14. schôdza

Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku, uzatváram možnosť.
Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Žitňanská povedala dve zásadné veci. Prvá vec je, že pokiaľ nebudeme vedieť fakty o našej minulosti, nebudeme vedieť, kam ideme. To tak je a mnohokrát sme sa o tom presvedčili aj za posledných šesťdesiat rokov, ktoré som napríklad ja na svete. Druhá vec je, že neustále voľby a neobsadzovanie základných organizácií tohto štátu, základných inštitúcií, niečo hovorí o nás. Hovorí o tom, že my jednoducho nekonáme v štátnom záujme, že konáme len v parciálnych, prípadne osobných záujmoch. A ak teda máme dvadsať rokov Slovenskú republiku, mali by sme sa konečne naučiť, aby sme konali v štátnom záujme. To je to, prečo tu všetci sedíme a prečo vznikla Slovenská republika.
Pamätám si presne okamih, keď prišiel pán Langoš do Varšavy a býval u mňa týždeň, aby zistil, ako funguje poľský ÚPN. Slovenský ÚPN nevznikol presne ako odraz poľského ÚPN, naopak, všetky chyby, ktoré urobili Poliaci pri inštalovaní ÚPN, tomu sme sa vyhli, nemáme prokurátorskú časť ÚPN a podobne. Naozaj tento ústav je na to, aby nám priblížil všetky dokumenty, všetko nám odkryl, aby tie kostry vypadali z našich skríň, aby sme sa s tým už my nemuseli zaoberať. A hlavne generácie, ktoré idú za nami.
Ďakujem pekne.

Ďalší písomne prihlásený do rozpravy, pán poslanec Fronc, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ústav pamäti národa je o našej histórii, o našej minulosti, ale o tej temnej histórii, ktorou sa určite nemôžeme chváliť a hrdiť, skôr nás musí mrzieť a možno viacerí za ňu sa aj hanbíme. Ale si myslím, že takýto ústav je potrebný aj preto, že sa hovorí, že národ, ktorý si nepamätá svoju minulosť, je odsúdený ju prežiť znova. Pochybujem, že by niekto chcel prežívať znova mnohé tie veci, ktoré sa diali za komunizmu, alebo keď sme vyviezli do plynových komôr našich spoluobčanov za Slovenského štátu.
A k osobe Františka Mikloška veľmi krátko. Aj v tých kuloárnych diskusiách som občas počul, že sa ho niektorí obávajú. No musím povedať, že keby mal byť predsedom Ústavu pamäti národa niekto, kto vidí tú minulosť takpovediac ako červené súkno, tak by som za neho nehlasoval, ho nepodporil tiež, i keď mám osobné, nie dobré skúsenosti s komunizmom, ale o tom nechcem hovoriť. Ja si myslím, že v prípade Františka Mikloška to určite tak nie je. Je to človek, ktorý má za sebou istý príbeh, isté jasné vyhranené postoje a ktorý aj vzhľadom na svoje skúsenosti, ale aj na svoj vek, už nehľadí na veci z pohľadu časnosti zajtrajška a nejakých tých politických bodov, ale už z trochu iného pohľadu.
A druhá vec, ktorú pokladám za veľmi dôležitú, i keď tá je dôležitá aj pri iných pozíciách. Viete, príbeh Františka Mikloška a jeho schopnosť stáť za svojimi názormi a postojmi, i keď to bolelo, je vec, ktorá je vážna. Nie vždy, ja vnímam, ani ja som sa s ním vždy nezhodol, dokonca viete, že sme sa politicky rozišli, ale táto vlastnosť je mimoriadne cenná. František Mikloško určite nie je trstina klátená vo vetre. Myslím si, že je to dôstojný reprezentant na túto pozíciu.
A chcel by som poprosiť kolegov z vládnej strany, aby zvážili svoje rozhodnutie pri hlasovaní a podporili návrh Františka Mikloška na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec.
Neregistrujem žiadne faktické poznámky.
Takže dávam priestor poslednému písomne prihlásenému poslancovi, pánovi Abrhanovi.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, stojíme pred voľbou predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Zákon ukladá, že štatutárneho zástupcu a predsedu Správnej rady má voliť plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Preto by som sa chcel na kolegov obrátiť s prosbou, aby sme ustanovenia zákona naplnili. Aby sme dodržiavali zákon. Štatutárnym predstaviteľom Ústavu pamäti národa nemá byť podpredseda Správnej rady, ktorého si zvolí Správna rada, ako to pripravujete. Štatutárnym zástupcom má byť predseda Správnej rady, ktorého volí Národná rada Slovenskej republiky. Preto po tom, čo nebola úspešná voľba v novembri, bola opakovaná voľba. Ak ste páni poslanci SMER-u mali predstavu o svojom kandidátovi, mali ste možnosť ho predstaviť. Prosím, aby ste v hlasovaní neupierali toto právo Národnej rade zvoliť štatutárneho zástupcu, aby sme neobchádzali zákon, aby štatutárnym zástupcom ani na krátke obdobie nebol podpredseda volený Správnou radou, lebo toto právo patrí vám, každému jednému z vás, patrí nám, ako tu sedíme. Môžeme mať rôzne názory, môžeme sa nezhodnúť, ale toto právo by mala naplniť Národná rada Slovenskej republiky a nie Správna rada Ústavu pamäti národa. Preto sa na vás obraciam, aby sme toto ustanovenie zákona naplnili svojím hlasovaním.
Hovoriť o Františkovi Mikloškovi, predstavovať ho v tejto sále, možno ľuďom na balkóne, ale ani verejnosti, nemá význam. Je to všeobecne známa osoba z obdobia pred 89. rokom, každý a mnoho ľudí hlavne tu, v tejto sále, jeho životný príbeh pozná. To, čo je možné zvýrazniť a využiť pre jeho pôsobenie v Ústave pamäti národa, je to, že o veľkej časti totality z našej minulosti si pamätá a sám zvádzal tieto zápasy. Tento jeho životný príbeh ho predurčuje ako dobrého kandidáta, ako dobrého predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, pretože si nielen ten zápas pamätá, ale aj ho osobne zvádzal a po 89. vedel byť tak veľkorysý, že ľuďom, ktorí mu život znepríjemňovali, dokázal odpustiť. Na jednej strane dokáže odpustiť, ale dokáže aj pripomínať a pamätať si udalosti preto, aby sme sa v budúcnosti s takýmito udalosťami nikdy viac nestretli. Preto vás opätovne prosím o podporu kandidáta Františka Mikloška.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť.
Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

Ďakujem, myslím si, že predpoklady Františka Mikloška na túto funkciu sú nespochybniteľné a nikto ich vlastne nespochybnil. Ak je kandidát, ktorý svojim životným príbehom potvrdzuje, že by dôstojne túto funkciu zastával, tak je to práve František Mikloško. Vládna strana má v parlamente väčšinu. Ak by ju chcela naozaj využívať dôstojne, tak k tomu patrí aj nejaká miera veľkorysosti. Toto nie je žiadna mocenská pozícia, to je viac symbolická pozícia pre štát.
Ale myslím si, že vládnej strane SMER veľkorysosť chýba, čo sa ukáže aj na tejto voľbe o niekoľko minút. Možno strana SMER príde s nejakým lepším kandidátom, lebo jeden, ktorý sa javil byť celkom kvalifikovaný, tak z príčin, nie celkom známych, ho strana stiahla. Kandidátov je viac. Možno by sa na to nechal nahovoriť. Možno pán kotolník zo Žiliny, alebo možno pán Machala by prišiel. On sa vyzná v tom, ako funguje Štátna bezpečnosť, len obávam sa, že okrem nedostatku veľkorysosti už potom z toho bude fraška.

Pán poslanec Jánoš.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Abrhan, chcel by som iba jednu vec povedať, samozrejme, že je pochopiteľné že obhajujete tak povediac svojho kandidáta. My sme na našom výbore mali možnosť si ho opakovane vypočuť. A chcel by som vás opraviť len v jednej veci, že my dodržujeme zákon, dodržujeme rokovací poriadok a my sa zúčastnime tajnej voľby, hej. Lebo som celkom dobre nerozumel, ste nás vyzývali, aby sme sa zúčastnili volieb. Áno, my sa normálne riadne zúčastníme, tak ako káže rokovací poriadok, myslím si, že celý klub strany SMER - sociálna demokracia. To, ako kto bude voliť, myslím si, že je na jeho najlepšom vedomí a svedomí. Prirodzene, že vy obhajujete svojho kandidáta, ale nerozumel som tomu a to by som rád, keby ste mi vysvetlili, že ako ste to vlastne mysleli. My sa voľby zúčastnime ešte raz.
Ďakujem pekne.