sú aj návrhy na riešenie alebo na prehodnotenie systému podpory. Jedným z týchto bodov je stanovenie výkupných cien, rešpektujúce minimalizáciu dosahu na cenu elektriny, tam má, samozrejme, nezastupiteľnú ÚRSO. Ale jedna veta z toho dokumentu: "Preto je potrebné, aby ÚRSO zodpovedne pristupovalo k stanoveniu výkupných cien."
Ale druhý bod z tohto návrhu na opatrenia by som spomenul, ktorý tu ešte nebol spomínaný, a to sú aukcie. Aukcie: "Vysoký záujem investorov o výstavbu zdrojov na využitie veternej, slnečnej energie, teda zdrojov, ktoré sa vyznačujú fluktuáciou výroby, môže pri realizácii zámerov bez primeranej regulácie spôsobiť problémy v elektrikačnej sústave. Preto sa navrhuje opatrenie, pri ktorom sa určí požadovaný inštalovaný výkon na dané obdobie, a investori sa budú uchádzať o výstavbu týchto elektrární. Výber projektov bude fungovať na princípe reverznej aukcie. Reverzná aukcia predstavuje model s dynamickým klesajúcim oceňovaním s orientáciou na kupujúceho. Na začiatku aukcie je stanovená dĺžka trvania aukcie s maximálnou cenou, ktorú je kupujúci ochotný zaplatiť za obstaranie." Tým kupujúcim je, samozrejme, štát. "Vyhlasovateľ aukcie určí maximálnu inštalovanú kapacitu pre daný rok pre zdroje s fluktuáciou výroby tak, aby bola v zhode s očakávanými príspevkami výroby, ktoré sú uvedené v národnom programe na podporu obnoviteľných zdrojov. Investori podávajú svoje ponuky na výstavbu elektrární, pričom vedia, že budú uspokojení tí, ktorí podajú najnižšie požadované výkupné ceny energie.
To znamená, že počas aukcie je vytváraný tlak na minimalizáciu výkupnej ceny. Vyhlasovateľom aukcie bude jeden z nasledujúcich subjektov, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky alebo organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. A už to množstvo inštalovanej kapacity bude známe dopredu a určí ho ministerstvo hospodárstva v spolupráci so SEPS-om, a. s., tak, aby boli naplánované ciele v národnom operačnom programe na podporu obnoviteľných zdrojov a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrikačnej sústavy."
V tomto dokumente sa ešte píše o preskúmaní zmeny hraníc podpory: "Z dôvodu vytvorenia podpory rekonštruovaným zariadeniam s inštalovaným výkonom nad 30 MW, v situácii, keď táto podpora nie je nevyhnutá, je náležité preskúmať možné spôsoby zníženia týchto nákladov. Vzhľadom na pôvodný zámer zákona o podpore obnoviteľných zdrojov podporovať decentralizované," podotýkam decentralizované, "a nové zdroje na výrobu elektriny je vhodné zvážiť zníženie hraníc podpory tak, aby sa zefektívnili náklady na dosiahnutie cieľa obnoviteľných zdrojov. Zmena systému podpory nebude mať dopad na už existujúcu garantovanú podporu veľkých vodných elektrární, pretože podmienky podpory pred zmenou legislatívy zostanú zachované."
Dámy a páni, pýtam sa, o čo vlastne vláde Roberta Fica pri predkladaní tohto návrhu zákona ide? Ja som sa v programovom vyhlásení vlády nedočítal, že vláda ide podporovať výrobu elektriny z fosílnych palív. V pôvodnom návrhu zákona ešte pred vaším pozmeňujúcim návrhom, ktorý pravdepodobne bude prijatý, bolo, že ideme podporovať ešte s vyšším výkonom, ako je 200 MW. Pritom v tom dokumente, o ktorom som pred chvíľou, z ktorého som čítal, v tej analýze sa písalo o tom, že treba zvážiť práveže zníženie hraníc podpory. Presne o tom, o čom hovoril Alojz Hlina, že tí veľkí, silní, ktorí vysoko účinne vyrábajú, prečo tí by práve mali byť podporovaní. Chceme donekonečna podporovať rekonštrukcie týchto veľkých výrobcov, aby sme majiteľom pravidelne garantovali ich zisky? Chceme mať v elektrikačnej sústave taký nadbytok zdrojov, aby sa doň nezmestili dokončované bloky v Mochovciach? Alebo táto vláda rezignuje na dokončenie Mochoviec? Mali by sme, ešte raz podotýkam, obmedziť výstavbu a rekonštrukcie veľkých zdrojov. Mali by sme povedať, čo vlastne chceme, a nezakrývať to občas v debatách o tom, že ideme podporovať U.S. Steel týmto spôsobom. Myslím si, že U.S. Steel, či zostane na Slovensku alebo odíde preč, tak toto nie je preňho kľúčové. Mimochodom U.S. Steel Košice má inštalovaný výkon 188 MW.
Myslím si, že doterajšie znenie zákona sa snažilo podporovať decentralizáciu zdrojov aj pri stanovení hranice 125, respektíve len v presne vymedzenom prípade, keď bola podpora vyššia, tak bola hranica obmedzená 200 MW. Zvyšovať v žiadnom prípade nie, skôr decentralizovať a znižovať.
Preto na záver mi dovoľte, na záver prečítam svoj pozmeňujúci návrh, ktorý vyplynie z toho, čo som hovoril. Ale ešte raz by som veľmi rád zopakoval, ak by tento zákon išiel v štandardnom legislatívnom procese do medzirezortného pripomienkovania, ku ktorému by sa mohli vyjadrovať odborníci a všetci dotknutí, tam by sa vyprecizovali tie všetky problémy, na ktoré dneska narážame. Preto by som vám odporúčal, pán minister, stiahnite tento návrh zákona a choďte do normálneho legislatívneho procesu, ktorý je naplánovaný v legislatívnych úlohách vlády.
Takže na záver mi dovoľte, aby som prečítal návrh pozmeňujúceho návrhu, ktorý vyplýva z predchádzajúcej debaty.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jana Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 334).
1. V čl. I sa text v bode 7 nahrádza novým textom:
"V § 3 ods. 3 v písm. a) sa číslo ,,125" nahrádza číslom ,,30" a v písm. b) sa číslo ,,200" nahrádza číslom ,,50"."
Odôvodnenie: Návrh novely zákona chce podporovať nové alebo existujúce zdroje s celkovým inštalovaným výkonom do 300 MW, ak je elektrina vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Ide o novú podporu, pretože doteraz hranica bola obmedzená na 200 MW. Zvýšenie podpory bude znamenať aj zvýšenie cien elektriny. Obnoviteľné zdroje, rovnako aj kombinovaná výroba, sú o decentralizácii zdrojov, teda o nižších výkonoch. Správny prístup je znižovanie hraníc podpory, lebo aj už súčasná hranica 200 MW je skôr o centralizácii zdrojov ako decentralizácii.
Dňa 30. 11. 2012 bola zverejnená štúdia SEPS, ktorá zhodnotila ďalšie využívanie slnečnej a veternej energie. Táto štúdia hovorí, že nie je možné stavať ďalšie zdroje, teda ani zdroje na kombinovanú výrobu z fosílnych palív, aby sa mohli aspoň čiastočne rozvíjať obnoviteľné zdroje. Uvádza sa v nej, že vzhľadom na reálne vysoké tranzity cez prenosovú sústavu Slovenskej republiky je potrebné poukázať na fakt, že súčasná skladba zdrojov plus plánovaná výstavba zdrojov s platným osvedčením od ministerstva hospodárstva plus plán inštalovania zdrojov obnoviteľných v súlade s Národným akčným plánom pre energiu z obnoviteľných zdrojov dostáva elektrikačnú sústavu Slovenskej republiky do stavov, kedy nie je možné plniť základné bezpečnostne kritérium N-1, resp. v ktorých je potrebné obmedzovať výrobu, resp. odstavovať v súčasnosti už postavené a prevádzkované zdroje. Z tohto dôvodu je potrebné odporučiť ministerstvu hospodárstva prehodnotiť postup pri vydávaní osvedčení pre výstavbu nových zdrojov elektriny a tiež prehodnotiť už vydané platné osvedčenia ministerstva hospodárstva na stavbu nových zdrojov elektriny tak, aby bolo možné naplniť hodnotu inštalovaných obnoviteľných zdrojov stanovené v Národnom akčnom pláne a splniť tak záväzok Slovenskej republiky ako člena Európskej komisie.
Predložený pozmeňujúci návrh znižuje súčasnú hranicu podpory na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW na novú hodnotu do 30 MW a ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20 % z doterajšej hodnoty do 200 MW na maximálnu hranicu do 50 MW.
2. V čI. I sa vypúšťa bod 9. Ostatne body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Návrh vládnej novely ruší hranicu minimálnych 15 % investícii, konkrétne, že náklady na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriky musia byť vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti. To je pozmeňujúci návrh, ktorý predkladajú viacerí kolegovia vrátane Alojza Přidala.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 11. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Návrh novely dopĺňa, čo sa nepočíta do využiteľného tepla. V dôvodovej správe sa uvádza, že uskutočnenie upresňuje, že teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu po výrobe bioplynu, ktoré vlastne predstavuje technologickú vlastnú spotrebu zariadenia, sa za využiteľné teplo nepovažuje a do dodávky využiteľného tepla sa nezapočíta. Technologickú vlastnú spotrebu zariadenia to však nepredstavuje, pretože je na každom výrobcovi bioplynu, či zvyšok odpadu energeticky spracuje alebo nie. Teda nejde o nevyhnutný proces súvisiaci s výrobou bioplynu. Veď ak niekto chce vyrábať brikety z tohto odpadu, tak je tam určitá pridaná hodnota, teda ide o zužitkovanie využiteľného tepla. Navyše táto zmena bude účinná od 1. januára 2013, teda aj pre rozostavané bioplynové stanice.
Toľko pozmeňujúci návrh, ktorý odovzdávam spravodajcovi.
Ešte raz vás chcem poprosiť, pán minister, stiahnite návrh zákona a nech tento návrh zákona ide do štandardného legislatívneho procesu.
Ďakujem za pozornosť..

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Viskupič, ktorý nie je prítomný, stráca poradie.
Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

Takže, vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, vážený pán minister, pán predkladateľ, no neodpustím si a hneď v úvode by som chcela naozaj ja oceniť tento mierny politický ústup, ktorým ste poznamenali úvod rokovania k tomuto zákonu. Ale rovnako tak chcem vlastne vyjadriť svoj názor a postoj, že tak, ako som to prezentovala na hospodárskom výbore, naďalej zotrvávam na základe ďalších pádnych a vecných dôvodov, naďalej zotrvávam pri svojom postoji, aby tento zákon, tak ako to zdôrazňoval aj môj predrečník, bol stiahnutý. Bol stiahnutý preto, čo sa budem snažiť pomenovať aj v mojom pripravenom prednese.
Myslím si, že tak kľúčový zákon, akým nesporne zákon o obnoviteľných zdrojoch je, má nadväzovať na jednoznačnú, jasnú energetickú koncepciu, ktorá sa má tvoriť ako strategický dokument na čo najširšej odbornej, ale aj laickej platforme, do ktorej majú byť zainteresované aj všetky skupiny, či už zástupcovia výrobcov energií z fosílnych palív, alebo sú to zástupcovia a producenti energií z obnoviteľných zdrojov.
Ja som naďalej znechutená z toho, čo prebieha k tomuto zákonu v parlamente, pretože tak čistý ideový rozmer návratu k symbiotickému vzťahu ľudstva s využívaním dostupných a nevyčerpateľných prírodných zdrojov, zákon, ktorý má do legislatívy a praxe premietnuť progresívne vývojové, energetické technológie, takýto zákon je znehodnotený a pošliapaný, ako sa len dá. Zíva prázdnotou po obsahovom zameraní na to, čo priamo nesie vo svojom vlastnom názve, vo svojom vlastnom nápise.
Zákon, ktorý má vyplývať z jasne stanovených priorít energetickej koncepcie naznačujúcej perspektívy a trendy budúceho trvalo udržateľného rozvoja, sa stal kvôli neoblomnému a nepretržitému, skutočné motívy zastierajúcemu tlaku naozaj, ako sme toho boli svedkami, škandalóznym návrhom. Škandalóznym sa tak stal ako po stránke politickej, tak po stránke morálnej, vecnej, environmentálnej, hospodárskej a koncepčnej. Stal sa návrhom, ktorý namiesto potrebnej stability a všeobecného konsenzu v jasne nastavených potrebách, naopak, vniesol do parlamentu a spoločnosti napätie, rozpor a nepokoj. Na pozadí tohto rozporu sa tak v plnej nahote odkrýva, ako som už uviedla, nielen politická, ale aj vecná nezrelosť a nedopracovanosť predloženého kontroverzného návrhu. Ba čo viac, odkrýva ďaleko zraniteľnejšie miesto, akým nesporne je lobing a presadenie vybraných záujmov energetických gigantov. Tými prioritami, tou prioritou je nevymedzená, chýbajúca energetická politika Slovenska.
Rozsiahla a konfrontačná rozprava v parlamente bola a asi aj bude iba dôsledkom jej absencie. Absencie jednoznačného nastavenia priorít pri tvorbe energetickej koncepcie. A ak by sme aj pripustili, že takáto koncepcia v našej krajine je, stav v parlamente svedčí o jej nekoncepčnosti, neintegrovanosti, nekonzistentnosti, nepoužiteľnosti a nesúladnosti s potrebami novodobého a aktuálneho vývoja a praxe.
Pokiaľ v otázkach pre krajinu tak podstatných, ako je energetika, nedôjde k nadstraníckej parlamentnej dohode, k ujednoteniu rôznorodých pohľadov dotknutej odbornej a možno aj vedeckej obce, v konštruktívnom rozvoji energetiky sa nepohneme z miesta. V takomto chaose živelnosti a zmätku každý nový rozvojový program a možno aj zákon bude iba negovať pôvodné investičné náklady a význam pôvodných predošlých zavádzaných procesov. Tak budeme iba prešľapovať z nohy na nohu a takéto zákony budú aj do budúcna iba ďalším zdrojom nezhôd a napätia. Ťažké bude vôbec k niečomu konštruktívnemu dospieť.
Energetickej koncepcii v našej krajine okrem iného podľa mňa chýba preklopenie všeobecne známych celosvetových a európskych trendov zameraných na diverzifikáciu energetických zdrojov, vývoj technológií a podporu čo najintenzívnejšieho využívania obnoviteľných zdrojov pri výrobe energií. Pre každú krajinu je energetická politika strategickým a kľúčovým pilierom politiky štátu a svojím rozumným nastavením sleduje zvyšovanie energetickej sebestačnosti a nezávislosti štátu. Pritom environmentálne hľadiská v našej krajine už dlhodobo upozorňujú na zaostávanie a akútnu potrebu prechodu na využívanie obnoviteľných zdrojov, zdôrazňujú význam dosahovania energetických úspor, zvyšovania efektivity a racionalizácie pri zabezpečení zdrojov a dodávok energií.
Sledujúc výrazné zaostávanie v napĺňaní potrieb doby, nevyužívania stále nových a nových energetických technológií, ale aj účasťou na niekoľkých energetických, odborných a spotrebiteľských fórach, som ja sama nadobudla presvedčenie, že prerokovaný zákon nestojí na vykomunikovanom a široké potreby a záujmy reprezentujúcom základe.
Mnoho sporných otázok a oprávnených podnetov energetických subjektov ostalo naďalej nezodpovedaných. Napriek tomu je tento zákon stále v parlamente. Tento zákon nevytvára potrebný a rovnocenný priestor pre rovnovážny rozvoj všetkých perspektívnych energetických odvetví. Napríklad v zamedzení možnosti, prejavuje sa to napríklad v zamedzení možnosti pripojenia do miestnych distribučných sietí. Tam proste vyznieva tento zákon diskriminačne voči výrobcom z obnoviteľných zdrojov energií. Vyznačuje sa nekompatibilitou a nejednoznačnosťou výkladov pre samotnú aplikačnú prax. A v tej už naozaj zavládol dnes značný zmätok. Zavládne o to viac, ak zákon, ako to bolo na pôde ministerstva hospodárstva naznačené, v marci prejde ďalšou novelou. Opakované účelové vstupy do zákonov nie sú znamením systematickej a uvedomelej práce ani autorov zákona, ani ich zadávateľov, ba ani tých, čo tento zákon schvália.
Ja vo vrcholovej politike síce nie som dlho, ale dobre viem, že prijímanie tak strategických zákonov si vyžaduje komplexný, koncepčný a systémový prístup, celospoločenský konsenzus. Príprava strategických návrhov len z optiky najlacnejších riešení a pod zásterkou zachovania najnižších cien je populistickým prežitkom. Dnes už nezaberie. A tentokrát je taká snaha, takýto pokus už naozaj veľmi priehľadný. Som presvedčená, že správnym nastavením riadených vstupov a výstupov pri investíciách do obnoviteľných zdrojov dokážeme spotrebiteľské ceny energií udržať a stabilizovať na požadovanej úrovni.
Opakovane chcem zdôrazniť, že tendenčné a prvoplánové opakované vstupy do zákona nie sú dobrým zrkadlom práce parlamentu a vždy sa vrátia ako bumerang v podobe legislatívneho zmätku a znova nastolených zmien a úprav tak, ako sa tomu, kto bude zase pri moci, zachce.
Z vecnej podstaty je zákon rovnako kontroverzným, pretože namiesto toho, aby odrazil primárnosť zavádzania podporných mechanizmov pre vyšší level energetického zabezpečenia cez nevyčerpateľné obnoviteľné zdroje, ich udržanie a rozvoj neguje v prospech nevyváženého zamerania na vyčerpateľné zdroje a na fosílne palivá. Z vecného vývojového hľadiska, ale aj z hľadiska bezpečnosti a ochrany prírody a zdravia ľudí, z pohľadu dosahovania nezávislosti v zahraničnopolitickom priestore a z pohľadu zaostávania vo využívaní progresívnych technológií sa mi tento zákon javí ako zaostalý. Posledné rokovania na ministerstve hospodárstva so zástupcami odboru energetiky, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, zástupcov výroby energií z obnoviteľných zdrojov, ako aj zasadnutie energetickej komisie na širokej energetickej platforme vecne a logicky preukázali, že zákon nie je dobre pripravený a je nastavený spiatočníckym smerom. A ja doteraz chcem veriť, že celý tento vír, ktorý sa rozkrútil, ktorý zákon vyvolal v parlamente a v spoločnosti, nie je iba pre bezhlavé a nekompromisné presadenie niečích individuálnych záujmov. Za takéto zištné a okolie poškodzujúce chúťky naša spoločnosť už priniesla dosť obetí, zaplatila vysokou sumou. Viac sa takéto prístupy v tvorbe zákonov nedajú tolerovať.
Nechajme si teda pre prípravu tohto vážneho a koncepčného zákona dostatočný kľudový priestor pre vyjasnenie všetkých otázok, vzájomné prepojenie perspektívnych odvetví, pre posúdenie predpokladaných kvalitatívnych a kvantitatívnych dopadov na život jednotlivcov, ich bezpečnosť, ochranu zdravia a súlad s prírodou. Pripravujme koncepciu abstrahujúcu od všetkých nátlakov a atakov dominantných energetických subjektov tak, aby účelne a prakticky tento zákon mohol slúžiť k úžitku všetkých.
Ďakujem za vypočutie.
Ešte, ak dovolíte, tak predsa len prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý bol nanajvýš aktuálny v atmosfére toho predvianočného rokovania o tomto zákone, dnes teda je atmosféra v poslaneckej sále predsa len poznamenaná istým uvoľnením. Takže ešte chvíľočku strpenia, prečítam tento pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
Pod bodom jedna v čl. I sa vypúšťajú body 8 a 10. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zdôvodnenie: Dôvodom pre vypustenie uvedených bodov je, že hranica 30 kW je neopodstatnene nízka, keďže pre výrobné podniky, ktoré by takúto inštaláciu chceli využiť, je 30-kilowatová hranica zanedbateľným číslom. Ak si výrobný podnik chce zefektívniť svoju energetickú spotrebu pri navrhovanej zníženej hodnote, už nebude mať takúto možnosť. Pre porovnanie, 30-kilowatová je spotreba približne troch až štyroch rodinných domov. Možno konštatovať, že výrobné podniky, ale aj obchodné centrá a priestory takto nezmyselne prichádzajú o možnosť správať sa zodpovedne k budúcnosti a životnému prostrediu. S určitosťou týchto niekoľko inštalácií, ktoré budú realizované v nadchádzajúcom období, neohrozia bezpečnosť hospodárstva, ani neovplyvnia ceny energií. Túto skutočnosť opierame aj o fakt, že v tomto roku sa podarilo nainštalovať len tri percentá fotovoltaických zariadení oproti minulému roku.
Z uvedených dôvodov navrhujeme novelizované body vypustiť a ponechať súčasnú úpravu, v ktorej je uvedená hodnota 100 kW.
Ďakujem za pozornosť.