14. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia a vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 379 z 18. decembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 277, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade s pripomienkami schváliť tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy vrátane odporúčaní gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 16 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 277, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 104 z 29. januára 2013. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Autorizovaný
Vystúpenia
15:03
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15:03
Pavol ZajacDoplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho
31.1.2013 o 15:03 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, čerpal som z údajov, ktoré boli zverejnené v médiách, denník SME tvrdí, že má k dispozícii zmluvu, podľa ktorej mala verejnoprávna televízia za 150-tisíc túto reklamu robiť. Dneska sme tu mali zákon o verejnom obstarávaní. Naozaj všetci chceme, aby štát a verejný sektor obstarával služby čo najkvalitnejšie, ale čo najlacnejšie. Tu mi niečo smrdí.
Autorizovaný
15:03
Zodpovedanie otázky 15:03
Ľubomír JahnátekĎakujem. (Potlesk.)
Myslíte v sále alebo na tom projekte? Pán poslanec, ešte raz, ministerstvo nerokovalo, nerokuje s STV-éčkou. Neviem, kde ste zobrali 150-tisíc eur za neviem, neviem čo. Jednoducho, ak je nejaký materiál, myslím si, že je najlepšia cesta dať to vyšetrovateľovi, prokurátorovi, na súd, veď to sú ideálne, ideálne prostriedky. Ale keď jeden denník, denník SME prinesie nejakú informáciu a vy to beriete ako merítko pravdivosti a vlastne to potvrdzujete ešte teraz vašou doplňujúcou otázkou, no, je mi ľúto, že nejaké informácie nepravdivé, ktoré ja som vám tu vyvrátil, vy stále pokladáte za pravdivé. No, je to váš problém a je to problém aj denníka, že vás takto zaviedol. Ale žiadna zmluva neexistuje, môžem vám povedať, pôjdu ďalšie výzvy, slovenské poľnohospodárstvo treba propagovať a bude sa robiť naďalej transparentne tak, ako to bolo aj v tomto prípade.
Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný
15:09
Uvádzajúci uvádza bod 15:09
Peter ŽigaNávrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Stotožňujeme sa so všetkými schválenými pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov k vládnemu návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona preberá do slovenského právneho poriadku ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75 EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách pod názvom, tzv. integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia. Predložený návrh novej právnej úpravy v oblasti integrovaného povoľovania zohľadňuje aj potrebu zmien v samotnom povoľovacom procese, vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Vzhľadom na rozšírenie okruhu povoľovaných činností a prevádzok, zvýšenie objemu kontrolnej činnosti a vzhľadom na potrebu pravidelnej aktualizácie vydaných integrovaných povoľovaní je súčasťou vládneho návrhu zákona aj požiadavka na personálne posilnenie Slovenskej inšpekcie životného prostredia o štyridsať zamestnancov, ktorí by mali zabezpečiť kvalitnejší priebeh povoľovacích konaní.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Stotožňujeme sa so všetkými schválenými pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov k vládnemu návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:10
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade s pripomienkami schváliť tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy vrátane odporúčaní gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 16 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 277, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 104 z 29. januára 2013. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia a vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 379 z 18. decembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 277, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade s pripomienkami schváliť tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy vrátane odporúčaní gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 16 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 277, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 104 z 29. januára 2013. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Autorizovaný
15:14
Vystúpenie v rozprave 15:14
Mikuláš HubaOdcitujem kúsok, ak dovolíte, z toho stanoviska: "Po posúdení predkladaného návrhu zákona s vyššie ...", malo tu byť asi, že "po porovnaní predkladaného návrhu zákona s vyššie uvedenou smernicou možno konštatovať, že do predkladaného návrhu zákona nie sú vôbec prevzaté príslušné ustanovenia týkajúce sa kapitoly III (osobitné ustanovenia pre spaľovacie zariadenia), kapitoly IV (osobitné ustanovenia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov), kapitoly V (osobitné ustanovenia pre zariadenia a činnosti používajúce organické rozpúšťadlá) a ustanovenia kapitoly VI, prevzatie ktorých ukladá článok 80 ods. 1 uvedenej smernice." Ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75-EÚ, aby sme boli konkrétni.
Ďalej sa tu konštatuje, že podľa čl. 80 ods. 1 uvedenej smernice mali byť prevzaté okrem iných pojmov tiež pojmy upravené v článku 3 bod 8, 15, 18, 19, 20, 22, 23, 26, 30, 34, 35, 36, 37, 38 a 41. Uvedené pojmy nie sú prevzaté do zákona a v predloženej dôvodovej správe absentuje informácia o tom, kedy, respektíve konkrétne do ktorých všeobecne záväzných právnych predpisov tieto pojmy boli prevzaté, keďže dátum na ich prevzatie uplynul 7. januára 2013.
Ďalej sú do predkladaného návrhu zákona prevzaté iba čiastočne, respektíve nesprávne nasledujúce ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorú som pred chvíľou citoval, a sú tu uvedené asi dve strany výhrad a kritických teda konštatovaní. Je pravda, že časť týchto problémov sme vyriešili na výbore. Tým sme si osvojili časť týchto pripomienok, ale musím povedať, že nie všetky, teda ak nerátam legislatívno-technické pripomienky, ktoré sme si osvojili v plnom rozsahu a takisto boli prijaté. Takže tento deficit tu pretrváva a to ma inšpirovalo, že som sa stretol s ľuďmi, ktorí s touto problematikou pracujú, a dali sme dohromady dosť veľký počet pripomienok, ktoré nemenia filozofiu tohto zákona, ale spresňujú kompetencie inšpekcie pri jej činnosti v tejto oblasti, pri integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania a zároveň aktualizujú práve tie väzby na novoprijaté právne normy.
Takže v tej veľmi zredukovanej podobe by som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. Článok I v § 3 ods. 3 písm. a) prvý bod znie, citujem:
"1. Udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutí o povolení stavieb veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia a malých zdrojov znečisťovania ovzdušia vrátane ich zmien a rozhodnutí na ich užívanie." Koniec citátu.
Odôvodnenie: Súhlas podľa tohto bodu je potrebné vydať aj na trvalé užívanie povolenej stavby. Čiže doteraz sa vzťahoval len na samotnú tú stavbu. Znenie je zosúladené s § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, podľa ktorého koná aj orgán ochrany ovzdušia a udeľuje súhlas.
2. V článku I v § 3 ods. 2 písm. a) piaty bod znie, citujem:
"5. Udelenie súhlasu na inštaláciu technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia alebo malých zdrojov znečisťovania ovzdušia na ich zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu podľa ods. 4."
Opäť analogické zdôvodnenie: Ide o zosúladené znenie s § 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.
3. Článok I v § 3 ods. 3 písm. b) v bode 1.1 sa slovo "a" nahrádza slovom "alebo".
Odôvodnenie je také, že v prípade spojky "a" by z toho vyplývalo, že povolenie je možné vydať len na odber povrchovej a podzemnej vody spoločne, a to i v prípade, že prevádzkovateľ takéto povolenie nežiada, teda žiada buď na jedno, alebo na druhé, a tak by takéto povolenie nebolo možné vydať. Nahradením spojkou "alebo" je jasne deklarované, že povolenie sa vydá buď na odber povrchovej, alebo na odber podzemnej vody.
4. V článku I § 3 ods. 3 písm. b) bod 1.4 znie:
"1.4. Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie."
Odôvodnenie: Navrhované znenie je zosúladené s § 38 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čiže vodný zákon v znení neskorších predpisov.
5. V článku I v § 3 ods. 3 písm. b) v deviatom bode sa za slovom "stavby" vypúšťajú slová "a havarijného plánu vodnej stavby" s odôvodnením, že navrhované znenie je v súlade s § 57 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Havarijný plán vodnej stavby totiž platná legislatíva nepozná.
6. V článku I v § 3 ods. 3 písm. c) v druhom bode sa na konci pripájajú tieto slová, citujem: "zariadenie, ktorého ročná produkcia kompostu neprevyšuje 10 ton a zariadenie na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton", koniec citátu.
Odôvodnenie: tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7. V článku I v § 3 ods. 3 písm. c) v piatom bode sa za slovom "časti" slovo "alebo" nahrádza čiarkou a na konci sa čiarka nahrádza slovami "a jej následné monitorovanie".
Odôvodnenie: Tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 223/2011 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ôsmy bod znie: V článku I v § 3 ods. 3 sa písm. d) sa slová, citujem: "na odstránenie poškodenia poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami" nahrádzajú slovami, opäť citujem: "na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo na odstránenie takéhoto poškodenia". Koniec citátu.
Odôvodnenie: Tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
No a napokon bod 9. V článku I v § 3 ods. 3 písm. f) tretí bod znie, citujem:
"3. Zavedenie nových technologických a nových pracovných postupov pri výrobe potravín." Koniec citátu.
Odôvodnenie: Táto zmena sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Verím, že prijatím týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zabránime tomu, aby sme museli v najbližších týždňoch alebo mesiacoch ten zákon novelizovať.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
31.1.2013 o 15:14 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, priznám sa, inšpirovalo ma k tomuto vystúpeniu to, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto inak náročnému návrhu zákona, a to nielen názvom, ale hlavne obsahom, som sa pokúšal predložiť na výbore, teda aj predložil na výbore v dosť veľkom počte, avšak neúspešne. A tak v redukovanom súbore si ich dovolím predložiť opakovane cez pätnásť podpisov. Ale inšpirovalo ma k tomu aj to, že som si prečítal stanovisko Kancelárie Národnej rady, konkrétne odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré bolo nadštandardne kritické. Okrem takpovediac bežných legislatívno-technických nedostatkov vyčítalo tomuto zákonu aj skutočnosti takého charakteru, že nie je dosť aktuálny, čo sa týka odvolávok na existujúce právne normy, ale najväčšiu pozornosť náš odbor legislatívy a aproximácie práva venoval práve deficitom v oblasti, ktorá je aj rozhodujúcim motívom pre predloženie tohto návrhu zákona, a to je vlastne aproximácia európskych smerníc.
Odcitujem kúsok, ak dovolíte, z toho stanoviska: "Po posúdení predkladaného návrhu zákona s vyššie ...", malo tu byť asi, že "po porovnaní predkladaného návrhu zákona s vyššie uvedenou smernicou možno konštatovať, že do predkladaného návrhu zákona nie sú vôbec prevzaté príslušné ustanovenia týkajúce sa kapitoly III (osobitné ustanovenia pre spaľovacie zariadenia), kapitoly IV (osobitné ustanovenia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov), kapitoly V (osobitné ustanovenia pre zariadenia a činnosti používajúce organické rozpúšťadlá) a ustanovenia kapitoly VI, prevzatie ktorých ukladá článok 80 ods. 1 uvedenej smernice." Ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75-EÚ, aby sme boli konkrétni.
Ďalej sa tu konštatuje, že podľa čl. 80 ods. 1 uvedenej smernice mali byť prevzaté okrem iných pojmov tiež pojmy upravené v článku 3 bod 8, 15, 18, 19, 20, 22, 23, 26, 30, 34, 35, 36, 37, 38 a 41. Uvedené pojmy nie sú prevzaté do zákona a v predloženej dôvodovej správe absentuje informácia o tom, kedy, respektíve konkrétne do ktorých všeobecne záväzných právnych predpisov tieto pojmy boli prevzaté, keďže dátum na ich prevzatie uplynul 7. januára 2013.
Ďalej sú do predkladaného návrhu zákona prevzaté iba čiastočne, respektíve nesprávne nasledujúce ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorú som pred chvíľou citoval, a sú tu uvedené asi dve strany výhrad a kritických teda konštatovaní. Je pravda, že časť týchto problémov sme vyriešili na výbore. Tým sme si osvojili časť týchto pripomienok, ale musím povedať, že nie všetky, teda ak nerátam legislatívno-technické pripomienky, ktoré sme si osvojili v plnom rozsahu a takisto boli prijaté. Takže tento deficit tu pretrváva a to ma inšpirovalo, že som sa stretol s ľuďmi, ktorí s touto problematikou pracujú, a dali sme dohromady dosť veľký počet pripomienok, ktoré nemenia filozofiu tohto zákona, ale spresňujú kompetencie inšpekcie pri jej činnosti v tejto oblasti, pri integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania a zároveň aktualizujú práve tie väzby na novoprijaté právne normy.
Takže v tej veľmi zredukovanej podobe by som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. Článok I v § 3 ods. 3 písm. a) prvý bod znie, citujem:
"1. Udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutí o povolení stavieb veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia a malých zdrojov znečisťovania ovzdušia vrátane ich zmien a rozhodnutí na ich užívanie." Koniec citátu.
Odôvodnenie: Súhlas podľa tohto bodu je potrebné vydať aj na trvalé užívanie povolenej stavby. Čiže doteraz sa vzťahoval len na samotnú tú stavbu. Znenie je zosúladené s § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, podľa ktorého koná aj orgán ochrany ovzdušia a udeľuje súhlas.
2. V článku I v § 3 ods. 2 písm. a) piaty bod znie, citujem:
"5. Udelenie súhlasu na inštaláciu technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia alebo malých zdrojov znečisťovania ovzdušia na ich zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu podľa ods. 4."
Opäť analogické zdôvodnenie: Ide o zosúladené znenie s § 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.
3. Článok I v § 3 ods. 3 písm. b) v bode 1.1 sa slovo "a" nahrádza slovom "alebo".
Odôvodnenie je také, že v prípade spojky "a" by z toho vyplývalo, že povolenie je možné vydať len na odber povrchovej a podzemnej vody spoločne, a to i v prípade, že prevádzkovateľ takéto povolenie nežiada, teda žiada buď na jedno, alebo na druhé, a tak by takéto povolenie nebolo možné vydať. Nahradením spojkou "alebo" je jasne deklarované, že povolenie sa vydá buď na odber povrchovej, alebo na odber podzemnej vody.
4. V článku I § 3 ods. 3 písm. b) bod 1.4 znie:
"1.4. Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie."
Odôvodnenie: Navrhované znenie je zosúladené s § 38 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čiže vodný zákon v znení neskorších predpisov.
5. V článku I v § 3 ods. 3 písm. b) v deviatom bode sa za slovom "stavby" vypúšťajú slová "a havarijného plánu vodnej stavby" s odôvodnením, že navrhované znenie je v súlade s § 57 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Havarijný plán vodnej stavby totiž platná legislatíva nepozná.
6. V článku I v § 3 ods. 3 písm. c) v druhom bode sa na konci pripájajú tieto slová, citujem: "zariadenie, ktorého ročná produkcia kompostu neprevyšuje 10 ton a zariadenie na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton", koniec citátu.
Odôvodnenie: tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7. V článku I v § 3 ods. 3 písm. c) v piatom bode sa za slovom "časti" slovo "alebo" nahrádza čiarkou a na konci sa čiarka nahrádza slovami "a jej následné monitorovanie".
Odôvodnenie: Tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 223/2011 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ôsmy bod znie: V článku I v § 3 ods. 3 sa písm. d) sa slová, citujem: "na odstránenie poškodenia poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami" nahrádzajú slovami, opäť citujem: "na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo na odstránenie takéhoto poškodenia". Koniec citátu.
Odôvodnenie: Tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
No a napokon bod 9. V článku I v § 3 ods. 3 písm. f) tretí bod znie, citujem:
"3. Zavedenie nových technologických a nových pracovných postupov pri výrobe potravín." Koniec citátu.
Odôvodnenie: Táto zmena sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Verím, že prijatím týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zabránime tomu, aby sme museli v najbližších týždňoch alebo mesiacoch ten zákon novelizovať.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
15:26
Na začiatku funkčného obdobia som vás pozval ku mne do kancelárie, kde som vám navrhol istý spôsob či už komunikácie, alebo fungovania vás ako predsedu výboru a nás ako...
Na začiatku funkčného obdobia som vás pozval ku mne do kancelárie, kde som vám navrhol istý spôsob či už komunikácie, alebo fungovania vás ako predsedu výboru a nás ako ministerstva a výkonnej zložky moci v rámci štátu. A navrhol som vám spoluprácu a navrhol som vám, že máte u nás vždy dvere otvorené a som pripravený s vami diskutovať, konzultovať a pripravovať legislatívu tak, aby bola čo najlepšia pre obyvateľov Slovenska a pre životné prostredie ako také. Žiaľ, do dnešného dňa ste tú svoju možnosť alebo tie otvorené dvere nikdy nevyužili, a preto ma mrzí, že, nechcem povedať, že takým partizánskym spôsobom vstupujete do legislatívneho procesu a navrhujete veci, ktoré my už máme dávno vyriešené. Nechcem sa vás dotknúť, pán predseda výboru, ale to sú veci, ktoré máme vyriešené vo vyhláške od decembra. A nechcem vás zhadzovať pred týmto plénom, ale musím povedať, že je potrebné študovať materiály a podklady a potom by sme tu nestrácali zbytočne čas. Najprv ste dali pozmeňujúci návrh na výbore, kde ste nám 51 pozmeňujúcimi paragrafmi chceli komplet premeniť spôsob fungovania Slovenskej inšpekcie životného prostredia. A teraz prídete s návrhom, ktorý má, neviem, 7 alebo 12 bodov a znova niečo iné chcete. Však využite tú možnosť, príďte k nám na ministerstvo a môžeme o tom diskutovať a som pripravený dobré návrhy v súlade s koncepciou ministerstva zapracovať do legislatívy. Ale myslím si, že takáto úroveň vzťahov je normálna, že funguje, ma mrzí, že ju nevyužívate, a preto musím povedať, že tento váš návrh už je zapracovaný v legislatíve, a preto nie je potrebné ho zapracúvať znova. Preto ja požiadam aj poslancov za stranu SMER, aby váš pozmeňovací návrh nepodporili.
Ďakujem.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Huba, ja si veľmi vážim to, že máte záujem sa podieľať na legislatívnom procese a možno aj niektorými životnými skúsenosťami chcete nadviazať na legislatívu, ktorú pripravuje ministerstvo životného prostredia.
Na začiatku funkčného obdobia som vás pozval ku mne do kancelárie, kde som vám navrhol istý spôsob či už komunikácie, alebo fungovania vás ako predsedu výboru a nás ako ministerstva a výkonnej zložky moci v rámci štátu. A navrhol som vám spoluprácu a navrhol som vám, že máte u nás vždy dvere otvorené a som pripravený s vami diskutovať, konzultovať a pripravovať legislatívu tak, aby bola čo najlepšia pre obyvateľov Slovenska a pre životné prostredie ako také. Žiaľ, do dnešného dňa ste tú svoju možnosť alebo tie otvorené dvere nikdy nevyužili, a preto ma mrzí, že, nechcem povedať, že takým partizánskym spôsobom vstupujete do legislatívneho procesu a navrhujete veci, ktoré my už máme dávno vyriešené. Nechcem sa vás dotknúť, pán predseda výboru, ale to sú veci, ktoré máme vyriešené vo vyhláške od decembra. A nechcem vás zhadzovať pred týmto plénom, ale musím povedať, že je potrebné študovať materiály a podklady a potom by sme tu nestrácali zbytočne čas. Najprv ste dali pozmeňujúci návrh na výbore, kde ste nám 51 pozmeňujúcimi paragrafmi chceli komplet premeniť spôsob fungovania Slovenskej inšpekcie životného prostredia. A teraz prídete s návrhom, ktorý má, neviem, 7 alebo 12 bodov a znova niečo iné chcete. Však využite tú možnosť, príďte k nám na ministerstvo a môžeme o tom diskutovať a som pripravený dobré návrhy v súlade s koncepciou ministerstva zapracovať do legislatívy. Ale myslím si, že takáto úroveň vzťahov je normálna, že funguje, ma mrzí, že ju nevyužívate, a preto musím povedať, že tento váš návrh už je zapracovaný v legislatíve, a preto nie je potrebné ho zapracúvať znova. Preto ja požiadam aj poslancov za stranu SMER, aby váš pozmeňovací návrh nepodporili.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:31
Vystúpenie v rozprave 15:31
Erika JurinováZákon považujem za mimoriadne dôležitý z dvoch dôvodov. Aktívne politiky trhu práce sú jedným z najefektívnejších nástrojov boja proti nezamestnanosti, ktoré, žiaľ, doteraz na Slovensku nefungovali najlepším...
Zákon považujem za mimoriadne dôležitý z dvoch dôvodov. Aktívne politiky trhu práce sú jedným z najefektívnejších nástrojov boja proti nezamestnanosti, ktoré, žiaľ, doteraz na Slovensku nefungovali najlepším spôsobom a zároveň sa k moci dostala vláda, ktorá deklarovala silnú podporu takýmto opatreniam. Na rok 2013 na politiku zamestnanosti vyčlenila teraz v novom rozpočte 264 miliónov eur, to je o 120 miliónov eur viac ako v minulom roku. Z toho vieme, že 70 miliónov z fondov Európskej únie na zamestnávanie mladých. Sú to peniaze Európskej únie, peniaze z programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Slovensko v týchto dňoch zaznamenáva historicky najvyššiu mieru nezamestnanosti. Vláda má povinnosť a jasný mandát na to, aby problém riešila a nie, aby sa odvolávala na to, že situácia je podobná v celej Európe. Všetci rozumieme, že kríza, no práve nie, že je kríza, no práve neefektívnosť v službách zamestnanosti nemôže slúžiť ako výhovorka, ale naopak, je mementom a má byť mementom schopnosti či neschopnosti vlády. Porovnania so susednými krajinami, ako Rakúsko či Nemecko, hovoria jasne. Dobrý systém aktívnych politík môže radikálne zmierniť dopad ekonomických cyklov. Približuje nás táto novela bližšie k tomuto ideálnemu stavu? Obávam sa, že, žiaľ, nie. Pred tým, než sa budem venovať problémom zákona v súvislosti s trhom práce ako takým, dovoľte zopár poznámok k téme, ktorej sa venujem.
Tento zákon nie je len o vytvorení čo najviac nových pracovných miest a boji s krízou, je to aj nástroj, ako aktívne pomôcť občanom, ktorí kvôli zdravotnému znevýhodneniu majú bez pomoci problém zapojiť sa do pracovného pomeru a procesu. Mimoriadne ma prekvapilo, že vláda, ktorá hovorí o sociálnych istotách, tak výrazne sťaží pracovný život ľuďom, ktorí pozitívnu podporu potrebujú snáď najviac. Hlavný racionalizačný a konsolidačný dôvod nevyváži dramatické obmedzenie možností zamestnávania, sebarealizácie, ale aj spoločenské využitie tvorivého potenciálu zdravotne postihnutých ľudí, ak niekto napríklad nemá obe nohy, má nepochybne sťaženejší prístup do zamestnania, ale zároveň môže byť aj jedinečným odborníkom a vysoko kvalifikovaným profesionálom.
Navrhovaná novela natoľko komplikuje možnosť vytvorenia a udržania chráneného pracovného miesta a prijatia znevýhodneného uchádzača, že doplatiť môžu na to obidve strany. Zdravotne postihnutí, ktorým uprieme ich ľudské právo sebarealizácie a uplatnenia zmysluplnej činnosti, ale i štát, ktorý šmahom zavrhne pre celú spoločnosť prínos i cenných ľudí a možno aj neopakovateľných talentov. Niektoré navrhované opatrenia, napríklad nutnosť zapisovania sa do evidencie úradov práce nutne zvýši náročnosť a zaťaží kapacity úradov práce, ktorým sa už aj tak dnes vyčíta, že byrokratická náročnosť nedovoľuje logické a prirodzené poslanie sprostredkovávania zamestnania.
Ďalšie konkrétne výhrady a prekážky, zmena doteraz obligatórneho poskytovania príspevkov, predovšetkým príspevky na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov a príspevok zdravotne znevýhodnenému uchádzačovi na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Ako obligatórne návrh ponecháva iba tie príspevky, ktoré prispievajú k podpore regionálnej mobility. Potláčajú sa princípy individuálnej aktivity, motivácie a ľudských práv a otvára sa tak priestor pre svojvôľu a korupciu.
Ďalšia prekážka. Nutnosť byť zapísaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeden mesiac pre zdravotne ťažko postihnutých, respektíve tri mesiace, je nielen demotivačná, ale často i nelogická. Zaťažuje úrad, personálne, organizačne i finančne, ale predovšetkým nesmierne komplikuje situáciu zamestnávateľov i zamestnancov. Ak napríklad zamestnaný pracovník ťažko zdravotne postihnutý pracuje v chránenej dielni a z akýchkoľvek dôvodov chce zmeniť alebo po vzájomnej dohode so zamestnávateľom chce zmeniť svoje pracovisko, musí sa, aj keď je vopred dohodnutý, že nastúpi u iného zamestnávateľa, musí na mesiac prerušiť svoju pracovnú činnosť a minimálne mesiac byť zapísaný na úrade práce. V bežnom pracovnom prostredí môže pracovník zmeniť zamestnávateľa aj zo dňa na deň a bez intervencie a záťaže úradov.
Návrh úplne ruší príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Chvíľku sme sa pred začatím rokovania bavili aj s pánom ministrom na túto tému, ako dôvod je uvedená vysoká nákladnosť a riešenie dobrovoľníctva v inom predpise, teda v zákone o dobrovoľníctve. Hodnotím to veľmi negatívne, rovnako aj vypustenie príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Jednalo sa o jedno z najčastejšie využívaných aktivačných opatrení, ktoré okrem iného aj reálne suplovali robotu, ktorá na komerčnej báze nedokázala fungovať. Pre mimoriadne preťažené neziskové organizácie toto opatrenie predstavovalo pomoc a zároveň v klientoch úradov práce budovalo zručnosti, ktoré boli využiteľné na trhu práce. V tomto prípade mám pocit, ako by išlo o skutočné neporozumenie, pretože zákon o dobrovoľníctve rieši niečo úplne iné. Upravuje právne postavenie dobrovoľníka a právne vzťahy pri poskytovaní služieb, činností a iných výkonov dobrovoľníkov, čl. 1 § 1, a pokračuje to, dobrovoľník za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti nedostáva odmenu, § 6 ods. 5. Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby bol v zákone o službách v zamestnanosti podľa mňa predovšetkým nesprávne pomenovaný. Ide totiž v podstate o akúsi predpracovnú prax, v Rakúsku ju nazývajú praktikum, a je súčasťou systémov v mnohých ďalších krajinách. Slúži hlavne na rozvoj pracovnej zručnosti na konkrétnom mieste, motiváciu budúceho zamestnávateľa aj odskúšanie konkrétneho pracovníka. Skúsenosti konkrétnych pracovísk s týmto inštitútom sú veľmi pozitívne a jeho zrušenie bude viesť jednoznačne ku komplikáciám pre organizácie, ktoré ho používali, k prepadu veľkého množstva osôb do sociálnej siete a de facto k nulovej úspore verejných financií, ktorá bola otvoreným argumentom predkladateľa pre zrušenie tohto príspevku.
Prejdime na problematické body v súvislosti s trhom práce ako takým. Prvým najzásadnejším problémom pre mňa je opätovné zvýšenie moci politikov v oblasti aktívnych opatrení. Novela ruší nárokovateľnosť veľkej časti finančných prostriedkov a rozhodovanie o ich udelení prenáša na výbory pre otázky zamestnanosti. Namiesto objektívneho posudzovania splnenia uložených zákonných povinností tak máme výbory a komisie, ktoré budú pozostávať z politických nominantov a priamych konkurentov ľudí, ktorí majú byť podporení. Ak by sme boli krajina, v ktorej je riaditeľ okresného úradu práce kariérny profesionál, ktorý má odborné zázemie a záujem na práci svojho úradu, toto nastavenie by nebolo nutne problematické. Na Slovensku sú však riaditelia týchto úradov jednoznačne politickí nominanti, ktorí sú po zmene vlád ako celok vymenení a tá súčasná vláda nechce dokonca zverejniť ani ich životopisy. Toľko asi stačí k ich profesionalite.
Nedokážem akceptovať, aby v tomto systéme malo dochádzať k arbitrárnemu rozhodnutiu okresných výborov. Radšej budem akceptovať nie ideálny systém právnej nárokovateľnosti ako politizáciu všetkého, ešte aj trojtisícového príspevku na živnosť. Podotýkam, že Slovensko malo do roku 2004 negatívnu skúsenosť práve s podobným rozdávaním príspevkov. Nerozumiem, prečo sa k tomu chceme opäť vrátiť.
Čerešničkou na torte je naliatie spomínaných europrostriedkov do tohto systému. Vláda s veľkou pompou presúva prostriedky na vytváranie miest pre mladých, no bude sa tak diať v systéme, ktorý bude mať plne vo svojej svojvôli a budú o ňom rozhodovať tieto spolitizované komisie, prípadne rovno podnikatelia, ktorí budú schvaľovať možno aj vlastné projekty. Výbory v kombinácii s prílevom nových finančných prostriedkov budú tak skvelým nástrojom, ako si prihrať spriazneným firmám či kamarátom verejné prostriedky. Toto opäť nemá s transparentnosťou veľa spoločného. Je taktiež zrejmé, že kvalitný výkon aktívnych politík práce sa nevytvára vo vzduchoprázdne. Dokonca ani naliatie veľkého množstva európskych peňazí do systému problém nevyrieši, pokiaľ nemáme nastavený dobrý systém a štruktúru úradov práce a kvalitne pripravených a zabezpečených zamestnancov prvého kontaktu. Budem sledovať, v akom režime budú fungovať tieto výbory. Ministerstvo sľubuje, že čo najskôr pripraví jasné kritériá hodnotenia rôznych projektov. Dúfam, že tieto dokumenty budú k dispozícii aj verejnosti. Naozaj tak veľké a dôležité finančné nástroje nemôžu zostať len na svojvôli regionálnych politických nominantov.
Zároveň som sa rozprávala aj s pánom ministrom a ten ma ubezpečil, že v podstate budú posilňovať aj personálne úrady práce, čo ma na jednej strane potešilo, ale, bohužiaľ, takého informácie sa nemáme odkiaľ dozvedieť pri predkladaní zákona, v ktorom to nie je nejako spomenuté a čo aj chápem.
Ako som spomínala, medzinárodné organizácie a skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že aktívny prístup v službách zamestnanosti môže mať mimoriadne pozitívny efekt. Treba však nastaviť vhodné podmienky, nástroje a zázemie. Zdá sa, že vláda na túto ambíciu, mierne povedané, rezignovala. Pomer zamestnancov prvého kontaktu a žiadateľov práce dlhodobo stúpa. Pritom pomer zamestnancov, samozrejme, nestúpa. Vláda namiesto toho, aby riešila preťaženosť úradov, ich radšej zbavuje povinností a znižuje očakávania. Zamestnanci už nebudú mať povinnosť vypracovávať akčné plány pre svojich klientov, či byť s nimi v aktívnom kontakte, pritom skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že práve aktívna individuálna práca s klientom je základom úspechu a jeho umiestnenia na trhu práce.
Ministerstvo ospravedlňovalo tento krok tým, že často návšteva klienta vzhľadom na situáciu na trhu práce nemá zmysel. Žiaľ, myslím si, že namiesto premýšľania nad inovatívnymi cestami, ako pracovať s klientom, budeme svedkom toho, že kontakt bude prebiehať len s nádejnými, v úvodzovkách, kandidátmi a dlhodobo nezamestnaní, tí, ktorí to potrebujú najviac, budú naďalej vylúčení. Podobne dochádza k radikálnemu zúženiu definície znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Rovnako to nepovažujem za krok správnym smerom.
Je veľmi zvláštne, že celkovo ministerstvo až veľmi často argumentuje administratívnou náročnosťou svojich opatrení. Avšak namiesto toho, aby dokázalo ich nepotrebnosť alebo rozmýšľalo nad ich zjednodušením, sa mnoho dobrých nástrojov ruší. Na druhej strane vytvára úplne zbytočný internetový systém pracovných ponúk, namiesto toho, aby vytvoril strategické partnerstvo s niektorým už zabehnutým komerčným poskytovateľom podobných služieb.
Slovenský pracovný trh má obrovský problém s dlhodobo vylúčenými osobami, špeciálne z východu Slovenska. Opäť, nepostrehla som v tomto zákone nejaké špecifické opatrenia, ktoré by riešili túto problematiku, skôr naopak, akoby sme rezignovali. Pritom už teraz máme dáta o tom, že ohrozené skupiny sú poddimenzované v jednotlivých aktívnych opatreniach ponúkaných úradmi práce a taktiež v najproblematickejších regiónoch. Zacitujem časť z pripomienky z právneho portálu, z portálu právnych predpisov, ktoré prišli z úradu splnomocnenca vlády:
"Navrhovanú právnu úpravu nepokladám za súladnú s princípmi pripravovanej rómskej reformy. Z jednej strany navrhované novelizačné body budú mať za dôsledok zníženie štatistických ukazovateľov nezamestnanosti, avšak táto skutočnosť nebude zodpovedať reálnej situácii pri riešení chudoby marginalizovaných rómskych komunít. Z druhej strany bude zhoršovať možnosti integrácie rómskych komunít na pracovnom trhu, najmä vzhľadom na zmenu mnohých príspevkov z obligatórnych na fakultatívne, skrátením doby poskytovania príspevkov, znížením výšky príspevkov, zmenou podmienok poskytovania príspevkov, prípadne úplným vypustením príspevku z právnej úpravy. Z uvedeného dôvodu žiadam prepracovať príslušné ustanovenia navrhovanej právnej úpravy tak, aby obsahovala aktivačné a motivačné prvky a príspevky boli upravené v prevalencii ako obligatórne na zachovanie ich pôvodnej výšky a nastavenia podmienok" a tak ďalej.
I keď tu sa patrí povedať ešte iné kritické, ktoré k tejto téme patrí. Vláda si sama sebe svojimi reformami v odvodovom systéme a sociálnom zabezpečení prikovala veľkú guľu k nohe. Vzhľadom na to, že nástroje zamestnávania, ktoré boli najviac využívanie, ktoré boli najviac využívané nízko kvalifikovanými skupinami, sme pre všetkých zúčastnených zdražili, prostriedky, ktoré teraz budeme míňať na sanovanie týchto škôd, považujem za veľmi nešťastne vynaložené. Ukazuje sa taktiež, že vzdelávací systém nepripravuje uchádzačov o zamestnanie kvalitne pre potreby trhu práce. V oblasti rekvalifikácie je slovenský systém značne pozadu. Vynakladáme malé prostriedky a často sú takéto vzdelávacie kurzy len nástrojom na rozdávanie verejných prostriedkov. Vnímam snahu predkladateľa o zjednodušenie systému vzdelávania. Za úplne ideálne by som považovala silné zapojenie súkromného sektoru, ktoré by rekvalifikovalo uchádzačov prostredníctvom vzdelávania na pracovisku a bol by odmeňovaný na základe reálneho úspechu v umiestňovaní uchádzačov na trhu.
Celkovo je veľmi zvláštny prístup predkladateľov k definancovaniu cieľov politík a ich aktívneho nastavenia v prospech jasne definovaných cieľových skupín. Zdá sa, že sme naozaj svedkom toho, že nalejeme do systému viac peňazí a povieme, že na okresnej úrovni si už budú vedieť povedať, na čo chcú prostriedky minúť. Lenže takto sa efektívne opatrenia nerobia. Ministerstvo by malo podať jasnú metodiku hodnotenia úspešnosti jednotlivých opatrení, ktoré by prešli rigoróznym hodnotením, a následne by aj tie spomínané okresné komisie vedeli, do čoho sa dá efektívne investovať v tom či onom kontexte. Ak už chceme byť inovační v oblasti i práv pre zdravotne ťažko postihnutých, bavme sa potom o systémoch, ktoré fungujú v iných krajinách Európy. Prevláda síce kvótovací systém v pomoci zamestnávania zdravotne postihnutých, na druhej strane vidíme, že v tejto oblasti dochádza k najradikálnejšiemu kladnému posunu práve pri štátoch, ktoré pracujú na základe poznania človeka zdravotne ťažko postihnutého s aktívnym príspevkom na prácu.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, ktoré som uviedla, žiadam predkladateľa alebo dávam návrh na stiahnutie a dopracovanie návrhu. Tak radšej na dopracovanie a zároveň predpokladám, že to nebude mať úspech, by som prosila, aby nastala komunikácia na ministerstve. (Hlas z pléna.)
Pani kolegyňa, to sú trápne poznámky.
Zároveň chcem požiadať pána ministra, aby bol korektný aj s nami v ďalšej komunikácii.
Prosím, aby ste upozornili tuná pani spravodajkyňu, ktorá dosť neprístojne tu vykrikuje na mňa.
To je všetko. Ďakujem vám veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
31.1.2013 o 15:31 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Tak vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som veľmi rada, že môžem vystúpiť k zákonu, ktorý patrí pre mňa osobne k jedným práve z očakávaných návrhov tejto vlády.
Zákon považujem za mimoriadne dôležitý z dvoch dôvodov. Aktívne politiky trhu práce sú jedným z najefektívnejších nástrojov boja proti nezamestnanosti, ktoré, žiaľ, doteraz na Slovensku nefungovali najlepším spôsobom a zároveň sa k moci dostala vláda, ktorá deklarovala silnú podporu takýmto opatreniam. Na rok 2013 na politiku zamestnanosti vyčlenila teraz v novom rozpočte 264 miliónov eur, to je o 120 miliónov eur viac ako v minulom roku. Z toho vieme, že 70 miliónov z fondov Európskej únie na zamestnávanie mladých. Sú to peniaze Európskej únie, peniaze z programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Slovensko v týchto dňoch zaznamenáva historicky najvyššiu mieru nezamestnanosti. Vláda má povinnosť a jasný mandát na to, aby problém riešila a nie, aby sa odvolávala na to, že situácia je podobná v celej Európe. Všetci rozumieme, že kríza, no práve nie, že je kríza, no práve neefektívnosť v službách zamestnanosti nemôže slúžiť ako výhovorka, ale naopak, je mementom a má byť mementom schopnosti či neschopnosti vlády. Porovnania so susednými krajinami, ako Rakúsko či Nemecko, hovoria jasne. Dobrý systém aktívnych politík môže radikálne zmierniť dopad ekonomických cyklov. Približuje nás táto novela bližšie k tomuto ideálnemu stavu? Obávam sa, že, žiaľ, nie. Pred tým, než sa budem venovať problémom zákona v súvislosti s trhom práce ako takým, dovoľte zopár poznámok k téme, ktorej sa venujem.
Tento zákon nie je len o vytvorení čo najviac nových pracovných miest a boji s krízou, je to aj nástroj, ako aktívne pomôcť občanom, ktorí kvôli zdravotnému znevýhodneniu majú bez pomoci problém zapojiť sa do pracovného pomeru a procesu. Mimoriadne ma prekvapilo, že vláda, ktorá hovorí o sociálnych istotách, tak výrazne sťaží pracovný život ľuďom, ktorí pozitívnu podporu potrebujú snáď najviac. Hlavný racionalizačný a konsolidačný dôvod nevyváži dramatické obmedzenie možností zamestnávania, sebarealizácie, ale aj spoločenské využitie tvorivého potenciálu zdravotne postihnutých ľudí, ak niekto napríklad nemá obe nohy, má nepochybne sťaženejší prístup do zamestnania, ale zároveň môže byť aj jedinečným odborníkom a vysoko kvalifikovaným profesionálom.
Navrhovaná novela natoľko komplikuje možnosť vytvorenia a udržania chráneného pracovného miesta a prijatia znevýhodneného uchádzača, že doplatiť môžu na to obidve strany. Zdravotne postihnutí, ktorým uprieme ich ľudské právo sebarealizácie a uplatnenia zmysluplnej činnosti, ale i štát, ktorý šmahom zavrhne pre celú spoločnosť prínos i cenných ľudí a možno aj neopakovateľných talentov. Niektoré navrhované opatrenia, napríklad nutnosť zapisovania sa do evidencie úradov práce nutne zvýši náročnosť a zaťaží kapacity úradov práce, ktorým sa už aj tak dnes vyčíta, že byrokratická náročnosť nedovoľuje logické a prirodzené poslanie sprostredkovávania zamestnania.
Ďalšie konkrétne výhrady a prekážky, zmena doteraz obligatórneho poskytovania príspevkov, predovšetkým príspevky na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov a príspevok zdravotne znevýhodnenému uchádzačovi na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Ako obligatórne návrh ponecháva iba tie príspevky, ktoré prispievajú k podpore regionálnej mobility. Potláčajú sa princípy individuálnej aktivity, motivácie a ľudských práv a otvára sa tak priestor pre svojvôľu a korupciu.
Ďalšia prekážka. Nutnosť byť zapísaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeden mesiac pre zdravotne ťažko postihnutých, respektíve tri mesiace, je nielen demotivačná, ale často i nelogická. Zaťažuje úrad, personálne, organizačne i finančne, ale predovšetkým nesmierne komplikuje situáciu zamestnávateľov i zamestnancov. Ak napríklad zamestnaný pracovník ťažko zdravotne postihnutý pracuje v chránenej dielni a z akýchkoľvek dôvodov chce zmeniť alebo po vzájomnej dohode so zamestnávateľom chce zmeniť svoje pracovisko, musí sa, aj keď je vopred dohodnutý, že nastúpi u iného zamestnávateľa, musí na mesiac prerušiť svoju pracovnú činnosť a minimálne mesiac byť zapísaný na úrade práce. V bežnom pracovnom prostredí môže pracovník zmeniť zamestnávateľa aj zo dňa na deň a bez intervencie a záťaže úradov.
Návrh úplne ruší príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Chvíľku sme sa pred začatím rokovania bavili aj s pánom ministrom na túto tému, ako dôvod je uvedená vysoká nákladnosť a riešenie dobrovoľníctva v inom predpise, teda v zákone o dobrovoľníctve. Hodnotím to veľmi negatívne, rovnako aj vypustenie príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Jednalo sa o jedno z najčastejšie využívaných aktivačných opatrení, ktoré okrem iného aj reálne suplovali robotu, ktorá na komerčnej báze nedokázala fungovať. Pre mimoriadne preťažené neziskové organizácie toto opatrenie predstavovalo pomoc a zároveň v klientoch úradov práce budovalo zručnosti, ktoré boli využiteľné na trhu práce. V tomto prípade mám pocit, ako by išlo o skutočné neporozumenie, pretože zákon o dobrovoľníctve rieši niečo úplne iné. Upravuje právne postavenie dobrovoľníka a právne vzťahy pri poskytovaní služieb, činností a iných výkonov dobrovoľníkov, čl. 1 § 1, a pokračuje to, dobrovoľník za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti nedostáva odmenu, § 6 ods. 5. Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby bol v zákone o službách v zamestnanosti podľa mňa predovšetkým nesprávne pomenovaný. Ide totiž v podstate o akúsi predpracovnú prax, v Rakúsku ju nazývajú praktikum, a je súčasťou systémov v mnohých ďalších krajinách. Slúži hlavne na rozvoj pracovnej zručnosti na konkrétnom mieste, motiváciu budúceho zamestnávateľa aj odskúšanie konkrétneho pracovníka. Skúsenosti konkrétnych pracovísk s týmto inštitútom sú veľmi pozitívne a jeho zrušenie bude viesť jednoznačne ku komplikáciám pre organizácie, ktoré ho používali, k prepadu veľkého množstva osôb do sociálnej siete a de facto k nulovej úspore verejných financií, ktorá bola otvoreným argumentom predkladateľa pre zrušenie tohto príspevku.
Prejdime na problematické body v súvislosti s trhom práce ako takým. Prvým najzásadnejším problémom pre mňa je opätovné zvýšenie moci politikov v oblasti aktívnych opatrení. Novela ruší nárokovateľnosť veľkej časti finančných prostriedkov a rozhodovanie o ich udelení prenáša na výbory pre otázky zamestnanosti. Namiesto objektívneho posudzovania splnenia uložených zákonných povinností tak máme výbory a komisie, ktoré budú pozostávať z politických nominantov a priamych konkurentov ľudí, ktorí majú byť podporení. Ak by sme boli krajina, v ktorej je riaditeľ okresného úradu práce kariérny profesionál, ktorý má odborné zázemie a záujem na práci svojho úradu, toto nastavenie by nebolo nutne problematické. Na Slovensku sú však riaditelia týchto úradov jednoznačne politickí nominanti, ktorí sú po zmene vlád ako celok vymenení a tá súčasná vláda nechce dokonca zverejniť ani ich životopisy. Toľko asi stačí k ich profesionalite.
Nedokážem akceptovať, aby v tomto systéme malo dochádzať k arbitrárnemu rozhodnutiu okresných výborov. Radšej budem akceptovať nie ideálny systém právnej nárokovateľnosti ako politizáciu všetkého, ešte aj trojtisícového príspevku na živnosť. Podotýkam, že Slovensko malo do roku 2004 negatívnu skúsenosť práve s podobným rozdávaním príspevkov. Nerozumiem, prečo sa k tomu chceme opäť vrátiť.
Čerešničkou na torte je naliatie spomínaných europrostriedkov do tohto systému. Vláda s veľkou pompou presúva prostriedky na vytváranie miest pre mladých, no bude sa tak diať v systéme, ktorý bude mať plne vo svojej svojvôli a budú o ňom rozhodovať tieto spolitizované komisie, prípadne rovno podnikatelia, ktorí budú schvaľovať možno aj vlastné projekty. Výbory v kombinácii s prílevom nových finančných prostriedkov budú tak skvelým nástrojom, ako si prihrať spriazneným firmám či kamarátom verejné prostriedky. Toto opäť nemá s transparentnosťou veľa spoločného. Je taktiež zrejmé, že kvalitný výkon aktívnych politík práce sa nevytvára vo vzduchoprázdne. Dokonca ani naliatie veľkého množstva európskych peňazí do systému problém nevyrieši, pokiaľ nemáme nastavený dobrý systém a štruktúru úradov práce a kvalitne pripravených a zabezpečených zamestnancov prvého kontaktu. Budem sledovať, v akom režime budú fungovať tieto výbory. Ministerstvo sľubuje, že čo najskôr pripraví jasné kritériá hodnotenia rôznych projektov. Dúfam, že tieto dokumenty budú k dispozícii aj verejnosti. Naozaj tak veľké a dôležité finančné nástroje nemôžu zostať len na svojvôli regionálnych politických nominantov.
Zároveň som sa rozprávala aj s pánom ministrom a ten ma ubezpečil, že v podstate budú posilňovať aj personálne úrady práce, čo ma na jednej strane potešilo, ale, bohužiaľ, takého informácie sa nemáme odkiaľ dozvedieť pri predkladaní zákona, v ktorom to nie je nejako spomenuté a čo aj chápem.
Ako som spomínala, medzinárodné organizácie a skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že aktívny prístup v službách zamestnanosti môže mať mimoriadne pozitívny efekt. Treba však nastaviť vhodné podmienky, nástroje a zázemie. Zdá sa, že vláda na túto ambíciu, mierne povedané, rezignovala. Pomer zamestnancov prvého kontaktu a žiadateľov práce dlhodobo stúpa. Pritom pomer zamestnancov, samozrejme, nestúpa. Vláda namiesto toho, aby riešila preťaženosť úradov, ich radšej zbavuje povinností a znižuje očakávania. Zamestnanci už nebudú mať povinnosť vypracovávať akčné plány pre svojich klientov, či byť s nimi v aktívnom kontakte, pritom skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že práve aktívna individuálna práca s klientom je základom úspechu a jeho umiestnenia na trhu práce.
Ministerstvo ospravedlňovalo tento krok tým, že často návšteva klienta vzhľadom na situáciu na trhu práce nemá zmysel. Žiaľ, myslím si, že namiesto premýšľania nad inovatívnymi cestami, ako pracovať s klientom, budeme svedkom toho, že kontakt bude prebiehať len s nádejnými, v úvodzovkách, kandidátmi a dlhodobo nezamestnaní, tí, ktorí to potrebujú najviac, budú naďalej vylúčení. Podobne dochádza k radikálnemu zúženiu definície znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Rovnako to nepovažujem za krok správnym smerom.
Je veľmi zvláštne, že celkovo ministerstvo až veľmi často argumentuje administratívnou náročnosťou svojich opatrení. Avšak namiesto toho, aby dokázalo ich nepotrebnosť alebo rozmýšľalo nad ich zjednodušením, sa mnoho dobrých nástrojov ruší. Na druhej strane vytvára úplne zbytočný internetový systém pracovných ponúk, namiesto toho, aby vytvoril strategické partnerstvo s niektorým už zabehnutým komerčným poskytovateľom podobných služieb.
Slovenský pracovný trh má obrovský problém s dlhodobo vylúčenými osobami, špeciálne z východu Slovenska. Opäť, nepostrehla som v tomto zákone nejaké špecifické opatrenia, ktoré by riešili túto problematiku, skôr naopak, akoby sme rezignovali. Pritom už teraz máme dáta o tom, že ohrozené skupiny sú poddimenzované v jednotlivých aktívnych opatreniach ponúkaných úradmi práce a taktiež v najproblematickejších regiónoch. Zacitujem časť z pripomienky z právneho portálu, z portálu právnych predpisov, ktoré prišli z úradu splnomocnenca vlády:
"Navrhovanú právnu úpravu nepokladám za súladnú s princípmi pripravovanej rómskej reformy. Z jednej strany navrhované novelizačné body budú mať za dôsledok zníženie štatistických ukazovateľov nezamestnanosti, avšak táto skutočnosť nebude zodpovedať reálnej situácii pri riešení chudoby marginalizovaných rómskych komunít. Z druhej strany bude zhoršovať možnosti integrácie rómskych komunít na pracovnom trhu, najmä vzhľadom na zmenu mnohých príspevkov z obligatórnych na fakultatívne, skrátením doby poskytovania príspevkov, znížením výšky príspevkov, zmenou podmienok poskytovania príspevkov, prípadne úplným vypustením príspevku z právnej úpravy. Z uvedeného dôvodu žiadam prepracovať príslušné ustanovenia navrhovanej právnej úpravy tak, aby obsahovala aktivačné a motivačné prvky a príspevky boli upravené v prevalencii ako obligatórne na zachovanie ich pôvodnej výšky a nastavenia podmienok" a tak ďalej.
I keď tu sa patrí povedať ešte iné kritické, ktoré k tejto téme patrí. Vláda si sama sebe svojimi reformami v odvodovom systéme a sociálnom zabezpečení prikovala veľkú guľu k nohe. Vzhľadom na to, že nástroje zamestnávania, ktoré boli najviac využívanie, ktoré boli najviac využívané nízko kvalifikovanými skupinami, sme pre všetkých zúčastnených zdražili, prostriedky, ktoré teraz budeme míňať na sanovanie týchto škôd, považujem za veľmi nešťastne vynaložené. Ukazuje sa taktiež, že vzdelávací systém nepripravuje uchádzačov o zamestnanie kvalitne pre potreby trhu práce. V oblasti rekvalifikácie je slovenský systém značne pozadu. Vynakladáme malé prostriedky a často sú takéto vzdelávacie kurzy len nástrojom na rozdávanie verejných prostriedkov. Vnímam snahu predkladateľa o zjednodušenie systému vzdelávania. Za úplne ideálne by som považovala silné zapojenie súkromného sektoru, ktoré by rekvalifikovalo uchádzačov prostredníctvom vzdelávania na pracovisku a bol by odmeňovaný na základe reálneho úspechu v umiestňovaní uchádzačov na trhu.
Celkovo je veľmi zvláštny prístup predkladateľov k definancovaniu cieľov politík a ich aktívneho nastavenia v prospech jasne definovaných cieľových skupín. Zdá sa, že sme naozaj svedkom toho, že nalejeme do systému viac peňazí a povieme, že na okresnej úrovni si už budú vedieť povedať, na čo chcú prostriedky minúť. Lenže takto sa efektívne opatrenia nerobia. Ministerstvo by malo podať jasnú metodiku hodnotenia úspešnosti jednotlivých opatrení, ktoré by prešli rigoróznym hodnotením, a následne by aj tie spomínané okresné komisie vedeli, do čoho sa dá efektívne investovať v tom či onom kontexte. Ak už chceme byť inovační v oblasti i práv pre zdravotne ťažko postihnutých, bavme sa potom o systémoch, ktoré fungujú v iných krajinách Európy. Prevláda síce kvótovací systém v pomoci zamestnávania zdravotne postihnutých, na druhej strane vidíme, že v tejto oblasti dochádza k najradikálnejšiemu kladnému posunu práve pri štátoch, ktoré pracujú na základe poznania človeka zdravotne ťažko postihnutého s aktívnym príspevkom na prácu.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, ktoré som uviedla, žiadam predkladateľa alebo dávam návrh na stiahnutie a dopracovanie návrhu. Tak radšej na dopracovanie a zároveň predpokladám, že to nebude mať úspech, by som prosila, aby nastala komunikácia na ministerstve. (Hlas z pléna.)
Pani kolegyňa, to sú trápne poznámky.
Zároveň chcem požiadať pána ministra, aby bol korektný aj s nami v ďalšej komunikácii.
Prosím, aby ste upozornili tuná pani spravodajkyňu, ktorá dosť neprístojne tu vykrikuje na mňa.
To je všetko. Ďakujem vám veľmi pekne.
Autorizovaný
15:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:50
Viera TomanováPokiaľ hovoríte o administrácii, asi nie veľmi dostatočne ste si preštudovali zákon a zistili dopady, pretože nieže zvyšuje administratívnu náročnosť, ale znižuje administratívnu náročnosť! Čiže asi toľko a pokiaľ ide o chránené bývanie, chránené dielne, toto znenie bolo dohodnuté aj so zástupcami zdravotne postihnutých občanov, konkrétne Národnej rady občanov, pre občanov so zdravotným postihnutím.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
31.1.2013 o 15:50 hod.
Ing. PhD.
Viera Tomanová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pani podpredsedníčka, je mi veľmi ľúto, ale poviem jednu zásadnú vetu. Mnohé veci a minimálne tri, ktoré ste predniesli, ste ani nerozumeli, o čom hovoríte. Takže bolo by vhodné, aby ste do budúcnosti nejakým spôsobom sa pripravili. Pokiaľ ide o vyčlenené prostriedky, pani Jurinová, treba, aby ste vedeli jednu zásadnú vec. Kým my sme v roku 2010 vašej vláde nechávali vyčlenených 91 mil. na aktívne opatrenia trhu politiky, politiky trhu práce, vy ste znížili v roku 2011 na 21 mil. a v roku 2012 ste pánovi ministrovi ponechali 5 mil. 800-tisíc, 812-tisíc, a to na investičné stimuly len. Čiže ste mu nechali prakticky nulu. Takže ten balík peňazí, ktorý vyčleňuje, je nevyhnutný. A pripomeniem ešte aj to, že to, čo ste urobili s čerpaním fondu, napr. jediný rekvalifikačný kurz, ktorý ste spustili v novembri 2011, dnes Úrad pre verejné obstarávanie zrušil komplet celú súťaž, celé verejné obstarávanie pre neobjektívne podmienky stanovené a na druhej strane za toto obstarávanie bolo vyplatené, teda za prípravu expertovi bolo daných 20-tisíc eur. Bola by som zvedavá, kde sú?
Pokiaľ hovoríte o administrácii, asi nie veľmi dostatočne ste si preštudovali zákon a zistili dopady, pretože nieže zvyšuje administratívnu náročnosť, ale znižuje administratívnu náročnosť! Čiže asi toľko a pokiaľ ide o chránené bývanie, chránené dielne, toto znenie bolo dohodnuté aj so zástupcami zdravotne postihnutých občanov, konkrétne Národnej rady občanov, pre občanov so zdravotným postihnutím.
Autorizovaný
15:52
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15:52
Erika JurinováKeď ste už začali hovoriť alebo teda možnože osočovať, alebo neviem, ako to nazvať, ale včera prebehla médiami správa, že na ministerstve sa vyčlenilo, nepamätám si to číslo. Neviem, či 80-tisíc eur na reklamné predmety, áno, na reklamné predmety. Myslím si, že ľudia, ktorým sa uberá na jednej strane, práve ľudia, ktorí sú zdravotne postihnutí a uberá sa im z príspevkov, by vedeli s oveľa menšou sumou oveľa lepšie aj narábať. Takže to na margo vašej výčitky. Toto namietajú ľudia, ktorí sú aktívne konfrontovaní denne so svojím hendikepom. Takže ich to veľmi poburuje. To, čo ste povedali na záver, že to bolo všetko odkonzultované, áno, bolo to odkonzultované, ale nie všetky pripomienky boli prijaté. Veľa pripomienok bolo prijatých, mám o tom vedomosť, ale, bohužiaľ, stále zostali v zákone veci, ktoré sú neprijateľné a priam nezlučiteľné s ďalším chodom chránených dielní. Vyzerá to, že možno až polovička chránených dielní bude nútená ukončiť svoju činnosť práve pre dopady novely tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
31.1.2013 o 15:52 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem vám, pani poslankyňa, za povzbudivé slová. Určite zasa zopakujem, že áno, viem, že sa musím učiť, aj sa stále učím, aj sa učiť budem. A chcela by som len povedať, že rozprávali sme sa o tom, presne mi zopakoval pán minister vaše slová alebo zopakovali ste slová pána ministra, že predchádzajúca vláda nenechala žiadne peniaze. Len, bohužiaľ, ja som vo svojom príspevku nenamietala to, že je tam príliš veľký balík. Namietala som skôr to, že tie peniaze, dúfam, že budú použité efektívne. Hej, to je to dôležité, o čo všetkým ide, aby boli použité tam, kde treba.
Keď ste už začali hovoriť alebo teda možnože osočovať, alebo neviem, ako to nazvať, ale včera prebehla médiami správa, že na ministerstve sa vyčlenilo, nepamätám si to číslo. Neviem, či 80-tisíc eur na reklamné predmety, áno, na reklamné predmety. Myslím si, že ľudia, ktorým sa uberá na jednej strane, práve ľudia, ktorí sú zdravotne postihnutí a uberá sa im z príspevkov, by vedeli s oveľa menšou sumou oveľa lepšie aj narábať. Takže to na margo vašej výčitky. Toto namietajú ľudia, ktorí sú aktívne konfrontovaní denne so svojím hendikepom. Takže ich to veľmi poburuje. To, čo ste povedali na záver, že to bolo všetko odkonzultované, áno, bolo to odkonzultované, ale nie všetky pripomienky boli prijaté. Veľa pripomienok bolo prijatých, mám o tom vedomosť, ale, bohužiaľ, stále zostali v zákone veci, ktoré sú neprijateľné a priam nezlučiteľné s ďalším chodom chránených dielní. Vyzerá to, že možno až polovička chránených dielní bude nútená ukončiť svoju činnosť práve pre dopady novely tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:52
Vystúpenie v rozprave 15:52
Jana VaľováTak keď dovolíte, tak ja by som, čo sa týka novely tejto, tohto zákona, začala asi takto. Tak ako sa uvádza v dôvodovej správe vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákonov čl. I, upravujeme v zákone o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon o službách v zamestnanosti, aktívnu politiku trhu práce tak, ako to vyplýva z časti 3.1 Zamestnanosť Aktualizácie Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2012, v ktorom sa uvádza: "Aktívne politiky trhu práce prejdú revíziou", ako povedal pán minister, zopakujem, "založenou na reálnom využívaní jednotlivých nástrojov a na ich skutočnej efektivite", čo v praxi znamená, že zmenou tohto zákona sleduje vláda zvýšenie efektívnosti, adresnosti a zamedzenie zneužívaniu príspevkov nezamestnanými.
Na jednej nemenovanej stanici rádia, lebo nebudem im tu robiť reklamu, som minulý týždeň, zaznel prieskum, kde sa pýtali občanov, čo ich najviac hnevá. A medzi, medzi inými názormi zaznelo aj to, že pracujúcich ľudí najviac hnevá to, že sa zneužívajú sociálne príspevky, príspevky pre nezamestnaných. Práve prišiel aj pán kolega Kaník, ktorý stále o tomto rozpráva. Myslím si, že správne, na tom sa všetci zhodneme v tejto snemovni. A, samozrejme, kto pracuje a pravidelne vykonáva určitú činnosť, za ktorú poberá plat, veľmi ťažko vníma človeka, ktorý nepracuje a rovnako prijíma za svoje ničnerobenie finančné prostriedky, ktoré sa možno niekedy vyrovnajú aj celomesačnej mzde u niektorých zamestnancov.
A práve preto, práve preto a zámerne som prečítala začiatok dôvodovej správy, kde vláda sleduje jednou z vecí, týmto, touto novelou zákona aj zvýšenie efektívnosti, adresnosti a zamedzeniu zneužívania príspevku nezamestnanými. Čiže, čiže práve táto veta, ktorú som povedala, zaznievala aj z úst opozície, ako je nutné kontrolovať, ako je nutné adresne postupovať nielen pri sociálnych dávkach, ale aj pri dávkach pre nezamestnaných. Aj keď opozícia za bývalého vládnutia neschválila práve pri týchto nástrojoch žiadne zásadné kroky, pretože bola pri vláde, verím, že dnes pri predložení tejto novely, tohto zákona, maximálne ocení a podporí zmeny, ktoré, ktoré zavádzame, ktoré práve v tomto zákone prispievajú nielen k zamedzeniu zneužívania príspevkov, ale ich adresnejšiemu vyplácaniu a podpory pri pracovných miestach. Z niektorých nástrojov vyberiem, pretože je to prvé čítanie, takže nebudem hovoriť o všetkých, ale vyberiem niektoré nástroje. Je to rozšírenie kompetencií ústredia a úradov v súvislosti s navrhovanými zmenami, nahradenie obligatórneho charakteru niektorých príspevkov a niektoré zlučujeme, a vysvetlím aj, prečo ich zlučujeme, a rozšírenie postavenia kompetencií výborov pre otázky zamestnanosti.
To sú také podstatné zmeny. Ďalšou zmenou je nahradenie obligatórnosti viacerých nástrojov aktívnej politiky trhu práce fakultatívnosťou. Týmto umožníme individuálny prístup a posilníme miestne rozhodovanie o použití vhodných nástrojov. Naším cieľom nie je to, aby sme selektovali medzi jednotlivými ľuďmi, komu dáme tento príspevok a komu dáme iný príspevok, ale aby sme selektovali medzi regiónmi a vytvorili tak väčší priestor pre zabezpečenie riešenia regionálnych problémov nezamestnanosti. Tu by som sa zastavila, pretože všetci máme takú, takú nejakú predstavu, že tento zákon sme priniesli kvôli tomu, že chceme niekomu, niekomu vlastne tú dávku alebo tú podporu dať, niekomu nedať a budeme sedieť alebo si budeme myslieť, že komisie, ktoré sú pri úradoch práce nebudú nič robiť celý deň, iba budú čítať adresy nejakých nezamestnaných alebo občanov, nad ktorými budú rozmýšľať, ako by im poškodili. Nie je to pravda. Opak je pravdou. A tak ako ste pred chvíľou povedali a pani podpredsedníčka tu vystúpila, že čo robíme pre východné Slovensko, tak práve týmto opatrením dokážeme presne tie regionálne rozdiely vystihnúť, a to z toho dôvodu, že presne budú o tom a budú zabezpečovať a riešiť tieto problémy práve ľudia, ktorí sú z tohto regiónu a práve ľudia, ktorí rozumejú tomu, aký nástroj v danom regióne alebo v danom meste, alebo, je potrebný. To znamená, že niekde sa uplatnila absolventská prax, niekde sa uplatnili príspevky na živnosť, ale niekde, niekde jeden nástroj vôbec nebol, nebol opodstatnený. Takže práve preto, takže sa nebojme. Takisto, keď išli kompetencie na samosprávu, takisto, samospráva dnes takisto rozhoduje, rozhodujú poslanci. Veď je to prenos kompetencií bližšie k ľuďom a jednoducho, aby tí ľudia povedali, aký nástroj potrebujú. Veď my tam nechceme selektovať občana, že ten je modrý, ten je červený, zelený alebo neviemaký. Ale jednoducho chceme vlastne použiť tie nástroje správne v danom regióne.
V praxi to môže vyzerať tak, že zatiaľ čo jeden úrad v jednom regióne, to som pred chvíľou povedala, bude preferovať určitý nástroj, napríklad absolventskú prax, iný, iný úrad bude alebo iný región bude preferovať iný nástroj. V ďalšom regióne zase napríklad sme hovorili, že nebude záujem o živnostníkov, tak budú absolventi alebo budú, niekde možno chránené dielne nie sú tak potrebné, ako sú v inom regióne a podobne. Čiže tie nástroje môžeme podľa regiónu, títo ľudia, ktorí v tom regióne žijú, môžu si ich presne upraviť.
Pretože napríklad v niektorých regiónoch sme pred chvíľou povedali, že je veľká miera nezamestnanosti, tak použijem jeden príklad, ktorý som si konzultovala aj s naším úradom práce. Tak napríklad mnohí žiadajú o to, aby dostali podporu ako živnostníci, ale potom si nedokážu nájsť zákazníkov, nedokážu prežiť a jednoducho potom sú s tým vážne problémy, pretože tie peniaze musia vracať a máme ten efekt presne nie taký, aký sme si želali. Čiže nie je to jednoduché, že teraz zo všetkých regiónov potrebujeme živnostníkov a každý potrebuje mať merateľnosť, že koľko živností sa prihlásilo, odhlásilo, proste, nebudeme to robiť na efekt, ale budeme to robiť tak, že tí ľudia, ktorí tam žijú, sa budú odvíjať od skutočného stavu.
Vznik nároku na poskytnutie fakultatívneho príspevku budú posudzovať výbory pre otázky zamestnanosti, ktorým sme na tento účel rozšírili ich pôsobnosť. Členmi týchto výborov budú zástupcovia všetkých sociálnych partnerov, opakujem, všetkých, nie ako pán Beblavý pred chvíľou povedal, že keďže my sme pri vláde, tak my si tam dáme svojich ľudí. No, my sme teraz pri vláde, možno po nás bude niekto iný a zákon sa netvorí na to, že na jeden rok, ale dúfajme, že tento zákon sa tvorí na dlhšie obdobie a verím tomu, že tak to bude. Takže nemôžeme my si, nemôže pán kolega Beblavý povedať, že my si tam dáme svojich ľudí, pretože členmi výborov budú zástupcovia všetkých sociálnych partnerov. Ešte raz opakujem: Po dvoch členoch budú mať úrady práce, potom bude mať regionálna samospráva a to už nemôžete povedať, že primátor, aj keď v mojom prípade je to tak, že primátor alebo regionálna samospráva je z toho istého politického spektra, ako, ako bude momentálne vláda, lebo málokde to takto funguje a myslím si, že vo veľmi málo mestách, miestna samospráva, zamestnávatelia, zamestnanci plus riaditeľ príslušného úradu. Takýto výbor bude mať zriadený každý jeden úrad, nominovať členov budú reprezentatívne organizácie sociálnych partnerov, to znamená, že odborové zväzy, ZMOS, VÚC-ky a úrady práce.
Cieľom je, aby sa v spolupráci s týmito ľuďmi, ktorí sú priamo zainteresovaní a ktorých sa priamo dotýka rozvoj daného regiónu, aby rozhodovali, ktorým smerom má zmysel podporovať zamestnanosť v danom regióne. Takíto ľudia budú hlavným poradným orgánom pre úrady práce, ktoré budú odporúčať, aké nástroje a v akej miere sa majú použiť. Kým dôjdem k tejto dôležitej veci, ešte niečo poviem.
Tieto výbory fungujú aj dnes a musím povedať, že ja sa ich pravidelne zúčastňujem a je tam veľmi dobre vidieť, keď nám aj zamestnávatelia rozprávajú nielen o dávkach, ale zamestnávatelia nám rozprávajú takisto, že aké školstvo by potrebovali, čiže komunikujú medzi úradom práce, medzi vyššími územnými celkami. To znamená, že niekedy aj to školstvo produkuje takých žiakov, ktorí vôbec, pretože sa mení charakter podnikateľov, ktorí vôbec nie sú potrební, a práve na tejto regionálnej úrovni tým, že stredné školstvo prešlo pod samosprávu, pod vyššie územné celky, práve na tejto regionálnej úrovni už môžeme priamo riešiť tie problémy, ktoré v tom regióne chceme riešiť. A ja si myslím, že práve aj tým, že tú kompetenciu dáme dole, takisto môžeme riešiť aj to, aké nástroje budeme v danom regióne používať.
Výbor pre otázky zamestnanosti bude zverejňovať nielen svoje odporúčania, resp. zamietnutia žiadostí, ale bude aj ich zdôvodňovať. Tu by som chcela povedať, že nebude to nejaký taký výbor, ktorý by ľudia potom, čo počuli od opozície, si predstavili, že zasadne nejaký výbor v nejakej miestnosti, oni sa tam zatvoria, porozprávajú si, poškrtajú, popíšu si a nikto o tom nebude vedieť, čo sa tam udialo. Všetko bude zverejnené na webovej stránke, kde si ľudia budú môcť dva týždne kľudne, kým sa prijme konečné rozhodnutie, pozrieť a môžu namietať, resp. môžu sa ozvať. Čiže to bude transparentné a bude to zverejnené, pretože sa tam bude zverejňovať aj dôvod zamietnutia žiadosti alebo aj dôvod, prečo niekomu bola poskytnutá, poskytnutá takáto pomoc. Čím vlastne bude zabezpečená verejná kontrola, ale aj možnosť ľudí, ako som povedala, dva týždne po zverejnení a zdôvodnení pridelenia alebo nepridelenia príspevku môcť verejne reagovať, resp. vystupovať a oznamovať úradu práce možno aj také skutočnosti, o ktorých úrad práce nemá poznatky, pretože rozhodnutie komisií nebude konečné a bude ho možné meniť, pretože dané odporúčanie ešte schvaľuje vedenie úradu práce. Takže tak. Ja sama som sa spýtala, či je možné, aby sa ten občan mohol odvolať. Tak sa môže odvolať zase na ústredie práce a tak ďalej. Čiže je to taká verejná kontrola toho, čo vlastne, čo vlastne tá daná komisia na tom úrade rozhodne a bude to verejne prístupné. To je pre mňa veľmi dôležité a myslím si, že všetci po tom voláme, pretože keď aj samosprávy zverejňujú svoje rozhodnutia, takisto vidíme, že prinieslo to určite výsledky a prinieslo to aj šetrenie samospráve. Bol to taký dobrý krok a verím tomu, že aj toto bude dobrým krokom.
Príspevky, ktoré sú obligatórneho charakteru sú, vymenujem ktoré: príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb, to sú tie, ktoré vlastne tie komisie budú schvaľovať, pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávy, to je § 52, príspevok na dochádzku za prácou, § 53, príspevok na presťahovanie za prácou, § 53a, príspevok na činnosť pracovného asistenta, § 59, príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov, § 60. V tomto zákone dochádza aj k zrušeniu niektorých príspevkov, ktoré v predchádzajúcom období v praxi boli málo využívané nástroje a v porovnaní s ostatnými nástrojmi tvorili nezanedbateľné percentá, a sú to tieto príspevky: dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce, dávka počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím a príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Ďalšie príspevky, ako sú príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, príspevok na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku a príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti, tieto tri príspevky uvedené sa zjednocujú v jeden, čo zjednodušuje využitie v praxi. Zamestnávateľom je zrozumiteľnejší jeden nástroj ako paleta viacerých nástrojov s malými odchýlkami. A toto skutočne, túto vetu, ktorú som prečítala, mám od zamestnávateľov, ktorí sami povedali, že zjednotením takýchto príspevkov bude to oveľa jednoduchšie, pretože dáme tam všetky tri možnosti a bude to také širokospektrálnejšie, na čo môžeme tento príspevok použiť. A tak sa iba vždycky iba jedna časť dala použiť, čiže tu to zlučujeme, využijeme a použijeme tak, aby to bolo oveľa vo väčšom rozsahu.
V tomto zákone je ešte jedna podstatná zmena, ktorá sa týka úradov práce. A tu nebudem, tu budem súhlasiť s kolegyňou Tomanovou a nebudem súhlasiť s pani podpredsedníčkou, pretože zrejme ten zákon nečítala dôsledne alebo niekto, kto jej to napísal, ten zákon nečítal dôsledne. Je tam zásadná zmena. Je tam zníženie administratívnej náročnosti úradov, a to najmä v súvislosti so zaraďovaním občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Spomeniem úrad práce Humenné, pretože čerpám odtiaľ, odkiaľ pochádzam, a snažím sa s úradom komunikovať vždycky aj pri zákone, aby som si overila v praxi niektoré veci, a poviem, aké k tomu, aké stanovisko mi k tomu úrad napísal. Je veľmi dobré, že pristupuje sa aj k finančnej úspore na úrade. Napr. v roku 2011 sme na úrade vydali cca 17-tisíc rozhodnutí, z toho asi polovica boli rozhodnutia o vyradení - teda boli odosielané poštou. Jedna obálka s rozhodnutím pre opakované doručenie stojí úrad 1,70 eura. Predpokladáme podľa tohto zákona, že oznámenie o zaradení/vyradení bude možné posielať už aj obyčajnou poštou. Naviac v prípade neprevzatia z dôvodu, že adresát je neznámy, boli zasielané doporučené dožiadanky na register obyvateľstva, verejná vyhláška – čím dochádzalo k predlžovaniu lehôt, v mnohých prípadoch občania sa nezdržiavali vôbec v mieste trvalého bydliska alebo prechodného bydliska, a tak ďalej. Čiže ak ten občan neprebral zásielky a mu ich donekonečna posielame, stojí to úrad práce zbytočné peniaze. Pretože ten človek sa má chodiť hlásiť a keďže sa nechodí, tak sme ho stále tou poštou hľadali, hľadali, hľadali a stálo to skutočne nemalé finančné prostriedky, ktoré ako hovoríme, nemusíme využiť na takýto nástroj, ale môžeme ich použiť možno, aj keď to nie sú veľké finančné prostriedky, ale do aktívnej politiky práce, čo znamená, že ide o lacnejšie a rýchlejšie riešenie.
Zmena systému kontaktu uchádzača o zamestnanie s úradom. V praxi to znamená, že na základe individuálneho posudzovania vedomostí, schopností, zručností, individuálneho pracovného potenciálu bude urobená profilácia uchádzačov a sprostredkovatelia budú individuálne pristupovať k aktivácii uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky, vzdelávania a regionálnych projektov. To znamená, že vôbec to nevypadlo zo zákona, že sa nebudeme individuálne nezamestnaným venovať. To tam úplne zostáva a bude sa naďalej s nimi pracovať tak, ako sa pracovalo doteraz.
Pristavím sa ešte pri jednej zmene, nakoľko je to prvé čítanie a tých zmien je, hovorím, v zákone oveľa viac, a to je podpora začatia samostatne zárobkovej činnosti. A tu musím začať interpretáciou, ktorá sa objavila v médiách ako prepočty navrhovanej výšky príspevku pre začínajúcich živnostníkov podľa tohto zákona. Tieto informácie, ktoré boli v médiách, sú skutočne nepravdivé. V skutočnosti nedochádza k veľkým zmenám vo výške príspevku pre začínajúcich živnostníkov. Mierne sa možno zníži podpora v Bratislavskom kraji, čo si myslím, že je úplne opodstatnené, pretože Bratislavský kraj má, má nezamestnanosť veľmi nízku. Ja hovorím, že v Bratislave nepracuje len ten, kto možno sa mu nechce pracovať. Ale nehovorím, sú tu aj ľudia možno, ktorí tú prácu hľadajú. Ale keď sa pozrieme na iné kraje, tam by sme mali pridať, pretože práve hovoríme o tých regionálnych rozdieloch. Ale v okresoch, ktoré majú nižšiu nezamestnanosť, ako je priemer Slovenskej republiky, a v okresoch s nadpriemernou mierou nezamestnanosti dôjde buď k udržaniu, alebo dokonca ešte k navýšeniu podpory živnostníkov oproti terajšiemu stavu.
Nesprávna interpretácia v médiách vychádzala z prepočtov, ktoré boli vykonané z ustanovení § 49 zákona, kde je v odseku 3 ustanovená maximálna výška príspevku. Skutočná výška príspevku, ktorú poskytujú úrady, je však určená vyhláškou č. 44/2004 Z. z. a vždy od vzniku zákona v roku 2004 bola nižšia ako maximálna výška v § 49. Takže korektne povedané, zmeny výšky príspevku v predkladanej novele zákona by mali byť vykonané v porovnaní s § 5 vyhlášky č. 44/2004, nie v porovnaní s odsekom 3 § 49 zákona č. 5/2004. Takže ešte raz poviem, že v okresoch s nadpriemernou mierou nezamestnanosti dôjde buď k udržaniu alebo dokonca ešte k navýšeniu podpory živnostníkom oproti terajšiemu stavu.
Výraznou zmenou u tohto nástroja je, že živnostníci budú dostávať príspevok v dvoch krokoch. Odporúčali nám to OECD, Svetová banka aj Najvyšší kontrolný úrad. Toto je mechanizmus, ktorý sa používa vo väčšine európskych krajín, pretože takýmto spôsobom získame väčšiu kontrolu nad efektívnosťou využívania tohto príspevku. Na začiatku podnikania dáme prvú časť príspevku a po roku, keď budeme môcť skontrolovať, ako ten podnikateľ reálne funguje, doplatíme zvyšok príspevku. Ja môžem povedať, že skutočne, a tu sa pristavím pri tom takom, nepovedala by som, že zneužívaní, ale pri takej tej laxnosti v bývalom období. To znamená, že podnikateľ si zobral príspevok, on skutočne nepracoval, nevyvíjal nijakú činnosť. A poviem taký príklad. U nás máme takého bývalého poslanca Národnej rady, ktorý tuná sedel, pán Hopta, poviem to tak adresne, a ten vydával noviny Úsvit, ktoré vydal raz za rok, dostal príspevok na podnikanie. Samozrejme, že žiadnu inú činnosť nevyvíjal a tie noviny skutočne mali dve strany, nebudem hovoriť už, čo v nich bolo napísané, a na toto dostal od bývalej vlády príspevok. Príspevok na podnikanie. Ten človek v živote, a takto to bežalo u rôznych. Čiže týchto ľudí sme len umelo udržiavali, aby sme ich neviedli v evidencii nezamestnaných, ale nikdy nám nejakú skutočnú hodnotu alebo nejaký, nejakú skutočnú vec v živote nevytvorili títo ľudia a nedostali absolútne pracovné návyky, alebo, alebo jednoducho ich produkt nikdy nebol reálny. Bolo to to, že boli doma, zobrali si príspevok, potom počkali, aby zase mohli o tri roky si zobrať zase príspevok a takto to pokračovalo stále ďalej. Takže nemyslím si, že keď nás na to upozornila aj OECD, aj Svetová banka, aj Najvyšší kontrolný úrad, že by sme takýmto upozorneniam nemali vyjsť v ústrety, a myslím si, že by sme mali skutočne chcieť, aby živnostníci neboli fiktívni, pretože to nič nerieši, že každé tri roky si zoberie príspevok a nič pre túto spoločnosť alebo aj sám pre seba neurobí, žiadnu pracovnú zručnosť, ale mali by sme chcieť, aby títo ľudia skutočne začali pracovať, začali podnikať a začali vytvárať niečo, niečo vlastne aj sami pre seba, pre svoju rodinu a pre celú spoločnosť.
V praxi dochádza, že pre porušenie povinnosti a používanie prostriedkov na iný účel asi v 20 % prípadov k nutnosti vrátiť poskytnutie finančných prostriedkov. Takýmto spôsobom skutočne dôjde k väčšej kontrole a zníženiu rizika zneužívania verejných prostriedkov. Samozrejme, že v tomto zákone je aj mnoho zmien, ktoré prispejú k udržaniu a vytvoreniu nových pracovných miest, ako sú napríklad pilotné projekty, § 50j, príspevok na podporu miestnej a regionálnej zamestnanosti, kde opäť oživujeme takúto možnosť, že, to znamená, že napríklad mestá a obce v čase, v čase, bola tu kritika, že v médiách ešte, lebo som trošku odbočila, v médiách, že sme zrušili protipovodňové, ako že ľudia mohli pracovať na protipovodňových opatreniach. No môžu aj teraz, môžu aj teraz, a to znamená, že obce v čase povodní, snehovej kalamity, nielen povodní, lebo vy ste to nazvali, že povodne, čiže keď bol sneh alebo prišla nejaká iná katastrofa, nemôžu to byť, lebo len povodne. My sme to rozšírili, že v čase povodní, snehovej kalamity, úpravy terénov a rôznych ďalších iných vecí, ktoré mestá, obce potrebujú, zase sme ten obzor rozšírili, aby sme neboli takí, že úzkoprsí, že len keď je voda, tak vtedy budú pracovať, z rôznych ďalších iných činností môžu využiť znevýhodnených uchádzačov, kde úrad práce im uhradí mesačnú výšku príspevku 80 % celkovej ceny zamestnanca.
Ďalším nástrojom, kde opäť podporujeme zamestnanosť, je nástroj § 50, príspevok na podporu udržania pracovných miest, ale aj príspevok na vykonanie absolventskej praxe, § 50d, kedy v minulosti úrady práce poskytovali za dni, v ktorých bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy vo výške 60 % zo mzdy, dokázali sme týmto opatrením, ktoré nakoniec skončilo a myslím, že a teraz neviem, či si to presne pamätám, pani kolegyňa Tomanová mi možno pomôže, ale Braňo Ondruš chcel za bývalej vlády obnoviť tieto práve nápomocné nástroje, ale bývalá vláda, terajšia opozícia to zamietla. Tak my to opäť zavádzame, pretože v bývalých rokoch sme takto dokázali udržať až 30-tisíc pracovných miest.
Verím, že všetky tieto navrhované zmeny prispejú k zvyšovaniu pracovných miest, k efektívnosti, adresnosti a zamedzeniu zneužívania príspevkov nezamestnaným a rovnako prinesú väčšiu komunikáciu úradov práce so samosprávou a zamestnávateľmi, čo je tak isto veľmi dôležité, pretože presne o tom rozprávam, že ak tá komunikácia zlyhá, tak potom aj tie nástroje zlyhávajú, pretože nemôžeme na celé Slovensko použiť rovnaký nástroj, pretože nefunguje to.
Takže preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto zákona naprieč celým politickým spektrom, pretože si myslím, že prinášame také veci, po ktorých volala aj opozícia, aj koalícia. A verím tomu, že tento zákon bude takým skutočne jedným z tých dobrých zákonov, ktorý pomôže naštartovať aktívnu politiku zamestnanosti.
Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, Ak dovolíte, ja by som si dovolila v tomto zákone niektoré veci ozrejmiť a upresniť, lebo ako súhlasím plne s pani kolegyňou Tomanovou. Učiť sa treba pred vystúpením, nie počas vystúpenia, pretože učiť sa už počas vystúpenia, kedy niečo povieme v tejto sále a je to prenášané televíziou, sledujú to ľudia a tých ľudí úplne zavedieme, tak učiť sa vtedy už je veľmi neskoro. Pretože my týmto ľuďom podáme veľmi nekvalifikované a zlé informácie a mnoho ľudí sa potom podľa týchto informácií môže riadiť a myslím si, že im to neprinesie nejaký, nejaký prospech.
Tak keď dovolíte, tak ja by som, čo sa týka novely tejto, tohto zákona, začala asi takto. Tak ako sa uvádza v dôvodovej správe vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákonov čl. I, upravujeme v zákone o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon o službách v zamestnanosti, aktívnu politiku trhu práce tak, ako to vyplýva z časti 3.1 Zamestnanosť Aktualizácie Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2012, v ktorom sa uvádza: "Aktívne politiky trhu práce prejdú revíziou", ako povedal pán minister, zopakujem, "založenou na reálnom využívaní jednotlivých nástrojov a na ich skutočnej efektivite", čo v praxi znamená, že zmenou tohto zákona sleduje vláda zvýšenie efektívnosti, adresnosti a zamedzenie zneužívaniu príspevkov nezamestnanými.
Na jednej nemenovanej stanici rádia, lebo nebudem im tu robiť reklamu, som minulý týždeň, zaznel prieskum, kde sa pýtali občanov, čo ich najviac hnevá. A medzi, medzi inými názormi zaznelo aj to, že pracujúcich ľudí najviac hnevá to, že sa zneužívajú sociálne príspevky, príspevky pre nezamestnaných. Práve prišiel aj pán kolega Kaník, ktorý stále o tomto rozpráva. Myslím si, že správne, na tom sa všetci zhodneme v tejto snemovni. A, samozrejme, kto pracuje a pravidelne vykonáva určitú činnosť, za ktorú poberá plat, veľmi ťažko vníma človeka, ktorý nepracuje a rovnako prijíma za svoje ničnerobenie finančné prostriedky, ktoré sa možno niekedy vyrovnajú aj celomesačnej mzde u niektorých zamestnancov.
A práve preto, práve preto a zámerne som prečítala začiatok dôvodovej správy, kde vláda sleduje jednou z vecí, týmto, touto novelou zákona aj zvýšenie efektívnosti, adresnosti a zamedzeniu zneužívania príspevku nezamestnanými. Čiže, čiže práve táto veta, ktorú som povedala, zaznievala aj z úst opozície, ako je nutné kontrolovať, ako je nutné adresne postupovať nielen pri sociálnych dávkach, ale aj pri dávkach pre nezamestnaných. Aj keď opozícia za bývalého vládnutia neschválila práve pri týchto nástrojoch žiadne zásadné kroky, pretože bola pri vláde, verím, že dnes pri predložení tejto novely, tohto zákona, maximálne ocení a podporí zmeny, ktoré, ktoré zavádzame, ktoré práve v tomto zákone prispievajú nielen k zamedzeniu zneužívania príspevkov, ale ich adresnejšiemu vyplácaniu a podpory pri pracovných miestach. Z niektorých nástrojov vyberiem, pretože je to prvé čítanie, takže nebudem hovoriť o všetkých, ale vyberiem niektoré nástroje. Je to rozšírenie kompetencií ústredia a úradov v súvislosti s navrhovanými zmenami, nahradenie obligatórneho charakteru niektorých príspevkov a niektoré zlučujeme, a vysvetlím aj, prečo ich zlučujeme, a rozšírenie postavenia kompetencií výborov pre otázky zamestnanosti.
To sú také podstatné zmeny. Ďalšou zmenou je nahradenie obligatórnosti viacerých nástrojov aktívnej politiky trhu práce fakultatívnosťou. Týmto umožníme individuálny prístup a posilníme miestne rozhodovanie o použití vhodných nástrojov. Naším cieľom nie je to, aby sme selektovali medzi jednotlivými ľuďmi, komu dáme tento príspevok a komu dáme iný príspevok, ale aby sme selektovali medzi regiónmi a vytvorili tak väčší priestor pre zabezpečenie riešenia regionálnych problémov nezamestnanosti. Tu by som sa zastavila, pretože všetci máme takú, takú nejakú predstavu, že tento zákon sme priniesli kvôli tomu, že chceme niekomu, niekomu vlastne tú dávku alebo tú podporu dať, niekomu nedať a budeme sedieť alebo si budeme myslieť, že komisie, ktoré sú pri úradoch práce nebudú nič robiť celý deň, iba budú čítať adresy nejakých nezamestnaných alebo občanov, nad ktorými budú rozmýšľať, ako by im poškodili. Nie je to pravda. Opak je pravdou. A tak ako ste pred chvíľou povedali a pani podpredsedníčka tu vystúpila, že čo robíme pre východné Slovensko, tak práve týmto opatrením dokážeme presne tie regionálne rozdiely vystihnúť, a to z toho dôvodu, že presne budú o tom a budú zabezpečovať a riešiť tieto problémy práve ľudia, ktorí sú z tohto regiónu a práve ľudia, ktorí rozumejú tomu, aký nástroj v danom regióne alebo v danom meste, alebo, je potrebný. To znamená, že niekde sa uplatnila absolventská prax, niekde sa uplatnili príspevky na živnosť, ale niekde, niekde jeden nástroj vôbec nebol, nebol opodstatnený. Takže práve preto, takže sa nebojme. Takisto, keď išli kompetencie na samosprávu, takisto, samospráva dnes takisto rozhoduje, rozhodujú poslanci. Veď je to prenos kompetencií bližšie k ľuďom a jednoducho, aby tí ľudia povedali, aký nástroj potrebujú. Veď my tam nechceme selektovať občana, že ten je modrý, ten je červený, zelený alebo neviemaký. Ale jednoducho chceme vlastne použiť tie nástroje správne v danom regióne.
V praxi to môže vyzerať tak, že zatiaľ čo jeden úrad v jednom regióne, to som pred chvíľou povedala, bude preferovať určitý nástroj, napríklad absolventskú prax, iný, iný úrad bude alebo iný región bude preferovať iný nástroj. V ďalšom regióne zase napríklad sme hovorili, že nebude záujem o živnostníkov, tak budú absolventi alebo budú, niekde možno chránené dielne nie sú tak potrebné, ako sú v inom regióne a podobne. Čiže tie nástroje môžeme podľa regiónu, títo ľudia, ktorí v tom regióne žijú, môžu si ich presne upraviť.
Pretože napríklad v niektorých regiónoch sme pred chvíľou povedali, že je veľká miera nezamestnanosti, tak použijem jeden príklad, ktorý som si konzultovala aj s naším úradom práce. Tak napríklad mnohí žiadajú o to, aby dostali podporu ako živnostníci, ale potom si nedokážu nájsť zákazníkov, nedokážu prežiť a jednoducho potom sú s tým vážne problémy, pretože tie peniaze musia vracať a máme ten efekt presne nie taký, aký sme si želali. Čiže nie je to jednoduché, že teraz zo všetkých regiónov potrebujeme živnostníkov a každý potrebuje mať merateľnosť, že koľko živností sa prihlásilo, odhlásilo, proste, nebudeme to robiť na efekt, ale budeme to robiť tak, že tí ľudia, ktorí tam žijú, sa budú odvíjať od skutočného stavu.
Vznik nároku na poskytnutie fakultatívneho príspevku budú posudzovať výbory pre otázky zamestnanosti, ktorým sme na tento účel rozšírili ich pôsobnosť. Členmi týchto výborov budú zástupcovia všetkých sociálnych partnerov, opakujem, všetkých, nie ako pán Beblavý pred chvíľou povedal, že keďže my sme pri vláde, tak my si tam dáme svojich ľudí. No, my sme teraz pri vláde, možno po nás bude niekto iný a zákon sa netvorí na to, že na jeden rok, ale dúfajme, že tento zákon sa tvorí na dlhšie obdobie a verím tomu, že tak to bude. Takže nemôžeme my si, nemôže pán kolega Beblavý povedať, že my si tam dáme svojich ľudí, pretože členmi výborov budú zástupcovia všetkých sociálnych partnerov. Ešte raz opakujem: Po dvoch členoch budú mať úrady práce, potom bude mať regionálna samospráva a to už nemôžete povedať, že primátor, aj keď v mojom prípade je to tak, že primátor alebo regionálna samospráva je z toho istého politického spektra, ako, ako bude momentálne vláda, lebo málokde to takto funguje a myslím si, že vo veľmi málo mestách, miestna samospráva, zamestnávatelia, zamestnanci plus riaditeľ príslušného úradu. Takýto výbor bude mať zriadený každý jeden úrad, nominovať členov budú reprezentatívne organizácie sociálnych partnerov, to znamená, že odborové zväzy, ZMOS, VÚC-ky a úrady práce.
Cieľom je, aby sa v spolupráci s týmito ľuďmi, ktorí sú priamo zainteresovaní a ktorých sa priamo dotýka rozvoj daného regiónu, aby rozhodovali, ktorým smerom má zmysel podporovať zamestnanosť v danom regióne. Takíto ľudia budú hlavným poradným orgánom pre úrady práce, ktoré budú odporúčať, aké nástroje a v akej miere sa majú použiť. Kým dôjdem k tejto dôležitej veci, ešte niečo poviem.
Tieto výbory fungujú aj dnes a musím povedať, že ja sa ich pravidelne zúčastňujem a je tam veľmi dobre vidieť, keď nám aj zamestnávatelia rozprávajú nielen o dávkach, ale zamestnávatelia nám rozprávajú takisto, že aké školstvo by potrebovali, čiže komunikujú medzi úradom práce, medzi vyššími územnými celkami. To znamená, že niekedy aj to školstvo produkuje takých žiakov, ktorí vôbec, pretože sa mení charakter podnikateľov, ktorí vôbec nie sú potrební, a práve na tejto regionálnej úrovni tým, že stredné školstvo prešlo pod samosprávu, pod vyššie územné celky, práve na tejto regionálnej úrovni už môžeme priamo riešiť tie problémy, ktoré v tom regióne chceme riešiť. A ja si myslím, že práve aj tým, že tú kompetenciu dáme dole, takisto môžeme riešiť aj to, aké nástroje budeme v danom regióne používať.
Výbor pre otázky zamestnanosti bude zverejňovať nielen svoje odporúčania, resp. zamietnutia žiadostí, ale bude aj ich zdôvodňovať. Tu by som chcela povedať, že nebude to nejaký taký výbor, ktorý by ľudia potom, čo počuli od opozície, si predstavili, že zasadne nejaký výbor v nejakej miestnosti, oni sa tam zatvoria, porozprávajú si, poškrtajú, popíšu si a nikto o tom nebude vedieť, čo sa tam udialo. Všetko bude zverejnené na webovej stránke, kde si ľudia budú môcť dva týždne kľudne, kým sa prijme konečné rozhodnutie, pozrieť a môžu namietať, resp. môžu sa ozvať. Čiže to bude transparentné a bude to zverejnené, pretože sa tam bude zverejňovať aj dôvod zamietnutia žiadosti alebo aj dôvod, prečo niekomu bola poskytnutá, poskytnutá takáto pomoc. Čím vlastne bude zabezpečená verejná kontrola, ale aj možnosť ľudí, ako som povedala, dva týždne po zverejnení a zdôvodnení pridelenia alebo nepridelenia príspevku môcť verejne reagovať, resp. vystupovať a oznamovať úradu práce možno aj také skutočnosti, o ktorých úrad práce nemá poznatky, pretože rozhodnutie komisií nebude konečné a bude ho možné meniť, pretože dané odporúčanie ešte schvaľuje vedenie úradu práce. Takže tak. Ja sama som sa spýtala, či je možné, aby sa ten občan mohol odvolať. Tak sa môže odvolať zase na ústredie práce a tak ďalej. Čiže je to taká verejná kontrola toho, čo vlastne, čo vlastne tá daná komisia na tom úrade rozhodne a bude to verejne prístupné. To je pre mňa veľmi dôležité a myslím si, že všetci po tom voláme, pretože keď aj samosprávy zverejňujú svoje rozhodnutia, takisto vidíme, že prinieslo to určite výsledky a prinieslo to aj šetrenie samospráve. Bol to taký dobrý krok a verím tomu, že aj toto bude dobrým krokom.
Príspevky, ktoré sú obligatórneho charakteru sú, vymenujem ktoré: príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb, to sú tie, ktoré vlastne tie komisie budú schvaľovať, pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávy, to je § 52, príspevok na dochádzku za prácou, § 53, príspevok na presťahovanie za prácou, § 53a, príspevok na činnosť pracovného asistenta, § 59, príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov, § 60. V tomto zákone dochádza aj k zrušeniu niektorých príspevkov, ktoré v predchádzajúcom období v praxi boli málo využívané nástroje a v porovnaní s ostatnými nástrojmi tvorili nezanedbateľné percentá, a sú to tieto príspevky: dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce, dávka počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím a príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Ďalšie príspevky, ako sú príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, príspevok na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku a príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti, tieto tri príspevky uvedené sa zjednocujú v jeden, čo zjednodušuje využitie v praxi. Zamestnávateľom je zrozumiteľnejší jeden nástroj ako paleta viacerých nástrojov s malými odchýlkami. A toto skutočne, túto vetu, ktorú som prečítala, mám od zamestnávateľov, ktorí sami povedali, že zjednotením takýchto príspevkov bude to oveľa jednoduchšie, pretože dáme tam všetky tri možnosti a bude to také širokospektrálnejšie, na čo môžeme tento príspevok použiť. A tak sa iba vždycky iba jedna časť dala použiť, čiže tu to zlučujeme, využijeme a použijeme tak, aby to bolo oveľa vo väčšom rozsahu.
V tomto zákone je ešte jedna podstatná zmena, ktorá sa týka úradov práce. A tu nebudem, tu budem súhlasiť s kolegyňou Tomanovou a nebudem súhlasiť s pani podpredsedníčkou, pretože zrejme ten zákon nečítala dôsledne alebo niekto, kto jej to napísal, ten zákon nečítal dôsledne. Je tam zásadná zmena. Je tam zníženie administratívnej náročnosti úradov, a to najmä v súvislosti so zaraďovaním občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Spomeniem úrad práce Humenné, pretože čerpám odtiaľ, odkiaľ pochádzam, a snažím sa s úradom komunikovať vždycky aj pri zákone, aby som si overila v praxi niektoré veci, a poviem, aké k tomu, aké stanovisko mi k tomu úrad napísal. Je veľmi dobré, že pristupuje sa aj k finančnej úspore na úrade. Napr. v roku 2011 sme na úrade vydali cca 17-tisíc rozhodnutí, z toho asi polovica boli rozhodnutia o vyradení - teda boli odosielané poštou. Jedna obálka s rozhodnutím pre opakované doručenie stojí úrad 1,70 eura. Predpokladáme podľa tohto zákona, že oznámenie o zaradení/vyradení bude možné posielať už aj obyčajnou poštou. Naviac v prípade neprevzatia z dôvodu, že adresát je neznámy, boli zasielané doporučené dožiadanky na register obyvateľstva, verejná vyhláška – čím dochádzalo k predlžovaniu lehôt, v mnohých prípadoch občania sa nezdržiavali vôbec v mieste trvalého bydliska alebo prechodného bydliska, a tak ďalej. Čiže ak ten občan neprebral zásielky a mu ich donekonečna posielame, stojí to úrad práce zbytočné peniaze. Pretože ten človek sa má chodiť hlásiť a keďže sa nechodí, tak sme ho stále tou poštou hľadali, hľadali, hľadali a stálo to skutočne nemalé finančné prostriedky, ktoré ako hovoríme, nemusíme využiť na takýto nástroj, ale môžeme ich použiť možno, aj keď to nie sú veľké finančné prostriedky, ale do aktívnej politiky práce, čo znamená, že ide o lacnejšie a rýchlejšie riešenie.
Zmena systému kontaktu uchádzača o zamestnanie s úradom. V praxi to znamená, že na základe individuálneho posudzovania vedomostí, schopností, zručností, individuálneho pracovného potenciálu bude urobená profilácia uchádzačov a sprostredkovatelia budú individuálne pristupovať k aktivácii uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky, vzdelávania a regionálnych projektov. To znamená, že vôbec to nevypadlo zo zákona, že sa nebudeme individuálne nezamestnaným venovať. To tam úplne zostáva a bude sa naďalej s nimi pracovať tak, ako sa pracovalo doteraz.
Pristavím sa ešte pri jednej zmene, nakoľko je to prvé čítanie a tých zmien je, hovorím, v zákone oveľa viac, a to je podpora začatia samostatne zárobkovej činnosti. A tu musím začať interpretáciou, ktorá sa objavila v médiách ako prepočty navrhovanej výšky príspevku pre začínajúcich živnostníkov podľa tohto zákona. Tieto informácie, ktoré boli v médiách, sú skutočne nepravdivé. V skutočnosti nedochádza k veľkým zmenám vo výške príspevku pre začínajúcich živnostníkov. Mierne sa možno zníži podpora v Bratislavskom kraji, čo si myslím, že je úplne opodstatnené, pretože Bratislavský kraj má, má nezamestnanosť veľmi nízku. Ja hovorím, že v Bratislave nepracuje len ten, kto možno sa mu nechce pracovať. Ale nehovorím, sú tu aj ľudia možno, ktorí tú prácu hľadajú. Ale keď sa pozrieme na iné kraje, tam by sme mali pridať, pretože práve hovoríme o tých regionálnych rozdieloch. Ale v okresoch, ktoré majú nižšiu nezamestnanosť, ako je priemer Slovenskej republiky, a v okresoch s nadpriemernou mierou nezamestnanosti dôjde buď k udržaniu, alebo dokonca ešte k navýšeniu podpory živnostníkov oproti terajšiemu stavu.
Nesprávna interpretácia v médiách vychádzala z prepočtov, ktoré boli vykonané z ustanovení § 49 zákona, kde je v odseku 3 ustanovená maximálna výška príspevku. Skutočná výška príspevku, ktorú poskytujú úrady, je však určená vyhláškou č. 44/2004 Z. z. a vždy od vzniku zákona v roku 2004 bola nižšia ako maximálna výška v § 49. Takže korektne povedané, zmeny výšky príspevku v predkladanej novele zákona by mali byť vykonané v porovnaní s § 5 vyhlášky č. 44/2004, nie v porovnaní s odsekom 3 § 49 zákona č. 5/2004. Takže ešte raz poviem, že v okresoch s nadpriemernou mierou nezamestnanosti dôjde buď k udržaniu alebo dokonca ešte k navýšeniu podpory živnostníkom oproti terajšiemu stavu.
Výraznou zmenou u tohto nástroja je, že živnostníci budú dostávať príspevok v dvoch krokoch. Odporúčali nám to OECD, Svetová banka aj Najvyšší kontrolný úrad. Toto je mechanizmus, ktorý sa používa vo väčšine európskych krajín, pretože takýmto spôsobom získame väčšiu kontrolu nad efektívnosťou využívania tohto príspevku. Na začiatku podnikania dáme prvú časť príspevku a po roku, keď budeme môcť skontrolovať, ako ten podnikateľ reálne funguje, doplatíme zvyšok príspevku. Ja môžem povedať, že skutočne, a tu sa pristavím pri tom takom, nepovedala by som, že zneužívaní, ale pri takej tej laxnosti v bývalom období. To znamená, že podnikateľ si zobral príspevok, on skutočne nepracoval, nevyvíjal nijakú činnosť. A poviem taký príklad. U nás máme takého bývalého poslanca Národnej rady, ktorý tuná sedel, pán Hopta, poviem to tak adresne, a ten vydával noviny Úsvit, ktoré vydal raz za rok, dostal príspevok na podnikanie. Samozrejme, že žiadnu inú činnosť nevyvíjal a tie noviny skutočne mali dve strany, nebudem hovoriť už, čo v nich bolo napísané, a na toto dostal od bývalej vlády príspevok. Príspevok na podnikanie. Ten človek v živote, a takto to bežalo u rôznych. Čiže týchto ľudí sme len umelo udržiavali, aby sme ich neviedli v evidencii nezamestnaných, ale nikdy nám nejakú skutočnú hodnotu alebo nejaký, nejakú skutočnú vec v živote nevytvorili títo ľudia a nedostali absolútne pracovné návyky, alebo, alebo jednoducho ich produkt nikdy nebol reálny. Bolo to to, že boli doma, zobrali si príspevok, potom počkali, aby zase mohli o tri roky si zobrať zase príspevok a takto to pokračovalo stále ďalej. Takže nemyslím si, že keď nás na to upozornila aj OECD, aj Svetová banka, aj Najvyšší kontrolný úrad, že by sme takýmto upozorneniam nemali vyjsť v ústrety, a myslím si, že by sme mali skutočne chcieť, aby živnostníci neboli fiktívni, pretože to nič nerieši, že každé tri roky si zoberie príspevok a nič pre túto spoločnosť alebo aj sám pre seba neurobí, žiadnu pracovnú zručnosť, ale mali by sme chcieť, aby títo ľudia skutočne začali pracovať, začali podnikať a začali vytvárať niečo, niečo vlastne aj sami pre seba, pre svoju rodinu a pre celú spoločnosť.
V praxi dochádza, že pre porušenie povinnosti a používanie prostriedkov na iný účel asi v 20 % prípadov k nutnosti vrátiť poskytnutie finančných prostriedkov. Takýmto spôsobom skutočne dôjde k väčšej kontrole a zníženiu rizika zneužívania verejných prostriedkov. Samozrejme, že v tomto zákone je aj mnoho zmien, ktoré prispejú k udržaniu a vytvoreniu nových pracovných miest, ako sú napríklad pilotné projekty, § 50j, príspevok na podporu miestnej a regionálnej zamestnanosti, kde opäť oživujeme takúto možnosť, že, to znamená, že napríklad mestá a obce v čase, v čase, bola tu kritika, že v médiách ešte, lebo som trošku odbočila, v médiách, že sme zrušili protipovodňové, ako že ľudia mohli pracovať na protipovodňových opatreniach. No môžu aj teraz, môžu aj teraz, a to znamená, že obce v čase povodní, snehovej kalamity, nielen povodní, lebo vy ste to nazvali, že povodne, čiže keď bol sneh alebo prišla nejaká iná katastrofa, nemôžu to byť, lebo len povodne. My sme to rozšírili, že v čase povodní, snehovej kalamity, úpravy terénov a rôznych ďalších iných vecí, ktoré mestá, obce potrebujú, zase sme ten obzor rozšírili, aby sme neboli takí, že úzkoprsí, že len keď je voda, tak vtedy budú pracovať, z rôznych ďalších iných činností môžu využiť znevýhodnených uchádzačov, kde úrad práce im uhradí mesačnú výšku príspevku 80 % celkovej ceny zamestnanca.
Ďalším nástrojom, kde opäť podporujeme zamestnanosť, je nástroj § 50, príspevok na podporu udržania pracovných miest, ale aj príspevok na vykonanie absolventskej praxe, § 50d, kedy v minulosti úrady práce poskytovali za dni, v ktorých bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy vo výške 60 % zo mzdy, dokázali sme týmto opatrením, ktoré nakoniec skončilo a myslím, že a teraz neviem, či si to presne pamätám, pani kolegyňa Tomanová mi možno pomôže, ale Braňo Ondruš chcel za bývalej vlády obnoviť tieto práve nápomocné nástroje, ale bývalá vláda, terajšia opozícia to zamietla. Tak my to opäť zavádzame, pretože v bývalých rokoch sme takto dokázali udržať až 30-tisíc pracovných miest.
Verím, že všetky tieto navrhované zmeny prispejú k zvyšovaniu pracovných miest, k efektívnosti, adresnosti a zamedzeniu zneužívania príspevkov nezamestnaným a rovnako prinesú väčšiu komunikáciu úradov práce so samosprávou a zamestnávateľmi, čo je tak isto veľmi dôležité, pretože presne o tom rozprávam, že ak tá komunikácia zlyhá, tak potom aj tie nástroje zlyhávajú, pretože nemôžeme na celé Slovensko použiť rovnaký nástroj, pretože nefunguje to.
Takže preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto zákona naprieč celým politickým spektrom, pretože si myslím, že prinášame také veci, po ktorých volala aj opozícia, aj koalícia. A verím tomu, že tento zákon bude takým skutočne jedným z tých dobrých zákonov, ktorý pomôže naštartovať aktívnu politiku zamestnanosti.
Ďakujem.
Autorizovaný