16. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila ako spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej, Jána Podmanického a Viery Šedivcovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 396, určených uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 40 zo 7. marca 2013 a podala spravodajskú informáciu k novele zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 379 z 25. februára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní, a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, milá kolegyňa, milá spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, ja som veľmi rád, že tento zákon kolegyňa Horváthová predložila. A ešte radšej som, že sa vlastne pod neho podpísali ako predkladatelia aj moja teda kolegyňa, od nás z Obyčajných ľudí, Erika Jurinová, ale teda aj dvaja poslanci SMER-u Ján Podmanický a Viera Šedivcová.
Myslím si, že možno toto by mohla byť cesta na to, aby sme postupne také, také možno na prvý pohľad aj maličkosti, ale odstraňovali také nezmysly a paradoxy, ktoré v súčasnom právnom poriadku máme. A toto je jeden z nich. Príklad, kedy vlastne my trestáme rodičov, ktorí sa rozhodnú vychovávať postihnuté dieťa. Trestáme ho tým, že vlastne majú, sú vystavení vyšším nákladom na cestovanie, možno práve za tým lekárom, kde to dieťa niektoré dennodenne musí byť, je si myslím, že veľmi zvláštny paradox v právnom systéme. A možno jednotlivé ministerstvá si takéto drobnosti v zákonoch nevšímajú, ale to je asi úloha takej tej mravčej práce nás poslancov, ktorí sme v dennodennom kontakte so svojimi voličmi, alebo teda s ľuďmi, ktorí nás volili a ktorí nás na takúto abnormalitu v zákonoch upozornia.
A preto som rád, hovorím, že, a myslím si aj do budúcna by to mohla byť cesta, aby sme takéto drobnosti možno aj takou tou opozično-koaličnou, alebo vládnou spoluprácou poslancov v parlamente odstraňovali. Určite je spravodlivé, aby tí rodičia, ktorí možno napriek tomu, že im lekár odporučil potrat vzhľadom na postihnutie ich dieťaťa, ktorí sa rozhodnú napriek tomu, že to dieťa donosia, alebo tá matka, že to dieťa donosí, aby sme takýchto rodičov podporovali v tom, že urobili niečo pre život toho dieťaťa a na úkor svojho vlastného komfortu.
Možno je aj tak trošku príznačné, že dnes je práve Deň počatého dieťaťa. Trošku súvisí a nesúvisí, odpustite mi, ale tak možno dve, tri minútky, ale súvisí to s tým práve, o čom som teraz hovoril, že mnohé z týchto postihnutých detí sa narodia práve preto, lebo sa ich rodičia rozhodnú donosiť to dieťa a dať mu ten život. Rozhodnú sa nesiahnuť na jeho život, nepodstúpiť umelé prerušenie tehotenstva a rozhodnú sa dobrovoľne si skomplikovať svoj vlastný život.
A ja si myslím, že by sme týchto ľudí mali práve oceniť a dať pomocnú ruku takýmto rodičom a takýmto matkám. Zároveň dnes je Deň zápasu za ľudské práva, ktorý teda bol ustanovený v Slovenskej republike preto, lebo dnes je výročie sviečkovej manifestácie spred dvadsiatich piatich rokov. A ja si myslím, že aj toto je taký malý boj, alebo veľký boj pre malých ľudí, ktorí sa ešte nenarodili, kedy rodičia vlastne bojujú za ľudské práva nenarodeného dieťaťa.
Dovoľte mi, aby som sa možno tak trošku ospravedlnil za tričko, ktoré mám, a pred dvomi rokmi, keď sme si toto tričko obliekli s Erikou Jurinovou, tak niektorí poslanci povedali, že dehonestujeme parlament. Ja som ho tak trochu oprášil. Myslím si, že pred rokom nebol parlament a nezasadal, ale myslím, že práve s touto témou súvisí. To tričko hovorí o tom, že urobme všetko pre to, aby ženy nepodstupovali potraty, ale spropagujeme v maximálnej možnej miere adopcie. Lebo na Slovensku zažívame znova paradox tak, ako pri predkladanom zákone, kedy desaťtisíc detí ročne je na základe slobodnej vôle matky potratených, alebo zoberieme im šancu na život. A na druhej strane máme niekoľko desiatok tisíc bezdetných párov, ktorí sa márne pokúšajú o dieťa, ktorí by dieťa chceli mať, ale, bohužiaľ, sa im nedarí mať svoje vlastné. A tieto páry by veľmi radi si adoptovali dieťa, ale nie je možno dieťa, ktoré by im vyhovovalo, k dispozícii, a tým pádom ten ich život nemá príliš veľký zmysel, lebo ho vidia v deťoch.
A chcel som týmto tričkom aj pred dvomi rokmi s Erikou, aj dnes upozorniť na to, že Slovensko sa veľmi podľa mňa pokrytecky správa k ženám, ktoré sa rozhodnú svoje dieťa donosiť a uznajú si, že nedokážu toto dieťa vychovávať z akýchkoľvek dôvodov, či už preto, lebo partner si to nepraje, alebo ich ekonomická situácia to nedovoľuje, a rozhodnú sa toto dieťa venovať na adopciu.
Myslím si, že ako spoločnosť sme veľmi pokryteckí, keď ženu, ktorá takéto niečo urobí, ktorá donosí svoje dieťa s vedomím, že nie je schopná ho z akýchkoľvek dôvodov vychovávať a dá ho na adopciu, považujeme za krkavčiu mater alebo nejakého vyvrheľa spoločnosti, a, paradoxne, ženu, ktorá potichu podstúpi umelé prerušenie tehotenstva, pozeráme na ňu, akoby podstúpila iba nejaký obyčajný medicínsky zákrok. Myslím si, že nie je to fér voči týmto ženám, ktoré sa rozhodnú urobiť tisíckrát lepšie rozhodnutie, a myslím si, že nastala doba na Slovensku, ktoré má extrémne nízku pôrodnosť žien, kedy priemerná Slovenka porodí jedno dieťa, a pôrodnosť na 1,4 dieťaťa nám ťahajú iba rómske ženy v osadách, v tejto situácii, keď doslova zahadzujeme do koša deti, ktoré sa mohli narodiť. Čiže bol by som veľmi rád, aby sme spoločne, takisto ako pri tomto predkladanom návrhu zákona, našli odvahu na také opozično-koaličné riešenie, opozično-koaličný prístup na riešenie problému, na menenie hodnôt možno, alebo pohľadu spoločnosti na matky, ktoré chcú donosiť svoje dieťa a dať ho na adopciu. Myslím si, že mali by sme zbúrať tabu, že nielen tá matka, ktorá svoje dieťa aj donosí, porodí, aj vychová, je dokonalou matkou.
Slovensko akútne potrebuje aj matky, ktoré iba donosia a porodia svoje deti, a dajú ho alebo zveria ho do výchovy ostatných matiek, ktoré možno nemôžu mať svoje vlastné deti.
O toto som vás chcel poprosiť. A prepáčte, že trošku nesúvisiacou s predkladanou témou tohto zákona. Potrat určite nie je riešenie, ale ak urobíme podmienky alebo vytvoríme podmienky pre ženy v spoločnosti, aby mohli donosiť svoje deti a dať ho na adopciu, urobíme, zachránime život a urobíme pre spoločnosť omnoho viac, ako si všetci v tejto sále myslíme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Matovič, budem reagovať na tvoje vystúpenie. Plne súhlasím s jednou vecou, že ide o drobnú zmenu, ale pokiaľ táto drobná zmena aspoň trošku pomôže ľuďom, ktorých sa to dotýka, ktorí vychovávajú ťažko postihnuté deti, tak ja za to určite zahlasujem.
Dovolím si povedať, že život si treba vážiť, a preto patrí naša úcta, dokonca ja skláňam svoju hlavu alebo sa skláňam pred každým, kto vychováva ťažko postihnuté deti a stará sa o ne v týchto ťažkých časoch. Čiže pokiaľ im to, znova zopakujem, aspoň trošku tento návrh zákona pomôže, čo verím, že pomôže, tak ja tento návrh zákona podporím. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, aj predrečníkovi. Ja chcem všetky matky a zvlášť tehotné matky povzbudiť k tomu, že keď majú aj v prenatálnom období diagnostikované u dieťatka problém, že sa ich dieťa narodí buď psychicky alebo teda mentálne, alebo fyzicky choré, chcem ich povzbudiť k tomu, aby to dieťa donosili cez, aj cez to všetko, že ten lekár tú prognózu vysloví nepriaznivú.
Hovorím to aj pre to, lebo veľmi častým zjavom je, že práve tá, to prenatálne diagnostikovanie u lekárov je mylné. Veľmi veľa prípadov bolo práve takých, kde lekári hovorili, že dieťa sa narodí poškodené, a veľakrát, ja poznám sám osobne také prípady, kedy sa tieto deti narodili zdravé.
Paradoxom ďalším je, že aj keď to dieťa sa narodí choré, či už psychicky alebo fyzicky choré, matky sú tie, ktoré lipnú práve na takýchto deťoch. Venujú im oveľa väčšiu pozornosť. A teda aj vítam tuná predložený zákon tejto skupiny poslancov. Tak, ako kolega tu spomínal, na jednej strane 10 000 potratov ročne sa na Slovensku vykonáva a na druhej strane máme manželské páry, ktoré sa usilujú o to, aby mohli mať deti. Oveľa lepšou a jednoduchšou cestou je cesta adopcie a nie umelého oplodnenia. Na Slovensku v zmysle platnej legislatívy je dieťa posudzované, alebo človek človekom až od 12. týždňa. Ja sa pýtam, do 12. týždňa je čo? Veď ani, ani po tomto období sa nenarodí predsa čosi iné ako ľudský tvor, ako človek.
Ďakujem.

Štefan, presne tak. Ako na jednej strane máme 10 000 potratených detí do roka, na druhej strane niekoľko desiatok tisíc bezdetných párov. Ja si myslím, že aj tí ľudia, ktorí pozerajú na všetko okolo nás iba cez čísla, a to citové im príliš veľa nehovorí, tak aj v tomto prípade tam môžu nájsť tie čísla alebo tú surovú ekonomiku. A tak ako sa aj v ekonomike hovorí, že spárujeme dopyt s ponukou, tak takisto si myslím, že našou úlohou je vymyslieť, ako spárovať tú ponuku, tie deti, ktoré sú v lonách matiek, ktoré ich nechcú mať, s tou, s tým dopytom na druhej strane tých rodín, ktoré nemôžu mať deti.
A teraz toto, nebavíme sa o tom, že poďme zakázať interrupciu, len poďme nájsť spôsob, ako ženám, matkám dať nejakú víziu, že môžu, že existuje aj ďalšia alternatíva, že môžu úplne bez problémov, že tá spoločnosť ich nebude za to odsudzovať, keď donosia to svoje dieťa. A že môžu ho donosiť. A je úplne normálne, že niektoré ženy svoje deti donosia a vychovávajú ich, a je úplne normálne, keď niektoré ich iba donosia a poskytnú ich druhým matkám, aby ich vychovávali. Toto, bohužiaľ, my v tejto veci sme ešte hlboko v stredoveku, kedy pozeráme na tie ženy, že ako by, ako by urobili niečo zlé, ak svoje dieťa poskytnú druhej nešťastnej matke.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte, aby som v mene predkladateľov predložil a odôvodnil teda návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon SNR 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Na úvod dovoľte, aby som poukázal na určitý fakt. V podstate my, predkladatelia, ako poslanci reagujeme na podnety od občanov, ktoré v podstate sa objavujú vo verejnosti už od roku 2010. Tieto podnety súvisia s vyživovacími povinnosťami, ktorých v súčasnosti v Slovenskej republike máme šesť, konkrétne ide o vyživovacie povinnosti rodičov k deťom, deti k rodičom, medzi ostatné vyživovacie povinnosti medzi ostatnými príbuznými, medzi manželmi, príspevok na výživu rozvedeného manžela a príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. V podstate je to dlhoročný fakt a sú tam už aj viaceré judikáty, že pokiaľ niekto z týchto šiestich druhov vyživovacích povinností je povinný platiť výživné a ho neplatí alebo nezaplatí, tak v podstate nie je povinný zaplatiť úroky z omeškaného výživného. Mnohé vyživované osoby alebo mnohé na výživné čakajúce osoby potom mnohokrát riešia neskoro zaplatené alebo zameškané alebo vôbec nezaplatené výživné tým spôsobom, že si peniaze na živobytie seba, ako aj povedzme tých vyživovaných osôb alebo na zabezpečenie základných potrieb vyživovaného dieťaťa musia požičať z banky alebo od inej finančnej inštitúcie, od známych, alebo proste prečerpajú limity na platobnej karte s nádejou, že im potom povinná osoba s vyživovacou povinnosťou raz zaplatí to zameškané výživné, a tak, že potom budú môcť vrátiť to, čo si požičali, aby teda seba alebo to dieťa uživili. No málokto si potom uvedomuje, že i keď síce tá príslušná osoba s vyživovanou povinnosťou alebo s vyživovacou povinnosťou to výživné oneskorene zaplatí, tak nakoniec tie oprávnené osoby odkázané na výživné alebo vyživované osoby potom musia tým príslušným finančným inštitúciám zaplatiť za spomínané pôžičky aj rôzne úroky, ktoré im však tie osoby s vyživovacou povinnosťou nikdy nenahradia. A práve to je aj dôvodom, prečo sú potom mnohokrát vyživované osoby vydierané osobami s vyživovacou povinnosťou, že pokiaľ neurobia alebo nesplnia určité požiadavky, tak im len sčasti zaplatia to výživné, alebo im to výživné nezaplatia vôbec.
V podstate preto sme my toho názoru, ako predkladatelia, v tom zmysle, že osoby, ktoré majú vyživovaciu povinnosť, a teda to výživné neplatia načas, v riadnej výške alebo ho vôbec neplatia, tak by mali potom za to znášať určitú sankciu, a tou je úrok z omeškaného výživného. V podstate tú úrokovú sadzbu nastavujeme takým spôsobom, že bude o päť percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, splnením peňažného dlhu a v podstate zároveň zakotvujeme konkrétnu lehotu, odkedy sa ten úrok z toho omeškaného výživného bude platiť.
Samozrejme, aj v súčasnosti máme inštitúty ako, ktoré sú v Trestnom zákone alebo súvisia s exekučným poriadkom na to, aby sa docielilo, aby tá osoba nejakým spôsobom zaplatila to výživné. Mnohokrát ale tieto inštitúty nie sú úplne efektívne a nerieši práve alebo neriešia práve ten problém, že mnohokrát tie vyživované osoby si musia na to prechodné obdobie požičať financie, aby mohli prežiť.
V dôvodovej správe uvádzam aj štatistiku alebo teda spomínam aj to, že len v roku 2011 napríklad za trestný čin podľa § 207 zanedbania povinnej výživy bolo súdených cez štyri a pol tisíc ľudí a odsúdených bolo okolo 3 700. Týmto naším návrhom chceme pomôcť tisíckam ľudí, ktorí sú odkázaní na tú vyživovaciu povinnosť, z tých, teda na tú jednu z tých šiestich, ktorú som uvádzal. Zároveň tým chceme docieliť lepšiu disciplínu platenia výživného ako takého. A poukazujeme na to zároveň, že je bežné, keď občan má povinnosť povedzme zaplatiť nejakú faktúru za mobilný telefón alebo za internet alebo leasing za motorové auto a berie normálne, že keď to nezaplatí načas, že musí potom zaplatiť tej inštitúcii nejaký úrok, ale keď ide o jeho vlastné dieťa alebo vlastného rodiča, tak v tomto prípade na to vôbec neberie ohľad a mnohokrát to výživné neplatí načas.
Čo chcem uviesť, týmto naším návrhom nevzniká žiaden negatívny dopad na štátny rozpočet. A k tomuto nášmu návrhu poslaneckému, ktorý sme konzultovali aj s ministerstvom vnútra, aj s ministerstvom spravodlivosti, v podstate ktorým chceme poďakovať za, týmto spôsobom, aj za ich korektné a dobré pripomienky, chceme práve docieliť to, aby sa tejto skupine ľudí, ktorá fakt je mnohokrát odkázaná aj na zopár desiatok eur, aby sa pomohlo. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 25. februára 2013 č. 405 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovatelia predkladajú návrh zákona s cieľom, aby osoby s vyživovacou povinnosťou mali povinnosť zaplatiť vyživovaným osobám spolu so zameškaným výživným aj úrok z omeškania, a to vo výške určenej podľa Občianskeho zákonníka.
Na tomto mieste si dovolím možno pár slov. Ja osobne s tým návrhom súhlasím, je to veľmi potrebný návrh. To výživné v podobe, v akej je upravené teraz v zákone o rodine, keďže ide o, dá sa povedať, o pohľadávku, ktorá je ešte aj vyššej kvality, čo sa týka vlastníka tejto pohľadávky, ktorými sú ľudia, ktorí sú odkázaní na výživu iného, preto považujem za úplne samozrejmé, aby tam boli úroky z omeškania. A zároveň neviem, či si to, Tono, povedal, treba zdôrazniť, že tento návrh bol predložený ešte v minulom období pánom Ondrejom Dostálom. Tak len aby sa na to nezabudlo, že ten návrh tu rezonoval už nejaký čas.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 405.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predmetnému návrhu zákona pána Martvoňa, Brixiho a pána Duchoňa a pani Vittekovej. Dovolím si odprezentovať trošku iný názor, ako tu bol predložený, a to jest to, aj keď pri všetkej úcte, že bolo súdených za obdobie roku 2011 4 500 ľudí, čo nie je málo, a 3 700 ľudí bolo odsúdených - tak, dobre som to pochopil? (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.) - za neplnenie si výživnej povinnosti, zavedenie úrokov, nemyslím si, že zlepší túto situáciu a že to bude čosi, čo vylepší tú povinnosť platenia toho výživného.
Ja som to už tu prezentoval a dovolím si to aj teraz znova tak pripomenúť. Zavádzanie možno tvrdších a tvrdších trestov, paradoxne, neprináša to, čo by sme očakávali. teda aby sme boli zodpovednejší, lepší a možno lepšie, aby sme si plnili povinnosti. Aj keď to tu možno vyznie ako nejaké klišé, ale tá prevencia, tá mi stále tuná chýba, a to jest to, aby rodiny podľa možnosti sa nerozpadávali, nerozpadali, a jednoducho štát je tu na to, aby vytváral podmienky na slušné a dôstojné spolužitie manželov, a poviem, manželstvo medzi mužom a ženou. Dneska to je už aj potrebné dodať.
Štát má vytvárať podmienky na to, aby naozaj podľa možností aj to manželstvo bolo chápané ako trvalý zväzok na celý život. Ak budeme mať takéto dobré rodiny, bude oveľa menej týchto problémov, ktoré tuná v tých súdnych sporoch je. Určite 4 500 týchto súdnych pojednávaní nie je malá cifra, ale sprísňovanie a zavádzanie úrokov, keď veľakrát je veľký problém vôbec toto výživné vymôcť, a ešte keď tam k tomu zaťažíme vlastne tých povinných, ktorí majú ako platiť ešte aj úrokmi, obávam sa, že naozaj ešte nám stúpne len ten počet tých odsúdených.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Štefan, ďakujem za tvoje vystúpenie. Chcem iba poukázať na jeden taký fakt, že ja som použil štatistiku súdených a odsúdených. Ale sú štatistiky, ktoré, lepšie povedané, nie sú štatistiky, ktoré by sa viedli vo vzťahu k množstvu ľudí, ktorí sú teda povinní platiť výživné a ho vôbec neplatia alebo ho neplatia načas. A to sú desiatky tisíc prípadov. Len tieto veci sa nikdy nedostanú pred orgány činné v trestnom konaní, nakoľko tie matky alebo na výživné odkázaní ľudia stále čakajú, že aspoň nejaké výživné dostanú. Kebyže to riešia trestnou cestou, tak vedia jednu vec, že pokiaľ by sa tá osoba povinná platiť výživné dostala náhodou do väzenia za neplatenie výživného, tak potom od nej už skoro vôbec nič nedostanú alebo nebude žiadna šanca, aby niečo z toho výživného dostali.
Dovolím si poukázať na to, že v podstate to výživné sa má platiť načas, alebo je potrebné, aby sa platilo preto, aby boli pokryté základné potreby vyživovanej osoby, mnohokrát toho dieťatka alebo matky toho človeka, ktorý je povinný platiť to výživné. A nie preto, aby v podstate ten dotyčný sa mohol s tou osobou stýkať alebo v podstate, aby riešili nejaké manželské problémy. Tu toto je už prípad, ktorý nastáva, ktorý vznikne už po tých manželských nezhodách ako takých, a je potrebné to potom riešiť kvôli tým osobám, ktoré sú fakt na to výživné odkázané. Čiže ide o to, že týmto návrhom chceme pomôcť desiatkam tisíc ľudí, aby aspoň nejaké výživné dostali, alebo aby sme prinútili tých, čo ho neplatia alebo ho neplatia načas, aby si boli vedomí, že to nebude len tak bez následku, ale budú musieť za to zaplatiť patričný úrok. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne inak za vystúpenie.

Ďakujem za slovo. Dovolím si tu voľačo odprezentovať. Deťom, ktorým chýba pevne zovretá náruč rodičov, otca a matky, ich psychosociálny vývoj a socializácia je oveľa chudobnejšia a komplikovanejšia a slabšia. Slobodná matka nie je schopná vytvoriť takéto pevné puto objatia. Dieťa má byť v náručí svojich rodičov. Tam sa cíti bezpečne a isto.
Ja som hovoril o tom, aby štát vytváral podmienky na to, aby naozaj boli kompletné rodiny. Kompletné rodiny, to jest, kde je otec, matka a deti. Vtedy je tá plnosť šťastia, ktorá sa tuná prežíva. Určite sú prípady, kedy sa rozpadávajú tieto rodiny a je potrebná povinnosť tohto plnenia. Osobne stále si myslím, že sprísňovanie trestov nevyrieši ani tento problém. Teda ani to zavádzanie úrokov z výživného.
Ďakujem pekne za slovo.