14. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Správu o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 329 z 9. januára 2013 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý predkladá túto informáciu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie správu uznesením číslo 97 z 22. januára 2013 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 108 z 29. januára 2013 schválil informáciu o výsledku prerokovania Správy o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Poveril členku výboru Svetlanu Pavlovičovú predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky túto informáciu výboru a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.
Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na úvod by som chcel oceniť to, že v podstate jednomyseľne všetci poslanci schválili návrh uznesenia, ktorý som predniesol na ostatnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a že zaviazali pána ministra, aby túto správu spracoval alebo dal spracovať a predložil ju do parlamentu. A zároveň by som chcel oceniť aj pána ministra a jeho úradníkov za pomerne podrobnú správu, ktorú predložili.
Ešte jednu vec by som chcel na začiatok, aby som v krátkosti odbočil, že ste sa mi veľmi páčili, pán minister, ako ste teraz razantne sa vyjadrili k pánovi kolegovi exministrovi Simonovi. Zrejme ste cítili nejakú skrivodlivosť. A ja pevne verím, že takto razantne vystupujete a budete vystupovať aj v Bruseli, pretože aj Brusel sa k nám správa mimoriadne nefér a pácha na nás krivdu, ale k tomu sa ešte vrátim.
Ja len pár poznámok by som si dovolil. Správa ako taká vyznieva pozitívne, čo je v podstate celkom pochopiteľné, pretože snaha, skúsenosti mi hovoria, že snaha ľudí na ministerstve, ktorí pripravujú podobné správy, je, samozrejme, čo najviacej zvýrazniť určité úspechy alebo čo najviacej ladiť takéto výstupy pozitívne. Na druhej strane jedným dychom dodám, že sú to zatiaľ v drvivej väčšine len dojmy, túžby a ciele, a prikláňam sa k tomu alebo plne súhlasím s tým, čo je v správe na začiatku napísané, citujem: "Pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič." To je taká stará okrídlená pravda a na výsledky si bude treba, samozrejme, počkať.
Pozitívne by som zhodnotil dve veci, a to je po prvé snaha o zdobrovoľnenie cappingu. Priamo v správe sa píše, že ďalší výrazný pokrok v rokovaní nastal v ustanovení o obmedzení platieb pre veľké poľnohospodárske podniky. To je nová informácia v decembrovej, informácii z decembra, podľa správy z Bruselu bolo uvedené, že tu ešte pokrok nenastal. V januárovej správe je to naozaj uvedené, že sa očakáva, že bude prijatá výnimka pre veľké poľnohospodárske podniky typu družstiev, čo naozaj by Slovenskej republike výrazne pomohlo. Takisto pozitívne treba zhodnotiť úmysel zdobrovoľniť uplatňovanie režimov mladých poľnohospodárov a malých poľnohospodárov. Súhlasíme s tým, že uplatňovanie, povinné uplatňovanie týchto režimov by narušovalo konkurenčné prostredie. Zároveň ale dodám, že v správe sa píše, že výsledkom intenzívnych rokovaní by mala byť dobrovoľnosť uplatňovania týchto režimov pre členské štáty. To znamená, že ešte sa naozaj len ukáže, či to naozaj tak aj bude.
K dvom veciam by som si dovolil zaujať kritický postoj alebo zaujať určité výhrady. Po prvé to je greening, čiže ekologizácia priamych platieb. Priamo v správe sa píše, že návrh komisie v rámci jedného z opatrení greeningu taktiež obsahoval ponechanie až 7 % plochy poľnohospodárskeho podniku mimo produkcie vo forme ochranných pásov zalesnených oblastí teraz a podobne, a zároveň sa tam píše, že Slovenská republika odmietla toto ustanovenie a v priebehu diskusií došlo k čiastočnej akceptácii jej pozície. V prípade opatrenia v oblasti ekologického záujmu možno očakávať zníženie pôvodne navrhovanej plochy až na úroveň 5 percent. Následne sa ešte niekde ďalej uvádza, že prebieha diskusia o rozdelení, o rozložení na 2,5 % pre členský štát a 2,5 % pre samotných poľnohospodárov. Toto pokladáme za nedostatočné a sme presvedčení, že greening ako taký má byť dobrovoľný. K tomuto sa zrejme vyjadrí bližšie pán poslanec Simon, pretože podľa môjho názoru za jeho čias tam bola požiadavka na absolútnu dobrovoľnosť.
No a druhá vec, ktorá nás trápi, a tú pokladám za mimoriadne dôležitú, sú priame platby pre poľnohospodárov. Priamo v správe sa píše, že pozícia Slovenskej republiky k jednotlivým ustanoveniam tohto návrhu o priamych platbách, že v nej bol dosiahnutý pokrok a pozícia Slovenska je taká, že zásadne nesúhlasí s 90 % priemeru Európskej únie, pričom členským štátom nachádzajúcim sa pod touto úrovňou sa rozdiel medzi súčasnou úrovňou priamych platieb znižuje na konci programového obdobia o jednu tretinu. To sa potom, to potom zhruba obsahuje aj jeden pozmeňujúci návrh poslankyne Neveďalovej, poslankyne Európskeho parlamentu, k tomu sa ešte dostanem. Toto stanovisko alebo takúto pozíciu nepokladáme za dostatočne razantnú, pretože jednoznačná pozícia Slovenskej republiky musí byť to, že požadujeme 100 %, sto percent priemeru štátov Európskej únie a žiadnu jednu tretinu z rozdielu alebo jednu tretinu krátenie. Nie, sto percent, opakujem! Tak nám to bolo sľúbené, keď sme do Európskej únie vstupovali a toto je stanovisko, ktoré jednoducho musíme presadzovať.
Ja by som ešte v krátkosti sa vyjadril, už viackrát sme sa k tomu vyjadrovali, k tej aktivite Slovenskej republiky pri zastupovaní pri týchto rokovaniach. Dovolím si povedať, že bolo pomerne veľa toho zanedbaného. Evidujeme aj v zmysle tejto správy, aj z hľadiska celkových výstupov v podstate od apríla, kedy nastúpila vláda Roberta Fica, tak evidujeme nejakú, nejaký jeden list na poslankyňu Európskeho parlamentu pani Neveďalovú z 3. júla 2012, ten je, ten je priamo aj v tejto správe s niekoľkými pozmeňovacími návrhmi. Zároveň nejakú jednu aktivitu v tom istom dátume, nejaký jeden spoločný výstup s krajinami V4 a Rumunskom a Bulharskom. Dá sa povedať, pán minister, že trošku viacej ste sa rozhýbali až od novembra, kedy tá aktivita začala byť výraznejšia, až dodnes a dovolím si povedať, že to bolo po tom, ako začala zaznievať dosť ucelená veľká kritika z viacerých strán včítane strany Sloboda a solidarita.
Osobne si myslím, že je potrebné a bolo potrebné aj v minulosti oveľa viacej zatlačiť na našich poslancov v Európskom parlamente. Jeden list a zopár pozmeňovacích návrhov, ktoré, ja nebudem ich tu bližšie rozvádzať, ktoré koniec-koncov ani neriešia tie úplne kľúčové problémy. Keď to porovnáme trebárs s pozmeňovacími návrhmi, ku ktorým sa naši poslanci alebo naša poslankyňa nepridala, mám na mysli pozmeňovacie návrhy pána poslanca Fajmona z Českej republiky, ktoré, ktoré boli oveľa, oveľa dôslednejšie a kvalitnejšie, tak tej aktivity je šeredne, šeredne málo. Osobne si myslím, že keby ste to obrovské množstvo energie, ktorú vynakladáte na domáce aktivity a ktorú vynakladáte na naháňanie domácich potravinárov a poľnohospodárov, keby ste len časť z tej energie venovali Bruselu, tak výsledky, ktoré budú dosiahnuté, by boli lepšie. Každopádne myslím si, že bude korektné nechať teraz niekoľko tých mesiacov aj vám, aj vôbec celému ministerstvu a vašim pracovníkom čas na to, aby sa ukázalo, koľko z tých cieľov alebo z tých túžob, ktoré táto správa obsahuje, sa podarí naplniť. Ja, mne nezostáva nič iné, len popriať slovenským poľnohospodárom a potravinárom, aby, a zároveň teda aj vám, aby sa vám podarilo to, čo si Slovenská republika, to, čo si slovenskí poľnohospodári a potravinári naozaj zaslúžia, oni nechcú nič navyše, chcú len spravodlivosť, aby sa to podarilo vyrokovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milý pán minister, si odbehol, milá pani spravodajkyňa, dámy a páni, aha, tam je, hore. Spoločná poľnohospodárska politika je už v dnešnej podobe monumentálny dokument a inštrumentárium dotýkajúce sa vo svojich dôsledkoch nielen každého obyvateľa Európskej únie, ale moc nepreženieme, keď povieme, že aj každého obyvateľa zvyšku sveta. Od budúceho roka, ako všetci vieme, by mala vstúpiť do platnosti nová podoba SPP, budem používať túto skratku, ktorá bude ešte zložitejšia a komplexnejšia, ako je tá súčasná. U nás sa reč v tejto súvislosti zvykne krútiť okolo niektorých skutočností, ktoré reforma SPP so sebou prináša. Sú to najmä zmeny týkajúce sa priamych platieb. Obava z toho, že slovenskí farmári budú diskriminovaní v porovnaní so svojimi susedmi v starých štátoch Európskej únie. O tom hovoril aj môj predrečník dosť podrobne. Ďalej je to to, že nový, alebo nová SPP sa negatívne dotkne veľkých poľnohospodárskych podnikov, ktoré u nás od čias socialistického poľnohospodárstva dominujú. A napokon je to obava z toho, že navrhovaná ekologizácia poľnohospodárskej krajiny zníži jej produkčné schopnosti. Čiastočne tieto obavy zdieľam aj ja, ale zároveň by som chcel upozorniť na to, že zámer architektov reformy SPP je vo svojej základnej filozofii správny. Vychádza z poznania, že poľnohospodárstvo, ktoré ide dlhodobo proti prírode, nemôže byť dlhodobo udržateľné. Aj snaha o väčšiu podporu malých a stredných farmárov je sympatická a do istej miery je kompenzáciou za desaťročia preferencie tých veľkých. Čo sa týka dotácií, naozaj v navrhovanej podobe nás znevýhodňujú, ale zabúda sa na to, že spravodlivosť sa dá dosiahnuť aj inak ako zvyšovaním úrovne dotácií pre Slovensko, a to znížením dotácií napríklad pre francúzskych farmárov. Je predsa známe, že nadmerne dotované západoeurópske poľnohospodárstvo neprospieva prírode, krajine, životnému prostrediu a priamo či nepriamo ruinuje poľnohospodárstvo v treťom svete. Sympatické sú aj takpovediac tematické a problémové presahy novej SPP smerom k lesníctvu na jednej strane a podpore udržateľného rozvoja vidieka na strane druhej.
Čo mi v návrhu novej SPP chýba, je nedostatočné zdôrazňovanie potreby multifunkčného poľnohospodárstva a mimoprodukčných, teda ekologických, rekreačných, kultúrno-historických, estetických a ďalších hodnôt vidieka, ako aj dôslednejšia implementácia Európskeho dohovoru o krajine, ktorého je Slovensko zmluvnou stranou od roku 2005, ale dodnes ho dostatočne nepremietlo do platnej legislatívy a najmä do každodennej praxe.
A teraz dovoľte pár slov o tom, čo si o reforme SPP myslia niektoré medzinárodné organizácie, pretože takýto pohľad zvonku mi na tejto pôde niekedy pri našich diskusiách chýba.
Po prvé by som odcitoval, ak dovolíte, pár záverov a odporúčaní Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému reformy SPP. Okrem iného konštatuje:
Po prvé. Ekologická zložka prvého piliera je spôsob, ako vytvoriť silnejšie a viditeľnejšie prepojenie medzi priamymi platbami a environmentálnymi verejnými statkami, ktoré produkuje poľnohospodárstvo. Pri určovaní platieb by však mala existovať možnosť zohľadniť špecifické znaky znevýhodnených oblastí. Aj doteraz vykonané poľnohospodársko-ekologické opatrenia by sa mali uznať rovnako ako nové ekologické záväzky, teda tak, ako sa s tým vo všeobecnosti počíta aj pri ekologickom poľnohospodárstve.
Po druhé. Navrhované tesnejšie zosúladenie SPP so stratégiou Európa 2020 a stratégiou trvalej udržateľnosti v oblasti rozvoja vidieka s osobitným dôrazom na výskum, inovácie a vzdelávanie, to je ďalší pozitívny aspekt podľa tohto výboru, ktorý prináša reforma SPP.
Po tretie. Výbor taktiež zastáva názor, že je potrebné uplatniť nové a účinné opatrenia na zvýšenie prestíže ekologického poľnohospodárstva, pri ktorom by sa miera spolufinancovania rovnala opatreniu navrhovanému pre menej rozvinuté oblasti.
A po štvrté, výbor víta návrhy týkajúce sa opatrení na udržateľný rozvoj vidieka, ktoré obsahuje návrh novej SPP. Ďalej sa v tomto stanovisku konštatuje, že návrh využívať 7 percent pôdy na, citujem, "oblasti ekologického záujmu by nebol prijateľný, ak by sa neúmerne veľké množstvo pôdy vyňalo z produkcie". Zároveň výbor konštatuje, že situácia vo sfére biodiverzity sa značne líši nielen medzi členskými štátmi Európskej únie, teda navzájom, ale aj v rámci nich, v rámci jednotlivých regiónov na subnárodnej úrovni. Čo z toho vyplýva?
Na jednej strane je nevyhnutné zachovať v krajine všetky významné ekologické a kultúrno-historické prvky a štruktúry. Na druhej strane musíme tento prístup realizovať územne diferencovaným spôsobom, pričom by sa mali brať do úvahy všetky poľnohospodárske štruktúry, ktoré pozitívne prispievajú k zachovaniu prírodných a kultúrnych hodnôt krajiny. To by viedlo k určitému prehodnoteniu dosť rigidného a paušálneho prístupu rovnakých redukčných kvót pre všetky štáty a regióny v rámci Európskej únie.
A druhý pohľad je pohľad medzinárodnej mimovládnej organizácie Slow Food, podľa ktorej sa SPP v budúcnosti nebude môcť zaoberať len výrobnými aspektmi. V tomto zmysle je podľa nich nutné urýchliť prechod z výhradne poľnohospodárskej politiky k politike poľnohospodársko-potravinárskej. Okrem iného pritom bude nevyhnutná väčšia integrácia medzi jednotlivými politikami, aby bolo možné efektívnejšie sa zaoberať problémami, ako je ochrana životného prostredia, krajiny a prírodných zdrojov, boj s klimatickými zmenami a podobne. Dva rámcové ciele, ku ktorým má podľa nich SPP smerovať, je udržateľnosť environmentálna, ekonomická i sociálna, a koncepcia nového vidieka, ktorá by mala vidiecke oblasti v budúcnosti postaviť do centra záujmu spoločnosti.
Štyri hlavné zmeny, ktoré navrhuje táto organizácia Slow Food. Zrekapitulujem ich v stručnosti:
Po prvé. Podporiť drobné a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie. Treba presadzovať poľnohospodárstvo, ktoré bude v rovnováhe s ekosystémami schopné vyrábať kvalitné potraviny udržateľným spôsobom, skĺbením inovácie s tradičnými vedomosťami a znalosťami. Malé a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie umožňujú väčšie využitie pracovnej sily, čo prispieva k vytváraniu nových pracovných miest, umožňujú tiež energetické úspory, rozvoj miestnych ekonomík a to vrátane marginálnych oblastí a znižuje to demografický tlak na mestské aglomerácie.
Ďalšia požiadavka je podporovať miestne produkty. V tom sa iste zhodneme s pánom ministrom a ďalšími. Určujúcim faktorom, ktorý je zárukou udržateľnosti poľnohospodárskej produkcie, je jej prepojenie s daným regiónom. Miestne a tradičné sorty a produkty sú najvhodnejšie z hľadiska miestnych pôdnych a klimatických podmienok tam, kde sa v priebehu storočí aklimatizovali.
Z tohto dôvodu sú odolnejšie a vyžadujú menej vonkajších zásahov a vstupov. Sú teda udržateľnejšie tak z hľadiska vonkajších podmienok, ako aj z hľadiska ekonomického. Okrem toho hrajú tiež dôležitú úlohu pri zachovaní biodiverzity a tiež zhodnocujú stravovaciu kultúru a tradície spoločnosti.
Tretí okruh požiadaviek sa týka podpory miestnych poľnohospodársko-potravinárskych systémov. Globalizované trhové hospodárstvo dosiahlo svoje limity, čo sa prejavuje okrem iného krízovými javmi, rastom disparít, znižovaním rôznorodosti, plytvaním zdrojmi a devastáciou životného prostredia. Systém lokálneho zásobovania, distribúcia spotreby môže znížiť dopady na životné prostredie tým, že skráti vzdialenosť, ktorú potraviny musia prekonávať na ceste k spotrebiteľovi, a navyše môže spotrebiteľovi zaručiť dostupnosť čerstvých a sezónnych potravín. Redukciou nadbytočnej prepravy produktov medzi výrobcom a spotrebiteľom bude možné vytvoriť nový vzťah medzi vidiekom a mestom a zvýšiť miestnu prosperitu na vidieku.
A štvrtý a posledný okruh požiadaviek, ktoré predstavila táto "mimovládka", je presadzovať poľnohospodársko-potravinárske systémy šetrné k životnému prostrediu. Malé a stredne veľké formy produkcie môžu ľahšie aplikovať zásady agroekológie, spočívajúce v správnom zaobchádzaní s prírodnými zdrojmi, čo sa týka biodiverzity, pôdy, vody, krajiny a podobne, vo využití tradičných i moderných techník s vylúčením geneticky modifikovaných produktov, redukciou monokultúr, veľkochovov, syntetických chemikálií, účinnejšou ochranou krajiny a podporou sociálnej spravodlivosti. SPP by mala okrem toho oceniť tých, to zase zbystrí pozornosť kolega Mičovský, ktorí žijú a pracujú v tzv. marginálnych oblastiach. Odchod ľudí z horských a iných marginálnych území je všestranne nežiaduci. Ľudia, ktorí sa rozhodnú v týchto ťažkých podmienkach žiť, hrajú kľúčovú úlohu pri ochrane pôdy a mali by sme ich adekvátne podporiť. Všetky platby v rámci SPP vrátane platieb od roku 2014 by sa mali zakladať na prísnych pravidlách krízového plnenia, ktoré pomáhajú pri zachovaní biodiverzity a ekosystémových služieb, dodržiavať ustanovenia príslušných smerníc na ochranu prírody a krajiny i právne predpisy tykajúce sa pesticídov a biocídov.
Na záver dôležitá požiadavka. Všetky existujúce dotácie, ktoré škodia životnému prostrediu, by sme mali postupne odbúrať.
A úplne na záver ešte pár slov. Je správne, že sa Slovensko snaží vyrokovať pre našich farmárov čo najprijateľnejšie podmienky v rámci novej SPP, ktorá bude ich a náš život zásadným spôsobom ovplyvňovať po dobu dlhých siedmich rokov. Na druhej strane by sme nemali s vaničkou vylievať aj dieťa. Mali by sme rešpektovať aj snahu Európskej únie o ekologizáciu hospodárenia na pôde a o udržateľný rozvoj vidieka. V opačnom prípade budeme právom označovaní za spiatočníkov, ako som to na našu adresu neraz počul v Bruseli a inde.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, dovolil by som si dve poznámky. Hovorili ste o tej možnosti, že by sa znížili dotácie napríklad Francúzsku. Ja som to v mojom vystúpení nepovedal, ale náš postoj je dlhodobo známy, najlepšie dotácie sú žiadne dotácie. Dotácie deformujú podnikateľské prostredie, dotácie podporujú korupčné správanie, amorálne správanie, vieme, že sme tu mali v minulosti prípady, keď dokonca aj kolegovia priamo tu z parlamentu boli nejakým spôsobom konfrontovaní s tým, že priamo oni zmenili na svojich ministerstvách pravidlá a následne firmy alebo firma, v ktorej mali nejaký podiel akcionársky, dostala dotácie a potom sa to nejakým spôsobom pretriasalo. Čiže najlepšie dotácie sú žiadne dotácie, ale všetci veľmi dobre vieme, že nie je možné v najbližšej budúcnosti takýto stav dosiahnuť, a preto je absolútne legitímne, aby Slovenská republika požadovala nič iné len to, čo jej patrí, a to, čo jej bolo sľúbené, a síce spravodlivosť.
A ešte jednu poznámku k tej podpore miestnych produktov. Áno, súhlasím s vami, treba podporovať miestne produkty, ale nie ich podporovať všelijakými blbosťami, všelijakými formulármi, ktorými nútime podnikateľov znášať ďalšiu administratívnu záťaž. Nedá sa ich podporovať nejakými polenami, ktoré im hádžeme pod nohy tým, že prijímame zákony, že sa im veľmi ťažko vyjednávajú zmluvy. A mám na mysli malých slovenských, drobných podnikateľov. Jediná cesta k podpore miestnych produktov je zjednodušenie pravidiel preto, aby vznikli, aby vzniklo čo najviac malých rodinných eseročiek, aby, aby začali pracovať ďalší živnostníci, ktorí pôsobia v tomto segmente. Inej cesty niet.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež niekoľko poznámok k vášmu výstupu. Som tiež za to, aby sa podporovali malí a strední podnikatelia v poľnohospodárskej výrobe. No vyzerá, že o tom sa hovorí už niekoľko desiatok rokov. Reálna prax je trošku iná a ako základom pre každého poľnohospodára je pôda, tak pokiaľ dnes sa chcú dostať tí malí k pôde, je to modré z neba. Je to modré z neba, my máme zmluvy na 15, 20, 25 rokov, v mnohých prípadoch nevypovedateľné, pokiaľ sa rok predtým neprihlásite, tak vám pokračuje tá istá lehota ďalej. To znamená, zabetónovanie na 50 rokov, 40 rokov, možnosť vyčleniť tú pôdu pre toho malého, drobného, ktorý, žiaľ, má smolu. Paragraf 15 zákona 330 sme zrušili v roku 2008, zároveň finančné prostriedky na vyčlenenie pozemkov vôbec nemáme už zo štátneho rozpočtu na to plánované. Neviem, prečo je takáto filozofia, a pritom aj nejaké tie oficiálne dokumenty hovoria, že práve týmto by sme sa mali venovať, ukazuje to aj bežná prax, lebo tí to berú srdcom. Žiaľ, máme tu pretransformované družstvá, sprivatizované štátne majetky, ktoré idú svojím rytmom ďalej, v demokracii akože. A keď sa pozrieme na priemer, vlastne čo je malá farma alebo čo je malý poľnohospodársky podnik u nás a čo je v Európe, tak to je diametrálny rozdiel. A my to ešte vôbec nemáme definované. Takže tých problémov, ako tú poľnohospodársku hantírku, ako sa hovorí, v úvodzovkách, utriasť u nás, ešte bude dosť veľký problém a kameň úrazu, aby sme sa definovali, ako je to možno aj v tých západných krajinách Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Zareagujem na tú časť vystúpenia kolegu Hubu, kde spomenul život vo vysokohorských alebo v horských oblastiach vidieckeho obyvateľstva na Slovensku. Je to špecifikum, je to osobitosť, ktorú by som chcel podporiť a ktorej by som veľmi rád aj spolu s niektorými z vás dal aj nejaké zákonné rámcové vyjadrenie. Ide o to, že ozaj tie úžasné oblasti, ktoré ja osobne mám veľmi rád a pred mojimi očami behom môjho života zanikal život v nich, Podpoľanie, myjavské kopanice, utekanské a klenovské kolešne, oblasť Štiavnických vrchov, tam, kde som ešte pred 30 rokmi nachádzal stopy riadneho pôvodného života hospodárenia v tejto krajine, hospodárenia ľudí, ktorí túto krajinu veľmi efektívne a múdro udržiavali pre nás všetkých, dnes stadiaľ ten život už unikol. A preto by bolo veľmi potrebné, aby sme našli spôsob, ako špeciálne, osobitne podporiť túto jedinečnosť Slovenska a ako umožniť ľuďom, ktorí v týchto oblastiach žijú, žiť tak, aby mali za svoje ťažké a pre nás možno aj dosť ťažko predstaviteľné podmienky primerané ani dotácie, ani kompenzácie, jednoducho podmienky, ktoré im umožnia v tejto krajine naďalej múdro hospodáriť.
Takže pridávam sa k tomuto hlasu, budem veľmi rád, keď budem môcť na tom aktívne aj niečo urobiť a v závere len dodávam ako lesník možno takú nelesnícku poznámku: Nemôže byť cieľom, aby sme týchto ľudí motivovali k tomu, aby tieto vysokohorské oblasti alebo tieto laznícke oblasti boli paušálne zalesňované tak, ako sa to stávalo v minulosti. Pretože ku kráse toho kraja práve patria aj tie náhorné lúky, ktoré potrebujú ľudia pre život a ktoré potrebujeme aj z hľadiska elegancie krajiny, ktorú máme radi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne v prvom rade mojim dvom kolegom z výboru a klubu za podporu môjho vystúpenia a možno povedať prehĺbenie a rozšírenie toho, čo som, čoho som sa stručne dotkol v niektorých oblastiach. S pánom poslancom Galkom tiež v zásade súhlasím a, samozrejme, nie som za to, aby naši farmári boli akokoľvek diskriminovaní v porovnaní so svojimi západoeurópskymi kolegami. Na druhej strane som upozornil na celkom logickú možnosť druhej cesty, že naozaj tá spravodlivosť sa dá dosiahnuť nielen zvyšovaním našich dotácií, ale znižovaním dotácií tých bohatších, z ktorých takým najviac vyčnievajúcim symbolom sú práve francúzski farmári. A nechcem sa opakovať, ale je takmer všeobecne akceptovaná skutočnosť, že to nadmerné dotovanie západoeurópskeho poľnohospodárstva má celý rad negatívnych dôsledkov, a to nielen v rámci Európskej únie a nielen preto, že to komplikuje život našim výrobcom, ale aj z hľadiska krajín tretieho sveta, teda globálneho trhu s potravinami. Ja viem, že o tom sa tu hovorí minimálne, ale sme člen klubu elitného OECD, sme člen Európskej únie a ďalších elitných spoločenstiev, tak by sme sa naozaj mali zamýšľať aj nad tým, čo naše správanie spôsobuje tomu zvyšku sveta.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená pani spoločná spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, v prvom rade dovoľte, aby som sa poďakoval hlavne poslancom politickej strany SMER, že zahlasovali za návrh kolegu Galka, že tento materiál sa dostal dnes na pretras. Možnože v tej chvíli si málokto uvedomil, ale tento materiál je o to dôležitejší. Je dôležitý preto, lebo hovorí o tom, že ako bude vypadať čerpanie Slovenskej republiky z európskych prostriedkov v rokoch 2014 - 2020. Nastavenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky je pre nás preto elementárne dôležité a vytvorenie jej podmienok na Slovensku, aby sme tieto peniaze mohli aj v budúcnosti čerpať, je pre nás otázkou života a smrti, by som povedal, v rezorte pôdohospodárstva.
Prečo si to trúfam povedať? Pokiaľ sa aj dnes pozrieme na všetky eurofondy, tak je nám jasné, že najlepšie a najefektívnejšie čerpá Slovenská republika z bruselských zdrojov prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva. Peniaze, ktoré sa dostanú na pôdohospodárstvo, budú efektívne využité.
Úvodom, než vystúpim k tomuto materiálu, by som chcel pána ministra vyzvať, keďže niekoľkokrát v záverečnej reči, na ktorú nie je možné reagovať, mňa vyzýval, aby sme viedli odbornú diskusiu, tak očakávam, že bude mať taký charakter ako jeho kolega pán Kaliňák, ktorý, keď ho z opozičných lavíc ktokoľvek napadne alebo akúkoľvek tému otvorí, tak sa neobáva a vystúpi za rečníckym pultom počas rozpravy, tak, aby bolo možné na neho reagovať a viesť diskusiu. Takže dúfam, že sa to stane tak aj teraz z vašej strany, pretože keď chcete reagovať tak ako aj pred chvíľkou len v záverečnej reči, na ktorú nie je možné reagovať, tak potom musím povedať, že ja takúto záverečnú reč v tejto sále nepovažujem za potrebné si vypočuť.
Drvivá väčšina, a teraz k samotnému materiálu. Drvivá väčšina pozícií, ktoré dnes rezort zastáva, teda od nástupu pána ministra Jahnátka, je chvályhodne identická s tým, ktorá bola alebo ktoré rezort zastával aj predtým. Naozaj, dá sa povedať, že ten odklon je minimálny. Teraz k tým všeobecným vyjadreniam najskôr pána ministra, že sa nerokovalo v predchádzajúcom období so samosprávou, rezort nevyvíjal dostatočné úsilie na to, aby sme boli efektívni v rokovaniach v prvej fáze prípravy dokumentov na reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2014 - 2020.
Dovolil by som si osviežiť pamäť pána ministra a vás, ctené kolegyne a kolegovia, že ministerstvo pôdohospodárstva už v roku 2010, teda 9. novembra, pri uskutočnení stretnutia V4 + Rumunsko, Bulharsko v Bratislave podpísalo tzv. bratislavskú deklaráciu. Táto bratislavská deklarácia hovorí o tom, že sme spoločne za to, aby sme opustili historický princíp výpočtu platieb pre jednotlivé členské krajiny. Hovorí o tom, že chceme dotačný systém dvojpilierový, hovorí o tom, že chceme predĺžiť možnosť vyplácania prostriedkov v podobe jednotnej platby na plochu. Hovorí o tom, že chceme mať zachovanú záchrannú sieť, akýsi intervenčný nákup pre ďalšie komodity, ktoré naše krajiny produkujú, a taktiež sme žiadali Európsku komisiu, aby pri pripravovanej reforme sa zamerala na to, že keď od našich chovateľov hydiny vyžadujeme veľkosť klietok a ich rozmery a tým ich obmedzujeme de facto, tak aj tí, ktorí pristupujú s hydinovým mäsom na európsky trh, aby Európska únia aj od nich vyžadovala tie isté parametre, lebo nie je možné európskeho farmára postaviť s čínskym farmárom na konkurenčné pole za nerovnakých podmienok.
Toto bol začiatok, 9. november 2010. 25. januára 2011 som podpísal dohodu s radou poľnohospodárskych samospráv, teda nielen s SPPK o tom, že aký je náš spoločný postoj a postup pri presadzovaní reformy. Aj táto obsahovala takmer identické úvahy, doplnené aj o orientáciu sa na aktívneho farmára, nesúhlas so zastropovaním, s viazanosťou platieb pre citlivé sektory živočíšnej výroby, zeleniny a podpora pre monogastre a taktiež zjednodušenie krížového plnenia, pretože tá je skutočným dôvodom zabíjania alebo ubíjania farmára administráciou a byrokraciou. A taktiež žiadala v pláne rozvoja vidieka zachovať súčasne možnosti podpory, tak ako to poznáme v rokoch 2007 - 2013.
Chcel by som pripomenúť ešte aj skutočnosť, že už vo februári 2011 sa nám podarilo vytvoriť tzv. blokačnú menšinu voči zavedeniu zastropovania platieb, teda aby veľké farmy nedostávali 300-tisíceurovú položku a viac nič. Táto blokačná menšina sa vytvorila v podobe Slovenská republika, Česká republika, Veľká Británia, Nemecko, Rumunsko a neskôr sa k tomu pridalo aj Taliansko.
Taktiež by som upozornil aj na skutočnosť, že sme mali návštevu, kde som rokoval s komisárom, eurokomisárom Ciolosom 12. apríla 2011, kde sme prvýkrát otvorili problematiku pri zastropovaní zohľadniť počet zamestnaných, pretože naše farmy zamestnávajú desiatky pracovníkov, takže ich mzdy aby sa zohľadnili z hľadiska odpočítateľnej položky, aby sa nezapočítali do tejto taxy. O tom svedčí aj skutočnosť, že výskumný ústav už v roku 2011 pripravoval materiály a alternatívy, ako by to znamenalo a čo by to znamenalo pre Slovenskú republiku. V júli 2011 som rokoval s našimi europoslancami, so všetkými europoslancami, ktorých som pozval na rokovanie tu v Bratislave o tom, že ide táto reforma a je potrebné, aby sa aj naši europoslanci bez rozdielu politického trička začali zaoberať aj touto problematikou.
A len tak na margo poznamenám, že som bol kritizovaný za to, že rokujem v mene Slovenskej republiky a v prospech slovenských farmárov. Ak si spomeniete, aj z úst pána prezidenta, keď kritizoval, že nechcel preplatiť moju cestu do Európskeho parlamentu práve na to rokovanie, kde koniec-koncov sa podarilo presadiť, že referenčným rokom na posúdenie nebude rok 2011, ale bude môcť byť aj iný rok, pretože tam bolo spoločné rokovanie výboru pre pôdohospodárstvo s predstaviteľmi Európskej komisie a ministrov členských štátov.
Teraz k samotnému materiálu. Musím povedať, že v samotnom materiáli som sa v prvom rade zameral na prílohy, ktoré pán minister priložil. Sú to prílohy, ktoré v pozícii Slovenskej republiky, ktorými zastupovala Slovenská republika na rade ministrov. Sú to pozície, ktoré sú schválené výborom pre európske záležitosti nášho parlamentu. Pokiaľ ich porovnám, tak musím povedať, že sú identické, či za mojej éry, alebo za éry od nástupu pána ministra. Teraz dovoľte, aby som vyzdvihol tie momenty, kde došlo k odklonu od týchto pozícií po nástupe nového vedenia.
Takže došlo k zásadnej zmene pozície Slovenskej republiky v prípade súkromného skladovania olivového oleja a ľanového vlákna. Možnože pre laikov znamená, však nás sa to netýka, my ani olivový olej nemáme, ani olivové háje, ani ľanové polia, ani ľanové vlákna neprodukujeme. Lenže toto rozhodnutie Slovenskej republiky podporiť súkromné skladovanie olivového oleja a ľanového vlákna znamená, že Európska komisia zo svojho rozpočtu vyčlení peniaze pre tie krajiny, ktoré sa zaoberajú produkciou tejto komodity, fixnú čiastku na ich skladovanie. Slovenská republika inými slovami podporila vyčlenenie peňazí a najväčšou čiastkou pre Grécko, aby mohli skladovať olivový olej. Prečo nie na maslo, prečo nie na intervenčný nákup kukurice, kde sa môže zapojiť aj Slovenská republika? To je závratná zmena, len nechápem, prečo Slovenská republika obhajuje záujmy producentov olív a ľanového vlákna, keď my z toho neprodukujeme ani kus.
Ďalší posun nastal, mierny posun nastal v cappingu, v zastropovaní. Teda rezort naďalej zastáva názor, že sme proti, ale taktiež pán minister v správe, ktorú predložil, hovorí o tom, že má to byť na dobrovoľnej báze. Len ja nechápem, kde to pán minister berie, nechápem, akú správu nám pán minister predkladá, pretože dovoľte zacitovať z materiálu, ktorý je datovaný 12. decembra 2012 a je to hodnotenie predsedníctva rady o postupe rokovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nevyriešené otázky, nevyriešenou otázkou súvisiacou s náborom na riadenie o priamych platbách sú v dokumente 17383/1/12 REV atď., ide o konvergenciu priamych platieb, obmedzenie priamych platieb pre veľké farmy. To znamená, že táto otázka v rámci Európskej komisie nie je vyriešená. Nechápem, na základe čoho, na základe akého dokumentu pán minister hovorí o tom, že dobrovoľná platba by mala byť, teda viazanie alebo zastropovanie by malo byť na dobrovoľnej báze. Ostatne, to nedáva logiku, pretože peniaze, ktoré by sa ušetrili zo zastropovania, by sa mali použiť pre malé farmy a nových začínajúcich. Pokiaľ jedno bude na dobrovoľnej báze, druhé nemôže byť. Postoje práve preto musia súvisieť, ale budiž, pre mňa je podstatné a myslím si, že aj pre farmárov je podstatné, že ministerstvo naďalej takisto ako v predchádzajúcom období, keď sme vytvorili blokačnú menšinu, vďaka ktorej ešte dnes táto otázka nie je ukončená ani uzatvorená, pretože je na tom eminentná snaha Európskej komisie a rady, aby zastropovanie bolo, ale vďaka tej blokačnej menšine, ktorá sa vytvorila v roku 2011, sa do dnešného dňa v tejto otázke nepodaril urobiť žiadny zásadný krok.
Otázka greeningu. Musím povedať, že v otázke greeningu sme boli zásadne proti greeningu. Zdá sa, že mnohí z nás alebo z vás si povedia, že tá predchádzajúca vláda bola proti ekológii. Nie je to tak. Slovenská republika nesúhlasila s povinnosťou vyčleniť 30 % národnej obálky pre priame platby na zazelenanie. Čo to znamená? So všetkými súvislosťami, keď zvýšime peniaze na ekologizáciu a máme skúsenosti z doterajšieho obdobia a uplatňovania podpory pre ekológiu, ekologizáciu. Vidíme, že tam, kde sa ekologizácia začala, tak tam produkcia alikvotne klesá. Tridsať percent obálky, 30 % zo 400 miliónov eur dať na zazelenanie je obrovský balík peňazí a obrovské obmedzenie produkcie slovenskej výroby. Kde je naša sebestačnosť, kde je náš záujem o tvorbu pracovných miest na vidieku, keď chceme utlmovať prácu? Keď chceme utlmovať produkciu, nebude treba ani počet pracovných síl. 
A ďalej. Tento, na tejto schôdzi pán minister predložil zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Vtedy tu vystupoval a hovoril o tom, že ako je treba chrániť slovenskú pôdu, aby sme na nej produkovali, aby sme na nej nebudovali priemyselné parky alebo inak nezaberali. Ale pán minister v tomto materiáli predkladá zavedenie, postupné zavedenie úhorovania alebo pôdy mimo produkcie. Hovorí o piatich percentách, ja nechápem, opäť nechápem skade, pretože výbor pre európske záležitosti má v materiáli z decembra minulého roku, kde ministerstvo predložilo stanovisko alebo pozíciu Slovenskej republiky, kde sa hovorí o siedmich percentách. Pán minister v tomto materiáli hovorí o možno piatich percentách a postupnom zavádzaní. My sme boli zásadne proti. Nechápem, prečo Slovenská republika má povedať, že na 85-tisíc hektároch nebudeme produkovať, nemôžeme pásť, nemôžeme tam robiť nič, jednoducho táto pôda musí zostať mimo produkcie.
Nech táto Národná rada prijme uznesenie, že v okrese Dunajská Streda alebo Rimavská Sobota, alebo Trenčín, alebo Trnava sa nebude ďalej poľnohospodársky hospodáriť. Toto rozhodnutie je adekvátne tomu, čo som teraz povedal. 85-tisíc hektárov ostane mimo produkcie, či to postupne budeme zavádzať, alebo naraz zavedieme, pre farmára je z hľadiska úplne jedno, pretože on sa bude musieť pozerať na časť svojej výmery, ktorú nebude môcť obhospodarovať, nemôže tam byť žiadne steblo, lebo mu povedia, že niečo tam vykonáva. V samotnom materiáli, keď ho prečítate, tak pán minister nehovorí nič o sankčných mechanizmoch za porušenie tejto povinnosti greeningu. Ako celok. Za porušenie greeningu sme mali nápočet, že je možné farmára sankcionovať až do výšky niekde 130 percent. To znamená, že nie že v ten rok nedostane dotáciu, ale mu znížime dotáciu ešte aj v tom budúcom roku o 30 percent. Preto, lebo sankcie sa nezapočítajú len na to jedno opatrenie, ale na všetky opatrenia. Táto oblasť bola pre nás väčšou hrozbou než to, že nebudeme produkovať. Nechápem, prečo ten zásadný posun v tejto otázke zo strany pána ministra práve na postupné zavedenie. Lebo keď my postupne budeme zavádzať, tak náš farmár bude prestavený k takým povinnostiam, ktoré, som presvedčený, že veľmi ťažko bude vedieť naplniť. Takisto by som mohol zacitovať z hodnotiacej správy z decembra, ako v prípade zastropovania aj v prípade greeningu, že nedošlo k žiadnej dohode. Nechápem, prečo a skade pán minister berie, že bude to na dobrovoľnej báze alebo na postupnom zavedení. Či to postupne zavedieme, alebo naraz, budeme to musieť mať.
Dovoľte, aby som sa tiež vyjadril aj k ďalším otázkam. Mňa vonkoncom nezaujíma, že kto a aké zásluhy si privlastní, ale zaujíma ma skutočnosť, či farmár sa bude cítiť lepšie a či dostane viac peňazí v budúcom období. Preto ani sa nepohoršujem nad tým, že všeobecné normy kvality v rámci toho, že boli zrušené v samotnej dôvodovej správe, alebo začiatkom, pán minister si konštatuje, že kvázi je to výsledok jeho rokovania. Ja len musím pripomenúť, že všeobecné normy kvality sú o tom, že ako je uhorka zakrivená a aký je banán krivý, alebo aký je banán veľký alebo žltý. Alebo paradajka červená. Tak tieto normy kvality boli odmietnuté ministrami na rade ministrov ešte v roku 2011, ak sa dobre pamätám v septembri, a od tejto chvíle Komisia už touto otázkou ďalej sa nezaoberá. Považuje ju za uzatvorenú a všeobecné normy kvality ako podmienka pre budúce, budúcu reformu nebudú uplatnené.
Ale to, čo postrádam, je postoj ministerstva do dnešného dňa od nástupu pána ministra, snaha o podporu alebo začlenenie do podporovateľných skupín aj monogastrov, teda ošípaných. Toto v pozíciách v prílohe, ktorú pán minister predložil, nikde spomenuté nie je. Toto v dokumentoch, ktoré boli predložené na výbore pre európske záležitosti ako pozícia, ktorá je povinnosťou ministra vyplývajúca zo zákona Slovenskej republiky, nie je. Taktiež, taktiež musím povedať, že nezachytil som ani jeden moment v týchto dokumentoch, ako ministerstvo pristupuje ku krajinám ACP. Krajiny ACP a ich výhody prístupu na európsky trh v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky je veľmi dôležitou oblasťou, pretože to sú krajiny, ako Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, to sú ich bývalé kolónie, ktoré majú extra výhody, ktoré si myslím a som presvedčený, že by sme touto reformou už konečne mali kdesi ukončiť. Je veľmi ťažko bojovať, keď Slovenská republika má cukor za 700 eur za tonu, za 900 eur za tonu, keď niekto v Portugalsku, v Španielsku má výhodu, že môže si doviesť tento cukor za, bez cla a bez všetkého, pretože on to má garantované kdesi v základných dokumentoch, ktoré si niekto vybojoval pri založení Európskej únie. Takže pri tejto reforme by sme sa mali zaoberať aj touto otázkou.
No musím povedať a dovoľte, aby som, pán minister taktiež vysoko hodnotí, že sa podarilo navýšiť program Školské ovocie zo 60 miliónov na 150 miliónov pre budúce obdobie. No musím povedať, že tento úspech ja považujem tiež za úspech, len s tým, že táto suma bola zapísaná do dokumentov, ktoré Európska komisia zverejnila v roku 2011.
Teraz k historickému princípu výpočtu a poďme sa baviť o peniazoch. To je asi to najdôležitejšie. Pán minister za týmto rečníckym pultom vystúpil, pred časom hovoril o tom, že priame platby a ich úroveň je kdesi zafixovaná a schválená v októbri 2011. V samotnom materiáli konštatuje, že úroveň a model prerozdelenia priamych podpôr je súčasťou rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci. A z pohľadu Slovenskej republiky že zatiaľ nedošlo k adekvátnej zmene návrhu. Ministerstvo naďalej bude presadzovať doterajšie stanovisko v rámci pokračujúcej diskusie o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj diskusiu o budúcom viacročnom finančnom rámci. Ako sme mali možnosť zachytiť z úst predstaviteľov tejto vlády, tak Slovenská republika je za 10-percentné zníženie finančného rámca. Ja len chcem poukázať na to, že keď Slovenská republika presadí 10-percentné zníženie finančného rámca, tak to bude mať podľa mňa explicitne dopad aj na finančný rámec vyčlenený pre pôdohospodárstvo, tým pádom aj tie sumy, ktoré sú uvedené v októbri v roku 2011, vďaka postoju tejto vlády k zníženiu celkového finančného rámca budú nižšie. Pán minister, vysoko budem hodnotiť, keď sa vám nie že navýšiť, ale udržať úroveň, ktorá bola uvedená v roku 2011 v októbri k finančnému rámcu, sa vám podarí. To, či sa podarí, alebo nie, môžeme si vydiskutovať, samozrejme, po schválení všetkých dokumentov.
Teraz k spôsobu platby. Slovenská republika presadzovala za mojej éry, že máme pokračovať a mať možnosť udeľovania dotácií systémom SAPS. Samozrejme, po dôkladnej flexibilite. Pán minister v novembri minulého roku podpísal dokument o spoločnej pozícii v rámci V4, kde sa hovorí o tom bode 5.1, tento dokument môžete tiež nájsť v prílohe, kde s jeho kolegami podpísal, že je za to, aby možnosť SAPS-u sa predĺžila aj pre budúce obdobie. Nám na výbore už hovorí, a v tomto materiáli, o pridelení platobných nárokov. Som presvedčený, že ministerstvo a jeho odborníci v nedostatočnej miere si prešli podmienky pridelenia platobných nárokov. Pretože pridelenie platobných nárokov a táto zmena bude tak náročná z hľadiska Pôdohospodárskej platobnej agentúry, že ja si to neviem predstaviť, aby sme vôbec, keby sme to dnes spustili, že v roku 2015 to v plnej miere bude fungovať.
Kolegyne, kolegovia, môže sa vám to páčiť, môže sa vám to nepáčiť, môžete mať k tomu kritiku, samozrejme, ale je faktom, že v roku 2002, keď som nastúpil ako prvýkrát minister, tak platobná agentúra stála na zelenej lúke a tvoril som ju a táto inštitúcia do dnešného dňa každý rok stiahne z bruselských peňazí viac ako 800 miliónov eur. A viem, že keby sme toto zmenili, tak asi veľký priestor na načerpanie peňazí z Bruselu asi nebudeme mať.
Ďalší taký mierny posun je v oblasti aktívneho farmára a v tom, že bude dostatočne flexibilná pre členské krajiny. Pán minister, len keď táto otázka je taká dvojsečná. Absolútna flexibilita nám v tejto otázke nepomôže. Žiadna flexibilita nám tiež nepomôže. Ale k tejto otázke sa neviem meritórne vyjadriť, pretože do týchto materiálov, do súčasného postoja nevidím. Poviem aj dôvod, pretože keď v Maďarsku budú mať, nebudú uplatňovať žiadnu flexibilitu a dajú dotáciu svojim farmárom iným spôsobom a za iných podmienok ako na Slovensku, tak maďarský farmár bude zvýhodnený. To isté platí pre Rakúsko. Keď my mu budeme prikladať ďalšie a ďalšie povinnosti, tak my nášho farmára obmedzíme a dostaneme ho do zlej situácie a neudržateľného stavu. Práve z toho dôvodu dovoľte, aby som vás vyzval, aby ste s takýmto materiálom prišli ako s informačným materiálom z vlastnej iniciatívy. Ja nebudem dávať ako pán kolega Galko, možnože aj to príde o pár mesiacov, aby ste nám v júli tohto roku predložili takýto istý materiál, aby ste nás poinformovali, ako stoja rokovania. Jedná sa o veľa peňazí.
A snáď ešte jeden bod by som vyzdvihol, kde si cením váš postoj, že pokračujete v tom, čo som aj ja zaujal. To sú zavedenia delegovaných právomocí. Zavedenie delegovaných právomocí, varujem rezort, aby nezmenil svoj postoj, lebo pri delegovaných právomociach Európska komisia prijme akékoľvek opatrenie a bez toho, že by ste to vy ako minister alebo ktorýkoľvek minister, ktorý tam bude po vás, mohol na rade ministrov kritizovať.
Problém delegovaných právomocí a táto snaha Európskej komisie tu je, ale ja varujem pred tým, aby sme podľahli a za nejaký bartel, nezmyselný bartel, postúpili kompetencie v delegovaných právomociach. Už teraz máme problém s tým, že parlament Slovenskej republiky mnohokrát len vykonáva to, čo Brusel chce.
Delegované právomoci v oblasti pôdohospodárstva znamenajú to, že Slovenská republika a slovenský minister vykoná to, čo mu bruselský úradník napíše, a nie to, k čomu sa slovenský úradník alebo slovenský minister v danej otázke alebo téme vyjadril.
Ďakujem pekne za možnosť vystúpenia a dúfam, že bude konštruktívny dialóg. Pán minister, dúfam, že za mnou hneď vystúpite. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pôvodne som si myslel, že pán minister prinesie do tejto snemovne správu o stave vyjednávaní o Spoločnej poľnohospodárskej politike a že nás poinformuje o tom, v akom stave sú rokovania. A vôbec som nepredpokladal, že dobrý úmysel podporiť opozíciu, aby takáto správa bola, aby dostali ju všetci poslanci na stôl, bude zneužitá na politické útoky a atakovanie súčasného ministerstva a vedenia ministerstva za to, že nič nerobí a všetko čo bolo za vás, bolo dobré, a dneska v tom, čo robí, len pokračuje kontinuita toho vášho a to ostatné všetko, samozrejme, je zlé.
Nedá mi ale nezareagovať zo začiatku najprv, aby som hovoril o systéme dotácií a o princípe dotácií a takisto si treba pripomenúť aj genézu, vývoj vstupu Slovenska do Európskej únie, lebo to má veľmi úzku súvislosť s tým, čo nás čaká v roku 2014 a 2020. Veľmi úzku súvislosť.
V prvom rade, pán kolega Galko, vy ste zástancom toho, aby neboli žiadne dotácie, a ja chcem povedať tu a už som to z tohto rečníckeho pultu za mojej politickej kariéry povedal veľakrát: Slovenskí farmári nepožadujú dotácie. Slovenskí farmári požadujú rovnaké podmienky. To je kľúčová otázka, prečo hovoríme, že my chceme tie isté podmienky, ako majú iní farmári v Európskej únii, lebo majú voľne otvorený prístup na náš trh. A akonáhle sú slovenskí farmári diskriminovaní, tak, pochopiteľne, diskriminovaní tým, že dostávajú nižšie dotácie ako naši kolegovia v okolitých krajinách, no tak potom dostávajú sa do nerovnovážneho postavenia a znamená to ich likvidáciu. Preto je nutné bojovať za to, aby slovenskí poľnohospodári dostali také isté podmienky, ako majú okolití farmári v okolitých krajinách.
No ale keď sa vrátim k samotnému princípu dotácií, kedy vlastne vznikla myšlienka dotácií? Pán Galko, vy ako novonarodený poľnohospodár pred pár mesiacmi, možno to neviete, tak zvlášť pre vás by som to chcel povedať, ale aj pre tých, ktorí sa poľnohospodárstvu nevenujú, že kedy vlastne došlo k tomu, že sa Európska únia rozhodla pri svojom začiatku, že bude poľnohospodárov dotovať. No, po druhej svetovej vojne bol hladomor v Európe. To možno z histórie viete a vtedy si Európa povedala, že nikdy nesmie nastať v Európe situácia, že nebudú mať občania Európy čo jesť. A vtedy si povedali, že začneme podporovať poľnohospodárov, aby bol vždy dostatok potravín, aj v neúrodných rokoch. Toto bola kľúčová myšlienka, prečo došlo, prečo začali podporovať poľnohospodárov. A má to vlastne aj svoje ratio, lebo ak sa pozrieme na podnikanie v poľnohospodárstve a podnikanie povedzme v peňažnom sektore, aký je rozdiel v podnikaní tam aj tam. Obidvaja chcú získať, chcú dosiahnuť zisk. Obidvaja podnikajú preto, aby dosiahli zisk. V poľnohospodárstve sa pracuje s organickou hmotou, v peňažníctve sa pracuje s peniazmi. Ale predsa je tam jeden velikánsky rozdiel, a to nielen vo vzťahu k bankovníctvu, ale vo vzťahu k všetkým ostatným sektorom, ktoré tento kolobeh, alebo tých niekoľko činiteľov sa nenachádza v iných sektoroch. V prvom rade treba povedať, že poľnohospodári pracujú pod holým nebom. To znamená, že úsilie ich práce nie vždy záleží od ich vynaloženej námahy a vynaložených investícií do pôdy, ale záleží to aj od toho, aké je v tom čase, v tom roku počasie a čo vlastne počasie umožní alebo neumožní. A vieme dobre, že hlavne potravinové krízy nastávajú vo veľkých suchých rokoch alebo mokrých rokoch. To znamená, keď je zdecimovaná úroda vplyvom poveternostných podmienok a nie neschopnosťou poľnohospodárov alebo nie zanedbaním svojich povinností, čo sa nedeje v žiadnom inom sektore ako v poľnohospodárstve.
Druhý dôležitý fenomén, ktorý je len v poľnohospodárstve, je ten, že poľnohospodári potrebujú na malý objem výroby obrovské množstvo majetku. Keď povieme len sektor výroby mlieka, než vyrobíte jeden liter mlieka, potrebujete mať niekde uskladnené mladé zvieratá. To znamená, musíte mať ustajňovacie priestory pre mladé zvieratá, jalovice, potom pre dojnice, potom musíte mať vybudovanú dojáreň, potom musíte mať technológiu na ošetrenie a uskladnenie mlieka. No a to nie je všetko. Musíte mať zabezpečenú hnojnú koncovku, musíte mať zabezpečené sklady pre objemové krmivá, kde ich skladujete 24 mesiacov, minimálne 12 mesiacov, na celý rok, kde, samozrejme, zase veľký objem zásob viete, čo robí v ekonomike. No a zase to nie je všetko. Po tretie treba mať pôdu, na ktorej vyrábate objemové krmivá, potrebujete mať stroje, s ktorými tie objemové krmivá vyrábate, potrebujete mať mechanizáciu, s ktorou riešite organické hnojivá a tak ďalej. Toto všetko musí mať farmár, ak chce vytvoriť liter mlieka. Obrovský objem nainvestovaných peňazí preto, aby urobil veľmi malý objem výroby. A preto je dôležité sa pozerať na poľnohospodárstvo trochu inak ako na iné sektory.
Ďalší dôležitý moment je to, že poľnohospodárstvo má svoje tri významné ciele. Okrem  potravinovej sebestačnosti alebo potravinovej bezpečnosti krajiny ako takej v prvom rade je tvorcom pracovných príležitostí na vidieku. Boli sme tu svedkami slávnej vety pána Mikloša, keď povedal, že ani Hongkong nemá poľnohospodárstvo a národ nehladuje. Ale na rozdiel od Hongkongu na Slovensku 80 % obyvateľov žije na vidieku a poľnohospodárstvo je kľúčovým tvorcom pracovných príležitostí na vidieku. To znamená, že jednou z dôležitých funkcií poľnohospodárstva je tvorba pracovných príležitostí na vidieku a krajinotvorba. Kým aglomerácie v Hongkongu vidiecky priestor nemajú, Slovensko ho má, a preto je nutné dávať zdroje, ďalšie zdroje do poľnohospodárstva, aby sa udržala krajinotvorba. Môžeme si predstaviť krajinu, ako je Zimbabwe, ktoré kedysi, než nastúpil pán Mugabe, bolo obilnicou Afriky. Pozrite sa, ako to vypadá dneska. Okrem hladu a chudoby a zarastených a opustených polí tam nie je takmer nič. A môžeme ísť do ďalších príkladov. Pozrime sa na Kubu, ako vypadá poľnohospodárstvo tam, ako tam vypadalo poľnohospodárstvo a tak ďalej.
No a v neposlednom rade, prečo je potrebné sa pozerať na poľnohospodárstvo trošku inak, je to, že tvorí výživu obyvateľstva. A to je presne ten kolotoč, ak sa pozrieme na príčinu vzniku dotácie, aby národ nikdy nehladoval. To znamená, že ak dôjde k neúrodnému roku, tak musí byť vždy toľko potravín, aby nedošlo k hladu. A preto je potrebné sa takto pozerať na dotácie. Ale vrátim sa k tej prvej myšlienke. Slovenskí farmári nepýtajú dotácie, nepýtajú viac dotácií, pýtajú rovnaké podmienky, ako majú všetci okolití farmári v okolitých krajinách. Z tohto dôvodu je potrebné sa pozerať na dotácie, na poľnohospodárstvo a na to, či sú, alebo nie sú potrebné.
Ak sa pozrieme na historický princíp, tak prvá vážna chyba, ktorá sa udiala, bola práve pri vstupe do Európskej únie. Musím povedať, že významnú negatívnu úlohu v tomto zohrali prvé dve Dzurindove vlády. Za tejto vlády sa pripravovalo Slovensko na vstup do Európskej únie a keď vtedy sme podcenili tento prístup, keď náš hlavný vyjednávač obetoval slovenské poľnohospodárstvo, keď vtedajšia vláda obetovala slovenské poľnohospodárstvo v záujme alebo, v úvodzovkách, dobiehania Slovenska alebo zaostania Slovenska, vstupu do Európskej únie, tak jednoducho sa prijímali rozhodnutia, ktoré nám Brusel skôr nadiktoval ako to, aby sme si my vynegociovali nejaké lepšie podmienky pre našich farmárov, ako to robili Česi, pán Telička v Čechách bojoval za české záujmy ako lev, ako to urobili Poliaci, ktorí urobili podstatne lepšie podmienky pre svojich farmárov, a všetky okolité krajiny.
No ale čo je hlavný problém, je to, že Slovensko nebolo schopné prijať plný IACS. Jednoducho Slovensko išlo ľahšou cestou, keďže vtedajšie vedenie ministerstva nebolo schopné, nepracovalo na tom, aby sa prijal plný IACS, tak sa prešlo na jednoduchý systém platby na plochu, čo znamenalo úpadok slovenského poľnohospodárstva, a to z toho dôvodu, že, bohužiaľ, na Slovensku počas rokov socializmu, keď to mám takto nazvať, bola nízka chovateľská a pestovateľská úroveň. A ak chceli slovenskí poľnohospodári obstáť v tvrdej konkurencii, tak túto úroveň si museli zvyšovať. V rastlinnej výrobe sa nám podarilo do dnešného dňa urobiť to tak, že slovenské poľnohospodárstvo je v rastlinnej výrobe plne konkurencieschopné, ale v živočíšnej výrobe, bohužiaľ, naša chovateľská úroveň hlboko zaostáva za vyspelým svetom. A keďže sme neprijali plný IACS a keďže sme nepodporovali cielene produkciu, ale podporovali sme nič. A ja som to už povedal, kto je autorom tej podpory ničoho, v tejto snemovni sa to sem-tam ozýva, aj nedávno mal vystúpenie. Tak to znamenalo, že jednoducho boli nastavené podmienky tak, aby slovenskí farmári neprodukovali. Lebo bolo pre nich výhodnejšie, je pre nich výhodnejšie neprodukovať, ako sa trápiť s úskaliami veľmi ťažkej ekonomiky v živočíšnej výrobe. Ako sa trápiť s úskaliami veľmi ťažkej ekonomiky v špeciálnych plodinách: ovocie, zelenina, vinohradníctvo, ale aj kvety a podobne. To znamená, že dochádza k likvidácii pracovných príležitostí. Dochádza k strate potravinovej sebestačnosti a dochádza k devastácii slovenského vidieka. Toto je dopad toho, že sme sa nepripravili na vstup do Európskej únie. Nepripravili sme sa na vstup a jednoducho neumožnili sme, nevyrokovali sme také podmienky pre slovenských farmárov, aké sme im mohli vyrokovať. A, bohužiaľ, ten historický princíp nás pravdepodobne bude čakať až do roku 2028. Bohužiaľ. Bol by som strašne rád, aby sa podarilo zmierniť tento dopad aj tých predchádzajúcich neúspešných rokovaní pána Figeľa pri vstupe do Európskej únie.
Historický princíp je postavený na tom, že jednoducho sa vychádzalo z priemerných úrod na hektár poľnohospodárskej pôdy. Keďže Slovensko zobralo za celok, ako celé Slovensko v rámci úrody obilovín, tak nám to vychádza 4,06. Koeficient 4,06 znamená, že Slovensko malo priemer v rámci celého Slovenska 4,06 tony na hektár. Prepočet sa počítal krát 63 eur na hektár. To je 100 percent. Keď zoberieme Francúzsko, má 5,02. Ak zoberieme Slovinsko, má takisto 5,02. 5,02 x 63 eur alebo 4,06 x 63 eur. Česká republika má, myslím, 4,6. V tom je ten obrovský rozdiel. To znamená, že ak povieme, že Slovensko má 100 % priamych platieb ako Francúzsko, tak koeficientom krát o toľko má menej na hektár. A tento historický princíp bude platiť ďalej. To znamená návrh, ktorý dneska je, kto stanovil ten zložitý vzorec, ktorý je predložený z Európskej komisie, že firmy, pardon, štáty, ktoré nedosahujú 90 % priemeru dotácií v Európskej únii, tak môžu byť navýšené dotáciou len o tretinu. Podľa čoho sa takýto vzorec vypočítal? Kto to stanovil? Môže s tým Slovensko súhlasiť? Nemôže, nesúhlasilo. A ja verím, že nebude súhlasiť a budeme sa biť za to a budeme hľadať cesty, aby sme dorovnali čo možno najviac podmienky pre slovenských farmárov.
Ale, bohužiaľ, historický princíp, ktorý sme zanedbali pri prvom vstupe do Európskej únie, negociácie, ktoré boli veľmi dôležité, ktoré ste podcenili, ctené dámy a páni z opozície, vtedy ste boli pri moci, keď poľnohospodárstvo bolo pre vás, bolo tŕňom v oku. A ja si veľmi dobre pamätám, pán minister, vystúpenia najmä poslancov SDKÚ, keď ste považovali poľnohospodárov za darmožráčov, za sektor, ktorý je zbytočný, ktorý tu nie je potrebný, ktorý len pýta peniaze a nič nedáva. Až po ťažkej kritike verejnosti a keď sa verejnosť prebrala z toho, čo sa deje v poľnohospodárstve, keď došlo k devastácii fariem, k opusteniu fariem, stratám pracovných príležitostí na vidieku, ste, začali ste byť o poľnohospodárstve ticho. Tri roky, posledné tri roky nehovoríte, že treba znížiť rozpočet v poľnohospodárstve. Predtým si pozrite vaše vystúpenia k štátnemu rozpočtu. Koľko budeme brať poľnohospodárom a koľko dávame na kojenca, na odstavča, koľko dávame na žiaka, koľko dávame na dojčiacu kravu. Pán Kaník, určite si pamätáte, pán minister, vystúpenia vášho pána kolegu Novotného alebo pána poslanca Mikloša, alebo vtedy ministra. Čiže toto sú všetko historické fakty, ktoré sa nedajú zakryť krátkou pamäťou. Poľnohospodári a verejnosť si ich pamätá na Slovensku.
Vieme, aký bol vývoj, prečo sme dneska v pozícii, v akej sme. A dostávame sa do pozície, bohužiaľ, že musíme znovu asi trpieť v historickom princípe. Tento nás zabíja, lebo kľúčová je obálka, ktorá bude stanovená. Ja dneska neviem povedať a myslím si, že ani pán minister nevie, aká bude táto obálka. Určite bude veľa zložitých rokovaní v Európskej rade, než dôjde ku konečnému rozhodnutiu, koľko vlastne pôjde do budúceho rozpočtu peňazí na poľnohospodárstvo. Určite je to veľmi dôležitá vec, ale pre slovenských poľnohospodárov je kľúčové, aby boli podmienky vyvážené pre slovenských poľnohospodárov s inými okolitými, najmä okolitými farmármi. Toto je kľúčová vec. Nemyslím si, že kľúčové je, koľko je to peňazí, dôležité je, aby boli rovnaké podmienky.
Pár poznámok k tomu, či podporovať malých, alebo veľkých poľnohospodárov. Ja som tu už tiež povedal, že považujem poľnohospodársku politiku Európskej únie za chorú. A dovolím si to povedať otvorene a rovno, lebo mám veľmi silný pocit, že európska pätnástka skôr hľadá cestu, ako vytvoriť konkurencieschopnosť malých európskych farmárov voči veľkým farmám vo východnej časti Európy namiesto toho, aby hľadala cestu, ako vytvoriť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva voči svetovému poľnohospodárstvu. Na svetových trhoch Európska únia stráca z hľadiska konkurencieschopnosti v potravinách. Jednoducho svet s potravinami obsadzujú iné kontinenty a Európa pri tejto politike hľadania konkurencieschopnosti malých voči veľkým a aj samotný capping nie je o ničom inom, je len o tom, ako vlastne malí budú schopní konkurovať vo vzťahu k veľkým.
Ctené dámy a páni, ja by som bol veľmi rád, keby sme hľadali cestu, ako nájsť združenie tých malých farmárov v Európe, aby boli schopní konkurovať svetovému poľnohospodárstvu, lebo naše družstvá nie sú nič iné ako združenia malých farmárov. Ony vznikli krvavou cestou v päťdesiatych rokoch, keď brali našim starým rodičom tie malé pozemky a malé hospodárstva a brali im zvieratá, proste, aby vytvorili veľké družstvá. Bohužiaľ, ale túto historickú šancu, keď to mám takto nazvať, ktorá vznikla na pote a krvi našich starých rodičov, by sme nemali premrhať. Lebo toto je priestor, keď slovenské poľnohospodárstvo má veľké farmy, má veľké plochy, je schopné mať vysokú produktivitu práce, je schopné plne svetu konkurovať. Nezabime ho, nezlikvidujme tú konkurencieschopnosť, lebo toto je pozícia pre Slovensko tým, že má veľké celky, že je schopné vytvárať udržateľne, konkurencieschopne potraviny.
Preto je potrebné ale podporovať aj malých farmárov. Ja sa vôbec nebránim, aby tu vzniklo obrovské množstvo malých rodinných fariem. Lenže nehorlil by som za to, aby sme brali pôdu veľkým farmárom, že budeme vytvárať malé hospodárstva, lebo ja si pamätám veľmi dobre po revolúcii, keď tu bolo veľmi veľa rodinných fariem, ktoré dneska odovzdali pôdu naspäť do družstiev, keď tu ostalo veľmi veľa neobrobenej pôdy v malých farmách a odovzdali ju naspäť do družstiev. Ony musia vzniknúť prirodzene, spontánne. To znamená, že niekto chce na pôde hospodáriť, že si ju normálne za štandardných podmienok prenajme. Väčšina pôdy, ktorá je v poľnohospodárstve, je vo vlastníctve privátnych, fyzických osôb. To znamená, že ak niekto chce hospodáriť, či už má pôdu po starých rodičoch, alebo rodičoch, alebo si ju prenajme od niekoho iného a je schopný ponúknuť lepšie podmienky v nájme, pôdu dostane. Ale nemyslím si, že je treba rozbíjať funkčné celky preto, že chceme akože vytvoriť pracovné príležitosti, ktoré pravdepodobne, veľká časť z nich za pár rokov zbankrotuje. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem sa spýtať, je jedenásť hodín, vaše vystúpenie bude dlhšie ako dve minúty?
Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Pokúsim sa do dvoch minút to ukončiť. Myslím si, že to je téma, o ktorej by sa dalo rozprávať veľmi veľa.
Aj k tým poznámkam, ktoré tu odzneli, ešte jednu poznámku iba k SAPS-u a platobným nárokom. Práve vyplácanie peňazí na SAPS je to, že ich vyplácame na plochu bez ohľadu na to, či na tej pôde produkujeme, alebo neprodukujeme potraviny. Či pôdu len mulčujeme, alebo tam vytvárame pridanú hodnotu, či pôdu, či na tej pôde nikoho nezamestnávame, alebo tam vytvárame obrovské množstvo pracovných príležitostí. A preto je potrebné prejsť tú ťažkú cestu k platobným nárokom, aby sme znovu podporili aktívnych poľnohospodárov. Tých, ktorí produkujú pridanú hodnotu, tých, ktorí produkujú potraviny, tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta, tých, ktorí robia zo Slovenska krajinu kultúrnu. Krajinu, v ktorej sa opláca žiť.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja si dovolím tri poznámky. Pán kolega, nemám vôbec pocit, že by opozícia zneužívala túto tému na nejaké politické útoky. Ja si myslím, že to, čo bolo povedané, tak bolo povedané vecne, vecne u všetkých kolegov, ktorí vystúpili v rozprave. A ja by som si krátko dovolil zareagovať na tú vašu poznámku o novonarodenom pôdohospodárovi. No viete, ja keď som bol ministrom obrany, tak ja som nefungoval takým spôsobom, že by som si založil firmu, nejakú zbrojársku, kde by som bol akcionárom a táto firma by obchodovala so štátom a zarábala by na štáte v tom politickom odvetví, v ktorom sa ja angažujem. V tom je rozdiel medzi nami dvomi. Takže ja som si, myslím, že som sa vyjadril jasne. A pokiaľ takto vy delíte novonarodených poľnohospodárov a tých staronarodených, tak ja vám tu sľubujem, že ja budem stále novonarodený poľnohospodár.
A ešte jednu poznámku by som si dovolil, čo sa týka tých priamych platieb a tých 90 percent. Je alibistické vyjadrenie, že budeme trvať na tom, aby to bolo dorovnané čo možno najviac. Nie, pán kolega, 100 %, 100 % je povinnosť ministra Jahnátka vyjednať pre Slovenskú republiku, žiadnych 92, tri, štyri a nejakú jednu tretinu. Sto percent a na základe toho sa bude hodnotiť, či bol úspešný, alebo nebol úspešný.
Ďakujem pekne.