14. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, máte pravdu. Tento zákon má snahu riešiť právnu subjektivitu pozemkových spoločenstiev. Táto snaha je v poriadku. Ale bolo by namieste sa spýtať pána ministra, prečo recykluje Mečiarov zákon v tomto parlamente. Mečiarov zákon za prvej Ficovej vlády bol predložený, kde sa snažili predať poľnohospodársku a lesnú pôdu v urbári jednotlivcom, a nie celému urbárskemu spoločenstvu tak, aby zmenili podielové pomery v rámci spoločenstva, a tým aj zmenili právo rozhodovať. Keď je to subjekt s právnou subjektivitou, rozhoduje nadpolovičná väčšina. Keď štát svoj majetok dnes predá jednému z nich, tak môže tam byť sto iných ľudí. Tí nebudú môcť nakladať so svojím majetkom, pretože sa tak zrazu stanú menšinovými vlastníkmi. Štát pri správe svojho majetku sa prikláňa k väčšine známych vlastníkov. Keď štátny podiel sa prevedie na jedného, sa zmenia pomery. A drobní vlastníci nebudú efektívne vedieť podľa tohto zákona spravovať svoj majetok. Naviac, ideme predávať podľa pokútnych znaleckých posudkov. A podľa toho neviem, ako chcete vybrať jedného zo sto vlastníkov v pozemkovom spoločenstve, ktorému odpredáte majetok. Toto riešenie som kritizoval aj vtedy, keď za prvej Ficovej vlády to minister za HZDS predložil, aj vtedy, keď ho Mečiar obhajoval. Takže táto otázka je veľmi zaujímavá. A dúfam, že pán minister túto otázku zodpovie alebo je na toľko stotožnený s týmto návrhom a potom je namieste otázka, prečo sedí na tomto kresle.

Ďakujem pekne. Áno, pán kolega Mičovský, ako si povedal, musíme sa touto otázkou, čo aj pred chvíľou pán Zsolt Simon povedal, zaoberať. A verím, že v druhom čítaní to vylepšíme aj spoločným úsilím s ministerstvom, aby táto anomália na poľnohospodársku pôdu nebola, čo sa týka fondu a prevodu poľnohospodárskej pôdy. Ďakujem.

Áno, ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, zareagujem len na túto poslednú výmenu, pán kolega Fecko, pán kolega Simon. A čo sa týka, ak som teraz rýchlo pozrel správne, toho § 11, naozaj urobme úkony, aby sa nestalo, že je možné predávať podiely niekomu, kto by spôsobil pre zmysel, pre filozofiu pozemkového spoločenstva spätný chod. Ak by sme mali pripustiť, že pozemkové spoločenstvá majú ovládnuť tie biele kone, ktoré som spomínal, alebo nejakí iní privatizéri, už nám toho veľa neostalo, tak by sme ozaj popreli ten zmysel, pre ktorý vznikli pozemkové spoločenstvá. Ja som v úvode hovoril o tom, že to Marka Terka nemyslela tak, že ide rozdávať konkrétnym ľuďom konkrétne majetky. Ale ona to už v tej chvíli dávala spoločenstvu. Takže ak teraz tento spätný chod by sme nasadili touto možnosťou, že tí šikovnejší by sa dostali tam, tobôž keď to predkupné právo tam vidíme tak, že tvorca zákona ho vylúčil, a tak umožnil vytvárať tie biele kone, že si nájdu nejaký spôsob na to, lebo to funguje reálne tak, tak by sme popreli 270-ročný základ tohto zákona a aj tú modernu, ktorú oceňujem, ktorú sme doň touto novou kapitolou vložili. Takže veľmi prosím, aby sme to posudzovali práve z toho pohľadu nie politického, ale toho, ktorý má slúžiť tejto krajine, lebo vyviezť môžeme stadiaľto kadečo, môžeme rozmontovať aj hypermarkety, aj veľké predajne Audi alebo niečo podobné, ale pozemky tu musia ostať. Tak bude dobre, keď ich dokážeme múdro obhospodarovať, pretože všetci ich užívame vlastne tým, že po tejto krajine chodíme. Vďaka.

Ďakujem pekne. Pôvodne som nechcel vôbec vystúpiť v diskusii, ale musím zareagovať na pána Simona.
V prvom rade chcem povedať, veľmi oceňujem tú diskusiu, ktorá tu je, lebo myslím si, že je vecná, pragmatická. A je tu priestor v druhom čítaní, lebo isté podnety, ktoré ste vy tu prezentovali, aj my máme. Ale, dobre, vydiskutujme si, čo je dobré, čo je zlé. Ja ponúkam k dispozícii mojich ľudí na ministerstve, skontaktujte sa ešte pred zasadnutím výboru k druhému čítaniu o návrhu a vyjasnime si veci, poprípade si to urobte osobitne na poľnohospodárskom výbore. My sa tomu nebránime. Ja chcem, aby ten zákon bol čo najlepší. Pokiaľ je tam problém toho predkupného práva, tak sa môžeme dohodnúť, že to tam vypustím. Ja s tým nemám žiadny problém. Čiže chcem, aby ten zákon bol funkčný. To je prvá vec. Čiže dávam k dispozícii pracovníkov ministerstva, aby sa všetky tieto otázky vyjasnili, aby sme v druhom čítaní nemali zbytočné komplikácie.
Zareagujem ale, a to je dôvod, prečo som vystúpil na pána Simona, že prečo sedím na tejto stoličke, no jednoducho preto, lebo ľudia po dvadsaťmesačnom hádaní koalície, ktorá dala vládu Ivety Radičovej, v ktorej sedel aj pán Simon, dali takejto koalícii stop, povedali, že takýto rozhádaný zlepenec nemôže ďalej viesť Slovensko. A vo voľbách určili, že vládnucou stranou bude SMER. A SMER ma nominoval na túto funkciu. Čiže, pán Simon, zato sedím na tejto stoličke, lebo ma tam nominoval SMER. Ale chodím za poľnohospodármi. Dennodenne mám stretnutia s poľnohospodármi i s rôznymi skupinami, s rôznymi zväzmi a to, čo som zaevidoval, je, že sú veľmi radi, že na tej stoličke nesedíte vy. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som len chcela poprosiť ctených kolegov, aby využili priestor, ktorý máme na rokovanie o tomto zákone, máme dostatok času, kým bude prerokovávaný vo výbore, aby sme všetky veci, ktoré sú tam nejaké diskutabilné, si vysvetlili a povedali, aby sme to nerobili potom na výbore, aby sme tam nezmätkovali, nechaosili a nechaosili aj pri druhom čítaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť a zjednodušiť niektoré postupy upravené v zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z., ako aj zaviesť nový režim nakladania s poľovnými revírmi, ktoré sú tvorené najmenej z dvoch tretín poľovnými pozemkami vo vlastníctve štátu.
Pri príprave návrhu sa vychádzalo z doterajších praktických skúseností a aplikácie jednotlivých ustanovení platného zákona o poľovníctve. Aplikačná prax ukázala, že je potrebné niektoré ustanovenia upresniť a viaceré postupy zjednodušiť a presnejšie zadefinovať. Ide najmä o postup pri uznávaní a zmene hraníc poľovných revírov, ďalej, priebeh a spôsob rozhodovania a zhromažďovania vlastníkov poľovných pozemkov, zavedenie nového režimu nakladania s poľovnými revírmi, v ktorých štát vlastní viac ako dve tretiny poľovných pozemkov, zavedenie možnosti osobitného užívania poľovného revíru, v ktorom štát vlastní viac ako dve tretiny z dôvodu ochrany genofondu niektorých druhov zveri, ako sú vyhradené poľovné revíry, postup pri odvolávaní poľovného hospodára z funkcie, rozsah údajov vedených v centrálnom registri poľovníckych organizácií, zrovnoprávnenie cudzincov vykonávajúcich právo poľovníctva na území Slovenskej republiky s občanmi Slovenskej republiky pri vydávaní poľovných lístkov, povinnosti pri preprave diviny a živej zveri na trh a vymedzenie priestupkov na úseku poľovníctva.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie navrhovaného zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.
Keď mám ešte úvodné slovo, chcem povedať dve poznámky netradičné, čo sa bežne nerobí. A ja sa priznám, ani som nebol nikdy svedkom v parlamente, že to niekto využil. Pri prepise alebo v tej verzii, ktorá sa dostala k vám, sú dve chyby, ktoré sme my zaregistrovali. A uvádzame ich dopredu, aby sa zbytočne diskusia okolo nich netočila. Sme si toho vedomí. A v druhom čítaní to opravíme. V bode 54 je preklep, nesprávne je uvedené „§ 53 ods. 3“, ale má to byť „§ 51 ods. 3“. A potom v bode 56 je zmätočné znenie, kde by malo byť, že § 58 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie... A ďalej by malo pokračovať, že doterajšie odseky 5 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 11, lebo je tam doplnený § 5. A vlastne by boli tam dva paragrafy päť. Čiže ospravedlňujem sa za tento preklep. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma určil svojím uznesením č. 100 z 22. januára 2013 za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. To znamená, návrhy boli doručené najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. decembra 2012 č. 317 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a vážený pán spravodajca, minule som stál na parkovisku pred jedným obchodným domom a bol som v uniforme. A taký celkom sympatický pán, zrejme rozhľadený, aspoň tak pôsobil, sa ma opýtal: „Vy ste poľovník?“ Ja som mu odpovedal, že nie som poľovník, ale lesník. A on sa ma opýtal: „Aha, a to ale poľujete, áno, to je ono?“ A ja som mu odpovedal, že aj áno. A on sa ma opýtal: „A čo iné by ste ešte robili?“ A ja som mu odpovedal, že no, viete, lesník robí oveľa viacej úkonov ako iba to, že by len poľoval. A som si uvedomil, a to chcem použiť a využiť v tomto úvode, že stále v spoločnosti prevláda taký názor, že lesník rovná sa poľovník. A ja by som chcel zdôrazniť, že poľovníctvo, pri všetkej úcte k obrovským tradíciám tejto činnosti, k jej potrebnosti a k jej skutočne nádherným súvislostiam, ktoré oslovili desiatky tisíc a oslovujú desiatky tisíc obyvateľov Slovenska, je, tak by som povedal, jednou päťdesiatinou lesníckych povinností, dve percentá. No otázka tu je, čo by som si zobral za základ. Ale aj keď je to veľmi bohatá činnosť, to len dokumentuje to, že to lesníctvo je oveľa bohatšie, poľovníctvo a lesníctvo sa nerovnajú. Poľovníctvo je ozaj dvojpercentuálnym podielom bohatstva lesníckej činnosti. A preto by som možno tomu dotyčnému mládencovi aj touto cestou povedal, že, ozaj, lesníci nie sú poľovníci, lesníci môžu byť aj poľovníci.
A poďme teraz k tomu poľovníctvu, moru a moru pripomienok, ktoré budú opäť súčasťou druhého čítania. Ale aj ich mám možnosť rozdeliť do dvoch takých váhových kategórií. Jedna z nich má len vlastne jednu zásadnú pripomienku, takú strategickú. A potom je more tých menších, ktoré prebehnem len letom-svetom. A napokon aj o tej strategickej nebudem dlho rozprávať.
Tá strategická sa týka toho, že máme tu v rámci zákona, už aj v minulosti sme to mali, zakomponovanú Slovenskú poľovnícku komoru. A ja si tu neosobujem právo povedať, že som si to vyhodnotil natoľko presne, že by som sa vedel so všetkými tými pripomienkami stotožniť. Ale jednoznačne veľký svet poľovníkov, ja viem, Tibor, päťdesiattisíc alebo šesťdesiattisíc ich je. Podľa tých podnetov, čo prichádzali ku mne, by som povedal, že aj keď vedia, že ak sú tí, čo kričia, že to ešte neznamená, že zastupujú výraznú väčšinu. Ak by som to hodnotil podľa toho apelu, podľa toho rozčúlenia, podľa tej naliehavosti, tak by som tvrdil, že mnohí poľovníci sú nespokojní práve s istou, je to duplicita, nie je to duplicita, povinnosťou byť združeným v Slovenskej poľovníckej komore, ktorá vznikla pred časom a uplatňuje svoje práva a povinnosti, tak ako sú uvedené v zákone. No a už to tu zaznelo v inej súvislosti pred chvíľočkou, keďže o peniaze ide až v prvom rade, tak aj tu sa mnohokrát práve zjavuje, že nie ani v princípe máme tú komoru ako takú a vedľa toho SPZ a všetci musíme byť i tu, i tam a že ťahajú nás peniaze, no ale to, že sú tie peniaze podľa názoru mnohých členov komory nie transparentne používané. Ja tu neuvádzam žiadnu kritiku, ja len navrhujem, že možno dôležitá časť toho, čo treba zlepšiť v zákone, v jeho časti, ktorá hovorí o Slovenskej poľovníckej komore, je to, veď dneska to napokon nie je požiadavka len na túto komoru, lebo by mala byť taká požiadavka na všetky verejné prostriedky, aby o finančných tokoch boli na webovej stránke Slovenskej poľovníckej komory podrobnosti, na ktorej sa prezídium tejto inštitúcie zhodne, zverejňované. Túto vec by som doporučoval. A ja ju zvyknem odporúčať skoro všade tam, kde má ona možnosť pôsobiť, a úplne v iných súvislostiach. Považujem to za veľmi potrebné, správne. A vlastne tým by sa možno vyrazilo mnoho tých kritických pripomienok a vôbec by nebolo treba o tom rozprávať, poviem, možno o tej stránke, lebo dneska webové sídla sú vlastne už súčasťou právnych dokumentov.
Ozaj by bolo potrebné byť presným, čím by sa predišlo mnohým žiadostiam. To, že mi tá presnosť tam chýba, je aj ťuknutie. Dnes ráno, keď som si ešte overoval nejaké veci v tom zákone, pozrel som si ho a povedal som si: Bože, veď tam nie je platná verzia zákona, ktorý sa dnes bude prejednávať, je tam výzva na pripomienky k zákonu a je tam verzia, ktorá už neplatí dávnejšie, respektíve ktorá bola, myslím, pred časom zverejnená. Všimol som si to hlavne podľa toho, že je to ešte verzia, ktorá obsahuje tú časť, a to už teraz prichádzam k tej druhej skupine pripomienok, kde máme napísané, že výmera revíru môže byť iba 1 000 hektárov. To znamená, že to zníženie z 2 000 hektárov na 1 000 hektárov v jelenej oblasti tam ešte je. A keď vieme, že ten zákon, ktorý tu dnes prejednávame, už našťastie túto časť neobsahuje, ja chcem poďakovať tomu neznámemu, ktorý to stadiaľ vypustil, lebo ak boli pripomienky nejako rozdelené do kvalitatívnej váhy, tak toto je za tým financovaním komory hneď druhá skupina pripomienok. Mnohí ľudia, ktorí ozaj nepoľujú kvôli streľbe, ale kvôli láske k tejto činnosti a kvôli tomu, že to poľovníctvo majú ozaj v krvi, tak zaplakali nad zverou poľovnou, že sa má dostať do takýchto malých výmer. Klasikom, znalcom, keďže ja sa necítim byť takým poľovníkom, aj keď poľovný lístok mám, ale v tomto tisícročí som ešte nevystrelil a už, myslím, dokonca života nevystrelím, ale to je môj problém, ktorí hovoria, že to by bola obrovská chyba voči zveri, takže ďakujem. Vlastne pripomienka, ktorá by bola bývala tu možno búrlivo prejednávaná, už tam nie je, až na to teda, že na webovej stránke je ešte. No ale to je detail. Dôležité je, že sa už o tom neprejednáva.
Mám tu aj niektoré ďalšie pripomienky, ktoré prebehnem už ozaj letom-svetom.
Základné pojmy sú vymedzené v § 2. Je to fajn. Akurát poľovný zákon na rozdiel od mnohých zákonov je dneska fakt čítaný. Jednak sú k tomu ľudia vedení, keď chcú byť poľovníkmi, a jednak je to niečo, čo ich napĺňa. Takže ja by som povedal, že ten zákon by mal byť aj pomerne nielen normou správania, ale aj nástrojom výchovy ľudí k uznávaniu a zákonnosti. A keď si dvojku prečítate, tak zistíte, že je tam množstvo vecí zoradených potrebných, ale v nelogickom slede. A potom som povedal, prečo tak nelogicky tie fakty tam sú. A pochopil som, čo ten pisateľ zákona uprednostnil, sú zoradené podľa abecedy. Oveľa dôležitejšie je zoradiť ich podľa významu, ale to je detail, ktorý možnože by ani nemal zaznievať.
Čo je ale vážnejšie, a tu by som sa zase chcel pristaviť pri tom, čo som tu už neraz zdôrazňoval, je, že ten štát sme na revíroch už ošklbali dostatočne. Viete dobre, veci sú stále ešte na súdoch, ja dostávam odpovede behom už štvrtého roka, že, áno, je to v šetrení, Štátne lesy, štátny podnik prišli pred tromi rokmi o dve tretiny revírov, lebo mocní boli mocnejší, ako sa patrilo a ako by sme to mali považovať za primerané. A pochybujem, že sa niekedy ešte možno táto vec napraví, ale želal by som si to . Ale keby sme sa už aj my pozerali do tej minulosti, však vidno, že v minulosti sa narobilo veľmi veľa zla. A čas sa vracať nedá. Pokiaľ sa nechceme dostať do nejakých Einsteinových teórií a dimenzií času a jeho dilatácie, tak by som potom povedal želanie, aby sme už do budúcnosti aspoň zabránili tomu, aby štát mohol o svoje revíry alebo o hodnotu svojich revírov prichádzať, lebo inak tým pádom to nie je štát, ale to je každá jedna stopäťdesiatina z poslancov, nuž ale, dobre, tí sú platení relatívne slušne, ale je to každá jedna päťmilióntina z počtu obyvateľov, ktorí prichádzajú takýmto nehospodárnym konaním o prostriedky, ktoré by sa vlastne mohli preliať zložitým procesom, ale vieme ho vystopovať, do zvýšených dôchodkov, do zdravotníctva, do školstva, do kultúry.
A čo mám na mysli, to ma zarazilo, tam by som prosil, aby sme to riešili, ak má štát dve tretiny pozemkov vo svojom vlastníctve a vytvára sa tu poľovný revír, tak že teda dáva ich, nie je povinný ich dávať, ale keď ich dáva, že nemôže vytvoriť samostatný revír, tak ich dáva na verejnú dražbu, respektíve urobí ponukové konanie. A zákon priamo, až ma prekvapuje, išiel do takého detailu, určuje kritériá, akúsi rozhodovaciu maticu, aj s percentami, akým spôsobom teda ten štát má v tomto prípade ponúknuť svoje pozemky. Ja poviem, akým spôsobom ma o ne prísť. No a je taký bolestivý nepomer, skôr ako pomer v tejto matici, že je navrhovaných tak 40 %, aby zohľadňovala sa ponúknutá cena, 30 %, aby sa zohľadňovala kvalita návrhu na výhľadový plán hospodárenia v poľovnom revíri, a 30 %, som si to ani nenapísal, to ma už úplne rozosmialo, aby sa tam zohľadňovali aj doterajšie skúsenosti z toho, aké sú poznatky, referencie o tomto užívateľovi revíru, ktorý má teda záujem o tieto štátne pozemky, s tým, že ak doteraz nič neužíval, tak sa to rozdelí nejako percentuálne podľa ostatných. Ja viem, ja si ľahko vyberiem nejaké zrniečka, ale tí ľudia, čo to robili, museli napísať strašne toho veľa, takže netreba to chápať tak, že človek sa chce teraz nejako realizovať. Ja len prosím, v tomto prípade ozaj by bolo veľmi dobré, aby tá cena, lebo vlastne tou chcem dokázať, že už keď v minulosti sa udialo to, čo sa udialo, tak aby sa to aspoň do budúcnosti nejako kompenzovalo, bola rozhodujúcim kritériom tejto matice, tobôž keď teda štát má tam dve tretiny. Tak nech tá cena má 80 – 90 % a dajme ten zvyšok na ten plán, veď iste je to dôležité, aj keď ja keď budem mať záujem ako záujemca o poľovný revír, tak napíšem taký plán, že možnože bude úplne vystavený ako vzorový. Otázka je, ako potom orgány štátnej správy na úseku poľovníctva dokážu môj plán a jeho plnenie odkontrolovať, ale, budiž, ten plán, ja viem, má svoj význam, veď my to potvrdili aj priatelia poľovníci, jasné, len tam ten pomer zvýši sa tak, že keď už sa štát rozhodne tie svoje lesné pozemky takto dať do revíru, ktorý nebude užívať, aby nebol tým, ktorý zase sa podojí, lebo už sme ho nadojili v prípade štátnych lesov toľko ozaj, veď to tu zaznieva, je to raz Ružomberok, raz jedno, druhé, proste je toho priveľa. Ale fakt je, a ja to opakujem a musím to opakovať, už niet veľa toho štátneho bohatstva, ktoré by sme ešte mohli takýmto spôsobom rozdrobovať. Tak si vážme to, čo máme. A v prípade, povedzme, ak aj týchto pozemkov už dve tretiny revírov odišli možno nenávratne preč, tak aspoň tú jednu tretinu by sme ešte chceli niekde posunúť. Veď prečo nie? Ja netvrdil som nikdy, že páni lesníci musia poľovať, lebo oni sú. Za dobrých podmienok, keď ten štát dostane od bohatých ľudí, ktorí majú radi poľovačku, veľa peňazí, nech strieľajú, nech užívajú, však je to krásna činnosť, ako som povedal v úvode, len nech sa to deje nie za kamarátsky dojednané ceny, ale tak, ako sa patrí na bohatých ľudí, nech to zasponzorujú trošinka, keď si chcú zapoľovať, a nech nehľadajú cestičky, že aj poľuje, aj neplatí alebo platí len tak, aby sa nepovedalo. Takže to je k tým dvom tretinám pozemkov.
Ja som vždy, keď som aj organizoval poľovačky, si načítal toho veľa. Niekedy sa usmievali na mňa, že takto až taký poľovník nie je. Ale potom prišli za mnou chlapi a povedali? „My sme poľovali na Aljaške aj v Južnej Afrike, ale my sme tak pekne zorganizovanú poľovačku nevideli.“ Jednoducho mám rád tradície. Ja mám rád históriu. A keď som mal možnosť to uplatniť aj v poľovníctve, tak všetky tradície boli zachované podľa predpisu, ako leží samčia zver, ako leží samičia zver na vyradenie, kde sa čo ukladalo, kde je ohník. Dneska je to už možno samozrejmosťou. Pred 25 rokmi, keď som mal česť to robiť, to samozrejmosť nebola. Tak len napríklad poviem. Ako sa hovorí v paragrafoch jedného zo zákonov o love zveri, že sa má uskutočniť zamestnancami, tak by som prosil, aby tam bol výkon práva poľovníctva, pretože hovoriť pri užívaní revíru len o love zveri a nehovoriť o výkone práv poľovníctva je terminus technicus, ktorý nectí tradície.
Dôležitejšia pripomienka je napríklad k poľovnému hospodárovi, ktorého doteraz nebolo možné odvolať len tak, iba keď porušil závažné predpisy. A teraz sa tu ukladá povinnosť predstaviteľovi štátnej správy na úseku poľovníctva, že musí na návrh užívateľa poľovného revíru poľovného hospodára odvolať. Zdôvodňuje sa to tým, že keď tam sa stratí pracovný pomer, tak že on je vlastne neodvolateľný. Túto pripomienku treba nejakým spôsobom z toho vylúčiť, lebo, povedzme si to, ten hospodár je vlastne nositeľom zákonnosti v tom poľovnom revíri a my užívatelia keď sa dohodneme, že nám nepasuje, ako nám ten hospodár klepká po prstoch, lebo je príliš voľajaký zákonný a predpisový, tak dávame návrh na lesný úrad a podľa tohto nového navrhovaného znenia, lesný úrad musí hospodára na náš návrh odvolať. To sa mi zdá také, že zástupcu zákonnosti medzi tými poľovníkmi, kde sú aj takí, aj hentakí, keď sa vám nepáči, tak si uľahčíme zákonom cestu, dáme stadiaľ preč. Tak to by som prosil zaradiť medzi tie vážnejšie pripomienky.
Takisto sa mi nezdá, keď chceme byť ozaj nároční, však nikto nikoho nenúti byť poľovníkom, ale keď ním niekto chce byť, tak nech to dodržiava, ak príde rozhodnutie o tom, že spôsobí poľovník nejakú škodu, vinu, že niečo jednoducho neurobil dobre a bol mu doživotne odňatý poľovný lístok, čo teda je trest tvrdý, ale primeraný, nuž tak keď urobil závažné veci, tak už poľovať nebude, že tento návrh tu opäť zase vracia možnosť, že teda je možné ponúknuť po desiatich rokoch takémuto poľovníkovi vrátenie možnosti si zapoľovať. Nuž tak keď to má byť doživotne, tak nech je to doživotne. Ale napokon veď nehovoríme o tom, že by mu to chýbalo na výkon povolania, ako keď niekomu by sme doživotne zobrali vodičský preukaz. Myslím si, že mali by sme byť trošinka prísny, je to oblasť, ktorá vyžaduje vysokú disciplínu. A ak si ju porušil, tak potom takto budeš dobrým príkladom pre ozdravenie morálky aj pre ďalších poľovníkov, lebo po desiatich rokoch ti to zrejme každý odklepne, keď to bude zákon umožňovať.
Je tam ešte viacero poznámok o spoločných poľovačkách, ktoré ozaj zaradím až do toho druhého čítania.
Možno ešte zaujme vás aj otázka škôd, ktoré sú spôsobené lovu vlkmi, ktorí spôsobujú škody na majetku, ak tieto škody majú byť pripísané na účet užívateľov poľovných revírov. Tu by som práve chcel sa postaviť na ich obranu. Veď vlci pri svojom známom spôsobe života keď prechádzajú veľké územia, tak jednoducho im nezabránite urobiť škody, keď niečo ulovia navyše. Proste je tu povinnosť užívateľa revíru, že ak neurobil dostatočné opatrenia, tak tieto škody musí nahrádzať. Neviem si predstaviť, aké sú tie dostatočné opatrenia.
Takže povedal som tie zásadné pripomienky, ktoré ma napadli pri čítaní tohto návrhu zákona. A budem rád, keď sa dohodneme na prijatí reálnej podoby zákona, ktorá ich opäť zohľadní v miere, na ktorej bude spoločný záujem, lebo si myslím, že tento zákon bude patriť medzi tie, ktoré budú sledované o hodne viac, ako je možno bežný priemer. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa zmienim iba k dvom veciam, ktoré si spomínal.
K poľovníckej komore. Neviem, či je správne, že je povinné členstvo v poľovníckej komore a ten, kto nie je v poľovníckej komore, nemôže mať lístok a nemôže mať revír. Tak sa pýtam, či by túto otázku nebolo dobré tiež trošku rozobrať, pretože, ako si spomínal, má to súvis s dualitou, respektíve s finančnými tokmi, ktoré idú aj do komory, aj do zväzu. Takže to je jedno. Myslím, že by dobré bolo, keby sa to v tomto zákone možnože aj trošku ujasnilo.
A potom tie škody spôsobené zverou. Ja by som sa chcel zamerať možnože na tie škody, ktoré sú spôsobené na poľnohospodárskej výrobe, kde mám kopu podnetov, že jednotlivé združenia nedávajú náhradu, nedávajú nič proste. Hovoria tomu poľnohospodárovi: „Tak si ohraď ten pozemok poľnohospodársky, lebo tie diviaky tam ináč ti budú v pohode chodiť stále.“ Takže myslím si, že tá naša poľnohospodárska partia by mala tiež zamyslieť sa nad tým a možnože to nejakým spôsobom tiež vyšpecifikovať aj v tomto zákone, keď už nie v nejakej vykonávacej vyhláške. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Janko Mičovský, zareagujem iba na jednu vec v tvojom vystúpení, a síce veľmi dôležitý paragraf, čo sa týka § 2, vymedzenia základných pojmov. Tak to trošku s úsmevom si povedal, v tom zákone, ktorý prijala naša prvá Ficova vláda, jednoducho povedané, že sú zoradené nie podľa významu a tak ďalej. Tak keď si trošku pozornejšie to pozrieš, tak uvidíš, že na prvom mieste je definovaný čas núdze. By som sa rád ťa spýtal, čo je to čas núdze, ale nie kvôli tomu, aby sme sa tu skúšali, ale skutočne kvôli tomu, čas núdze je dôležitá kategória, ktorá je tam uvedená na prvom mieste. Veď základom poľovníctva je starostlivosť o zver a čas núdze zhodou okolností podľa nášho nového návrhu našej vlády, nášho ministerstva definovať už budú obvodné lesné úrady podľa kraja.
Druhá poznámka je k tomu, chovateľský celok ide. Veľmi dôležitou súčasťou je chovateľský celok.
Ďalej sa tam v 3. bode jedná o chov zveri. Čiže s úsmevom povedať, že je to zoradené len abecedne, a nie podľa významu, myslím, nie je to namieste. Ďakujem.