16. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Zajac, ale však to je u vás doma, nie u mňa. Viete, že kým to príde, no ale nič v zlom, nepoznáte aplikačnú prax. Aplikačná prax hovorí, že dostanú, lebo nikto sa nechce tým nejak moc sa doťahovať, naťahovať, čiže aj v takomto prípade dostanú. Spýtajte sa tam, kde sa treba spýtať.
Formulácie typu niektoré naozaj, aj kolegyňa pani podpredsedkyňa, mi prídu také, skúsim si to pripraviť komplexnejšie, prípadne ešte raz k tomu niečo poviem, ale, lebo naozaj musím si to tak akože mentálne spracovať, že to, čo ste vlastne povedali.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, keďže Lojzo sa tak nazval samého seba, takže vítaj aj, sociálny netvor číslo dva v parlamente. To, že sociálny systém za posledných 23 rokov sa nevyvíja asi úplne najsprávnejším smerom, a ako si konštatoval, že niekde sa stala chyba, áno, to je, to je pravda. Bohužiaľ, ostatné v tvojom vystúpení, si myslím, že je hrubá lož, nepravda, zavádzanie a manipulácia s číslami. Skúsim vysvetliť prečo.
Keď hovoríš ešte zároveň o tom teda, že možno chceš otvoriť nejakú verejnú diskusiu na túto tému, tak my sme ju otvorili v karavane, päť dní sme sa na túto tému bavili a päť dní si mi tvrdil, že na 100 % navrhneš zákon, ktorý zruší akékoľvek príplatky a príspevky pri narodení dieťaťa. Od prvého dieťaťa. Jednoducho žiadne dieťaťa nesmie sa rodiť za peniaze a na všetky deti treba zrušiť tieto "diabolské peniaze", ako si to nazýval. Ja som sa ťa snažil presvedčiť, že nehádž všetkých ľudí do jedného vreca, snaž sa medzi ľuďmi triediť ľudí, ktorí možno ten príplatok, príspevok možno zneužívajú, a tí, ktorí to majú naozaj ako pomoc v tej ťažkej životnej situácii, do ktorej sa možno aj tehotenstvom dostali. Som rád, že po roku si minimálne korigoval svoj prístup v tom, že už nechceš zrušiť podľa teba "diabolské peniaze" na všetky deti, už iba na tie všetky ostatné a vlastne navrhuješ systém jedna Čína, alebo teda jedno dieťa a la Čína. Ale to je možno príznačné ako, myslím si, dosť k tej Číne inklinuješ.
Každopádne si myslím, že naozaj takýto návrh môže predložiť iba sociálny netvor, ktorý v situácii, kedy 400-tisíc ľudí na Slovensku nemá prácu a mnoho z týchto ľudí je vysokoškolsky vzdelaných, stredoškolsky vzdelaných a mnoho z týchto ľudí má prvé dieťa a títo ľudia trebárs sú na sociálnych dávkach, tak týmto ľudom v prípade, ak už jedno dieťa majú, tak chceš zobrať to málo, čo by od toho štátu nejakú pomoc mohli dostať, a nie sú to žiadni sociálni vyvrheli, nie sú to žiadni možno ľudia v osadách s 15 deťmi. Je to normálna rodina. Normálny mladý pár niekde na východnom Slovensku, možno na Orave, z ktorej pochádzaš, ktorí sa snažili, ktorí vyštudovali školu, ktorí sa snažili byť dobrými deťmi a rodičia im dali dobré vzdelanie, ale, bohužiaľ, tú prácu nemajú. Jedno dieťa majú, má sa im narodiť ďalšie a ty im chceš zobrať to málo, čo by mohli mať prilepšenie v tej svojej ťažkej situácii, v ktorej sa nachádzajú. Takisto to môže byť slobodná mamička, ktorá jedno dieťa má, dobre, pritrafilo sa druhé, takisto môže mať stredoškolské vzdelanie s maturitou, môže mať vysokoškolské vzdelanie, len, bohužiaľ, sa narodila možno v Rimavskej Sobote, kde je 40 % nezamestnanosť pomaly, a tú prácu nemá. Aj takejto matke chceš zobrať to málo, čo jej štát dnes dáva. Toto je príklad absolútneho sociálneho necitu.
Mrzí ma tá manipulácia, keď teda som povedal, že manipulácia, skresľovanie nepravdy a hrubá lož, to, keď tu ideš porovnávať neporovnateľné. Nech by to bola akákoľvek osada na Slovensku, ale prezentovať, že vlastne tá osada je, tam je najvyššia pôrodnosť na svete a porovnávať to s druhými štátmi, čiže pri tých štátoch brať priemer za tisíce dedín a tisíce osád, ktoré sa v tých afrických štátoch nachádzajú, a porovnávať jednu našu vytrhnutú osadu s týmito štátmi, tak to je doslova ekvilibristika matematická. A to gratulujem. Toto sa ako moc ľudom nepodarí, aby takýmto spôsobom hrubo zavádzali a skresľovali situáciu.
Na základe čoho ty tvrdíš, že akýkoľvek premiér alebo ktokoľvek tu zaviedol tieto dávky v minulosti, spôsobili zvýšenú pôrodnosť v týchto osadách? Ukáž mi jednu jedinú štatistiku, ktorá to dokazuje. Podľa štatistík, ktoré mám ja k dispozícii, pôrodnosť v priemere v osadách jemne klesá alebo zostáva stabilná niekoľko desiatok rokov. V žiadnom prípade pôrodnosť nerastie. Samozrejme, počet detí a ľudí, obyvateľov čisto logicky, matematicky, štatisticky v tých osadách rastie, ale pôrodnosť znamená pôrodnosť na jednu matku, aby som ti vysvetlil to, o čom hovoríš, pôrodnosť sa inak hovorí natalita, a to znamená počet živo narodených detí na jednu matku. Pôrodnosť v osadách na Slovensku jemne klesá alebo zostáva stabilná v posledných 20 rokov od revolúcie bez ohľadu na to, ako sa nadstavoval systém.
Čo ma mrzí, je hlavne to, že ako vulgárnym spôsobom hádžeš všetky rodiny do jedného vreca. Povedal som to pred chvíľkou, ten príklad. Ty jednoducho berieš rodinu, ktorá urobila všetko pre to, aby bola plnohodnotnou súčasťou sociálneho systému ako prispievateľa do sociálneho systému, tí, ktorí študovali, či teda ten príklad tej mladej rodiny, ktorí sa snažili, vyštudovali školu, strednú, vysokú, jednoducho ale nemajú prácu, lebo 400-tisíc ľudí na Slovensku nemá prácu, alebo teda skoro 15 % ľudí, nemali to šťastie, aby tú prácu mali, tak týchto ľudí hádžeš do jedného vreca s tými ľuďmi, ktorí pre svoje uplatnenie na trhu práce neurobili nič. S tými ľuďmi, ktorí nemajú skončenú ani základnú školu a možno teda už v pätnástich, šestnástich začínajú rodiť. S týmito ľuďmi všetkých hádžeš do jedného vreca a ideš byť veľký riešiteľ. Riešiť nejakú nespravodlivosť ešte väčšou nespravodlivosťou, nevyriešiš nič.
A to som ti hovoril už pred rokom v karavane alebo pred trištvrte rokom v karavane, bohužiaľ, tých päť rokov bolo, ako hrach na stenu by som hádzal. Za päť dní si nebol schopný prijať žiaden argument. Pred tým, ako sme si do karavanu nastúpili, som ťa prosil iba jedno jediné, aby na konci nebol práve tento výstup, že všetci sú rovnakí a všetkých hodíme do jedného vreca a jediné riešenie je zrušiť "diabolské peniaze". Bohužiaľ, tento výstup po tých piatich dňoch bol. Ja som si za tých päť dní popísal dvadsať strán poznámok. Ty ani jednu, ani jedno písmenko. Cítil som to, že vlastne ty si tam s rozhodnutím a svojím názorom prišiel a dopredu si vedel, s akým názorom odtiaľ odídeš. Ty si neprijímal žiadne podnety v tých osadách a to ma veľmi mrzí.
Je pravda, že jednorazová dávka, ktorá dnes rodinám, ktoré sú v hmotnej núdzi, v osadách prichádza vlastne po dožití sa dieťaťa 28. dňa, sa míňa účinku. Vo väčšine prípadov, a počúval si to aj ty v tých osadách a napríklad konkrétne aj v tej Lomničke, keď ľudia, ktorí teda s týmito ľuďmi robia, a keď sme sa ich pýtali, ako to prebieha, tak povedali, áno, keď túto dávku dostanú, tak jeden, dva dni sú hody, máme bašavel, či jak sa to nazýva, po tých dvoch dňoch, vtedy je vlastne plné krmítko aj pre deti, vtedy sú hody, ale potom zase znova dva týždne, možno ešte väčší problém, ako bol predtým. A takýmto spôsobom vlastne tá jednorazová dávka, ktorá do takejto rodiny, ktorá nevie hospodáriť s peniazmi, prichádza, naozaj spôsobuje problém. Ale spôsobuje skorej problém teda taký, že vlastne jednorazovo niečo máme a minieme aj to, čo sme si mali odložiť na ďalšie týždne a nakoniec vlastne sme ešte vo väčšom probléme, ako sme boli bez tej jednorazovej dávky, a dosť vysokej, tých 833 eur.
Ja napríklad som na tom, na tom našom tour počul práve ten príklad, ktorý tu hovoril kolega Zajac, že mnoho tých rómskych matiek naozaj uteká z tých pôrodníc. Kolega Zajac nedopovedal to, že vlastne oni sa potom pre to svoje dieťa vrátia, v absolútnom počte prípadov, a utekajú z tých pôrodníc preto, lebo jednoducho vedia, že doma majú muža, ktorý sa môže správať hocijako, a hlavne doma majú kopu detí, o ktoré sa musí niekto postarať, a na toho muža sa nevedia spoľahnúť. Takže toto je skorej ten dôvod možno taký žiarlivostný prvý a ten druhý starostlivosť o tie deti, ktoré doma majú, čiže pre toto tie matky utekajú z tých pôrodníc, ale vo väčšine prípadov, v absolútnej väčšine sa pre tie svoje deti do pôrodnice vrátia.
Aj v domovoch nemáme deti, ktoré by tam tie rómske matky dobrovoľne dávali, ale skorej keď im ich vlastne sociálny úrad zoberie. Toto sa mi zdá, že jak keby si prepočul možno aj na tom tour, ktoré sme absolvovali.
Čo mi vadí, pome si pozrieť na ten návrh, ktorý teda navrhuješ. Navrhuješ napríklad, aby každá rodina, alebo teda každá matka, každá rodina, ktorá by chcela porodiť svoje prvé dieťa, aby dostala automaticky v prípade, ak je na sociálnych dávkach, ak je v hmotnej núdzi, aby automaticky mala prideleného osobitného príjemcu, ktorý ju bude za ručičky vodiť, či si teda má kúpiť kočík, alebo nejaký Sunar, alebo nejaké dupačky pre toto svoje dieťa. A znova je to hádzanie všetkých rodín do jedného a všetkých matiek do jedného vreca.
Ja sa pýtam, z akého dôvodu ty považuješ za nesvojprávnu vyštudovanú vysokoškoláčku, vyštudovanú stredoškoláčku s maturitou, ktorá všetko urobila pre to, aby bola normálna plnohodnotná matka, má dobrých rodičov, má dobrých súrodencov, jednoducho normálna rodina, plnohodnotný občan Slovenskej republiky, ktorý nechce zneužívať sociálny systém, len, bohužiaľ, nemá prácu? Je na hmotných dávkach. Z akého dôvodu ty túto ženu ideš týmto zákonom označiť za nesvojprávnu, ktorú musí nejaký úradník na úrade vodiť za ručičku po obchodoch a ukazovať jej, čo si má kúpiť a čo nie?
Prečítaj si svoj návrh zákona. Toto tam máš napísané. Všetky matky, ktoré by boli v hmotnej núdzi, automaticky mali by prideleného pri prvom dieťati osobitného príjemcu, a v tom sa rozlišujem od Eriky Jurinovej, ktorá hovorí, že sa jej to pozdáva, ja ju na toto upozorňujem, že tu je problém. Lebo ak určíme osobitného príjemcu nesvojprávnej matke, ktorá, vieme, že vlastne tie peniaze by dala mužovi prepiť, okej, všetko v poriadku. Ak určíme osobitného príjemcu matke, ktorá študovala, ktorá sa snaží byť normálnou občiankou Slovenskej republiky, ona chce prácu, ale, bohužiaľ, ju nemá, a túto hodíš do toho istého vreca, tak to je hrubá nespravodlivosť, ktorým akože ideš riešiť niečo nespravodlivé. A toto sa ma dotýka. To som ti hovoril aj v tom karavane a dodnes si to nepochopil a ma to mrzí. Normálne ma to mrzí. Nič. Ľudsky ma to mrzí.
Plávaš po povrchu a aj pri iných veciach, ja ti môžem povedať ix príkladov aj z tohto, aj minulého týždňa. Prvoplánovo niečo zbadáš, prvé riešenie, ktoré ťa napadne, to je najlepšie a nikto ti to nedokáže vyhovoriť. Ja som sa ťa pokúsal, pokúšal, prepáč, nepokúsal, pokúšal (zasmiatie sa rečníka) päť dní, päť dní presvedčiť v karavane, že neplávaj po povrchu, snaž sa byť spravodlivý. Bohužiaľ, neurobil som s tebou nič. Ale je to asi tvoja povaha. A to, že si teraz napísal toto na papier, tie svoje čierne písmenká, naveky to zostane napísané a každý človek, ktorý sa trošičku vyzná do problematiky, ktorý trošku naozaj hľadá tú spravodlivosť, tak bude vedieť, že, aha, toto je to zmýšľanie Lojzu Hlinu. Matku, ktorá sa snaží, ktorá študuje, ktorá chce byť dobrou, alebo teda matku, ktorá študovala, ktorá chcela pracovať, ale vyskytla sa v regióne, kde tá práca jednoducho nie je a naháňa si ju, a nič, nepodarilo sa. Rovnako má muža zodpovedného. Takisto s maturitou, možno učňovkára, možno vysokoškoláka, rovnako zodpovedného. Túto rodinu hádžeš do rovnakého vreca ako nezodpovednú matku, ktorá nemá skončenú základnú školu, ktorá, takýmto spôsobom možno sú vychované aj všetci jej súrodenci a takýmto spôsobom možno bola vychovaná aj jej matka. A toto mi na tomto návrhu najviac chýba.
Čiže tvoj osobitný príjemca, ktorý navrhuješ pre rodiny v hmotnej núdzi, je tým pádom pre mňa úplne nulové riešenie. Nulové riešenie z pohľadu toho, že všetkých do jedného vreca.
A druhý dôvod, veľmi dôležitý dôvod, ktorý si takisto asi nepočúval na našom Tour de Roma, je to, že ľudia v hmotnej núdzi, ktorým je určený osobitný príjemca, de facto z osobitného príjemcu si robia sluhu, ktorému povedia, čo im majú nakúpiť, a ešte im to zadarmo dovezú domov. Čiže ak ty teraz prezentuješ, že bude správne riešenie, že týmto ľuďom ukážeme prstom, že, áno, budete mať osobitného príjemcu, ktorý vám to bude nakupovať, tak iba hovoríš, že štát bude mať väčšie výdavky a tí ľudia si nakúpia. Povedia, čo im treba nakúpiť, a nakoniec tieto svoje veci si niekde možno predajú a znova budú za to alkohol a cigarety a absolútne nič nedosiahneš. Čiže určenie osobitného príjemcu vôbec nič nerieši.
Čo by však mohlo byť riešenie, a ja som ti to hovoril takisto vtedy už v tom karavane, tak by bolo práve to, že dôsledne oddeliť rodiny, ktoré sa snažia a ktoré sa nesnažia. A napríklad tento systém, ktorý dnes odmeňuje za pôrod, tak tento systém zmeniť za to, že budeme odmeňovať tie matky s rovnakými peniazmi a budeme im prispievať na výchovu ich dieťaťa. A keď budeme vedieť, že je to matka, ktorá študovala, má ukončené stredoškolské vzdelanie aspoň najnižšie stupňa, tak bude mať nejaký príspevok na výchovu svojho dieťaťa. Povedzme, že v tej istej sume. Nazveme to inak. Ale matka, ktorá sa vôbec nesnažila a nemá ukončenú ani strednú školu, ani ten najnižší stupeň strednej školy, jednoducho nedostane žiadne peniaze ani cez osobitného príjemcu, lebo si to nezaslúži, a dáme tieto peniaze ako príspevok na škôlku, kde to jej dieťa budeme vzdelávať my, keďže matka ho nie je schopná vzdelávať. Toto by som považoval za spravodlivé riešenie. Ale hodiť všetky, aj zodpovedné a nezodpovedné, matky do jedného vreca a všetky trestať rovnakým spôsobom, si myslím, že sociálne ani spravodlivé nie je.
A takisto v situácii, v ktorej dnes sa na Slovensku mnoho rodín nachádza, povedať, že nie, bude príspevok iba na jedno dieťa, lebo ja som si to dnes vymyslel, a na druhé a tretie dieťa už nebude, tak tiež mi nepripadá ani ľudské, ani sociálne, ani spravodlivé.
Možno si iba uvedom to, ale tak ako nie si žena a tak ako... (Reakcia navrhovateľa.) Možno si uvedom iba to, nemusíš mi skákať do reči, nie si žena, preto ti to hovorím, lebo v karavane som to hovoril dvadsaťkrát a nepochopil si, teraz ti to hovorím trikrát a možno pochopíš, keď to bude takto verejne.
Skús si predstaviť, zobral si mi myšlienku, dobre, končím.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Na úvod chcem povedať, že to riešenie, ktoré priniesol pán poslanec Hlina a ktoré nám teraz predkladá, nepovažujem za úplne najšťastnejšie.
Ale na druhej strane považujem za veľmi nekorektné a nefér voči nám, čo tu sedíme, a aj voči predkladateľovi, počúvať, neviem, koľko to vystúpenie trvalo, ale to bola bezbrehá kritika bez toho, aby navrhoval nejaké iné riešenia. My sme tu počúvali o karavane a Roma de tour a o tom, ako si ty prehováral pána Hlinu, Igor, že existujú lepšie riešenia. Ale ja tie riešenia nevidím. A to máte splnomocnenca vlády pre rómske komunity a tou ste vytvorili tzv. rómsku koalíciu SMER a Obyčajní ľudia, kde disponujete ústavnou väčšinou. Vy máte všetky páky na to, aby ste tu zmenili úplne čokoľvek od ústavy až po ten posledný zákon, ktorý by nás mohol posunúť niekde vpred.
Ja predkladám takmer na každú schôdzu nejaké návrhy. Dobre, však môžte ich kritizovať, nemusíte ich prijať, veď nakoniec tak to aj dopadlo, že boli zmietnuté zo stola, ale aspoň je tam nejaká snaha.
Váš splnomocnenec, ktorý je okrem iného poslancom Národnej rady, nepredložil jeden jediný návrh, ktorý by súvisel s tzv. rómskou reformou. A ty si dovolíš prísť za ten kecpult, rozprávať tu o karavane, o niečom, čo sa udialo pred rokom a pol, a neprísť s ničím konštruktívnym, čo by nahradilo to, čo kritizuješ. Tak potom, keď máš toľko tých dobrých riešení v rukáve, keď ty si ten expert proste na riešenie, keď ty si ten, čo nás tu spasí a posunie proste o 40 rokov dopredu v rómskej otázke, tak nech sa páči, ja to určite podporím. Ale nepovažujem za fér postaviť sa za ten kecpult a na 20 minút tam urážať niekoho, kto má aspoň snahu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, nemyslím si, že jediný vy máte patent na rozum v tejto Národnej rade a predkladať nejaké riešenia. Ja preto žiadneho z mojich kolegov, či je to z opozície, alebo koalície, nebudem urážať za to, že predkladajú návrhy, ktorými chcú nejaký ten problém riešiť. Hoci úprimne musím povedať, že s paušalizovaním, tak ako aj včera som mal problém, tak mám problém aj dnes s paušalizovaním všetkých matiek, ktoré sú v hmotnej núdzi.
Ale vy by ste sa mali zamyslieť nad sebou, pretože včera ste hlboko zastávali názor pána Škripeka alebo návrh pána Škripeka paušalizovať v prípade poslancov. Hádzali ste každého jedného poslanca do toho istého vreca, čo tu hovoríte, že hádzať matky do jedného vreca v hmotnej núdzi nie je spravodlivé. Včera ste nás hádzali všetkých poslancov do jedného vreca a to tiež nebolo spravodlivé. A preto, keď chcete paušalizovať, tak, prosím, majte konzistentný názor aj v prípade poslancov, aj v prípade matiek v hmotnej núdz, a z toho vychádzajme a nachádzajme riešenia. Ale potom neubližujme jeden druhému takýmto spôsobom, že povieme len to, čo nám práve v tej chvíli vyhovuje, alebo to, čo práve médiá zoberú, pretože takto sa chceme líškať pred občanmi Slovenskej republiky, pred našimi voličmi. Volič si toto dokáže zhodnotiť. Ale neprichádzame s takýmito spôsobmi na riešení.
Takže prosím nepaušalizovať. A takisto nie je spravodlivé hádzať všetkých poslancov do toho istého vreca.

Lucia, ak by si bola chlap, povedal by som ti do tvrdšie, ale bolo to dosť hlúpe, ako čo si povedala. Ale tak, čo už narobím. Dosť tvojich príspevkov, som si zvykol, že takýmto spôsobom primitívnym vedieš, ale hovorím, čo už narobím.
Keď hovoríš hneď na začiatok, ja som končil môj príspevok tým, že som navrhol riešenie, ako nahradiť príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok príspevku pri narodení dieťaťa, navrhol som, aby sme ho zmenili na príspevok na vzdelávanie dieťaťa, kde by sme mohli povedať, že vlastne budeme ho vyplácať iba matkám, ktoré majú stredoškolské vzdelanie, a tým druhým by sme ho nevyplácali. Čiže končil som svoj výstup presným, konkrétnym riešením. A že ty ho silou-mocou nechceš počuť, lebo je ti to nepríjemné, lebo si skoro dva roky bola najzodpovednejšia osoba na Slovensku na riešenie rómskej otázky ako štátna tajomníčka na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a za tie dva roky si nebola schopná prísť s jedným jediným riešením rómskej otázky. Teraz tu hovoríš, že na každú schôdzu predkladáš. Prečo vtedy, kedy si mala moc, vtedy, kedy si bola za to zodpovedná, si nepredložila jedno jediné riešenie a teraz ako opozičná poslankyňa, keď nemáš svoje hlasy k dispozícii, tak teraz sa tu zrazu tváriš, že máš nejaké riešenia? Ja by som na tvojom mieste tichučko trepotal nožičkami a bol ticho a nehlásil sa do faktických poznámok.
Kolega Simon, hovoríš o paušalizovaní. Ja som sa snažil aj včera vysvetliť, ale ja to asi vysvetľovať druhýkrát už nebudem. Zrejme ten rozdiel medzi nami je v rozdiele materinských jazykov, ktoré máme, a možno teda v dostatočnom nepochopení toho, čo som hovoril po slovensky. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ako to povedať? No, poviem to tak. Prvé to tu zrekapitulujem, lebo mám pocit, že to tak ako keby niekto zahádzal niečím. Ale ja to zrekapitulujem. Zrekapitulujem, že keby sme niektoré osady na Slovensku zobrali, tak najvyššia pôrodnosť na svete je v tých osadách. To som si nevymyslel. To sú štatistiky. Ja neviem, z akých štatistík čerpá pán Matovič. Povedal, že on, podľa jeho štatistík pôrodnosť v osadách sa nezvyšuje. To už Churchill povedal, že verím iba tým, ktoré zmanipulujem. Ale neviem presne teda, že z akých štatistík čerpal. Ja nemusím ani štatistiky pozerať, stačí, keď sa prejdem, hej. Tak ale to už nechám na zvážení prípadne ľudí, ktorí to pozerajú, ktorí o to majú záujem. Čiže ja len rekapitulujem.
Problém je, problém je obrovský, je najvyšší čas ho riešiť, otváram tému, urobil som zo seba netvora, niekto to využil, ale pre dobro, aby sa s tým niečo urobilo. To, čo tu splietal o paušalizovaní, nepaušalizovaní.
Vážení kolegovia, kolega Matovič trpí niečím takým, že zvykne hovoriť niečo, čo údajne niekde niečo. Ja poviem niečo, čo počul okrem mňa aj niekto iný. Kolega mi v tom karavane povedal, že politika je marketing. A ja som mu povedal, že, preboha, to nemyslíš vážne?! A nepočul som to iba ja. (Reakcie z pléna.) To je, to je vec, to je vec pre mňa kľúčová, vážení, politika nie je marketing a nikdy, nikdy ma nikto o tom nepresvedčí. Politika nie je marketing a nikdy nebude marketingom. (Potlesk.)
Vážení, ja predkladám niečo, čo na konci môže pomôcť. Ak máte iný názor, diskutujte so mnou, polemizujme, cizelujme, tunilujme a na konci povedzme niečo. Tuná niekto niečo splieta. Chcel raz do týždňa robiť tlačovku, dychovku, ja neviem, čo všetko tam malo byť, a zrazu aj po dychovke, aj po tlačovke, a nič. A tu ľudí, ktorí sem-tam niečo donesú, ktorí to cítia, tak dostanú koberec. Urážky, neviem čo proste, aj tu sa zosype všetko možné. Toto nie je celkom systém práce, ale, nuž, žijeme v parlamentnej demokracii, to je na zvážanie samotných voličov.
Ale s niektorými vecami ja nikdy súhlasiť nebudem a nikdy nebudú pre mňa komfortné. Politika nie je marketing, Určite nie. Politika je aj o tom, že urobíte niečo, čo vám neprinesie body. Niekde na Facebooku existuje stránka, ktorá hovorí, že zoberme Hlinovi poslanecký mandát, má 700 členov, kvôli tomu, kvôli tomu, že navrhujem, aby sa príplatok pre druhé a tretie dieťa dal preč. Ja viem, že je krásne navrhnúť svetový mier, ja viem, že je krásne dať 13. dôchodok, vianočný dôchodok, ja neviem, čo všetko je super povedať, nespaušalizovať, ja viem. Ja viem, rozumiem tomu. Ale u mňa je silnejšia zodpovednosť za túto krajinu, ktorá mi hovorí, nemôže to takto fungovať. Nemôže, lebo na konci je úplne zákonite nešťastie a k tomu sa blížime. A všetky reči typu bla-bla-bla-bla-bla, hej, už unavujú. Kde je bla-bla-bla? Výsledky, vážení, výsledky. Dajte výsledky! Dajte riešenia!
Ja som navrhol, poskytol som vám ústupový modul. Ešte ste mohli na tom politicky zarobiť, keby šlo o to. Nič, lebo však ani to, ten mentálny rozsah nemáte na to, aby ste to pochopili, keď to takto poviem. (Reakcia z pléna.) Nie vy, ale, ale tam, kto u vás rozhoduje. Lebo, vážení chlapi, vy nerozhodujete. Vy ste tu na to, že včera vám niekto zavelil, keď bude Hlina hovoriť, zdvihnite sa a choďte preč. Moje ovečky sú trucovitejšie. (Reakcia z pléna.) No.
Nevyužili ste, ba práve naopak, prišli ste so spásonosným riešením, ktoré ešte zhorší tú situáciu. To znamená, keď kontra bude, kontra bude to, že dáte na prvé dieťa viac, ako je teraz, a na druhé o trošku menej a ešte to tu niekto ohlási ako víťazstvo pracujúceho ľudu, no, občiansky vám treba zobrať, teda ľuďom, ktorí to tu predkladajú. Vážení, čo iné môžem urobiť? No však upozorňujem na to, možno to niekde, ja neviem, tam, údajne to sem-tam niekto pozerá, no tak možno oni si to uvedomia. Hej? Čo už iné mne zostáva?
Moju zodpovednosť si plním. To znamená, keď niečo cítim ako problém, tak vám to tu hovorím, predkladám, snažím sa, dostane sa mi urážok, neviem čoho všetkého. No nuž čo už, hej? Však v takej dobe žijeme. Tam nejaký pátrač tri oriešky pátra, viete, to je systém vašej eštebáckej, to všetko tu funguje. Hej? To je úplne hrozné. A ešte sa tešíte, akí ste chytrí. Smutná doba.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V prvej vete zhrniem to, čo som tu počula. To znamená, že nepočula som jediné súhlasné stanovisko s týmto návrhom zákona. To je teda dosť podstatné.
Okrem toho som tu počula kopu politických urážok a neviem, neviem, ako by som to jednoducho nazvala. Každopádne asi na to sa dá povedať: "Aké požič, také vráť." U nás to v parlamente platí, tak to býva, je mi ľúto, že sa to takto deje, ale asi si na to bude musieť väčšina z nás zvyknúť.
Tiež ma trochu zarazila aj reakcia pána poslanca Lojza Hlinu, aj reakcia Lucie Nicholsonovej, lebo, lebo vidím to naozaj ako iba politikárčenie. To, čo, Lojzo, hovoríš, všetci len bla-bla-bla a skutek utek, ja mám pocit, že k tomu veľkou mierou aj ty prispievaš.
Politika nie je marketing. Veľmi si to tunák zdôrazňoval. Prepáč, ale v tom, čo robíš ty, ten marketing je, či sa ti to páči, či nie. Aj keď v tom máš úprimnú snahu niečo zmeniť. Bohužiaľ, bere sa to ako marketingová, neviem čo, hra. Rovnako, tak ako aj od všetkých poslancov, lebo my tu vystupujeme pred kamerou a, bohužiaľ, to, čo povieme, to sa zaznamená naveky. Takže ten marketing je to, či to robíš s úmyslom, či nie. Na to si musíme všetci privyknúť.
Takže iba na záver. Ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili, debatu to rozprúdilo, rozprúdi. To, že si sa obetoval a stal si sa ďalším "netvorom", je fakt, pretože to, čo navrhuješ, som nepočula ani z úst jedného kolegu, že by obhajoval. Každopádne debata je otvorená a uvidíme, ako sa s tým vysporiada vládna strana.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol ďalší návrh v rámci môjho rokovacieho dňa v Národnej rade a privítal vás opäť. Ideme rozprávať o ďalšom veľmi dôležitom zákone pre túto krajinu, práve sme ukončili diskusiu o jednom, ideme hovoriť o ďalšom. Pokúsim sa v krátkosti vysvetliť v rozprave, že prečo je prijatie tohto zákona dôležité.
Na uvedenie tohto zákona uvediem, že hovorí o tom, že reklama, ktorá teraz, na alkohol, ktorá sa môže vysielať od desiatej, v návrhu je posunutie od dvanástej. Čiže vcelku jednoduchá úprava, ale s ďalekosiahlymi dôsledkami. Vysvetlím v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľujem si predložiť spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorému bola pridelená tlač 428.
Vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu zákona poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308 o vysielaní a retransmisii a č. 195 o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje aj doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 25. februára 2013 č. 409, podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá.
Toľko k základnej spravodajskej správe.

Ďakujem veľmi pekne. Skúsim povedať, prečo si myslím, že je dôležité, aby sme toto zmenili. Pokúsim sa, ešte, chvalabohu, môžem, tak skúsim.
V nedeľu, túto nedeľu išla na JOJ-ke rozprávka, hej? Aj som si to napísal niekde, ale som zabudol, jak sa to volá, niečo o vlasy, niečo také. Normálna, klasická disneyovka, kreslená rozprávka. (Reakcia z pléna: "Na vlásku.") Na vlásku, hej. Moje deti to pozerali. Mám dve dcéry, krásne dcéry. A zrazu pozerám, proste tá reklama s tým sudom, jak sa z toho mora vynorí, potom tá reklama na inú vodku. Počas vysielania disneyovskej rozprávky išli štyri reklamy na alkohol a v rámci toho reklamného bloku išla ešte reklama na jogurty a čokoládu Milka. Takže to vám, vážení, poviem, to je tá, to, je ten cynizmus, to je tá, to, hnus, hnusobstvo, alebo jak to nazvať, že taký expresívny výraz, že tí, čo nakladajú tie reklamné bloky, oni presne vedia, že kto to pozerá. To je vždycky, lebo sa vie, aká cieľovka to pozerá. Hej? Keď dávate reklamu na lego, tak ju nedáte, ja neviem, po dvanástej. Si zoberte, že tí, čo tvorili tie reklamné bloky, to naskladali tak, ako to naskladali. To znamená, dali tam štyri reklamy na alkohol, reklamu na detské jogurty a na Milku. V takejto krajine my žijeme, vážení. V takejto krajine my žijeme.
A teraz ešte nech mi niekto povie, že zviditeľnenie. Vážení, to, čo ja tu teraz poviem a hovorím, je už to, čo dávno je, že stopka. Lebo to je to, čoho sa vy tu bojíte, a to je aj to, prečo tento zákon, bojím sa, že neprejde, alebo skoro, skoro som si istý. Lebo sa bojíte. Lebo v tejto krajine má dramaturg väčšiu moc ako parlamentný výbor. Lebo sa bojíte, že keď niekomu šliapnete na otlak v tom, že mu znížite reklamné výnosy, že vás zhasne. Zhasne ako lacnú žiarovku z Baumaxu. To je presne o tom.
Ale povedzme si tú cenu. Tá cena je strašne vysoká. Cena vašej zbabelosti, že to neurobíte, lebo sa bojíte, je v tom, že počas detskej rozprávky v nedeľu večer ide reklama na alkohol. Kreslená Disney rozprávka, kreslená disneyovka, a ide reklama na alkohol.
Povedzte mi, ja ako rodič, čo som mal urobiť? Mal som vyhnať moje dcéry od kreslenej rozprávky? Lebo to mi tu minule pani Vaľová, myslím, vysvetľovala, že to je na zodpovednosti rodiča. Že či po desiatej pozerajú. Ja som zodpovedný rodič. Ako sa mám brániť, že vidím teda, pozerá disneyovku, no však pozerá, hej. A zrazu ide reklama na alkohol. Ako sa vy bránite, kolegovia? Pán Kéry, ako sa vy bránite? Dcéry, pozerali to v nedeľu? Tak synovia. Tak vám prajem, aby ste mali, je to krásne. Ale to je presne o tom, vážení, ako to vy vnímate.
Na to chcem apelovať. Skúsim. Pred dvanástimi rokmi, pred dvanástimi rokmi sa prijal zákon, ktorý toto umožnil. To znamená, umožnil vysielanie reklamy na alkohol. Viete, kde som ja bol pred dvanástimi rokmi, keď sa prijímal ten zákon? Poviem vám, vtedy ste vládli ináč. Pán Bugár vládol, vtedy ste vládli a už vtedy ja som bol proti, čiže môj príbeh je konzistentný, už vtedy som bol ja proti, keď ste prijímali ten zákon, som ohlásil blokádu parlamentu. To tu boli manévre, Palko vytiahol všetky zaprášené OTP-čka, čo mal, ale my sme ich trošku prekabátili. Ale čo sme urobili? Vysypali sme na tie schody, ktorými chodíme sem pracovať, preto, aby sa ľudia mali lepšie, na tie schody sme vysypali črepiny a do tých črepín som posadil, dal detský bicykel mojej dcéry a napísali sme taký text, že "Alkohol spôsobuje v rodinách nešťastie". To bolo celé. Brachiálnosť moci sa v ten moment urobila v tom, že nás, vtedy sme boli, myslím, dvanásti, pozbierali ako nejakých rowdies, naskladali nás do Antona a vyviezli nás do polícií, ja som bol štrnásť hodín, štrnásť hodín som bol zadržaný. Na konci som bol obvinený, vážení, ja som bol obvinený z trestného činu výtržníctva kvôli tomu, že toto sme si dovolili. To bol môj boj pred dvanástimi rokmi za to, že s tým nesúhlasím. Samozrejme, to nepohlo s nikým a s ničím, dvanásť rokov, alebo trinásť, to tu funguje. Ja si ešte pamätám, nejaké chlapča tam potom stanovalo, tiež akože protest proti tomu, že, že sa ten zákon prijal, tam stanoval chudák, myslím, týždeň, zima bola jak tento, zo dvakrát som ho bol pozrieť. Čo už ináč môžte ako občan urobiť? No, už viac urobiť nemôžte.
Som rád, že sa teda zmenilo aspoň to na mojom statuse, že to tu môžem povedať a že hovorím stále, že s tým nesúhlasím. Nesúhlasím s tým. A za tých dvanásť rokov nech si každý pripíše k svojemu svedomiu, čo sa stalo, čo sa nestalo, že ide reklama na alkohol o desiatej, počas vysielania, trebárs jak sa stalo v nedeľu, detskej kreslenej Disneyovej rozprávky. Vy si zvážte, vy si povedzte, kde siaha vaša odvaha alebo ako veľká je vaša zbabelosť, lebo aj tak si to môžme povedať.
Nechcem byť nejaký konštruktér paranoidných teórií, ale, ale systém práce, že zdecimujete krajinu, vydáte ju do rúk úžerníkov a ešte naučíte ľudí piť, akože to je ako pritiahnuté za vlasy. Berte s rezervou, hej. To je ako, aby sme ako Indiáni nedopadli, hej, že, že naozaj, čo je to za krajinu? Ja sa pýtam. Čo sme to za krajinu, keď takto to celé naskladáme a v konečnom dôsledku to toto bude znamenať. Že odkázaných ľudí vrhnete do, do, do rúk úžerníkov a večer im púšťate reklamu na alkohol, to znamená, ponúkate im riešenie. Takto zdecimovaní, zdecimovaná krajina, takto zdecimovaní ľudia sa po určitú chvíľu ľahko ovládajú. To je pravda. Ľahko. Ale ono to potom niekde zvykne vystreliť.
Ja, mne bola sympatická ambícia premiéra, ktorý tu raz povedal, mne bola vtedy sympatická, že on chce vládnuť tak, aby sa mohol v kľude prejsť po nákupnom centre. A ja vám poviem, som si povedal, že to je pekná ambícia, naozaj pekná ambícia, sympatická. Ale ak my budeme takto pokračovať, tak niežeby som mu to neprial, ale nič v zlom, po tom nákupnom centre, ináč, keď si pozriete, tam je štatisticky strašne vysoký počet ľudí, ktorí sú dobre stavaní, nakrátko ostrihaní a živia sa výkonom toho, čo my sme tu schválili. To znamená výkonom rozhodnutí toho, že treba vytĺcť z biedy peniaze. Viete, koľko ich tam je? Za chvíľku tam budú ďalší ľudia, ktorí nájdu riešenie v tom, čo im večer televízia ponúka, že či v tom smutnom, tragickom osude, ktorý žijú, sa zjaví reklama na, na, nebudem menovať, a on možno si povie, možno je to riešenie. Títo ľudia možno tiež potom budú po tých centrách chodiť a budú mať možno mierne iné typy chovania. Takže je dosť možné, že pán premiér, sa mu to nepodarí po jeho vládnutí vcelku sympatický cieľ, aby sa v kľude prešiel po nejakom nákupnom centre. Možno tento apel zaberie, možno nie, neviem, skúšam. Však skúšam všeličo.
Dvanásť rokov alebo trinásť to už funguje. To znamená, reklama na alkohol funguje. Zavolajte si pána Okruhlicu, zavolajte si neviem akých odborníkov, Európska komisia k tomu dala vyhlášku, Európsky parlament k tomu prijal stanovisko. Každý, kto tomu rozumie a nevenuje sa podnikaniu v reklamnej agentúre, alebo neni v masmédiu, tak vám povie a potvrdí, že je to pravda, hej? To znamená, že situácia sa zhoršuje. Každý vám to povie. Takže čo sa týka odborných stanovísk, nechcem sa tu nejako s tým zaoberať, lebo to by sme sa utopili v tých odborných stanoviskách. To je úplne jasné, že je to tak.
Mám pocit, že celá moja snaha bude márna kvôli tomu, že je tu iná obava, hej, obava vás, a teda ani nie vás, lebo vy ste vykonávatelia moci, ale obava ľudí, ktorí za vás rozhodujú, ktorí vám povedia, že ale aj chlapcom z J&T to klesnú príjmy. Viete, to je akože, chlapci z J&T, však tam to fičí, tam tie reklamy idú, to ide ako, to mobilní operátori sa nechytajú.
To ja som, mňa ináč motivovalo k tomu, že som podal tento návrh, aj to, čo bolo pred Vianocami, vtedy človek je predsa len viac doma a viac aj teda pozerá televízor a ja som mal pocit, že to je chlastací festival. To je naozaj, ja som mal pocit, že to je ako keby nejaký vybraný platený televízny kanál, kde si máte možnosť sa oboznámiť s ponukou alkoholických nápojov. Mne to niekedy tak pripadalo, že to je, to je celá, to je skladba reklamných blokov na našej televízii pred, v čase predvianočnom.
Nuž, v čase predvianočnom, poviem niečo, čo možno je také osobnejšie mne, ako teda pomaly v každej druhej poriadnej oravskej rodine bol problém s alkoholom, aj my sme mali doma problém s alkoholom, hej, a ja, ako mne niekoľko Vianoc pokazil alkohol. Niekoľko Vianoc mi pokazil alkohol, že otec proste mal s tým problém. Ale vtedy to postavenie na strane spoločnosti bolo iné, že to sa nejakým spôsobom akceptovalo, ale, alebo trpelo, proste bolo to také, aké to bolo, sme sa možno aj tvárili možno niekedy pokrytecky, neviem čo, ale neveril, neviem, nie som naozaj komfortný s tým, či sa doba zmení natoľko, že to, čo sa vtedy vedelo, trpelo, prehliadalo, neviem čo, tak teraz tomu robíme reklamu, že pred tými Vianocami ten brutálny nájazd reklamy na vnímanie ľudí mi prišiel naozaj zlý. Proste nie cynický, chrapúnsky dokonca by som povedal.
Ale znova je to s požehnaním, vážení, znova je to s požehnaním nás zákonodarcov. To, že JOJ-ka vysiela tie reklamy, no však vysiela, však platia, tak ona ich vysiela. Už či ich mala vysielať cez kreslenú rozprávku, to je možno námet pre nejakú inú komisiu, ktorá, alebo radu, ktorá by sa tým mala zaoberať, ale oni robia to, čo im umožňujú zákony. A tie zákony robíte vy. Robím aj ja, tak plním si svoju poslaneckú povinnosť, že mám snahu ich zmeniť, keď myslím si, že sú zlé.
Pokúšam sa vám hovoriť, že prečo si to myslím. Mám pocit, že zbytočne, ale nevadí, skúsil som. A vy si potom zoberte svoj diel zodpovednosti za to, že ako sa tá situácia zhoršuje, lebo to tie štatistiky, tie, čo sú skutočnými štatistikami, sa ony niekde, niekedy niekde objavia, lebo to, čo už Európska komisia hrúzi, že aký alkoholizmus mládeže je, tak ono to príde aj ku nám, hej, že proste to je, ako je. Takže potom si prípadne zoberte svoj diel zodpovednosti za to. Ja som to chcel povedať a aj to tu hovorím.
Samozrejme, ešte ku koncu spomeniem niečo, čo tu možno aj zaznie alebo niekto niekde povie a, nuž, vieme však, kde žijeme. To, čo tam bolo v novinách, že predložil zákon, hej, a prevádzka, názov toho článku bolo, že "Vodu káže, vodku nalieva". Nuž, dovoľte povedať k tomu niečo. Považujem to za maximálne nekorektné, ako to prebiehalo, ale urobil som pokus aj pre vaše potreby. To znamená, realizoval som pokus v tom istom nastavení. To znamená, starší pán, dáma v strednom veku, a nie, ako bolo v jedných novinách, že šestnásťročná, ale pätnásťročná. Pätnásťročné dievča spravilo pokus, že či aj inde. A to vás chcem prípadne o tom informovať. Ale ja nebudem nekorektný v tom, že tu budem vykrikovať, že kde všade. A boli sme, boli teda vo viacerých pre potreby toho, že keď niekto bude niekedy niečo vykrikovať, oboznámim vás s výsledkami, všade naliali. Všade naliali. Čiže nie šestnásťročnej, ale pätnásťročnej. Všade.
A tu máte vy, vážení bojovníci za pravdu a blaho tohto ľudu, medzi sebou kolegu, ktorý tu mne povedal, že vodku deťom nalieva, vodku mladistvým nalieva, dokonca tu niečo splietal o nejakom zákone. Tak jeden príklad poviem, že kde sme tento pokus urobili. A ja beriem a ospravedlňujem sa aj Robertovi Kaliňákovi, je to nekorektné, ale pre potreby vášho poslanca, ktorý je maximálne nekorektný, lebo celé, čo to vzbudilo, lenže človek typu Martvoň sa na tom nejakým spôsobom ukazoval, čiže kolega Kaliňák, ale v zásade ospravedlňujem sa, je to mierne nekorektné, ale pre potreby tohto to slúži, avšak keď vy ma môžete mlátiť obuškami, tak ja prípadne takúto malú, malú, drobnú nekorektnosť si môžem aj dovoliť.
To isté sa stalo v podniku, ktorého sú spoluvlastníci alebo účastníci dvaja vaši ministri. Takže poprosím, poprosím pána Martvoňa, keď tu nabudúce bude splietať tie jeho hlúposti o tom, kto, čo nalieva, alebo že kto, čo prípadne zákon, to tu nejakú mrežu splietal, tak nech ukáže skúšku odvahy rektálneho skialpinistu v tom, nech povie: "Hlina, Kaliňák a Počiatek, do basy s nimi, lebo naliali." (Zasmiatie sa rečníka.) Vážení, dovoľte, aby som sa zasmial, lebo to sa nestane. Len kvôli tomu som to urobil, prípadne mu to odkážte, hej?
Zamyslime sa nad iným. Zamyslime sa nad iným, prečo tie deti vyháňate do ulíc, aby sa po tom alkohole sápali? Zamyslite sa nad tým. Zamyslite sa nad tým.
A to je presne to, ktorý zákon sa vám pokúšam predložiť a o ktorom by ste mohli rozmýšľať, že či náhodou ani kus prípadne nie je na tom niečo pravdy. To znamená, nič sa nestane, stane teda, že chlapci z J&T budú mať menej peňazí, ale pre túto krajinu, tejto krajine to pomôže. Pomôže to mladým ľuďom. A vy to máte v rukách svojím hlasovaním, ktoré za chvíľku budeme realizovať a ktoré, tak ukončím moje vystúpenie, ktoré tak ako už pri predchádzajúcom zákone, viem, aké inštrukcie ste dostali.
Zatiaľ ďakujem veľmi pekne.