14. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s cieľom podporiť turistický ruch, podnikateľské, obchodné a kultúrne aktivity, ale aj osobné kontakty medzi ľuďmi, pristúpilo Slovensko k zjednodušeniu vízového režimu vo vzťahu k Ukrajine a Ruskej federácii.
Dvadsiateho prvého decembra mojím rozhodnutím sme prijali rozhodnutie, ktoré vychádzalo aj z analýzy skúseností a praxe iných krajín schengenského priestoru a ktoré znamenalo výrazné uľahčenie podmienok pre získavanie víz pre návštevu Slovenskej republiky. Zjednodušený režim je v praxi síce necelé dva mesiace, už prvé výsledky však ukazujú, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí urobilo správne rozhodnutie, ktoré vyvolalo pozitívne ohlasy na Ukrajine aj v Rusku. Do našich vysokohorských stredísk sa vracajú ukrajinskí a ruskí občania. A veríme, že aj zjednodušenie vízového režimu sa odrazí následne aj v ďalších aktivitách a oblastiach.
Výsledkom zjednodušených vízových procedúr je nárast počtu prijatých žiadostí o víza. Osobitne vysoký nárast žiadostí o víza v porovnaní s januárom 2012, takmer štvornásobný, sme zaznamenali na našom veľvyslanectve v Kyjeve, kde sme museli operatívne prijať opatrenia na zabezpečenie plynulého vybavovania týchto žiadostí. Na Ukrajine rastie počet žiadostí o víza tak v kategórii individuálnych žiadateľov, ako aj od akreditovaných cestovných kancelárií. Tieto hlásia zvýšený záujem o zájazdy na Slovensko v rôznych cenových kategóriách. Od 1. marca tohto roka sa predpokladá spustenie pravidelných letov, štyrikrát týždenne, ukrajinskou leteckou spoločnosťou Air Onix na linke Kyjev - Bratislava.
Rastúcu tendenciu má počet žiadostí o víza aj na ďalších našich zastupiteľských úradoch, konkrétne na veľvyslanectve v Moskve a na generálnych konzulátoch v Sant Peterburgu a v Užhorode.
Vízová politika Slovenskej republiky voči Ruskej federácii a Ukrajine bola vždy vnímaná veľmi citlivo z pohľadu dlhodobých hospodárskych, politických aj kultúrnych vzťahov, hlavne však z pohľadu odstraňovania prekážok osobných kontaktov ľudí.
Zjednodušenie vízového režimu vo vzťahu k obom štátom je významný krok správnym smerom, pomáhame tým našim obchodníkom, podnikateľom, ľuďom, ktorí túžia cestovať, spoznávať, nadväzovať a rozvíjať nielen obchodné, ale aj vedecké, kultúrne a osobné kontakty, ktoré v budúcnosti môžu prispieť k intenzívnejšiemu a dynamickejšiemu rozvoju vzťahov a spolupráce medzi našimi krajinami. Keď máme záujem o prehĺbenie spolupráce, musíme uľahčiť ľuďom cestovanie.
V oboch krajinách sa náš krok považuje za signál, že naše vzťahy sa vyvíjajú dobre a ich možnosti sa týmto krokom slovenskej strany ešte viac rozširujú vo všetkých oblastiach. Zjednodušenie vízového procesu uvítali najmä tí občania Ruskej federácie a Ukrajiny, ktorí na Slovensko cestujú opakovane a majú tu rodinné väzby, obchodné a podnikateľské aktivity, alebo prichádzajú za účelom rekreácie a liečebných pobytov. Osobitný význam pre nás má to, že zjednodušenie vízového režimu malo veľmi dobrý ohlas na Ukrajine, ktorá je naším bezprostredným susedom.
Signály, ktoré dostávame od ukrajinských partnerov, sú naozaj veľmi pozitívne. Ukrajinská strana oceňuje, že sme dokázali využiť možnosti schengenského práva a prejavili sme politickú vôľu a prístup k uskutočňovaniu otvorenej východnej politiky Európskej únie. Okrem primárneho cieľa nášho kroku, ktorým je zjednodušenie cestovania, sa zjednodušenie vízového režimu odrazilo aj vo výraznom raste pozitívnej publicity o Slovensku, čo povzbudzuje ľudí k tomu, aby sa o našu krajinu ešte viac zaujímali.
V záujme podpory ďalšieho rozvoja cezhraničných kontaktov a obchodnej, sociálnej a kultúrnej spolupráce obyvateľov Slovenskej republiky a Ukrajiny žijúcich v pohraničnej oblasti ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s ministerstvom vnútra analyzuje a hľadá možnosti ďalšieho zjednodušenia procesu vydávania povolení na malý pohraničný styk. Zjednodušenie vízového režimu s Ukrajinou má aj pozitívny efekt na rozvoj hospodárskej spolupráce prihraničných regiónov, pričom nesmieme zabúdať na nesmierny význam ľudskej dimenzie tohto kroku.
Pre mnohých ukrajinských občanov je práve Slovensko bránou do Európskej únie. Nebolo by rozumné premrhať takýto potenciál.
Ďakujem za pozornosť.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Vážený pán podpredseda vlády, chcem sa vám poďakovať za odpoveď. Chcem oceniť, že z postu šéfa slovenskej diplomacie nezabúdate na to, že svet má štyri svetové strany. A do budúcnosti vám chcem popriať ešte veľa podobných správnych rozhodnutí.
Ďakujem.

Chcel som povedať to, že zahraničná politika v mojom ponímaní je zahraničnou politikou pre občanov Slovenskej republiky. A robím všetko pre to, aby to bolo cítiť tak v podpore pre našich podnikateľov, pre našich turistov, pre našich občanov v núdzi. Jednoducho ministerstvo zahraničných vecí je tu pre našich občanov. A tento krok jasne potvrdzuje, že naši občania a naši partneri to vítajú.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, myslím, že na túto otázku som pred chvíľou odpovedal, takže už necítim potrebu niečo k tomu doplniť.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, chcem zaujať stanovisko k odpovedi na interpeláciu na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pána Jahnátka.
Ja už sa priznám, že to číslo som si nepozrel, takže dodatočne ho doplním, ale podstata nie je v čísle, ale v konkrétnej záležitosti, ktorá vyplynula, a samotná interpelácia sa toho týkala, pomerne závažného konania v Národnom lesníckom centre, kde už niekoľko mesiacov dozadu vzniklo podozrenie, že 700 000 eur na tzv. forestportal bolo vyčerpaných, mierne povedané, nie v súlade s dobrými mravmi a nie v súlade s účelom, na čo ich Európska únia našej krajine poskytla. Bolo to dlhšie aj medializované, boli dokonca nariadené vyšetrovania. Jedna z odpovedí pána ministra, mi doručená, znela, že je to príliš tajné a že nemáme nárok na to, aby sme sa zoznámili s výsledkami finančnej kontroly, ktorá prebehla v tejto súvislosti. Rešpektujem, asi zákon, ktorý to neumožňuje, skutočne tak hovorí.
A preto, chtiac sa dopátrať spolu s kolegami poslancami pánom Hubom a pánom Feckom, ktorí sme spolu tú interpeláciu vypracovali, sme sa pokúsili úplne jednoducho a bez toho, aby sme ozaj dopredu nejako domnievali sa, že poznáme pravdu, pokúsili sme sa dať interpeláciu vo veci konkrétnych 20-ch, ale mimoriadne konkrétnych otázok. Dokonca tie otázky sme si my nevymýšľali, lebo napokon ozaj prehľad nemáme taký, aby sme sa mohli tváriť ako ľudia znalí veci, ale na Národnom lesníckom centre je skupina, ktorá zrejme svoju nespokojnosť musela prejaviť aj tým, a je to skupina, ktorú podporuje aj odborová organizácia tamojšia, ktorá tých 20 otázok doslova presne a na vec ušitá, ušité tak, ako sa patrí, naformulovala. A tie otázky boli veľmi, veľmi konkrétne. Nuž, sme si povedali, že si ich osvojíme my traja poslanci, a vo forme interpelácie sme ich poslali pánovi ministrovi Jahnátkovi.
Ja samozrejme nebudem tie otázky čítať, len môžem zodpovedne povedať, že ich tvorcovia zrejme celkom oprávnene sa domnievali, že ak by boli zodpovedané, tak by možno nebolo treba rozprávať o veľkých ďalších kontrolách, o najvyšších kontrolných úradoch a o tom všetkom, čo sa udialo za tie mesiace vyšetrovania. Okrem iného aj hlavná kontrolórka, ktorá poukázala na tie veci, prišla medzitým o svoju prácu, aj keď samozrejme netvrdí sa, že v tejto súvislosti.
No a odpoveď prišla od pána ministra. A ja chcem s ňou vyjadriť, s touto odpoveďou, veľkú nespokojnosť. Tá nespokojnosť spočíva v tom, že, opäť vás nebudem unúvať, aby som ju celú čítal, ale jedna vec je predsa len hodná zaznamenania tak, aby zaznela aj tu v tejto sieni zákonnosti, lebo sa mi zdá, že je to niečo, čomu som celkom neporozumel ani na druhé čítanie.
Pán minister nám tu píše asi tak: "Takmer všetky otázky, ktoré mi kladiete k predmetnej veci, sa týkajú činností a kompetencií konkrétnych vedúcich zamestnancov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako aj Národného lesníckeho centra v rokoch 2007 až 2011. Z toho dôvodu vám na väčšinu z nich nemôžem konkrétne odpovedať a odporúčam vám obrátiť sa priamo na tieto osoby." Nuž, tie otázky predsa neboli dávané na konkrétne osoby s tým, že tu niekto potrebuje tieto osoby nejakým spôsobom prenasledovať svojimi otázkami. Tie otázky boli naformulované vo smere zistenia pravdy, ako sa použilo 700 000 eur na vec, ktorú experti označili, že má hodnotu možno 1 000, možno 5 000, neviem. Viete, doobeda sme tu počúvali dačo o Gorile, o ťažkých podozreniach, ktoré visia ako chmáry nad touto krajinou, a pán minister Kaliňák veľmi jasne a správne povedal, že on predsa je politik a nie vyšetrovateľ, a s tým sa dá súhlasiť. Takže môžeme sa baviť o politickej zodpovednosti a nie o tom, kedy a ako bude vyšetrovanie uzavreté.
No použijem takú ťažšiu analógiu alebo skôr voľnejšiu, nuž, ja tiež od pána ministra, a my teda všetci traja poslanci sme nežiadali, aby nám on týchto troch ľudí nejakým spôsobom staval do role, že už tú nie sú, a to, viete, veď to bolo ministerstvo, ktoré ja som neriadil. My sme sa obrátili na kompetentného šéfa ministerstva, ktoré túto agendu spravovalo, ktoré musí mať predsa ako slušný úrad zaznamenané, kto v minulosti v zásadných veciach urobil aké rozhodnutie, a chceli sme poznať spôsoby, ako tieto rozhodnutia boli kreované, ako boli zaznamenané, ako boli jednoducho z nich vyvodené nejaké dôsledky. Tak sa mi zdá dosť zvláštne, že pán minister odpovedal, že on za ministerstvo v minulosti a za to, čo urobilo, nemôže, nie tak, aby som mu nevkladal do úst, čo nepovedal, nie zodpovednosť, že nemôže odpovedať na tieto otázky.
Tak ja si myslím, že v tejto krajine predsa, a to musí byť aj naším želaním, nekončí výmenou niektorých úradníkov kontinuita poriadku. Veď predsa v slušnej krajine sa musia poriadky odovzdávať, spisy prebrať a odovzdať. A jednoducho minister musí vedieť odpovedať, čo robil jeho úrad aj v historických súvislostiach, pred desiatimi rokmi. Nie v súvislostiach, ktoré sú ešte stále otvorené, nedošetrené a ktoré traumatizujú zbytočne množstvo ľudí na Národnom lesníckom centre. Niektorých skutočne tak, neprial by som vám počúvať, ako to znáša tá kontrolórka, ktorá je v tom režime výpovede, že možno je to otázka skôr ich, už pomoci nie ani zákonnej vo vyšetrovaní, ale ako im pomôcť ľudsky, ako im pomôcť v ich ťažkých psychických rozpoloženiach.
No dobre. Takže ja som s touto odpoveďou nespokojný a tvrdím, že je nezodpovedné, aby sme sa v prípade, že hľadáme odpoveď, kam sa podelo 700 000 eur, a to je, prosím pekne, mozaika, ja si nemyslím, že sme my objavili nejaký veľký prípad, ktorý teraz môžeme povedať, no pozrite, toto je teda obrovský kúsok. Ja sa obávam, že toto je mozaika, ktorá zodpovedá množstvu takýchto drobností, ktoré sa týkajú fondov a eurofondov. Včera, predvčerom som bol ako zastupujúci člen na eurovýbore, na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. A pán premiér tam povedal jednu vec, že čaká nás teda ťažká úloha vyčerpať zase veľké množstvo eurofondov. Áno, ja som mu rozumel, určite je to ťažká úloha, vieme, prečo ich chceme získať. Len sa obávam, že v tejto krajine si mnohí ľudia túto ťažkú úlohu vysvetľujú tak, že dej sa, čo dej, ktosi núka v Bruseli, tak to musíme zobrať. A mnohokrát tá cesta bruselských peňazí z Bruselu cez Bratislavu na miesto určenia býva veľmi, veľmi komplikovaná.
Odbočil som, vraciam sa k interpelácii. Takže pán minister napísal, že to nie je možné zodpovedať. A čo je dôležité a zaujímavé na jeho odpovedi, to je niečo, s čím by som mohol svoj nesúhlas, nespokojnosť a nespokojnosť všetkých troch poslancov, ktorí tú interpeláciu dali, uzatvoriť. Pán minister teda hovorí, že nie, nedá sa, lebo patrí to minulosti, ale na záver svojej odpovede vkladá vetu, za ktorú mu úprimne ďakujem a ktorú považujem za absolútne potvrdenie toho, že veci ozaj bude treba doriešiť tak, aby sme nehovorili, že to nie my, to v minulosti, to niekto iný. Tá veta, alebo tá záverečná pasáž odpovede pána ministra na našu interpeláciu znie doslova takto: "Nové vedenie ministerstva sa uvedenou problematikou zaoberalo z vlastného podnetu a na základe zistení súčasného stavu som rozhodol, že Národné lesnícke centrum vo vlastnej réžii a na vlastné náklady v spolupráci s dodávateľom sfunkční forestportal do konca roku 2013." Ja ozaj úprimne ďakujem pánovi ministrovi za to, lebo po tých dlhých mesiacoch, keď sme skúšali poslanecké prieskumy, keď sme tam boli s tými ľuďmi rozprávať ako poslanci, keď sme oslovili Najvyšší kontrolný úrad, keď sme jednoducho hľadali všetky možností, ako tým ľuďom a samotnej veci pomôcť, tak po tomto všetkom prichádza vlastne priznanie a uznanie pána ministra, ktorý teda potvrdil, že aj keď nie je ochotný hľadať odpovede na tých 20 konkrétnych otázok, ale rozhodol, že veci sa musia do konca tohto roku na vlastné náklady a vo vlastnej réžii Národného lesníckeho centra sfunkčniť. To teda, alias fakt sa nič neurobilo, alebo to, čo sa urobilo, je nedostatočné. Ozaj tých 700 000 eur nebolo asi zodpovedne a primerane veci vyčerpaných.
A my traja poslanci, pán Huba, pán Fecko a ja, v liste, ktorý je už odpoveďou na túto interpeláciu, alebo teda odpoveďou na odpoveď na našu interpeláciu, sme museli skonštatovať aj takú vec, to možno tiež stojí za prečítanie, kde hovoríme, že: "Vážený pán minister, v týchto vašich slovách nachádzame potvrdenie toho, že veci neboli a nie sú v poriadku, a naša snaha o nápravu je úplne namieste. Veď ak sa má dodnes nefungujúci produkt na základe vášho rozhodnutia sfunkčniť vo vlastnej réžii a na vlastné náklady Národného lesníckeho centra do konca roku 2013, potom sa takéto rozhodnutie javí ako priamy pokyn na nehospodárne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky."
No uznajte, toto predsa nie je možné, aby sme si tu niekoľko mesiacov vymieňali nespokojnosť s tým, ako sa veci vyvíjali v oblasti forestportalu, novinári tuto v priamom prenose mohli skonštatovať, že skutočne tie dva produkty, jeden ten vyrobený a druhý ten, čo bol dávno predtým už zaplatený, sú identické, a pán minister tu po mesiacoch traumatizovania množstva pracovníkov v Národnom lesníckom centre, zamestnávania svojho sekretariátu, aj našich asistentov, odpovie tak, že teda rozhodol, že sa to do konca roku na vlastné náklady a vo vlastnej réžii musí sfunkčniť, 700 000 eur.
Nuž, ja odpovedám asi tak, a prosím pána ministra, aby to zvážil, v tom liste už vás s tým nebudem zaťažovať, je to aj napísané, aby zmenil toto rozhodnutie, aby odpovedal na tých 20 otázok, ktoré vedú priamo k poznaniu možno tej žaby, ktorá na tom prameni pravdy sedí, a aby nedával návody na to, že sa majú prostriedky, ktoré dávno už boli zaplatené z iných zdrojov, opäť čerpať na tento účel. Považujem to za niečo neuveriteľné. A ak teda dokážem v tejto chvíli uzavrieť svoj prejav tým, že by som poprosil, neviem, či triafam rokovací poriadok, bol by som veľmi rád, ak by som mohol vás požiadať, aby sa tu odhlasovalo to, že odpoveď, ktorá bola ukončená takouto pamätnou replikou, bola považovaná za nedostatočnú, a aby sme my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, požiadali pána ministra, že nás predsa len zaujíma, ako to s tými peniazmi a s tým forestportalom bolo. A aby sme prijali - uznesenie ? - že odpoveď nás neuspokojila a potrebujeme, aby bola naformulovaná nanovo, v zmysle toho, čo sme pánovi ministrovi napísali v našej reakcii. Ak by bolo potrebné, ja ju prečítam, ale to by bolo asi nezdvorilé voči vám, aby som vás tým všetkým zaťažoval, lebo tú podstatu som povedal. A budem veľmi rád, ak sa nám podarí prípad forestportalu na Národnom lesníckom centre uzavrieť nie tak, ako si predstavujú poslanci, alebo ako pán minister, alebo ako úradníci, ktorí to v minulosti aj teraz majú ešte kdesi v tých spisoch, ale aby sme to uzavreli tak, aby to korešpondovalo s tým, čo sme tu rozprávali doobeda, aby sme poslúžili pravde a tomu, aby občania tejto republiky uverili, že sme ochotní my, poslanci všetkých prúdov a smerov, poslúžiť tomu, na čo sme tu, hľadaniu pravdy a zlepšeniu kvality života všetkých občanov Slovenska.
Určite nie je možné s kvalitou spájať stav, keď sú presvedčení, a tak mi mnohí reagovali aj na tom Národnom lesníckom centre, že všetko je márne, že všetko je aj tak nezvládnuteľné, že pravdy sa aj tak nedopátrame, lebo. No ja viem, že tento pocit v spoločnosti prevláda. A nech prevláda, má to asi svoju hlbokú logiku. A nech prevláda pre mňa za mňa všade, lebo ľudia majú právo na svoje pocity. Jediné miesto, kde nesmie prevládať pocit skepsy, že sa nedá nájsť pravda, jediné miesto je táto sieň zákonnosti. A ja vás prosím, aby sme v takýchto prípadoch neustúpili tým pocitom, že tých 150 ľudí je rozdelených na rôzne zoskupenia, ktoré musia komusi slúžiť. Slúžime tu vlastnému svedomiu. A ak niektorí ľudia nemôžu slúžiť vlastnému svedomiu tu, lebo pridlho nosia červené alebo modré kravaty, tak by som prosil, tak zúžme tú 150-ku na 120-ku alebo na 90-ku. Ale predsa mi nemôžete povedať, že tu sedíme ľudia, ktorým je to absolútne jedno, že je možné prípad, ktorý ja považujem za kamienok z mozaiky nespravodlivosti, nepochopenia a tiahy doby, ktorú žijeme s našimi ľuďmi, že by sme to mohli považovať za správne, alebo niečo, s čím sa máme stotožniť. Ja osobne pokiaľ budem používať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, budem sa snažiť, aby som v tých kompetenciách, ktoré mám, sa pokúšal odpovede na dôležité otázky hľadať. A toto je jedna z nich. Verím, že spolu s vami sa jej dopátram.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Áno, vážený pán podpredseda, ak je to teda v súlade s rokovacím poriadkom, tak poprosím, aby odpoveď pána ministra Jahnátka bola považovaná, teda navrhujem uznesenie, aby bola považovaná odpoveď, ktorej číslo môžem aj prečítať, je to odpoveď listom č. 976/2012-100 napísaná v Bratislave 20. decembra 2012, za nedostatočnú. A aby pán minister bol naším uznesením zaviazaný odpovedať tak, aby tie otázky, ktoré sme dali v interpelácii a ktoré, ako sám priznáva, patria do kompetencie úradníkov na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj úradníkov v Národnom lesníckom centre, to znamená do organizácie, ktorá podlieha priamo  pod jeho kompetenciu, aby boli ministerstvom vypracované. Tu neexistuje kompetenčný problém, nevstupujeme nejakým vyšetrovateľom do ich právomoci, ako sme o tom hovorili doobeda. Tu vlastne chceme, aby úradníci pozreli do tých spisov a aby tie odpovede, ktoré, sa interpelácie ich domáhajú, aby boli z tých spisov vyčítané.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, nebýva zvykom, aby minister vystúpil priamo na interpeláciu poslanca. Priznám sa, keby som bol vedel, že toto bude na pretrase, donesiem si určité podklady k tomu, aby som mohol vecne reagovať na vašu nespokojnosť.
Pán poslanec, to, čo ste tu teraz predviedli, je pekný príklad demagógie, skutočnej demagógie, ktorú ste tu predniesli. O tomto probléme my, teda ešte raz, ministerstvo a vy traja poslanci, komunikujeme viacerými spôsobmi. Mňa samozrejme táto otázka zaujímala, či došlo k nejakému sprenevereniu prostriedkov 700 000 eur na nejaký softvér, ktorý mimochodom nevznikol za mňa, vznikol za mojich predchodcov a u mňa sa nejako vyvŕbil. Vy ste požiadali a kľúčovú úlohu v celom tomto zohráva pani kontrolórka, ktorú ste tu znovu vykreslili ako obeť nejakých machinácií, ako obeť niekoho, kto chce zakryť nejaké spreneverenie prostriedkov, alebo niečo, niečo podobné.
Pán poslanec, my sme sa skutočne v dobrej viere snažili zistiť, čo je problém. Ja na základe vášho upozornenia som poslal kontrolu. Požiadal som ministerstvo financií, nezávislú kontrolu, vzhľadom na to, že sa jednalo o európske peniaze, aby urobili aj oni kontrolu. Postáli sme v jednom bode, a ten bod sa nazýva doklady, doklady, prvotné doklady na zistenie pravdy. Zrazu sme s hrôzou zistili, že však na NLC neexistujú podklady na preverenie vašej sťažnosti. Rýchlo som si zaspomínal na kauzu. Tí poslanci, ktorí tu boli v rokoch 2006 až 2010, keď som predkladal správu o privatizácii SPP, bol presne tento istý problém, zaviazali nás poslanci predložiť správu, ako bola zmanipulovaná privatizácia Slovenského plynárenského podniku a, bohužiaľ, sme narazili na ten istý problém, že doklady, originálne doklady, na základe ktorých môže kontrola, oficiálna kontrola, lebo ministerská kontrola je oficiálna kontrola, môže vôbec robiť nejaké úsudky. Presne toto sa stalo na NLC. Tak sa pýtam: preboha, kde sú doklady? Ako vám môžu zmiznúť doklady? No viete, kto tie doklady má u seba? Kto ich zobral? No vaša pani kontrolórka. Vaša pani kontrolórka nám odmietla dať tie doklady, odmietla ich dať kontrole z ministerstva financií, preto sme boli donútení dať žalobu. Dve žaloby sme dali orgánom činným v trestnom konaní. Po prvé, aby neznámy páchateľ, ktorý odcudzil verejné listiny, aby ich vrátil na NLC, to je prvá žaloba alebo teda prvé oznámenie. A druhé je, aby sa preverila celá tá transakcia financovania, na krytí ktorej ja nemám absolútne žiadny záujem.
Len vy mi napíšete v liste, to ste tu nespomenul, vy mi napíšete, aby som jej ja teraz platil mzdu. Pán kolega, to bolo v inom liste, nie v tomto, nemykajte sa. Ja som ju neprepustil, ani za mojej éry neodišla. Viete, za koho bola prepustená? Za ministrovania pána Simona v januári 2012. Prečo odo mňa pýtate ušlú mzdu pre pani kontrolórku, keď bola prepustená pred mojím príchodom na ministerstvo?!
Všetky tieto fakty ste tu nejak zabudli, ale účelovo ste si poskladali mozaiku, a zrazu obviňujete ministerstvo, ako keby sme my chceli zakrývať nejaký podvod. Ja budem prvý, ktorý bude hlasovať za to. Keď došlo k pochybeniu, nech sa to vyšetrí a nech všetci, kto v tom budú namočení, nech berú plnú zodpovednosť. Ale som aj za to, aby vami chránená kontrolórka konečne vrátila tie doklady tam, kde patria, do archívu Národného lesníckeho centra.
Čiže keď chcete niekoho obviňovať, zistíte si aj vy fakty.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister je to historický okamih pre mňa, že ste nabrali odvahu a vystúpili za rečníckym pultom, ale musím povedať pár faktov na doplnenie na vaše vystúpenie.
Je treba povedať, že toto verejné obstarávanie na tento softvér vzniklo za prvej Ficovej vlády, keď, neviem, bol to asi minister Becík, ktorý sedel v tom kresle, ktorý je expertom vášho pána premiéra. V tom čase, ak si dobre spomínam, aj táto pani kontrolórka dostala alebo nastúpila na NLC. Vzhľadom k tomu, že financie každý musí niekde šetriť, tak nové vedenie, do ktorého ministerstvo nemá právo zasahovať, že koho prepustí, koho neprepustí, v rámci šetrenia pristúpilo k zníženiu počtu pracovníkov. A táto kontrolórka sa dostala do tohto zoznamu. To, že asi nebola kvalitná, keď si zobrala so sebou, ako hovoríte, tie papiere, tak asi právom ju, pristúpili k tomu, že ju prepustili v januári, lebo asi neplnila svoje povinnosti. Lebo pracovník, ktorý si plní svoje povinnosti, nezoberie si oficiálne doklady zo svojho úradu preč do svojho vlastného archívu.
No pre mňa zostáva len poznamenať, že súčasné vedenie NLC je také isté, aké bolo v roku 2009.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. No veľa by sa dalo, dve minúty je málo. Chcem povedať po prvé, pán minister, vážim si teda vaše vystúpenie a vážim si aj váš verejný prístup k snahe veci objasniť. Skutočne sa tu nemôžeme hrať na mená a na dátumy, hráme sa tu na hľadanie poriadku, ktoré od nás občania čakajú, a dodržiavanie zákonnosti.
A preto využijem tento čas, len ozaj na takú zásadnú vec, čo sa týka tej kontrolórky, ktorú ste nazvali mojou chránenkyňou, no tak, keď už nevedela, kde všade napísala, napísala aj mne. A odvtedy som sa o ten prípad zaujímal viacej. A čo sa týka tých dokladov, len na to chcem zareagovať. Poradil som jej aj ja, a myslím, že jej to tiež poradili, ona má nejakých asi viacero poradcov, neviem presne, kto ešte to iný urobil, aby tie doklady, ktoré sú ozaj dôležité, aby ich zaslala vzácnym listom alebo teda, neviem, osobitným listom, ja som to nevidel, k vám na vaše ministerstvo. Ona tak tie doklady jednoducho, ale o tom, pán minister, ja som vám to už spomínal kedysi dávnejšie, alebo vášmu generálnemu riaditeľovi kontroly, prepáčte, neviem presne, tie doklady jednoducho boli poslané priamo na vaše ministerstvo niekedy vlani na jeseň. Takže...
A viete, prečo tak urobila kontrolórka? Už neverila nikomu vo svojej bývalej organizácii, ktorá ju vypovedala, a chcela, aby tie doklady jednoznačne boli u vás ako u človeka, alebo teda na vašom ministerstve, ktoré má jej dôveru, lebo dôveru jej zamestnávateľ nemal. Takže tie doklady neboli ukradnuté, pokiaľ môžem o tom rozprávať, ale boli predložené priamo k vám, aby ste ich mali vy k dispozícií ako hlavný arbiter v tomto spore. To je informácia, ktorú dávam na vedomie v súlade s tým, ako som sa to od nej dozvedel. Priznávam sa, neoveroval som si na vašej podateľni, kedy a aké doklady boli tam zaslané. Ale ja sa domnievam, že podstata je aj tak v tom, že treba hľadať pravdu, ak pochybila kontrolórka alebo Mičovský alebo vy, tak nech nám to padne na hlavu.

Dobre, ďakujem pekne. Pán Mičovský, som veľmi rád, že ste priznali chybu, že ma obviňujete, že som vám nedal dostatočnú odpoveď na podklady. Sám ste teraz priznali, že veď tie doklady neexistovali. Tak čo som mal preveriť? Čiže ale teraz ste to priznali, že, a sám viete, že tá kontrolórka tie doklady má.
Ale neriešme to teraz! Toto nie je skutočne podstatné. Viete, čo je podstatné? Keď sa bojí dať tie doklady, nech ich donesie mne osobne. A ja budem garantom toho, že sa tie doklady nezneužili. Ja vám garantujem, ja ich rovno postúpim polícií. A nech sa vyšetruje. A ja som za to, aby sa celý prípad uzavrel. A nech ich donesie rovno mne.
Ďakujem.