14. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, pekný večer vám prajem. Veľa vecí, ktoré som tu mal poznačené, už bolo povedaných, ale dovoľte, aby som v mene klubu strany MOST – HÍD aj možno zopakoval niektoré pripomienky mojich predrečníkov a upozornil na to, čo už tu tiež bolo povedané, že čo sa týka verejných financií, tento zákon asi po štátnom rozpočte je najdôležitejším zákonom nakladania s verejnými finančnými prostriedkami.
Už v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol tento zákon vystavený ostrej kritike, keď si vezmeme, že tam bolo tých 1 200 pripomienok a tie pripomienky boli vecné, zásadné. SMER si asi predstavoval to, že zmenia verejné obstarávanie podľa svojho gusta a podľa toho tu budú štyri roky gazdovať. Samozrejme, majú oni tiež nejaké mantinely, nejaké limity.
Bolo tu povedané nie raz, nie jeden poslanec opozície to povedal z tohto miesta, že zákon má pozitíva. Má značné pozitíva. Ale vždy tam to „ale“ je. Ja ako advokát vždy si poviem, že keď som na druhej strane barikády, čo by som robil, čo by som vymyslel. A tu je pes zakopaný, že aj tie pozitívne zmeny, napríklad pán poslanec Galko spomenul systém referencií, aj tie pozitívne zmeny už teraz vidíme tak, že ukrývajú v sebe možnosti subjektívneho rozhodovania, subjektívneho posudzovania vecí. A v konečnom dôsledku aj tie pozitívne zmeny môžu byť pod taktovkou úzkeho okruhu ľudí, ktorých nebudeme môcť kontrolovať, veľmi ľahko využiteľné pre prospech ľudí, ktorých tu niektorí ministri alebo poslanci pretláčajú, začali sme tým asi najkontroverznejším zákonom. Keď sa tu opovážia taký zákon, aký bol o podpore obnoviteľných zdrojov, dať do pléna, tak vieme si dobre predstaviť, aké sú možnosti niektorých, keď zákon o verejnom obstarávaní prejde v takejto podobe, v akej je.
Zákon má nedostatky, musíme to zmeniť. Však aj predchádzajúca novela, a to poviem z úprimného srdca, mala za cieľ, aby sme všetky nedostatky odstránili. Vždy sa nájdu spoločnosti, firmy, jednotlivci, ktorí vedia nájsť v zákone dieru alebo vedia vytvoriť systém, ktorým tento zákon obídu. Firmy á la jeden bager, jeden náklaďák a 20 právnikov, poznáme to. Nevedeli sme tento systém a tento zabehnutý systém nejako opraviť. Dúfam, že tento zákon má náznaky, že by to mohlo pomôcť, dúfam, že to bude dostatočné, pán minister.
Zákon by mal sledovať dva ciele, stransparentniť celý proces verejného obstarávania a zefektívniť využívanie finančných prostriedkov, ktoré cez verejné obstarávanie míňa buď štát, alebo samospráva, proste aby verejné financie boli využité čo najefektívnejšie. V časoch tých najväčších finančných nedostatkov v štátnom rozpočte vidím tu veľké rezervy v tom, aby tento zákon mohol slúžiť týmto dvom cieľom.
Ja tam vidím, zopakujem to, pán minister, aj v tých mechanizmoch, v tých inštitútoch, ktoré upravujete nanovo, nebezpečenstvo toho, ako je tento systém nastavený, ako prebiehajú verejné obstarávania, že môžeme sa dostať ešte k horším výsledkom, čo sa týka verejného obstarávania, aké máme teraz.
Viacerí kritizovali to, že elektronické aukcie, to nie je tiež všeliek. Zďaleka to nie je všeliek, lebo nie jedno verejné obstarávanie sa skončilo tak, že vypadol server, odišla elektrina, pokazil sa monitor. Tak načo je nám také verejné obstarávanie cez elektronickú aukciu, keď to takto jednoducho niektorí obstarávatelia alebo uchádzači verejného obstarávania obídu? A práve aj táto novela vytvára právny rámec na to, aby niektorí jednotlivci, obstarávateľ, verejní obstarávatelia alebo aj samotný úrad mohol pár vyvolencom pomôcť. Je tu systém v tejto novele k tomu zabudovaný.
Z tých veľa pripomienok ste pán minister vo svojom rezorte akceptovali viac. Zapracovali ste ich. Ale to je taká vaša známa a veľmi dobrá taktika. Na nás a na mňa určite to neplatí, že nasuniete do nejakého zákona obrovský bordel, čo, samozrejme, kritizujú médiá, opozícia, odborná verejnosť, a potom tie najväčšie odstránite a zostanú vám také, ktoré chcete vy. To poznáme. Aj v tomto prípade sa to tak stalo, strategické zákazky odtiaľ vypadli, ale sú tam veci, ktoré určite chcete, aby tam aj zostali. Nie sú dobré, pre vás sú dobré, podľa mňa pre spoločnosť nie sú dobré. To sme vedeli, ja som aj s pánom poslancom Hrnčiarom sa stavil, že strategické zákazky vypadnú, to sme už povedali ešte na jeseň, to je taká návnada. A aj sa tak stalo.
No aby som išiel do nejakých konkrétností. Pán poslanec Galko tu to rozvinul do absolútnych detailov, ja nechcem po ňom všetky veci zopakovať, ale tie hlavnejšie, o ktorých sa mi zdá, že treba na ne upozorniť, pripomeniem.
Takou vecou je, že ryba vždy smrdí od hlavy. Tak tejto rybe teraz dáme radu, deväťčlennú radu. Tam budú traja ľudia z Úradu pre verejné obstarávania, predseda, ktorý je na návrh volený Národnou radou, podpredseda, ktorý na návrh predsedu úradu je vymenovaný vládou, a vedúci služobného úradu, ktorý už určite bude taký najnezávislejší človek tam. A potom je to šesť členov, ktorých bude menovať vláda. Čiže dnes aký je stav? Všetkých deväť členov bude vymenovávať vládna väčšina strany SMER, ktorá bude mať aj vplyv na obsadenie rady. A kým budete vo vláde, samozrejme, ani tá rotácia na tom nič nezmení. Takže na Slovensku namiesto skupiny sedem statočných bude deväť poslušných podľa mňa, pán minister, a veľmi sa toho obávam.
Samozrejme, sú tu ďalšie konkrétnosti, ktoré z tohto úradu môžu vytvárať aj úrad mlčanlivosti, nebudú sa zverejňovať, kto ako hlasoval, každý sa bude volať, že je kolektívny orgán, je muzikant. Na vláde, samozrejme, zostane najväčší tromf v rukách. A to je, že vládna väčšina môže hocikedy odvolať šéfa ÚVO, lebo v § 111 ods. 2 písm. e) je to tak všeobecne povedané: „... úrad neplní úlohy podľa tohto zákona.“ Čo to je. A tento bod určite potom navrhnem vyňať v druhom čítaní zákona o verejnom obstarávaní.
Diskriminačný charakter zavedenia systému referencií, je to krok k lepšiemu, áno, oproti pôvodnému návrhu, čo ešte bol na jeseň známy, je to určite prepracovanejšie, je to lepšie. Ale ja tam vidím aj možnosť, ako vylúčiť niektorých uchádzačov z verejného obstarávania alebo uprednostniť nejakých uchádzačov verejného obstarávania. Áno, uznávam, že vylúčiť niektorých uchádzačov á la firma jeden bager, náklaďák, 20 právnikov, je veľmi dobré, ale to, kto bude zárukou toho, že sa nevylúčia aj také firmy, ktoré by vedeli zabezpečiť úspory na verejných financiách, to už nikto nezaručí.
Veľmi šalamúnsky je riešené napr., že čo potom, keď verejný obstarávateľ dá alebo nedá tomu uchádzačovi, ktorý to dielo dokončil, nejaké referencie. Keď ich nedá, môže sa obrátiť na ÚVO. Ten dá príslušný počet bodov. Ale keď ten verejný obstarávateľ tie referencie dá a dá ich zle, pán minister, tam už... (Reakcia z pléna.) No ale ak nedostanú toľko bodov, koľko im patrilo, tam už náprava podľa zákona nie je možná, to si pozrite, pán minister, nie je možná. Ja síce môžem namietať, že som dostal zlé referencie, ale keď verejný obstarávateľ mi nedá za pravdu, jednak to odignoruje, tam už reparácia nie je možná. A takému verejnému obstarávateľovi ani nemožno uložiť žiadnu sankciu. Čiže keď niekoho chcem poškodiť, tak recept na to je jednoznačne daný. A, samozrejme, tie referencie môžu mať veľmi negatívne výsledky ako tri verejné obstarávania za sebou a zákaz činnosti na dobu jedného roka.
A je tu ešte jedna vec. Novela v tomto prípade Úradu pre verejné obstarávanie nenechá žiadnu mieru voľnej úvahy, lebo namiesto slov „môže tú sankciu uložiť“, už je tam tá sankcia, už je tam to slovo „uloží“. Čiže ja nemôžem namietať, že neprávom sa ma to dotýkalo, no úrad mi to uloží a hotovo. Čiže celkovo takto tento systém referencií prinesie do praxe verejného obstarávania podľa mňa viac škody ako úžitku. Kebyže fungujeme v čisto sterilnom prostredí, by som povedal, budiž, môže to tak byť, ale žijeme na Slovensku, máme tu veľmi šikovných verejných obstarávateľov a veľmi šikovné firmy. Však kvôli tomu musíme zmeniť zákon, je to kvôli tým špekulantom, a nie kvôli tým statočným a čestným ľuďom, firmám, ktoré nemajú šancu v niektorých zabahnených verejných obstarávaniach obstáť.
Je tu ďalšia taká problematická vec. A to je prezumpcia nediskriminačných podmienok, keď sa navrhuje zaviesť pravidlo nevyvrátiteľnej domnienky nediskriminačnej povahy podmienok účasti. Čiže podľa tejto novely, keď sú podmienky súťaže dané tak, že môže sa tam prihlásiť dostatočný počet uchádzačov, napr. päť, tak už nemôžem namietať, že podmienky boli nastavené diskriminačne, že boli ušité na mieru niekomu. Ale, pán minister, na Slovensku nájsť ďalšie štyri firmy, ktoré mi budú robiť křoví, to je otázkou asi hodiny. Čiže s týmto rátajte, že táto nediskriminačná zásada bude veľmi ľahko obídená a bude to vlastne cez nastrčené firmy aj v praxi tak zavedené.
Úprava príslušných lehôt. Neviem, prečo sa skracujú. Sme ešte v prvom čítaní, ale tuto vidím trošku taký problém, lebo s lehotami aj tak niektorí, ktorí nie sú informovaní dopredu, čo sa bude diať, ako sa bude diať, tak sú v značnej nevýhode. A to tiež môže vyvolať také subjektívne výhody pre uchádzačov, ktorí sú v kurze, ktorí sú mecenášmi, ktorí budú mať informácie dopredu.
Uzatváranie dodatkov k zmluvám. Čo rada povie, to bude Písmo sväté. Čiže keď po povolení uzatvorenia dodatku k zmluve, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech uchádzača, bude hlasovať rada, tá keď povie, že je v poriadku, tak to bude v poriadku a šľahačka na torte. Nie je možné napadnúť na súde toto rozhodnutie, nie je napadnuteľné na súde. (Reakcia z pléna.) Áno, ale ak som to vedel, mohol som to napadnúť? (Reakcia navrhovateľa.) V poriadku, veľmi rád s vami o tom podiskutujem aj mimo mikrofónu. Pán minister namieta, že teraz to nebolo možné. Dobre, tak keď to nebolo možné, pán minister, prečo ideme my v týchto intenciách, že 9 smerákov v rade povie, že tento dodatok bude schválený, a navýši sa cena a ten uchádzač, ktorý išiel možno nižšou cenou, ako je konečná cena po dodatku, prečo by to nemohol napadnúť na súde? Prečo nechceme skontrolovať túto transparentnosť? Prečo? (Reakcia navrhovateľa.) Podnikatelia určite boli proti tomu, veľmi mohli byť proti tomu. (Reakcia navrhovateľa.) Čítame.
Identifikácia vlastníckej štruktúry, čo je veľmi potrebné na Slovensku, aby sme vedeli, kto sa zapája do verejného obstarávania, kto stojí za mýtnym tendrom a ďalšími takými zvláštnymi verejnými obstarávaniami. No táto vaša úprava nám tak akurát prezradí to, že za firmou x je firma y a za firmou y je firma xz. (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, však ste právnik, ste advokát. Toto je taký formálny ústavný zákon, však tam nastrčím tam firmu a už o ďalšom vlastníkovi nikdy sa nedozviem. (Reakcia navrhovateľa.) Tak, viete, keď chcem niečo riešiť, tak neriešim to kvôli tomu, aby som vyfajkol úlohu slovami, no veď je to tam v zákone. Môžem to tam dať, aby som ten problém vyriešil, postavil som sa k tomu chlapsky, a poviete, pán minister, že neviem to vyriešiť. Nie je to ľahká záležitosť, samozrejme, ale takto ide to pod vašu úroveň, pán minister. Hlavne keď ide o to, že pri zákazkách do 10 mil. je to fakultatívne až nad 10 mil. to je povinné, no uvidím, koľko zákaziek bude takých, že bude to stáť 9,990 mil. Doteraz to nebolo, ale... (Reakcia navrhovateľa.) Áno, doteraz to nebolo, ale to vás neospravedlňuje z toho, keď poviete: „Doteraz to nebolo a ja to idem riešiť.“ Nebudete geroj, keď ten zákon bude bezzubý aj na toto. Riešme to, sme v prvom čítaní, času máme dosť na to.
Takže, pán minister, treba si vyhrnúť ešte rukávy, my vám veľmi radi pomôžeme z opozície, sme tu viacerí, ktorí sa zaoberáme verejným obstarávaním, kľudne sa na nás môžete obrátiť, aj s takými vecami, ako je nemožnosť podávania námietok pri niektorých obstarávaniach alebo vybrúsenia tej hrany ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.
A by som nepokračoval ďalej, mám tu toho dosť, ale bolí ma hlava a v druhom čítaní si to povieme. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
17:49
Vystúpenie v rozprave 17:49
Ján FigeľTiež by som rád podčiarkol zámer, či výhrady alebo návrhy a očakávania, Transparency International Slovensko. Ale celkovo to volanie po väčšej otvorenosti, transparentnosti, profesionalizácii, predvídateľnosti rozhodnutí, štandardizácii krokov, mechanizmov by malo náš systém verejného obstarávania v podstate, keď to poviem zjednodušene, europeizovať. Stredná Európa je súčasť jedného veľkého trhu, kde sa pohybuje medzinárodné podnikateľské prostredie. A nám ako užívateľom to dáva nielen lepšie záruky, ale aj kvalitnejšie, dostupnejšie služby, tovary a ďalšie výsledky.
To, čo vnímam kriticky, je vytvorenie centrálnej obstarávacej organizácie na ministerstve vnútra, ktorá má po novom obstarávať všetky nadlimitné zákazky na tovary a služby bežne dostupné na trhu. To okrem otáznika okolo definícií môže a logicky aj znamená nárast počtu zamestnancov ministerstva vnútra, ba možno paradoxne ale predsa predĺženie doby obstarávaní. Už v minulosti pri centralizácii nákupov za prvej vlády strany SMER bolo vidieť, že to môže viesť aj k drahším nákupom toho istého tovaru, ako je jeho cena v obchode. Snaha centralizovať verejné obstarávanie môže dokonca viesť v niektorých prípadoch aj k ochromeniu samotnej služby, respektíve potrieb štátnej správy.
Po druhé. Za najväčšie korupčné riziko považujem práve vytvorenie Rady Úradu pre verejné obstarávanie, do ktorej dve tretiny členov bude nominovať, menovať vláda. Táto rada bude pritom rozhodovať len nadpolovičnou väčšinou, nadpolovičnou väčšinou a jej rozhodnutia nebudú predmetom preskúmavania súdu. SMER tejto rade dokonca dáva právomoci schvaľovať dodatky, dodatky, ktoré môžu zvyšovať zmluvné ceny, čo doteraz bolo zakázané. A štát, to znamená spoločnosť, môže takýmto predražovaním zmlúv cez dodatky prichádzať o desiatky, ba i stovky miliónov eur.
Po tretie. Posúva sa tu hranica na zákazky s nízkou hodnotou z desaťtisíc na dvadsaťtisíc eur. Pritom pri tomto type dochádza najčastejšie k priamemu dohadzovaniu zákaziek vyvoleným firmám, a to takmer bez súťaže. Preto sme znížili ich limit z tridsaťtisíc na desaťtisíc eur. Po novom tak mnoho zmlúv na ministerstvách zrazu bude mať hodnotu blízku 19 000 alebo 19 990, prípadne aj nejakých drobných. Tento krok vyzerá ako zvýšenie priestoru na korupciu v štátnych organizáciách a zároveň ako istá náplasť za centralizáciu veľkých zákaziek.
My sme navrhovali, keď sme boli oslovení predsedom vlády, aby sme ponúkli, poskytli naše pohľady a riešenia na konsolidáciu verejných financií, konkrétne námety. A jedným z nich v tejto súvislosti bol benchmarking, konsolidačné opatrenie cez verejné obstarávanie vo forme benchmarkingu, teda porovnávania cien vysúťažených tovarov s cieľom ich postupného znižovania a šetrenia. Toto nebolo prijaté ani vtedy pred rokom, ani dnes. Mne je to len ľúto. Zároveň to potvrdzuje to, čo som na úvod hovoril: neochotu šetriť, skôr pripravenosť míňať. A, samozrejme, to vytvára priestor pre nehospodárnosť, ba až korupciu.
Ctené dámy, vážení páni, tu nejde o drobné, ide, samozrejme, o často detailné návrhy v jednotlivých paragrafoch, ale v rozsahu a obsahu hovoríme o miliardách eur ročne, ktoré vďaka lepšiemu systému budú lepšie využité, pričom každý zlomok takejto hodnoty má už sám osebe obrovský význam pre nielen konsolidáciu, ale aj pre občanov. Môže to viesť a má to viesť nielen k hospodárnosti, ale aj k väčšej zodpovednosti za každé euro, ktoré nepatrí vláde, nepatrí štátu, ale patrí občanom, daňovým poplatníkom. Chcem kriticky nielen tieto body, ale aj ďalšie spomenúť práve preto, lebo neeuropeizujú naše pomery v tých slabých, negatívnych miestach, ale, naopak, môžu vytvárať problémy aj vo vzťahu k Bruselu a k Európskej únii. Za KDH tento kriticky postoj znamená nemožnosť podporiť takéto znenie zákona, dokiaľ nedôjde k úprave tých spomenutých slabých alebo rizikových negatívnych miest. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
30.1.2013 o 17:49 hod.
Dr. h. c. Ing. PhD.
Ján Figeľ
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, pán vicepremiér, ctené kolegyne a kolegovia, vláda návrhom novely zákona, zmeny zákona o verejnom obstarávaní prichádza s mnohými potrebnými zmenami, ale, žiaľ, nie so všetkými sa dá súhlasiť, respektíve návrh samotný má aj slabé, ba negatívne alebo rizikové miesta. Už tu bolo veľa povedané a tiež by som rád vyzdvihol dôležitosť zlepšenia referencií vo verejnom obstarávaní, úsilia o lepšiu a silnejšiu orientáciu na ekonomicky výhodné obstarávanie, na zverejňovanie alebo otvorenosť štruktúry, majetkovej štruktúry obstarávateľov. Ale sú mnohé súvislosti, ktoré vnímam kriticky, a nie preto alebo možnože aj preto, lebo predsa politika a zároveň istá deľba či zodpovednosti alebo toho, čo znamená verejný záujem, viac očakávala otvorenosť, to časté, čo premiér spomínal, že Úrad pre verejné obstarávanie patrí do rúk opozície, ale aj to, že veľa noviel znamenalo postupný nárast oblasti, ktorá z pôvodne možno tridsiatich paragrafov narástla na stotridsať, ďalej sa zahusťuje. Za tie roky pribudli obrovské možnosti, ale aj zodpovednosť voči spoločnej Európe, eurofondy na úrovni miliárd a miliárd eur. No a pán minister vnútra to všetko berie pod svoj plášť popri iných agendách, popri napríklad aj rómskej problematike. Je to neobvyklá koncentrácia moci a vplyvu, len aby sa to zvládalo. Skôr to vidím kriticky. Nechcem dlho hovoriť, pán kolega Galko mnohé veci vymenoval, až príkladmo alebo s konkrétnosťami.
Tiež by som rád podčiarkol zámer, či výhrady alebo návrhy a očakávania, Transparency International Slovensko. Ale celkovo to volanie po väčšej otvorenosti, transparentnosti, profesionalizácii, predvídateľnosti rozhodnutí, štandardizácii krokov, mechanizmov by malo náš systém verejného obstarávania v podstate, keď to poviem zjednodušene, europeizovať. Stredná Európa je súčasť jedného veľkého trhu, kde sa pohybuje medzinárodné podnikateľské prostredie. A nám ako užívateľom to dáva nielen lepšie záruky, ale aj kvalitnejšie, dostupnejšie služby, tovary a ďalšie výsledky.
To, čo vnímam kriticky, je vytvorenie centrálnej obstarávacej organizácie na ministerstve vnútra, ktorá má po novom obstarávať všetky nadlimitné zákazky na tovary a služby bežne dostupné na trhu. To okrem otáznika okolo definícií môže a logicky aj znamená nárast počtu zamestnancov ministerstva vnútra, ba možno paradoxne ale predsa predĺženie doby obstarávaní. Už v minulosti pri centralizácii nákupov za prvej vlády strany SMER bolo vidieť, že to môže viesť aj k drahším nákupom toho istého tovaru, ako je jeho cena v obchode. Snaha centralizovať verejné obstarávanie môže dokonca viesť v niektorých prípadoch aj k ochromeniu samotnej služby, respektíve potrieb štátnej správy.
Po druhé. Za najväčšie korupčné riziko považujem práve vytvorenie Rady Úradu pre verejné obstarávanie, do ktorej dve tretiny členov bude nominovať, menovať vláda. Táto rada bude pritom rozhodovať len nadpolovičnou väčšinou, nadpolovičnou väčšinou a jej rozhodnutia nebudú predmetom preskúmavania súdu. SMER tejto rade dokonca dáva právomoci schvaľovať dodatky, dodatky, ktoré môžu zvyšovať zmluvné ceny, čo doteraz bolo zakázané. A štát, to znamená spoločnosť, môže takýmto predražovaním zmlúv cez dodatky prichádzať o desiatky, ba i stovky miliónov eur.
Po tretie. Posúva sa tu hranica na zákazky s nízkou hodnotou z desaťtisíc na dvadsaťtisíc eur. Pritom pri tomto type dochádza najčastejšie k priamemu dohadzovaniu zákaziek vyvoleným firmám, a to takmer bez súťaže. Preto sme znížili ich limit z tridsaťtisíc na desaťtisíc eur. Po novom tak mnoho zmlúv na ministerstvách zrazu bude mať hodnotu blízku 19 000 alebo 19 990, prípadne aj nejakých drobných. Tento krok vyzerá ako zvýšenie priestoru na korupciu v štátnych organizáciách a zároveň ako istá náplasť za centralizáciu veľkých zákaziek.
My sme navrhovali, keď sme boli oslovení predsedom vlády, aby sme ponúkli, poskytli naše pohľady a riešenia na konsolidáciu verejných financií, konkrétne námety. A jedným z nich v tejto súvislosti bol benchmarking, konsolidačné opatrenie cez verejné obstarávanie vo forme benchmarkingu, teda porovnávania cien vysúťažených tovarov s cieľom ich postupného znižovania a šetrenia. Toto nebolo prijaté ani vtedy pred rokom, ani dnes. Mne je to len ľúto. Zároveň to potvrdzuje to, čo som na úvod hovoril: neochotu šetriť, skôr pripravenosť míňať. A, samozrejme, to vytvára priestor pre nehospodárnosť, ba až korupciu.
Ctené dámy, vážení páni, tu nejde o drobné, ide, samozrejme, o často detailné návrhy v jednotlivých paragrafoch, ale v rozsahu a obsahu hovoríme o miliardách eur ročne, ktoré vďaka lepšiemu systému budú lepšie využité, pričom každý zlomok takejto hodnoty má už sám osebe obrovský význam pre nielen konsolidáciu, ale aj pre občanov. Môže to viesť a má to viesť nielen k hospodárnosti, ale aj k väčšej zodpovednosti za každé euro, ktoré nepatrí vláde, nepatrí štátu, ale patrí občanom, daňovým poplatníkom. Chcem kriticky nielen tieto body, ale aj ďalšie spomenúť práve preto, lebo neeuropeizujú naše pomery v tých slabých, negatívnych miestach, ale, naopak, môžu vytvárať problémy aj vo vzťahu k Bruselu a k Európskej únii. Za KDH tento kriticky postoj znamená nemožnosť podporiť takéto znenie zákona, dokiaľ nedôjde k úprave tých spomenutých slabých alebo rizikových negatívnych miest. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
17:49
V tejto chvíli požiadala o slovo pani podpredsedníčka Národnej rady pani Jurinová. Nech sa páči.
V tejto chvíli požiadala o slovo pani podpredsedníčka Národnej rady pani Jurinová. Nech sa páči.
Na vystúpenie pána podpredsedu nie sú žiadne faktické poznámky.
V tejto chvíli požiadala o slovo pani podpredsedníčka Národnej rady pani Jurinová. Nech sa páči.
Neautorizovaný
17:57
Vystúpenie v rozprave 17:57
Erika JurinováS prípravou tohto zákona boli spájané obrovské očakávania odbornej i...
S prípravou tohto zákona boli spájané obrovské očakávania odbornej i širokej verejnosti. V čase konsolidácie verejných financií, v čase, keď nemáme dosť prostriedkov na základné veci ako zvýšenie platov učiteľov či lekárov, nemôžeme verejnosť dookola traumatizovať nezodpovedným nakladaním s verejným majetkom. Šetrenie je to, čo od nás ľudia očakávajú, nielen zvýšený výber daní a odvodov, ale aj to, že dohliadnete a budete garantom uprednostňovania transparentnosti.
Myslím, že nie som odkázaná na to, zvoziť pod čiernu zem tento zákon len preto, že to je pre mňa možno politicky výhodné. Ale neurobím to preto, lebo v ňom vnímam aj veľa pozitívnych a dobrých ja neviem ustanovení. V prípade zákona o verejnom obstarávaní sa chcem pozerať na jeho ustanovenia jedine cez tieto základné otázky: Prinesie zákon zmenu úspory vo verejných financiách? Zabezpečí zákon transparentný a férový prístup k verejnému obstarávaniu? Zjednoduší zákon život obstarávateľov a súťažiacich? Toto sú základné parametre, cez ktoré by sme sa na túto normu mali pozerať.
Pán minister sa snažil o dlhú diskusiu k zákonu. Ostatne aj preto je predkladaný s istým zdržaním, avšak napriek tejto dlhej diskusii v zákone zostali body, ktoré podľa môjho názoru výrazne znižujú jeho kvalitu.
Za veľký krok späť považujem zrušenie povinnosti používať elektronické aukcie na všetok tovar, nielen bežný. A rovnako vnímam ako krok späť vyňatie obcí a obecných firiem z elektronického trhoviska. A práve tieto body vnímam ako veľký lobing ZMOS-u. Je preukázateľné, že zvyšovanie súťaživosti vo verejnom obstarávaní prináša znižovanie ceny. Veľká časť našich verejných prostriedkov sa nachádza práve v inom ako bežnom tovare a v našich samosprávach. A práve odtiaľto berieme efektívny nástroj na znižovanie nákladov, často len preto, že je náročnejší. Častým argumentom v prospech vami volaných opatrení je údajná komplikovanosť a nákladnosť elektronických aukčných systémov. Tu mi však príde, že ide len o nevyužitie všetkých možností, ktoré môžeme použiť. Aukčné systémy si môžu obce zdieľať či prenajímať. Nie je to teda v peniazoch. A namiesto toho, aby sme skúšali kreatívne pracovať s dobrými nástrojmi, ktoré máme, zahadzujeme ich, ba priam sa ich vzdávame.
Na druhej strane som rada, že minister ustúpil, od priameho zadávania strategických štátnych zákaziek. To by bol inak priam prešľap, ktorý bol možno aj keď pôvodne dobre mienený, ale zrejme ťažko obhájiteľný.
Zadefinovanie najnižšej ponuky na úroveň o 30 % nižšie ako priemer ostatných ponúk je príliš úzke nastavenie oblasti, kde sa nebude môcť dostatočne prejaviť možná konkurenčná výhoda, podobne i stanovenie hranice ceny o 15 % nižšej ako druhej najnižšej ponuky. Bolo by dobré sa nastaviť v tomto prípade na kopírovanie európskej smernice a napríklad i zrušiť pomer k predkladanej cene.
Ďalšia z často kritizovaných častí súčasného zákona je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, čo si mnohí zamieňajú s najnižšou cenou bez presnejších špecifikácií ďalších parametrov zákazky. Tu vidím jednoznačne zlé čítanie zákona. Ak sa nad tým zamyslíme, vyvstáva otázka: Nestačilo by azda regulovanie elektronickej aukcie alebo rozumné metodické usmernenie, ktoré by malo ísť z Úradu pre verejné obstarávanie? Viem však, aká situácia na úrade existuje. Najnižšia cena by mala byť vo väčšine prípadov hlavným kritériom hodnotenia ponúk, ale určite nie jediným. Preto napríklad nerozumiem tomu, ak dávame prednosť centrálnemu obstarávaniu a po čase zistíme, že vieme tovar kúpiť len lacnejšie inde, prečo musí zostať povinnosť odberu, prečo nemôže zmluva obsahovať pri centrálnom obstarávaní aj nepovinný odber. Stále treba mať na pamäti, že ide predsa o verejné zdroje. Pravdou však je, že podobne ako pri mnohých iných oblastiach legislatívy nastaviť pravidlá môžeme najlepšie, ako vieme, ale pokiaľ nebudeme mať kvalitného strážcu ich dodržiavania, táto diskusia je v podstate zbytočná.
V prípade ÚVO má tento prípad dve dimenzie, zabezpečenie jeho nezávislosti a poskytnutie dostatočných prostriedkov, ktoré umožnia dobré plnenie všetkých jeho úloh.
Začnime tou prvou rovinou. Napriek tomu, že došlo k istým obmenám vo výbere šéfa tohto úradu, stále sa jedná o „dobrú“ voľbu politikov, ktorá by ďalšej voľbe šéfa úradu nemusí byť prítomná. ÚVO je presný druh úradu, ktoré by nemal patriť jednej či druhej strane, ale mal by byť obsadzovaný nezávislým odborníkom, ktorý dokáže riadiť úrad mimo akýchkoľvek politických tlakov. Rovnakým spôsobom by sme mali pristupovať k voľbe členov rady, ktorá po prijatí tejto novely bude mimoriadne vplyvným orgánom. Skrátka, čelní predstavitelia Úradu pre verejné obstarávanie a členovia jeho rady musia byť odborníci, a nie nositelia farebných tričiek. Tento úrad nemá patriť ani opozícii, ani koalícii, ale občanom, ktorých budú zastupovať najlepší odborníci. Preto vás žiadam o zavedenie otvoreného výberového konania na predsedu ÚVO a v podobnom duchu prehodnotiť rozšírenie dôvodov na odvolanie predsedu, pretože inak to vyvoláva obavy zo svojvôle a politického tlaku na osobu predsedu. Budete si ho tak držať pekne v hrsti.
Ak sa už ideme rozprávať o skutočnej transparentnosti, prečo nezavediete povinnosť zverejňovania všetkých rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie? Interpelovala som predsedníčku ÚVO, rozprávala som sa s ňou o problémoch, ktorým čelí na úrade. Otázka je, či máme skutočnú ochotu riešiť kvalitu na ÚVO, kde však bez finančnej podpory ťažko zabezpečíme správny chod úradu a všetky jeho kompetencie.
Vážení kolegovia, začnime diskusiu o tom, ako nastaviť pravidlá, ktoré budú najlepšie chrániť záujem odbornosti a politiku, naopak, potlačia. Netvrdím, že nastavenie týchto pravidiel je jednoduchá a jasná záležitosť, ale naša demokracia by ukázala dostatočnú vyspelosť, keby mala politikov, ktorí sa dobrovoľne vzdajú vplyvu v niektorých oblastiach.
Druhou lavínou problémov, ktorú vnímam v súvislosti s ÚVO, je slabé finančné a personálne zabezpečenia úradu. Rozumiem potrebe konsolidovať a šetriť, ale negatívna stránka, priškrcovanie verejného sektora sa ukazuje práve v prípade tohto úradu. Ak máme úrad, ktorý nedokáže plniť svoju kontrolnú funkciu, nedokáže včas reagovať na námietky vo verejnom obstarávaní a absolútne rezignoval, ale niežeby zámerne na nejakú výskumnú či metodickú činnosť, máme jasný problém. Úrad má skrátka nedostatok finančných prostriedkov vzhľadom na úlohy, ktoré od neho očakávame. Je nemysliteľné, aby zásadné rozhodnutia v procese verejného obstarávania robili čerství absolventi škôl bez skúseností. Skratka, iných si momentálne úrad nevie dovoliť zamestnať. Je nemysliteľné, aby pracovné miesto na tomto úrade bolo dobré len ako štartovacia línia pre ambicióznych. Je veľkou otázkou pre nasledujúce premýšľanie o štátnom rozpočte, ako pristúpime k financovaniu tohto úradu.
Vážení kolegovia, dobrý systém verejného obstarávania je jeden zo základných nástrojov boja proti korupcii. Bola by som veľmi rada, ak by si vláda vypočula všetky dobre mienené návrhy k zákonu, ktorých cieľom bude vylepšenie. Verím, že v nasledujúcich týždňoch sa nájde aj priestor na konštruktívnu diskusiu o návrhoch, ktoré pripravíme, avšak, opakujem, táto téma si vyžaduje aj vážnu diskusiu o parametroch úradu, ktorá presahuje hranice tejto upravovanej normy. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
30.1.2013 o 17:57 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán minister, niekde prítomný, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, máme tu ďalší z dôležitých zákonov, ktorý môže zohrávať veľkú úlohu v otázkach šetrenia v štátnej správe aj samospráve, ktorý vedie k transparentnosti, protikorupčnému zameraniu, samozrejme, za predpokladu, že to predkladateľ skutočne myslí úprimne.
S prípravou tohto zákona boli spájané obrovské očakávania odbornej i širokej verejnosti. V čase konsolidácie verejných financií, v čase, keď nemáme dosť prostriedkov na základné veci ako zvýšenie platov učiteľov či lekárov, nemôžeme verejnosť dookola traumatizovať nezodpovedným nakladaním s verejným majetkom. Šetrenie je to, čo od nás ľudia očakávajú, nielen zvýšený výber daní a odvodov, ale aj to, že dohliadnete a budete garantom uprednostňovania transparentnosti.
Myslím, že nie som odkázaná na to, zvoziť pod čiernu zem tento zákon len preto, že to je pre mňa možno politicky výhodné. Ale neurobím to preto, lebo v ňom vnímam aj veľa pozitívnych a dobrých ja neviem ustanovení. V prípade zákona o verejnom obstarávaní sa chcem pozerať na jeho ustanovenia jedine cez tieto základné otázky: Prinesie zákon zmenu úspory vo verejných financiách? Zabezpečí zákon transparentný a férový prístup k verejnému obstarávaniu? Zjednoduší zákon život obstarávateľov a súťažiacich? Toto sú základné parametre, cez ktoré by sme sa na túto normu mali pozerať.
Pán minister sa snažil o dlhú diskusiu k zákonu. Ostatne aj preto je predkladaný s istým zdržaním, avšak napriek tejto dlhej diskusii v zákone zostali body, ktoré podľa môjho názoru výrazne znižujú jeho kvalitu.
Za veľký krok späť považujem zrušenie povinnosti používať elektronické aukcie na všetok tovar, nielen bežný. A rovnako vnímam ako krok späť vyňatie obcí a obecných firiem z elektronického trhoviska. A práve tieto body vnímam ako veľký lobing ZMOS-u. Je preukázateľné, že zvyšovanie súťaživosti vo verejnom obstarávaní prináša znižovanie ceny. Veľká časť našich verejných prostriedkov sa nachádza práve v inom ako bežnom tovare a v našich samosprávach. A práve odtiaľto berieme efektívny nástroj na znižovanie nákladov, často len preto, že je náročnejší. Častým argumentom v prospech vami volaných opatrení je údajná komplikovanosť a nákladnosť elektronických aukčných systémov. Tu mi však príde, že ide len o nevyužitie všetkých možností, ktoré môžeme použiť. Aukčné systémy si môžu obce zdieľať či prenajímať. Nie je to teda v peniazoch. A namiesto toho, aby sme skúšali kreatívne pracovať s dobrými nástrojmi, ktoré máme, zahadzujeme ich, ba priam sa ich vzdávame.
Na druhej strane som rada, že minister ustúpil, od priameho zadávania strategických štátnych zákaziek. To by bol inak priam prešľap, ktorý bol možno aj keď pôvodne dobre mienený, ale zrejme ťažko obhájiteľný.
Zadefinovanie najnižšej ponuky na úroveň o 30 % nižšie ako priemer ostatných ponúk je príliš úzke nastavenie oblasti, kde sa nebude môcť dostatočne prejaviť možná konkurenčná výhoda, podobne i stanovenie hranice ceny o 15 % nižšej ako druhej najnižšej ponuky. Bolo by dobré sa nastaviť v tomto prípade na kopírovanie európskej smernice a napríklad i zrušiť pomer k predkladanej cene.
Ďalšia z často kritizovaných častí súčasného zákona je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, čo si mnohí zamieňajú s najnižšou cenou bez presnejších špecifikácií ďalších parametrov zákazky. Tu vidím jednoznačne zlé čítanie zákona. Ak sa nad tým zamyslíme, vyvstáva otázka: Nestačilo by azda regulovanie elektronickej aukcie alebo rozumné metodické usmernenie, ktoré by malo ísť z Úradu pre verejné obstarávanie? Viem však, aká situácia na úrade existuje. Najnižšia cena by mala byť vo väčšine prípadov hlavným kritériom hodnotenia ponúk, ale určite nie jediným. Preto napríklad nerozumiem tomu, ak dávame prednosť centrálnemu obstarávaniu a po čase zistíme, že vieme tovar kúpiť len lacnejšie inde, prečo musí zostať povinnosť odberu, prečo nemôže zmluva obsahovať pri centrálnom obstarávaní aj nepovinný odber. Stále treba mať na pamäti, že ide predsa o verejné zdroje. Pravdou však je, že podobne ako pri mnohých iných oblastiach legislatívy nastaviť pravidlá môžeme najlepšie, ako vieme, ale pokiaľ nebudeme mať kvalitného strážcu ich dodržiavania, táto diskusia je v podstate zbytočná.
V prípade ÚVO má tento prípad dve dimenzie, zabezpečenie jeho nezávislosti a poskytnutie dostatočných prostriedkov, ktoré umožnia dobré plnenie všetkých jeho úloh.
Začnime tou prvou rovinou. Napriek tomu, že došlo k istým obmenám vo výbere šéfa tohto úradu, stále sa jedná o „dobrú“ voľbu politikov, ktorá by ďalšej voľbe šéfa úradu nemusí byť prítomná. ÚVO je presný druh úradu, ktoré by nemal patriť jednej či druhej strane, ale mal by byť obsadzovaný nezávislým odborníkom, ktorý dokáže riadiť úrad mimo akýchkoľvek politických tlakov. Rovnakým spôsobom by sme mali pristupovať k voľbe členov rady, ktorá po prijatí tejto novely bude mimoriadne vplyvným orgánom. Skrátka, čelní predstavitelia Úradu pre verejné obstarávanie a členovia jeho rady musia byť odborníci, a nie nositelia farebných tričiek. Tento úrad nemá patriť ani opozícii, ani koalícii, ale občanom, ktorých budú zastupovať najlepší odborníci. Preto vás žiadam o zavedenie otvoreného výberového konania na predsedu ÚVO a v podobnom duchu prehodnotiť rozšírenie dôvodov na odvolanie predsedu, pretože inak to vyvoláva obavy zo svojvôle a politického tlaku na osobu predsedu. Budete si ho tak držať pekne v hrsti.
Ak sa už ideme rozprávať o skutočnej transparentnosti, prečo nezavediete povinnosť zverejňovania všetkých rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie? Interpelovala som predsedníčku ÚVO, rozprávala som sa s ňou o problémoch, ktorým čelí na úrade. Otázka je, či máme skutočnú ochotu riešiť kvalitu na ÚVO, kde však bez finančnej podpory ťažko zabezpečíme správny chod úradu a všetky jeho kompetencie.
Vážení kolegovia, začnime diskusiu o tom, ako nastaviť pravidlá, ktoré budú najlepšie chrániť záujem odbornosti a politiku, naopak, potlačia. Netvrdím, že nastavenie týchto pravidiel je jednoduchá a jasná záležitosť, ale naša demokracia by ukázala dostatočnú vyspelosť, keby mala politikov, ktorí sa dobrovoľne vzdajú vplyvu v niektorých oblastiach.
Druhou lavínou problémov, ktorú vnímam v súvislosti s ÚVO, je slabé finančné a personálne zabezpečenia úradu. Rozumiem potrebe konsolidovať a šetriť, ale negatívna stránka, priškrcovanie verejného sektora sa ukazuje práve v prípade tohto úradu. Ak máme úrad, ktorý nedokáže plniť svoju kontrolnú funkciu, nedokáže včas reagovať na námietky vo verejnom obstarávaní a absolútne rezignoval, ale niežeby zámerne na nejakú výskumnú či metodickú činnosť, máme jasný problém. Úrad má skrátka nedostatok finančných prostriedkov vzhľadom na úlohy, ktoré od neho očakávame. Je nemysliteľné, aby zásadné rozhodnutia v procese verejného obstarávania robili čerství absolventi škôl bez skúseností. Skratka, iných si momentálne úrad nevie dovoliť zamestnať. Je nemysliteľné, aby pracovné miesto na tomto úrade bolo dobré len ako štartovacia línia pre ambicióznych. Je veľkou otázkou pre nasledujúce premýšľanie o štátnom rozpočte, ako pristúpime k financovaniu tohto úradu.
Vážení kolegovia, dobrý systém verejného obstarávania je jeden zo základných nástrojov boja proti korupcii. Bola by som veľmi rada, ak by si vláda vypočula všetky dobre mienené návrhy k zákonu, ktorých cieľom bude vylepšenie. Verím, že v nasledujúcich týždňoch sa nájde aj priestor na konštruktívnu diskusiu o návrhoch, ktoré pripravíme, avšak, opakujem, táto téma si vyžaduje aj vážnu diskusiu o parametroch úradu, ktorá presahuje hranice tejto upravovanej normy. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
18:00
Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči, pani poslankyňa.
Faktické poznámky na vystúpenie pani podpredsedníčky nie sú.
Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči, pani poslankyňa.
Neautorizovaný
18:08
Vystúpenie v rozprave 18:08
Lucia ŽitňanskáAle poďme od politiky preč a možno pár čísiel poviem, aby sme si boli naozaj vedomí, o čom sa rozprávame, keď sa rozprávame o novele zákona o verejnom obstarávaní. V roku 2012 sa na Slovensku uskutočnilo 6 800 tendrov v objeme viac ako 3,9 miliardy eur. Hovorím o viac ako 3,9 miliardy preto, pretože tých 3,9 miliardy je zhruba to, čo bolo obstarávané tak, že to bolo publikované vo vestníku verejného obstarávania, to znamená, to predstavujú všetky nadlimitné, podlimitné a podprahové zákazky, ale neobsahuje to všetky malé tendre, to znamená, pokiaľ ide o tovary a služby do 10 tisíc a pokiaľ ide o stavebné práce do 20 tisíc. Čiže opakujem sumu 3,9 miliardy eur. Pre porovnanie, aby sme mali predstavu, čo to znamená, pretože spravidla, keď povieme veľké číslo, tak si za tým nevieme veľa predstaviť, uvediem, že celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2012 predstavujú podľa zákona o štátnom rozpočte 17,3 miliardy. To znamená, keď sa rozprávame o tomto zákone, rozprávame sa o tom, ako bude distribuovaná suma, ktorá zodpovedá sume zhruba 22,5 % štátneho rozpočtu. Samozrejme, to nie sú prostriedky len štátneho rozpočtu, to sú aj prostriedky verejných financií. A predstavuje to z prostriedkov verejných financií 14 % verejných financií. Čiže, dámy a páni, 3,9 miliardy je suma, ktorá predstavuje skoro štvrtinu objemu štátneho rozpočtu a na verejných financiách predstavuje okolo 14 % verejných financií. O tom sa rozprávame, keď sa rozprávame o tomto zákone. A cítila som za potrebné to povedať, pretože je to zákon zákonov svojím spôsobom.
A keď si zoberieme, že sme v časoch krízy, tak máme v zásade tri zdroje šetrenia. Z toho jeden zdroj šetrenia je naozajstná reforma verejnej správy, druhý zdroj šetrenia je efektívne verejné obstarávanie, tretí veľký zdroj šetrenia sú daňové úniky. Za dva obrovské zdroje šetrenia prevzal zodpovednosť minister Kaliňák. Ministrovi Kažimírovi ostalo už len bojovať s tými daňovými únikmi. Ale len bojom s daňovými únikmi to nespraví. Takže tu je ten, kto rozhodne o tom alebo ktorého práca rozhodne o tom, či dobre šetriť budeme alebo nie. Takže tu je náš minister, od ktorého veľa závisí.
O to viac sa treba dobre pozrieť na novelu zákona o verejnom obstarávaní, a to o to viac, že kontrolné mechanizmy v tomto štáte sú už dlhé mesiace bez účasti opozície, bez účasti verejnosti. Áno, hovorím o tom, ako bol obsadený Úrad pre verejné obstarávanie, kde pôvodne to bola pozícia, ktorá bola ponúkaná opozícii. Ale dopadlo to inak. A hovorím o NKÚ, kde terajší predseda NKÚ presluhuje už niekde okolo roka. Je to pozícia, ktorá patrí opozícii, ale zásluhou poslancov strany SMER táto pozícia dodnes nebola obsadená. A je to o to vážnejšie, že väčšina verejných obstarávaní dnes v tomto štáte na úrovni štátneho aparátu, na úrovni samospráv je v rukách alebo pod kontrolou jednej politickej strany, a to strany SMER. Ja rešpektujem výsledky volieb. A len musím upozorniť na to, že väčšina verejných obstarávaní je pod kontrolou jedného politického subjektu bez náležitej kontroly zo strany ÚVO a NKÚ, kde opozícia nemá riadne páky na to, aby mohla efektívne kontrolovať verejné obstarávanie pod kuratelou jednej politickej strany.
Tretí fakt, ktorý potvrdzuje to, že musíme sa dobre pozrieť na novelu zákona, ktorá je predložená, sú čísla. Podľa zverejnených údajov Transparency priemerná súťaživosť v druhom polroku roku 2012 klesla z 3,22 uchádzača v jednom tendri na 2,85 uchádzača v jednom tendri. Je to malý posun trošku, ale ja si myslím, že dosť na to, aby sme to pozorovali, ako sa nám tieto čísla budú vyvíjať z jedného jediného dôvodu. Súťaž znamená aj vyššiu efektívnosť, nižšiu cenu a súťaž znamená aj konkurenciu a predpoklad efektívnejšieho použitia verejných zdrojov. Tak musím povedať v tejto situácii, ešteže zverejňujeme zmluvy vďaka vláde Ivety Radičovej.
K samotnému zákonu, ostanem, samozrejme, vo všeobecnej rovine, pretože sme v prvom čítaní, ja to poviem úplne férovo, pretože je to tak, áno, novela zákona o verejnom obstarávaní obsahuje aj zmeny, ktoré sú potrebné, ktoré môžu uľahčiť verejné obstarávanie, odstrániť časť byrokracie. A to sú zmeny, ktoré treba uvítať.
A musím povedať aj to, že pán minister Kaliňák ustúpil v rámci pripomienkového konania z niektorých naozaj veľmi kontroverzných návrhov, ktoré boli veľmi kritizované aj nami, aj verejnosťou, aj koniec koncov kolegami vo vláde pána ministra. A vypustil napríklad ten kontroverzný návrh strategických zákaziek, i keď musím poznamenať, keď sa pozerám na vypísané tendre na informačné systémy na ministerstve vnútra, tak vlastne vidím, že kreatívnosťou ministerstva vnútra pod vedením pána ministra Kaliňáka vlastne sa možno, ak budeme akceptovať tieto spôsoby, dopracujeme k tomu, že právnu úpravu strategických zákaziek ani nepotrebujeme, pretože už ich máme v praxi v podobe, ktorá asi vyhovuje tým istým zámerom, aké boli spojené s so strategickými zákazkami.
Ako som povedala, táto novela má aj dobré zmeny, ale, pochopiteľne, ja som opozičná poslankyňa a mojou povinnosťou je, aj vzhľadom na tie riziká, ktoré som pomenovala, upozorniť na všetky diery, ktoré novela vytvára, pomocou ktorých budú môcť politici alebo úradníci objednávať tovary a služby u tých, u ktorých oni chcú, a nie u tých, ktorí dajú naozaj najlepšiu ponuku.
A rovnako musím upozorniť na všetky diery, ktoré obmedzujú alebo rozvracajú kľúčové zlepšenia, ktoré boli zavedené za vlády Ivety Radičovej v tomto zákone. A boli, o čom svedčí minimálne fakt, že výrazne sa zvýšila miera súťaživosti vo verejných obstarávaniach na základe novely zákona, ktorú koniec koncov táto snemovňa schválila. Boli to aj novely tu prítomného pána poslanca Beblavého a Krnáča.
Pre verejné obstarávania sú v našich podmienkach asi dve kritériá naozaj dôležité, cez prizmu ktorých sa musíme na každú novelu zákona o verejnom obstarávaní pozrieť, a síce či novela znižuje korupčný potenciál, pretože všade tam, kde je nerovnováha medzi ponukou a dopytom, a vždy bude väčší dopyt po verejných zdrojoch ako ponuka, tak všade tam je korupčný priestor, a naším cieľom musí byť aj pri novele zákona o verejnom obstarávaní, aby sa tento priestor zužoval čo najviac, ako sa dá, a, druhé kritérium, či znižuje neefektívnosť alokácie zdrojov alebo, preložím to, či znižuje neefektívnosť používania peňazí z verejných zdrojov. Tvrdím, a to, áno napriek dobrým veciam, ktoré v novele sú, že celkovo na obe tieto kritériá odpovedám tak, že skôr by som povedala „nie“, naopak, novela ide opačným smerom. Vychádzam z toho, ako sa novela vysporadúva s hlavnými problémami verejného obstarávania, ktoré na Slovensku máme. Tým jedným hlavným problémom je, že sa nakupuje aj to, čo netreba. To vlastne nie je o procese verejného obstarávania, to je o tom, čo sa deje predtým. Ale môže na to reagovať aj zákon o verejnom obstarávaní tým, že bude klásť nejaké požiadavky na verejných obstarávateľov, aby sa vysporiadali s touto otázkou. To znamená veľký problém, či sa nakupuje to, čo naozaj treba, s týmto sa novela nevysporadúva, hodnotiace kritériá sú v praxi často stále ešte nastavované tak, aby, zjednodušene povedané, mohla byť zákazka ušitá na mieru rôznymi spôsobmi. Musím povedať, že ani tento problém novela zásadne nerieši. A, naopak, tak ako sú nastavené možnosti použitia ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, skoro by som povedala, tuto sa ten priestor až rozširuje.
Nízka miera konkurencie je stále ďalším problémom verejného obstarávania na Slovensku. A tu musím povedať, že, áno, nebudem vymenovávať všetko, rušia sa napríklad elektronické aukcie v podobe povinnosti, čo je, myslím, chyba, pretože práve elektronické aukcie výrazne zvýšili mieru súťaživosti pri verejných obstarávaniach. Áno, fajn zavádzame elektronické trhovisko, určite to kvitujeme, zároveň ale musím povedať, že aj to by sa dalo robiť možno iným spôsobom, a síce elektronické trhovisko by nemuselo byť v štátnom monopole, pretože mohlo by to byť zorganizované inak. Ale poviem aj príklad spoločného verejného obstarávania. Keď ostane, tak ako je nastavené bez možnosti jednotlivých obstarávateľov zapojených do spoločného verejného obstarávania, nakúpiť aj mimo spoločného verejného obstarávania, pokiaľ by bola výhodnejšia ponuka, tak sa podmienky skôr zhoršujú, ako zlepšujú.
A ďalším problémom verejného obstarávania na Slovensku sú nedostatočné kontrolné mechanizmy. A ja som hovorila o obsadzovaní pozícií na ÚVO a NKÚ. Ale vôbec vieme všetci, ktorí už sme s verejným obstarávaním mali niečo dočinenia, že dnes možno najväčším problémom verejného obstarávania na Slovenku nie je ani tak zákonná úprava, ale skôr zle fungujúci Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý nezvláda svoju metodickú rolu a nezvláda ani svoju kontrolnú rolu, tak ako by ju zvládať mal. A musím povedať, že neočakávam po tejto novele výrazné zlepšenie. musím povedať, ja, prívrženec rady, pretože mám pocit, že na Protimonopolnom úrade sa osvedčila, tak ako je dizajnovaná rada ÚVO, keď touto novelou mi neposkytuje žiadne garancie náležitej kontroly procesov verejného obstarávania.
Takže ak to zhrniem. Tak napriek niektorým pozitívnym zmenám v celosti novela zákona o verejnom obstarávaní pre mňa alebo vo mne vyvoláva tento dojem: Po prvé, máme tu fakt, že štátna kasa je prázdna, koniec koncov to povedal premiér Fico učiteľom, kontrolné mechanizmy sú nedostatočné, to je fakt, a zákon ale v tejto v situácii, žiaľ, má vážne diery, ktoré umožnia naďalej politikom úradníkom nakupovať u tých, u ktorých nakupovať chcú, a nie u tých, ktorí ponúkajú vo verejnom obstarávaní najvýhodnejšie ponuky. Znovu si len dovolím upozorniť, hovoríme o sume, ktorá predstavuje vo svojom objeme sumu rovnajúcu sa 22,5 % štátneho rozpočtu. Ja, samozrejme, v rámci druhého čítania budem mať pozmeňujúce návrhy a konkrétne výhrady, ale to v rámci druhého čítania. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
30.1.2013 o 18:08 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, je to také paradoxné, že dnes zhodou okolností pomerne v krátkom slede za sebou prerokovávame v tejto snemovni dva možno zdanlivo technické zákony, ktoré ale majú v sebe aj isté politikum. A ak platí, a ja si myslím, že platí stále, že moc má ten, kto má peniaze, tak táto snemovňa hlasovaním o novele kompetenčného zákona a hlasovaním o novele zákona o verejnom obstarávaní spraví z podpredsedu Vážneho a tu z prítomného ministra Kaliňaka mocných mužov, z nich tak jeden dostane eurofondy, druhý bude mať kontrolu nad dosť významnou časťou verejného obstarávania na Slovensku. Musím povedať, ak by som bola ministrom financií v tejto vláde, tak aj začnem byť trošičku nervózna.
Ale poďme od politiky preč a možno pár čísiel poviem, aby sme si boli naozaj vedomí, o čom sa rozprávame, keď sa rozprávame o novele zákona o verejnom obstarávaní. V roku 2012 sa na Slovensku uskutočnilo 6 800 tendrov v objeme viac ako 3,9 miliardy eur. Hovorím o viac ako 3,9 miliardy preto, pretože tých 3,9 miliardy je zhruba to, čo bolo obstarávané tak, že to bolo publikované vo vestníku verejného obstarávania, to znamená, to predstavujú všetky nadlimitné, podlimitné a podprahové zákazky, ale neobsahuje to všetky malé tendre, to znamená, pokiaľ ide o tovary a služby do 10 tisíc a pokiaľ ide o stavebné práce do 20 tisíc. Čiže opakujem sumu 3,9 miliardy eur. Pre porovnanie, aby sme mali predstavu, čo to znamená, pretože spravidla, keď povieme veľké číslo, tak si za tým nevieme veľa predstaviť, uvediem, že celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2012 predstavujú podľa zákona o štátnom rozpočte 17,3 miliardy. To znamená, keď sa rozprávame o tomto zákone, rozprávame sa o tom, ako bude distribuovaná suma, ktorá zodpovedá sume zhruba 22,5 % štátneho rozpočtu. Samozrejme, to nie sú prostriedky len štátneho rozpočtu, to sú aj prostriedky verejných financií. A predstavuje to z prostriedkov verejných financií 14 % verejných financií. Čiže, dámy a páni, 3,9 miliardy je suma, ktorá predstavuje skoro štvrtinu objemu štátneho rozpočtu a na verejných financiách predstavuje okolo 14 % verejných financií. O tom sa rozprávame, keď sa rozprávame o tomto zákone. A cítila som za potrebné to povedať, pretože je to zákon zákonov svojím spôsobom.
A keď si zoberieme, že sme v časoch krízy, tak máme v zásade tri zdroje šetrenia. Z toho jeden zdroj šetrenia je naozajstná reforma verejnej správy, druhý zdroj šetrenia je efektívne verejné obstarávanie, tretí veľký zdroj šetrenia sú daňové úniky. Za dva obrovské zdroje šetrenia prevzal zodpovednosť minister Kaliňák. Ministrovi Kažimírovi ostalo už len bojovať s tými daňovými únikmi. Ale len bojom s daňovými únikmi to nespraví. Takže tu je ten, kto rozhodne o tom alebo ktorého práca rozhodne o tom, či dobre šetriť budeme alebo nie. Takže tu je náš minister, od ktorého veľa závisí.
O to viac sa treba dobre pozrieť na novelu zákona o verejnom obstarávaní, a to o to viac, že kontrolné mechanizmy v tomto štáte sú už dlhé mesiace bez účasti opozície, bez účasti verejnosti. Áno, hovorím o tom, ako bol obsadený Úrad pre verejné obstarávanie, kde pôvodne to bola pozícia, ktorá bola ponúkaná opozícii. Ale dopadlo to inak. A hovorím o NKÚ, kde terajší predseda NKÚ presluhuje už niekde okolo roka. Je to pozícia, ktorá patrí opozícii, ale zásluhou poslancov strany SMER táto pozícia dodnes nebola obsadená. A je to o to vážnejšie, že väčšina verejných obstarávaní dnes v tomto štáte na úrovni štátneho aparátu, na úrovni samospráv je v rukách alebo pod kontrolou jednej politickej strany, a to strany SMER. Ja rešpektujem výsledky volieb. A len musím upozorniť na to, že väčšina verejných obstarávaní je pod kontrolou jedného politického subjektu bez náležitej kontroly zo strany ÚVO a NKÚ, kde opozícia nemá riadne páky na to, aby mohla efektívne kontrolovať verejné obstarávanie pod kuratelou jednej politickej strany.
Tretí fakt, ktorý potvrdzuje to, že musíme sa dobre pozrieť na novelu zákona, ktorá je predložená, sú čísla. Podľa zverejnených údajov Transparency priemerná súťaživosť v druhom polroku roku 2012 klesla z 3,22 uchádzača v jednom tendri na 2,85 uchádzača v jednom tendri. Je to malý posun trošku, ale ja si myslím, že dosť na to, aby sme to pozorovali, ako sa nám tieto čísla budú vyvíjať z jedného jediného dôvodu. Súťaž znamená aj vyššiu efektívnosť, nižšiu cenu a súťaž znamená aj konkurenciu a predpoklad efektívnejšieho použitia verejných zdrojov. Tak musím povedať v tejto situácii, ešteže zverejňujeme zmluvy vďaka vláde Ivety Radičovej.
K samotnému zákonu, ostanem, samozrejme, vo všeobecnej rovine, pretože sme v prvom čítaní, ja to poviem úplne férovo, pretože je to tak, áno, novela zákona o verejnom obstarávaní obsahuje aj zmeny, ktoré sú potrebné, ktoré môžu uľahčiť verejné obstarávanie, odstrániť časť byrokracie. A to sú zmeny, ktoré treba uvítať.
A musím povedať aj to, že pán minister Kaliňák ustúpil v rámci pripomienkového konania z niektorých naozaj veľmi kontroverzných návrhov, ktoré boli veľmi kritizované aj nami, aj verejnosťou, aj koniec koncov kolegami vo vláde pána ministra. A vypustil napríklad ten kontroverzný návrh strategických zákaziek, i keď musím poznamenať, keď sa pozerám na vypísané tendre na informačné systémy na ministerstve vnútra, tak vlastne vidím, že kreatívnosťou ministerstva vnútra pod vedením pána ministra Kaliňáka vlastne sa možno, ak budeme akceptovať tieto spôsoby, dopracujeme k tomu, že právnu úpravu strategických zákaziek ani nepotrebujeme, pretože už ich máme v praxi v podobe, ktorá asi vyhovuje tým istým zámerom, aké boli spojené s so strategickými zákazkami.
Ako som povedala, táto novela má aj dobré zmeny, ale, pochopiteľne, ja som opozičná poslankyňa a mojou povinnosťou je, aj vzhľadom na tie riziká, ktoré som pomenovala, upozorniť na všetky diery, ktoré novela vytvára, pomocou ktorých budú môcť politici alebo úradníci objednávať tovary a služby u tých, u ktorých oni chcú, a nie u tých, ktorí dajú naozaj najlepšiu ponuku.
A rovnako musím upozorniť na všetky diery, ktoré obmedzujú alebo rozvracajú kľúčové zlepšenia, ktoré boli zavedené za vlády Ivety Radičovej v tomto zákone. A boli, o čom svedčí minimálne fakt, že výrazne sa zvýšila miera súťaživosti vo verejných obstarávaniach na základe novely zákona, ktorú koniec koncov táto snemovňa schválila. Boli to aj novely tu prítomného pána poslanca Beblavého a Krnáča.
Pre verejné obstarávania sú v našich podmienkach asi dve kritériá naozaj dôležité, cez prizmu ktorých sa musíme na každú novelu zákona o verejnom obstarávaní pozrieť, a síce či novela znižuje korupčný potenciál, pretože všade tam, kde je nerovnováha medzi ponukou a dopytom, a vždy bude väčší dopyt po verejných zdrojoch ako ponuka, tak všade tam je korupčný priestor, a naším cieľom musí byť aj pri novele zákona o verejnom obstarávaní, aby sa tento priestor zužoval čo najviac, ako sa dá, a, druhé kritérium, či znižuje neefektívnosť alokácie zdrojov alebo, preložím to, či znižuje neefektívnosť používania peňazí z verejných zdrojov. Tvrdím, a to, áno napriek dobrým veciam, ktoré v novele sú, že celkovo na obe tieto kritériá odpovedám tak, že skôr by som povedala „nie“, naopak, novela ide opačným smerom. Vychádzam z toho, ako sa novela vysporadúva s hlavnými problémami verejného obstarávania, ktoré na Slovensku máme. Tým jedným hlavným problémom je, že sa nakupuje aj to, čo netreba. To vlastne nie je o procese verejného obstarávania, to je o tom, čo sa deje predtým. Ale môže na to reagovať aj zákon o verejnom obstarávaní tým, že bude klásť nejaké požiadavky na verejných obstarávateľov, aby sa vysporiadali s touto otázkou. To znamená veľký problém, či sa nakupuje to, čo naozaj treba, s týmto sa novela nevysporadúva, hodnotiace kritériá sú v praxi často stále ešte nastavované tak, aby, zjednodušene povedané, mohla byť zákazka ušitá na mieru rôznymi spôsobmi. Musím povedať, že ani tento problém novela zásadne nerieši. A, naopak, tak ako sú nastavené možnosti použitia ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, skoro by som povedala, tuto sa ten priestor až rozširuje.
Nízka miera konkurencie je stále ďalším problémom verejného obstarávania na Slovensku. A tu musím povedať, že, áno, nebudem vymenovávať všetko, rušia sa napríklad elektronické aukcie v podobe povinnosti, čo je, myslím, chyba, pretože práve elektronické aukcie výrazne zvýšili mieru súťaživosti pri verejných obstarávaniach. Áno, fajn zavádzame elektronické trhovisko, určite to kvitujeme, zároveň ale musím povedať, že aj to by sa dalo robiť možno iným spôsobom, a síce elektronické trhovisko by nemuselo byť v štátnom monopole, pretože mohlo by to byť zorganizované inak. Ale poviem aj príklad spoločného verejného obstarávania. Keď ostane, tak ako je nastavené bez možnosti jednotlivých obstarávateľov zapojených do spoločného verejného obstarávania, nakúpiť aj mimo spoločného verejného obstarávania, pokiaľ by bola výhodnejšia ponuka, tak sa podmienky skôr zhoršujú, ako zlepšujú.
A ďalším problémom verejného obstarávania na Slovensku sú nedostatočné kontrolné mechanizmy. A ja som hovorila o obsadzovaní pozícií na ÚVO a NKÚ. Ale vôbec vieme všetci, ktorí už sme s verejným obstarávaním mali niečo dočinenia, že dnes možno najväčším problémom verejného obstarávania na Slovenku nie je ani tak zákonná úprava, ale skôr zle fungujúci Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý nezvláda svoju metodickú rolu a nezvláda ani svoju kontrolnú rolu, tak ako by ju zvládať mal. A musím povedať, že neočakávam po tejto novele výrazné zlepšenie. musím povedať, ja, prívrženec rady, pretože mám pocit, že na Protimonopolnom úrade sa osvedčila, tak ako je dizajnovaná rada ÚVO, keď touto novelou mi neposkytuje žiadne garancie náležitej kontroly procesov verejného obstarávania.
Takže ak to zhrniem. Tak napriek niektorým pozitívnym zmenám v celosti novela zákona o verejnom obstarávaní pre mňa alebo vo mne vyvoláva tento dojem: Po prvé, máme tu fakt, že štátna kasa je prázdna, koniec koncov to povedal premiér Fico učiteľom, kontrolné mechanizmy sú nedostatočné, to je fakt, a zákon ale v tejto v situácii, žiaľ, má vážne diery, ktoré umožnia naďalej politikom úradníkom nakupovať u tých, u ktorých nakupovať chcú, a nie u tých, ktorí ponúkajú vo verejnom obstarávaní najvýhodnejšie ponuky. Znovu si len dovolím upozorniť, hovoríme o sume, ktorá predstavuje vo svojom objeme sumu rovnajúcu sa 22,5 % štátneho rozpočtu. Ja, samozrejme, v rámci druhého čítania budem mať pozmeňujúce návrhy a konkrétne výhrady, ale to v rámci druhého čítania. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
18:15
S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Viskupič.
Neautorizovaný
18:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:25
Jozef ViskupičMám pocit, že, tak ako ste spomínali vo svojom prejave to, že pokračuje ambícia vlády neumožniť opozícii kontrolovať vládnu moc preto, že je veľmi dobré, že pán premiér Fico nesľúbil opozícii tesne po...
Mám pocit, že, tak ako ste spomínali vo svojom prejave to, že pokračuje ambícia vlády neumožniť opozícii kontrolovať vládnu moc preto, že je veľmi dobré, že pán premiér Fico nesľúbil opozícii tesne po voľbách viacej kontrolných úradov, či už sa jedná o spomínané ÚVO alebo NKÚ, v tomto duchu aj včerajšieho priebehu voľby do ÚPN napríklad, tak keby bol premiér Fico po voľbách sľúbil viacej kontrolnej moci alebo kontrolnej úlohy pri jednotlivých úradoch, tak asi by na Slovensku existovalo množstvo kľúčových úradov bez riadneho vedenia. Toto považujem za absolútne chorý stav. A myslím si, že čím viac na to budeme poukazovať, tým to bude lepšie aj v duchu obsadzovania ÚVO, kde opozičným predstaviteľom vypálil rybník tým, že nakoniec tú hru obrátil úplne proti nim. A nevieme sa dopracovať k tomu, aby sme mohli aj verejné obstarávanie reálne a efektívne kontrolovať. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.1.2013 o 18:25 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem za veľmi osviežujúci prejav, ktorý mal asi veľmi dobre uchopenú ambíciu trafiť klinec po hlavičke. A ja si myslím, že o peniaze ide, ako sa hovorí, vždy až v prvom rade, a teda aj peniaze znamenajú moc.
Mám pocit, že, tak ako ste spomínali vo svojom prejave to, že pokračuje ambícia vlády neumožniť opozícii kontrolovať vládnu moc preto, že je veľmi dobré, že pán premiér Fico nesľúbil opozícii tesne po voľbách viacej kontrolných úradov, či už sa jedná o spomínané ÚVO alebo NKÚ, v tomto duchu aj včerajšieho priebehu voľby do ÚPN napríklad, tak keby bol premiér Fico po voľbách sľúbil viacej kontrolnej moci alebo kontrolnej úlohy pri jednotlivých úradoch, tak asi by na Slovensku existovalo množstvo kľúčových úradov bez riadneho vedenia. Toto považujem za absolútne chorý stav. A myslím si, že čím viac na to budeme poukazovať, tým to bude lepšie aj v duchu obsadzovania ÚVO, kde opozičným predstaviteľom vypálil rybník tým, že nakoniec tú hru obrátil úplne proti nim. A nevieme sa dopracovať k tomu, aby sme mohli aj verejné obstarávanie reálne a efektívne kontrolovať. Ďakujem.
Skontrolovaný
18:25
S reakciou na faktickú sa pani poslankyňa nehlási.
Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gábor Gál. Nech sa páči.
S reakciou na faktickú sa pani poslankyňa nehlási.
Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gábor Gál. Nech sa páči.
Ďakujem.
S reakciou na faktickú sa pani poslankyňa nehlási.
Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gábor Gál. Nech sa páči.
Neautorizovaný
18:27
Vystúpenie v rozprave 18:27
Gábor GálUž v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol tento zákon vystavený ostrej kritike, keď si vezmeme, že tam bolo tých 1 200 pripomienok a tie pripomienky boli vecné, zásadné. SMER si asi predstavoval to, že zmenia verejné obstarávanie podľa svojho gusta a podľa toho tu budú štyri roky gazdovať. Samozrejme, majú oni tiež nejaké mantinely, nejaké limity.
Bolo tu povedané nie raz, nie jeden poslanec opozície to povedal z tohto miesta, že zákon má pozitíva. Má značné pozitíva. Ale vždy tam to „ale“ je. Ja ako advokát vždy si poviem, že keď som na druhej strane barikády, čo by som robil, čo by som vymyslel. A tu je pes zakopaný, že aj tie pozitívne zmeny, napríklad pán poslanec Galko spomenul systém referencií, aj tie pozitívne zmeny už teraz vidíme tak, že ukrývajú v sebe možnosti subjektívneho rozhodovania, subjektívneho posudzovania vecí. A v konečnom dôsledku aj tie pozitívne zmeny môžu byť pod taktovkou úzkeho okruhu ľudí, ktorých nebudeme môcť kontrolovať, veľmi ľahko využiteľné pre prospech ľudí, ktorých tu niektorí ministri alebo poslanci pretláčajú, začali sme tým asi najkontroverznejším zákonom. Keď sa tu opovážia taký zákon, aký bol o podpore obnoviteľných zdrojov, dať do pléna, tak vieme si dobre predstaviť, aké sú možnosti niektorých, keď zákon o verejnom obstarávaní prejde v takejto podobe, v akej je.
Zákon má nedostatky, musíme to zmeniť. Však aj predchádzajúca novela, a to poviem z úprimného srdca, mala za cieľ, aby sme všetky nedostatky odstránili. Vždy sa nájdu spoločnosti, firmy, jednotlivci, ktorí vedia nájsť v zákone dieru alebo vedia vytvoriť systém, ktorým tento zákon obídu. Firmy á la jeden bager, jeden náklaďák a 20 právnikov, poznáme to. Nevedeli sme tento systém a tento zabehnutý systém nejako opraviť. Dúfam, že tento zákon má náznaky, že by to mohlo pomôcť, dúfam, že to bude dostatočné, pán minister.
Zákon by mal sledovať dva ciele, stransparentniť celý proces verejného obstarávania a zefektívniť využívanie finančných prostriedkov, ktoré cez verejné obstarávanie míňa buď štát, alebo samospráva, proste aby verejné financie boli využité čo najefektívnejšie. V časoch tých najväčších finančných nedostatkov v štátnom rozpočte vidím tu veľké rezervy v tom, aby tento zákon mohol slúžiť týmto dvom cieľom.
Ja tam vidím, zopakujem to, pán minister, aj v tých mechanizmoch, v tých inštitútoch, ktoré upravujete nanovo, nebezpečenstvo toho, ako je tento systém nastavený, ako prebiehajú verejné obstarávania, že môžeme sa dostať ešte k horším výsledkom, čo sa týka verejného obstarávania, aké máme teraz.
Viacerí kritizovali to, že elektronické aukcie, to nie je tiež všeliek. Zďaleka to nie je všeliek, lebo nie jedno verejné obstarávanie sa skončilo tak, že vypadol server, odišla elektrina, pokazil sa monitor. Tak načo je nám také verejné obstarávanie cez elektronickú aukciu, keď to takto jednoducho niektorí obstarávatelia alebo uchádzači verejného obstarávania obídu? A práve aj táto novela vytvára právny rámec na to, aby niektorí jednotlivci, obstarávateľ, verejní obstarávatelia alebo aj samotný úrad mohol pár vyvolencom pomôcť. Je tu systém v tejto novele k tomu zabudovaný.
Z tých veľa pripomienok ste pán minister vo svojom rezorte akceptovali viac. Zapracovali ste ich. Ale to je taká vaša známa a veľmi dobrá taktika. Na nás a na mňa určite to neplatí, že nasuniete do nejakého zákona obrovský bordel, čo, samozrejme, kritizujú médiá, opozícia, odborná verejnosť, a potom tie najväčšie odstránite a zostanú vám také, ktoré chcete vy. To poznáme. Aj v tomto prípade sa to tak stalo, strategické zákazky odtiaľ vypadli, ale sú tam veci, ktoré určite chcete, aby tam aj zostali. Nie sú dobré, pre vás sú dobré, podľa mňa pre spoločnosť nie sú dobré. To sme vedeli, ja som aj s pánom poslancom Hrnčiarom sa stavil, že strategické zákazky vypadnú, to sme už povedali ešte na jeseň, to je taká návnada. A aj sa tak stalo.
No aby som išiel do nejakých konkrétností. Pán poslanec Galko tu to rozvinul do absolútnych detailov, ja nechcem po ňom všetky veci zopakovať, ale tie hlavnejšie, o ktorých sa mi zdá, že treba na ne upozorniť, pripomeniem.
Takou vecou je, že ryba vždy smrdí od hlavy. Tak tejto rybe teraz dáme radu, deväťčlennú radu. Tam budú traja ľudia z Úradu pre verejné obstarávania, predseda, ktorý je na návrh volený Národnou radou, podpredseda, ktorý na návrh predsedu úradu je vymenovaný vládou, a vedúci služobného úradu, ktorý už určite bude taký najnezávislejší človek tam. A potom je to šesť členov, ktorých bude menovať vláda. Čiže dnes aký je stav? Všetkých deväť členov bude vymenovávať vládna väčšina strany SMER, ktorá bude mať aj vplyv na obsadenie rady. A kým budete vo vláde, samozrejme, ani tá rotácia na tom nič nezmení. Takže na Slovensku namiesto skupiny sedem statočných bude deväť poslušných podľa mňa, pán minister, a veľmi sa toho obávam.
Samozrejme, sú tu ďalšie konkrétnosti, ktoré z tohto úradu môžu vytvárať aj úrad mlčanlivosti, nebudú sa zverejňovať, kto ako hlasoval, každý sa bude volať, že je kolektívny orgán, je muzikant. Na vláde, samozrejme, zostane najväčší tromf v rukách. A to je, že vládna väčšina môže hocikedy odvolať šéfa ÚVO, lebo v § 111 ods. 2 písm. e) je to tak všeobecne povedané: „... úrad neplní úlohy podľa tohto zákona.“ Čo to je. A tento bod určite potom navrhnem vyňať v druhom čítaní zákona o verejnom obstarávaní.
Diskriminačný charakter zavedenia systému referencií, je to krok k lepšiemu, áno, oproti pôvodnému návrhu, čo ešte bol na jeseň známy, je to určite prepracovanejšie, je to lepšie. Ale ja tam vidím aj možnosť, ako vylúčiť niektorých uchádzačov z verejného obstarávania alebo uprednostniť nejakých uchádzačov verejného obstarávania. Áno, uznávam, že vylúčiť niektorých uchádzačov á la firma jeden bager, náklaďák, 20 právnikov, je veľmi dobré, ale to, kto bude zárukou toho, že sa nevylúčia aj také firmy, ktoré by vedeli zabezpečiť úspory na verejných financiách, to už nikto nezaručí.
Veľmi šalamúnsky je riešené napr., že čo potom, keď verejný obstarávateľ dá alebo nedá tomu uchádzačovi, ktorý to dielo dokončil, nejaké referencie. Keď ich nedá, môže sa obrátiť na ÚVO. Ten dá príslušný počet bodov. Ale keď ten verejný obstarávateľ tie referencie dá a dá ich zle, pán minister, tam už... (Reakcia z pléna.) No ale ak nedostanú toľko bodov, koľko im patrilo, tam už náprava podľa zákona nie je možná, to si pozrite, pán minister, nie je možná. Ja síce môžem namietať, že som dostal zlé referencie, ale keď verejný obstarávateľ mi nedá za pravdu, jednak to odignoruje, tam už reparácia nie je možná. A takému verejnému obstarávateľovi ani nemožno uložiť žiadnu sankciu. Čiže keď niekoho chcem poškodiť, tak recept na to je jednoznačne daný. A, samozrejme, tie referencie môžu mať veľmi negatívne výsledky ako tri verejné obstarávania za sebou a zákaz činnosti na dobu jedného roka.
A je tu ešte jedna vec. Novela v tomto prípade Úradu pre verejné obstarávanie nenechá žiadnu mieru voľnej úvahy, lebo namiesto slov „môže tú sankciu uložiť“, už je tam tá sankcia, už je tam to slovo „uloží“. Čiže ja nemôžem namietať, že neprávom sa ma to dotýkalo, no úrad mi to uloží a hotovo. Čiže celkovo takto tento systém referencií prinesie do praxe verejného obstarávania podľa mňa viac škody ako úžitku. Kebyže fungujeme v čisto sterilnom prostredí, by som povedal, budiž, môže to tak byť, ale žijeme na Slovensku, máme tu veľmi šikovných verejných obstarávateľov a veľmi šikovné firmy. Však kvôli tomu musíme zmeniť zákon, je to kvôli tým špekulantom, a nie kvôli tým statočným a čestným ľuďom, firmám, ktoré nemajú šancu v niektorých zabahnených verejných obstarávaniach obstáť.
Je tu ďalšia taká problematická vec. A to je prezumpcia nediskriminačných podmienok, keď sa navrhuje zaviesť pravidlo nevyvrátiteľnej domnienky nediskriminačnej povahy podmienok účasti. Čiže podľa tejto novely, keď sú podmienky súťaže dané tak, že môže sa tam prihlásiť dostatočný počet uchádzačov, napr. päť, tak už nemôžem namietať, že podmienky boli nastavené diskriminačne, že boli ušité na mieru niekomu. Ale, pán minister, na Slovensku nájsť ďalšie štyri firmy, ktoré mi budú robiť křoví, to je otázkou asi hodiny. Čiže s týmto rátajte, že táto nediskriminačná zásada bude veľmi ľahko obídená a bude to vlastne cez nastrčené firmy aj v praxi tak zavedené.
Úprava príslušných lehôt. Neviem, prečo sa skracujú. Sme ešte v prvom čítaní, ale tuto vidím trošku taký problém, lebo s lehotami aj tak niektorí, ktorí nie sú informovaní dopredu, čo sa bude diať, ako sa bude diať, tak sú v značnej nevýhode. A to tiež môže vyvolať také subjektívne výhody pre uchádzačov, ktorí sú v kurze, ktorí sú mecenášmi, ktorí budú mať informácie dopredu.
Uzatváranie dodatkov k zmluvám. Čo rada povie, to bude Písmo sväté. Čiže keď po povolení uzatvorenia dodatku k zmluve, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech uchádzača, bude hlasovať rada, tá keď povie, že je v poriadku, tak to bude v poriadku a šľahačka na torte. Nie je možné napadnúť na súde toto rozhodnutie, nie je napadnuteľné na súde. (Reakcia z pléna.) Áno, ale ak som to vedel, mohol som to napadnúť? (Reakcia navrhovateľa.) V poriadku, veľmi rád s vami o tom podiskutujem aj mimo mikrofónu. Pán minister namieta, že teraz to nebolo možné. Dobre, tak keď to nebolo možné, pán minister, prečo ideme my v týchto intenciách, že 9 smerákov v rade povie, že tento dodatok bude schválený, a navýši sa cena a ten uchádzač, ktorý išiel možno nižšou cenou, ako je konečná cena po dodatku, prečo by to nemohol napadnúť na súde? Prečo nechceme skontrolovať túto transparentnosť? Prečo? (Reakcia navrhovateľa.) Podnikatelia určite boli proti tomu, veľmi mohli byť proti tomu. (Reakcia navrhovateľa.) Čítame.
Identifikácia vlastníckej štruktúry, čo je veľmi potrebné na Slovensku, aby sme vedeli, kto sa zapája do verejného obstarávania, kto stojí za mýtnym tendrom a ďalšími takými zvláštnymi verejnými obstarávaniami. No táto vaša úprava nám tak akurát prezradí to, že za firmou x je firma y a za firmou y je firma xz. (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, však ste právnik, ste advokát. Toto je taký formálny ústavný zákon, však tam nastrčím tam firmu a už o ďalšom vlastníkovi nikdy sa nedozviem. (Reakcia navrhovateľa.) Tak, viete, keď chcem niečo riešiť, tak neriešim to kvôli tomu, aby som vyfajkol úlohu slovami, no veď je to tam v zákone. Môžem to tam dať, aby som ten problém vyriešil, postavil som sa k tomu chlapsky, a poviete, pán minister, že neviem to vyriešiť. Nie je to ľahká záležitosť, samozrejme, ale takto ide to pod vašu úroveň, pán minister. Hlavne keď ide o to, že pri zákazkách do 10 mil. je to fakultatívne až nad 10 mil. to je povinné, no uvidím, koľko zákaziek bude takých, že bude to stáť 9,990 mil. Doteraz to nebolo, ale... (Reakcia navrhovateľa.) Áno, doteraz to nebolo, ale to vás neospravedlňuje z toho, keď poviete: „Doteraz to nebolo a ja to idem riešiť.“ Nebudete geroj, keď ten zákon bude bezzubý aj na toto. Riešme to, sme v prvom čítaní, času máme dosť na to.
Takže, pán minister, treba si vyhrnúť ešte rukávy, my vám veľmi radi pomôžeme z opozície, sme tu viacerí, ktorí sa zaoberáme verejným obstarávaním, kľudne sa na nás môžete obrátiť, aj s takými vecami, ako je nemožnosť podávania námietok pri niektorých obstarávaniach alebo vybrúsenia tej hrany ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.
A by som nepokračoval ďalej, mám tu toho dosť, ale bolí ma hlava a v druhom čítaní si to povieme. Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, pekný večer vám prajem. Veľa vecí, ktoré som tu mal poznačené, už bolo povedaných, ale dovoľte, aby som v mene klubu strany MOST – HÍD aj možno zopakoval niektoré pripomienky mojich predrečníkov a upozornil na to, čo už tu tiež bolo povedané, že čo sa týka verejných financií, tento zákon asi po štátnom rozpočte je najdôležitejším zákonom nakladania s verejnými finančnými prostriedkami.
Už v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol tento zákon vystavený ostrej kritike, keď si vezmeme, že tam bolo tých 1 200 pripomienok a tie pripomienky boli vecné, zásadné. SMER si asi predstavoval to, že zmenia verejné obstarávanie podľa svojho gusta a podľa toho tu budú štyri roky gazdovať. Samozrejme, majú oni tiež nejaké mantinely, nejaké limity.
Bolo tu povedané nie raz, nie jeden poslanec opozície to povedal z tohto miesta, že zákon má pozitíva. Má značné pozitíva. Ale vždy tam to „ale“ je. Ja ako advokát vždy si poviem, že keď som na druhej strane barikády, čo by som robil, čo by som vymyslel. A tu je pes zakopaný, že aj tie pozitívne zmeny, napríklad pán poslanec Galko spomenul systém referencií, aj tie pozitívne zmeny už teraz vidíme tak, že ukrývajú v sebe možnosti subjektívneho rozhodovania, subjektívneho posudzovania vecí. A v konečnom dôsledku aj tie pozitívne zmeny môžu byť pod taktovkou úzkeho okruhu ľudí, ktorých nebudeme môcť kontrolovať, veľmi ľahko využiteľné pre prospech ľudí, ktorých tu niektorí ministri alebo poslanci pretláčajú, začali sme tým asi najkontroverznejším zákonom. Keď sa tu opovážia taký zákon, aký bol o podpore obnoviteľných zdrojov, dať do pléna, tak vieme si dobre predstaviť, aké sú možnosti niektorých, keď zákon o verejnom obstarávaní prejde v takejto podobe, v akej je.
Zákon má nedostatky, musíme to zmeniť. Však aj predchádzajúca novela, a to poviem z úprimného srdca, mala za cieľ, aby sme všetky nedostatky odstránili. Vždy sa nájdu spoločnosti, firmy, jednotlivci, ktorí vedia nájsť v zákone dieru alebo vedia vytvoriť systém, ktorým tento zákon obídu. Firmy á la jeden bager, jeden náklaďák a 20 právnikov, poznáme to. Nevedeli sme tento systém a tento zabehnutý systém nejako opraviť. Dúfam, že tento zákon má náznaky, že by to mohlo pomôcť, dúfam, že to bude dostatočné, pán minister.
Zákon by mal sledovať dva ciele, stransparentniť celý proces verejného obstarávania a zefektívniť využívanie finančných prostriedkov, ktoré cez verejné obstarávanie míňa buď štát, alebo samospráva, proste aby verejné financie boli využité čo najefektívnejšie. V časoch tých najväčších finančných nedostatkov v štátnom rozpočte vidím tu veľké rezervy v tom, aby tento zákon mohol slúžiť týmto dvom cieľom.
Ja tam vidím, zopakujem to, pán minister, aj v tých mechanizmoch, v tých inštitútoch, ktoré upravujete nanovo, nebezpečenstvo toho, ako je tento systém nastavený, ako prebiehajú verejné obstarávania, že môžeme sa dostať ešte k horším výsledkom, čo sa týka verejného obstarávania, aké máme teraz.
Viacerí kritizovali to, že elektronické aukcie, to nie je tiež všeliek. Zďaleka to nie je všeliek, lebo nie jedno verejné obstarávanie sa skončilo tak, že vypadol server, odišla elektrina, pokazil sa monitor. Tak načo je nám také verejné obstarávanie cez elektronickú aukciu, keď to takto jednoducho niektorí obstarávatelia alebo uchádzači verejného obstarávania obídu? A práve aj táto novela vytvára právny rámec na to, aby niektorí jednotlivci, obstarávateľ, verejní obstarávatelia alebo aj samotný úrad mohol pár vyvolencom pomôcť. Je tu systém v tejto novele k tomu zabudovaný.
Z tých veľa pripomienok ste pán minister vo svojom rezorte akceptovali viac. Zapracovali ste ich. Ale to je taká vaša známa a veľmi dobrá taktika. Na nás a na mňa určite to neplatí, že nasuniete do nejakého zákona obrovský bordel, čo, samozrejme, kritizujú médiá, opozícia, odborná verejnosť, a potom tie najväčšie odstránite a zostanú vám také, ktoré chcete vy. To poznáme. Aj v tomto prípade sa to tak stalo, strategické zákazky odtiaľ vypadli, ale sú tam veci, ktoré určite chcete, aby tam aj zostali. Nie sú dobré, pre vás sú dobré, podľa mňa pre spoločnosť nie sú dobré. To sme vedeli, ja som aj s pánom poslancom Hrnčiarom sa stavil, že strategické zákazky vypadnú, to sme už povedali ešte na jeseň, to je taká návnada. A aj sa tak stalo.
No aby som išiel do nejakých konkrétností. Pán poslanec Galko tu to rozvinul do absolútnych detailov, ja nechcem po ňom všetky veci zopakovať, ale tie hlavnejšie, o ktorých sa mi zdá, že treba na ne upozorniť, pripomeniem.
Takou vecou je, že ryba vždy smrdí od hlavy. Tak tejto rybe teraz dáme radu, deväťčlennú radu. Tam budú traja ľudia z Úradu pre verejné obstarávania, predseda, ktorý je na návrh volený Národnou radou, podpredseda, ktorý na návrh predsedu úradu je vymenovaný vládou, a vedúci služobného úradu, ktorý už určite bude taký najnezávislejší človek tam. A potom je to šesť členov, ktorých bude menovať vláda. Čiže dnes aký je stav? Všetkých deväť členov bude vymenovávať vládna väčšina strany SMER, ktorá bude mať aj vplyv na obsadenie rady. A kým budete vo vláde, samozrejme, ani tá rotácia na tom nič nezmení. Takže na Slovensku namiesto skupiny sedem statočných bude deväť poslušných podľa mňa, pán minister, a veľmi sa toho obávam.
Samozrejme, sú tu ďalšie konkrétnosti, ktoré z tohto úradu môžu vytvárať aj úrad mlčanlivosti, nebudú sa zverejňovať, kto ako hlasoval, každý sa bude volať, že je kolektívny orgán, je muzikant. Na vláde, samozrejme, zostane najväčší tromf v rukách. A to je, že vládna väčšina môže hocikedy odvolať šéfa ÚVO, lebo v § 111 ods. 2 písm. e) je to tak všeobecne povedané: „... úrad neplní úlohy podľa tohto zákona.“ Čo to je. A tento bod určite potom navrhnem vyňať v druhom čítaní zákona o verejnom obstarávaní.
Diskriminačný charakter zavedenia systému referencií, je to krok k lepšiemu, áno, oproti pôvodnému návrhu, čo ešte bol na jeseň známy, je to určite prepracovanejšie, je to lepšie. Ale ja tam vidím aj možnosť, ako vylúčiť niektorých uchádzačov z verejného obstarávania alebo uprednostniť nejakých uchádzačov verejného obstarávania. Áno, uznávam, že vylúčiť niektorých uchádzačov á la firma jeden bager, náklaďák, 20 právnikov, je veľmi dobré, ale to, kto bude zárukou toho, že sa nevylúčia aj také firmy, ktoré by vedeli zabezpečiť úspory na verejných financiách, to už nikto nezaručí.
Veľmi šalamúnsky je riešené napr., že čo potom, keď verejný obstarávateľ dá alebo nedá tomu uchádzačovi, ktorý to dielo dokončil, nejaké referencie. Keď ich nedá, môže sa obrátiť na ÚVO. Ten dá príslušný počet bodov. Ale keď ten verejný obstarávateľ tie referencie dá a dá ich zle, pán minister, tam už... (Reakcia z pléna.) No ale ak nedostanú toľko bodov, koľko im patrilo, tam už náprava podľa zákona nie je možná, to si pozrite, pán minister, nie je možná. Ja síce môžem namietať, že som dostal zlé referencie, ale keď verejný obstarávateľ mi nedá za pravdu, jednak to odignoruje, tam už reparácia nie je možná. A takému verejnému obstarávateľovi ani nemožno uložiť žiadnu sankciu. Čiže keď niekoho chcem poškodiť, tak recept na to je jednoznačne daný. A, samozrejme, tie referencie môžu mať veľmi negatívne výsledky ako tri verejné obstarávania za sebou a zákaz činnosti na dobu jedného roka.
A je tu ešte jedna vec. Novela v tomto prípade Úradu pre verejné obstarávanie nenechá žiadnu mieru voľnej úvahy, lebo namiesto slov „môže tú sankciu uložiť“, už je tam tá sankcia, už je tam to slovo „uloží“. Čiže ja nemôžem namietať, že neprávom sa ma to dotýkalo, no úrad mi to uloží a hotovo. Čiže celkovo takto tento systém referencií prinesie do praxe verejného obstarávania podľa mňa viac škody ako úžitku. Kebyže fungujeme v čisto sterilnom prostredí, by som povedal, budiž, môže to tak byť, ale žijeme na Slovensku, máme tu veľmi šikovných verejných obstarávateľov a veľmi šikovné firmy. Však kvôli tomu musíme zmeniť zákon, je to kvôli tým špekulantom, a nie kvôli tým statočným a čestným ľuďom, firmám, ktoré nemajú šancu v niektorých zabahnených verejných obstarávaniach obstáť.
Je tu ďalšia taká problematická vec. A to je prezumpcia nediskriminačných podmienok, keď sa navrhuje zaviesť pravidlo nevyvrátiteľnej domnienky nediskriminačnej povahy podmienok účasti. Čiže podľa tejto novely, keď sú podmienky súťaže dané tak, že môže sa tam prihlásiť dostatočný počet uchádzačov, napr. päť, tak už nemôžem namietať, že podmienky boli nastavené diskriminačne, že boli ušité na mieru niekomu. Ale, pán minister, na Slovensku nájsť ďalšie štyri firmy, ktoré mi budú robiť křoví, to je otázkou asi hodiny. Čiže s týmto rátajte, že táto nediskriminačná zásada bude veľmi ľahko obídená a bude to vlastne cez nastrčené firmy aj v praxi tak zavedené.
Úprava príslušných lehôt. Neviem, prečo sa skracujú. Sme ešte v prvom čítaní, ale tuto vidím trošku taký problém, lebo s lehotami aj tak niektorí, ktorí nie sú informovaní dopredu, čo sa bude diať, ako sa bude diať, tak sú v značnej nevýhode. A to tiež môže vyvolať také subjektívne výhody pre uchádzačov, ktorí sú v kurze, ktorí sú mecenášmi, ktorí budú mať informácie dopredu.
Uzatváranie dodatkov k zmluvám. Čo rada povie, to bude Písmo sväté. Čiže keď po povolení uzatvorenia dodatku k zmluve, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech uchádzača, bude hlasovať rada, tá keď povie, že je v poriadku, tak to bude v poriadku a šľahačka na torte. Nie je možné napadnúť na súde toto rozhodnutie, nie je napadnuteľné na súde. (Reakcia z pléna.) Áno, ale ak som to vedel, mohol som to napadnúť? (Reakcia navrhovateľa.) V poriadku, veľmi rád s vami o tom podiskutujem aj mimo mikrofónu. Pán minister namieta, že teraz to nebolo možné. Dobre, tak keď to nebolo možné, pán minister, prečo ideme my v týchto intenciách, že 9 smerákov v rade povie, že tento dodatok bude schválený, a navýši sa cena a ten uchádzač, ktorý išiel možno nižšou cenou, ako je konečná cena po dodatku, prečo by to nemohol napadnúť na súde? Prečo nechceme skontrolovať túto transparentnosť? Prečo? (Reakcia navrhovateľa.) Podnikatelia určite boli proti tomu, veľmi mohli byť proti tomu. (Reakcia navrhovateľa.) Čítame.
Identifikácia vlastníckej štruktúry, čo je veľmi potrebné na Slovensku, aby sme vedeli, kto sa zapája do verejného obstarávania, kto stojí za mýtnym tendrom a ďalšími takými zvláštnymi verejnými obstarávaniami. No táto vaša úprava nám tak akurát prezradí to, že za firmou x je firma y a za firmou y je firma xz. (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, však ste právnik, ste advokát. Toto je taký formálny ústavný zákon, však tam nastrčím tam firmu a už o ďalšom vlastníkovi nikdy sa nedozviem. (Reakcia navrhovateľa.) Tak, viete, keď chcem niečo riešiť, tak neriešim to kvôli tomu, aby som vyfajkol úlohu slovami, no veď je to tam v zákone. Môžem to tam dať, aby som ten problém vyriešil, postavil som sa k tomu chlapsky, a poviete, pán minister, že neviem to vyriešiť. Nie je to ľahká záležitosť, samozrejme, ale takto ide to pod vašu úroveň, pán minister. Hlavne keď ide o to, že pri zákazkách do 10 mil. je to fakultatívne až nad 10 mil. to je povinné, no uvidím, koľko zákaziek bude takých, že bude to stáť 9,990 mil. Doteraz to nebolo, ale... (Reakcia navrhovateľa.) Áno, doteraz to nebolo, ale to vás neospravedlňuje z toho, keď poviete: „Doteraz to nebolo a ja to idem riešiť.“ Nebudete geroj, keď ten zákon bude bezzubý aj na toto. Riešme to, sme v prvom čítaní, času máme dosť na to.
Takže, pán minister, treba si vyhrnúť ešte rukávy, my vám veľmi radi pomôžeme z opozície, sme tu viacerí, ktorí sa zaoberáme verejným obstarávaním, kľudne sa na nás môžete obrátiť, aj s takými vecami, ako je nemožnosť podávania námietok pri niektorých obstarávaniach alebo vybrúsenia tej hrany ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.
A by som nepokračoval ďalej, mám tu toho dosť, ale bolí ma hlava a v druhom čítaní si to povieme. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
18:46
Vstup predsedajúceho 18:46
Renáta ZmajkovičováTeraz vystúpi v rozprave pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.
Vstup predsedajúceho
30.1.2013 o 18:46 hod.
JUDr.
Renáta Zmajkovičová
Videokanál poslanca
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.
Neautorizovaný
