14. schôdza

Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Začnem od konca.
Pán kolega Sulík, naša koalícia neschválila všetko. No preto som sa toľkokrát aj včera, aj dneska obracal na kolegov zo SMER-u. Nieže by som ich tu počítal, koľkí sú. Ale oni dneska vládnu sami, osemdesiattrojka, môžu to rozhodnúť.
Pán kolega Bublavý, ja som vo svojom vystúpení aj včera, aj dneska spomínal iba jedného voleného funkcionára pána Magalu a som presvedčený, že keď je teraz zvolený, tak má byť na tom mieste, ale podľa tejto zásady by sa mal vzdať výsluhového alebo starobného, alebo obidvoch dôchodkov.
Pán kolega Jasaň, no prečo som dal aj ten procedurálny návrh? Ja viem, prečo som ho dal. Pán Robert Fico, keby vedel o takomto návrhu, ktorý mu môže usporiť až 100 mil., tak jednoznačne na klube SMER-u musí povedať, že treba za to dvihnúť ruky. A v druhom čítaní to môžme vylepšiť, možno, a pozrieť sa aj na tie výsluhové dôchodky. Sto percent o tom nevie, o tomto návrhu zákona. Preto som vám to toľko pripomínal. Volajte mu, informujte ho. Aj ministra Kažimíra, ktorý povymetáva všetky kúty, a 100 mil. necháva tak.
Pán kolega Mihál, áno, máte pravdu. Pri zamestnávaní štát nemá veľa možností na to, ako priamo zamestnávať. Štát vytvára, vy to veľmi dobre, samozrejme, viete, že štát iba vytvára podmienky, aby, a nastavuje pravidlá, daňové, odvodové, aby hospodárstvo mohlo rásť a mohli sa vytvárať pracovné miesta. Ale tuto pri zamestnávaní štátnych a verejných úradníkov má šancu zamestnávať priamo a týmto návrhom môže toto, nezamestnanosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov. Chcem v úvode poďakovať aj predkladateľom tohto návrhu zákona a oceniť ich iniciatívu aj tú námahu, ktorú si dali pri tom lustrovaní tých informácií a vyhodnocovaní analýzy, ktoré urobili, a bolo to tu aj pekne odprezentované.
Keď som dával pozor, ja som si položil takúto otázku: Prečo na Slovensku dôchodcovia pracujú? A prečo až toľko veľa dôchodcov popri dôchodku hádam nielen chce, ale musí pracovať? A na túto otázku som hľadal aj odpovede, ale tie odpovede aj tuná včera odzneli. Jedna z vecí je tá, že zhruba okolo 15-, 14- až 15-tisíc dôchodcov má nižší dôchodok, ako je 200 eur. No dajme si ruku na srdce, či sa dá z takéhoto dôchodku dôstojne žiť a fungovať. No, je to veľmi zložité, je to veľmi ťažké. Dostanem sa postupne aj k tej štátnej a verejnej správe, tam je ten dôchodok iný.
Priemerný dôchodok na Slovensku je 375 eur. Teda priemerný dôchodca. V štátnej správe to bolo 424 eur. To sú zamestnanci štátnej a verejnej správy. Je zjavné, že tie dôchodky u bývalých štátnych zamestnancov a tých, ktorí pracovali v tej verejnej správe, tak ten priemerný dôchodok je vyšší. Myslím si, že to už je dôchodok pomerne slušný, z ktorého by teda mohli títo zamestnanci aj vyžiť.
Ako som pochopil návrh zákona a predkladateľov tohto zákona, tak práve sa dotýkajú tejto skupiny, dá sa povedať, z tých troch typov dôchodkov je to najvyšší dôchodok, a sú to práve zamestnanci štátnej a verejnej správy. Myslím si, že dáva to aj logiku a bolo by to aj spravodlivé. Tak ako včera sa tuná to hovorilo, že či niekoho budeme nútiť, aby skončil ten pracovnoprávny vzťah skôr, alebo zamestnávateľ má možnosť ukončiť so zamestnancom, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, že môže skončiť tento pracovný pomer. (Zaznel zvuk mobilného telefónu.) Pardon, zabudol som si vypnúť telefón. Ospravedlňujem sa, chvíľočku, pardon, som si zabudol zvuk vypnúť. Prepáčte.
Tak sa to dotýka v podstate skupiny 20-tisíc dôchodcov, takto hovorí tá štatistika, ktorí pracujú v štátnej správe a verejnej správe, kde súčasne berú aj dôchodok, aj plat. Myslím si, že je to spravodlivé, aj čestné, aj dobré. Aj ten návrh zákona vnímam ako pozitívne z tohto pohľadu. Pretože takýto zamestnanec, ktorý dovŕšil ten dôchodkový vek, vek 62 rokov, tak je na jeho slobodnej voľbe a slobodnom rozhodnutí, či bude teda ďalej pracovať, alebo sa rozhodne ísť do dôchodku.
To súčasné branie aj dôchodku, aj toho platu, no, ak by tá naša krajina naozaj lepšie na tom bola a stála, mohli by sme nad tým privrieť oči. Ale tak, ako to kolegovia tuná spomínali, no, nemali by sme prehliadať, že 100 mil. eur ročne sa tuná ušetrí a pomerne takým jednoduchým a dobrým návrhom zákona.
Ohýbame tuná pri tomto návrhu o sociálnom poistení viac-menej dôchodcov a ich príjmy, či majú, alebo nemajú pracovať. Pri tejto príležitosti dovoľte mi len málinko odbočím. A ja som si tak, tak som sa aj zamyslel nad takouto skutočnosťou a trošku to tak porovnám, že či len tí dôchodcovia sú tí, ktorým sa najťažšie žije v tejto krajine. Aj keď som spomenul tú skupinu, tú prvú skupinu dôchodcov, ktorí majú ten nižší príjem, ako je 200 eur, čo je veľmi málo, ale skúsme si porovnať viacčlenné rodiny na Slovensku. A vyrátajme ten priemer, ktorý tuná je, ktorý dosahuje takáto rodina na jedného člena, tak zistíme, že nedosahuje ani 200 eur. Nedosahuje to. A je to možno niekedy okolo 150 eur na jedného člena rodiny. A tieto mladé rodiny koľkokrát, aj keď je žena na rodičovskom príspevku, teraz otec rodiny pracuje, tak keď summa summarum ten príjem v tej rodine je, tak nedosahuje ani životné minimum.
Pri súčasnej miere nezamestnanosti, ktorá sa pohybuje na úrovni 14,5 %, myslím si, že je dobré zamyslieť sa nad tým, ako vytvoriť, keď aj niekoľko pracovných miest, niekoľko tisíc, to nie je k zahodeniu. Nemám takú ilúziu, že sa to podarí, že 20-tisíc miest sa uvoľní, ale tak ako to bolo spomínané, ak by to bolo 5- alebo 10-tisíc, tak by to bolo dobré. A navyše tieto miesta v štátnej a verejnej správe sú dostatočne zaujímavé aj pre mladých ľudí, ktorí by dokázali zastať celkom aj zodpovedne tieto funkcie aj pozície a šli by pracovať do tej štátnej správy.
Samozrejme, tá skupina tých dôchodcov v počte 86 641 ľudí, ktorí pracujú popri dôchodku, no, tak veľakrát tak sa chcem zastať aj tých dôchodcov, kde tie dôchodky sú veľmi nízke a na druhej strane aj tie pracovné pozície, ktoré sú a táto skupina ľudí je zamestnaná u tých zamestnávateľov, tak veľakrát vykonávajú prácu, ktorá je buď na čiastočný úväzok, alebo je málo zaujímavá pre ľudí v produktívnom veku a zvlášť pre mladých ľudí. A mnohí mladí ľudia a ľudia v produktívnom veku by túto pozíciu vôbec neprijali.
Navrhovatelia okrem iného uvádzajú v tej svojej správe, že bude to mať nepochybne významný vplyv na zníženie nezamestnanosti. Dôjde k úspore dávky v nezamestnanosti, sociálnych dávok a rovnako aj základného fondu sociálneho poistenia. No, mám obavu, tuná trošku predsa len vzniká aspoň v mojej logike alebo v uvažovaní, že či teda naozaj toto, ak by sme prijali tento zákon, či by sa uvoľnili tak razom ako tieto pracovné pozície, aj keď tam pracujú ľudia, ktorí sú teda vo veku od 62 do 86 rokov. Rovnako ako keď sme tuná hovorili, že by sme znížili hranicu odchodu do dôchodku tak, že by sa uvoľnili ďalšie ako pracovné pozície a že by sa ten trh práce ako vylepšil. Aj tu sa obávam, že takýto efekt tu sa nedosiahne v tom slova zmysle, že tí štátni zamestnanci alebo pracovníci, ktorí už takpovediac, by som povedal, rutinne vykonávajú ako tú svoju činnosť a tú svoju prácu, myslím si, že vo veľkej väčšine sa rozhodnú naďalej pracovať, aj keď ten ich dôchodok, ktorý by dostali vo výške tých neviem 400-500 eur, v priemere je to tých 424 eur, tak rozhodnú sa pracovať ďalej, pretože veľakrát tá odmena za tú vykonávanú prácu v tej štátnej službe a verejnej službe je predsa len vyššia, ako je ten dôchodok.
Teda zdá sa mi, že nejak až tak významne to nebude mať až taký významný vplyv na mieru nezamestnanosti, pretože toto je môj postoj taký asi, že predsa len tí zamestnanci dajú prednosť ako tej práci. Ale na druhej strane je spravodlivé to, ak chceš teda pracovať, môžeš slobodne pracovať, ale aby si duplicitne nebral ten dôchodok. A to je tá, práve tá úspora, ktorá, myslím si, že nemala by byť k zahodeniu a 100 mil. eur nenájdeme na ulici.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Len maličká poznámka. Pani predkladateľka tu niekoľkokrát opakovala a niekoľkokrát tu zaznelo v tejto diskusii pri tejto skupine dôchodcov, ktorí popri poberaní dôchodku pracujú v štátnej správe, je podľa údajov zo Sociálnej poisťovne priemerný dôchodok 424 eur. Čiže nehovorme pre korektnosť o 200-eurových dôchodkoch, hovorme, keď už, o 400-, vyše 400-eurových dôchodkoch.

Ja som ti, Števo, zase vďačný za ten pohľad, že si to zobral trošku zase z inej strany, že proste otázku alebo zodpovedával si otázku, že prečo vlastne tí dôchodci pracujú, a hovorím, že toto je taký, taký trošku iný pohľad, ktorý tu nezaznel.
Každopádne chcem ešte raz vyjadriť podporu tomuto návrhu, lebo si myslím, že nie je diskriminačný, keďže 430-tisíc ľudí nemá prácu, tak keď akékoľvek pracovné miesta pre týchto ľudí vytvoríme a keď to budú pracovné miesta od ľudí, ktorí už teda majú, ako tu bolo spomenuté, vyše 400 eur v priemere dôchodok a týmto zobereme vlastne teoreticky pracovné miesto a poskytneme ho nezamestnaným, tak je to správny krok a mali by sme ho urobiť. Len obávam sa, že toto plénum tú odvahu nenaberie.

Ďakujem. Ja len jednu krátku poznámku. Ja som rád, že ste sa priklonili k tým názorom, ktorí hovoria, že tento návrh zákona naozaj bude mať minimálny vplyv, minimálny vplyv na nezamestnanosť. Pretože ak by sa stalo, že tento zákon by bol schválený, tak ja som len veľmi zvedavý, že koľko tých ľudí, ktorých to oslovíte, tých dôchodcov, pôjdu do dôchodku. No všetci tam ostanú. Všetci. Česť výnimkám. Prečo by menil menej za viac?
Takže nerozprávajte, že to bude mať zázračný vplyv na zníženie nezamestnanosti. No nebude mať. Neklamme sa.

Ďakujem pekne. Štefanovi Kuffovi chcem povedať len toľko, že ja rozumiem tomu, čo hovoril, a chápem, aj mnohé z tých jeho argumentov sú logické. Len možno aj na tomto príklade tohto návrhu zákona je možné povedať, že, milý Štefan, tak je to niekedy v politike. Neexistuje dobré rozhodnutie pre všetkých, niekedy musíš prijať rozhodnutie pre niekoho dobré a pre niekoho zlé. Len mali by sme sa v takej chvíli, a ty mi budeš veľmi dobre rozumieť, držať pravdy. Držať pravdy. A pravda je možno v tom, že je lepšie, ak bude mať veľa ľudí jeden príjem, ako keď bude mať len niekoľko ľudí dva príjmy. A to je pravda.
Máme 190-tisíc, keď som dobre čítal štatistiku, mladých ľudí do 29 rokov, ktorí si nevedia v tejto krajine nájsť prácu. Veľa stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Viete, kto je najohrozenejšia sociálna skupina na Slovensku, dámy a páni, milí kolegovia zo strany SMER? Nie sú to dôchodcovia, ale mladé rodiny s deťmi. A teraz si predstavte, že mamička je na materskej a otec nemá prácu. Ako rád by pracoval za 400 euro, veľmi rád by chodil do práce. A aj sa hlási, aj sa snaží nájsť si túto prácu, len ten problém je, že na tej práci pracuje niekto, ktorý zároveň poberá dôchodok. O to tu ide.
A možno ak naozaj títo ľudia zastávajú iba pozície, ktoré nebudú zaujímavé pre mladých ľudí, lebo sú slabo platené, minimálne tým, že sa zrieknu svojho dôchodku, ušetríme pre zmenu v Sociálnej poisťovni. Čiže toto má aj druhú stranu, táto minca.
Chcel som len povedať, že tieto rozhodnutia nie sú jednoduché, ale ja si myslím, že pani predkladateľka ide po pravde. A mali by sme to podporiť.

Ďakujem kolegom za ich reakcie. Na úvod chcem ešte raz sa vrátiť ako k tomu, pán Mihál, ja som ten dôchodok priemerný spomenul 424 v štátnej správe a tých 200, to sú tie najnižšie dôchodky a to je tá skupina 14- až 15-tisíc dôchodcov, ktoré majú tie nízke a priemerný je ten 375, hej, priemerný a v štátnej správe priemerný je 424. To znamená, tých 20-tisíc dôchodcov pracujúcich v štátnej správe má ten priemerný dôchodok 424. On nie je nízky. Z tých troch typov je najvyšší, hej.
Ale cez to všetko si myslím práve to, čo som povedal, že aj tí štátni zamestnanci, keď budú mať ten zárobok vyšší, tak zostanú naďalej pracovať ako v tej štátnej správe. Ak je to dobrovoľný odchod, tak myslím si, že ten odliv až taký markantný nebude. Ja som to chcel ako povedať.
Na pána Novotného. Áno, ja som to spomínal, aj tie mladé rodiny. Určite, mať dva príjmy je nespravodlivé. A v štátnej správe, a dá sa povedať, že je to aj zaujímavé veľakrát, je to lukratívne miesto, a pritom je tu rodina, ktorá má to životné minimum na jedného člena veľmi nízke.
Ja som len chcel poukázať na to, že nie je tu len skupina dôchodcov, ktorí majú existenčný a životný problém, určite, mnohí dôchodcovia žijú v biede. Ale je tu skupina naozaj mladých rodín, ktorí sa veľmi málo ozývajú. Dôchodcovia sú viac akční, tí sa vedia ozvať. Ale mladé rodiny nevedia dať sa dohromady a dostatočne sa ozývať, aby ich hlas zaznel. Ale koľkokrát sú situácie také, kde v mladej rodine otec pracuje, matka je na materskej, majú deti a nemajú životné minimum. Nedosahujú životné minimum. Cez to všetko, že ten otec pracuje. Aj nad touto vecou sa treba zamyslieť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som vám všetkým, nech ste mali akékoľvek vystúpenia, či pozitívne, alebo z môjho pohľadu negatívne vo vzťahu k tomuto predkladanému zákonu, či už vo faktických poznámkach, alebo vo vystúpení, chcem vám všetkým naozaj veľmi pekne poďakovať. Aj to je taký dôkaz toho, že táto téma rezonovala aj vo vás, v nás všetkých a že určite stojí za to sa zaoberať takýmto návrhom alebo podobným návrhom, už ako vy rozhodnete v strane SMER, ale tiež som presvedčená, že takýto návrh aj z vašej strany v nie ďalekej dobe príde. Ja sa mu iba poteším a ja taký alebo podobný návrh určite podporím.
Najviac asi, čo tu rezonovalo vo vystúpeniach aj faktických poznámkach, bolo to, že, alebo námietky, že tento návrh eventuelne môže byť v rozpore s európskym právom alebo antidiskriminačným zákonom. Ja som už sa k tomu včera vyjadrila, ale len ešte záverom zhrniem.
Áno, je veľkým prekvapením pre slovenskú pracovnoprávnu teóriu aj legislatívnu prax, že je široký rámec možností poskytovania oprávnených výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku, ako vyplýva z čl. 2 aj z čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice, ktorý priebežne stále potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora.
V porovnaní s inými dôvodmi zákazu diskriminácie s výnimkou náboženstva a viery európsky zákonodarca podstatne viac rozšíril právny priestor pre oprávnené výnimky zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku. Tým čiastočne reálne zneistil relatívne veľkú časť starších zamestnancov. Je zaujímavé, opakujem, že Súdny dvor Európskej únie sa vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti akoby vyhýbal presnej odpovedi na rozsah reálnej ochrany zamestnancov pred diskrimináciou na základe veku, aj naďalej poskytuje relatívne široký výklad pre posudzovanie oprávnených výnimiek zo zákazu diskriminácie podľa veku.
Široký právny rámec pre možnosť poskytovania výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku možno v najbližších rokoch privodí aj v slovenskom pracovnom práve zásadnú zmenu v neprospech najmä zamestnancov v dôchodkovom veku. Tomuto nasvedčuje aj súčasná hospodárska kríza, ktorá radikálne zhoršuje podmienky na trhu práce nielen pre starších uchádzačov o zamestnanie, ale aj tých mladších so zodpovednosťou za výchovu maloletých detí. Hroziace riziko sociálneho vylúčenia z dôvodu nezamestnanosti, ktoré ohrozuje v širokom rámci aj vekovo mladších zamestnancov, vytvára všetky právne predpoklady k tomu, aby možnosti formulovania oprávnených výnimiek zo zákazu diskriminácie podľa veku boli využité aj v slovenskom právnom poriadku ako jeden z oprávnených cieľov sociálnej politiky štátu.
Ja keď som chcela nájsť tieto dôvody, o ktoré by som sa dokázala oprieť, ja by som nevymyslela a nenašla krajšie ako v tejto publikácii "Pracovné právo v európskej perspektíve", ktorej autori a spoluautori sú takí významní, ako je Helena Barancová, Ivica Hodálová, Miloš Lacko, Ján Matlák, Andrea Olšovská, Dana Skičanová a Jozef Toman. Ja som sa opierala aj pri včerajšej argumentácii buď voľným prekladom, alebo priamou citáciou z tejto publikácie, ktorá bola napísaná v roku 2009. To ešte sme si mysleli, že nás nedobehne to, čo nás dobehlo dnes.
Dámy a páni, pán premiér Fico nás dvakrát týždenne na tlačovkách vyzýva, aby sme predkladali návrhy, ktoré vyriešia konsolidáciu verejných financií, a za každou takouto tlačovkou si neodpustí vetu: "Nič nerobia, iba zle." Je tu návrh, ktorý konsoliduje finančné, verejné prostriedky. A ja súhlasím s vami, pán spravodajca, že nemusí sa stať taký zázrak, že by všetci zamestnanci v štátnej a verejnej správe si uvedomili, že ako mám možnosť si vybrať aj túto alternatívu, že z tej štátnej a verejnej správy odídem. Ale aj v tom prípade, keby ani jeden ten zamestnanec neuvoľnil svoje miesto, pri aplikácii tohto návrhu by sa práve ušetrili v Sociálnej poisťovni finančné prostriedky vo výške 101 mil. eur. To je málo? Ja si myslím, že to je veľmi významná úspora, s ktorou sa hodno zaoberať, a preto si myslím, že stojí zato tento náš návrh posunúť do druhého čítania a pripraviť zmeny podľa vášho vkusu, o ktorých môžeme hovoriť, a pokúsiť sa tento návrh v konečnom dôsledku aj prijať.
Ja predpokladám, čo sa stane, to, čo som povedala už včera, že tento návrh skončí v parlamentnom koši na nejaký čas, na nejaké obdobie. Ale potom naozaj vo mne sa len utvrdí aj to, že je to aj vďaka tomu, takýto prístup, že sa bojíte pristúpiť aj k ďalším riešeniam, ktoré provokujú aj tento návrh, a to sú riešenia, ktoré musíme mať odvahu prijať, že nemôžu verejní funkcionári mať dva, tri mandáty, štyri funkcie, päť platov a limuzíny. Jednoducho, áno, za týmto bude musieť nasledovať, či chceme, alebo nechceme, aj takýto prístup, aj takáto filozofia, aby sa aj takto usporili finančné prostriedky.
Máme ambíciu v KDH aj toto navrhnúť, aj takéto zmeny aj vo vzťahu k policajtom, k výsluhovým dôchodkom a prídeme s takýmito návrhmi.
Ešte raz vás prosím, zvážte, či posuniete tento návrh do druhého čítania, alebo ho odhodíte do parlamentného koša na nejaký čas. Tým, ktorí vyjadrili tomuto návrhu podporu, veľmi, veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, ešte včera som bol rozhodnutý, že viac-menej nebudem reagovať, ale niektoré vystúpenia ma k tomu donútili a trochu som večer porozmýšľal nad tým, že predsa len na niektoré vystúpenia reagovať budem.
Začnem na pána Kvasničku. Naozaj, vaše vystúpenie je podľa mňa vhodné na dôkladné zamyslenie sa nás všetkých. Absolútne s tým súhlasím. Nastolili ste tam také filozofické otázky, na ktoré je naozaj niekedy veľmi zložité odpovedať jednoznačne. S tým tiež súhlasím. Ale každý z nás si na ne musí častokrát a v tejto ctenej snemovni veľmi často odpovedať sám, pričom, samozrejme, vie, že jeho rozhodnutie nebude vyhovovať všetkým. To asi nikdy. A práve v tomto rozhodovaní sa možno líšime aj pri tomto návrhu zákona.
Vy ste sa rozhodli tak, ako ste sa rozhodli, a ja to rešpektujem. Ja som sa rozhodol tak, ako som sa, a očakávam, že ho budete tiež rešpektovať, aj keď možno s ním nesúhlasíte. Pretože tak ako vy, aj ja som sa rozhodol na základe mnou získaných poznatkov a skúseností. A ak ma predkladatelia nedokážu argumentmi presvedčiť, tak im nič iné neostáva, len rešpektovať väčšinu, a to bez toho, že by som ich urážal alebo že by som na nich útočil. Tomu sa hovorí demokracia. Ale spôsob a forma vášho vystúpenia, alebo spôsob a formu vášho vystúpenia vysoko oceňujem.
Kolegyne Tomanová, Vaľová, Janíková, Nachtmannová jasne vysvetlili naše názory na tento návrh zákona. Opakovať nebudem.
Pán Mikloško, je dobré, že aj v KDH sú iné názory než tie, ktoré tu prezentovali vaši kolegovia. Generačný problém sa dá riešiť mnohými spôsobmi. Vy, vaši kolegovia navrhujú tento jeden tým, že postavíme dve generácie proti sebe. Postavíme mladých nezamestnaných a zamestnaných dôchodcov. Je to správne? Nezdá sa mi to. Ale dobre.
Súhlasím s vami, pán Mikloško, že treba hľadať také spôsoby riešenia nezamestnanosti, ktoré neberú nikomu právo pracovať, aj keď sú v dôchodkovom veku. Nikomu.
Môžem vás ubezpečiť, že riešenia, ktoré táto vláda pripravuje, realizuje a bude realizovať, nebude na úkor žiadnej sociálnej skupiny obyvateľov, ale na ich prospech. Verte, že to tak je.
Ja viem, že takmer nič, o čom hovoríme, že pripravuje a chce realizovať táto vláda, sa opozícii spravidla nepáči, ale našťastie o tom, či rozhodnutia tejto vlády sú úspešné, alebo budú úspešné, našťastie nerozhoduje opozícia, ale občania tohto štátu. A oni vždy dajú vysvedčenie tej-ktorej vláde. Vždy. Aj nám dajú. Aj dali vám, aj dali predchádzajúcim. A bez ohľadu, či sú to mladí, alebo starí.
Pán kolega Brocka, ten tu síce nie je, ale on okrem iného obhajoval, prečo tento návrh zákona je iný než ten, ktorý predkladala kolegyňa Gibalová pri Zákonníku práce. Áno, je iný. Súhlasím s tým. Ale to, že je iný, ešte neznamená, že je lepší. Pretože aj súčasný, aj predchádzajúci Zákonník práce predsa vytváral možnosti na to, aby vo verejnej a štátnej správe sa riešili tí zamestnanci, ktorí sú v dôchodkovom veku a už možno nie sú takí vitálni alebo možno už nespĺňajú tie predpoklady na to, aby tam pracovali. A nikomu z ministrov alebo štátnych tajomníkov, alebo šéfov úradu nebránilo v tom, si ich pozvať, porozprávať sa s nimi a povedať, že, viete, tak už to nespĺňate, tie kritériá, choďte do dôchodku, dáme vám odstupné, dovidenia.
A pán Zajac tu spomenul príklady z ministerstva práce, sociálnych vecí, ministerstva obrany, ministerstva vnútra, no, mali ste sa spýtať možno kolegov, ktorí boli vtedy vo funkciách, prečo vtedy neprišli na taký návrh a neriešili tých ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku. Ja si osobne myslím, že ich neriešili možno aj preto, lebo vedeli, že tých ľudí tam potrebujú, že sú dobrí a možno vymenili iných. To ja neviem, sa spýtajte ich. Boli tam skoro dva roky. Mohli, mohli ich riešiť. Zákonník práce, aj minulý, aj tento, to umožňoval. Mohli to tak urobiť.
Viete, na záver som si nechal pána Zajaca. Bol by som rád, aby ste to, čo poviem, nebrali osobne, lebo možno niektorý by si to takto vztiahol, ale vaše vystúpenie bola taká názorná ukážka takého frustrovaného politika, ktorý si myslí, že všetky jeho predkladané návrhy sú tie najlepšie, riešia všetky problémy, ale viem, že nemôžem to presadiť, lebo nemám na to silu. Ja vám neberiem vaše presvedčenie, vôbec, ani vaše názory, len vás prosím, ak chcete aj v budúcnosti niečo dobré presadiť, tak argumentujte, presviedčajte, neútočte, neurážajte. To je taká dobrá rada. Pretože vy, a ja som to už viackrát tu spomenul, lebo to tak mnohokrát odznelo, že najprv si kopnem do Fica, do vlády, do SMER-u a potom niečo predkladám.
Viete, ľudská vlastnosť je aj taká, že no tak prečo by som sa ja mal baviť s niekým, kto ma uráža? No nebudem. Aj keď možno ten návrh nie je zlý. A možno keby pani Gibalová s takýmto návrhom prišla najprv na výbor pre sociálne veci a povedala, že takéto niečo pripravujem, o tomto by sme sa chceli baviť, možno by sme boli našli spolu riešenie. Možno. Ale útok, viete, protiútok. Hovorte si, čo chcete, nebudeme. (Reakcie z pléna.)
Len ešte také otázky, kde ste boli s vašimi návrhmi na zlepšenie nezamestnanosti, keď ste vládli? Veď vtedy ste mohli jednoducho navrhnúť, schváliť, mali ste väčšinu, a realizovať, mali ste svojich ministrov. Mohli ste to urobiť. Nemuseli ste čakať na niekoľko mesiacov po tom, čo nastúpila nová vláda. Vtedy ste nepotrebovali riešiť nezamestnanosť? Vtedy ste nepotrebovali oslovovať niektoré skupiny ľudí, aby vám akože drukovali, vašej politickej strane?
Respektíve, ja som sa pomýlil, vy ste riešili nezamestnanosť, napríklad keď ste optimalizovali železnice a poslali ste niekoľko tisíc ľudí - šesť a pol? - šesť a pol tisíc ľudí preč a povedali ste: "Nebojte sa, neostanete na úradoch práce, my máme pripravené rekvalifikačné kurzy a všetkým vám nájdeme prácu." No, pán kolega Zajac, čuduj sa svete, ostali na úradoch práce. A ja pochádzam a chodím tam mesačne dva-trikrát do môjho rodného okresu Košice-okolie, kde je veľmi veľa nezamestnaných od 50 rokov a vyššie a, čuduj sa svete, kde pracovali? No aj na železnici. A prečo im nikto neponúkol rekvalifikačný kurz, aby sa mohol zamestnať? (Reakcia z pléna a zasmiatie sa v sále.) No prečo? To si dávam do taktu, Ľudvo. (Rečník počas svojho prejavu zapína a vypína pero.)
Viete, vy ste sa pýtali, či pán premiér Fico vie o tomto zákone. Ja som vám to vysvetlil. Ja som sa chcel spýtať, či o tom, čo bolo na železniciach, o tých zlatých padákoch a tak ďalej, vedel váš pán predseda, vtedajší minister, že také niečo vôbec pripustil. Možno vedel, ja neviem.
A na záver možno ešte k tomu generačnému problému, o ktorom hovoril aj pán Brocka, to som si nechal na to, lebo som vedel, že príde, tak aby som to povedal. Viete, ja mám zase iný pohľad na dôchodcu, ktorý celý život poctivo pracoval, možno niekde na ministerstve alebo na nejakom inom orgáne ústrednej štátnej správy, venoval sa tomu, je odborne zdatný, vzdelaný, dožije sa dôchodkového veku a teraz mu povedia: "Vieš, tak vyber si, buď to, alebo to." Ani jedno, ani druhé nie je dobré preňho, ktorý celý život pracoval. A vy chcete týmto ľuďom na sklonku ich profesionálneho života a možno aj osobného znepríjemniť ďalší život? Prečo nemôže pracovať, keď na to má? Prečo nemôže pracovať? (Reakcia z pléna.) Ale aj, aj za ten dôchodok. Prečo nie? Prečo nemusí mať viac peňazí tesne pred tým, než bude končiť svoj život? (Reakcia z pléna.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán kolega, prosím, nediskutujte.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Ja vás pozvem na kávu, môžeme ísť.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pokračujte. (Reakcia z pléna.)

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Viete, my si takýchto ľudí, na rozdiel od vás, vážime a vytvoríme predpoklady na to, aby mohli kľudne svoj profesionálny život, aj osobný, dožiť zaslúžene za to, čo celý život robili, a nebudeme im znižovať ich životné, životné... (reakcia z pléna) ... životné istoty. Presne tak, ďakujem pekne.
Ešte, viete, a my - vy hovoríte o medzigeneračnej solidarite, ja už som to spomenul - my nikdy nepostavíme proti sebe nezamestnaných mladých a zamestnaných dôchodcov. To nie je riešenie. To nie je riešenie.
Ešte pár slov k tým nezamestnaným mladým. Určite nie je dobré, keď mladí ľudia nenachádzajú svoju životnú perspektívu po vyučení. Ja sám mám synovca a netere, ktorí, žiaľ, sú vysokoškolsky vzdelaní, žili v Košiciach, v okolí, vyštudovali veterinu a robia v Anglicku. Bohužiaľ. Ale to nie, ani ja to nechcem. Aj viem, že musí byť našou povinnosťou, všetkých, takýmto mladým ľuďom pomáhať, veď mnohokrát im ide o budúcnosť tejto krajiny.
Ale zamýšľal sa niekto aj nad tým, že prečo máme toľko vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí, ktorí nemajú svoju prácu? Pozreli sme sa, čo vyštudovali? A prečo si vyberali tú ľahšiu cestu k získaniu vzdelania? Prečo je to tak? (Reakcie z pléna.) Ja reagujem na nezamestnanosť.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, mali by ste vyjadriť svoje názory k prerokovanému zákonu a len vlastne ukončiť.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Ja reagujem na vystúpenie. Reagujem na vystúpenie.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
By ste mali zhrnúť vlastne všetky poznatky z rozpravy.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Veď zhŕňam, zhŕňam. Vyjadrujem sa ku každému.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, dokončite si. (Reakcie z pléna.)

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Ja viem, že som vás rozčúlil.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Malo by ísť o zaujatie stanoviska k prerokovanému návrhu. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte vo svojom vystúpení.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Vždy oslovím toho poslanca, ktorý vystupoval, a reagujem na jeho vystúpenie. Na to mám ako spravodajca právo. A vystupujem práve na vás, ktorý ste hovoril o nezamestnanosti mladých a medzigeneračnom probléme. Ja vysvetľujem, ako ja sa na to pozerám a snažím sa vyvrátiť váš názor.
Ale dobre, aby som vás zbytočne nedráždil, nebudem ďalej pokračovať. Veľmi rád, chcel som tu ešte pár vecí povedať.
Ale môj záver je ten, že my, samozrejme, aj na klube budeme zvažovať všetky vystúpenia, ktoré tu sú, a ešte raz sa možno k tomu vrátime. A my sa vždy rozhodujeme na základe našich vlastných skúseností bez ohľadu na to, aby nás do toho niekto vo svojich vystúpeniach tu tlačil.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)