14. schôdza

Ďakujem pekne.
Ďakujem aj za to, že páni poslanci Kaník a Zajac ma doplnili v mojom vystúpení.
Pani poslankyňa Vaľová, ja som o tých štyroch mandátoch hovoril u pána Chomu. Ale spomenul som, že aj vás som v minulosti spomínal, že tiež máte viac mandátov. Pozrite, naozaj táto schôdza bude trvať tri týždne. To znamená, budete u vás v meste chýbať minimálne teda tým kolegom, ktorí tam musia pracovať. A možno máte miesto toho niekoho iného plateného, aby za vás tam pracoval. Ale ja viem, že vám je táto téma nepríjemná, ale považoval som to za dôležité povedať. A som sa pýtal ministra, či náhodou neberie pán Choma aj výsluhový dôchodok, či náhodou nie je bývalý policajt alebo vojak.
To, čo ma zaujalo, tak to bola tá informácia pána poslanca Zajaca, že na ministerstve vnútra je 280 ľudí ako výsluhových dôchodcov. Pán minister, je to pravda? Odpovedzte mi na otázku. Bol by som rád, keby ste na to zareagovali. Alebo opýtam sa vás to v interpeláciách, či na ministerstve vnútra robí 280 ľudí, ktorí berú výsluhový dôchodok, štedrý výsluhový dôchodok, a popritom vysoký plat. No to by naozaj zaujímalo nielen mňa, ale určite aj verejnosť.
Pán poslanec Galko, pán poslanec Zajac už vysvetlil, ako som to myslel, ako to KDH myslí, keby bol jeden príjem z verejných zdrojov zo štátu. A ak by na to bola potrebná zmena ústavy, tak viem si predstaviť, že KDH vám pridá tie hlasy, ktoré by chýbali na zmenu ústavy. Ale hlasy na zmenu ústavy pre ochranu dôchodkového systému alebo 2. piliera, ako o tom hovorí SMER, prosím vás, to je jedno obyčajné divadlo. Vy ste zdecimovali 2. pilier a vy tu idete rozprávať, že ste záchrancovia ústavným zákonom dôchodkového systému.
A k pani Tomanovej. Áno, pani Tomanová, ja sa nedištancujem od dôchodkovej reformy. Len my keď sme ju zavádzali, bola 18-percentná nezamestnanosť, a keď sme prišli na to, že sa zneužívajú predčasné dôchodky, sme to zmenili. A to chcem aj od vás.

Posledný prihlásený v písomnej časti do rozpravy je pán poslanec Martin Fedor.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, počas mnohých mesiacov som dostával dva druhy podnetov na tému novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Ten prvý druh podnetov boli viacnásobné hromadné e-maily väčšinou o tých, ktorí zastupujú záujmy súčasných poberateľov dôchodkov, teda väčšinou od bývalých príslušníkov ozbrojených síl či policajtov, išlo o silný lobing za zachovanie súčasného stavu, za zachovanie status quo, druhý typ podnetov potom boli individuálne podnety a upozornenia od aktívnych príslušníkov ozbrojených zborov. A tí sa pýtali: „V poriadku, systém potrebuje zmeny, ale prečo všetky majú ísť na úkor nás slúžiacich?“
Tento návrh zákona prerokovávame v prvom čítaní. A v ňom diskutujeme, či takýto zákon byť má alebo nemá. Ja som rád, že aspoň nejaký návrh z vlády na túto tému prichádza. Problém s osobitnými účtami a osobitnými sociálnymi benefitmi naozaj potrebujeme riešiť. Počúvame, že sa zhodujeme na tom, že tento systém je finančne do budúcna neudržateľný a z toho dôvodu už dnes implicitne nespravodlivý. Prečo? Lebo je jasné, že čím dlhšie sa tento systém nezmení, tým viac v ňom budú narastať deficity a tým väčší problém budeme mať s vyplácaním akýchkoľvek výsluhových dôchodkov v budúcnosti pre dnešných aj budúcich príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Nebudem používať rétoriku, ktorá sa často používa, že vládny SMER sľuboval ľuďom istoty, že pred voľbami SMER vysielal signály, ako na sociálne výhody príslušníkov ozbrojených síl a iných určite nesiahne. A to robil dlhodobo a roky.
Samozrejme, nedá sa robiť v tomto systéme reforma tak, aby sa nikoho nedotkla. Toto sa tvrdiť ani nedá. Bez toho sa nedajú znižovať vysoké deficity celého tohto systému, budem sa ale pýtať, či všetky navrhované zmeny z pohľadu hospodárenia osobitných účtov budú aj znamenať reálne úspory z pohľadu verejných financií, koľko tak reálne štát ušetrí a koľko výdavkov sa tým len administratívne presunie.
Pokiaľ ide o riešenie deficitov na osobitných účtov, tak skutočné úspory sú oveľa menšie ako miera nespravodlivosti, ktorá sa týmto návrhom zväčšuje. Prečo? Lebo náklady na znižovanie deficitov osobitných účtov sa plnou mierou presúvajú zo súčasnosti do budúcnosti, a to na úkor dnešných slúžiacich vojakov a policajtov a, samozrejme, aj iných príslušníkov bezpečnostných zborov záchranárskych a, samozrejme, tiež na všetkých tých, ktorí sa zajtra alebo pozajtra rozhodnú vstúpiť do týchto bezpečnostných zložiek. Ale toto nepovažujem ani za spravodlivé a ani za prezieravé.
Vláda podľa môjho názoru nepripravila takú reformu, ktorá náklady rozloží spravodlivejšie, teda medzi súčasných poberateľov sociálnych benefitov a tých, ktorí dnes pracujú alebo budú pracovať zajtra v službách Slovenskej republiky. A na tom sa zhodneme, že v mnohých prípadoch robia nebezpečnú, psychicky aj fyzicky náročnú prácu. Pravdaže ťažko môžu očakávať, že im dnes nastavený systém poskytne také benefity, ako ich poskytol ich predchodcom. Ani sa nemôžu brániť tak ako občania v civilných povolaniach vzhľadom na svoje špecifické postavenie. Toto ale nespravodlivosť voči nim neznižuje. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Nagy.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, budem súhlasiť s tým, že od leta tu prebieha silný lobing výsluhových dôchodcov aj aktívnych slúžiacich príslušníkov bezpečnostných služieb. Súhlasím aj s tým, že bolo alebo je nutné urobiť reformu tohto systému. Asi súhlasím aj s tou myšlienkou, že niečo iné sa sľubovalo a niečo iné sa robí. Ale ja by som sa takto nepriamo chcel pána ministra opýtať na jednu vec, či to vie tu vyhlásiť, že tým je zažehnaná myšlienka zdaňovania a rôznych odvodov z výsluhových dôchodkov. Ďakujem.

Ďakujem.
S reakciou na faktickú sa pán poslanec nehlási.
Takže žiadam poslancov, ktorí majú záujem, aby sa prihlásili do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy ústne sa prihlásil pán poslanec Hlina a pán poslanec Baška. (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, chcete teda vystúpiť teraz? (Odpoveď navrhovateľa.) Až v závere chcete vystúpiť.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení kolegovia, k tejto téme krátko chcem niečo povedať. A myslím si, že môj vnútorný pocit je, že aj je to dôležité povedať. Vieme, čo všetci vieme, nič nie je lepšie ako dobrý policajt, nič nie je horšie ako zlý policajt. Ja som to tak do histórie neskúmal. To, že tento parlament prijatým zákonom urobil z policajtov baletky, to nech si spytujú tí, ktorí to urobili. Systém práce je vždy taký, že ľahšie je dať a ťažšie je brať, hej. Čiže sa s tým vysporiadajte. Ja som tu už viackrát avizoval, ja to tu nikde nevidím, dokonca ťukajú na čelo, že o čom rozprávam, systém nejakej komparácie je veľmi dobrý. Čiže ja neviem kľudne by to stálo možno za to, pán minister, vedieť, či sú baletky aj v iných krajinách, teda trebárs ako v iných krajinách, v akom veku, po akej dobe sa odtiaľ odchádza. A pre nás by to mohlo byť takým vodidlom na to, hej, aby sme stratili tú ambíciu, ktorú často v sebe máme, že sme tu najmúdrejší a my to všetkým ukážeme. Žiaľ, nedarí sa nám to. Čiže aj do budúcna bolo by naozaj vhodné, aby sme skúsili, ako to trebárs robia inde po akej dobe a prípadne aj to, čo tu zaznelo, lebo naozaj je rozdiel či nejaký bojovník a neviem výsadkár alebo niekto, kto je fakt v zóne, ide odtiaľ po nejakej dobe. A, nič v zlom, tá pani za okienkom, ja proti nej nič nemám, často je dosť nepríjemná. Ale ona riskuje takisto ako pani v Tescu, hej. Čiže tam nevidím v zásade dôvod, prečo by to malo byť tak. A ušetrené by zase mohlo byť použité pre tých, ktorí sú tu podľa mňa naozaj často vo veľkom riziku. Ale to je vec, s ktorou sa treba popasovať.
Ja poviem taký jeden príbeh, s ktorým som sa ja stretol v mojej doterajšej činnosti, nechcem povedať, v kariére, to nejaká kariéra nebola. Ja, ináč, som tak akože podozrievavý, keď niekto príde a povie, že koľkých policajtov pozná, pokiaľ sám nie je policajt. Mne sú títo ľudia dosť podozriví, lebo v zásade nemáte prečo poznať policajtov, hej, tak plus-mínus. A zas keď ich niekto pozná strašne veľa, nie som celkom s tým konformný. Čiže ja ich poznám minimum. Ale, žiaľ, z tých, ktorých poznám, je veľa zlých príkladov toho, ako to dopadlo, hej. A ako to dopadlo, to poviem na jednom príklade, na ktorom chcem modelovať ten môj návrh, pán minister, pre vás, ktorý potom dávam na vaše zváženie, keby ste teda mali ambíciu byť spravodlivý, čo je kľúčový moment v práci aj ministra, aj poslanca. Tak na tomto príklade to skúsim nejako namodelovať. Tak proste stalo sa to, čo sa stalo, že človek, ktorý bol v Policajnom zbore, si zrazu rozmyslel, že kariéra v zločineckej skupine je preňho ďaleko atraktívnejšia, a zablúdil do jednej prevádzky, s ktorou zhodou okolností som niečo mal. Ale proste tento človek požíval napriek tomu, že odišiel odtiaľ, až pre mňa prekvapujúcu podporu tohto Policajného zboru, bol som z toho zhrozený, podporu v type, ako zmariť rekogníciu, podporu typu, že teda aby sa rekognícia odkladala. Tak maródky vypísal policajný lekár. Ja v tom čase som normálne pozeral, či dobre vidím, či dobre počujem. Ale, ináč, aj oproti mne čo ľudia stáli, sa ma pýtali, či dobre rozmýšľam, lebo sa ma pýtali viacerí: „A vy neviete, koho sú?“ Boli úplne zhrození, či si to neuvedomujem, čo robím, a to je zaujímavé, od policajtov cez prokurátora až sudcu. A na súde som povedal tomu sudcovi po troch rokoch, tri roky trvalo to trápenie: „Pán sudca, ja som prežil veľa času za Kaukazom a v takých možno nie celkom štandardných krajinách, ale, verte alebo neverte, ja som sa narodil a chcem aj umrieť v strednej Európe a civilizačne je stredná Európa omnoho ďalej ako Kaukaz, ale je aj ďalej ako Byzancia. Čiže naozaj si myslím, že niektoré veci sú nemysliteľné, i keď si niekto myslí, že si to môže dovoliť. Chvalabohu, ten sudca to pochopil. Čiže po tých troch rokoch sa doznalo spravodlivosti a tomu človeku bolo jasne povedané, že niektoré veci sa nekonajú. Ale, viete, nič viac sa neudialo. Až nakoniec pri mimoriadne atraktívnom zásahu vrtuľníkmi tí ľudia teraz aktuálne sedia, hej. Ale okrem iného poviem, že ono je iné mať za sebou Policajný zbor a vrtuľníky a týchto ľudí pozbierať a iné je stáť sám. A koľko je takých príbehov, kde ľudia zápasia s tým a nemajú oproti sebe len zbojníka, ale majú oproti sebe aj kooperujúci Policajný zbor. To je zvrátené. A zvrátené je aj to, čo tu funguje niekde, niekedy, taký pakt o neútočení medzi možno policajtmi, politikmi a aj zbojníkmi. Je to zvrátené, tam by to malo byť absolútne nekompromisné.
A vrátim sa k tej veci. Čiže tento človek, ktorý takto ponúkol svoje služby v inej oblasti, ale bol vyškolený aj za moje peniaze, aj za vaše peniaze, to znamená, bol vyškolený štátom, mal za štátne streľby, ja neviem ubytovanie. A všetky tieto náklady s tým spojené asi nie sú malé, hej. To znamená, ja by som na to chcel upozorniť, ja by som si vyprosil, alebo mali by sme aj my tu spoločne zabojovať proti tomu, aby štát vychovával, nehovorím, stane sa to, zbojníkov alebo ľudí, ktorí ponúknu následne svoje služby vagabundom. A keď sa to stane, tak sa im nič nestane. Ale to rieši pravdepodobne iný predpis.
A teraz sa blížim k tej pointe. Pointa by mala byť tá, ocenil by som, keby ste otvorili ten predpis, ktorý toto rieši, že v prípade, že by sa stalo, že bývalý príslušník alebo aj existujúci príslušník Policajného zboru keby bol minimálne v rozsahu násilnej trestnej činnosti odsúdený, tak nielenže, no škoda, chytili by ho, hej, ale mal by teda vrátiť školné alebo možno o tom debatovať, akú pokutu by mal vrátiť. Ono nad tým človekom bude trošku visieť a bude preňho taký ten Damoklov meč. A bude si vedieť povedať, že risk je o niečo väčší.
A teraz sa vrátim k vášmu predpisu, ktorý vy tu máte, lebo aj iná absurdná situácia nastáva, že tento mladý dôchodca často pri rozmýšľaní, do akej kariéry sa pustí po ukončení kariéry v Policajnom zbore, zvolí si možno kariéru a ponúkne svoje služby zbojníkom, hej, vagabundom. A znova možno sa stane chyba, niečo sa žvejkne, chytia ho a znova sa nič nestane. Ja som si tú informáciu overoval aj u vašich, ktorí s tým majú skúsenosti. A ja si myslím, že to je to nespravodlivé. Pokiaľ by ste mali v sebe to pnutie o spravodlivosti, tak je to nespravodlivé, lebo ak je už niekto na dôchodku po nejakej relatívne krátkej dobe, pokiaľ ten dôchodok je o niečo vyšší ako štandard, pokiaľ on vyškolený a zaplatený štátom spácha niečo a nič sa mu nestane, myslím, že by sme sa na tom mohli zhodnúť, že to je nespravodlivé.
A teraz to stojí na tom, či ste pripravený vy alebo niekto z vašich v druhom čítaní dať pozmeňujúci návrh, že v prípade, že by takýto dôchodca ponúkol svoje služby v takejto oblasti, ktorá ničí zdravú občiansku spoločnosť, tak okrem toho, že by ho chytili a naďalej by sa škeril, čo sekundárne by znamenalo, že tých statočných policajtov by to enormne demotivovalo, že tento zbojník sa im škerí naďalej a ten dôchodok poberá, tak by mohol o ten dôchodok prísť. V akom rozsahu a akým spôsobom? Nikto asi nemôže niekoho obrať alebo zobrať niekomu niečo. Ale ja som čítal ústavu. Ale otázka stojí, ako to naformulovať. A teraz nemôžeme ísť dozadu, tomu rozumiem aj ja a som chlapec z Oravy. Ale takisto viem aj to, že nie je možné niekomu vyplácať rádovo viac dôchodok nadštandardný s inými požitkami, ktoré nie sú štandardné oproti tomu, keď spraví nejakú čarabaru. To znamená, že nemá s tým nič spojené. Čiže ja nehovorím, že sa má stať z neho človek s nulovým príjmom. Ale určite aj ústava dovolí to riešiť tak, že v prípade, že bude usvedčený z trestnej činnosti, hovorme minimálne v rozsahu násilnej trestnej činnosti, lebo tá je podľa mňa enormne ničiaca občiansku spoločnosť, čoho sa ľudia najviac boja, hej, keď sa vám postaví stokilový vytrénovaný chlap a bude vám hovoriť, že príde ešte raz a príde zajtra, viete, tak minimálne v tomto rozsahu pôjdeme rozprávať o tom, ja nikomu ho nezávidím, však kopa z nich si to zaslúži, v prípade, že urobí chybu a šliapne vedľa a chytia ho, čo v tejto krajine nie vždy sa darí, ale možno štatisticky sa niekde to podarí, tak o tú časť toho požitku príde. Ja myslím, pán minister, pokiaľ máte v sebe, tretí raz a posledný raz to opakujem, pnutie, že by to malo byť spravodlivé, je to riešiteľné pozmeňujúcim návrhom. Keby chýbala odvaha, ako chýbala pri nejakom inom návrhu, ja sa pod ten pozmeňujúci návrh podpíšem. A verím, aj statoční policajti to ocenia, že aj to pre nich bude motivujúcejšie, ako keď budú vedieť, že nič sa neudeje. A oni si vtedy viac uvedomia, že štát ocení tú ich službu takým spôsobom, ako ju oceňuje, teda, musíme priznať a povedať, mierne nadštandardnejšie oproti oceňovaniu iných skupín obyvateľstva. Čiže o tento nadštandard by v prípade pochybenia mali v určitej časti a miere prísť. Ja verím, pán minister, že v tomto by sme sa mohli zhodnúť.
A nakoniec, lebo tu je taká tendencia vybrať niečo, ja na záver poviem, že si vážim prácu policajtov, je medzi nimi naozaj veľa statočných ľudí. A práve tým treba pomôcť aj takýmto spôsobom, že budú vedieť, že keď sa medzi nimi tá čierna ovca nájde, tak sa im o niečo neskôr nebude škeriť, že nič sa nestalo, že budú vedieť, že to pochybenie bude mať ďalekosiahle dôsledky, a im to pomôže, i keď sa to na prvú chvíľu tak nezdá. To, že je tam tá štatistická chyba, že nie všetci sa vydaria, ktorých vytrénujeme za štátne a ktorí strieľajú za štátne, to je tiež logické. A stáva sa to aj v lepších rodinách, aj v lepších krajinách. Žiaľ, zdá sa, že v našich krajinách štatisticky to nám trošku ubehlo. Budeme, verím, robiť všetko pre to, aby sa to nestávalo. Ale keď tam tá vsuvku bude a v tom Pezinku na tej akadémii im to povedia, že hrozí takéto niečo, tak je to vcelku zapamätateľné a vcelku prijateľné, čo je dôležité a najkľúčovejšie a, tým skončím, spravodlivé. Pán minister, som zvedavý na váš krok. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, ja len chcem krátko reagovať tu na predrečníka pána Hlinu. Ja takisto som ochotný sa podpísať pod takýto pozmeňujúci návrh. Totižto aj mňa tu napadlo jedno z vecí. Aj keď si vážim prácu vojakov, rovnako aj policajtov a je medzi nimi veľmi veľa čestných a charakterných ľudí, ale veľakrát sa stáva, a to vidíme aj zo správ a médií, že veľmi často medzi násilnými trestnými činnosťami práve figurujú osoby, ktoré boli v ozbrojených zložkách alebo v polícii. Ak by mali takúto hrozbu, že teda, ak spáchajú takýto násilný trestný čin, za ktorý sú odsúdení, tiež by som bol za to, aby bol krátený ten dôchodok. Ja by som ho odňal. Treba nájsť taký spôsob, ako to nájsť, aby to bolo aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, hovorím o predčasnom a výsluhovom dôchodku, ako to kolega tu spomenul, ak tým policajtom, keď ich budeme vzdelávať v rámci systému a na tej Policajnej akadémii, sa povie: „Ak ty teda sa takto necháš zvrhnúť, a teda budeš v službách teda zbojníkov, tak jednoducho vrátiš ešte aj to školné, aby sme tu nevychovávali do budúcna gaunerov.“ Cez to všetko chcem zároveň aj poďakovať mnohým tým, ktorí sa statočne stavajú k tomu svojmu povolaniu, k tejto práci, a povedať, že nie je to jednoduché, je to ťažká práca. Ale zas na druhej strane má to byť elita, ktorá má byť zároveň aj istým spôsobom naším vzorom. Teda keď si tou elitou, tak buď ňou do dôsledku vo všetkom. Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi.
Neregistrujem reakciu na faktickú poznámku.
Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Baška.