14. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie, predkladám s cieľom spresniť niektoré ustanovenia platného zákona, reagujúc tak na poznatky aplikačnej praxe.
Predloženým návrhom ministerstvo hospodárstva precizuje niektoré ustanovenia platného zákona, ktorých výklad je nejednoznačný, a definuje nové pojmy ako: spotrebiteľ energie, obchodná energetická spoločnosť, montážna prístupnosť a veľká budova. Oproti pôvodnému zneniu ministerstvo mení napríklad § 2, ktorého zmenu si vyžiadala aplikácia zákona v sektore pôdohospodárstva. Tento paragraf sa dopĺňa tak, aby sa pri energetickom audite do celkovej spotreby energie nezapočítala spotreba energie na pohon motorových vozidiel a zvláštnych motorových vozidiel.
V záujme dôslednejšej kontroly postupu pri výkone energetického auditu vykonávaného energetickým audítorom sa v § 8 uvádza povinnosť poskytnúť písomnú správu z energetického auditu prevádzkovateľovi monitorovacieho systému, pričom táto kontrola nebude zameraná na povinné subjekty, t. j. spotrebiteľov, ale výlučne na odborné osoby a kvalitu ich práce. Návrh zákona súčasne upravuje termín, ktorý stanovuje vlastníkovi alebo správcovi veľkej budovy povinnosť vyregulovať vykurovaciu sústavu a rozvody teplej vody, a to z pôvodného termínu do konca roka 2013 na koniec roka 2015.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne s právom Európskej únie. Schválenie návrhu zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti a nebude mať sociálne vplyvy.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 110 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z. Je to tlač 340.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne s právom Európskej únie. Z doložky vybraných vplyvov je zrejmé, že predkladaný návrh zákona nebude mať žiaden vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informáciu spoločnosti, ani sociálne vplyvy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona a návrh zákona tiež obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. januára 2013 č. 330 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od jeho prerokovania, teda tohto návrhu zákona, v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny o rokovaní výboru k prerokovávanému bodu programu návrh na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Národná rada na svojej 11. schôdzi v novembri ani v opakovanej voľbe nezvolila z vtedy dvoch navrhnutých kandidátov na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa ani jedného, preto pán predseda Národnej rady spolu s predsedom výboru pre ľudského práva vyhlásil novú voľbu a stanovil termín, aby do 15. januára poslanci, respektíve poslaneckého kluby, navrhli svojich kandidátov.
Aj sa tak stalo. K termínu rokovania výboru do 22. januára boli podané dva návrhy, tak ako spomenula pani podpredsedníčka, poslanecké kluby KDH, SDKÚ, MOST - HÍD, SaS a OĽaNO navrhli spoločného kandidáta Františka Miklošku. A poslanecký klub za stranu SMER navrhol pána Juraja Kalinu.
Výbor návrhy prerokoval a konštatoval, že obidvaja navrhnutí kandidáti spĺňajú zákonom predpísané podmienky na voľbu za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Chcem informovať a potvrdiť to, čo pani podpredsedníčka pri uvádzaní bodu programu uviedla, že navrhovateľka pani podpredsedníčka Národnej rady Laššáková v zmysle § 5, pardon, čl. 5 volebného poriadku vzala späť návrh na voľbu pána Mgr. Juraja Kalinu. A jediným kandidátom v tejto chvíli na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa zostáva kandidát František Mikloško.
Chcem informovať ešte, z hľadiska ďalšieho procesného postupu pri voľbe, že ak v prvom kole voľby nebude zvolený navrhnutý kandidát, opakovaná voľba sa nekoná. Takto sme prijali návrh volebného poriadku pri voľbe funkcionárov, ak je kandidát len jeden.
V tom prípade, ak nebude zvolený, zostane miesto predsedu ústavu, správnej rady neobsadené, a postup budeme musieť zopakovať.
Pani podpredsedníčka, skončil som a chcel by som aj vzhľadom na túto skutočnosť poprosiť poslancov, aby podporili návrh kandidáta Františka Mikloška.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, personálne návrhy v politicky rozdelených štruktúrach môžu predstavovať problém. Mám pocit, že tento personálny návrh je z tej vzácnej kategórie tých, ktoré by nemali byť chápané ako kontroverzné.
Je pre mňa, priam poviem, cťou, že môžem vystúpiť, a to reprízovo, lebo už som tak urobil minule, s tým, že si dovolím požiadať ctený poslanecký zbor, aby podporil kandidáta Františka Mikloška.
Hovorím to i ako jeden z tých, ktorý ako druh svojho zvečnelého priateľa Jána Langoša presadzoval tento zákon v nie celkom jednoduchej koaličnej situácii časov, keď vznikol. Ku cti niekoľkých poslancov HZDS musím povedať, že  prezidentom Schusterom vetovaný zákon, pomohli svojimi hlasmi prejsť. Bol to rozlúčkový moment parlamentu 1998 - 2002 na poslednej schôdzi. S Jánom Langošom sme vtedy usporiadali, my dvaja, niečo, čo by som nazval dvojčlennou mexickou vlnou. Nebola to veľká mexická vlna, ale vznik Ústavu pamäti národa bola podľa mňa veľmi vážna a dôležitá vec, medzník na našej ceste odniekadiaľ niekam.
To, aby sme nezabudli, odkiaľ sme vykročili, a čo by nám malo byť majákom, svietiacim na cestu, kam pôjdeme, je Ústav pamäti národa. Tragická smrť Jána Langoša bola nielen stratou priateľa, ale aj momentom, keď sa na prvý aj na druhý pohľad nad Ústavom pamäti národa začali zbíjať temné mračná. Pravda je, že vzdialené hrmenie ústav nezničilo. Pravda je, že ústav žije, i keď na jeho dielčie výkony môžeme mať rôzne názory. Hovorím nahlas, vďakabohu, že je tu. A teraz stojíme pred voľbou osoby. Neverím na špiritizmus, ani na spojenie s druhým svetom, ale som hlboko presvedčený, že Ján Langoš by navrhnutého kandidáta odobril. A odobril by ho proste preto, že ako pri takmer žiadnej inej voľbe osoby na Slovensku, niet pochyby, že niet kandidáta, ktorý by lepšie napĺňal zmysel a poslanie Ústavu pamäti národa. Kandidáta, ktorý ako verný katolík sa dokázal ako jeden z prvých stať iniciátorom ospravedlnenia tým, ktorých naši predkovia ako svojich spoluobčanov vyviezli na cestu smrti.
Ako človek, ktorý sa v danej chvíli pre nás možno takmer až nepochopiteľne vybral na pohreb Gustáva Husáka. Ako človek, ktorý bol nad mnohými vecami, ktoré sa pri pohľade z prachu, zo žabej perspektívy zdali možno až nepochopiteľné.
Fero Mikloško je, celkom otvorene priznávam, môj priateľ, ale mám veľa priateľov, a nie každého by som navrhol a podporil a volil ako predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Myslím si, že toto je tá voľba, na ktorej by sa, ako hovoria bratia Rusi, na "poľzu déla", "Vo vyššom záujme", ako znie názov jednej pozoruhodnej poviedky Alexandra Solženicyna, mali spojiť obidve krídla snemovne. A myslím si, že ak sa tak stane, bude to svetlý moment v tej jej zatiaľ krátkej histórii. A budem rád, ak ho budú nasledovať ďalšie. Ak ale tento svetlý moment zhasneme skôr, ako bude môcť vzniknúť, bude to pre túto snemovňu hanba.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja sa chcem poďakovať Petrovi Osuskému a podporiť to, o čom hovoril, a požiadať ctených pánov kolegov zo SMER-u, aby podporili Františka Mikloška ako teraz už jediného kandidáta do ÚPN. A to o to viac, že váš exkandidát pán Kalina, keď sme mali hearing na ľudsko-právnom výbore, sám povedal, že si ani nedovolí sa porovnávať s protikandidátom Františkom Mikloškom. Takže veľmi otvorene hovoril o kvalitách pána Mikloška. A ja musím povedať, že pán Kalina si ma získal touto úprimnou ľudskou odpoveďou. O to menej rozumiem tomu, prečo ho nakoniec SMER stiahol, ale to je o niečom inom.
Takže veľmi pekne vás žiadam, páni kolegovia zo SMER-u, aby ste podporili kvalitného kandidáta pána Františka Mikloška.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, za klub SDKÚ - Demokratickú stranu môžem povedať to, čo je známe, SDKÚ - DS aj v tejto voľbe podporuje kandidatúru Františka Mikloška, lebo je to jednoducho dobrý kandidát. A nebudem hovoriť viac o osobe Františka Mikloška, pretože to už povedal aj môj predrečník. A predpokladám, že sa vyjadria aj ďalší.
Dôvodom môjho vystúpenia sú pre mňa, priznám sa, znepokojujúce informácie, ktoré sprevádzajú stiahnutie kandidatúry Juraja Kalinu zo strany SMER-u. A obraciam sa, alebo chcem sa obrátiť týmto mojím krátkym vstupom predovšetkým na poslancov strany SMER, ale musím zároveň povedať, nielen na poslancov strany SMER.
Dámy a páni, ja vnímam od začiatku ako hlavnú ideu, s ktorou bol zriadený Ústav pamäti národa, v tom, aby boli sprístupnené, zverejnené fakty o našej totalitnej minulosti. Úlohou ÚPN nebolo a nie je interpretovať dejiny. Zverejňovať fakty. Sprístupnenie faktov o našej totalitnej minulosti, a buďme konkrétni, sprístupnenie faktov o tom, ako pracuje totalitná moc, ako vydiera totalitná moc, čím vydiera totalitná moc, ako dokáže lámať charaktery a tým sa udržiavať pri moci, je nesmierne dôležité pre pochopenie toho, ako fungujú totalitné moci, a zároveň je to dôležitá prevencia, aby sme sa do budúcnosti poučili a vyhli sa opakovaniu takejto skúsenosti.
Ja to považujem za dôležité nielen preto. Ale aj preto, aby sme pochopili mnohé problémy, ktoré máme dnes. Pretože mnohé problémy, ktoré máme aj dnes, máme práve preto, že priestor, v ktorom žijeme, prešiel niekoľkými totalitami. A pravda je taká, že naše správanie nie je usmerňované len písanými pravidlami, nielen zákonmi, ale naše správanie aj dnes je dané historickou skúsenosťou tohto priestoru, v ktorom žijeme. Je dané neformálnymi pravidlami, kultúrnymi vzorcami správania sa, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, a odráža sa v tom, v týchto kultúrnych stereotypoch, všetko to, čo tento priestor a my v ňom sme prežili aj počas jednej totality, aj počas druhej totality. A preto som presvedčená, že poznanie faktov, teda v prvom rade a najskôr zverejnenie faktov a sprístupnenie faktov je dôležité pre našu budúcnosť. A pre našu budúcnosť je dôležité poznať našu minulosť.
Prečo to hovorím? Ja to hovorím preto, pretože mám pocit, že to, čo sa tu odohráva v súvislosti s touto voľbou a v súvislosti s kandidatúrou kandidáta SMER-u pána Kalinu, je to, čo by som nazvala súboj politikov o interpretáciu dejín. Súboj politikov o tom, ktorá politická interpretácia dejín bude mať svoje zastúpenie na pozícii šéfa ÚPN. A ja som presvedčená o tom, že politici nemajú ovplyvňovať to, ako budeme interpretovať naše dejiny, od toho sú iní. A som presvedčená preto, že vo vzťahu k Ústavu pamäti národa sme povinní urobiť všetko pre to, aby Ústav pamäti národa plnil tú svoju základnú funkciu, a síce sprístupňoval a zverejňoval fakty. Tú interpretáciu už niekto urobí. Ale vraciam sa k tomu, ten súboj alebo súťaž alebo politické, politické súboje aj vo vnútri SMER-u o to, kto bude šéfom ÚPN, sú o tom, že niekto očakáva od Ústavu pamäti národa viac.
Preto mojím apelom je, nechajme Ústav pamäti národa sprístupňovať fakty, zverejňovať fakty, historikom nechajme interpretáciu a zvoľme na pozíciu predsedu Správnej rady ÚPN človeka, ktorý je garantom, že ÚPN túto funkciu bude so cťou plniť. Preto sa obraciam aj na poslancov strany SMER, umožnite zvolenie Františka Mikloška do pozície šéfa ÚPN.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Žitňanská povedala dve zásadné veci. Prvá vec je, že pokiaľ nebudeme vedieť fakty o našej minulosti, nebudeme vedieť, kam ideme. To tak je a mnohokrát sme sa o tom presvedčili aj za posledných šesťdesiat rokov, ktoré som napríklad ja na svete. Druhá vec je, že neustále voľby a neobsadzovanie základných organizácií tohto štátu, základných inštitúcií, niečo hovorí o nás. Hovorí o tom, že my jednoducho nekonáme v štátnom záujme, že konáme len v parciálnych, prípadne osobných záujmoch. A ak teda máme dvadsať rokov Slovenskú republiku, mali by sme sa konečne naučiť, aby sme konali v štátnom záujme. To je to, prečo tu všetci sedíme a prečo vznikla Slovenská republika.
Pamätám si presne okamih, keď prišiel pán Langoš do Varšavy a býval u mňa týždeň, aby zistil, ako funguje poľský ÚPN. Slovenský ÚPN nevznikol presne ako odraz poľského ÚPN, naopak, všetky chyby, ktoré urobili Poliaci pri inštalovaní ÚPN, tomu sme sa vyhli, nemáme prokurátorskú časť ÚPN a podobne. Naozaj tento ústav je na to, aby nám priblížil všetky dokumenty, všetko nám odkryl, aby tie kostry vypadali z našich skríň, aby sme sa s tým už my nemuseli zaoberať. A hlavne generácie, ktoré idú za nami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ústav pamäti národa je o našej histórii, o našej minulosti, ale o tej temnej histórii, ktorou sa určite nemôžeme chváliť a hrdiť, skôr nás musí mrzieť a možno viacerí za ňu sa aj hanbíme. Ale si myslím, že takýto ústav je potrebný aj preto, že sa hovorí, že národ, ktorý si nepamätá svoju minulosť, je odsúdený ju prežiť znova. Pochybujem, že by niekto chcel prežívať znova mnohé tie veci, ktoré sa diali za komunizmu, alebo keď sme vyviezli do plynových komôr našich spoluobčanov za Slovenského štátu.
A k osobe Františka Mikloška veľmi krátko. Aj v tých kuloárnych diskusiách som občas počul, že sa ho niektorí obávajú. No musím povedať, že keby mal byť predsedom Ústavu pamäti národa niekto, kto vidí tú minulosť takpovediac ako červené súkno, tak by som za neho nehlasoval, ho nepodporil tiež, i keď mám osobné, nie dobré skúsenosti s komunizmom, ale o tom nechcem hovoriť. Ja si myslím, že v prípade Františka Mikloška to určite tak nie je. Je to človek, ktorý má za sebou istý príbeh, isté jasné vyhranené postoje a ktorý aj vzhľadom na svoje skúsenosti, ale aj na svoj vek, už nehľadí na veci z pohľadu časnosti zajtrajška a nejakých tých politických bodov, ale už z trochu iného pohľadu.
A druhá vec, ktorú pokladám za veľmi dôležitú, i keď tá je dôležitá aj pri iných pozíciách. Viete, príbeh Františka Mikloška a jeho schopnosť stáť za svojimi názormi a postojmi, i keď to bolelo, je vec, ktorá je vážna. Nie vždy, ja vnímam, ani ja som sa s ním vždy nezhodol, dokonca viete, že sme sa politicky rozišli, ale táto vlastnosť je mimoriadne cenná. František Mikloško určite nie je trstina klátená vo vetre. Myslím si, že je to dôstojný reprezentant na túto pozíciu.
A chcel by som poprosiť kolegov z vládnej strany, aby zvážili svoje rozhodnutie pri hlasovaní a podporili návrh Františka Mikloška na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, stojíme pred voľbou predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Zákon ukladá, že štatutárneho zástupcu a predsedu Správnej rady má voliť plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Preto by som sa chcel na kolegov obrátiť s prosbou, aby sme ustanovenia zákona naplnili. Aby sme dodržiavali zákon. Štatutárnym predstaviteľom Ústavu pamäti národa nemá byť podpredseda Správnej rady, ktorého si zvolí Správna rada, ako to pripravujete. Štatutárnym zástupcom má byť predseda Správnej rady, ktorého volí Národná rada Slovenskej republiky. Preto po tom, čo nebola úspešná voľba v novembri, bola opakovaná voľba. Ak ste páni poslanci SMER-u mali predstavu o svojom kandidátovi, mali ste možnosť ho predstaviť. Prosím, aby ste v hlasovaní neupierali toto právo Národnej rade zvoliť štatutárneho zástupcu, aby sme neobchádzali zákon, aby štatutárnym zástupcom ani na krátke obdobie nebol podpredseda volený Správnou radou, lebo toto právo patrí vám, každému jednému z vás, patrí nám, ako tu sedíme. Môžeme mať rôzne názory, môžeme sa nezhodnúť, ale toto právo by mala naplniť Národná rada Slovenskej republiky a nie Správna rada Ústavu pamäti národa. Preto sa na vás obraciam, aby sme toto ustanovenie zákona naplnili svojím hlasovaním.
Hovoriť o Františkovi Mikloškovi, predstavovať ho v tejto sále, možno ľuďom na balkóne, ale ani verejnosti, nemá význam. Je to všeobecne známa osoba z obdobia pred 89. rokom, každý a mnoho ľudí hlavne tu, v tejto sále, jeho životný príbeh pozná. To, čo je možné zvýrazniť a využiť pre jeho pôsobenie v Ústave pamäti národa, je to, že o veľkej časti totality z našej minulosti si pamätá a sám zvádzal tieto zápasy. Tento jeho životný príbeh ho predurčuje ako dobrého kandidáta, ako dobrého predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, pretože si nielen ten zápas pamätá, ale aj ho osobne zvádzal a po 89. vedel byť tak veľkorysý, že ľuďom, ktorí mu život znepríjemňovali, dokázal odpustiť. Na jednej strane dokáže odpustiť, ale dokáže aj pripomínať a pamätať si udalosti preto, aby sme sa v budúcnosti s takýmito udalosťami nikdy viac nestretli. Preto vás opätovne prosím o podporu kandidáta Františka Mikloška.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, myslím si, že predpoklady Františka Mikloška na túto funkciu sú nespochybniteľné a nikto ich vlastne nespochybnil. Ak je kandidát, ktorý svojim životným príbehom potvrdzuje, že by dôstojne túto funkciu zastával, tak je to práve František Mikloško. Vládna strana má v parlamente väčšinu. Ak by ju chcela naozaj využívať dôstojne, tak k tomu patrí aj nejaká miera veľkorysosti. Toto nie je žiadna mocenská pozícia, to je viac symbolická pozícia pre štát.
Ale myslím si, že vládnej strane SMER veľkorysosť chýba, čo sa ukáže aj na tejto voľbe o niekoľko minút. Možno strana SMER príde s nejakým lepším kandidátom, lebo jeden, ktorý sa javil byť celkom kvalifikovaný, tak z príčin, nie celkom známych, ho strana stiahla. Kandidátov je viac. Možno by sa na to nechal nahovoriť. Možno pán kotolník zo Žiliny, alebo možno pán Machala by prišiel. On sa vyzná v tom, ako funguje Štátna bezpečnosť, len obávam sa, že okrem nedostatku veľkorysosti už potom z toho bude fraška.