14. schôdza

Ešte... Pani predsedajúca, prepáčte, ešte ak môžem len upresniť. Bol rozdaný pozmeňujúci návrh, ktorý nemá označenie 2, tento pozmeňujúci návrh sťahujem. Došlo tam k určitej legislatívnej chybe a bol rozdaný druhý pozmeňovací návrh, ktorý má v rohu rímsku dvojku, tak, prosím, tento pozmeňujúci návrh je platný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že dobré vystúpenie, v ktorom v mnohých veciach s tebou môžem len súhlasiť. Áno, hovorím tiež, urobme niečo s tým, aby sme tú zábranu a ochranu nášho vlastníctva aj zákonným spôsobom zabezpečili, lebo aj mne sa dostávajú do uší rôzne hlášky. Teraz napríklad je veľké eldorádo v Rumunsku, kde sa Rumunsko, tá niva tam vykupuje, Dunaja, a ostatné. Takže je to dosť na zváženie.
A ako si povedal, že vlastne to rozdrobenie bráni nákupu. No, platí to, že každé zlo je na niečo dobré, ale myslím si, že takáto situácia nemôže byť donekonečna. My musíme urobiť s tým poriadok, ale aby to malo hlavu a pätu.
No a keď si povedal, že čo sme robili, ak sa opýtajú naši potomkovia, ktorí prídu po nás, keď bolo treba ochrániť tú pôdu, aby sme neboli v nájme vo vlastnom na slovenskej zemi? No tak ja hovorím jediné, ako vy hovoríte všetci tu, že nebola politická vôľa, lebo opozícia neguje koalíciu, koalícia neguje opozíciu a nejde nám o vec. A nejde nám o dobrú vec. Lebo tak ste za 20 rokov vyštrngali, že opozícia nemôže hlasovať s koalíciou! Prečo? A naopak. Prečo? - sa pýtam ja obyčajný človek, poslanec za Obyčajných ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem. Také tri poznámky mám.
Prvá. Nie sme žiadni barbari. Ja som bol súčasťou tiež pravicovej vlády, žiadne barbarstvá sme nerobili. V mojom okolí, v mojom regióne najčudnejšie vyňatia, pán poslanec, boli práve v čase, keď bola prvá Ficova vláda. To dobre viete.
Rozdrobená pôda. Tu s vami súhlasím, že nás zachránila pred výkupom pôdy právnickými osobami, ktorí majú zahraničných vlastníkov, práve to, že oni niektorí nevedia si predstaviť, že aké slížiky máme od čias Márie Terézie. To nás zachránilo, ale zároveň to nám zabránilo aj v tom, aby sme v tom rozhodnom období vedeli vykupovať našincami tú pôdu, lebo borili sa s tými istými problémami. V 90. rokoch tú pôdu ešte mohli vykúpiť naše spoločnosti, naše družstvá, naše spoločnosti, naši roľníci. Mali na to aj kapitál, len tiež sa borili s týmito problémami. Čiže to sceľovanie pôdy skôr či neskôr budeme musieť spraviť. A treba sa pripraviť na to, aby sme nejako vedeli uhrať to predovšetkým našim farmárom.
A po tretie ochrana pôdy. Treba už pánovi ministrovi, na výbore som povedal, že, áno, je to veľmi dôležité. Ale tuto máme ešte jednu úlohu - remízky. Viete, o čom hovorím. Je veľmi dôležité, aby sme pri tomto zákone mysleli aj na to, že zmizli z našich plôch remízky, ktorá je životne dôležitá pre zver. Sceľovali sme pôdy, máme intenzívnu poľnohospodársku výrobu a remízky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja len tak krátko. No, naozaj to zaberanie najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, je to zjavné za tých posledných 20 rokov dozadu, by som to tak povedal, nebudem to hovoriť, kto je na vine alebo jak. My všetci sme na vine tomu, lebo tá Trnavská tabuľa alebo tá Podunajská nížina, kde je vysoko úrodná pôda, aby sa tu stavali logistické centrá, výrobné haly na takejto ploche, no je to veľmi na zváženie. Máme, naozaj, to Slovensko je tak členité, tak fascinujúce, tak aj hovorím, tak v podstate sú tu lokality a je tu pôda, ktorá má nízku bonitu, kde by bolo vhodné, aj tieto firmy aby vznikali a možno aj logistické centrá a výrobné haly, kde by sme zároveň mohli riešiť aj zamestnanosť v chudobných regiónoch a zase na druhej strane chránili by sme si vzácnu pôdu.
Naozaj, myslím si, že naši poľnohospodári, chcem im aj touto cestou poďakovať, ešte stále dokážu vyprodukovať veľmi kvalitné výrobky. Skutočne, ja si myslím, že my sme schopní konkurovať aj svetu. Možno Francúzi a Nemci by ich predávali ako biopotraviny, tie, ktoré ako dopestujú. Myslím si, že to Slovensko ešte stále je dobré, čo sa týka poľnohospodárskej výroby.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, ctení kolegovia, za vaše pripomienky.
Pán kolega Gál, to, že sa správame k pôde ako barbari, neni ani tak z mojej hlavy, ako to, čo mi hovoria zahraniční návštevníci, ktorí vidia, akým spôsobom zastavujeme povedzme Trnavskú tabuľu. Tie logistické centrá, to ktokoľvek na Slovensko príde a vidí, aká je tu pôda a čo tam je postavené, tak povie, že toto sa nedeje v žiadnej civilizovanej krajine, to, čo sme schopní urobiť my. A hneď vedľa toho je opustený poľnohospodársky areál vo veľkosti 6, 8, 10 hektárov, ktorý leží, chátra, je zarastený burinou, neprispôsobiví občania ho rozkrádajú atď.
Čo sa týka rozdrobenosti, samozrejme, že uchránili slovenskú pôdu. Ale ten prechod, to rozhodné obdobie, ktoré bolo tých 10 rokov plus 3 roky, tak sme si vylobovali, sme ho skrátili devízovým zákonom. Skrátil sa devízovým zákonom a nedali sme tam ochranu pred nákupom vo vzťahu k právnickým osobám, a tým sme vlastne skrátili čas pre slovenských farmárov, aby sa mohli ako kapitálovo posilniť, tak mohli investovať do nákupu pôdy. A vieme dobre, že bez pôdy farma stráca hodnotu. Najmä farmy na prežúvavce bez pôdy nemajú žiadnu hodnotu, ak budú odkázaní na pôdu, tak postupne predajú aj tú svoju farmu tomu vlastníkovi pozemku, lebo nebudú schopní od týchto investorov znášať tak vysoké nájomné a za cenu, ktorú musia zaplatiť. Ako sú objemové krmivá, tak sú aj vedľajšie produkty alebo organické hnojivá, ktoré musia skončiť na pôde a ktoré pomáhajú pôde. Ale práve tým, že sme skrátili farmárom čas, neumožnili sme sa im posilniť, neumožnili sme im tú pôdu kupovať v nejakom časovom horizonte, pre ktorý malo práve slúžiť toto prechodné obdobie, tých 10 plus 3 roky, tak to je ten spôsob, prečo to kritizujem.
Pán kolega Kuffa, plne s vami súhlasím, že Slovensko je schopné vyrábať veľmi kvalitné potraviny. Bohužiaľ, tlak obchodných reťazcov na ceny spôsobuje to, že na Slovensku máme veľmi nekvalitné potraviny.

Ďakujem za slovo. Ja skutočne budem len v krátkosti.
Všeličo nám môžete vyčítať, ale to, že sme nemali záujem o ochranu poľnohospodárskej pôdy, nám vyčítať nemôžete. Pretože hneď po nástupe v 2006. roku Ficova vláda jeden z prvých zákonov, ktoré boli prijímané a ktoré som spravodajcovala, bol zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy, kde sme zaviedli aspoň poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy, ktoré dovtedy ani neboli, a stavalo sa na najkvalitnejších pôdach. Takže toto by som skutočne chcela uviesť na pravú mieru, pretože toto je... A to, že sme nič nespravili, pani kolegyňa, ktorá ma tu načala, tak to absolútne nemá pravdu.
Chcela by som len pár poznámok skutočne k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý podal Martin Fecko. V tom prvom bode, kde navrhuje, aby teda štát riešil na náklady štátu, aby sa odstraňovali buriny. Ja si myslím, že treba postupovať v zmysle platného zákona o rastlinno-lekárskej starostlivosti a tam je všetko povedané. Takže tam nevidím žiadny problém, aby sa dodržiaval zákon.
V tom druhom bode, kde navrhuje vložiť vinicu alebo chmeľnicu, takisto je tam platné nariadenie vlády Slovenskej republiky o reštrukturalizácii viníc. Treba ho len dodržiavať, netreba tam nič dopĺňať.
Ten tretí bod, kde sa z 500 metrov štvorcových navrhuje zvýšiť na 5 000, zrušili sa všetky výnimky a ide tu len o to, starostovia obce veľmi dobre vedia, že 500 metrov štvorcových je málo, aby sa ako-tak mohli v obciach rozvíjať, aspoň 5 000 metrov štvorcových. Takže nevidím to tak katastroficky, ako to on vyčlenil.
Vynechal bod, kde chcel zrušiť, aby sa vlastníkom oznamovalo vyhláškou, to teraz už do nového pozmeňováku nedal.
Čo sa týka ďalšieho bodu, kde žiadal vyznačenie v katastri. Pán kolega, ide nový katastrálny zákon, treba to tam upraviť.
Ďalšie body, kde sa hovorí o novej evidencii pozemkov. Podľa zákona 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov každý podnik musí viesť evidenciu a na požiadanie ju predložiť. Takže nevidím, kto to bude na tých pozemkových úradoch ďalej robiť.
A čo sa týka tej premlčacej lehoty, no, myslím si, že keď bude 10 rokov, tak budeme rarita v rámci sveta, nielen v rámci Európy.

Znovu ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, úvodom chcem znovu poďakovať za prerokovanie a schválenie vo výboroch tohto návrhu zákona, ktorý pomôže našim poľnohospodárom aspoň čiastočne pokryť náklady, ktoré majú pri obhospodarovaní poľnohospodárskych pozemkov a pri chove poľnohospodárskych zvierat. Stále ťaživejšia situácia v oblasti dopestovania rastlinných produktov alebo dochovania živočíšnych produktov bude týmto spôsobom v roku 2013 trošku uľahčená.
Ministerstvo bude však aj naďalej hľadať spôsoby, ako dosiahnuť, aby poľnohospodári boli viac konkurencieschopní a tým dosiahli zlepšenie v oblasti uvádzania svojich produktov nielen na domácom trhu, ale aj v zahraničí, čím si vytvoria predpoklady na predchádzanie takým situáciám, ktoré nie je možné v poľnohospodárstve vylúčiť, ako je veľké sucho alebo, naopak, záplavy.
Verím, že po schválení tohto zákona, ktorý ako schéma štátnej pomoci ešte podlieha notifikácii smerom k orgánom Európskej únie, sa finančné prostriedky dostanú čo v najkratšej dobe k tým, ktorí ich potrebujú realizovať na svojich farmách, a prinesú im priestor na realizáciu ďalších krokov na zvýšenie produkcie poľnohospodárskych produktov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že navrhovaná štátna podpora v sektore poľnohospodárskej prvovýroby prispeje k rozvoju poľnohospodárstva Slovenskej republiky, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu vládneho zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 391 z 18. decembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013 (tlač 290) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Všetky výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, tak ako ich majú uvedené v IV. časti spoločnej správy, vrátane odporúčania gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013 schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 107 z 29. januára 2013. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň prajem. Vážené dámy a páni, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán poslanec, som mimoriadne rád, že mám takých silných oponentov, takže bude to debata, myslím, na odbornej úrovni.
Takže čo sa týka samotného zákona. Asi pred mesiacom, keď bol rozhovor o rozpočte, som sa vyjadril, že čo sa týka, červená nafta je úžasný nápad, že treba dať akože naspäť, a dneska tiež hovorím, že samotný nápad, že podporiť červenú naftu je jednička s hviezdičkou. Problém len vidím v tom, že celý systém rozdeľovania alebo finančného objemu, by som povedal, vykonanie tohto nápadu a realizácia, žiaľ, musím povedať, že je medzi trojkou a štvorkou. A to trošku ma to mrzí. Mrzí ma kvôli tomu, lebo má to priamy dopad na rozpočet. Rozprávame sa zhruba o 10 mil. eur. A ak tento zákon prejde v takej forme, som presvedčený, že minie sa účinku. Úplne sa minie účinku, proste rozdiel je 10 mil., nikto nebude spokojný a nepomôže ani poľnohospodárom. A to by som aj konkrétne vysvetlil, že prečo.
Teraz nechcem o tom rozprávať, že červená nafta je vynegociovaná v roku, keď sme vstúpili do EÚ, aj to som už hovoril minule, že je to viac-menej taká tichá, tichý kompenzačný nástroj za daň z pôdy, čo v starých členských krajinách neexistuje. Takže poľnohospodári viac-menej tie prvé roky po vstupe do Európskej únie ani nefrflali, že existuje daň z pôdy, ale proste tá červená nafta, brali tak, že 1 : 1. Potom sa došlo k zníženiu na polovičku, potom na štvrtinu, potom na nulu a teraz sa to vrátilo, ako som povedal, je to strašne pozitívne, ale cítim tam stále trošku taký politický populizmus, čo ma trošku tak mrzí.
Takže poďme konkrétne na vec. Rozprávame sa o číslach. Takže § 3: "Platobná agentúra poskytne dotácie v sume 0,153 eur pre minerálneho oleja, a to najviac do množstva 25,45."
Ešte trochu by som sa pozastavil, že táto problematika má dve roviny. Prvá rovina je objem financií, dotácií a tam, myslím si, že škoda, že tu nesedí pán minister financií, napriek tomu, že pred mesiacom a pol tak úsmevne sa vyjadril, že posnaží sa urobiť maximálne, aby táto suma bola vyššia, ako to vidím, jak úsmev zostal úsmevom, sľuby sľubmi. Takže ja chápem, že problém, nechceme to rozdeliť, tak ale pre znázornenie: 0,15 eura na liter, to je zhruba, keď prerátam na hektáre, samozrejme, to vychádza zhruba na 4 hektáre podpory na, či 4 eurá na hektár. Pre znázornenie: 4 eurá, to je nejak 3 litre nafty. A ešte raz pre znázornenie: 1 hektár, keď poľnohospodári to spracúvavajú, spotrebujú zhruba 100 litrov plus-mínus, nechytajte ma, prosím vás, za slovíčka, 100 litrov nafty. Z tých 100 litrov my ich podporíme zhruba 3 eurami, či 3 litrami, čo je dosť akože mizivé.
A čo je ešte horšie, tie pomery. Všetci vieme, že SAPS ako dotácia na plochu je na úrovni zhruba 170 eur a my dávame zhruba na hektár 4 eurá. Stále si myslím, že to je pomaly ako taký výsmech alebo ešte raz strela do neurčita.
Takže tu by som si dovolil navrhnúť prvú zmenu, a to v § 3 bod 1: vypúšťa sa "v sume 0,153 eura na liter minerálneho oleja" a nahrádza sa sumou "minimálne 0,3 eur na liter minerálneho oleja". Tak bol by som rád, keby sa to nejako zvýšilo. A už sme pri 8 eurách na hektár, keď robíme takú malú matematiku.
Následne je tu bod a), kde sa určuje na 20, maximálne výška spotreby nafty na 20,45 litra na hektár poľnohospodárskej pôdy. Ako som hovoril pred chvíľou, na hektár obrobenia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodár potrebuje plus-mínus 100 litrov. Takže ja by som privítal, keby sme akceptovali aspoň, že podporme celú výrobu alebo celý výrobný proces v rámci pôdy. Takže toto súvisí s mojím ďalším návrhom, kde navrhujem v § bod 3 písmeno, či bod 1 písm. a): vypúšťa sa "25,45 litra na hektár poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej žiadateľom" a nahrádza sa "na úroveň 100 litrov na hektár poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej žiadateľom".
No, a dostali sme sa k bodu, vlastne bod B: 54,30 litra, veľká dobytčia jednotka, tzv. VDJ-čko, to je určité absolútne číslo, nebudem teraz ako zhruba vysvetľovať. Základ by som povedal, že na chov jedného VDJ, to je jedno, či teraz dobytok, to znamená krava, sviňa, hydina, tam sú rôzne rozpočty, zhruba treba jeden hektár poľnohospodárskej pôdy a to sa dá takýmto spôsobom chovať. Takže keď prerátam toto množstvo, vychádza zhruba 8 eur na jedno VDJ.
Pre zaujímavosť, rozprávali sme sa o tom, že toho roku Európska únia nám strihla VDJ-čka, skrátka, poľnohospodári nedostávajú. Hodnota jedného VDJ na tento rok, resp. v celom období SPP by mala byť alebo bola suma na úrovni 140 eur. Takže ten pomer 8 eur a 140 eur takisto je trošku také smiešne. A takisto by som rád zdôraznil, že 8 eur je zhruba kŕmna dávka pre jednu kravu na tri dni. To znamená, že s tými 8 eurami potrebuje vlastne nakŕmenie jednej kravy zhruba tri dni z tých zhruba 365 dní.
Takže tu som si tiež dovolil navrhnúť zvýšenie, a to v znení, že v § 3 bod 1 písm. b) sa vypúšťa "54,30 l/veľká dobytčia jednotka" a nahrádza sa "200 l/veľká dobytčia jednotka".
Zároveň som si toho vedomý, že je tu malá šanca, aby tieto tri opatrenia prešli, predovšetkým to by bolo treba súhlas pána ministra financií, aby ten objem 10 mil. sa zvýšil. A zase ešte na porovnanie. Začali, poľnohospodári začali objemom na tzv. červenú naftu akože podpory zhruba 40 mil. eur, to bolo pred 6-7 rokmi, v súčasnosti, ešte raz hovorím, kvitujem snahu dať, ale je to stále len 10 mil. eur.
Takže keď aj som pragmatický a vychádzal by som zo skúseností, resp. možností, ako rozdeliť tých 10 mil. eur, a to považujem za ďalšie trošku nešťastie, ten spôsob rozdelenia. Keby sme aspoň tie desatiny dotovali alebo podporili len živočíšnu výrobu, už by to hneď vyzeralo trošku ináč a tá suma by bola na úrovni minimálne 30-35 eur na jednu veľkú dobytčiu jednotku. To už je trošku porovnateľné tomu, čo Európska únia nám dáva, resp. máme možnosť... (Kýchnutie v sále a reakcia rečníka.) Na zdravie. ... máme možnosť podporiť dojnice na úrovni 63 eur. Takže 63 a 30 eur, už by to mohlo byť také niečo, že, áno, to už je trošku citeľné, aby sme mohli úplne jasne deklarovať, že, áno, táto vláda, ministerstvo pôdohospodárstva, chce podporiť živočíšnu výboru. Lebo neni tajomstvom, že aj napriek tomu, že bolo možno storočné katastrofálne sucho v roku 2012, ale čo sa týka komodít na ornej pôde, myslím, kukurica, obilie, pšenica, plus-mínus vyšlo. Poľnohospodári, ktorí nemali živočíšnu výrobu. resp. sady a iné, mali len poľnohospodársku pôdu, tak aj napriek tomu ťažkému roku nie sú v strate. Lebo jednoducho tie ceny komodít tak sa zvýšili a zvýšené ceny komodít zase, samozrejme, len postihli živočíšnu výboru, lebo tam sa zarátavajú ceny trhové, takže zvýšili sa vstupy, zvýšil sa náklad na kŕmny deň, na kŕmne dávky. Takže keby táto podpora bola orientovaná smerom k živočíšnej výrobe a nerozdeľoval by sa tak zhruba že 9 mil. eur na ornú pôdu a zhruba milión eur na VDJ-čka, čo je na úrovni nejakých 250-270-tisíc, na Slovensku teraz tiež nemám úplne v hlave toto číslo. Ale keby sa sústredila pomoc len na živočíšnu výrobu, to by som vedel v plnej miere aspoň podporiť tento zákon.
Takže dovolil som si preto navrhnúť bod 4 a tu som trošku nakombinoval, že keby predsa len pán minister financií uvoľnil ešte ďalších 10 mil. eur, to by bolo 20, tak by sme vedeli úplne vážne a silne podporiť živočíšnu výrobu, chov hovädzieho dobytka, chov ostatných zvierat.
Takže v § 3 bod 1 písm. a) vypúšťa sa "24,45 l/ha poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej žiadateľom", následne sa písmeno b) zmení, vypúšťa sa "54,30 l/veľká dobytčia jednotka v chove žiadateľa" a nahrádza sa "580 l/veľká dobytčia jednotka v chove žiadateľa".
Myslím, že to by bola celkom slušná a dôstojná pomoc oproti tomu, že toho roku padli tzv. VDJ-čka.
No a zároveň ešte jednu myšlienku. Nejak som zameškal sa prihlásiť do rozpravy v predošlom bode, ale jednoducho mi nedá povedať si zásadnú vec, tak využijem, zneužijem túto situáciu a jednu takú zásadnú myšlienku. Že myslím si, že bolo tu spomínané Maďarsko, čo sa týka ochrany pôdy. Myslím, že veľmi dobrý príklad. A nehovoriac o tom, že naša strana má afinitu k tej časti, ale myslím si, že najlepšie alebo najviac prepracovaný politický systém je vo Francúzsku, kde fakt chráni malých výrobcov, domácich výrobcov. Som o tom presvedčený, že myšlienka alebo doktrína nakupovať pôdu domácimi poľnohospodármi proste počas 20 rokov, to bola jedna z tých scestných myšlienok. Žiadny poctivý poľnohospodár, ktorý obrába pôdu, popritom ešte chová nejaký dobytok, nemá finančné zdroje na to, aby skupoval ornú pôdu. Finančné zdroje majú veľké investičné skupiny, či už domáce, alebo zahraničné, alebo špekulanti a to, hovorím, nechcem nikoho urážať. Ale klasický poľnohospodár, ktorý žije len z poľnohospodárskej prvovýroby, jednoducho nemá na to. A tu, hovorím, je príklad vlastne Francúzska, lebo keby aj na to mal, zoberie hocijaký úver, ale voľné peniaze vloží do poľnohospodárskej pôdy, nezostanú mu peniaze na investíciu do inovácií. Jediný alebo zázračný, by som povedal, zázračný liek cudzích cudzincov, Dánov, tých, ktorí prišli na Slovensko, že investujú, vážení. Oni, keď príde nová technológia, sú schopní v priebehu troch až piatich rokov vyhodiť technológiu, ktorú namontovali vtedy. Tak povedzme si alebo pozrime sa na našich poľnohospodárov, či už družstevníkov a súkromne hospodáriacich roľníkov, pracujú starými strojmi, starými technológiami. Jednoducho nedokážeme uspieť v tej konkurencii dnešného sveta, kedy technológie, vyslovene veľkochovy, či už dobytok, svine, hydina, to je jedno, ide na kvalitu a efektivitu technológií. A akonáhle niekto z poľnohospodárov začne kupovať pôdu alebo zainvestuje do kúpy pôdy, nezostanú mu peniaze na investície, nedokáže to uhrádzať. Ale Francúzi na to prišli. Tam tiež 80 % poľnohospodárov, ale malých farmárov, farmárči na prenajatej pôde. Tam existuje štátna doktrína, štátny systém na báze regiónov, samozrejme, prizvané sú aj komory, ktoré jako rozhodujú o tom, že kto môže hospodáriť na pôde a v danom regióne, čo aká je priorita. A to treba rozdeliť, hospodárenie na pôde a vlastníctvo k pôde. Tam tento systém jednoducho vlastníctvo neobmedzuje, tam tá pôda sa môže kupovať a predávať ľubovoľne a nesúvisí to obhospodarovaním. Dokonca idú aj na tú úroveň, že v daných lokalitách je určená najvyššia a najnižšia úroveň prenájmu pôdy, aby nemohlo špekulatívnym spôsobom dôjsť k tomu, že nejakého malého farmára vysáčkujú alebo zoberú mu akože prácu.
A musím povedať, že minulý rok maďarská vláda napriek tomu, že mám určité obavy o správnosti o politike, čo sa týka poľnohospodárskej politiky, tento systém prevzala a previedla. A to je jediný možný nástroj v boji za to, aby zahraniční investori neskúpili, hoc aj skúpia, alebo nezneužívali slovenskú poľnohospodársku pôdu. A rád by som doporučil, alebo myslím si, že táto by mala byť cesta. To, že teraz nútiť alebo podporovať poľnohospodára, že kupujte si pôdu, to si kopeme vlastnú jamu. Respektíve hovorím, kupovať si môžu takí, čo majú peniaze, ale nevyrobené z poľnohospodárstva, prípadne česť výnimkám.
Takže, vážený pán minister, pán kolega, ďakujem, že ste ma vypočuli.

Ďakujem veľmi pekne. Ja mám takú malú poznámočku, že ja som tiež teda z tých, čo si myslím, že je to v poriadku s tou podporou tej červenej nafty. Len potom keď už to bude, dajme, prosím vás, pozor, lebo ja som minule bol na jednom takom hospodárskom dvore a v pet fľašiach mali takú naftu. A ja sa ho pýtam, že čo to robí. No že keď dáš červenú na slnko, tak je z nej normálna. Čiže to je proste vec, ktorú, samozrejme, nebola by to Slovač, keby to nevyužila. Takže keď neviem, jak sa to robí alebo nerobí, ale naozaj nech pomáha tá nafta tam, kde má pomáhať, aby nakoniec sa v tých pet fľašiach tej nafty proste farebne nemenilo strašne veľa. To som chcel len upozorniť. Ďakujem.