14. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady.
Štefan, hovoril si tu o etike tela a veľmi často si spomínal morálku. Ja som presvedčený, že je ozaj málo poslancov, ktorí majú takú osobnú skúsenosť, takú intímnu a takú silnú skúsenosť s ľudským telom, s jeho etikou, s pohľadmi na ľudské telo v situáciách, ktoré obyčajne sa nedostávajú nie na titulné, ale na žiadne stránky časopisov, pretože sú to pohľady, ktoré určite by nezvyšovali nič iné, iba remitendu. A preto si myslím, že polemizovať v oblasti etiky ľudského tela tvojou skúsenosťou na túto tému sa vlastne ani nedá, lebo mne tá skúsenosť chýba. A ja si veľmi vážim, že vlastne je tu niekto, kto dokáže povedať o etike ľudského tela niečo, čo má toľko zmyslu a konkrétnych skúseností za slovami, ktoré vyslovuješ, ako to môžeš urobiť ty.
Ale chcem sa možno dotknúť viacej toho druhého slova, ktoré si tiež často, a myslím, že aj správne, používal, a to je otázka morálky. A nebudem debatiť na tému zákona, ktorý je teraz predmetom Braňovho návrhu, ale chcem povedať to tak, ako to cítim, a to je taký leitmotív, ktorý by som ja k tejto téme chcel povedať.
Otázka morálky je skutočne prioritnou otázkou tejto siene zákonnosti, tejto spoločnosti, týchto 150 poslancov aj tých 5 mil. občanov Slovenskej republiky. A som hlboko presvedčený, že ak chceme tejto téme pomôcť a ak chceme skutočne slovu morálka, tak ako Braňo krásne hovorí, dať mu obsah, aby nebolo vyprázdnené, aby bolo naplnené, tak verte, je to moje hlboké presvedčenie, že to nespočíva v tom, aké obrázky sa budú povaľovať v našich vlakoch, autobusoch, domoch, na obrazovkách, aj keď chápem tie súvislosti, o ktorých rozprávate, a nenachádzam ani ľahké protiargumenty, ale som presvedčený, že dať náplň slovu morálka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Mieru vo všetkom, to je potrebné mať pred očami a tak aj skutočne treba žiť. A s tým s kolegom Štefanom naozaj musím súhlasiť. A keď sa zamyslíme nad dnes, čo spomínané periodikum vydalo, tak naozaj tú mieru prestrelilo. A to je fakt.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky a ich reakcie, aj keď niektoré so mnou neboli teda súhlasné.
Chcem na pána kolegu Viskupiča reagovať len toľko. Aj v antickej dobe vražda bola vraždou a nasledoval trest. Krádež vždy bola klasifikovaná ako krádež. A bola to antická doba. Je to 3 000 rokov dozadu a jednoducho to takto platilo. Platilo to aj vtedy a platí to aj dnes. A to je ten vývoj, ktorý tuná je. A za stáročia, naozaj, čo chceme spochybňovať, že vražda je vraždou, krádež je čo? Že to je len prehadzovanie z vrecák do vrecák?
Dneska, áno, naozaj je to tak, že v tejto krádeži, poprosím, keby si mi zboku tuná do toho nehovoril, ale to je rovnako, je to aj tak, že presne to je to prekrúcanie tých pojmov pri tejto krádeži, pri súčasných krádežiach a všelijako to nazveme, len nie krádežou. A to je problém dnešnej doby. A to je to prekrúcanie tých pojmov.
A keď my tieto pojmy budeme neustále prekrúcať, nikdy sa nezhodneme na tom, čo je naozaj správne a čo nie je správne.
Sloboda naozaj nemôže byť iba svojvôľou. Ja si nemôžem robiť to, čo chcem. To nie je slobodný človek, sa stávaš otrokom. Lebo, áno, môžeš aj slobodne piť bez miery, môžeš byť narkomanom bez miery a ty si myslíš, že si slobodný človek, lebo môžeš hektolitre alkoholu piť, môžeš užívať drogy, lebo máš slobodu. Ale ty si ani neuvedomuješ, že práve skrze túto závislosť stávaš sa otrokom! Stávaš sa otrokom vlastného ja, stávaš sa otrokom vlastného tela.
Poprosím, aby sme naozaj neprekrúcali tieto pojmy.
A predkladateľovi chcem poďakovať za návrh tohto zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Tak pokúsim sa zosumarizovať vec, na ktorej mi skutočne záleží. Budem reagovať na mnohé povedané.
Najviac ma trápi, že si poslanci Národnej rady mýlime to, či naozaj a vážne táto krajina by nepotrebovala zmenu, naša krajina zmenu v tom, čím zahlcujeme náš verejnospoločenský priestor. Je rozhodujúce, že keď sa tu budeme stretávať, kolegovia, povedzte, keby sme tu videli celé mesiace poovešaných, povešaných ľudí, keby len na plagátoch, keď nie skutočných, lebo to už je absolútne sadistické povedať, že obesených ľudí, ale keby sme tu mali niekoľko mesiacov na bilbordoch obesencov, ja myslím, že všetkým vám bude menej chutiť. Veď je predsa úplne vážne, čo v našom verejnospoločenskom priestore zo-bra-zu-je-me. A všetky krajiny, vyspelé krajiny, to vážne regulujú. Veď na tom záleží. Ja som si nevymyslel niečo, že mne sa to páči zrovna. Minimálne 17-tisíc ľudí s tým súhlasí, s mojou petíciou, kde som ju formuloval veľmi všeobecne. Povedal som, že sme bezbreho zaplavovaní a už nám to vadí, sme zaplavovaní nevhodným zobrazovaním ľudského tela.
Ja sa znovu odvolám na list ministra kultúry. Pán minister Maďarič pred niekoľkými týždňami, už je to dlhších pár týždňov, vyzval poslancov, vyzval mienkotvorných ľudí, vyzval cirkví, členov cirkví, vyzval Radu pre vysielanie a retransmisiu, teda množstvo ľudí a vplyvných inštitúcií, aby sme sa zamysleli nad tým, čo on nazval "bezohľadný útok proti kultúre a proti všetkému normálnemu, ľudskému, čo je v nás".
Kolegovia, chcete, aby som priniesol dve A4 napísané, že čo je útok proti kultúre a čo je normálne a ľudské v nás? To by sme chceli zadefinovať na papieri? To sa nedá, kolegovia.
Tak jak pred časom sa tu preberali otázky registrovaných partnerstiev a mimo iné sa ozvalo zo strany SaS, že však vlastne tým zákonom by sme im chceli prisúdiť úctu. A ja hovorím, že to sa nedá. Veď my si musíme ctiť človeka. Nemôžeme napísať zákon, že ctime si človeka.
Takže ani minister Maďarič nemôže definovať, čo je normálne a ľudské v nás. Ďalej hovorí: "Tento trend vulgarizácie bude mať ďalekosiahly negatívny vplyv na celú našu spoločnosť a špeciálne na mladú generáciu."
Čo sú to čudné výrazy? Veď to sú zrozumiteľné vety. Veď to je niečo normálne. A ja tvrdím a spolu so mnou niekoľko tisíc ľudí a ja verím, že omnoho viacej, mnoho tisíc ľudí to bude tvrdiť, že to, čo tu dneska máme, je marazmus, niečo, čo nepotrebujeme predkladať mladým ľuďom. My potrebujeme chrániť tú najzraniteľnejšiu časť spoločnosti a potrebujeme ju chrániť takým spôsobom, aby bola sformovaná vo svojom vývoji, psychickom vývoji, detskom, aby bola sformovaná do zocelených mladých ľudí, ktorí majú pekné hodnoty.
No akým spôsobom to dosiahneme? Takým, že im budeme ukazovať tie najzákladnejšie ľudské prejavy, tu najzákladnejšiu ľudskú nahotu a budeme tvrdiť, že: no tak nech si to vyreguluje ten trh. No ale ako si toto má trh vyregulovať? Čo je trh nejaká živá osoba? No nie je. Ľudia nám chodia do práce, sú preťažení robotou, nestíhajú sa starať o to, čo sa deje po uliciach. Tam máme plagáty, bilbordy, vystavené časopisy v stánkoch, jednoducho všetko, voči čomu rodičia nevládzu sa brániť.
A potom nech im dávajú pekné príklady, tak deti práve preto, že sme zahltení internetom a ešte všemožnými inými spôsobmi, ktoré, alebo prístupmi k tomu, čo ich deformuje, čo im deformuje hodnoty, rodičia ich nevládzu. Takým pekným spôsobom, ako kolega Galko hovoril, aj ja sa venujem svojim chlapcom čo najviac. Ale je tu množstvo, tisíce rodičov, ktorí skutočne nemajú čas, ako vyformovať tie svoje detičky do čo najlepšej formy, pretože ich formuje toľko škaredých a zlých vplyvov, že oni to nezvládajú.
A ja hovorím, že lepšie regulujme to, že tu niekoľko svojvoľných, snáď až spupných, magnátov tlačových sa správa tak, že ešte, ja tvrdím, že aj tu kolegovia poslanci tvrdia, že: To sa zhoršuje, tá morálka, no však čo máme robiť, však ona sa zhoršuje. No však my sme úplne bezbranní, lebo sa zhoršuje, no tak ju necháme zhoršenú. Lebo, prepáčte ako, čo je to za postoj? Veď práve my môžme povedať, že toto nie je správne a regulujeme len to, akým spôsobom je to na verejnosti prítomné.
Takže list ministra kultúry, sa odvolám naň, že reagoval, pretože tu hovorí o tom, čo je ľudské v nás, že to je vulgarizácia, že to má negatívny vplyv na spoločnosť. Tak hádam to nechceme definovať desiatimi technickými popismi na A4, že čo to vlastne je.
Ďalej zdôrazňujem, že my musíme prejaviť, čo je zodpovedná sloboda. Sloboda nemôže byť bez zodpovednosti, teda aj naša sloboda tlače a prejavu. To, čo sa dneska stalo, že po celej krajine sú rozhádzané, budú rozhádzané erotické brožúrečky a budeme hovoriť, že: No ale nebol hlavný význam vyvolávať sexuálne vzrušenie, hlavný význam bolo vzdelávať.
Prepáčte, to je hrubo erotický materiál, nič viac. Hrubo erotický materiál. A toto je to obchádzanie zákona, vyprázdňovanie slov a to je ten problém, že potom na Slovensku nikto nevie zodpovedne povedať, toto ste si nemali dovoliť urobiť, a preto na vás spadá sankcia. Preto sú u nás ešte neni odsúdené toľké zločiny, lebo každý vlastne povie: A toto by som ako zadefinoval, aby ma nikto nenapadol a aby to vlastne bolo priechodné? To je to vyprázdňovanie obsahu slov. My sa tu nevieme na ničom dohodnúť a skončíme ako, neviem, ako banánová republika, častokrát sme to tu povedali.
Ja si myslím, že potrebujeme navrátiť tejto krajine morálny barometer, ktorý nebude definovaný zákonom. A keby tu bol ten morálny barometer, tá samoregulácia, tak by sme toto nerobili.
My však máme povinnosť ochraňovať deti a mládež. A je to právo rodičov na ochranu. Takže ide mi o rodičov. A ide mi aj o deti a mládež. Takže tento návrh, táto legislatívna úprava bude chrániť tisíce ľudí na Slovensku, lebo oni sa nemajú na čo odvolať, bohužiaľ, keďže... A ďalšiu, ďalšiu otázku mám. No ako sa ubráni tá verejnosť, keď len niekoľko súkromných majiteľov produkuje takéto veci na Slovensku? Ako som sa ja mal ubrániť tejto brožúrke? Ako sa majú ubrániť riaditelia škôl, učitelia, že brožúrka z dnešných novín bude všade? Ako sa tomu ubránia?
Na to treba legislatívnu úpravu, na to, kolegovia, treba, kolegovia liberáli, teda, lebo vy ste najviac proti a hovoríte, že netreba. Alebo pán kolega Blaha, na to treba. A to nie je zákaz. Môžu to opublikovať v dnešný, tá brožúrka dneska mohla vyjsť, ale predávaná smie byť, smie byť iba podľa zákonnej úpravy predaja erotickej tlače. To je celé. Takže nehovorme o cenzúre. Hovoríme len a len o zákonnej úprave regulácie. To je celé.
Napublikovať si môžte najhnusnejšiu vec, akú na Slovensku chcete, keď sa vám to páči, tak si to predajte, ale predávať ju budete zakrytú podľa zákonných nariadení Slovenskej republiky v špeciálnom oddelení v stánku, do ktorého nemajú prístup deti do 18 rokov. Tak sa to má predávať.
Takže ja jednoducho hovorím týmto všetkým výzvu: Neotravujte erotikou ľudí, čo ju nechcú. Kto chce erotiku, nech si ju nájde a nech si ju kúpi. Nám všetkým ostatným dajte pokoj! Nechceme to tu! To navrhujem a to hovorím, tlačte si teda, čo chcete.
Túto celú vec, ktorú ja som podal pred pár týždňami, médiá zavádzali, že ide o pekné modelky, ktoré ja chcem zakázať. Nie. Tu ide o maštaľnú erotizáciu spoločnosti. To vôbec nie je pravda. Tvrdím, že takéto zobrazovanie spôsobí v myslení mladých ľudí deformáciu v náhľade na ľudské vzťahy, na ich vlastné vzťahy. Tie vzťahy budú ťažko vytvárať, ťažko vstúpia do pevných zväzkov a budú sa im rozpadať tie vzťahy. A preto tu budú ďalšie a ďalšie problémy, lebo spoločnosť, ak nemá pevné vzťahy medzi jednotlivcami a nevie vytvoriť dobrú bunku, akou je rodina, tak preto nastáva množstvo problémov v tej najzákladnejšej bunke, a preto my tu máme ďalšie problémy ekonomické, zvyšuje sa kriminalita, hrubne spoločnosť a okrem toho, vážení, to má dopad na nás dospelých, toto všetko, ľudia sú hrubší, sprostejší, vulgárnejší, prejavuje sa to viacej v umení. Jednoducho toto má dopad na celú spoločnosť.
A ďakujem veľmi pekne za ten argument, ktorý bol tu spomenutý, že pohyblivé obrázky cenzurujeme, označujeme, vieme, čo je nevhodné do 18 rokov a nesmie sa to vysielať, a statické obrázky zrazu nevieme vôbec povedať, že tiež by to tak malo.
Čomu ja hovorím: Nie nahote v spravodajskej tlači. Nehovorím, že nesmieme ju zobrazovať, vôbec nie, to je, to je klamstvo. Môžeme tu všetko zobrazovať. Ale povedzte mi, prečo v spravodajskej tlači, ako je normálne, noviny, kde chcem čítať o bankovníctve, hospodárstve, športe, o čomkoľvek, čo je v krajine dôležité, sa stretneme s erotikou? Veď to je partizánština, to je podvod! Niekto začal dávať do normálnych novín erotiku! A erotika je upravená zákonom 445/1990 v tejto republike. Nemôže sa to strkať do normálnych novín.
A na Západe, to, čo tu spomenul kolega Matovič, že ľudia už toho majú dosť, tak naozaj vzniklo hnutie, ktoré hovorí: Nechceme viacej stranu 3! No more page three! A to hovorí, že nechceme tam tú holú ženu na tretej strane, neželáme si to. Je to dehonestujúce, je to hlúpe.
Liberálny argument. Keď sa zakážu letáky, teda keď sa tento zákon zavedie, tak nesmieme ani len zverejniť letáky o samovyšetrení prsníka. Alebo nerozumný výrok pána Múdreho, ktorý je, ktorý je niekto zo Slovenskej informačnej a tlačovej agentúry, ktorý povedal: "Škripek chce zakázať deťom vstup do múzeí, lebo aj tam sú umelecké diela zobrazujúce nahotu." Prepáčte, nerozumný výrok, pán Múdry! Skutočne nerozumný.
Pretože aj deti vedia rozlíšiť, aj mladý dospievajúci človek dobre vie, aký je v tom rozdiel. A takýto nerozumný argument liberála nejakého, ktorý povie, že také letáky by nemohli byť produkované, to je naozaj zavádzanie toho obsahu slov. To nie je pravda.
Okrem toho v mojej dôvodovej správe bolo uvádzané, že, citujem, citujem bod 1: "Základ pojmu ohrozenie mravnosti", takže on existuje v našej legislatíve, "je odvodený z odbornej literatúry venujúcej sa problematike erotiky a pornografie a jej vplyvu nielen na spoločnosť ako na celok, ale aj na jednotlivcov a osobitne na zraniteľné osoby, medzi ktoré predovšetkým patria osoby mladšie ako osemnásť rokov. V tejto súvislosti je treba upozorniť na dva aspekty. Prvým je skutočnosť, že umelecké diela nepatria do tejto kategórie." Ďalej nebudem pokračovať.
Podstatné je, že ja nevychádzam z nejakej mojej predstavy bigotnosti, ale z toho, že toto sú odborné postoje alebo postoje odborníkov.
Ďalej som poukázal na to, že viaceré štáty majú pojmy o mravnosti, slušnosti a ďalšie neuchopiteľné vyjadrenia. Ako pán minister kultúry povedal, že "všetko normálne a ľudské, čo je v nás". No ako to chceme definovať? My proste musíme vedieť, čo to je to normálne, ľudské v nás. A to je v nás, lebo máme vnútorné hodnoty. A tie hodnoty sa tu predsa normálnym spôsobom musia vedieť zachovať.
A pretože je tu pár drzých jednotlivcov, ktorí majú v rukách veľa, veľa tlačovín a peňazí a trieskajú to do verejnospoločenského priestoru, čo len chcú, my budeme proste hovoriť: No čo, my za to môžme?
A naše deti nám hrubnú, mládež sa správa podľa vzorov, ktoré vidí. Citoval som tu jednu pani psychologičku, keď som to prvýkrát podával. A mládež sa potom sama správa podľa zobrazenia hodnôt, ktoré ju deformujú, a my sa potom čudujeme, čo nám tie deti robia. Uvádzal som tu extrémny príklad dvanásťročného chlapca, ktorý dokopal, zbil, poškodil dievča a potom ju znásilnil. A pri vyšetrovaní uviedol, že tak to videl v krátkom dvanásťminútovom filme a myslel si, že ju to baví a že ju to teší. Pretože v tom filme, tie krátke filmy sú produkované tak, pretože ich niekto kedysi za to napadol, tak na konci tá herečka s hercom, ktorý ten výkon tam podali, sa rozprávajú s nejakým moderátorom, oni hovoria: Bolo to perfektné, vôbec ma to nebolelo, vôbec to nebolo zlé. Ten chlapec pod vplyvom tej lživej, toho lživého filmu si myslel, že toto je normálny vzťah ku tomu dievčaťu a takto sa choval.
Kolegovia, toto je tá strašná vec, voči ktorej vystupujem a navrhujem reguláciu a nie zákaz.
Pán kolega Droba tu povedal strašnú vec. Uviedol, že "kolega Škripek, ale noviny potrebujú tú inzerciu", viete, lebo ja útočím na tú erotickú inzerciu v dennej spravodajskej tlači. Mne tam vadí, naozaj tam nemá byť. Volali mi občania, ktorí povedali, že prečo je v automobilovom inzertnom časopise niekoľko strán sexuálnych erotických inzerátov? Tak dajte si to do erotickej inzertnej tlače a označte ju, že je erotická inzertná tlač, v poriadku. Máme, to je dovolené v našej krajine. Ale rodičia sa nemôžu už tomuto všetkému ubrániť.
Takže, pán kolega Droba, vy chcete povedať, že, "pán Škripek, ale však tie noviny potrebujú tú inzerciu na prežitie". No a tak teda to musíme uznať. Tak teda my tu budeme poškodzovať deti, my tu budeme zhoršovať to morálne prostredie Slovenska len preto, aby nejaký denník prežil?! No tak nech neprežije, mňa to vôbec nebude trápiť! Vôbec ma to nebude trápiť, keď takýto denník, ktorý sa nevie nejako serióznou žurnalistikou uživiť a musí sa uživiť erotickými inzerátmi, tak nech tu nie je, prepáčte, nepotrebujeme ho tu vôbec. (Potlesk.) Ďakujem.
Kolegovia, viete o tom, spomeniete si, že my máme v zákone Slovenskej republiky, že sexshopy nesmú byť umiestnené do konkrétnej vzdialenosti od školy, školských zariadení, autobusových zastávok a od kostolov? Prepáčte, teraz presne neviem koľko metrov, ale my to máme v zákone určené. No prepáčte, tak čo je toto za cenzúra? Veď keď sme to tu schválili v tejto Národnej rade, tak je to potrebné. A je to v každej krajine zavedené, že takéto zariadenia predaja takýchto vecí erotických, teda sexshopy, nesmú byť v konkrétnej vzdialenosti umiestnené bližšie ako tých niekoľko sto metrov od škôl. A prečo to tu máme? No, lebo to treba, kolegovia. Pretože tí majitelia by boli takí bezohľadní, cynickí a hrubí, že by si to kľudne dali rovno vedľa školy! A to si buďte istí, že by im tam tie deti chodili kupovať tie veci. A im by, jediné, čo by ich zaujímalo, no len však nech si to kúpia tie vaše detičky a hneď by sme počúvali vyjadrenia, že: A čo to vari vadí, no však nech si tí mladí ľudia, nech sa vzdelávajú, nech si kúpia umelé penisy, nech si kúpia nejaké erotické, no však nech si kúpia. A keď im rodičia dajú peniaze, aký je problém?
No tak presne takto by to vyzeralo, kolegovia. A my sa tu potom budeme hádať, či tu treba, alebo netreba? Nie. Máme to v zákone a tak to máme regulované.
A toto nevyrieši samoregulácia trhu, toto musí byť určené. Prečo? Pretože tie najnižšie pudy človeka naozaj priťahujú, a keď nie sú pekným spôsobom vyformované, to znamená vychované od malička k hodnotám, tak potom sa budú aj v dospelosti prejavovať hrubým spôsobom. Viete, jak veľmi by, keby sme neregulovali, keby sme nechali všetko bezbreho plávať na samoregulácii trhu, tak tu budeme mať mnoho poškodených ľudí, ktorí sú potenciálnymi deviantmi a jednoducho neskôr v dospelosti sa budú venovať nejakým sexuálnym deliktom, pretože tak ich to nejako priťahuje. Aj o tom je zákon, aby sa takýmto veciam zabránilo v budúcnosti. Keď nepodporíme alebo nepodnietime to, že v niekom je nejaká vec deformovaná alebo deviovaná, tak môže byť uchránený ten človek pred tým, aby sa dopúšťal ťažkých kriminálnych prečinov, alebo teda činov.
Kolegovia, toto nemôžu riešiť rodičia, je tu potrebná úprava. Musí to tak byť, lebo to nedokážu rodičia sa tomu ubrániť. A práve preto, že je toho priveľa, práve preto je treba sa tejto problematickej oblasti venovať.
Takže v mojej dôvodovej správe, vám zacitujem, že je tu podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, "má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, ktorá môže byť ohrozená alebo narušená aj tým, že si kúpi alebo je mu sprístupnená tlač alebo iná vec, o ktorej mohol za normálnych okolností predpokladať, že nenaruší jeho dôstojnosť alebo neohrozí mravnosť jeho samotného, vrátane jeho blízkeho okolia, najmä osôb mladších ako osemnásť rokov". Ústava Slovenskej republiky, prosím vás, tá hovorí, že nesmieme narúšať aj dôstojnosť kupujúcich. Takže naozaj je partizánštinou, aby v dennej spravodajskej tlači sme sa stretávali s vecami, ktoré narušujú dôstojnosť, ktoré pohoršujú deti, ktoré zaskočia ženy a mužov, ktorí si toto neželajú. Takže sa odvolávam na ústavu.
Takže erotika v dennej tlači je podvod, je to partizánština a ja, bohužiaľ, týmto spôsobom chcem dosiahnuť spoločenskú dohodu, aby sme prestali s tým. Aby sme to zregulovali na Slovensku tak, ako je uzákonené, že nesmieme predávať tabak a alkohol deťom alebo teda mládeži pod 18 rokov.
Takže tvrdím, že v mene slobody tlače neslobodno zdeštruovať vývoj detí, lebo z toho budú poškodení dospelí. Budeme mať uvoľnené mravy, narastie kriminalita, hrubosť a vulgarizmy. Potom sa budeme čudovať, že sa zamestnanci v práci cítia zle, že ženy sa cítia zle, lebo na nich stále sú nejaké sexistické narážky, lebo stále ich niekto bude zhadzovať, lebo niekto ich bude považovať za tovar. A to bude aj preto, že ten mladý chlap je tak vychovaný od malička, lebo my sme neboli schopní, zákonodarci, povedať, že nemôžu sa mediálni magnáti správať, ako sa im zľúbi. My musíme povedať, môžte produkovať, čo chcete, podľa zákonných úprav sa to bude regulovať, aby to nepoškodilo spoločnosť.
A v konečnom dôsledku mi ide o dôstojnosť zobrazovania ženy, pretože ona je naozaj Bohom stvorená ako krásna bytosť, je do nej vložená táto krása a tá krása nemá byť devalvovaná hrubým prístupom cynických samcov, pretože neverím, že to, čo je dnes produkované na Slovensku, produkujú nejaké zvrhlé ženy. Ja tomu neverím. Ja si myslím, že to sú hrubí, nevychovaní chlapi, ktorí škaredým spôsobom podnecujú najhrubšie pudy a produkujú biznis na báze erotiky a chcú nám vtlačiť, že je to normálne. Nie je to normálne!
Ďalej my máme v našich zákonoch, neviem ho teraz presne citovať, nemám tu číslo, ale je zakázané našimi zákonmi, aby sme navádzali deti a mládež na mravnú spustlosť. Kolegovia, to neni jedným presným zákonom, my to máme niekde široko vkoncipované do našeho zákonodarstva a my to musíme rešpektovať.
Najstrašnejší argument, ktorý sa tu ozval, je, že - znovu liberálni naši kolegovia - vraj pripravme takýmto propagovaním, teda nechajme to voľne ísť, deti pripravme na to, čo je vlastne zlé, aby sa v tom zorientovali. No výborne! No výborne. Tak ich naučme trebárs aj správnym spôsobom odrezať hlavu zajacovi, aby raz vedel, že aj dospelému sa to dá, ale nemal by to robiť. Čo toto je za nezmyselný argument?! Takže aby sme im to dobre vysvetlili, deťom. Nie, toto nepotrebujeme.
Liberáli mi povedia, neformulujme morálku zákonmi. Kolegovia, a čo vrahovia? A prečo to máme v zákonoch? Prečo chceme dosiahnuť niečo, čo sa striktne nemá v spoločnosti robiť? Veď to sa týka morálky, áno, týka sa to morálky. Len, dobre. Žiadne zákazy takým spôsobom, že budeme obmedzovať slobodu do nejakých extrémnych prejavov. Ale zákony regulujú slobodu každého človeka.
Kolegovia, takže ešte raz prosím, nie zákaz, nezavádzajte moje slová, nie je to tak, hovoríme o regulácii. Nenapádame slobodu, pretože sloboda tu je posvätná na Slovensku, ale buďme tými, ktorí zodpovedne pristupujú k tejto spoločnosti, a zodpovedná by mala byť Národná rada Slovenskej republiky, ktorá keď vidí, že je nejaký problém v spoločnosti, treba na to reagovať. A naozaj máme dosiahnuť a, bohužiaľ, že sme sa na tomto nemohli zhodnúť omnoho, omnoho skorej, že je treba nejakým spôsobom ochrániť spoločnosť.
Takže ľudia tu žiadajú, na Slovensku je množstvo morálnych ľudí, ktorí žiadajú, aby sme toto chránili a nie aby sme boli vydaní napospas zopár ľuďom, ktorí nerešpektujú nič normálneho, slušného, pekného v nás, tak ako to povedal pán minister Maďarič.
Kolegovia, ja si všímam, že pravdepodobne to nie je dobre pripravené, ten zákon, alebo že by ho trebalo ešte nejako vycizelovať. Ja vás veľmi prosím, aby táto moja snaha a snaha ďalších a žiadosť a prosba tisícov ľudí na Slovensku, aby bola podporená, aby bola vami ctená, zákonodarci, a aby sme si iba uvedomili, že my, práve my túto spoločnosť potrebujeme, musíme, je to naša zodpovednosť, aby sme jej, v nej vytvárali tie správne hodnoty.
Jasné, a nezavádzajme to už viacej, že nie zákonmi a prikazovaním a zakazovaním, my tu ctíme slobodu, to je v našej ústave, ale zároveň hovoríme, akým spôsobom sa to tu má sformovať. A to je tá správna regulácia.
Ja vám ďakujem, že ste toto dokázali všetko absolvovať. Bol by som radšej, aby to bolo ukončené skorej, ale povzbudzujem Národnú radu Slovenskej republiky, aby sme naozaj vedeli ctiť krásne hodnoty.
A opäť vyzývam mužov, aby ste tento týždeň, kedy je Národný týždeň manželstva, galantným spôsobom pozvali svoje ženy na večeru, povedali im, že si ich ctíte, vážite, že oceňujete všetko, čo pre vás robia, manželky pre manželov a partnerky pre partnerov, a ony budú veľmi rady.
A jedným z prejavov by mohlo byť aj to, že budeme chrániť to bezbrehé erotizovanie Slovenska, už aby to tak nebolo, aby sme tomu dali ďaleko lepší, zdravší, morálnejší, krajší, hlbší, etickejší, aký ešte, jednoducho zdravší rámec.
Ja vám ďakujem za pozornosť.