14. schôdza

Táto debata ukazuje, aké je veľmi škodlivé, keď sa nevyhnutné veci odkladajú. Zmeny v dôchodkoch silových zložiek bolo potrebné a zrelé už dávno vykonať. Tu majú veľký dlh všetci ministri silových rezortov niekoľko vlád dozadu. Vtedy, keď sme robili reformu dôchodkového systému ako takého, vtedy bolo dobré neodkladať aj reformu dôchodkov silových zložiek, pretože problém je ten, že nie je udržateľný, lebo to je jeho hlavný problém. To, či rovnaký ako univerzálny systém má byť alebo nemá byť, to je diskusia. Ale myslím si, že bolo by dobré, keby bol čo najbližší k tomuto systému. A hlavne nesmie tvoriť deficit, musí si vedieť na seba zarobiť a zároveň musí vytvárať predpoklady na to, aby bol spravodlivý.
Tie nezmysly pliesť to s 2. pilierom, túto debatu s tým odvolávaním sa na nejaké deficity, ktoré nie sú a ktoré sú vymyslené, pretože 2. pilier len zachraňuje existenciu dôchodkového systému ako takého, to beriem ako folklór.
Ale treba sa venovať tomu a treba jednoducho si všeobecne uznať, že s týmto systémom, dôchodkovým systémom silových zložiek, treba niečo urobiť a že si tu nevystačíme s tým, že ten zemiak posunieme ďalej, lebo tak guľa sa len nabaľuje a problémy sa budú len a len zväčšovať. Toto riešenie je také, aby sme niekoho nenahnevali a aby sme niečo urobili. Škoda, že sa s tým a s podstatne zásadnejším riešením a aj s podstatne premyslenejším riešením neprišlo už dávnejšie.

Ďakujem pekne.
Ďakujem aj za to, že páni poslanci Kaník a Zajac ma doplnili v mojom vystúpení.
Pani poslankyňa Vaľová, ja som o tých štyroch mandátoch hovoril u pána Chomu. Ale spomenul som, že aj vás som v minulosti spomínal, že tiež máte viac mandátov. Pozrite, naozaj táto schôdza bude trvať tri týždne. To znamená, budete u vás v meste chýbať minimálne teda tým kolegom, ktorí tam musia pracovať. A možno máte miesto toho niekoho iného plateného, aby za vás tam pracoval. Ale ja viem, že vám je táto téma nepríjemná, ale považoval som to za dôležité povedať. A som sa pýtal ministra, či náhodou neberie pán Choma aj výsluhový dôchodok, či náhodou nie je bývalý policajt alebo vojak.
To, čo ma zaujalo, tak to bola tá informácia pána poslanca Zajaca, že na ministerstve vnútra je 280 ľudí ako výsluhových dôchodcov. Pán minister, je to pravda? Odpovedzte mi na otázku. Bol by som rád, keby ste na to zareagovali. Alebo opýtam sa vás to v interpeláciách, či na ministerstve vnútra robí 280 ľudí, ktorí berú výsluhový dôchodok, štedrý výsluhový dôchodok, a popritom vysoký plat. No to by naozaj zaujímalo nielen mňa, ale určite aj verejnosť.
Pán poslanec Galko, pán poslanec Zajac už vysvetlil, ako som to myslel, ako to KDH myslí, keby bol jeden príjem z verejných zdrojov zo štátu. A ak by na to bola potrebná zmena ústavy, tak viem si predstaviť, že KDH vám pridá tie hlasy, ktoré by chýbali na zmenu ústavy. Ale hlasy na zmenu ústavy pre ochranu dôchodkového systému alebo 2. piliera, ako o tom hovorí SMER, prosím vás, to je jedno obyčajné divadlo. Vy ste zdecimovali 2. pilier a vy tu idete rozprávať, že ste záchrancovia ústavným zákonom dôchodkového systému.
A k pani Tomanovej. Áno, pani Tomanová, ja sa nedištancujem od dôchodkovej reformy. Len my keď sme ju zavádzali, bola 18-percentná nezamestnanosť, a keď sme prišli na to, že sa zneužívajú predčasné dôchodky, sme to zmenili. A to chcem aj od vás.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, počas mnohých mesiacov som dostával dva druhy podnetov na tému novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Ten prvý druh podnetov boli viacnásobné hromadné e-maily väčšinou o tých, ktorí zastupujú záujmy súčasných poberateľov dôchodkov, teda väčšinou od bývalých príslušníkov ozbrojených síl či policajtov, išlo o silný lobing za zachovanie súčasného stavu, za zachovanie status quo, druhý typ podnetov potom boli individuálne podnety a upozornenia od aktívnych príslušníkov ozbrojených zborov. A tí sa pýtali: „V poriadku, systém potrebuje zmeny, ale prečo všetky majú ísť na úkor nás slúžiacich?“
Tento návrh zákona prerokovávame v prvom čítaní. A v ňom diskutujeme, či takýto zákon byť má alebo nemá. Ja som rád, že aspoň nejaký návrh z vlády na túto tému prichádza. Problém s osobitnými účtami a osobitnými sociálnymi benefitmi naozaj potrebujeme riešiť. Počúvame, že sa zhodujeme na tom, že tento systém je finančne do budúcna neudržateľný a z toho dôvodu už dnes implicitne nespravodlivý. Prečo? Lebo je jasné, že čím dlhšie sa tento systém nezmení, tým viac v ňom budú narastať deficity a tým väčší problém budeme mať s vyplácaním akýchkoľvek výsluhových dôchodkov v budúcnosti pre dnešných aj budúcich príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Nebudem používať rétoriku, ktorá sa často používa, že vládny SMER sľuboval ľuďom istoty, že pred voľbami SMER vysielal signály, ako na sociálne výhody príslušníkov ozbrojených síl a iných určite nesiahne. A to robil dlhodobo a roky.
Samozrejme, nedá sa robiť v tomto systéme reforma tak, aby sa nikoho nedotkla. Toto sa tvrdiť ani nedá. Bez toho sa nedajú znižovať vysoké deficity celého tohto systému, budem sa ale pýtať, či všetky navrhované zmeny z pohľadu hospodárenia osobitných účtov budú aj znamenať reálne úspory z pohľadu verejných financií, koľko tak reálne štát ušetrí a koľko výdavkov sa tým len administratívne presunie.
Pokiaľ ide o riešenie deficitov na osobitných účtov, tak skutočné úspory sú oveľa menšie ako miera nespravodlivosti, ktorá sa týmto návrhom zväčšuje. Prečo? Lebo náklady na znižovanie deficitov osobitných účtov sa plnou mierou presúvajú zo súčasnosti do budúcnosti, a to na úkor dnešných slúžiacich vojakov a policajtov a, samozrejme, aj iných príslušníkov bezpečnostných zborov záchranárskych a, samozrejme, tiež na všetkých tých, ktorí sa zajtra alebo pozajtra rozhodnú vstúpiť do týchto bezpečnostných zložiek. Ale toto nepovažujem ani za spravodlivé a ani za prezieravé.
Vláda podľa môjho názoru nepripravila takú reformu, ktorá náklady rozloží spravodlivejšie, teda medzi súčasných poberateľov sociálnych benefitov a tých, ktorí dnes pracujú alebo budú pracovať zajtra v službách Slovenskej republiky. A na tom sa zhodneme, že v mnohých prípadoch robia nebezpečnú, psychicky aj fyzicky náročnú prácu. Pravdaže ťažko môžu očakávať, že im dnes nastavený systém poskytne také benefity, ako ich poskytol ich predchodcom. Ani sa nemôžu brániť tak ako občania v civilných povolaniach vzhľadom na svoje špecifické postavenie. Toto ale nespravodlivosť voči nim neznižuje. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, budem súhlasiť s tým, že od leta tu prebieha silný lobing výsluhových dôchodcov aj aktívnych slúžiacich príslušníkov bezpečnostných služieb. Súhlasím aj s tým, že bolo alebo je nutné urobiť reformu tohto systému. Asi súhlasím aj s tou myšlienkou, že niečo iné sa sľubovalo a niečo iné sa robí. Ale ja by som sa takto nepriamo chcel pána ministra opýtať na jednu vec, či to vie tu vyhlásiť, že tým je zažehnaná myšlienka zdaňovania a rôznych odvodov z výsluhových dôchodkov. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení kolegovia, k tejto téme krátko chcem niečo povedať. A myslím si, že môj vnútorný pocit je, že aj je to dôležité povedať. Vieme, čo všetci vieme, nič nie je lepšie ako dobrý policajt, nič nie je horšie ako zlý policajt. Ja som to tak do histórie neskúmal. To, že tento parlament prijatým zákonom urobil z policajtov baletky, to nech si spytujú tí, ktorí to urobili. Systém práce je vždy taký, že ľahšie je dať a ťažšie je brať, hej. Čiže sa s tým vysporiadajte. Ja som tu už viackrát avizoval, ja to tu nikde nevidím, dokonca ťukajú na čelo, že o čom rozprávam, systém nejakej komparácie je veľmi dobrý. Čiže ja neviem kľudne by to stálo možno za to, pán minister, vedieť, či sú baletky aj v iných krajinách, teda trebárs ako v iných krajinách, v akom veku, po akej dobe sa odtiaľ odchádza. A pre nás by to mohlo byť takým vodidlom na to, hej, aby sme stratili tú ambíciu, ktorú často v sebe máme, že sme tu najmúdrejší a my to všetkým ukážeme. Žiaľ, nedarí sa nám to. Čiže aj do budúcna bolo by naozaj vhodné, aby sme skúsili, ako to trebárs robia inde po akej dobe a prípadne aj to, čo tu zaznelo, lebo naozaj je rozdiel či nejaký bojovník a neviem výsadkár alebo niekto, kto je fakt v zóne, ide odtiaľ po nejakej dobe. A, nič v zlom, tá pani za okienkom, ja proti nej nič nemám, často je dosť nepríjemná. Ale ona riskuje takisto ako pani v Tescu, hej. Čiže tam nevidím v zásade dôvod, prečo by to malo byť tak. A ušetrené by zase mohlo byť použité pre tých, ktorí sú tu podľa mňa naozaj často vo veľkom riziku. Ale to je vec, s ktorou sa treba popasovať.
Ja poviem taký jeden príbeh, s ktorým som sa ja stretol v mojej doterajšej činnosti, nechcem povedať, v kariére, to nejaká kariéra nebola. Ja, ináč, som tak akože podozrievavý, keď niekto príde a povie, že koľkých policajtov pozná, pokiaľ sám nie je policajt. Mne sú títo ľudia dosť podozriví, lebo v zásade nemáte prečo poznať policajtov, hej, tak plus-mínus. A zas keď ich niekto pozná strašne veľa, nie som celkom s tým konformný. Čiže ja ich poznám minimum. Ale, žiaľ, z tých, ktorých poznám, je veľa zlých príkladov toho, ako to dopadlo, hej. A ako to dopadlo, to poviem na jednom príklade, na ktorom chcem modelovať ten môj návrh, pán minister, pre vás, ktorý potom dávam na vaše zváženie, keby ste teda mali ambíciu byť spravodlivý, čo je kľúčový moment v práci aj ministra, aj poslanca. Tak na tomto príklade to skúsim nejako namodelovať. Tak proste stalo sa to, čo sa stalo, že človek, ktorý bol v Policajnom zbore, si zrazu rozmyslel, že kariéra v zločineckej skupine je preňho ďaleko atraktívnejšia, a zablúdil do jednej prevádzky, s ktorou zhodou okolností som niečo mal. Ale proste tento človek požíval napriek tomu, že odišiel odtiaľ, až pre mňa prekvapujúcu podporu tohto Policajného zboru, bol som z toho zhrozený, podporu v type, ako zmariť rekogníciu, podporu typu, že teda aby sa rekognícia odkladala. Tak maródky vypísal policajný lekár. Ja v tom čase som normálne pozeral, či dobre vidím, či dobre počujem. Ale, ináč, aj oproti mne čo ľudia stáli, sa ma pýtali, či dobre rozmýšľam, lebo sa ma pýtali viacerí: „A vy neviete, koho sú?“ Boli úplne zhrození, či si to neuvedomujem, čo robím, a to je zaujímavé, od policajtov cez prokurátora až sudcu. A na súde som povedal tomu sudcovi po troch rokoch, tri roky trvalo to trápenie: „Pán sudca, ja som prežil veľa času za Kaukazom a v takých možno nie celkom štandardných krajinách, ale, verte alebo neverte, ja som sa narodil a chcem aj umrieť v strednej Európe a civilizačne je stredná Európa omnoho ďalej ako Kaukaz, ale je aj ďalej ako Byzancia. Čiže naozaj si myslím, že niektoré veci sú nemysliteľné, i keď si niekto myslí, že si to môže dovoliť. Chvalabohu, ten sudca to pochopil. Čiže po tých troch rokoch sa doznalo spravodlivosti a tomu človeku bolo jasne povedané, že niektoré veci sa nekonajú. Ale, viete, nič viac sa neudialo. Až nakoniec pri mimoriadne atraktívnom zásahu vrtuľníkmi tí ľudia teraz aktuálne sedia, hej. Ale okrem iného poviem, že ono je iné mať za sebou Policajný zbor a vrtuľníky a týchto ľudí pozbierať a iné je stáť sám. A koľko je takých príbehov, kde ľudia zápasia s tým a nemajú oproti sebe len zbojníka, ale majú oproti sebe aj kooperujúci Policajný zbor. To je zvrátené. A zvrátené je aj to, čo tu funguje niekde, niekedy, taký pakt o neútočení medzi možno policajtmi, politikmi a aj zbojníkmi. Je to zvrátené, tam by to malo byť absolútne nekompromisné.
A vrátim sa k tej veci. Čiže tento človek, ktorý takto ponúkol svoje služby v inej oblasti, ale bol vyškolený aj za moje peniaze, aj za vaše peniaze, to znamená, bol vyškolený štátom, mal za štátne streľby, ja neviem ubytovanie. A všetky tieto náklady s tým spojené asi nie sú malé, hej. To znamená, ja by som na to chcel upozorniť, ja by som si vyprosil, alebo mali by sme aj my tu spoločne zabojovať proti tomu, aby štát vychovával, nehovorím, stane sa to, zbojníkov alebo ľudí, ktorí ponúknu následne svoje služby vagabundom. A keď sa to stane, tak sa im nič nestane. Ale to rieši pravdepodobne iný predpis.
A teraz sa blížim k tej pointe. Pointa by mala byť tá, ocenil by som, keby ste otvorili ten predpis, ktorý toto rieši, že v prípade, že by sa stalo, že bývalý príslušník alebo aj existujúci príslušník Policajného zboru keby bol minimálne v rozsahu násilnej trestnej činnosti odsúdený, tak nielenže, no škoda, chytili by ho, hej, ale mal by teda vrátiť školné alebo možno o tom debatovať, akú pokutu by mal vrátiť. Ono nad tým človekom bude trošku visieť a bude preňho taký ten Damoklov meč. A bude si vedieť povedať, že risk je o niečo väčší.
A teraz sa vrátim k vášmu predpisu, ktorý vy tu máte, lebo aj iná absurdná situácia nastáva, že tento mladý dôchodca často pri rozmýšľaní, do akej kariéry sa pustí po ukončení kariéry v Policajnom zbore, zvolí si možno kariéru a ponúkne svoje služby zbojníkom, hej, vagabundom. A znova možno sa stane chyba, niečo sa žvejkne, chytia ho a znova sa nič nestane. Ja som si tú informáciu overoval aj u vašich, ktorí s tým majú skúsenosti. A ja si myslím, že to je to nespravodlivé. Pokiaľ by ste mali v sebe to pnutie o spravodlivosti, tak je to nespravodlivé, lebo ak je už niekto na dôchodku po nejakej relatívne krátkej dobe, pokiaľ ten dôchodok je o niečo vyšší ako štandard, pokiaľ on vyškolený a zaplatený štátom spácha niečo a nič sa mu nestane, myslím, že by sme sa na tom mohli zhodnúť, že to je nespravodlivé.
A teraz to stojí na tom, či ste pripravený vy alebo niekto z vašich v druhom čítaní dať pozmeňujúci návrh, že v prípade, že by takýto dôchodca ponúkol svoje služby v takejto oblasti, ktorá ničí zdravú občiansku spoločnosť, tak okrem toho, že by ho chytili a naďalej by sa škeril, čo sekundárne by znamenalo, že tých statočných policajtov by to enormne demotivovalo, že tento zbojník sa im škerí naďalej a ten dôchodok poberá, tak by mohol o ten dôchodok prísť. V akom rozsahu a akým spôsobom? Nikto asi nemôže niekoho obrať alebo zobrať niekomu niečo. Ale ja som čítal ústavu. Ale otázka stojí, ako to naformulovať. A teraz nemôžeme ísť dozadu, tomu rozumiem aj ja a som chlapec z Oravy. Ale takisto viem aj to, že nie je možné niekomu vyplácať rádovo viac dôchodok nadštandardný s inými požitkami, ktoré nie sú štandardné oproti tomu, keď spraví nejakú čarabaru. To znamená, že nemá s tým nič spojené. Čiže ja nehovorím, že sa má stať z neho človek s nulovým príjmom. Ale určite aj ústava dovolí to riešiť tak, že v prípade, že bude usvedčený z trestnej činnosti, hovorme minimálne v rozsahu násilnej trestnej činnosti, lebo tá je podľa mňa enormne ničiaca občiansku spoločnosť, čoho sa ľudia najviac boja, hej, keď sa vám postaví stokilový vytrénovaný chlap a bude vám hovoriť, že príde ešte raz a príde zajtra, viete, tak minimálne v tomto rozsahu pôjdeme rozprávať o tom, ja nikomu ho nezávidím, však kopa z nich si to zaslúži, v prípade, že urobí chybu a šliapne vedľa a chytia ho, čo v tejto krajine nie vždy sa darí, ale možno štatisticky sa niekde to podarí, tak o tú časť toho požitku príde. Ja myslím, pán minister, pokiaľ máte v sebe, tretí raz a posledný raz to opakujem, pnutie, že by to malo byť spravodlivé, je to riešiteľné pozmeňujúcim návrhom. Keby chýbala odvaha, ako chýbala pri nejakom inom návrhu, ja sa pod ten pozmeňujúci návrh podpíšem. A verím, aj statoční policajti to ocenia, že aj to pre nich bude motivujúcejšie, ako keď budú vedieť, že nič sa neudeje. A oni si vtedy viac uvedomia, že štát ocení tú ich službu takým spôsobom, ako ju oceňuje, teda, musíme priznať a povedať, mierne nadštandardnejšie oproti oceňovaniu iných skupín obyvateľstva. Čiže o tento nadštandard by v prípade pochybenia mali v určitej časti a miere prísť. Ja verím, pán minister, že v tomto by sme sa mohli zhodnúť.
A nakoniec, lebo tu je taká tendencia vybrať niečo, ja na záver poviem, že si vážim prácu policajtov, je medzi nimi naozaj veľa statočných ľudí. A práve tým treba pomôcť aj takýmto spôsobom, že budú vedieť, že keď sa medzi nimi tá čierna ovca nájde, tak sa im o niečo neskôr nebude škeriť, že nič sa nestalo, že budú vedieť, že to pochybenie bude mať ďalekosiahle dôsledky, a im to pomôže, i keď sa to na prvú chvíľu tak nezdá. To, že je tam tá štatistická chyba, že nie všetci sa vydaria, ktorých vytrénujeme za štátne a ktorí strieľajú za štátne, to je tiež logické. A stáva sa to aj v lepších rodinách, aj v lepších krajinách. Žiaľ, zdá sa, že v našich krajinách štatisticky to nám trošku ubehlo. Budeme, verím, robiť všetko pre to, aby sa to nestávalo. Ale keď tam tá vsuvku bude a v tom Pezinku na tej akadémii im to povedia, že hrozí takéto niečo, tak je to vcelku zapamätateľné a vcelku prijateľné, čo je dôležité a najkľúčovejšie a, tým skončím, spravodlivé. Pán minister, som zvedavý na váš krok. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, ja len chcem krátko reagovať tu na predrečníka pána Hlinu. Ja takisto som ochotný sa podpísať pod takýto pozmeňujúci návrh. Totižto aj mňa tu napadlo jedno z vecí. Aj keď si vážim prácu vojakov, rovnako aj policajtov a je medzi nimi veľmi veľa čestných a charakterných ľudí, ale veľakrát sa stáva, a to vidíme aj zo správ a médií, že veľmi často medzi násilnými trestnými činnosťami práve figurujú osoby, ktoré boli v ozbrojených zložkách alebo v polícii. Ak by mali takúto hrozbu, že teda, ak spáchajú takýto násilný trestný čin, za ktorý sú odsúdení, tiež by som bol za to, aby bol krátený ten dôchodok. Ja by som ho odňal. Treba nájsť taký spôsob, ako to nájsť, aby to bolo aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, hovorím o predčasnom a výsluhovom dôchodku, ako to kolega tu spomenul, ak tým policajtom, keď ich budeme vzdelávať v rámci systému a na tej Policajnej akadémii, sa povie: „Ak ty teda sa takto necháš zvrhnúť, a teda budeš v službách teda zbojníkov, tak jednoducho vrátiš ešte aj to školné, aby sme tu nevychovávali do budúcna gaunerov.“ Cez to všetko chcem zároveň aj poďakovať mnohým tým, ktorí sa statočne stavajú k tomu svojmu povolaniu, k tejto práci, a povedať, že nie je to jednoduché, je to ťažká práca. Ale zas na druhej strane má to byť elita, ktorá má byť zároveň aj istým spôsobom naším vzorom. Teda keď si tou elitou, tak buď ňou do dôsledku vo všetkom. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ktorý príde o chvíľku, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem naozaj rozprávať dlho, pretože sa jedná o prvé čítanie. Vrátim sa len k meritu veci. A potom možno v priebehu druhého čítania, respektíve na výbore, kde je naozaj vhodná pôda, ak budú nejaké dobré návrhy na pozmeňujúce návrhy, tak môžeme o nich debatovať.
V celej tejto rozprave sa v prvom rade hovorilo o tom, že novelou tohto zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa v prvom rade idú stabilizovať vysoko deficitné osobitné účty.
V prvom rade chcem povedať, že novelou tohto zákona sa sledujú aj iné veci, nielen stabilizácia týchto osobitných účtov. Ale je to aj určitá motivácia tých, ktorí pôsobia v ozbrojených zložkách, či už sú to policajti, vojaci, hasiči a ďalší, ktorí pod tento zákon spadajú. Všetci dobre vieme, koľko nás stojí vychovať policajta, hasiča, vojaka. Sú to naozaj nemalé finančné prostriedky. A práve aj jedným z tých opatrení je to, aby mali motiváciu takíto ľudia, ktorí vstúpia raz do ozbrojených zložiek, ostať v týchto zložkách čo najdlhšie, aby naozaj za tie finančné prostriedky, ktoré štát do nich vloží, aj nejakým spôsobom pre ten štát odpracovali dlhšiu dobu, ako je v súčasnosti pätnásť rokov. Po týchto pätnástich rokoch majú nárok na výsluhový dôchodok. Čiže je to nielen stabilizácia týchto osobitných účtov, ale je to aj naozaj v prvom rade motivácia tých, ktorí majú záujem tam vstúpiť a hlavne teda zotrvať v týchto ozbrojených zložkách, či už sú to policajti, hasiči alebo vojaci.
Ja som veľmi rád, a bolo tu spomenuté v rozprave na moje margo, že som hovoril, že tento systém sociálneho zabezpečenia potrebuje kľud. Ja si za tým stojím, že ten kľud naozaj potrebuje. A som veľmi rád, že tá zmena, ktorú pripravuje v súčasnosti minister vnútra, bola prerokovaná aj s odborármi, aj s ďalšími profesijnými zväzmi. A potvrdzuje to aj to, že to bolo v kľude vyrokované.
Len vraciam sa k tomu, čo povedal minister vnútra, že od marca 2012 odišlo najmenej policajtov v porovnaní s jeseňou 2010, respektíve s rokom 2011, keď odišlo na jeseň 2010 viac ako sedemsto vojakov a za tie dva roky takmer tritisíc policajtov do výsluhového dôchodku. To boli naozaj také výkyvy, kde podľa mňa celé to bolo spôsobené tým, že sa o tom komunikovalo naozaj veľmi nešťastne a potom aj tí vojaci, policajti a hasiči a ostatní boli naozaj znepokojení, a preto radšej odišli do výsluhových dôchodkov.
Ja som rád, že tu je takýto návrh zákona, ktorý zabezpečí naozaj to, aby tieto osobitné účty ozbrojených zložiek boli zastabilizované minimálne teda na tých štyridsaťpäť rokov.
Hovorilo sa tu o nejakom univerzálnom dôchodkovom systéme. Ja som to spomínal, podľa mňa nie je dobré a nie je ani možné všetko zaškatuľkovať pod jeden univerzálny systém, pretože naozaj títo ľudia, ktorí pracujú v týchto ozbrojených zložkách, si zaslúžia naozaj iný prístup ako možno iné civilné zamestnania. Preto sú tu zvlášť osobitné účty. A tieto korporátne systémy, dôchodkové systémy sú tu naozaj potrebné.
Hovorilo sa tu, že ten systém bude aj tak neudržateľný. Ja si myslím, že ten systém bude udržateľný, len treba splniť jednu podmienku. A tá podmienka je to, že keď nám odíde určité množstvo vojakov, policajtov, hasičov, tak títo musia byť aj nahradení.
Podľa informácií, ktoré mám aj od ministra vnútra, tento rok by malo prísť do Policajného zboru takmer šesťsto nových, možno viac ako šesťsto nových príslušníkov Policajného zboru, čo bude mať tiež veľmi pozitívny vplyv na osobitný účet na ministerstve vnútra.
Vrátim sa ešte jednou vetou k deficitu osobitného účtu vojakov, čiže na ministerstve obrany. V roku 2002, keď bola prijatá táto tristodvadsaťosmička (zákon č. 328/2002 Z. z.) o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ja si myslím, tak sa pristúpilo až moc štedro k tým, ktorí vlastne odchádzali a mali možnosť odísť po prijatí tohto zákona. Ale bolo to spôsobené tým, že sme vstupovali do Severoatlantickej aliancie. Tie tabuľkové počty boli naozaj veľmi vysoké. A musela sa potom urobiť reforma. Čiže takýmto spôsobom sa to zabezpečilo. Ja tu ani nechválim, ani nehaním, ale možnože ten systém vtedy, ako bol nastavený, nemusel byť taký štedrý.
Ešte raz, na záver. Teším sa potom na ďalšiu diskusiu. Ak budú nejaké dobré pozitívne zmeny a návrhy k tomuto zákonu predložené, tak si myslím, že máme dobré miesto na výbore pre obranu a bezpečnosť tieto návrhy prediskutovať. A budú to len, dúfam, také návrhy, ktoré pomôžu jednak zamotivovať záujemcov o službu v ozbrojených zložkách, a, samozrejme, zastabilizovať tieto systémy osobitného zabezpečenia. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, musím povedať, že som veľmi prekvapený. Zaznamenal som v rozprave aj nejaké náznaky vecných pripomienok. No, bohužiaľ, je to pre mňa veľkým prekvapením, veľká časť rozpravy sa viedla v hrubom demagogickom tóne. No ja som o to pôvodne nemal záujem, pretože to nepovažujem za podstatné. Ale keď tak veľmi po tom volajú niektorí poslanci opozície, ja im rád ich zážitok z ich vlastného hospodárenia sprostredkujem.
Dôvod, a na svojom stanovisku vôbec nič nemením, prečo predkladáme tento zákon, sú práve istoty, pretože málokto dokáže za dva roky tak zničiť osobitný účet sociálneho zabezpečenia, ako sa to podarilo práve vám. A pán minister Galko bývalý je toho živým príkladom. Vy ste zvládli za dva roky minúť pätnásť miliónov eur z toho osobitného účtu bez toho, aby ste tam čo i len euro naliali. A tento deficit, ktorý už predtým bol veľký, ste rozšírili o ďalších štyristopäťdesiat miliónov korún. To sa predsa nedá vysvetliť. Vy ste si ani v rozpočte pri súboji s ministerstvom financií nedali ani trochu roboty, aby ste sa posnažili o to, aby ste tento deficit vyvrátili. Ja keď som odchádzal z ministerstva vnútra, na osobitnom účte tam bolo plus 1,2 miliardy korún. Čiže osobitný účet sociálneho zabezpečenia Policajného zboru bol plus štyridsať miliónov. Keď som prišiel naspäť, bol mínus takmer pätnásť miliónov eur. Čiže kde sa stratilo päťdesiatpäť miliónov za necelé dva roky? To je nejaké zodpovedné vládnutie, nejaké zodpovedné hospodárenie? Čiže ja som mohol urobiť veľmi jednoduchý technický trik, a to presunúť účtovne peniaze z jednej tabuľky do druhej a tri roky nechať nedotknutý tento systém. Táto vláda by ho bez problémov prežila. Bez problémov by sme udržali tie deficity na nejakej úrovni. Platilo by sa. Bolo by to vybavené. Ale keby nová vláda v roku 2016 mala stáť pred otázkou už v tom čase zhruba odhadovaného päťstomiliónového deficitu už v eurách, už to teraz nehovorím v korunách, to znamená pätnásť miliárd starých korún, tak už riešenie by bolo iba jedno, iba to, ktoré museli robiť v iných krajinách, kde ten systém naozaj vôbec nezvládli. To znamená, jednak, pán poslanec Galko, idete presne proti stanovisku svojich ľudí, pretože nie vy ste toho dôkazom, lebo vaši ostatní diskutujúci boli dôkazom toho, čo ste chceli v skutočnosti urobiť s týmto systémom, že ste ho chceli zničiť alebo zrušiť. Veď všetky stanoviská boli jasné k tomuto.
Jedinú obranu som nepočul a mali ste dva roky na to, keď chcete k tomu vystupovať, aby ste niečo spravili. Ja som tu jediný návrh zákona z vašej dielne za dva roky nevidel. Ja si nemyslím, že dva roky je to málo. Za dva roky dokázali veľa aj vojaci na základnej vojenskej službe, nič ste v tejto veci neurobili. Návrhy, koncepcie, komisie, to všetko každý môže robiť, ale návrh som nevidel. Tento návrh po troch mesiacoch, odkedy sme nastúpili do vlády, je v pripomienkovom konaní, širokom, možno rekordnom, spolu so zákonom o verejnom obstarávaní. Všetky skupiny boli vypočuté. A dnes všetci majú svoj kompromis. To znamená, kritiku, kde, samozrejme, ste hlavne útočili na ministerstvo obrany, považujem za proste naozaj populistickú, demagogickú, pretože vám všetci vaši kolegovia z koalície potvrdili, že oni to vidia úplne inak. Oni to vidia ako návrh zrušiť súbeh, zrušiť dôchodky, zrušiť tu všetko. Ja teda nerozumiem tej kritike.
A protirečíte si dokonca s pánom Brockom ako odborníkom na sociálne zabezpečenie, lebo vy tvrdíte, že sa to zmenšuje. A on tvrdí, že sa to zväčšuje. On teraz pred chvíľou povedal, že sa zvyšujú vlastne tie platy. Tak ako môžete povedať vy, že niekto je ukrátený, keď pán Brocka tvrdí, že sa zvyšujú. Tak sa skúste dohodnúť medzi sebou, aby ste teda mali aspoň jednotné stanovisko, po ktorom tak strašne voláte.
Toto je ten problém, že ja nemám problém s kritikou ani so všetkými vecami. Ja rád budem s vami v druhom čítaní konfrontovaný so všetkými svojimi stanoviskami, aj s tým, kto je koľko v službe a kedy slúžia dvaja policajti s rozdielnym počtom rokov, ktoré majú do dôchodku, bez problémov.
Toto slovo všetko platí po tom, že som odchádzal z ministerstva, keď tam bolo 1,2 miliardy korún na účte. Kde ste ich minuli za dva roky, tomu ja naozaj nerozumiem. A ja viem, kde je hlavný vinník. A teraz budem nie demagóg, keď poviem, že ste ním iba vy a iba predchádzajúci minister vnútra. A vidím hlavný problém na ministerstve financií, ktoré nepochopilo situáciu, ktorú je potrebné na silových zložkách riešiť. A to vlastne urobilo škrty, ktoré sa nikdy nenaplnili. Nepoužívam tú istú demagógiu, lebo myslím, že hlavná vina bola tam, pretože práve neodhadnutím tejto situácie a plošným škrtom, že vy ste mali neuveriteľné množstvo voľných tabuliek na ministerstve obrany, ktoré ste nemohli obsadiť, lebo ste jednoducho na ne nemali mzdy, to znamená, že títo ľudia neprispievali do systému a napríklad na ministerstve vnútra, to opravím pána poslanca Bašku, nebolo to tritisíc, a tritisícsedemsto ľudí odišlo za dva roky. To znamená, takmer 20 % celkového Policajného zboru opustilo svoje rady. A prakticky nikto tam nebol prijatý. A keď som prišiel na ministerstvo, bolo tam dvetisíc ďalších voľných tabuliek, ktoré do toho systému proste neprispievali, lebo na ne nemali platy, čiže absolútny kolaps systému, ktorý sa pripravil škrtmi, ktorým nerozumiem, ktoré dnes je potrebné riešiť. A ja ich riešim spôsobom, ktorý je prijateľný pre všetkých, lebo s tým súhlasím. Nakoniec sa našlo aj to, a neviem, kto to tu spomínal, ohľadne 19-percentného zdaňovania dôchodkov. To bolo podstatné, že to nebola hra, to nebolo divadlo. Vy si to pamätáte zrejme zo svojej vlády, že ste nejaké divadlá hrali v tom čase.
Ministerstvo financií malo rovnaký záujem ako váš predchodca. Na rozdiel od vás sme sa mu ale nepodvolili, ale zabojovali sme. A nakoniec sme dokázali predstaviť systém, ktorý aj bez toho, aby sa zdaňovali dôchodky, je schopný byť nadlho udržateľný na štyridsaťpäť rokov, pretože bol daný aj pod stress testy. Aj boli vlastne vytvorené diagramy, ktoré presne kalkulovali s tým, s nejakou mortalitou, s tým, ako sa budú zvyšovať, znižovať platy, aké budú príjmy, koľko tabuliek ostane voľných, kde je fluktuačné pásmo, koľko nám pravidelne ročne odchádza dôchodcov do dôchodku a podobne. To znamená, tentokrát naozaj nejde o návrh, ktorý je populistický.
My sme jeden návrh v roku 2008 urobili. Vstúpil do platnosti. Tento systém počítal s tým, že nikto nie je taký samovrah, aby prepustil viac ako 5 % zo svojho stavu svojich ľudí, ktorých potrebuje nevyhnutne na výkon, ktorí prestanú platiť. Preto ten vankúš, ktorý sme vytvorili v tej sume 1,2 miliardy, nemal byť taký, že bude zarábať ten systém. Ale ten vankúš, čo sa vytvoril vlastne v prvých rokoch, vydrží postupne vyklesávať do nuly, keď sa spoja vlastne dve krivky v tom cykle životnom, o ktorom som hovoril, v počte dôchodcov.
Čiže ja nechcem používať demagógiu a obviňovať z toho vás alebo bývalého ministra vnútra. Ja hovorím, viem, kde sa tá chyba stala, kde je príčina. Ale podstatné je na ňu reagovať dnes a ničím sa neodlišujeme od istôt, pretože práve, naopak, ja dnes som schopný garantovať, že policajt, ktorý vstúpi do systému, ten svoj dôchodok o dvadsaťpäť rokov dostane, pretože tak je nastavené to platenie, príjem do toho systému, že ho bude môcť dostávať. Prečo ten systém je? Ako tu môžeme diskutovať s niekým, kto nerozumie možno dôvodom, ako vyzerá práca v silových zložkách? To znamená, to nebolo úplne fér. V každom prípade, taký veľký odchod policajtov a vojakov, ako bol v posledných dvoch rokoch, naozaj historicky si nikto nepamätá, s výnimkou prepúšťania práve po profesionalizácii armády, čo spomínal pán poslanec Baška.
Vrátim sa aj k vecnej časti, ktorú ste mali, lebo ste ju mali.
To možno vysvetlím bližšie, pracovníci labákov, rozumejme, Kriminalisticko-expertízneho ústavu, to je zrejme to, čo ste mali na mysli, sú ľudia v teréne. Pravidelne vyrážajú v noci o druhej, o tretej ráno na miesta, ktoré nie vždy sú bezpečné, na miesta činov. Tam odoberajú vzorky, tam hľadajú stopy. Oni sú tí, vďaka ktorým s novým systémom DNA sme schopní usvedčovať páchateľov v dennú, nočnú hodinu bez ohľadu na nadčasy. Tam musia byť dovtedy, dokiaľ nezaistia miesto činu. Tisíckrát sa nám podarilo, že spod desaťcentimetrovej vrstvy betónu vydolovali proste DNA, čo nakoniec pomohlo usvedčiť páchateľov. To je práca, ktorá je priamo na bojisku, pretože látky, ktoré im nosia, veci, ktoré sú často niekoľko desiatok rokov staré hnilé, akékoľvek, to je rizikové miesto.
Máte pravdu v tom, čo sa týka pani za okienkom, ktorá vydáva doklady. Ale tam už žiadny policajt nie je. Bývalo to v minulosti, preto je to taký stereotyp. Ale dnes na vydávanie dokladov sú všetko civilní zamestnanci, pretože aj to sú civilné miesta. Viem to presne preto, lebo majú naozaj tiež veľmi nízke mzdy, ktorými sa musíme tiež posnažiť, aby sme ich prácu vylepšili, hlavne preto, že sa ukázali ako veľmi obetaví v čase, keď prišli dovolenky a malé deti sa prvýkrát dávali do pasov. Museli mať vlastné pasy kvôli tomu, aby sa znížilo riziko únosov detí. Tak naozaj robili nadčasy, mimoriadne náročnú prácu, keď 5 dní v týždni boli vlastne po 12 – 16 hodín v práci bez toho, aby ich mohol niekto na tejto zmene nahradiť. Čiže to sú ale dneska civilné miesta. Ak na ministerstve obrany existujú miesta, ktoré by mohli byť scivilnené, ja som za to, minister obrany bezpochyby tiež je za to, treba to identifikovať, možno poznáte presne tie miesta, ktoré treba identifikovať, a, nech sa páči, do nich. U policajtov, chcem povedať, neexistuje klasická kancelárska práca, pretože niekto povie, ja vám poviem ešte lepší príklad toho, čo je na policajnom oddelení a vydáva zbrojné preukazy a registruje zbrane. Ale práve ten priebeh kariérneho postupu je, že u nás je jasná podmienka, každý, kto vstúpi do Policajného zboru, musí ísť najprv na chodník. To znamená, musí byť súčasťou základného útvaru Policajného zboru. Po dvoch rokoch podľa špecializácie a odbornosti sa potom môže začať klasifikovať na vyšetrovateľov, kriminalistov a ďalšie stoličky, ktoré sú vyššie. A na takéto miesto sa nemá šancu dostať po dvoch, troch, piatich rokoch. To znamená, každý policajt zažil svoj reálny výkon na chodníku, kratší, dlhší. Niekto je tam celý život. Je tu presne úvaha, kde sa rokuje práve s odborármi o zvýhodňovaní určitého koeficientu medzi tými, ktorí boli nejakú väčšiu dĺžku svojho času v pohodovejšej alebo neboli v zmenovej prevádzke a niekým, kto v tej prevádzke bol. Niektoré krajiny tu majú, práve tu narážam na pána poslanca Hlinu, naozaj rozdielne veci. Niekde je od nejakého veku zakázané slúžiť nočné, pretože už sú tam starší a podobne. Sú pritom, samozrejme, rozdiely. V druhom čítaní, keď si to budete vyžadovať, skúsime urobiť rešerš, aby ste mali o tom všeobecnú informáciu, treba však povedať, že náš systém patrí medzi seriózne. Čiže to patrí k tým scivilňovaným miestam v rámci ministerstva obrany, kde určite všade ešte nejaké rezervy môžu zostať.
Čo ma ale teda najviac prekvapilo. Prekvapil ma pán poslanec Brocka. A veľmi ma mrzí, že tu nie je a nechce so mnou diskutovať, napriek tomu, že toľko vecí povedal.
Od človeka, ktorý sa 20 rokov vydáva za odborníka pre sociálne veci, som také naozaj až nezmysly nepočul, že odvody zamestnávateľa sú súčasťou hrubej mzdy. Ako súčasť politickej diskusie to je na vrátenie diplomu, skutočne. Jednoducho aj tu je ten rozpor, ktorý si môžu kolegovia vysvetliť, keď jeden povie, že sa im berie, a druhý povie, že sa im pridáva. To je pre mňa nepochopiteľný skrat, o ktorom neviem, z čoho vyplýva. Ale vyplýva možno z toho, že je nedostatok argumentov.
A druhá vec, ktorú by som rád pripomenul pánovi Brockovi, je to, že vojaci a policajti, ktorí v roku 1998 odišli do sociálneho systému, nechali všetky svoje dovtedajšie platby zo SP v Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa nedala ani korunu na osobitné účty. Aj z toho tak trochu pramení deficit. Aj v prvých rokoch osobitných účtov, keď vytvárali vysoké nadhodnoty tieto osobitné účty, všetky peniaze odchádzali do rozpočtu, neostávali súčasťou osobitného účtu. A dneska by tá situácia mohla vyzerať trochu inak, pretože tiež v úvodných rokoch si vytvárali ten bezpečnostný vankúš na to, ktorý keby tam bol ostal a nebol by odobratý preč do štátneho rozpočtu, dneska by sme boli v iných číslach, pretože ten životný cyklus toho osobitného účtu je 25 rokov a dnes ho máme v životnosti len 15 rokov. Preto hovorím, že musíme vlastne prekonať celú tú krivku na to, aby sme sa dostali do podoby. Je pre mňa neprijateľné hovoriť o univerzálnom systéme v prípade policajtov a vojakov. Mojou úlohou je, tak ako pred piatimi rokmi, tak aj teraz, aby som vytvoril právnu úpravu, ktorá bude garantovať každému policajtovi a vojakovi a všetkým ozbrojeným zborom adekvátne sociálne zabezpečenie v starobe. A práve preto ten zákon taký napísaný je.
Čo sa týka tých súbehov, no to je druhý kardinálny omyl. Policajný, vojenský a akýkoľvek iný dôchodok platený v ozbrojených zboroch nie je predčasným dôchodkom. To je regulárne po odpracovaní rokov, ktoré zákon stanovil. To nie je predčasný dôchodok. Preto tam nie je absolútne žiadne miesto pre tento štýl úvah. Iste, boli tu návrhy, boli tu názory, keď sa hovorilo o tom zákaze, vec je však taká, že tu už musíme diskutovať o tom, že dnes sme schopní ten systém udržať takýmto spôsobom. V mnohých prípadoch ide o zamestnania, na ktoré by civilisti za tie peniaze nešli. Poznám jeden taký prípad, odborník, právnik, pôsobí na právnom oddelení, ale za 500 eur hrubého. Tak skúste nakúpiť právnika s 15-ročnou praxou za 500 eur na mesiac a môžete mu potom to miesto kľudne dať. To znamená, nehovoriac o bezpečnostných službách a rôznych ďalších iných zamestnaniach, kde môžu fungovať, čiže to je nepomer a je to nie úplne férový argument, ktorý sa do tej diskusie dáva.
A čo by som rád pánovi Brockovi pripomenul. Ešte dva dôležité fakty sú.
Keď tak hovorí o tej zmysluplnej výrobe, že každý uvažuje, čo zmysluplne vyrobiť, ja by som sa ho rád opýtal, čo za 20 rokov on zmysluplné vyrobil. Dvadsať rokov je platený z tohto parlamentu a nepamätám si jeden zmysluplný výrobok od neho. (Potlesk.) Ak chce poučovať mňa alebo kohokoľvek iného o tom, že máme niečo zmysluplne vyrobiť, môžeme si kľudne v tejto disciplíne to rozdať, ako sa hovorí, a ja sa budem veľmi tešiť na jeho zmysluplný výrobok. Ale som presvedčený o tom, že po dvadsiatich rokoch v parlamente už mohol stratiť niektoré spôsobilosti na takéto vyrábanie. A to isté platí aj o policajtoch. Akékoľvek vzdelanie všeobecné policajt nadobudne na strednej alebo vysokej škole po dvadsiatich alebo pätnástich rokoch práce na čisto policajnej práci, ktorá je nepoužiteľná v civilnom sektore, nikto z policajtov nemôže použiť svoje skúsenosti z policajnej práce v civilnom sektore, pretože takéto veci v civilnom sektore sa nerobia. Preto vlastne je vymyslený osobitný systém sociálneho zabezpečenia, nielen preto, že je to mimoriadne náročné povolanie z oblasti riskovania života, z nárokov na zdravie, na to, akým spôsobom vyzerajú po týchto rokoch ich fyzické schránky, ale aj preto, že jednoducho po dvadsiatich piatich rokoch práce sa v civilnom sektore uplatňujú mimoriadne ťažko, pretože už nikdy z nich nebudú jadroví fyzici, aj keď to možno študovali na fakulte matematiky, fyziky, a už nikdy z nich nebudú teológovia alebo kňazi, aj keď mnohí z nich majú teologické vzdelanie. To znamená, z tohto pohľadu sa treba na to pozrieť.
A posledná vec, ktorú by som rád pripomenul. Mimoriadne ma zabáva kázanie človeka, ktorý bol súčasťou 10 rokov výkonnej moci, 10 rokov mal možnosť predložiť zákon, ktorý by to zmenil. (Reakcia z pléna.) Je to o pánovi poslancovi Brockovi, pýta sa tu pán poslanec Hrušovský, o kom to hovorím. Pán poslanec Brocka tu hovoril o tom, prečo to nezmeníme, a dneska dáva nejaké návrhy. Desať rokov mal tú jedinečnú možnosť. Ja si len pamätám, že stratu, ktorú som prebral v roku 2006 vo výške zhruba nejakých 400 mil. – 450 mil., sa nám podarilo otočiť do zisku. Ale za dva roky bola spotrebovaná. A to je dôvod, pre ktorý tu dnes stojíme a snažíme sa tento zákon dať do poriadku. A naozaj to nie je odvážne, to je reálne tvrdenie, pretože práve tento návrh absolvoval práve testy aj na Inštitúte finančnej politiky, práve vo vzťahu na svoju udržateľnosť. To bola jediná podmienka ministerstva financií a to je aj odpoveď pánovi poslancovi Nagyovi. Pán poslanec Nagy, to je odpoveď na vašu otázku. Práve podrobným testovaním ministerstva financií sa potvrdilo, že upustili od svojej podmienky 19-percentného zdanenia, keďže sme preukázali, že týmito opatreniami sme schopní urobiť udržateľnosť systému. Práve preto bolo možné od toho upustiť, ale museli sme s ministrom obrany Glváčom vykonať kus práce, aby sme pripravili také opatrenia, ktoré vygenerujú stabilitu a de facto nulovú nákladnosť, že v určitom časovom horizonte, nie úplne najkratšom, ale v každom prípade prijateľnom tento systém bude naozaj nulový. A to je podstatné pre nás všetkých, že sa už nebudeme musieť týmto zákonom viackrát v tomto parlamente, verím, zaoberať. Držme si všetci palce a ešte raz ďakujem za podporu a za ešte podnety.
Pán poslanec Hlina, už dnes existuje takáto časť, keď sú postihovaní predovšetkým na iných benefitoch popri samotnom dôchodku, ktorý je ústavou garantovaný. Každý má nárok na primerané zabezpečenie, ale predovšetkým sú tu ďalšie veci ako odchodné a ďalšie platby, ktoré boli. Tie sú vždy krátené po úmyselnom trestnom čine. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona o verejnom obstarávaní.
Tak ako sme pred dlhším obdobím vyhlásili, je nevyhnutné urobiť vo verejnom obstarávaní poriadok, pretože sme boli konfrontovaní jednak s jeho nefunkčnosťou a mnohými katastrofálnymi, nepochopiteľnými a absurdnými rozhodnutiami, napríklad aj Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré boli zapríčinené naozaj často veľmi nezrozumiteľnými ustanoveniami tohto zákona.
Hlavnou časťou zákona, ktorý tiež popri zákone o sociálnom zabezpečení mal prakticky najdlhšie pripomienkové konanie za posledné obdobie, v podstate bol predstavený v júli minulého roku. A niekoľko mesiacov prebiehali naozaj veľmi podrobné diskusie, tisícky pozmeňujúcich návrhov, tisícky zmien, ktoré sa snažili vypiľovať tento zákon naozaj do kvalitnej a zásadnej širokej novely.
Dovoľte mi teda, aby v prvom čítaní, predtým než pristúpime k tomuto návrhu v druhom čítaní, v rozsiahlej a odbornej a podrobnej diskusii som povedal pár hlavných téz, ktoré tento zákon sprevádzajú.
Tento zákon bezprecedentne rozširuje zverejňovacie povinnosti v súvislosti s obstarávaním. Po zavedení tohto zákona nebude možné, aby prebehlo čo i len jedno obstarávanie bez toho, aby sa o ňom dopredu nevedelo. To tiež znamená, že bude mať možnosť každý byť informovaný, ale nebude možné uzatvárať rôzne tajné obstarávania, ktoré vyjdú na povrch až po niekoľkomesačnom plnení, teda každý jeden obstarávateľ bude mať vlastný profil a budú sa u neho sústreďovať všetky obstarávania, ktoré bude mať.
Čo je veľmi dôležité. V rámci týchto zverejňovacích povinností bude zverejňovaný celý životný cyklus zákazky, teda od prvej objednávky, od samotného priebehu súťaže až po poslednú faktúru a dodací list, ktorý bude uzatvárať súťaž, lebo sa nám veľakrát stalo, že niečo bolo vysúťažené, niečo bolo zazmluvnené a niečo úplne iné bolo dodané.
Podnikatelia, a to je podľa mňa jedno z najdôležitejších opatrení v rámci zverejňovania, nebudú len ustavične prehľadávať všetky weby jednotlivých obstarávateľov a vyhľadávať po internete prípadnú možnosť nejakej súťaže, ale budú v momente, akonáhle sa prihlásia raz do systému Úradu pre verejné obstarávanie, aj aktívne notifikovaní o všetkých súťažiach, ktoré sú v ich odbore a ktoré ich zaujímajú. Čiže aktívne štát nebude len uverejňovať, ale bude aj vyzývať jednotlivých podnikateľov na účasť v súťaži, čo jednoznačne zvýši prítomnosť a súťaživosť v jednotlivých tendroch, čo znamená, samozrejme, väčšinou aj výhodnejšiu cenu a kvalitnejší tovar pre štát, čo je asi to najpodstatnejšie, o čo sa v novom zákone snažíme. Vopred sa vlastne budú zverejňovať všetky zákazky od 1 000 eur, čo je, myslím si, hranica, ktorá je veľmi, veľmi prijateľná.
V nadväznosti na to preto dochádza aj k zrušeniu rokovacieho konania bez zverejnenia. Ostáva v systéme, kde sú určité výnimky, ktoré platia, kedy môžete uzatvárať zmluvu, pretože ide o autorskú prácu, pretože ste v časovej tiesni, ale vždy musí byť dostatok času na to, aby bolo dopredu zverejnené, že takéto obstarávanie ide byť. To znamená, je možné, že vždy bude ešte účastník, ktorý môže sa prihlásiť s rovnakým riešením a, samozrejme, s výhodnejšou cenou.
Zavádzame prísny zákaz dodatkov. Dodatky, ktorými sa zvyšuje cena alebo ekonomicky zvýhodňuje dodávateľ, bude možné uzatvoriť len so súhlasom Rady Úradu pre verejné obstarávanie. To je veľmi dôležité. Tu došlo k určitej zmene oproti pôvodnému návrhu, kde mal byť ten, kto bude rozhodovať, súd. Podnikatelia, ale aj obstarávatelia sa zhodli na tom, že toto bude omnoho flexibilnejšie riešenie.
Princíp negatívneho floatingu. To je vec, ktorá v podstate je zmiernená, ale stále hovorí o tom, že vždy musí dochádzať k rokovaniu o prípadne zníženej cene, ak medzičasom došlo k zníženiu ceny aj na samotnom trhu. To, samozrejme, bude predovšetkým riešiť elektronické trhovisko, ku ktorému sa dostanem za chvíľu.
Posilňujeme princíp ekonomicky najvýhodnejšej ceny. Posilňujeme princíp klasického slovenského porekadla, nikto nie je taký bohatý, aby si mohol kupovať len to najlacnejšie, pretože ho to bude stáť neskôr viac. Sú tisícky prípadov, keď hodina napríklad opravy v servise bola, samozrejme, iba 30 eur, ale najdrahšie oleje v rámci svetového rekordu stáli 2 000 eur, aby si tú cenu z tej hodiny nejako navrátili. A keď sa spočítal celý servisný cyklus takejto zákazky, bola podstatne drahšia ako u toho, kto síce ponúkal vyššiu hodinovú sadzbu, ale už v nej mal započítané aj niektoré ďalšie práce, respektíve výmeny napríklad olejov v autách.
Zjednotenie príprav úpravy pre podlimitné zákazky, príliš komplikovaný systém, ktorý často doniesol až také absurdity, že úrad prijal rozhodnutie, kedy nebolo treba nakupovať len od najlacnejšieho, ale zároveň zaviazal obstarávateľa, aby kupoval taký istý počet od najlacnejšieho ako aj od najdrahšieho. Takéto rozhodnutie som mal v rukách. A neveril som, že je niekto schopný takéto rozhodnutie vydať. Ale komplikovanosť toho zákona, ktorý bol doteraz, to pravdepodobne umožňovala.
Hovoríme o zavedení systému referencií kvality, aby iba tí, ktorí sa osvedčili, ktorí službu dodali načas, bez zvýšených cien mali práve právo prednosti súťažiť aj v ďalších súťažiach, pretože poskytovali svoju službu kvalitne.
Zavádzame takzvané ex ante kontroly, to znamená kontroly dopredu, keď úrad vyhodnotí, či sú podklady správne, aby nebolo nevyhnutné neustále čakať a vracať podklady späť na kontrolu do úradu. Ak raz úrad dá pečiatku, že tieto podklady sú správne, súťaž bude pokračovať.
Zavádzame zjednodušenie revíznych postupov, aby sa rozhodovalo o všetkých námietkach na jednom mieste, pretože doteraz bolo neustále prerušované akékoľvek obstarávanie tisíckami námietok, hlavne toho, kto nevedel poskytnúť kvalitný tovar, ale mal pocit, že dokáže takejto súťaži zabrániť.
Práve pre takých, ktorí špekulujú a nechcú seriózne podnikať a dodávať seriózny kvalitný tovar, budú fungovať aj takzvané sankcie zákazu účasti, ktoré budú v dvoch kategóriách, či už pri zle dodanom tovare alebo pri podvádzaní pri jednotlivých dokladoch, či už to sú nejaké bankové záruky, skúsenosti, prax a podobne.
Kontrolu vzťahov so subdodávateľmi, identifikáciu majoritných subdodávateľov, 50 % pri bežných, 30 % pri zákazkách nad 10 miliónov eur, to posilňujeme, aby sme jasne mohli vedieť, kto je skutočným dodávateľom jednotlivých prác, aby sme nemali len agentúrne firmy, ktoré majú zamestnaných len právnikov alebo len pracovníkov a odborníkov na verejné obstarávanie, ale aj tých, ktorí reálne vykonávajú prácu, a aby sme nemuseli byť konfrontovaní s takými momentmi, že vlastne nevieme pri moste v Kurimanoch, ktorá vlastne presne firma kde bola, pretože medzi tým konečným dodávateľom betónu a objednávateľom a staviteľom stavby boli štyri firmy. To je vec, ktorá by sa nemala v budúcnosti, samozrejme, opakovať.
To isté platí aj o aukciách, po tom, čo sme boli svedkami aukcie, ako boli platinové sitká. Myslíme si, že tu je naozaj problém. Ja naozaj nechcem, aby moje deti jedli najlacnejšie kuracie mäso dovezené z Poľska. To určite nechcem. A takisto nechcem, aby si musel občan kúpiť iba najlacnejší bedrový kĺb, ktorý má k dispozícii. Jednoducho sú komodity, ktoré nie je možné takýmto spôsobom vysúťažiť. Ale bude to musieť byť jasne odôvodnené.
Práve, naopak, zavádzame globálne aukcie práve vo forme elektronického trhoviska, ktoré bude tým najtransparentnejšie, že každý presne bude vidieť, čo si ide kúpiť, a bude mať dostatok času, aby reagoval cenou, presne ako na trhovisku ste mohli vyjednať najlepšiu cenu za najvyššiu kvalitu. To je práve tá vec, ktorú tento nový zákon aj prináša.
Samozrejme, často sa stávalo, že vyhral súťaž niekto, kto si nespočítal, o čo vlastne súťažil, nakoniec zhodnotil, že nie je schopný zákazku dodať. A potom bolo potrebné robiť súťaž nanovo. Takže bude možné uzatvárať zmluvu v prípade odstúpenia od zmluvy prvého s druhým alebo tretím. To boli prípady, keď často bolo Slovensko v prípade fondov a iných problémov vystavené riziku vracania finančných prostriedkov práve preto, že nemali možnosť uzatvárať zmluvu s druhým a tretím a veľmi prísne pravidlá, ktoré budú fungovať práve pri zákazkách nad 10 miliónov eur, kde bude veľmi dôležité, aby sa preukazovali nielen subdodávatelia, ale už, samozrejme, aj štruktúra majiteľov jednotlivých subdodávateľov, aby bolo úplne jasné, kto na Slovensku vyhráva jednotlivé zákazky a kto sú tu skutoční majitelia.
To sú veci, ktoré prispejú asi k najzásadnejšej reforme verejného obstarávania smerom k zvýšenej transparentnosti, verím, tento zákon práve preto, že tri štvrte roka bol vo veľmi intenzívnej diskusii s mimovládnymi organizáciami, s podnikateľmi, s odborármi, so ZMOS-om, so zamestnávateľmi. A som veľmi rád, že zamestnávatelia, tak Republiková únia zamestnávateľov, ako aj Zväz zamestnávateľov Slovenska podporili túto novelu aj v rámci rokovania Hospodárskej a sociálnej rady. Čiže tento zákon má naozaj širokú podporu tak verejnosti, tých, čo sa uchádzajú o zákazky, lebo majú pocit, že vedia byť v omnoho väčšom množstve pri zákazkách, vedia v omnoho väčšom množstve vysúťažiť seriózne ceny a kvalitu s tým, aby sme dali konečne zbohom zbytočne predraženým tendrom.
Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 110 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 359). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie.
Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať žiaden dopad na verejné financie, podnikateľské prostredie, nepredpokladajú sa žiadne sociálne vplyvy a ani vplyv na životné prostredie, predpokladá sa pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2013 č. 339 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skončil som, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.