14. schôdza

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 22. januára 2013 určil za spravodajcu k návrhom poslancov Národnej rady Miroslava Kadúca a Igora Matoviča na vydanie Ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona aj zmeny zákona boli doručené poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční ich prvé čítanie, a konštatujem, že oba návrhy spĺňajú po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Dôvodové správy obsahujú náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Z pripojených doložiek zlučiteľnosti návrhu, návrhov právnych predpisov s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená ani v jednom, ani v druhom prípade v práve Európskej únie a že je obsiahnutá, nie je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie. Zo znenia návrhov ústavného zákona aj novely zákona je zrejmý ich účel. Navrhovatelia predkladajú návrh i s cieľom zaviesť alternatívny ústavný mechanizmus vymenovania osoby do funkcie generálneho prokurátora, sudcu, predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento mechanizmus by sa spustil v prípade, ak by nedošlo k vymenovaniu osoby do funkcie alebo k oznámeniu prezidenta o nevymenovaní v stanovenej lehote.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku na tom, že uvedený návrh ústavného zákona aj uvedený návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 153/2001 Z. z. prerokovala v druhom čítaní.
V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady z 11. januára číslo 354 a v zmysle jeho rozhodnutia číslo 355 z toho istého dátumu, navrhujem aby návrh ústavného zákona aj návrh zákona naň nadväzujúci prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor v oboch prípadoch navrhujem ústavnoprávny výbor a navrhujem, resp. odporúčam, aby výbory predmetné návrhy aj ústavného zákona, aj zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor, aby ich prerokoval do 32 dní od prerokovania obidvoch návrhov v Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda tu nie je, takže, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu k obidvom bodom. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, už nadviažem na to, čo vlastne už kolega Miro Kadúc povedal v úvodnej reči predkladateľa, kedy povedal niečo v tom duchu, že existuje legitímne očakávanie, že pán prezident bude konať v takýchto situáciách, aká na Slovensku nastala a ja si teda z tohto dôvodu kladiem nieže otázku, v podstate hovorím, že máme dve možnosti. Môžeme legitímne očakávať, že budeme mať seriózneho prezidenta, alebo túto naivnú vieru opustíme a zabezpečíme zákonom, aby keď v prípade, že seriózneho prezidenta nemáme, aby zákon zabezpečil, že prezident musí do určitého termínu konať.
Ako ste si všimli, tak opozícia sa v podstate v tejto veci rozdelila na také dva tábory. Jedna skupina si povedala, že správny krok je prezidenta obžalovať a hnať ho na hranicu, hoci opozícia veľmi dobre vie, že jednoducho nemá k tomu hlasy. A druhá skupina, k nej by som zaradil predkladateľa aj mňa, sme si povedali, že poďme úprimne riešiť problém a nepoďme robiť divadlo. Poďme opravovať chybu, ktorú pravdepodobne v ústave máme, ktorá umožňuje to, aby viac jako rok, rok a pol prezident nekonal a vlastne takýmto spôsobom predlžoval agóniu v spoločnosti, traumatizoval a stresoval verejnosť. Keď sa na to pozrieme trošku z helikoptéry alebo z pohľadu obyčajných ľudí na nás, ktorí v tejto sále konáme, a na to čo sa okolo voľby generálneho prokuratúra za posledné dva roky a tri mesiace deje, tak je to, tak ako sa vyjadrila bývalá premiérka Slovenskej republiky, jedna veľká fraška z každej strany. Aj zo strany vtedajšej vládnej moci a vtedajších vládnych poslancov, aj zo strany dnešnej vládnej moci a dnešnej opozície, jednoducho všetci máme v tom svoj podiel viny. Spôsob, akým sa znásilňovala demokracia a hľadal mechanizmus na to, aby bol zvolený ten správny kandidát bol vyslovene nedôstojný, nedôstojný Národnej rady a podľa mňa, opakujem ešte raz, bolo to znásilňovanie demokracie. Aj keď uznávam a Ústavný súd to takisto uznal, že JUDr. Čentéš bol legitímne zvolený za kandidáta na generálneho prokurátora, napriek tomu sa mi všetko, čo tomu predchádzalo, nezdalo v súlade s takými nepísanými pravidlami demokracie. Možno beriem argument aj teda niektorých poslancov, ktorí hovoria, že bolo to preto, lebo sme sa takýmto spôsobom práve bránili možno nedemokratickým tlakom, možno nejakej hrozbe úplatkárstva alebo niečoho podobného, bránili tlakom ľudí, ktorí chceli ovládnuť kandidatúru možno na svoj obraz. Bohužiaľ, a zároveň jedným dychom chcem dodať to, že si myslím, že práve to, čo tu vidíme toho, tie dva roky a tri mesiace, tento doslova politický boj o funkciu generálneho prokurátora, je dôsledok toho, že Slovensko 23 rokov po revolúcii trpí tým, čo sme komunizmu najviac vyčítali. Trpí tým, že je správna knižka tej správnej politickej strany rozhoduje, a nie to, kto je najlepší a kto má najlepšie predpoklady zastávať funkciu.
Naozaj, keď sa jedni aj druhí zamyslíme, či opozícia, alebo koalícia, či jedni, alebo druhí poslanci, tak nerobíme nič iné, iba je to boj o spolitizovanie v podstate generálnej prokuratúry. Lebo ak by dnes vládla súčasná opozícia, tak by tu ste zvádzali rovnaký súboj zase vy poslanci SMER-u za svojho nominanta a rovnako by ste možno sa snažili tam presadiť toho svojho. Ja som hlboko presvedčený, že Slovensko 23 rokov po revolúcii si konečne zaslúži dobu, kedy politické nominácie na takto dôležitých postoch odložíme bokom. Kedy generálneho prokurátora, nebude voliť politická reprezentácia, ale možno iba odborná verejnosť, kde ľudia, ktorí najlepšie poznajú parametre na dobrého generálneho prokurátora, tí ho budú voliť a nie politici, ktorých podľa mňa absolútna väčšina má kopu za ušami, a takýmto spôsobom si na tento post chcú dosadiť človeka a teraz nehovorím o jedných, o druhých, o všetkých si tam chcú dosadiť človeka, ktorí ich jednoducho v tej správnej chvíli nezradí. Bohužiaľ, takéto politizovanie kontrolnej zložky štátu nastáva aj v polícii, aj na súdoch, aj teda v tomto prípade, vidíme sami, na prokuratúre.
Celá kauza okolo doktora Čentéša, voľby kandidáta na generálneho prokurátora a vymenovania generálneho prokurátora je preto podľa mňa jednoznačným, rukolapným a najlepším dôkazom toho, že Slovensko trpí rakovinou politických nominácií. Rakovinou, ktorá náš systém rozožiera. Systém, kedy si politici dosadzujú spriaznené duše na prokuratúru, políciu, súdy, je chorý. Politici musia žiť neustále v strachu, že nikto ich neprikryje na prokuratúre, že nikto ich neprikryje na polícii ani na súdoch. My, bohužiaľ, takýto systém nevytvárame a nič pre to nerobíme, aby to takto fungovalo. Viem, bolo by to menej príjemné byť potom asi politikom, bolo by to menej komfortné, lebo by sme nevedeli, z ktorej strany kto udrie a z ktorej strany nás kto sleduje. Ale myslím si, že vtedy by výkon politiky bol z našej strany trošku úprimnejší a nebolo by to o výhodách s politikou spojenými.
V tejto súvislosti si dovolím ale aj na jeden fakt a takú, by som povedal, neúprimnosť opozičných strán. 8. februára, čo teda neviem, dnes sa mi zdá, že je piateho, keď si dobre pamätám, čiže za tri dni to bude rok, podpredseda parlamentu Hort vtedy predložil Národnej rade uznesenie, ktoré mohlo pána prezidenta vyzvať, verejne vyzvať uznesením Národnej rady, aby konal, plnil si svoje povinnosti a vymenoval zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora a vtedy skupina poslancov z KDH okolo pána vtedajšieho predsedu Národnej rady pána predsedu Hrušovského, boli to konkrétne poslanci: Abrhan, Hrušovský, Stanko, Kvasnička, Přidal, Marcinčin, Radošovský. Títo páni sa zdržali. A týmto dosiahli to, že Národná rada neprijala uznesenie, ktoré mohlo takýmto verejným spôsobom vyzvať pána prezidenta na to, aby konal a kandidáta legálne a legitímne zvoleného kandidáta Národnou radou vymenoval do funkcie. Čiže ešte raz vtedy opozičné strany ktorí boli, teda vtedy koaličné, disponovali väčšinou v parlamente a bez problémov mali hlasy na to aby odhlasovali uznesenie, ktoré by vyzvalo verejne z pozície Národnej rady pána prezidenta, aby konal. Vtedy, kedy koaličné strany - dnešné opozičné strany mali väčšinu, svoju väčšinu nevyužili, 6 ľudí z KDH, vtedajších koaličných poslancov zradilo, keď to takto môžem nazvať. Nevyužili svoju väčšinu v pléne a neschválili uznesenie, ktoré schváliť mohli. Dnes, kedy svojou väčšinou alebo väčšinou na obžalobu prezidenta nedisponujú, dnes zrazu už aj všetci, aj pán Hrušovský sa podpisujú pod obžalobu prezidenta a chcú teda rozhodnúť a búšia tu teda na poplach a chcú svojimi hlasmi rozhodnúť o obžalobe prezidenta. Keď chceme iný dôkaz farizejstva, myslím si, že zbytočne netreba ďaleko chodiť a tento je úplne nádherný, 8. 2., kedy vtedajšia koalícia disponovala väčšinou, svoju väčšinu nevyužila na to, aby prijala uznesenie a vyzvala prezidenta, dnes kedy opozičné strany nedisponujú dostatočným počtom hlasov, v tomto prípade ústavným počtom hlasov, dnes sú zrazu hrdinovia a bojujú a chcú a predkladajú obžalobu. Jednoducho toto je farizejstvo na druhú a je mi ľúto, že tu ľudia z KDH a tí, ktorí takýmto spôsobom hlasovali alebo nehlasovali pred rokom, že tu dnes nesedia. Aj toto je pre mňa jeden z dôvodov, prečo som sa pod obžalobu konkrétnu nepridal, lebo jednoducho nechcem robiť alibi a kryť chrbát ľuďom, ktorí sa takto farizejsky v politike správajú.
Ak sa vrátim k tomuto návrhu, ktorý tu predložila, ktorí sme tu predložili s Mirom Kadúcom, je veľmi jednoduchý a mrzí ma, že pravdepodobne neprejde, lebo teda počul som také vyjadrenia, ale myslím si, že Slovensko si naozaj v tejto ťažkej dobe zaslúži, aby sme ho netraumatizovali, nestresovali. A keď vieme, že tak či tak je kandidát na generálneho prokurátora politická figúrka, nebojím sa to povedať, je, lebo jednoducho väčšina v pléne rozhoduje, tak nenechávajme zase zároveň prezidentovi, ktorý môže byť z druhého nejakého tábora inak zmýšľajúceho politicky, priestor na vlastnú úvahu, niekoľkoročnú úvahu, či niekoho vymenuje, alebo nevymenuje. Komu to pomáha? Ľuďom to na Slovensku určite nepomáha, zbytočne tu je téma, ktorou súčasná vládna moc nabíja kaliber opozície, aby opozícia mohla vyskakovať 3 metre 30 a predkladať obžaloby prezidenta. Nepomáha to ani opozícii dnešnej. Jednoducho nikomu to na Slovensku nepomáha. Vidíme, že v tejto veci pravdepodobne je slabé miesto ústavy. Dali sme, aj Ústavný súd kandidoval, že prezident má slobodnú vôľu sa rozhodovať, môže posudzovať dôvody, nech posudzuje, ale povedzme: "60 dní, OK, pán prezident," alebo dajme 90, to je jedno, ale dajme tam nejakú dobu.
Dajme mu, prezidentovi, priestor, nerobme z neho figúrku, ktorá by bola nesvojprávna a bude iba podpisovať nejaký papier. Dajme mu priestor na jeho vlastnú úvahu, teda keď ju chce mať a keď to považujeme za správne, ale určime dobu, kedy sa rozhodnúť má. A keď sa dovtedy nerozhodne, tak považujeme kandidáta automaticky zvoleného. Toto nie je ustanovenie, ktorým by sme prezidentovi brali nejakú právomoc. Brali by sme týmto iba prezidentovi právomoc svojvoľne donekonečna naťahovať dobu, čo asi nie je správne. A keď dnes predkladáme tento návrh zákona, tak tento návrh zákona už nepomôže nám. Je dosť možné, že Ústavný súd rozhodne tak, že všetko v poriadku, a vy si zvolíte svojho vlastného kandidáta na prezidenta. Ja viem, že súčasný prezident sa vyjadril pred voľbami či po voľbách 2010 tuším, či kedy to bolo, alebo pred prezidentskými voľbami, že sa cíti akoby členom SMER-u. Ok, jednoducho takto sú karty rozdané, je to váš človek. Ale teraz nejde o Ivana Gašparoviča. Keď ste si všimli, nehovorím tu o mojej osobnej skúsenosti s klamstvami pána prezidenta, ale hovorím o princípe, hovorím o funkcii a hovorím o právomociach, ktoré sú spojené s akýmkoľvek prezidentom, ktorý na Slovensku v budúcnosti bude. Či to bude váš, náš alebo akýkoľvek, zelený, modrý, fialový, bordový, vždy by sme mali trošičku dať mu tie právomoci, nech sa rozhodne, ale odtiaľ potiaľ. Dať mu termín. Pán prezident, uplynula ti doba. 60 dní uplynulo, nebol si oznámiť ani dôvody, prečo nevymenuješ, nebol si schopný ani povedať, že vymenuješ, v tom prípade automaticky kandidát, ktorého Národná rada zvolila, je automaticky zvolený. Hovoríme a veľakrát to tu zaznieva, že sme parlamentná demokracia. Tak nerobme zo seba tajtrlíkov, ktorí sa budú doprosovať roky prezidentovi, aby vymenoval a rešpektoval kandidáta, ktorého legitímne Národná rada zvolila, a teraz nejde o Čenteša, aj akéhokoľvek, aj toho, ktorého si možno zvolíte vy. Keď sme raz parlamentná demokracia, tak hrajme aspoň jedna k jednej s pánom prezidentom akýmkoľvek, červeným, modrým, ako som povedal, je to úplne jedno s akým, ale vyžadujme si, aby tá vzájomná komunikácia mala nejaké pravidlá a nejaké mantinely. Súčasný stav, kedy prezident donekonečna môže traumatizovať spoločnosť a znepríjemňovať život ľuďom na Slovensku, nie je zdravý, nie je podľa mňa v súlade s parlamentnou demokraciou, a preto predkladáme návrh zákona, ktorý jemným citlivým spôsobom problém rieši. Neberieme právomoci, iba dávame termín dokedy pán prezident sa môže láskavo rozhodnúť. Viem, že je to možno naivné, napriek tomu vás z tohto miesta prosím o podporu.
Myslím si, že ak odložíme politikárčenie v tomto prípade bokom, tak si myslím, že by ste tento návrh boli schopní podporiť, lebo je to dobrý návrh v prospech dobrej veci. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani podpredsedníčka. No, vzniká celkom zaujímavá situácia, možno z nej dačo vyťažím, ale úplne s tým najlepším úmyslom.
Možno sa patrí podporiť to, o čom rozprával tu môj oddielový kolega Igor Matovič, ale okrem toho, že poviem, prečo to viem podporiť, tak chcem povedať najprv na úvod to, že jednoducho ja patrím do tej druhej skupiny, do skupiny, ktorá cítila hlas svedomia a bez ohľadu na to, aby som sa zamýšľal nad nejakým politikárčením, vyhodnotiac to, čo sa udialo okolo voľby prokurátora, a považujúc to za kardinálnu vec doby, som sa k obžalobe pridal. Takže zdanlivo v tejto fáze by sa dalo povedať, že s tým mojím oddielovým kolegom pánom Matovičom ako keby sme nešli jednotným smerom, ale práve chytiac sa toho, čo povedal na záver a zdôrazniac, že je veľmi potrebné, aby sme vedeli v tomto parlamente viesť konštruktívne diskusie o tom, čo ozaj je potrebné urobiť, zdá sa mi, že Igor Matovič predviedol práve veľmi elegantný príklad toho, že treba hľadať nie šarvátky a pripomienky čohosi, čo bolo a čo sa už nedá odstať, ale že treba hľadať konštruktívny spôsob, ako navrhnúť systémové riešenia. Riešenia, ktoré vyťažia z chýb, z ktorým by sme sa mali poučiť a ukážu to, čím by sme sa mali uberať v budúcnosti. Takže oceňujem ako človek, takpovediac z opačného vnútroklubového brehu, človek, ktorý to cítil trocha inakšie, ako povedal kolega Matovič. Jeho konštruktívny prístup a myslím si, že toto je jedna z ukážok toho, akoby sme sa mali v parlamente správať v záujme budúcnosti, ktorú by sme mali vložiť do dobrých zákonov.
Myslím, že toto, čo predložil pán Kadúc a pán Matovič, je jeden z dobrých zákonov a politikárčenie by som tam nehľadal. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 336 z 27. novembra 2012 požiadala ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky predložiť správu o tom, aké opatrenia prijalo ministerstvo pre objasnenie situácie po páde diaľničného mosta v Kurimanoch a akým spôsobom prebieha vyšetrovanie v rámci rezortu.
Nešťastie, ktoré sa stalo dňa 2. novembra 2012 pri výstavbe objektu č. 206 - most na diaľnici nad bezmenným potokom v kilometri 5,438 diaľničného úseku D1 Jánovce - Jablonov, I. úsek, ešte nie je vyšetrené. Počas betónovania tohto mosta č. 206 sa zrútila dočasná podporná konštrukcia. Nešťastie si vyžiadalo 4 ľudské životy a 9 pracovníkov bolo zranených. V súčasnosti stále prebieha vyšetrovanie a v jeho priebehu nemáme, ani nemôžeme mať podrobné informácie až do doby jeho ukončenia. Preto zatiaľ nie je možné definitívne určiť, čo bolo skutočnou príčinou tejto katastrofy. Avšak v súčinnosti s Národnou diaľničnou spoločnosťou bolo prijatých viacero preventívnych opatrení.
Na pokyn ministra dopravy bol ešte v ten istý deň o 19.00 hodine vydaný pokyn na zastavenie všetkých stavebných prác na celej stavbe až do odvolania. Stavebný dozor zápisom v stavebnom denníku toto rozhodnutie potvrdil dňa 4. 11. 2012. Dňa 9. 11. 2012 predložil zhotoviteľ technologický postup na odstránenie následkov havárie mosta. Predkladané technologické postupy boli odkonzultované s Národnou diaľničnou spoločnosťou a odsúhlasené vyšetrovateľom.
Dňa 13. 11. sa podľa odsúhlaseného technologického postupu uskutočnil neúspešný odstrel časti podpornej konštrukcie, ktorá ohrozovala bezpečnosť nasledujúcich prác. Po neúspešnom odstrele bol vyhotovený doplnok k pôvodnému technologickému postupu a po následnom odsúhlasení všetkých kompetentných orgánov a inštitúcií a pod dohľadom vyšetrovateľa bol dňa 15. 11. 2012 uskutočnený úspešný riadený odstrel zvyšku dočasnej podpornej konštrukcie. Priestor bol rozdelený podľa na tri pásma podľa vzťahu k vyšetrovaniu, pričom časť priestoru, na ktorú dopadli pri havárii zvyšky mostnej konštrukcie a podpernej konštrukcie, je podriadená zvláštnemu režimu pod dohľadom vyšetrovateľa. Dňa 27. 11. 2012 bol odsúhlasený technologický postup na odstránenie sutín z následkov havárie a 29. 11. sa začala realizácia odstraňovania sutín za pomoci ťažkej stavebnej techniky. Práce sa vykonávajú za neustáleho informovania a konzultácii s vyšetrovateľom a so súdnym znalcom, ktorý následne priebežne určil ďalší postup prác. Práce prebiehajú bez komplikácií. Predpokladaný termín ukončenie odstránenie sutín pri priaznivých klimatických podmienkach je začiatok februára 2013. Stavebný dozor a projektový manažér zhotoviteľa sú v neustálom kontakte s vyšetrovateľom. Všetky úkony na mieste havárie sú konzultované a odsúhlasované vyšetrovateľom. Vyšetrovateľ dostáva dokumentáciu a doklady potrebné pre zisťovanie príčin havárie. Odstraňovanie všetkých sutín a manipulácia s oceľovou podpornou konštrukciou je povolená iba s jeho súhlasom. Následne sa odstránené sutiny ukladajú podľa pokynov vyšetrovateľa na vyhradenom oplotenom mieste stráženom strážnou službou. Z priebehu prác na odstraňovanie následkov havárie je vyhotovená fotodokumentácia a videozáznam. Priestor je monitorovaný kamerovým systémom, ktorý nainštaloval opäť vyšetrovateľ. Zhotoviteľ vytvoril špeciálne skladové plochy na uskladnenie materiálu z havarovaného objektu. Obmedzenie pracovnej doby je limitované klimatickými podmienkami, a to najmä na čas, kedy je denné svetlo.
Na pokyn ministra dopravy Národná diaľničná spoločnosť preverila všetky rozostavané mostné konštrukcie aj bezpečnosť práce na diaľničných stavbách. Rovnako minister rozhodol, že na všetky dočasné podperné a podporné konštrukcie, ktoré môžu stratou svojej stability ohroziť život a zdravie pri práci, budú zhotovitelia predkladať aj nezávislý statický posudok od autorizovaného odborníka. Okrem úsekov na diaľnici D1 Jánovce - Jablonov bolo skontrolovaných aj 28 mostov na stavbe diaľnice D1 Dubná Skala - Turany a 15 mostov na stavbe diaľnice D1 Fričovce - Svinia. Národná diaľničná spoločnosť preverila používanie podpornej konštrukcie od spoločnosti Skruže Weise SK na všetkých stavbách vo svojej kompetencii. Ministerstvo dalo preveriť používanie predmetných podporných konštrukcií na všetkých stavbách realizovaných v rezorte dopravy. Uvedená podporná konštrukcia sa na preverených stavbách nepoužíva. Vzhľadom ku kolapsu podpornej skruže na moste č. 206 stavby D1 Jánovce - Jablonov, I. úsek, bolo zakázané použitie skruží od spoločnosti Weise na všetkých stavbách v rezorte Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Národná diaľničná spoločnosť nariadila na základe pokynu ministra spracovať oponentské statické posudky pre všetky podperné systémy pre 5 mostov, pre všetky dočasné konštrukcie vyžadujúce statický výpočet a pre konštrukcie, ktoré môžu stratou svojej stability ohroziť život a zdravie pri práci. Národná diaľničná spoločnosť žiada vypracovať nezávislé odborné posúdenie takýchto konštrukcií, ktoré bude doložené pred ich realizáciou alebo použitím.
Dňa 8. 11. 2012 bol zvolaný mimoriadny kontrolný deň stavby, kde Národná diaľničná spoločnosť požiadala zhotoviteľa o okamžité vykonanie auditu systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a kvality oplotenia časti staveniska. Všetci pracovníci, zhotovitelia absolvovali opakované preškolenie BOZP. V Národnej diaľničnej spoločnosti sa systém vzdelávania školenia BOZP vykonáva vstupnými školeniami pred začatím prác a opakovane v stanovených termínoch podľa platenej legislatívy. NDS zabezpečila dňa 11. 12. 2012 preškolenie koordinátorov bezpečnosti na všetkých stavbách. Národná diaľničná spoločnosť bude požadovať dôsledné dodržania všetkých ustanoveniach zmluvy so zvýšenou pozornosťou na úlohy vyplývajúce práve z BOZP.
Dňa 6. 12. boli obnovené práce na diaľničnom úseku s výnimkou objektu 206. V súčasnom období sa pracuje na určení časového dopadu na lehotu dokončenia výstavby celého diela. Tento je závislý od priebehu v súčasnosti realizovaného procesu odstraňovania sutín na stavebnom objekte č. 206 a pasportizácie časti diela, na ktorých bola prerušená výstavba. Predpokladané predĺženie lehoty výstavby z titulu havárie podpernej skruže je z hľadiska zmluvných podmienok na strane zhotoviteľa diela. Zhotoviteľ vykoná všetky práce súvisiace s demontážou havarovanej podpernej konštrukcie a jej odvozom na určené miesto podľa schváleného technologického postupu tak, aby priestor objektu mostu č. 206 bol prístupný pre práce a expertízy a následne pre stavebnú činnosť, ktorej termín závisí od povolenia vyšetrovateľa. Nad rámec dohľadu stavebného dozoru prebiehajúce stavebné práce prebiehajú pod dohľadom hlavného inžiniera stavby, resp. jeho povereného zástupcu v rozsahu minimálne dvakrát týždenne osobnou obhliadkou. Pred vykonaním prác je zhotoviteľ povinný predkladať stavebnému dozoru detailný harmonogram prác a technologické postupy.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. januára 2013 č. 320 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o správe rokoval 29. januára 2013 a uznesením č. 109 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o opatreniach Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pre objasnenie situácie po páde diaľničného mosta v Kurimanoch.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu podať správu o výsledku prerokovania správy o opatreniach ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pre objasnenie situácie po páde diaľničného mosta v Kurimanoch vrátane návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré tvorí prílohu tejto správy.
Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne a kolegovia, keď sme sa 2. novembra minulého roku dozvedeli z médií, že sa v Kurimanoch na moste stala táto tragédia a že zahynuli ľudia a ďalší boli zranení, všetci sme zhrození.
Dovoľte mi hneď na úvod povedať a vyjadriť hlbokú sústrasť príbuzným a pozostalým po týchto obetiach, pretože sme na pôde Národnej rady a určite si to títo príbuzní a pozostalí zaslúžia.
Ale keďže sme na pôde Národnej rady, na pôde volených zástupcov ľudu sme tu poslancami Národnej rady a pán minister je ministrom vlády Slovenskej republiky, nedá mi, aby som túto obrovskú tragédiu, ktorá na tomto type stavieb sa na Slovensku, ani v bývalom Československu ešte nestala, aby som nedal ju do tejto politickej roviny.
Vážený pán minister, po takejto obrovskej tragédii všade vo svete, ale aj na Slovensku je bežné a štandardné, že minister zodpovedný za príslušný rezort po zabezpečení nevyhnutných úkonov, ktoré majú zabezpečiť bezpečnosť, vyvodzuje politickú zodpovednosť a tou politickou zodpovednosťou za túto obrovskú tragédiu, malo byť vo vašom prípade odstúpenie z funkcie. Vôbec pritom nezáleží na tom, kde ste v čase tragédie bol alebo kde ste boli ďalšie dva dni. To je parciálna záležitosť. Naozaj po svojom návrate na Slovensko ste mali vyvodiť politickú zodpovednosť. Mŕtvi ľudia na tejto stavbe a zranení si to určite zaslúžia. Plná politická zodpovednosť bola na vašej strane a mali ste odstúpiť. Keďže ste tak neurobili, tak následne túto politickú zodpovednosť voči vám mal vyvodiť predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Keďže ani on ju nevyvodil, plnú politickú zodpovednosť za túto tragédiu v Kurimanoch nesie premiér Slovenskej republiky Robert Fico. Politickú zodpovednosť za mŕtvych a zranených v Kurimanoch má Robert Fico tým, že nekonal. Obzvlášť preto, že za prvej vlády Roberta Fica vám dal verejne žltú kartu. Bolo to v inej súvislosti, ale tú žltú kartu vy ste už raz dostali. Teraz mala nasledovať červená karta. Nestalo sa tak.
Poďme teraz k procedúre, akým bola táto stavba obstarávaná a zabezpečovaná, pretože ešte v ten piatok, keď sa tá obrovská tragédia stala priniesli médiá informáciu, že sa tak stalo preto, lebo táto stavba mala nízku cenu. Aj minulý týždeň kolega Choma to tu povedal vo faktickej poznámke, že je presvedčený o tom, že ten most spadol preto, lebo tam bola nízka cena zazmluvnená. Tak poďme si povedať, aká je procedúra obstarávania. Treba si to povedať aj preto, lebo po svojom návrate z dovolenky ste hneď prvý deň povedali, že za túto tragédiu môže stavebná firma. Tak poďme si povedať, ako sa obstaráva takáto stavba. V prvom rade NDS-ka ako akciová spoločnosť štátu ministerstva dopravy pri vypísaní súťaže na takýto typ stavby dodá všetkým záujemcom súpis prác, ktoré by sa mali realizovať na tejto stavbe a celú projekčnú a technickú dokumentáciu. Následne stavebné firmy a ich odborníci si túto dokumentáciu naštudujú a v priebehu tej prípravy jednotlivých ponúk, keď prepočítajú jednotlivé súpisy prác, prechádzajú celú dokumentáciu, kladú obstarávateľovi NDS otázky. Týchto otázok bolo v tejto súťaži zhruba 250.
Možno by som o týchto otázkach nehovoril, keby niekoľko dní po tragédii vy ste nevystúpili na tlačovej konferencii a jednu z týchto otázok a odpovedí nepoužili na to, že ste tvrdili, že technológia mohla byť hocijaká na tejto stavbe, preto tej procedúre sa venujem viacej. V tých 250 otázkach, ktoré boli položené jednotlivými firmami a odpoveďami NDS sa nachádzali rôzne otázky, od toho, aký náter má byť na ktorej konštrukcii, otázky typu, že jednotliví dodávatelia zistili, že sú tam iné výmery a NDS-ka to alebo opravila tie výmery alebo technológiu, alebo neopravila, ako ten, kto túto súťaž vypísal. A technológia výstavby tohto mosta je možno kľúčovou otázkou, prečo tento most spadol. V technológii výstavby tohto mosta boli zadefinované, dovolím si to prečítať, tak to bolo aj v súpise prác, ktorý, ktorý jednotliví dodávatelia obdržali. Položka sa volá: "Doplňujúce konštrukcie, podperné konštrukcie mostov, mostné výsuvné skruže." Jednotliví dodávatelia sa niekoľkokrát v otázkach pýtali, či nemôžu zmeniť technológiu výstavby mostov. A tak to bolo pri otázke č. 91, 92, 109 a 117. Pri všetkých týchto otázkach im NDS odpovedala - dodržte platnú dokumentáciu, dodržte to, čo ste obdržali. To znamená mostné výsuvné skruže.
Áno, pri otázke 230 a 237 na znova tú istú otázku bolo odpovedané NDS-kou, že môžu byť použité aj alternatívne technológie. Ale medzitým bola ešte otázka 142, v nej jeden z dodávateľov, keďže sa nevie, ktorý sa pýtal, dal námietku, prečo sú výsuvné skruže označené množstvom 12 814 kubíkov. Je to technická záležitosť, ale predsa len musím krátko vysvetliť. Výsuvné skruže sa nielenže naceňujú inou cenou ako pevné skruže, ale aj iné množstvo fakturované sa píše do súpisu prác. To znamená zhruba šírka mostu krát výška výsuvnej skruže krát dĺžka mostu a z toho vyšlo 12 814 metrov kubických. Ale odpoveď z NDS-ky prišla, teda firmy to namietali, že by to mal byť celý priestor pod mostom a odpoveď z NDS prišla, áno, celý priestor pod mostom 110 667 metrov kubických. Po týchto otázkach, ktoré kládli jednotlivé firmy, dajú svoje ponuky a na základe týchto ponúk a ďalších kritérií, ktoré sú stanovené, komisia vyberie víťaznú ponuku. V tomto prípade to bola ponuka od firmy Váhostav v konzorciu s firmou Bögl a Krýsl. Cena, výsledná cena na tomto úseku diaľnice bola cca 60 mil. eur plus DPH. Podotýkam, že táto cena má, obsahuje v sebe aj 10 % rezervu na prípadné naviac práce.
Ale vráťme sa naspäť ku mostu objektu č. 206 a ku kľúčovej otázke, ktorá sa dotýka technológie mostu. Dodávateľ po všetkých otázkach, ktoré položil, pristúpi ku podpisu zmluvy a v tej zmluve je súpis prác, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dielo a tam je položka znova - mostné výsuvné skruže 110-tisíc kubíkov. Mimochodom, neviem si predstaviť, lebo niekoľkokrát už aj v tomto pléne bolo povedané, že príliš nízka cena, keď seriózna slovenská stavebná firma, ktorá patrí ku lídrom na stavebnom trhu dá určitú, po celej tejto procedúre, ktorú som len v krátkosti spomínal, dá cenu, ako môže niekto prísť a povedať, že je to nízka cena, keď túto cenu ešte aj zazmluvní, ešte aj s 10-percentnou rezervou na ďalšie predpokladané možné naviac práce? Takže táto cena, táto položka, táto technológia bola v projektovej dokumentácii, ale bola aj po týchto otázkach aj zazmluvnená.
Podotýkam, že táto stavba bola financovaná, je financovaná z prostriedkov Európskej únie. Každá zmena musí byť schvaľovaná nielen NDS-kou, ale aj ministerstvom dopravy. Keďže som sa toľko venoval technológie výstavby tohto mosta alebo mostovky, tak musím povedať jednu veľmi závažnú vec. Táto technológia výsuvných skruží bola nielen vysúťažená, zazmluvnená, ale táto technológia je aj fakturovaná. Vo faktúre za september 2012, ktorú som mal možnosť vidieť, je fakturovaných zhruba už k 30. septembru 30-tisíc kubíkov výsuvnej mostnej skruže. Kto to podpísal? Podpísal to stavebný dozor, hlavný inžinier stavby, ľudia vo vedení NDS? Ako to, že sa stavia jedno a fakturuje iné? Pre všetkých vás, ktorí budete kedykoľvek robiť stavebné práce, chcem povedať, že na stavbe sa vždycky musia fakturovať skutočne vykonané práce, skutočne vykonané práce. Inak je to podvod. Ak došlo ku zmene technológie výstavby, to sa môže na stavbe stať, situácia na stavbe a vývoj na stavbe môže dospieť k tomu, že treba použiť inú technológiu, ale stavebná firma, dodávateľ musí o túto zmenu požiadať investora a musí to byť príslušnými orgánmi schválené, posúdené. V prípade, že je to europrojekt, musí to byť schválené aj ministerstvom dopravy.
Dovoľte mi, aby som sa v tejto chvíli povenoval ešte stavebnému dozoru. Hneď na začiatok musím povedať, že na stavbe sú vždycky viacerí kľúčoví hráči. Je to, samozrejme, stavebná firma. Áno, stavebná firma, dodávateľ má hlavnú ťarchu a hlavnú zodpovednosť za to, aby dielo bolo urobené čo najkvalitnejšie a podľa príslušných noriem a predpisov. Ale táto stavebná firma má svojho partnera a tým je stavebný dozor, ktorý zastupuje investora, v tomto prípade NDS, to znamená štát, lebo diaľnice stavia štát. Štát si vymyslel NDS, akciovú spoločnosť, aby tá realizovala diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku a aby ich prevádzkovala a udržiavala.
Ďalej je na stavbe kľúčovým hráčom projektant. Jednotliví títo traja partneri si môžu prizvať, samozrejme, stavebného geodeta napríklad alebo NDS má na stavbách nielen stavebného dozora, alebo dozorov, ale aj HIS-a, to je hlavný inžinier stavby. To je ďalší človek alebo ľudia, ktorí majú kontrolovať a pripravovať priebeh výstavby a príslušné zmeny. Takže NDS-ka má na stavbe dosť ľudí na to, ktorí by mali kontrolovať technológiu, BOZ a kvalitu stavebných prác a materiálov, ktoré sú dodávané.
Chcem sa spýtať, pán minister, bol stavebný dozor prítomný na stavbe pri začiatku betonáže? Podpísal súhlas na začiatok betonáže mostovky na objekte č. 206? Prečo to hovorím? Na stavbe ktorá sa stavia, sú veľmi dôležité aj vonkajšie klimatické podmienky. Nie je to jedno, či sa betónuje pri mínusových alebo plusových teplotách, nie je jedno, či prší, sneží, všetky tieto atribúty môžu mať obrovský vplyv na samotnú technológiu a kvalitu výstavby. Takže prítomnosť stavebného dozora pri začiatku takej kľúčovej technológie, akým je betonáž mostovky, je nevyhnutá. Všetci, čo sme boli na východnom Slovensku deň predtým, vieme, že celý deň lialo, pršalo, v Kurimanoch aj snežilo. Táto obrovská vlhkosť, ktorá bola, ktorá padla na zem, mohla mať a ja nechcem špekulovať, vplyv na podložie, podpery tejto pevnej skruže, ktorá tam nemala ani byť.
Chcem sa spýtať, pán minister, stavebný dozor, ktorý na tomto moste mal na starosti tento betónový most, má osvedčenie Stavebnej komory slovenských inžinierov na dozorovanie tohto typy stavby? Má dostatok a mal dostatok skúsenosti na to, aby všetky vplyvy - o niektorých budem ešte hovoriť - dokázal posúdiť a vyhodnotiť a možno aj zastaviť betonáž, keď vidím, že niektoré veci nie sú v poriadku?
Ďalej sa vás chcem spýtať, prečo museli byť odvolaní z tejto stavby pomocní stavební dozori NDS, mimochodom, zo strediska v Prešove, ktorí mali toto osvedčenie na dozorovanie tohto typu stavieb a mali aj dostatok skúsenosti, ale v priebehu minulého roka boli odvolaní z tejto stavby, pretože príliš tomu rozumeli, príliš chceli, aby sa stavalo tak, ako sa má stavať, aby sa nerobili habaďúry. Museli odísť z tejto stavby, samozrejme. Potrebovali sme tam takého, ktorý bude na všetko kývať hlavou!
V súvislosti s dozormi sa chcem spýtať, prečo, keď Úrad pre verejné obstarávanie v novembri minulého roku rozhodol o námietke jedného z uchádzačov na externý stavebný dozor na túto stavbu a vyslovene napísal do tohto rozhodnutia, nech NDS rozhodne o externom stavebnom dozore, prečo tak dneska vo februári ešte nie je učinené? Prečo, keď to nevie NDS dozorovať sama, prečo nevie v súťaži, v ktorej boli, samozrejme, námietky a táto súťaž trvala príliš dlho, ale prečo od novembra nerozhodla?
Ďalej sa vás chcem spýtať, či je v poriadku, že bola zastavená technológia príslušných skruží, zastavené ďalšie používanie aj na ostatných stavbách, keď sú teda tie stavby aj po nezávislých statických posudkov v poriadku? Teda keď sú v poriadku, prečo bolo to pozastavené?
Keď sme pri samotnej výstavbe tohto mosta, sedia v tejto sále viacerí, ktorí majú štátnicu zo statiky, ja viem minimálne o troch, sám som jeden z nich, keď sme v pondelok po tragédii v denníku Sme videli fotografiu tesne pred pádom mosta a zbadali sme jednu pomerne štíhlu podperu v strede mosta, tak, musím sa priznať, aby som hovoril za seba, že ma zamrazilo. Mimochodom, na vedľajšom poli, ktorý zostal stáť, tie podpery boli dve, určite si to všetci pamätáte, keď sa to druhé pole išlo odstreliť a podarilo sa to až na druhýkrát. Tá konštrukcia akonáhle bola podoprená dvakrát v tretinách a v dvoch tretinách mostu, je oveľa staticky únosnejšia.
A vrátim sa znova ku tým kubíkom obostavaného priestoru konštrukcie, či cena za 110-tisíc kubíkov podpernej konštrukcie, ktorá robí, mimochodom, pre vašu informáciu 393-tisíc, samotné skruže alebo, jednoducho povedané, debnenie mostovky na tomto jednom objekte stojí 393-tisíc eur bez DPH. Mimochodom, je to druhá najväčšia položka v súpise prác, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Tak keď máme na debnenie tohto mosta skoro 400-tisíc eur bez DPH, tak či všetci zúčastnení na tejto stavbe, lebo ja si nedovolím dneska povedať, prečo to spadlo, tak ako niektoré médiá už presne vedia, že to spadlo pre jeden kĺb v tej podpernej konštrukcie. Prečo, keď máme 400-tisíc eur v rámci bezpečnosti, únosnosti statickej, neboli tie dve podpery urobené ako na vedľajšom poli? Áno, ja viem, niektorí mi hneď povedali, na tom vedľajšom poli v strede tiekol potok, tak tam ju v strede nemohli podoprieť. Áno, neviem v tejto chvíli a nevidel som statický posudok na túto jednu podperu, možno to statikovi vyšlo, ale možno mu to vyšlo za určitých podmienok, to znamená, mohla nastať chyba aj v samotnej realizácii tej jednej podpery a mohlo sa tam stať, že kdesi nejaký kĺb, ale bolo to určite na hranici statickej únosnosti. Takisto na pád tejto jednej podpery alebo celého toho debnenia mohla mať vplyv samotná betonáž mostovky, samozrejme, aj to mohlo mať vplyv. Nie je jedno, ako sa takáto mostovka betónuje, z ktorého konca sa začína a kde sa končí a aké množstvo betónu sa vyleje. Ale v tejto chvíli, ja predpokladám, že ani nikto z mojich kolegov, to nevieme posúdiť.
Takže predsa len po týchto technických informáciách, ktoré zazneli v médiách, sa vrátim ku tej politickej rovine. Politická rovina bola od prvej minúty pádu mosta, aj cez médiá daná do roviny, že most padol preto, lebo tam bola nízka cena. Vo svojom vystúpení som sa snažil vám ukázať, že tá technológia tam nemala čo robiť, debnenie na tom moste stálo 400-tisíc eur, samotné debnenie. Aj tí, čo nie ste stavbári, si viete predstaviť, že to nie je až tak málo, 12 mil. slovenských korún len za samotné debnenie. Takže vôbec nebol problém v nízkej cene.
A vrátim sa na začiatok, mala byť vyvodená politická zodpovednosť, pretože tak v okolitých krajinách, všade vo svete - niekoľko týždňov nato som počul, že v Egypte havaroval autobus s miestnymi obyvateľmi a došlo ku tragédii a viacero ich zomrelo, minister odstupuje aj v Egypte. Aj na Slovensku máme z minulosti skúsenosti, že odstúpil po tragédii minister. Toto malo byť vyvodené aj vami, pán minister, po tejto obrovskej tragédii, s úcty tým mŕtvym a zraneným, ktorí zomreli, a k im príbuzným a pozostalým, a keď ste to nevedel urobiť ako chlap vy, mal to urobiť pán premiér. Pán premiér Robert Fico svojho času povedal, že nebude váhať ani minútu s odvolaním takýchto ministrov, obzvlášť u vás, keď ste už raz žltú kartu dostal. Plnú politickú zodpovednosť za túto tragédiu nesie premiér Robert Fico.
Ďakujem.

Áno, ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, nemám toľko priestoru vo faktickej poznámke, aby som mohol reagovať na všetko, čo tu odznelo. Tak aspoň zopár poznámok. Politická zodpovednosť - holý nezmysel! Holý nezmysel a dokonca si myslím, tak ako to tu predniesol pán minister Počiatek, že urobil všetko racionálne, tak ako sa v danej situácii urobiť malo. A to, prosím, hovorím, pretože tiež celý život som sa zaoberal realizáciou stavieb.
Ďalej za haváriu môže vždy zhotoviteľ, stavebná firma. Ty si to naopak, ešte raz, za haváriu vždy môže a predovšetkým zodpovedá zhotoviteľ, stavebná firma, zdôrazňujem. Nízka cena, musíme predsa všetci uznať a pokiaľ ste aspoň trochu kritický, že v čase, keď je skutočne veľmi vysoký dopyt po stavebných prácach a ponúk je málo, tak skutočne niektorí dodávatelia sú nútení ísť úplne na hranu, úplne na hranu, pretože im nič neostáva, ináč by museli zavrieť firmu, prepustiť zamestnancov a toto sú tie momenty rizika, toto sú, pokiaľ človek má ísť. Toto sú tie momenty, keď sa rozhodujem, čo do tých nákladov vložím a čo nevložím.
Prečo most spadol? Nuž môžme o tom polemizovať, taktiež si o tom polemizoval. Ja vychádzam z toho, že vyšetrovanie ešte uzavreté nie je a konečná verzia sa nám ešte dostane. Všeobecne sa usudzuje na kolaps podpornej konštrukcie tej skruže.
Stavebný dozor, nuž stavebný dozor musí konfrontovať to, čo je v projekte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)