Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán minister, je známe, že vždy som tvrdo kritizoval rozhodnutia vlády, ktoré viedli k poskytnutiu neoprávnených investičných stimulov. Posledný príklad je z októbra minulého roka, keď vláda Roberta Fica schválila poskytnutie investičnej pomoci pre 10 firiem v celkovej hodnote prevyšujúcej 121 mil. eur. Tento počin ukázal, ako bolo udeľovanie investičnej pomoci v podmienkach súčasnej vlády zdeformované. Ministerstvo hospodárstva nesledovalo pri svojich návrhoch znižovanie nezamestnanosti v najviac postihnutých okresoch alebo regiónoch, pretože väčšina navrhnutých investičných stimulov smerovala do regiónov s relatívne vysokou zamestnanosťou. Konkrétne, ak započítame Kechnec do blízkeho okolia k mestu Košice, ktoré má nízku nezamestnanosť, potom v objemovom vyjadrení až takmer 90 percent pomoci smerovalo do okresov s nezamestnanosťou, ktorá bola pod priemerom Slovenska. Takmer 40 percent z podporených pracovných miest neboli nové pozície, ale firmy sa iba zaviazali, že zachovajú súčasný počet miest.
To bol precedens, lebo podobný verdikt doteraz Slovensko nezažilo.
Ďalším osobitným znakom navrhovanej pomoci bolo, že sa zamerala výlučne na poskytovanie úľavy na dani z príjmu. To znamená, že vláda sa rozhodla podporovať vysoko ziskové firmy, čo ešte viac zvýšilo ich konkurenčnú výhodu oproti ostatným. Už dlhodobo upozorňujem, že udeľovanie investičnej pomoci je opodstatnené, ak prináša pracovné príležitosti do okresov s vysokou nezamestnanosťou, prispieva k vyrovnávaniu vnútroštátnych rozdielov a zabezpečuje všeobecný rast zaostalých regiónov. Pri vlaňajšom hanebnom verdikte som vyzval vládu, aby investičné stimuly neprideľovala subjektívnym spôsobom pre spriaznených uchádzačov a neznevýhodňovala ich v konkurenčnom prostredí. Zároveň som ju vyzval, aby sa zamerala na plošné skvalitnenie podnikateľského prostredia, pretože to je najlepším nástrojom na to, ako dlhodobo udržateľne a zdravým spôsobom prispievať k vytváraniu nových pracovných miest v Slovenskej republike. Ak už mieni pokračovať v poskytovaní investičnej pomoci, potom sa tento proces musí riadiť jasnými pravidlami, ktoré minimalizujú subjektívne rozhodovanie.
Teraz máme na stole novelu zákona o investičnej pomoci a novely o dani z príjmov. Ambíciou ministerstva hospodárstva vlády Slovenskej republiky je vniesť do tohto procesu jasné pravidlá. Majú sa podporovať ozaj iba regióny s vysokou nezamestnanosťou a pomoc má byť viazaná iba na vytváranie pracovných miest, nie na ich zachovávanie. Hneď na začiatku musím povedať, že ide teda pekne o farizejský záväzok. Niečo iné teraz vláda tvrdí a úplne inak postupovala minulý rok. Doteraz sa nedištancovala od hanebného schvaľovania rozšafnej investičnej pomoci v čase tvrdého šetrenia a prenášania dopadov konsolidácie verejných financií na celý podnikateľský stav. Ťažko veriť, že prípadným prijatím tohto zákona sa jej prístup zmení. Stať sa tak môže iba v tom prípade, že svojich vyvolených už vlaňajším rozhodnutím uspokojila, alebo ich stihne ešte douspokojovať do konca marca tohto roka, keď sa bude podľa tvorcu tejto novely postupovať podľa starých pravidiel a teda asi aj podľa pôvodného prístupu.
Napriek tomu na predloženom návrhu zmeny zákonov nachádzam niekoľko pozitívnych zmien. V prvom rade ide o to, že podmienky schvaľovania, poskytovania a sledovania využívania investičnej pomoci sa spresňujú. Malo by sa tak do budúcnosti predísť k zneužitiam a omylom. Ďalej sa vymedzuje, že pomoc má smerovať skutočne do koncentrovaných miest, kde je miera nezamestnanosti vysoká. Ďalej sa vymedzuje, že pomoc má smerovať... Pardon. Posadnutosť s vytváraním nových pracovných miest je pre tvorcu novely príznačná, vsúva sa do každého ustanovenia, kam sa len dá. Ostáva veriť, že to nie je len sypanie popola na hlavu za predchádzajúce verdikty, ale ide o úprimnú zmenu myslenia.
Odvrátenou stranou spresňovania podmienok poskytovania pomoci je zvyšovanie byrokracie a administratívnej záťaže pre uchádzačov a prijímateľov pomoci. Tak isto sa oslabujú právomoci žiadateľov, ktorí už nebudú môcť napadnúť verdikt vládneho ministerstva o zamietnutí pomoci. Inými slovami, miera subjektivizmu štátnych úradníkov pri rozhodovaní klesne, no zvýšia sa ich právomoci pri rozhodovaní o kontrole a využívaní pomoci. Celkovo som však v avizovanej novele o zmysluplnom využívaní investičných stimulov zo strany vlády Roberta Fica skeptický. Ako som už spomenul, neverím, že jedným šibnutím čarovného prútika sa dá prístup razom zmeniť.
Skôr si myslím, že vláda bude taký prísny zákon obchádzať a bude hľadať cesty, ako pomôcť vybraným podnikateľom iným spôsobom. Príklad U.S. Steelu je príznačný. Ak to nejde cez investičné stimuly, hľadajú sa iné kamufláže, napríklad cez pomoc prostredníctvom účelového zmenenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie. V minulosti sa zas pre kórejského investora pri Voderadoch ústretovo postavil diaľničný privádzač, ktorý dodnes zíva prázdnotou. Sú to však postupy, ktoré deformujú podnikateľské prostredie a škodia všetkým účastníkom trhu. Aby som sa jasne vyjadril k železiarňam v Košiciach, iste si všetci prajeme, aby výroba a spracovanie ocele vo východoslovenskej metropole ostali zachované. V tomto SDKÚ - DS svoj postoj nezmenila. Podobne ako pred trinástimi rokmi, keď vláda priviedla do krachujúcich hút amerického investora, aj teraz nám leží na srdci osud východoslovenskej fabriky. Nástroje sú v rukách súčasnej vlády. Doteraz ich vhodne nepoužívala a U.S. Steel nie je jediný veľký investor, ktorý hlási odchod zo Slovenska. Je ich viac, hlavne v energetike. Nie je to náhoda. Po niekoľkých mesiacoch pôsobenia vlády Roberta Fica sa podnikateľské prostredie na Slovensku výrazne zhoršilo a teraz žneme prvé plody.
Preto neverím v čarovnú moc investičných stimulov pri vytváraní nových pracovných miest. Vláda jednou rukou siaha na kvalitu podmienok podnikania a druhou, tou chce napraviť cielenou pomocou pre vyvolených, a nakoniec na to dopláca celá krajina. Deformuje sa konkurenčné prostredie, rastú povinnosti, administratívne povinnosti, daňové a odvodové zaťaženie. Preto nie je div, že nezamestnanosť, ktorá sa toľko skloňuje v predloženej novele, stúpa a začína atakovať historické rekordy. Nie som proti zmenám v zákone o investičnej pomoci, pán minister, určite nie, a nie som ani proti spresneniu pravidiel, podľa ktorých sa má v tejto oblasti postupovať. Jedným dychom musím však dodať, že oveľa dôležitejšie, a vy to viete určite najlepšie, keďže ste boli v aliancii zamestnávateľských zväzov, je skutočne vykonať nápravu v celom podnikateľskom prostredí.
Ďakujem za pozornosť.
