14. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pôjdem v poradí, čiže najprv odôvodním tlač 300, ktorá je, ktorá mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Čiže to je spojená rozprava, tak v tejto spojenej rozprave predkladáme tri návrhy zmien. To, ten menovaný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, to je ústavný zákon, preto musí byť tá rozprava rozdelená, ako musia byť dva návrhy. Nemôžeme spojiť zákony s ústavným zákonom. A potom ešte meníme zákon o obecnom zriadení 369/1990 Zb. a zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov. Cieľom nášho návrhu je zavedenie konfliktu záujmov, či inými slovami nezlučiteľnosť funkcií, niektorých funkcií pre poslancov obecných zastupiteľstiev a poslancov samosprávnych krajov. A tiež odstrániť stav, ktorý je dnes v platnom právnom poriadku, a to, že poslanci obecnej samosprávy nemôžu byť štatutármi rozpočtových a príspevkových organizácií tej obce, v ktorej sú poslanci, ale môžu byť štatutármi obchodných a iných spoločností a iných právnických osôb. A opačne, poslanci vyššieho územného celku nemôžu byť štatutármi obchodných spoločností alebo iných právnických osôb, ktoré podnikajú, ale môžu byť štatutármi príspevkových a rozpočtových organizácií vyššieho územného celku, v ktorom pôsobia ako poslanci.
Teraz prejdem na konkrétne odôvodnenie. Poslanci aj pri jednom, aj v druhom rozhodujú o veľmi zásadných otázkach. To, či založia nejakú právnickú osobu, alebo nezaložia, ako bude fungovať, aký bude mať rozpočet, koľko bude odovzdávať do rozpočtu zriaďovateľa, koľko z toho bude čerpať. To sú všetko veci, o ktorých rozhoduje zastupiteľstvo. Zastupiteľstvo, v ktorom títo ľudia sedia. A máme už dostatočne preskúmané to, že ako to funguje. Niekde je vydieraný štatutár, či to je primátor, starosta, alebo predseda vyššieho územného celku, že dobre, budem ti hlasovať za tvoje návrhy, za tvoje projekty, ak dostanem nejaký mastný flek. Nejakého štatutára. Ale máme poznatky, že to je opačne. Že sám primátor, starosta alebo predseda vyššieho územného celku si takto zaviaže niektorých poslancov, aby ho poslúchali. Dostaneš konateľstvo nejakej eseročky, keď budeš v obecnom alebo mestskom zastupiteľstve hlasovať so mnou, budeš riaditeľom technických služieb alebo budeš riaditeľom divadla, keď budeš ma poslúchať ako poslanec vyššieho územného celku. Toto sa deje, prosím vás, na Slovensku!
Je to taká anomália, ktorá, bohužiaľ, aj naším pričinením sa dostala do právneho poriadku, že poslanci samosprávnych celkov nemajú rovnaké postavenie. Úplne majú odlišné postavenie a keď si vezmeme, že o čo je zodpovednosť poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave menšia ako poslanca za Bratislavský samosprávny kraj? Samozrejme, v tých malých obciach, to sa nedá porovnať, ale nemyslím si, že keď niekto ide do volieb, či do regionálnej samosprávy, do miestnej samosprávy, tak ide s tým, že, že musí zastávať ešte takúto funkciu, robiť štatutára. Zamestnanec, to je iná vec. To je, samozrejme, iný level. Ale byť štatutárom, byť riaditeľom školy, strednej školy, v prípade obecnej samosprávy riaditeľ základnej školy nemôže byť poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva. Ale riaditeľ strednej školy áno, môže byť poslancom vyššieho územného celku.
Takže návrh sleduje tento cieľ a vlastne v tom ústavnom zákone vymedzujeme to, že ani poslanci obecných zastupiteľstiev nebudú môcť byť štatutármi obchodných spoločností a túto výnimku rušíme aj pre poslancov vyššieho územného celku. Samozrejme, pre štatutárov obcí, miest a vyššieho územného celku, čiže pre starostov, primátorov a predsedov vyššieho územného celku, tento zákaz neplatí. Oni z titulu svojej funkcie musia byť štatutármi niektorých právnických osôb. Naďalej ponechávame možnosť ale zastávať funkciu v dozorných orgánoch, dozorných radách pri obchodných spoločnostiach, ale nejakých dozorných radách pri, pri neziskových organizáciách, pri ďalších právnických osobách, ktoré nie sú založené za účelom podnikania. Čiže tam poslanci budú môcť byť a toto považujem za veľmi dôležitý inštitút, aby to tam aj zostalo. Áno, poslanci majú čo kontrolovať obecný podnik, mestský podnik, majú čo kontrolovať školy, nadácie, neziskové organizácie, príspevkové organizácie, rozpočtové organizácie, majú čo kontrolovať nemocnice, ale v dozorných radách. Dá sa to spraviť, dozorné rady môžu mať dosť širokospektrálne kompetencie, napríklad aj voľbu štatutára, len to je o tom, či to chceme, alebo nechceme.
Zákon o obecnom zriadení 369 aj zákon o vyšších územných celkoch, samosprávnych krajoch, tam je zmena veľmi jednoduchá. Tam do jedného dopĺňame jeden paragraf a z druhého vynímame druhý paragraf. Čiže veľmi stručne, je to veľmi jednoduchý návrh. Ja nebudem nikoho vydierať, že keď mi za tento návrh nezahlasuje, tak je pod vplyvom nejakých lobistických skupín alebo ho kúpili nejakí primátori, starostovia alebo predsedovia vyšších územných celkov. Je to na vás. Ja si myslím, že to je dobrý návrh a logický návrh. Ja som tu neprišiel to navrhnúť z takej nejakej osobnej pomsty, ja som to navrhol kvôli tomu, že vidím tam obrovský konflikt záujmov. Som robil aj predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a tam sme sa stretávali neraz s takými anomáliami, že čo všetko sú schopní zástupcovia voličov, keď sú poslancami, ešte skumulovať s nejakými ďalšími funkciami, výkonnými orgánmi, štatutárnymi orgánmi. Len keď to odmietnete, tak viete, ťažko sa bude vysvetľovať povedzme vašim poslancom samosprávy, obecnej samosprávy, že on nemôže byť štatutárom nejakej príspevkovej alebo rozpočtovej organizácie, že nemôže byť riaditeľom školy, kým na VÚC-ke to môže byť. A opačne, ako budete vysvetľovať poslancovi vyššieho územného celku, že on nemôže byť štatutárom nejakej obchodnej spoločnosti, kým to poslanec obecného zastupiteľstva môže.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma určil za spravodajcu k návrhu zákona poslancov Národnej rady pána Gábora Gála, Andreja Hrnčiara a Arpáda Érseka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., a k návrhu poslancov Národnej rady, tých istých poslancov, na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k obom predloženým návrhom. Oba návrhy boli doručené poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje ich prvé čítanie, a konštatujem, že uvedené návrhy spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona a aj návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Navrhovatelia predkladajú návrh ústavného zákona so zámerom eliminovať negatívne prejavy súčasnej právnej úpravy týkajúcej sa obmedzení poslancov miestnej a územnej samosprávy pri vykonávaní niektorých funkcií alebo činností počas výkonu ich verejnej funkcie. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť kvalitu a objektivitu rozhodovania verejných funkcionárov pri uplatňovaní zákonom zverejnených právomocí a zabezpečiť ochranu verejného záujmu.
Tu mám priestor pre svoju vlastnú úvahu. Len v krátkosti, ten návrh je veľmi jednoduchý. Vecne podľa mňa správny, ale tá jednoduchosť je asi až taká, že ste nemali kde urobiť chybu. Takže kritizovať to nebudem.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada po rozprave uzniesla, sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. A rovnako, že v druhom čítaní prerokuje aj návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o obecnom zriadení. V zmysle rozhodnutí predsedu Národnej rady zo dňa 7. novembra 2012 číslo 261 a číslo 262 navrhujem, aby návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor pre návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona navrhujem ústavnoprávny výbor s tým, že výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Milí kolegovia, kolegyne, chcel by som stručne uviesť tento návrh zákona. Týka sa zákona č. 311/2001 Z. z., teda Zákonník práce, ktorý bol nedávno novelizovaný, ale napriek našej snahe a aj iniciatívam školských odborov a ďalších odborných zamestnancov v školstve neprešiel pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol upraviť určitú nerovnosť, ktorá je stanovená v § 103, kde sa špeciálne určuje dĺžka dovolenky pre konkrétnych zamestnancov, ktorá sa týka, tak zjednodušene, učiteľov. My navrhujeme, aby sa na koniec tohto zoznamu, kde sa menujú títo ľudia, ktorí majú nárok na vyšší výmer dovolenky, za slová "majstra odbornej výchovy" vložila čiarka a slová "a vychovávateľa", a to, aby sa nahradila, teda pardon, a za tie slová by sa vložila čiarka a nahradilo sa to slovami "vychovávateľa a odborného zamestnanca škôl a školských zariadení".
Aby som hneď na začiatku povedal, o čo ide, tak tí odborní zamestnanci v školstve sú psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, terénny špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg a sociálny pedagóg. Títo odborní zamestnanci sú pri kontinuálnom vzdelávaní a odmeňovaní priradení k pedagogickým zamestnancom, na rozdiel od nich ale majú teda výmeru zákona len takú, aká je všeobecne určená v Zákonníku práce. Ja by som vás teda chcel požiadať o podporu a budem len stručný teraz v úvode a prihlásim sa potom ako prvý do rozpravy.
Takže teraz som skončil, pani predsedajúca.

Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa za meškanie. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením číslo 32 z 22. novembra 2012 a podala spravodajskú správu. Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 268 zo 7. novembra 2012 navrhol prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane jeho lehôt. Súčasne konštatoval, že návrh spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
Cieľom tohto návrhu zákona je presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň v súlade s rokovacím poriadkom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. A odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončila som.

Ďakujem, pani predsedajúca. Aj pani spravodajkyňa, za pekné prednesenie spravodajskej správy. Skúsim teraz tak jednoducho vysvetliť ten návrh. V Zákonníku práce máme určené v § 103 v prvom odseku, v prvom a druhom, akú výmeru dovolenky majú všeobecne zamestnanci s tým, že v treťom odseku je stanovená špeciálna skupina, ktorá má nárok na vyššiu výmeru dovolenky a konkrétne u učiteľov to je osem týždňov. Jedna z vecí, o ktorej by sme mohli debatovať, je to, že či si učitelia zaslúžia, alebo nezaslúžia tých osem týždňov, ale to máme v zákone. To teraz meniť nejdeme. Ale v tejto mojej novele navrhujem, aby sme preskúmali a zvážili rozdiel medzi výmerou dovolenky u bežných učiteľov, bežných pedagógov a odborných zamestnancov škôl. V školstve vlastne pracujú také tri kategórie ľudí, alebo zamestnancov. Sú to učitelia, sú to odborní zamestnanci, to sú napríklad tí špeciálni pedagógovia, a potom nepedagogickí zamestnanci, to sú napríklad školník, kuchárka, upratovačka, aby to bolo zrejmé. My teraz nehovoríme o nepedagogických zamestnancoch, čiže tento návrh nenavrhuje, aby školník mal osem týždňov dovolenky alebo kuchárka mala osem týždňov dovolenky. Bolo by to aj nepraktické, pretože títo ľudia majú prácu aj cez školské prázdniny. Kto poznáte, tak nemusím to do podrobnosti vysvetľovať, sa robí údržba, okrem varenia býva údržba kuchyne a rôznych ďalších zariadení. Takisto školník, upratovačky, často sa maľuje práve cez prázdniny, aby to nenarúšalo bežné vyučovanie, čiže snaží sa dobehnúť to, čo cez školský rok nie je úplne najvhodnejšie.
My ale hovoríme o tých dvoch druhých kategóriách, učiteľoch, ktorí majú bežný teda rozvrh, bežné vyučovacie hodiny zhruba tých 22, 23 vyučovacích hodín ako povinnosť za týždeň. A o odborných zamestnancoch, ako napríklad u nás na škole školský psychológ, v niektorých školách špeciálni pedagógovia. Ja by som si dovolil zacitovať niekoľko vyjadrení práve jednej pani, ktorá zastupuje týchto špeciálnych pedagógov. A ona hovorí, teda vo svojom liste takto: "Keď si prečítate dokument, na ktorý vás odkazujem, je to dokument s názvom Úloha školského špeciálneho pedagóga v základnej škole, zistíte, že medzi našou prácou a prácou učiteľa veľký rozdiel nie je. Nikto si nepreštuduje pracovnú náplň špeciálneho pedagóga, ktorý to má už v samotnom názve, pedagóg. Celé roky bojujeme za túto zmenu" a spomína tam Asociáciu špeciálnych pedagógov, podporu Komory učiteľov aj odbory. Ja sám som osobne hovoril s predsedom školských odborov, ktoré túto vec navrhujú. A navrhovali ju ako prvú predsedovi školského výboru a školskému výboru, aby presadila túto novelu, alebo v rámci novely Zákonníka práce túto vec. A títo ľudia teda, stále napriek tomu nie je im vyhovené. Pani mi potom ďalej píše podrobnosti o práci špeciálneho pedagóga, kto by mal záujem, je to k dispozícii, nechcem vás teraz s tým unúvať. Chcem vám len povedať to, že som naozaj presvedčený, do podrobností môžem ísť, ak budete mať o to záujem. Títo ľudia nielenže si zaslúžia túto výmeru dovolenky, ale dáva to zmysel a je to logické, aby ju mali takisto.
Pozriem sa na to aj z pohľadu financií, pretože ten je dôležitý, a toto môže namietať aj ministerstvo práce, sociálnych vecí, pretože Zákonník práce spadá pod jeho gesciu, že to bude znamenať nejaké zvýšené finančné náklady. No ak sa na to pozrieme cez realitu, tak je to tak, že ten pedagóg sa venuje deťom, od toho je slovo paidagogos, pedagóg, ktorý sa venuje deťom a mládeži, a aj špeciálny pedagóg, že na rozdiel od školníka, ktorý môže opravovať rozbité dvere aj cez prázdniny, tak on, keď tam tie deti nemá, tak vlastne môže robiť niečo iného, tak ako nejakú prípravu a tak ďalej, ale to môžu robiť aj obyčajní učitelia, bežní učitelia. Čiže rozdiel je v tom, že či v tom lete bude vykonávať nejakú prácu, ktorou si vyplní svoj čas a dostane teda za ňu zaplatené, alebo v tom čase bude mať priestor na odpočinok, na dovolenku a dostane za to platenú dovolenku, čiže finančne sa tie veci nenavýšia. Jediné finančné navýšenie by bolo v tom prípade, ak by tú prácu, ktorú tí pedagógovia vykonávajú počas školského roka, nestíhali a časť z nej by museli vykonať aj cez prázdniny a teda, ak by sme im dali dovolenku namiesto tej práce, ktorú by napríklad cez letné prázdniny vykonali, museli by sme navyše zaplatiť. Ale toto nie je ten prípad, školskí pedagógovia gro svojej práce vykonávajú počas školského roka a nie cez školské prázdniny.
Je tam ešte jedna nerovnosť, ktorá je ešte výrazne v neprospech školských pedagógov. Ja ako učiteľ, lebo som učiteľ, si môžem získať náhradné voľno zastupovaním za kolegov, ktorí nie sú prítomní na vyučovaní z rôznych dôvodov, pri školskom, pri špeciálnom pedagógovi je táto možnosť minimalizovaná, navyše ich pracovný čas nie je viazaný len čisto na rozvrh, ale je určený aj určitým časovým rozmedzím, kedy sa musia zdržovať v školskom zariadení. To znamená, ak aj zastupujú napríklad za nejakú vychovávateľku, tak tým si nezískavajú nadčasové hodiny, prípadne náhradné voľno. To znamená, že oni si nemajú ako ten čas počas tých dovoleniek nadrobiť, tak ako je to bežné u ostatných učiteľov. Čo vás ubezpečujem teda, že takto to funguje.
Možno na vysvetlenie, že predstava, možno vám je to jasné, že predstava, že učitelia majú automaticky voľno, keď sú prázdniny, je mylná. Učitelia majú podľa Zákonníka práce osem, podľa kolektívnej zmluvy môžu mať až deväť týždňov dovolenky, čo vám stačí zhruba na letné prázdniny, možno ešte kúsoček. Čiže ďalšie vianočné, jarné a tak ďalej si musíte nadrobiť. Čo je v poriadku, ja sa na to nesťažujem, ani to nechcem meniť, len vás chcem upozorniť, že u učiteľov to funguje takto. Špeciálni pedagógovia takúto možnosť majú vysoko obmedzenú. Posledná vec, na ktorú by som chcel upozorniť, je častá kombinácia práce bežného učiteľa a špeciálneho pedagóga. Tá pani, ktorá mi píše, má vzdelanie aj riadneho pedagóga, aj špeciálneho pedagóga, to znamená, jej úväzok je kombinovaný. Prečítam vám, ako to potom niekedy vyzerá komicky alebo neštandardne. Viete si predstaviť, ako to funguje v praxi? Ako učiteľ máte deväť týždňov dovolenky, ako špeciálny pedagóg šesť týždňov dovolenky, opäť. Čiže tých šesť alebo päť si môžete vziať celých a zvyšné tri týždne chodíte na štyri hodiny do práce. To je aká dovolenka, keď nemôžete nikde ísť? Hej, čiže spôsobuje to naozaj komplikácie, tá rozdielnosť medzi prácou špeciálneho pedagóga a bežného pedagóga.
Takže ja vám ďakujem za pozornosť, za pochopenie. Nie je to kvôli mne. Je to kvôli tým ľuďom, ktorí sa venujú deťom, a keďže sú to špeciálni pedagógovia, tak deťom, ktoré majú nejaké problémy s učením alebo so správaním, prípadne zdravotné problémy. Takže chcem vás povzbudiť, aby sme to zvážili a porozmýšľali, či tento zákon nie je hodný podpory.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zdôvodnil svoj zákon, ktorý predkladám ako doplnenie zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Čo je v živote človeka najdôležitejšie? Ja hovorím zdravie a vôbec, že ten život žiješ, že ho máš. Štát, ktorý by nebol, keby tu nemal občanov, mal by chrániť zdravie a život svojich občanov. Myslím si, že aj tento zákon je o ochrane zdravia a života našich občanov. To, čo by sme si pred 40 rokmi možnože ani nevedeli predstaviť, alebo 50, že na našom území budú aj možnože súkromné zoologické záhrady, že budú určití občania našej republiky chovať zvieratá, ktoré rozširujú plejádu nebezpečných zvierat našej fauny, to, čo by sme si nemohli pred tými 40 rokmi predstaviť, je v súčasnosti realita. Žiaľ, mnohí túto možnosť zneužívajú vo svoj osobný prospech bez ohľadu na to, ako sa k nim správa okolie, akých majú susedov a vôbec sa nezamýšľajú nad tým, či ich vôbec náhodou neohrozujú touto svojou chovateľskou záľubou, resp. niekedy aj rozmarom. A myslím si, že štát by mal zasiahnuť. Ja som bol veľmi rád, že kolega z vládnej strany SMER pán Podmanický prišiel s takýmto návrhom zákona v júli 2012 a tlieskal som mu, že super, kolega, tak to má byť. Keď som ale podal pozmeňujúci návrh, ktorý si myslím, že dopĺňal veci a hlavne živočíchov, ktoré už naša legislatíva eviduje a má ich zadefinované ako nebezpečné živočíchy vo vyhláške č. 143/2012, tak dostal som zápornú odpoveď. Trošku ma to zmiatlo, pretože prakticky zavádzame dvojkoľajnosť. Kolega veľmi správne pochopil význam obecných zastupiteľstiev a právomoci obecných zastupiteľstiev, že tí sú, tí na tých prvých, druhých stupňoch, čo by mali chrániť tiež zdravie a život svojich občanov. Aby vlastne zastupiteľstvo rozhodovalo o tom, aké nebezpečné živočíchy sa budú chovať, lebo hovoríme o chovaných, nehovoríme o divo žijúcich, hovoríme o chovaných živočíchoch, aké sa budú chovať v ich území, v ich obci. Keď vytkol, resp. keď si vo svojom pozmeňujúcom návrhu vybral iba triedu cicavce, tak som myslel, že logicky, keď preberie celú plejádu všetkých tried, ktoré sú v tejto vyhláške, že potom nebude robiť žiadny problém. V piatok, keď sa predkladal tento zákon aj môj pozmeňujúci návrh, bol som uistený, že áno, pán kolega, je to v poriadku, môže ísť. Prišiel utorok, keď sme hlasovali a zrazu už to nemôže ísť. Dôvod? Keď mi niekto povie, že koľko roboty budú mať pracovníci mestských úradov s registráciou takýchto nebezpečných živočíchov, keby náhodou mali rozhodovať ešte o tom, či tam budú, alebo nebudú sa chovať. Hovorím, že to je nezmysel, to je neviem skade, lebo nech mi nikto nechce povedať, že keď sme museli zaťažiť naše pracovníčky obecných a mestských úradov a pracovníkov tým, že budú evidovať psov, nechcite mi povedať, že keď budeme musieť evidovať žraloky, kajmany, pavúky a iné, že to bude 100- alebo 10-násobne viacej. To mi nechcite povedať. Keď to má byť dôvod, prečo neprešiel môj návrh, aby sme zjednotili tú legislatívu, aby tie nebezpečné zvieratá boli jednotne, ako sú v tej vyhláške, boli pojaté aj do toho, o ktorých bude rozhodovať tá samospráva, tak potom ja hovorím, že neviete, o čom hovoríte. Máme tu byť na to, aby sme toho občana chránili.
Samozrejme, tak ako sa nerieši rómska otázka 23 rokov, pretože sa to nedotýka priamo prezidenta, predsedu vlády, ministra, lebo on tam nežije vedľa nich. V dedine sa nezobúdza a nezisťuje, či ešte má tam vôbec bránu a či má psa a či ešte nemá stromy vyrúbané. Jeho to netrápi, samozrejme, samozrejme je to tam niekde na Spiši, na Zemplíne, je to niekde v Rimavskej Sobote. Akonáhle vás to začne trápiť, že priamo v dedine s tým zápasíte a boríte sa s tým, tak vtedy už je to aj pre vás alarmujúci moment a urobíte všetko preto, aby sa to zlepšilo. A preto ja hovorím, že tí ľudia, ktorí kričia a ich hlas nie je vypočutý, že ich susedia chovajú mimo triedy cicavcov aj iné triedy nebezpečných, ja hovorím exotických zvierat, mali by sme ich vypočuť, mali by sme rozšíriť túto možnosť, aby sa obecné úrady aj k týmto triedam vyjadrovali. To je vlastne môj dôvod, prečo ho znovu predkladám a môžem vás uistiť, budem ho predkladať každý polrok, ako mi to rokovací poriadok dovoľuje, pretože je to o tom, vážení kolegovia, že poďme sa hrať o veci, nie o opozícii a koalícii. Tak ako minule pán Hrnčiar, resp. pán Csicsai povedal, že čo povieme našim predkom, čo povieme, čo sme tu robili, keď sme mohli zabrániť výkupu pôdy. Tak som mu povedal, čo povieme, že ste sa tu hrali na opozíciu a koalíciu a jedno neschvaľovala opozícia a koalícia neschvaľovala opozícii jej návrhy. Hoci boli dobré, boli pre vec, boli pre obyčajných ľudí, boli pre našich občanov spravodlivé, čestné a zjednodušovali im život. Tak to im budem musieť povedať.
Tak, vážení, dovoľte, že, by som vás poprosil, aby tento zákon, ktorý predkladám, a cieľom jeho je rozšíriť právomoc obce a obecného zastupiteľstva, aby udeľoval súhlasy s chovom alebo držaním všetkých druhov nebezpečných zvierat, ktoré sú definované vo vyhláške, ktorú už tu máme. Definíciu, my nemusíme vymýšľať perpetuum mobile, čo tam chceme. Už ich máme. Urobili sme dvojkoľajnosť v tomto zákone. Aby sme to zjednotili, aby tam boli všetky a tvrdím, že by sa tam ešte pripisovali ďalšie, ktoré prináša reálny život, lebo iba tak môžeme ochrániť nášho občana. To nie sú státisíce, to sú stovky ľudí možno, tisíce ľudí, ale keď vedľa neho niekto chová desiatky jedovatých hadov a on dennodenne ide domov v bytovke s tým, či náhodou jeho decko niekde nestretlo na nejakom tom zábradlí toho hada a či náhodou ešte žije. Tak to je to! To je tá ochrana toho života, to chcem dosiahnuť, aby nemusel takýmto spôsobom sa báť. Ako ten štát sa má k nemu postaviť? Čo mu máte povedať, poslanci Národnej rady?
Takže dúfam, že aj naprieč politickým spektrom návrh tohto zákona mohol by byť prijatý. Mohli by ste si vstúpiť do svojho svedomia, páni poslanci a poslankyne, že čo chceme vlastne chrániť v našom štáte. A budem tvrdiť stále, v prvom rade je zdravie a život našich občanov, lebo bez nich nás tu netreba. My sme tu zbytoční, sú naši voliči a keď vy rozlišujete medzi mojimi a vašimi, našimi a opozičnými, koaličnými a vládnymi voličmi, tak ja to nerozlišujem, vážení. Ja to nerozlišujem, lebo my sa máme postarať o všetkých, všetkých občanov Slovenskej republiky. Tento návrh zákona, ktorý predkladám, nemá dosah na štátny rozpočet, ani verejnej správy. Je to iba o dobrom úmysle. O úmysle štátu chrániť občanov, ktorí sa nemôžu dovolať pravdy, nemôžu dovolať ochrany. Nevyvoláva ani iné sociálne vplyvy. Skôr by som povedal, že kladne, že prestanú byť rôzne hádky, škriepky, sťažnosti, petície, nehovorím už o referendách, ktoré by mohli z toho vzniknúť. A myslím si, že mali by sme ukľudňovať život slovenského občana. Nie ho traumatizovať a ďalšími návrhmi, ktoré tu prijímame, ho doslova že terorizovať. Takže, vážení, chcel by som vás požiadať, hoci je nás tu torzo, ale som rád, že máme tu možnože z každej strany toho nejakého zástupcu okrem MOST-u - HÍD a SDKÚ, tak chcel by som vás požiadať, aby tento návrh zákona prešiel, (Reakcia z pléna.) cez vaše, áno, pán kolega, vidím vás. (So smiechom.) Sláva, máme jedného zástupcu aj z SDKÚ, som rád. Takže myslím, že malo by to ísť mimo politické spektrum a malo by ísť o zmysel a podstatu tejto veci. Takže žiadam a prosím vás o podporu tohto zákona do druhého čítania.
A ešte na záver chcem upozorniť, som smutný, keď pán kolega Záhumenský nedal svoj pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal tiež zákona o veterine. Nedal k tomuto môjmu zákonu, ktorý vlastne otváram sólo, a dal ho k zákonu o potravinách. To som už spomenul aj v diskusii v rozprave o zákone o potravinách. Áno, ja viem, stále sa hráme opoziční, koaliční, dobre, asi vám to nevyhovoríme v tomto volebnom období. No dúfajme, že všetkým dňom nie je koniec, slovenskému národu ani slovenským poslancom, takže verím, že raz to svedomie sa u každého ozve a povie: Áno, treba ísť pre vec.
Ďakujem pekne.