14. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, ďakujem za slovo. Zareagujem na obidvoch kolegov, ktorým ďakujem za to, že reagovali.
Pán poslanec Fecko, máš úplne pravdu. Jednoducho tieto veci sa musia doladiť tak, aby zodpovednosť za škody neplávala vo vzduchoprázdne, ale aby to bolo jasné. Ja som síce hovoril o tom vlkovi, kde som sa trošinka postavil na stranu poľovníkov, ale ty si hovoril o niečom, čo možno je oveľa z hľadiska objemu škôd významnejšie. A mnohokrát tam dochádza ku škodám. Tu by som chcel ale povedať, ja aj obetujem na to nejakú sekundu, že k veľkým škodám na aj poľnohospodárskej pôde, ale aj lesných porastoch dochádza z toho dôvodu, že nám vzniká veľa poľovníkov, ktorí už nepozerajú, sú to tí bohatší, povedzme si, ktorí majú veľkú radosť z toho, že majú revíry, ktorí nepozerajú na to, že treba udržiavať nejaké primerané stavy zveri, ale ktorí chcú tam mať toho strašne veľa, nech sa teda deje čokoľvek. A tie mnohokrát premnožené revíry nám spôsobujú aj premnožené škody.
A, Ľuboš, k tebe. No tak ďakujem pekne, to je už také čaro nechceného, že to, čo som vlastne ani nemal povedať, to najmenej dôležité si si vybral za zdroj svojej poznámky. Ale zareagujem na to, patrí sa to. No ja som trocha rozmýšľal nad tou postupnosťou a fakt som si uvedomil až pri treťom čítaní § 2, že bol uplatnený princíp abecedy. Prečo nie? Môže to tak byť. Preto hovorím, je to úplne nepodstatné, ale z hľadiska toho, že som hovoril o didaktickom význame tohto zaujímavého zákona, by bolo veľmi dobré práve využiť to, aby sa to zoradenie týchto jednotlivých podkladov, tých jednotlivých klauzúl, čo sú to základné pojmy, urobilo práve od toho dôležitejšieho k menej dôležitému, pretože takto ľudia obyčajne hľadajú veci. Ale to je tak nepodstatné, že úplne kľudne poviem, že nech teda abeceda ostane, len nech sa zmenia tie veci, ktoré som pripomienkoval. To ma bude tešiť teda nepomerne viac.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, predkladá sa zákon o poľovníctve a jeho novela. Neustále som presvedčený, že poľovníctvo je veľmi senzitívnou oblasťou pre každého, pretože každý poľovník je tak trošku dieťa. Poľovníctvo je koníček a hra. A preto sa každý poľovník správa presne takisto ako dieťa, keď mu zoberiete jeho koníčka alebo najmilšiu hračku, tak bude kričať aj tam, kde nemusí. Ale som presvedčený o tom, že táto hra keď sa hrá so zbraňou v ruke, musí byť riadená tak, aby sme sa vyvarovali možných chýb. Práve preto by som chcel apelovať na predkladateľov, aby sme niektoré staré prežitky ohľadne poľovných lístkov raz a navždy už odstránili zo zákona o poľovníctve. Pán minister, vy ste tiež poľovník a máte tiež poľovný lístok, ale máte aj zbrojný preukaz. Kedysi sa do poľovného lístka zapisovali aj zbrane, odkedy je povinnosťou mať zbrojný preukaz a v zbrojnom preukaze sú vydané osvedčenia alebo oprávnenia na držanie, nosenie zbraní. Tak dnes poľovný lístok je len akousi kvalifikáciou na to, že môžete byť poľovníkom. Keď raz niekto sa naučí rozlíšiť jeleňa od srny alebo od jelenice alebo od diviaka, tak som presvedčený, že táto jeho kvalifikácia mu zostáva doživotne, kým sa nepreukáže, že disciplinárne sa previní. A potom nech sa voči nemu koná. Ale dnes pri tejto novele chcem apelovať na to, aby vládna strana SMER opravila a doplnila do tohto návrhu, že poľovný lístok je celoživotný. Pýtam sa, aký má zmysel poľovníka každých 5 rokov volať s tým, že nech dá papier a nech si obnoví poľovný lístok, keď každých 10 rokov chodí so zbrojným preukazom na psychotesty, kontrolujeme, či má právo nosiť zbrane. Keď nebude mať zbrojný preukaz, nebude mať zbraň. Ale hocikto z nás, kto nie je poľovníkom, dnes môže vyjsť bez problémov von do poľovného revíru, do prírody, však máme v zákone napísané, že do lesa je voľný vstup. Môžete tam prísť, môžete tú prírodu pozorovať aj zver pozorovať a nič sa vám nestane. Poľovník bez zbrojného lístka je len pozorovateľom prírody, ničím iným nie je. V tej chvíli poľovný lístok stratil akýkoľvek zmysel.
Ja chápem, že pán spoločný spravodajca, ktorý je aj predsedom aj poľovníckej komory, aj zväzu, môže namietať, že ale poľovnícka komora zabezpečuje aj poistku. V poriadku, tak potom nech poľovnícka organizácia vyžaduje od svojich členov, aby si každý rok, každých päť rokov, každých desať rokov zaplatili poistku, ktorú treba na to, aby toto povolanie mohli vykonávať alebo tohto koníčka mohli vykonávať. Je to zo zákona. Ale dnes je to spojené s poľovným lístkom. Poľovný lístok je vzdelanie. Ja poznám mnoho starých poľovníkov, ktorí dnes o barličkách chodia na zväz alebo na komoru si vybavovať predĺženie si poľovného lístka, lebo to je pre neho senzitívny vzťah. Tak skúsme to vyčistiť. A to je prežitok z čias socializmu, bašta Národného frontu, by som povedal. Poľovný lístok tak dajme celoživotný, upravte ho do tejto podoby. A poľovník, ktorý chce poľovať a chce mať zbraň, musí mať tak či tak zbrojný preukaz. To je riešené v inom zákone. A keď má mať poistku, tak potom nech formulár na poistku, ktorá vyplýva zo zákona, lebo musí byť poistený, nech je vyriešený iným spôsobom.
Teraz k samotnému návrhu zákona, ktorý máme tu predložený. Dovoľte, aby som upriamil pozornosť na niektoré časti tohto zákona.
V § 5 sa uvádza, že na schválenie poľovného revíru potrebujeme nadpolovičnú väčšinu všetkých jeho vlastníkov, že vtedy je zhromaždenie právoplatné a vtedy je možné rozhodnúť o tom uznaní hraníc poľovného úseku.
V § 5 ods. 4 sa hovorí: „Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou, počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.“ Keď je prítomná len nadpolovičná väčšina, tak nadpolovičná väčšina do jednej nohy musí hlasovať za návrh. Preto si myslím, že to doterajšie riešenie dvojtretinovou väčšinou bolo lepším riešením.
Ale keď už predkladateľ chce ísť cestou nadpolovičnej väčšiny, tak by som minimálne očakával, že aj v § 13a podiel štátu nebude ustanovený na dvojtretinovej väčšine, ale na nadpolovičnej väčšine, keď ma hlasov päťdesiat a jeden hlas. A nech vtedy je podmienené mať výkon práva poľovníctva, lebo vtedy môže aj štátny podnik mať svoj vlastný revír, nie vtedy, keď má dve tretiny, ale keď má polovicu hlasov. Tak potom by bolo dobré, aby sme všade mali ten istý princíp. Keď začneme uplatňovať princíp aj u súkromníkov 50 % a viac, tak nech rovnaké merítko je uplatnené aj v prípade štátnych revírov.
No a dovoľte, aby som upozornil aj na § 13b, vyhradený poľovný revír v kompetencii ministerstva. Tak toto je absolútny prežitok z čias socializmu. Toto bolo kedysi za socializmu tak, že boli vyhradené revíry. Ja si nemyslím, že treba mať vyhradený revír. Poviem aj dôvod. Ministerstvo v roku 2006 rozhodlo o tom, ktoré revíry by mali zostať v správe štátnych lesov. A tento zoznam sa vytvoril tak, že to vypracovalo Národné lesnícke centrum a Technická univerzita vo Zvolene v spolupráci so Štátnymi lesmi. Po výmene vlády do polroka revíry, ktoré mali zostať štátne, boli prenajaté. O vyhradení revírov rozhoduje minister, ministerstvo. Keď minister dnes povie svojmu generálnemu riaditeľovi, že chce mať tieto a tieto revíry nedotknuté v kompetencii len štátneho podniku, tak tam budú. Dnes v zmysle kompetenčného zákona a zákona o štátnom podniku priamy vzťah zakladateľa a štátneho podniku nám toto umožňuje. Nevidím najmenší dôvod na to, prečo dať do zákona zostatok vyhradený poľovný revír. Chceme mať vyhradený poľovný revír pre ministra? Chceme mať vyhradený poľovný revír pre prezidenta Slovenskej republiky? Toto nie je asi ten správny prístup. Potom uplatňuje princíp, rozhodujú vlastníci.
Dámy a páni, viete, prečo treba mať vyhradenie na revíry? Ja vám to poviem. Prejde tento zákon a tam, kde vlastnícka štruktúra pre štát a štátny podnik nezabezpečuje mať svoj vlastný poľovný revír v budúcnosti podľa tohto zákona, tak všetky tie revíry budú vyhlásené za vyhradené a tie vyhradené revíry automaticky zostanú nedotknuteľné a vlastníci sa môžu pozerať na to, že ich vlastnícke práva, ako sú pošliapané. Týmto riešením vstupujeme do Ústavy Slovenskej republiky a popierame vlastnícke práva, začneme popierať ústavné práva, pretože pokiaľ to tak nemá byť, tak treba dopovedať, že vyhradený poľovný revír je možné spraviť len na majetku štátu. Potom by som to chápal, inak je to spôsob, ako zachovať pre niekoho toho drahocenného koníčka, ktorého tak nebude mať a nebude vedieť vlastniť, pričom nebude vedieť s ním nakladať v režime štátnom, pretože bude vyhradený a tým pádom nie je možné toho sa dotknúť. Prečo si to môžem dovoliť povedať? Pretože ja som sa stretol aj v rokoch 2005 – 2006 s vyhradenými poľovnými revírmi, ktoré kedysi dávno za socializmu vyhradili tak, že ten a ten revír je vyhradený revír. A nikto sa toho nedotkol. A stále sa vyhovárali na to pred vlastníkmi, že nie je možné ten a ten revír nijako zmeniť ani sa ho dotknúť a nemôžete si tam uplatňovať poľovnícke práva, i keď vám to vyplýva z ústavy, lebo tento revír je vyhradený. Vtedy sa to zrušilo. A nerád by som bol, keby vyhradenie poľovného revíru sa takýmto spôsobom vrátilo a obmedzovalo vlastnícke práva.
Pokiaľ tento návrh v tejto podobe prejde, tak musím povedať, že bude porušovať ústavu Slovenskej republiky. Som o tom hlboko presvedčený. A práve preto vystupujem teraz konštruktívne v prvom čítaní a upozorním na tieto nedostatky, aby predkladateľ mal dostatok času na to, aby sa s týmito nedostatkami tohto jeho návrhu mohol vysporiadať.
Samozrejme, k tomu, čo aj kolega Fecko spomínal, vzťahu povinného členstva. No v zákone o poľovníctve povinné členstvo explicitne vymenované nie je. Ale de facto tam je, lebo podľa zákona, ten, kto nie je členom poľovníckej komory, ten nemôže mať poľovný lístok.
Nepriamo sme povedali, je možné si vyžiadať od spoločného spravodajcu, ako sa zmenili výšky poplatkov pre poľovníkov, odkedy tento zákon v tejto podobe platí, o koľko platia viac. A potom treba sa na to pozrieť, tým ľuďom, ktorých chceme chrániť, aby mali možnosť prístupu k poľovníctvu, aj tým najjednoduchším o koľko to zdraželo. Dnes mnohí z nich vykonávajú len službu pre tých, ktorí si to môžu dovoliť. Poľovníctvo nie je o tom, že to je všeľudový šport. Poľovníctvo je veľmi drahý koníček. Keď si niekto môže prísť do štátneho revíru odloviť si jeleňa za 300 000 korún, tak každý si môže spočítať, aký to je biznis do roka. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Simon, iba dve poznámky k tvojmu vystúpeniu.
Zdá sa mi, že nechápeš význam poľovného lístka a význam zbrojného preukazu. Kým poľovný lístok je vysvedčenie, že držiteľ spĺňa oprávnenia na to, aby sa stal poľovníkom, to znamená, že má kvalifikáciu, je to kvalifikačný list na to, že môže vykonávať výkon práva poľovníctva, tento preukaz je nevyhnutný preto, aby mohol byť držiteľ zbrojného preukazu na poľovné účely, tak sú presne špecifikované veci v zbrojnom preukaze, kedy kto môže na aké zbrane byť držiteľom. A je presne vyšpecifikované, na poľovné účely treba byť držiteľom vlastníkom aj poľovného lístku. Súhlasím ale s tým, že tento poľovný lístok môže byť celoživotný. Nevidím tiež dôvod v päťročných cykloch tento poľovný lístok neustále predlžovať.
Čo sa týka tých tvojich nezmyslov ohľadne vyhradeného poľovného revíru a strašenia dopredu, že štát oberie vlastníkov o ich právo, myslím si, že žiadny zákon nemôže byť v rozpore s ústavou . A ústava jasne hovorí, že vlastnícke právo je nedotknuteľné. Takže tvoje strašenie je úplne zbytočné, ale vyhradené revíry určite majú význam. A majú význam preto, aby najcennejšie poľovné oblasti zostali v rukách štátu, ako je Poľana alebo zvernica Svodín, ktorú si ty prenajal svojim blízkym ľudom, kde vlastne je génová rezerva muflóna a daniela. A mohol by som menovať ďalšie poľovnícke oblasti, ktoré majú preto význam, aby boli definované a aby boli zaregistrované v zákone. Aby nebola svojvôľa ministra, ako ty hovoríš, na rozhodnutí ministra je, ktorý revír bude a nebude vyhradený, tak je v zákone definované, aké podmienky musí spĺňať vyhradený revír. A nebude to na svojvôli ministra. Takže nemyslím si, že môže štát vyhlásiť svojvoľne vyhradený revír na vlastníckych pozemkoch.
A keď hovoríš, že len štátne revíry, tak potom povedia, národné parky budú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Jedna poznámka. Pán kolega Simon, k tomu, čo si hovoril, dovolím si poznamenať, že vyhradzovať poľovný revír pre pána prezidenta by bolo úplne zbytočné, pretože podľa posledných medializovaných informácií pán prezident v podstate ani moc nepoľuje a uprednostňuje radšej futbal v Limbachu alebo na Tehelnom poli. Takže si myslím, že to by bolo zbytočné a kontraproduktívne. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Záhumenský, som rád že súhlasíte so mnou, že poľovný lístok by mohol byť celoživotný. A beriem to ako akúsi dobrú správu, že snáď strana SMER – SD zmení toto ustanovenie a pre poľovníkov bude platiť, že nebude treba každý rok chodiť pre kvalifikačný dokument poľovného lístku a bude to platiť na celý život.
A keď sme pri poľovnom revíre Svodín. Poľovný revír Svodín je z prevažnej časti na pozemkoch vlastníkov, a nie na pozemkoch štátu. Keby ste takýto revír dali do režimu „vyhradené“ alebo do toho, ako to pán minister navrhuje, tak v tej chvíli by ste šliapali po právach vlastníkov v tomto poľovnom revíri. Preto treba povedať, že tam, kde štát vie byť vlastníkom poľovného revíru a vie zriadiť poľovný revír a má nadpolovičnú väčšinu, takýto vyhradený revír má byť len na takom území, nie na území vlastníkov. A toto je explicitný príklad, ako by ste porušovali vlastnícke práva.
No, pán kolega Galko, ja viem, že pán prezident nepotrebuje svoj vyhradený poľovný revír, lebo na Slovensku máme ešte aj vojenské obvody, kde sú poľovné revíry v kompetencii ministerstva obrany. A pre pána prezidenta ako vrchného veliteľa ozbrojených síl tento priestor je tam daný k dispozícii. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Asi by sa oplatilo zareagovať, hoci si myslím, že na toto je druhé čítanie. Ale, dobre, bolo v prvom čítaní niekoľko poznámok.
Ja pôjdem od pána Simona. S poľovným lístkom, podobne ako pán Záhumenský povedal, ja nemám problém. Osobne tiež ma štve tých každých päť rokov a keď na to zabudnem a vyradia ma odtiaľ. To je problém. Čiže osobne som za to, nech je celoživotný lístok. Ale musíme nájsť mechanizmus, lebo zas si povedzme, z čoho sú tie päťročné poplatky, ktoré musíte zaplatiť, kde to vlastne ide. Čiže musíme vyriešiť, ako budeme financovať samosprávu. Čiže keď toto doriešime, ja som za to. (Reakcia z pléna.) Ale veď to musí fungovať. Veď predsa nemôže poľovníctvo fungovať, pán Simon, na princípe, že minister má nejakú sekciu a potom budú poslední poľovníci v revíri. Veď tam musí byť nejaká štruktúra nastavená. Takže vyriešme problém, ako budeme financovať zložky, ktoré budú zabezpečovať výkon práva poľovníctva na nižšej úrovni. A ja nemám s týmto žiadny problém.
Čo sa týka rozhodovacích právomocí pri štátnych územiach, teda pri tých lesných revíroch, kde má štát nadpolovičnú väčšinu, my sme tam nechali dvojtretinovú väčšinu, ale keď ju navrhujete nadpolovičnú, môžeme sa veľmi rýchlo dohodnúť. S tým nemám žiadny problém. Vítam takúto iniciatívu.
Viete, vyhradené poľovné revíry. Keď si dobre prezriete ten § 13b, uvidíte, že má odkazy. On vám presne hovorí, čo musí spĺňať vyhradený poľovný revír. A ste poľovník takisto dlho a ja som takisto poľovník. A viete, mne sa veľmi nepáčilo a doteraz sa mi nepáči, že vyhradené poľovné revíry, ktoré mali určitý genofond dlhodobo budovaný, a boli to kvalitné genofondy, sa práve kvôli silným finančným skupinám a veľmi dobre finančne zabezpečeným ľuďom zrazu zrušili. Čiže zrušil sa ten niekoľko desaťročia získavaný genofond. A takto sa to dalo bohatým na Slovensku, ktorí jednoducho si v určitom čase vedeli na Slovensku kúpiť všetko. Ja som proti tomu. A ja si myslím, že pokiaľ ide o štátne organizácie, ale aj súkromné, tam je trošku iný problém. Majú mať právo takisto na režijné revíry, lebo si myslím, že štátne organizácie, ktoré spravujú lesy, majú mať vo svojom výkone aj poľovnícku činnosť. Len už ju nemajú vďaka tomu, že sa poľovné revíry všetky rozdali a že sa zrušil ešte aj štatút alebo inštitút vyhradeného poľovného revíru. Vlastne sa nevedia dostať k ničomu, Máte to tam presne napísané. Čiže nie je to závislé vôbec od vôle ministra, ale musí to spĺňať nejaké zákonné normy, aby mohol byť vyhlásený vyhradený poľovný revír. Viete, dneska sú súdne spory aj kvôli tomu, že niektorí chytráci pridelili súkromný poľovný revír aj v nezrušenom vyhradenom poľovnom revíri. Zrejme máte tie informácie aj vy, boli ste tam nejaké obdobie predo mnou. Čiže, bohužiaľ, toto sa všetko udialo. Čiže hovoríme, tam, kde ten vyhradený poľovný revír bol, a dokonca sú tam súdne spory, toto bude veľmi dobrý inštitút, ako zrušiť všetky štátne súdne spory a vrátime to do pôvodnej polohy. Čiže ja si myslím, že inštitút vyhradeného poľovného revíru by tam mal zostať.
Napádate povinné členstvo v komore. Ale lesníci, poľovníci by nemali byť výnimka voči iným členom v nej. Napríklad súkromný veterinár nemôže vykonávať svoju prax, pokiaľ nie je v príslušnej komore veterinárov. Tak potom zrušme aj tam povinnosť, zrušme ju u zubárov, zrušme ju u lekárov. Ja si osobne myslím, že slovenskí poľnohospodári by mali mať povinné členstvo v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, ktorá nie je občianskym združením, ale je založená zo špeciálneho zákona, lebo inak je otázka, ako majú presadzovať svoje záujmy, ako majú kvalifikovane vystupovať voči ministerstvu, keď nebudú mať na to zdroje. Čiže tam tá dobrovoľnosť je diskutabilná. Ale to dneska neotváram. Ja si osobne myslím, že to povinné členstvo by tam malo byť.
Pán Mičovský, vlastne pri tých revíroch som odpovedal aj na tú prvú časť, ktorú ste mali aj vy ako jeden v dôvodov na vystúpenie. Ale priznám sa, šokovali ste ma tým kritériom, ako majú postupovať Štátne lesy pri prideľovaní revírov nejakým súkromným zoskupeniam. Viete, čo ste vy, pán Mičovský, povedali? Vy ste potrestali ľudí za to, že sú chudobní, lebo vy ste tu povedali, že ten, kto chce strieľať, tak nech si to zaplatí. Pán Mičovský, ale poľovníci nie sú len bohatí, to nie sú len ľudia spomínaní v Gorile, to nie sú len ľudia, ktorí dneska vlastnia podniky, ktorí majú obrovské množstvo peňazí, ale to sú aj ľudia, ktorí zarábajú 400, 500, 600, 700 eur. A tí chcú takisto poľovať. A, pán Mičovský, poľovníctvo nie je o strieľaní zveri. Vy ste poľovník, tak viete, že sa hovorí na prvom mieste o ochrane zveri, na druhom mieste o zveľaďovaní zveri až na treťom mieste o love zveri. Čiže mi povedzte, ako títo bohatí fungujú v tých lesoch. No prenajímajú si to alebo to podceňujú, alebo si donesú už pripravené stavby, ale v žiadnom prípade už to nie je ten duch kolektívneho organizovania poľovníkov v pridelenom poľovnom združení. Tam tá spoločenská funkcia toho poľovného združenia sa absolútne stráca. Čiže ja nesúhlasím s tým. A pokiaľ budem mať možnosť to ovplyvňovať, chcem, aby na poľovné revíry mali nárok aj obyčajní ľudia, ktorí žijú a prežívajú zo svojich mesačných platov. Ja chcem, aby poľovníkmi boli aj ľudia na tých dedinách, v tých kotlinách, kde to majú ako jedinú možnosť zábavy. A som proti tomu, aby poľovné revíry dostávali len bohatí a zazobaní. Jednoducho toto je nemorálne. A som veľmi prekvapený, že vy ako starý poľovník a z vášho zoskupenia ste vôbec prišli s takouto myšlienkou. Vždy, keď bude viac ako 50 % rozhodovať cena, vždy to dostanú len bohatí. A verte mi, ja to vidím. My tie verejné súťaže robíme a dneska nie je problém 30 000, 40 000, 50 000 eur len tak vyhodiť na stôl ročne len za to, aby malo pár bohatých ľudí zábavku a možnosť chodiť do lesa. Ale to nie je poľovníctvo, to už je snobizmus. A ja nechcem v lese snobov, ja chcem v lese poľovníkov. Takže proti tejto vašej požiadavke určite budem bojovať a nebudem súhlasiť, aby sa vôbec takáto podmienka znovu zachovala, že budú v našich lesoch len bohatí papaláši, ktorí si to vedia zaplatiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.)

Ďakujem za slovo. No myslím si, že vystúpenie pána ministra a predkladateľa teda bolo veľmi kompetentné a odpovedal na absolútnu väčšinu pripomienok, ktoré odzneli v rozprave, a zareagoval na niektoré tie faktické poznámky.
Dovoľte mi, aby som sa ja vyjadril len k tým záležitostiam, ktoré evidujem, že zodpovedané neboli. A týkajú sa práve slovenskej národnej poľovníckej samosprávy v podobe Slovenskej poľovníckej komory. Tu musím povedať aj ja, pán kolega Mičovský, že som zažil dosť veľký šok, keď sa poslanec Národnej rady bez toho, aby si overil isté fakty, stane obeťou konšpiratívnej demagógie týkajúcej sa tak silnej alebo tak závažnej veci, ako je financovanie národnej poľovníckej samosprávy, a bez toho, aby si overil niektoré skutočnosti, vystúpi na pôde Národnej rady a nepriamo obvinil niekoho z nejakých neprehľadných tlakov alebo finančných tokov a podobne. Pán kolega Mičovský, napriek tomu, že sme kolegovia lesníci, aj to intermezzo som vnímal. Dve percentá poľovníctvo, lesníctvo, ja si myslím, je to oveľa väčší prienik spoločných záujmov poľovníkov a lesníkov, ale beriem to. Ale týmto si ma nesmierne prekvapil. Ja ťa vyzývam, aby si prišiel na návštevu do ústredia Slovenskej poľovníckej komory, kde vytvorím podmienky napriek tomu, že je to samosprávna organizácia, ktorá funguje v zmysle schválených interných predpisov, ktoré sú v súlade so zákonom. A potvrdil to ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva, ktorý má fungujúce dozorné orgány, kolektívne orgány. Každý rok sa predsa schvaľuje rozpočet, návrh, schvaľuje sa odpočet, stanovisko dozornej rady, ako vlastne komora funguje a hospodári, a ty vystúpiš na pôde Národnej rady a začneš tu rozprávať o tom, že preto, lebo rozpočet alebo neviem odpočet neviem nie je zverejnený na webovej stránke komory, tak sa tu dejú nejaké zaujímavé finančné machinácie. Veď, nehnevaj sa, pán poslanec, toto nemá obdobu. Slovenská poľovnícka komora bola zo zákona zriadená ako organizácia, ktorá má zabezpečovať prenesený výkon štátnej správy v poľovníctve. V § 42, keď si ho prečítate, tak zistíte, sú všetky práva a povinnosti, ale predovšetkým úlohy Slovenskej poľovníckej komory a v § 42 ods. 2 je zo za zákona stanovený aj systém financovania Slovenskej poľovníckej komory.
Ak tu pán exminister Simon rozprával o tom, o koľko platia viac poľovníci. No aj preto platia viac, lebo za jeho pontifikátu nedostala národná poľovnícka samospráva ani cent. Museli financovať úlohy, ktoré vyplývajú národnej poľovníckej samosprávy zo zákona z vlastných zdrojov. A takmer vykrvácali. A raz za päť rokov sme boli zo zákona povinní spraviť národnú poľovnícku prehliadku poľovníckych trofejí, urobili sme to na medzinárodnej úrovni v Inchebe, kde pán exminister prijal veľkoryso záštitu nad týmto podujatím. Pritom nedal ani jeden jediný cent. Viete, koľko išlo z priamych platieb z ministerstva v roku 2011 na podporu tohto výstavníctva? Bezmála 150 000 eur. Slovenská poľovnícka komora ani národná poľovnícka samospráva nedostala ani cent. Ale prišiel sa tam vycierať a ukázať. Takže takáto je pravda.
A čo sa týka ďalších záležitostí. Pán Mičovský, to zníženie z navrhovanej 2 000-hektárovej minimálnej výmery na 1 000-hektárovú minimálnu výmeru, viete, koho je to zásluha? Je to zásluha práve Slovenskej poľovníckej komory. Ja osobne ako vrcholný predstaviteľ som napísal osobný list pánovi ministrovi. Je tak, pán minister? V ňom som ho upozornil, že ak toto bude súčasťou vládneho návrhu na zmenu a doplnenie zákona o poľovníctve, treba počítať s tým, že národná poľovnícka samospráva, možno aj s využitím petície, sa postaví proti tejto skutočnosti. Takže takto sa veci v konečnom dôsledku majú.
Čo sa týka tej rozhodovacej matice, pán minister to vysvetlil, nejdem sa k tomu vyjadrovať, ale som presvedčený, že má stopercentnú pravdu. Ak by tam zostala len cena, na Slovensku máme 1 586 alebo 1 589, prepáčte, teraz presne neviem, ihneď sa na to pozriem, máme v súčasnosti 1 859 poľovných revírov, ešte ich zostalo 80 v podmienkach alebo v obhospodarovaní a užívaní Lesov Slovenskej republiky, 24 v podmienkach užívania, ostatných pri štátnych organizáciách. Ak by sme tam nechali ten úzus, ktorý tam bol, a neakceptovali by sme tie skúsenosti, ktoré predkladateľ tu pred chvíľou, v osobe pána ministra, samozrejme, prezentoval, tak z tých 80 nám nezostane nič, to vám garantujem.
A škody spôsobené zverou, a naozaj ešte sa musím vyjadriť k tomu, k povinnému členstvu takisto, ale bude priestor aj v druhom čítaní na to, páni, sú ošetrené súčasne v platnom zákone. Úplne jednoznačne sa v § 26 a 27 alebo 25 a 26 hovorí o povinnostiach užívateľa poľovného pozemku a o povinnostiach užívateľa poľovného revíru. A jednoducho pokiaľ si niekto nezabezpečí, respektíve nesplní základné povinnosti v tom smere, aby sa zmluvne dopredu dohodli podmienky, ako sa bude zabezpečovať prevencia proti škodám spôsobovaných zverou, keď to nepodpíšu poľnohospodári alebo to nepodpíšu lesníci alebo jednoducho ignorujú tú snahu užívateľa poľovného revíru, no tak potom o čom hovoríme? Alebo sa budeme na to pozerať tak, že napriek tomu, že poľovníci obhospodarujú voľne žijúcu zver ako súčasť našich prírodných ekosystémov, ako súčasť nášho prírodného dedičstva, ako res nullius, vec nikoho, že oni budú platiť ešte poľnohospodárom, ktorí dostávajú priame platby na plochu, platby za VDJ-čky, ďalšie platby, ďalšie platby, ďalšie platby. Tu treba nájsť nejakú rovnováhu. Ja súhlasím s tým, že to tak zostať nemôže, že sa musí alternovať riešenie škôd spôsobených zverou, ale musíme si uvedomiť, že existujú isté limity a isté hranice. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na to, že najracionálnejším inštitucionálnym nastavením riadenia európskych fondov je umiestnenie Centrálneho koordinačného orgánu na Úrade vlády, kde podľa mňa aj vždy mal byť umiestnený, navrhujem presunúť pôsobnosť v oblasti koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky.
Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a nemá ani sociálne vplyvy. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 338). V súlade s § 71 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými pravidlami Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že v rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. januára 2013 č. 319 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda skončil som, otvorte rozpravu.