14. schôdza

29.1.2013 - 14.2.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

5.2.2013 o 18:31 hod.

Ing.

Tibor Lebocký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie 18:31

Tibor Lebocký

Vystúpenie v rozprave 18:32

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, svoje vystúpenie na margo správy o lesnom alebo stave lesného hospodárstva za rok 2011 začnem, ak dovolíte, lakonickým konštatovaním, že stav v našom lesnom hospodárstve a v narábaní s drevom evokuje vážne otázky a vzbudzuje oprávnené obavy.
Každý, kto čo i len trochu chodí po slovenských horách a dolinách, vie, aké obrovské množstvo dreva z nich v posledných rokoch odišlo. Chcem veriť, že zväčša nie ukradlo, ale predalo na ďalšie spracovanie. Keďže o dreve hovoríme ako o našom zelenom zlate, dalo by sa očakávať, že pri takomto trende čerpania a zhodnocovania produktov lesa Slovensko muselo nesmierne zbohatnúť.
Všimol si niekto z vás, vážené kolegyne a kolegovia, že by sa niečo podobné bolo stalo? Žeby sme masívnym výpredajom nášho národného bohatstva nejako mimoriadne zbohatli? Nie. Stal sa, žiaľ, pravý opak. Celé lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel nariekajú, v akých sú problémoch. Pýtam sa, ako je to možné? A dozvedám sa aj také neuveriteľné odpovede, že je to tým, že dreva ťažíme vraj stále ešte málo a na vine sú akýsi zlí ochranári v rezorte životného prostredia, ktorí tej väčšej ťažbe dreva údajne bránia. Pritom moja dlhoročná osobná skúsenosť je práve opačná. Rúbe a ťaží sa nielen v národných parkoch, ale aj v národných prírodných rezerváciách.
Mnohí, vrátane štátnej inšpekcie alebo teda Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa ma snažia presvedčiť o opaku. Ale, žiaľ, stále ešte viac verím vlastným očiam. Ba čo viac, likvidujú sa aj posledné zvyšky odľahlých karpatských pralesov, ktoré sme sa na medzinárodnom fóre zaviazali chrániť. Z toho všetkého je jasné, že naše lesy nie sú chránené príliš, ako to niekto tvrdí, ale príliš málo. Ak je drevo skutočne zeleným zlatom, potom len blázon alebo človek so zlými úmyslami ho bude vyvážať v podobne nespracovanej zelenej zlatonosnej hmoty.
My však naše drevo vyvážame takmer zásadne nespracované, nezhodnotené. V roku 2011 sme takto vyviezli 2,84 mil. metrov štvorcových tejto vzácnej suroviny. Pritom nevyvážame zväčša žiadny drevný odpad, ale najmä v prípade ohličnatého dreva práve drevo najvyšších bonitných tried. V lepšom prípade ho všade prítomné a stále hladnejšie píly pracujúce na tri zmeny premieňajú na rezivo či iné polotovary takmer bez akejkoľvek pridanej hodnoty.
Tretia možnosť je tá, že stále vo väčšom objeme naše zelené zlato končí v celulózkach a papierňach, ktoré za to ešte odmeňujeme investičnými stimulmi. Výsledkom je, že naše lesy, náš národný poklad sa menia na zdroj lacného zisku pre pár prevažne zahraničných podnikateľov alebo na hŕby papiera zväčša zbytočnej a obťažujúcej reklamy, ktorá proti našej vôli denne upcháva naše poštové schránky.
Významný lesník, predvídavý odborník a uznávaný pedagóg pán profesor Papánek - nedožitú storočnicu, ktorého sme si nedávno pripomenuli - nás učil, že les okrem produkčnej funkcie plní aj celý rad mimoprodukčných funkcií. Ich hodnotu odhadol na trojnásobok hodnoty produkčnej. Nie náhodou podobne ako ja tu neraz argumentoval aj môj vzácny poslanecký kolega, lesník telom i dušou Janko Mičovský. Aj to je dôkaz toho, že lesníci a ochranári sa dokážu aj dohodnúť.
Opakujúce sa katastrofálne povodne v horských a podhorských oblastiach a následné vysychanie prameňov, tokov či studní sú okrem iného aj dôkazom toho, ako sa znižuje retenčná schopnosť našich lesov, či presnejšie neraz už len bývalých lesov. Ak sú mimoprodukčné funkcie lesa také významné, dokonca významnejšie ako produkčné, prečo sa táto skutočnosť dôsledne nepremieta aj do ekonomiky lesného hospodárstva a celkovej filozofie lesníkov i laickej verejnosti?
Keď si čítame správu o lesnom hospodárstve, príslušné časti kapitoly pôdohospodárstvo v zákone o štátnom rozpočte na rok 2013, ale najmä, keď chodíme po slovenských lesoch, a neraz už len bývalých lesoch, stretávame sa podchvíľou s názorom ako ohľad na mimoprodukčné funkcie údajne poškodzuje ekonomiku lesného hospodárstva. Takáto filozofia je podľa mňa doslova životu nebezpečná, najmä tvárou v tvár hroziacej klimatickej zmene.
A ešte niečo týkajúce sa tejto témy. Ak je lesné hospodárstvo na tom ekonomicky skutočne zle, potom by sa okrem toho, že bude podstatne efektívnejšie hospodáriť so svojimi produktami, dalo očakávať, že bude maximálne efektívne narábať s verejnými zdrojmi. Ale nie je to vždy tak. A nemyslím tým, že bude nútiť lesných robotníkov pracovať za žobrácku mzdu alebo eliminovať kontrolnú funkciu lesných úradov, ale myslím to tak, že bude veľmi starostlivo posudzovať vynaloženie každého eura. Ako nás učí skúsenosť z minimálne jedného významného štátneho podniku v tomto rezorte, nakladá sa tu s verejnými zdrojmi veľmi podozrivo, až rozšafne.
Iný konkrétny komentár mám k drevospracujúcemu priemyslu. Často sa tu zamýšľame nad záhadnými dôvodmi toho, prečo pre istú súkromnú firmu boli priklepnuté investičné stimuly bez toho, aby sa tento stále väčší konzument dreva z našich lesov zaviazal vytvoriť nové pracovné príležitosti. Ja mám v tejto súvislosti ešte jednu otázku. Keď už investičné stimuly, prečo ich nepodmieniť pozitívnymi ako sociálnymi, tak aj environmentálnymi opatreniami na zníženie znečistenia ovzdušia a vôd v prospech obyvateľov celého dolného Liptova a najmä Ružomberka a jeho miestnej časti Hrboltová, ktorá dlhodobo trpí kvôli vyústeniu z čistiarne odpadových vôd a kvôli nedostatočnej ochote túto situáciu riešiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.2.2013 o 18:32 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:40

Antonín Cicoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán Huba, pán kolega, nemôžem so všetkým súhlasiť, čo ste teraz povedal. Ťažba v pralesoch, môžte nám menovať jeden skutočný prales, kde sa realizovala ťažba? Ja taký, určite sa neťažilo v Dobročskom pralese a podobných. Takisto nie je pravda, že sa ťaží v piatom stupni ochrany. Viete dobre, že tam sa ťažby nerealizujú, skôr je to naopak a práve nerealizovanie a nespracovanie kalamitných porastov s piatym stupňom ochrany má za následok premnoženie kalamitné lykožrúta s následnou likvidáciou okolitých lesov hospodárskych.
Takisto, že lesní robotníci robia za žobrácku mzdu, si myslím, že to nie je chyba lesného hospodárstva, ale zákona o verejnom obstarávaní, kde tie partie musia ísť do výberového konania a podliezajú si ceny, a tým pádom si môžu za to sami, že robia za také mzdy, aké robia. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.2.2013 o 18:40 hod.

Ing.

Antonín Cicoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:41

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že si spomenul aj tie mimoprodukčné funkcie lesa, ktoré ja tvrdím, že sú najdôležitejšie, pretože odstraňovať následne následky toho, že robíme holoruby a doslova drancujeme tie lesné porasty, znamená následne eróziu, znamená následne povodeň, znamená následne škoda. Škoda na majetku ľudí, občanov Slovenskej republiky. A to si musíme uvedomiť. Takže u mňa nič nevyváži. Žiadne ekonomické výsledky nevyváži mimoprodukčnú schopnosť lesa, vododržnú, aby sme tú vodu, ktorú tam les má držať, aby nám ju tam držal. A myslím, že pán kolega Mičovský tomu rozumie podstatne viacej ako ja, a dúfam, že raz pochopíme, že pokiaľ vyrúbeme les, tak vyrúbeme si aj svoj život tu na Slovensku. Nebudeme mať šancu. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.2.2013 o 18:41 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:42

Ľuboš Martinák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mikuláš Huba, viackrát ste tu spomenuli akýsi masívny výpredaj, zostávajú bývalé lesy a tak ďalej. Ja si vás skutočne pri svojej skromnosti a 28-ročnej lesníckej prevádzke dovolím upozorniť, že všetky lesy na území Slovenska sú obhospodarované v zmysle platných lesných hospodárskych plánov. Tieto lesné hospodárske plány robia odborníci skutočne na vysokej úrovni. Za stav lesa zodpovedá odborný lesný hospodár. Druhá stránka je tá, že činnosť, ako sa hospodári v lesoch a kontrolu vykonávajú orgány štátnej správy.
Ďalej takéto veľké pochybenia, ďalej ohľadom druhej veci, tzv. zlí ochranári. V roku 2007 som tu v parlamente vystúpil, že opatreniami tzv. paraochranárov, a tvrdím to aj dodnes, chránime lykožrúta v Tatrách. Žiadal som, aby orgány štátnej správy povoľovali v týchto lokalitách, kde bol lykožrút premnožený aj v piatom stupni ochrany výnimky, čo sa týka spracovania kalamitného dreva z titulu toho, že človek pozná vývojové štádiá lykožrúta.
Ja sa pýtam. Kde sú teraz títo ochranári, keď tieto porasty v piatom stupni ochrany sú už zožraté? Čo sa týka holorubov, vieme, kde ich môžme robiť na piatich lokalitách a skúste si taktiež, pán poslanec Huba, všimnúť, že prirodzená obnova dosahuje permanentne 40 % z celkovej obnovy. To znamená, návrat k prirodzenému zmladeniu naďalej pokračuje a k prirodzenému pestovaniu lesov. Toto skutočne... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.2.2013 o 18:42 hod.

Ing.

Ľuboš Martinák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:45

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Stručne zareagujem na podnety, ktoré odzneli formou faktických poznámok. V prvom rade chcem poďakovať za podporu kolegovi Feckovi.
Čo sa týka tej ťažby v národných prírodných rezerváciách, preto som tú osobnú skúsenosť spomínal, naozaj som zažil ťažbu, ktorá sa netýkala len suchých jedincov, ale aj živých jedincov. Dal som to teda aj inšpekciu ako podnet v auguste v Národnej prírodnej rezervácii Furkotská dolina. Nebola to lokalita, ktorá by bezprostredne susedila s turistickým chodníkom. Čiže žiadne tieto argumenty, ktoré by sa eventuálne dali akceptovať ako nejaká kalamitná ťažba, sa na to nevzťahovali. Bola to ťažba, ktorá výrazne prekračovala to, čo by pri všetkej tolerancii ochranárskej sa dalo akceptovať.
Čo sa týka tej, toho rúbania v pralesoch. V lete sa veľmi medializoval prípad Veľkého Boku, teda lokality v centrálnej časti Národného parku Nízke Tatry, perspektívnej A-zóny národného parku, kde sa vyťažila väčšina tohto pralesného porastu. Ťažilo sa v národnej prírodnej rezervácii Smrekovica, kým sa nepodarilo zastaviť ťažbu tohto pralesa. Veľmi hrozila ťažba v prekrásnom pralese na Zadnej Poľane pred pár rokmi. Len sústredeným úsilím vedcov a ochranárov sa podarilo jej na poslednú chvíľu zabrániť. .
Ten spor ochranári, nie ochranári, čo sa týka ťažby dreva v národných prírodných rezerváciách, pokiaľ sa držíme dikcie zákona o ochrane prírody a krajiny, tak naozaj ten štvrtý, piaty stupeň má byť bezzásahový a má byť ponechaný na samo vývoji. Takže to je vec na diskusiu kedy a za akých okolností je možné povoliť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.2.2013 o 18:45 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:47

Ján Mičovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, pred chvíľou sa tu pomerne hodne používala stavbárska terminológia. A ja ešte chvíľu pri nej napodiv ostanem.
19. januára som mal možnosť byť v Prahe, bola to sobota a zúčastnil som sa úplne náhodou - zareagoval som na ponuku tohto zaujímavého mesta - jedného dňa otvorených dverí. Bol to deň otvorených dverí vo firme Metrostav Praha, ktorý ponúkol úžasnú vec, môžme sa prejsť asi 3,5-kilometrovým tubusom metra budúceho. Metrostav jednoducho ponúkol zhruba 20-tisíc návštevníkom veľmi atraktívnu vec, prejsť po stavenisku, ktoré sa za nejaký čas stane elegantným, moderným pokračovaním siete metra v Prahe. V tej chvíli, keď sme tam boli, to, samozrejme, nevypadalo z hľadiska finálnej elegancie nejak povzbudivo, ale bolo to elegantné v úplne inom slova zmysle. A to tak a v tom, že pracovníci Metrostavu nám ponúkli fantastický zážitok. Ten zážitok spočíval v tom, že všetko bolo premyslené do detailov, že bolo možné od vstupu až po tom 3,5-kilometrovom výstupe absolvovať obrovské množstvo informácií, parádne urobených tabúľ. Celý ten dej trval asi iba 7 hodín. Napriek tomu tá príprava bola v propagácii, v plániku, ktorý sme dostali, a najmä v pripravených ľuďoch, ktorí stáli na jednotlivých lokalitách v hĺbke niekoľko desiatok metrov pod zemou, niekedy bola nad nami obloha, taký pásik úzky v tom kaňone. Väčšinou sme išli v tubuse. A ja som si uvedomil, a preto aj o tom hovorím, aká obrovská sila spočíva v tom, keď firma okrem svojej hlavnej činnosti vie túto činnosť aj fantasticky predať.
Bola to ukážka toho, ako v podstate hrubú, špinavú, ťažkú a možno na prvý pohľad, ani na druhý pohľad nie veľmi atraktívnu činnosť ukázať občanom tak, že asi každý z nás, keď prešiel tie kilometre popod zem si povedal: No tak, panečku, toto bol zážitok, tí to vedia! Od generálneho riaditeľa až po neviem akého robotníka, to všetko stálo tam vyštafírované, a nech ste sa ich spýtali čokoľvek, tie odpovede boli také typický české, podrobné. Tí ľudia mali radosť z toho, že môžu odpovedať. A ja som sa vlastne s potešením rozpomenul na to, o čom chcem hovoriť teraz v pokračovaní.
A to sa už týka Zelenej správy za rok 2011 o lesnom hospodárstve, ktorá je predmetom nášho podvečerného, zdá sa že záverečného dnešného rokovania. Ja som milovník zelených správ. Ja ich mám, myslím, že aj všetky v materiálnej podobe, a ozaj je to pre mňa a myslím, že nielen pre mňa obrovské bohatstvo informácií, ktoré sú pomerne komplexné, klobúk dole pred ich tvorcami, ktoré poskytujú základné, veľmi pútavé, a myslím, že aj pre nelesníkov podnetné informácie. A keby sme o nich chceli rozprávať, o každej stránke pár viet, no tak by sme v tejto chvíli možno museli ten večerný diškurz ozaj za povolený limit hodne pretiahnuť. A to ja už robiť nechcem. A preto poviem iba jednu vec z toho množstva, ktoré by sa dali, že, žiaľ, v Zelenej správe za lesné hospodárstvo pre rok 2011 mi na prekvapenie v tej sérii tých správ, ktoré mám naodkladané, po rokoch prvýkrát chýbala jedna veľmi dôležitá kapitola. Neviem, ako sa to stalo, ani nemyslím, že by bolo potrebné hľadať vinníka, lebo možno že každý z vás povie, veď je tam kopu iných informácií. Chybička sa tam môže dostať.
Jednoducho chýbala tam kapitola o práci s verejnosťou. Preto som si dovolil ten úvod ohľadom Metrostavu. Ohľadom toho, čo urobili tí Pražania v metre toho 19. januára. A ja chcem sa pridať k tomu názoru, že táto činnosť vôbec nie je činnosťou, ktorú by sme mohli považovať za akýsi prídavok za niečo, čo, no tak, pohrajú sa, nepohrajú sa, s tou verejnosťou, však musia rúbať, veď musia hospodáriť, veď musia finančné toky ovládať, aby jednoducho tá obrovská činnosť lesnícka, ktorá je nepretržitou kontinuálnou, pokračovala. Ale ja práve jedným dychom dodávam, že to nie je správny pohľad. To nie je tá jediná činnosť, ktorú lesníci bez ohľadu na to či štátni, alebo neštátni musia vykonávať, lebo to čo sa udialo za posledné desaťročie v oblasti lesného hospodárstva, to je niečo, čo by sa dalo prirovnať k prechodu od praveku k novoveku.
Roky od roku 2000 do roku 2010/2011 sa dajú hodnotiť z hľadiska práce s verejnosťou ako úžasný skok dopredu. Nie taký ten veľký skok čínsky, ale skok, keď na prelome tisícročí bol stupeň nepochopenia toho, čo vlastne robia lesníci pre spoločnosť, vyjadrený na nejakej stupnici, jednoducho poviem stovkou, sto bodov pre nepochopenie. A vďaka aktívnej práci lesníkov s verejnosťou, mimoriadne nápaditej, mimoriadne tvorivej, mimoriadne originálnej, sa na tejto stupnici, pohrám sa s číslami, poviem, že ak sa blížime k stupňu nepochopenia smerom k tej idealistickej, ideálnej nule, tak sme sa možno dostali k nejakej dvadsiatke-tridsiatke.
Mnohonásobne sme znížili nepochopenie verejnosti pre lesnícku činnosť. A ja si myslím, že možno využijem túto chvíľu na to aby som predovšetkým poďakoval všetkým tým lesníkom zo štátnych a neštátnych organizácií, ktorí sa pustili do tej ťažkej a v úvode aj vysmievanej práci s verejnosťou.
Dokonca si pamätám jedného kolegu z toho rezortu ochranárskeho, ktorý povedal, že čo teda tá vaša lesná pedagogika, čo to tu má znamenať? Veď to je niečo čo jednoducho asi by ste nemali ani vypustiť z úst, vy ste nejakí pedagógovia? Ale áno. Pri tých všetkých chybách a problémoch, ktoré v lesníctve existujú, naozaj kapitola, ktorú nazveme práca s verejnosťou, je asi jednou z najúžasnejších kapitol lesníctva v poslednom desaťročí. A preto, ak by som povedal, že mi tak trocha chýbajú informácie o tom, že existuje lesnícky skanzen, v ktorom za roky jeho činnosti, jeho chodníkom lesného času, prešlo okolo 300-tisíc návštevníkov zo 120-tich krajín sveta.
Ak poviem, že pribudlo 20-30 lesníckych náučných chodníkov s veľmi úžasným zameraním pre rôzne typy návštevníkov a rôzne typy poučenia z lesa. Ak poviem, že máme tu významné lesnícke miesta, keď sme vytiahli svoju lesnícku históriu z hĺbky času, a zrazu na prekvapenie sme označili body a miesta, ktoré ľudia mnohokrát ani netušili, že ich máme. A my sme ich označili tak nápadito, že dokonca, nie že mi to chýba v tej zelenej správe, ale môžem povedať že možno to bolo až ocenenie na otvorenej scéne, že tam kde nenájdete doma pochopenie, tak nájdete vo svete.
Stalo sa to vlani pri Komárkovej chate, jedno z významných lesníckych miest, obrovského znalca slovenskej prírody a poľovníka, keď prišli za nami priatelia lesníci z Nemecka a hovoria: "Prosím vás pekne, to ten systém významných lesníckych miest, to máte patentované u vás na Slovensku?" - "Nuž nie, to sme si ako odkukali trocha od UNESCO. UNESCO označuje svetové miesta prírodného a kultúrneho dedičstva a my si označujeme takto lesnícky, tak." - "A môžeme si to u nás v Nemecku zaviesť?" - "Budeme radi." Podobne kolegovia z Čiech.
Tým len chcem dokumentovať, že to, čo sa urobilo, a možno ešte, by som povedal, aj ďalšie skratky, ako sú o Lesníckej informačnej kancelárii, s mapami, ktoré sa stali predmetom zberateľskej vášne milovníkov lesov. Alebo ešte raz a už nebudem hovoriť o týchto konkrétnych príkladoch -Stromy poznania - keď stovky škôl na Slovensku zakladajú s pomocou lesníkov miniarboréta a učia sa o hodnotách stromu a významu lesníkovej práce pre les.
Takže ak táto kapitola tam chýba v zelenej správe, tak je dobré že nechýba v práci lesníkov. A tu by som možno mohol na to hlavné, čo som chcel upozorniť, aj skončiť ešte raz poďakovaním všetkým, ktorí vedia, že ten novovek v poznávaní lesníckej práce je dôležitý, pretože to nie je otázka chválenia sa tým, čo lesníci robia, to je otázka prizvania verejnosti k tomu, čo musíme spolu všetci urobiť, lebo už to tu zaznelo, niečo cez dva milióny hektárov lesa má Slovensko.
To znamená, keď to povieme zjednodušene, každý druhý meter štvorcový na Slovensku patrí lesu. My nemáme významnejší atribút nášho životného prostredia ako je les. A na to všetko, keď to beriem z hľadiska počtu, neviem, či 2-tisíc lesníkov by sme narátali, nuž tí to nemôžu chápať ako to, že zabezpečíme lesy a verejnosť sa bude pozerať na našu prácu. Tí lesníci to môžu zabezpečiť len vďaka tomu, že celá veľká verejnosť bude rozumieť ich práci a bude aktívne spolupracovať na tom, že podporuje nie lesníkov, ale že podporuje základné atribúty toho, čo je pre život nás všetkých úplne nevyhnutné.
Prečo sa mi len žiada dodať v súvislosti s témou, aj keď nie už priamo so zelenou správou, ale možno už, a bol by som veľmi rád, keby sa tak stalo, už budúca zelená správa pod kuratelou pána ministra Jahnátka to bude obsahovať, keby sme sa tam ozaj dotkli veci, ktorú môžeme považovať za jednu zo strategických záležitostí toho, čím musí lesné hospodárstvo prejsť. A to je otázka tých mimoprodukčných funkcií lesa. Je to natoľko dôležité, že v tomto prípade, povedal to už aj kolega Huba, máme obrovské historické skúsenosti. Máme profesorov, ktorí to vedia napočítať. Máme tradície, ktoré hovoria o tom, že táto téma je v podstate už celkom dobre prežutá, len chyba lávky, neexistuje tu žiadna konkrétna sila, ktorá by hovorila o tom, že keď to už tak všetko poznáme a vieme, aký je význam lesníkovej práce, ktorý sa teda nedá merať len tým drevom, nuž prečo to teda nedostávame aj do toho ekonomického reťazca toho, čo by sme potrebovali pre lesy zabezpečiť.
Jednoznačne je to obrovská škoda, že stále konštatujeme, že drtivá väčšina tržieb pre lesné hospodárstvo pochádza len za drevo. Ja som presvedčený, že je to len otázka krátkeho času. Krátkeho, čo to je krátkeho z hľadiska večnosti? No neviem. Je to otázka trate, ktorú budeme musieť spoločne prebehnúť, aby sa mimoprodukčné funkcie lesa nepoužívali len ako klišé o tom, že áno, veď vieme oni rúbu, strieľajú, ale popritom majú aj nejakú vodičku, vzduch, pôdu, hygienu duševnú, aj fyzickú, aj nejaké zdravotné funkcie, ale aby sme si uvedomili, že táto záležitosť sa musí dostávať do rozpočtov, štátnych rozpočtov, do parlamentných diskusií, do bruselských centrál, do ául v Ríme, že budeme musieť o tom rozprávať ako o niečom, čo je jeden z veľmi rukolapných a jasných príkladov toho, ako môžeme lesnému hospodárstvu pomôcť nie tým, že budeme spomínať, čo všetko lesníci urobili v minulosti, ale čo musia urobiť do budúcnosti, aby sa reálne finančné toky zabezpečili práve v prospech toho, čomu lesníci slúžia pre nás všetkých.
Takže bol by som veľmi rád, keby možno nie konkrétne čísla, lebo tie ešte určite ani o rok nebudú, ale keby konkrétne zámery ministerstva hovorili o tom, že musíme urobiť veľmi významné aktivity na to, aby sme pokročili vo sfére reálneho nápočtu mimoprodukčných funkcií lesa, ktoré musia dostať charakter raz tých tabuľkových nápočtov, ktoré dostávame k dispozícii poslanci pre jednotlivé rozpočtovacie obdobie jednotlivých rezortov.
A ešte sa mi žiada jednu vec, ktorá tiež bola tu už naznačená, zdôrazniť, a už potom nebudem vás zdržiavať. Je to vec, ktorú som si všimol aj minule, pertraktoval ju práve v poslednom čísle časopisu Lesník, ktorý vydáva štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, teraz v januárovom a je tam aj reakcia na decembrové číslo. Ide o to, čo tu zaznieva, že máme tu zásadný problém s budúcnosťou lesného hospodárstva z hľadiska jeho možností produkovať drevnú hmotu, lebo je tu málo smreka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.2.2013 o 18:47 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:47

Ján Mičovský
Skontrolovaný text
Pri všetkej úcte ku kolegyniam, kolegom, bude to do dvoch minút. Dobre, skončím.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.2.2013 o 18:47 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:47

Ján Mičovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Chcem len zdôrazniť, že ten spor začína mať asi také parametre, či by sme my mali teraz pripustiť, aby ten smrek, ktorý tak veľmi milujú drevári a ktorý tak ukázal sa ako veľmi nebezpečným pokusom, keď sme ho pred 100 rokmi všade vysádzali, by sa nemal predsa len v záujme finančných tokov zase sadiť viac, aby ho bolo dostatok pre lesníkov, že by mali tržby a pre drevárov, že by mali kvalitnú drevnú hmotu. Táto polemika ozaj vážne zaznieva a tak by som len končil s apelom na ďalšiu kapitolu, ktorá by mala v zelenej správe budúceho obdobia, budúceho roku jasne byť pomenovaná ako kapitola, kde sa povie, no tento problém medzi otázkou, či majú lesníci vyrábať to, čo sa dobre predáva, alebo majú zabezpečovať to, čo chráni tie základné atribúty nášho života, by mala byť raz navždy, napriek všetkým tým úvahám, kapitánom lesného aj drevárskeho priemyslu zodpovedaný jednoznačne a raz pre vždy. Lesníci musia produkovať nie to, čo sa dobre predáva, ale to čo potrebujeme všetci k životu, a preto táto polemika, ktorú považujem za nebezpečnú, je potrebné ju vtesnať aj v zelených správach do jasných koľají, kde sa dá prednosť prirodzenému rozsahu drevín, ktoré tu musíme pestovať, a nie efemérnym predstavám ľudí, ktorí majú možno, že dobrý úmysel, ale ktorý by v konečnom dôsledku spôsobili pre našu krajinu veľa zla.
A ja toho pána nebudem menovať, ale je vysoký predstaviteľ správneho systému Lesov Slovenskej republiky ako vlajkovej lode slovenského lesníctva práve v tom januárovom lesníku hovorí o tom, no toho smreka nám treba viacej, lebo ako prežijeme. Nie treba nám viacej citu pre les a ja verím, že to dosiahneme spoločne aj vďaka všetkým nám, ako tu sedávame v našom parlamente. Pekný večer, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.2.2013 o 18:47 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19:04

Igor Choma
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, ja som len zaregistroval, že pri hlasovaní číslo 134 som urobil chybu, a preto prosím opraviť záznam a uviesť, že som hlasoval za.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

5.2.2013 o 19:04 hod.

Ing.

Igor Choma

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video