16. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja chcem reagovať na tú druhú časť, aj keď je to mimo predkladaného tohto zákona, chcem povedať, že úžerníctvo sa nedá nazvať biznisom. Úžerníctvo, to je novodobý druh výpalníctva, ktorý ničí mnohé rodiny, rozsieva tragédiu a nešťastie v mnohých rodinách. Určite aj táto krajina má sa na to pozrieť a stretávame sa každý vo svojom okolí s úžerníkmi, a to nielen tými, ktorí sú tuná spomínaní snáď cez túto reklamu, ktorá beží na TA3, ja som to nevidel, ale to je aj v novinách a všade okolo seba to máme. Naozaj sa treba nad tým veľmi vážne zamyslieť, aby to úžerníctvo sme eliminovali na minimum, a pokiaľ by sa to dalo, najlepšie by to bolo vykoreniť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Krajinu môžme riadiť mnohými spôsobmi, určite je potrebné ju riadiť zákonmi. Ale tak ako možno riadiť mnohými spôsobmi krajinu, prípadne rodinu, alebo firmu, existuje jeden spôsob, na ktorý chcem upozorniť v súvislosti s predkladaným zákonom, a to je osobný príklad. Domnievam sa, že to je najvyššia forma riadenia, ktorá má veľmi silnú účinnosť, je veľmi pravdivá a poctivá. A túto poctivosť nachádzam aj v predloženom návrhu zákona, kde v prípade, že by sme ho prijali, čo teda odporúčam, tak by sme ukázali príklad, ktorý rozhodne je hodný toho, aby sme v dobe krízy takéto príklady dávali a takto poctivo sa chovali nielen k financiám občanov, ale aj k tým našim. Ďakujem pekne.

Ja sa tiež pripojím k tomu, čo tu odznelo, ako taká možno nesúrodá odchýlka od predmetu prerokovaného zákona. Ja tiež, pán poslanec, poznám naozaj veľa zničených životov ľudí, ktorí kvôli pôžičkám na prežitie a exekučným konaniam sa trápia. Rovnako ako vy, si myslím, že naša krajina sa s týmto vážnym sociálnym, ekonomickým problémom nevie dostatočne vysporiadať, a aj preto sa pripájam k vašej výzve, aby nám to vaše opakované podozrenie, ktoré ste tu uviedli, prišiel pán predseda parlamentu vysvetliť. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, najprv k predloženému návrhu zákona. Úplne prvú vetu poviem, že určite budem hlasovať za tento zákon, ktorý kolega Hlina predkladá. Aj keď je to možno iba také symbolické gesto, že teda 10 % a v podstate až od budúcna, čiže nie to, čo už vlastne politické strany dostali, tak, a dokopy by sa ušetrila relatívna troška v porovnaní s tým, čo politické strany vlastne dokopy za štyri roky dostanú, tak či tak si myslím, že takéto gesto by bolo správne.
Ale zároveň jedným dychom si dovolím povedať svoj názor, že som hlboko presvedčený o tom, že politické strany na Slovensku by nemuseli dostávať žiadne peniaze zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, keď možno pred rokom, keď mi to niekto povedal, tak som si ťukal na čelo a myslel som si, že to je hlúposť, lebo som si uvedomoval a bol som tak nejako na to nafixovaný, že vlastne agendou každej jednej politickej strany je automaticky robiť aj predvolebnú kampaň, a tým pádom vlastne politické strany by museli, keď by nemali oficiálne peniaze, museli by pozerať po čiernych peniazoch a zháňať ich niektorou vlastnou hlavou.
Preto som tu považoval takúto ideu za nie práve správnu, ale dnes som hlboko presvedčený, opakujem ešte raz, že politické strany nepotrebujú žiaden príspevok zo štátneho rozpočtu v prípade, ak zároveň by sme sa všetky politické strany zriekli predvolebných kampaní. Čiže zriekli by sme sa vlastne niečoho, čím, na čo potrebujeme peniaze, a tým pádom by sme nepotrebovali na to peniaze. A takýmto spôsobom, ak by sme si ušetrili výdavky, mohli by sme ušetriť aj samotné príjmy.
Jasné, že potom taká tá druhá podstatná alebo podstatný výdavok politických strán je možno na takú stranícku činnosť, ale tu som takisto presvedčený, tu by sme si mohli odpozerať príklady z minulosti, hoci teda veľmi nerád sa pozerám pred november ´89, a pozrieť sa do obdobia, kedy si komunisti svojimi členskými známkami svoje stranícke aktivity platili.
Čiže som presvedčený o tom, že politické strany môžu fungovať aj bez akýchkoľvek štátnych peňazí, a preto sme aj takýto návrh zákona na predošlej schôdzi predložili a som, je mi iba ľúto teda, že neprešiel, a obávam sa, že neprejde ani tento návrh zákona, ktorý takisto podporíme.
Keď môžem, keďže kolega predkladateľ možno 90 % svojho slova venoval veci nesúvisiacej, ja si dovolím takisto sa vyjadriť k tejto veci nesúvisiacej, a to asi v tom duchu, že mrzí ma, že predkladateľ sa, síce sa odvoláva na ústavu, že úlohou každého poslanca je bojovať proti nejakej nespravodlivosti, ale bojovať proti nespravodlivosti systematickým porušovaním zákona, čo v tomto prípade je rokovací poriadok, a systematickým spôsobom vlastne takto marketingovo využívať priestor, ktorý poslanci dostávajú v Národnej rade, mi nepripadá práve správne.
Ak chceme ľuďom ukázať, že ide nám o to, aby sme zabránili možno prípadnému nejakému porušeniu zákona od kohokoľvek alebo upozornili na nejakú nespravodlivosť, tak myslím si, že nemali by sme zneužívať moc, ktorú máme, a nemali by sme beztrestne systematicky porušovať zákon.
Čiže tým som chcel iba povedať, že ak by predkladateľovi úprimne záležalo na tom, že chce vysvetlenie od predsedu parlamentu, myslím si, že chlapské by bolo ísť za ním bez toho, aby systematicky porušoval zákon. Opýtať sa ho, napísať mu list, prípadne, ak neodpovedá, potom prípadne zvoliť aj možno iné spôsoby, ale nikdy nie porušovanie zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. No, Igor, dá sa čiastočne stotožniť s tým argumentom, že peniaze by, politické strany by nepotrebovali peniaze, keby teda sa zrušili volebné kampane. Asi to fakticky technicky nie je možné. Ale povedzme, že by to možné bolo, tak taká politická strana má ešte aj prevádzkové náklady. Ja to vidím na SaS-ke, máme troch zamestnancov, máme nejaké priestory, tlačíme občas nejaké brožúrky a my teda nejak nie sme rozšafní ani nemáme žiadne nejaké fingované faktúry, ani netunelujeme nič, normálne fungujeme z budžetu, ktorý sme dostali od štátu. No a teraz tvrdím, že keby tieto peniaze neboli a boli by sme odkázaní na dary dlhodobo preto, lebo ja som dal z mojich peňazí, keď sa SaS-ka rozbiehala, ale nemienim to robiť naveky, a keby sme boli odkázaní dlhodobo na dary, tak skôr či neskôr by sme stratili aj nezávislosť, resp. stratili možnosť konať tak, ako sme presvedčení, že by sme konať mali.
Preto si myslím, že nie je správne, resp. naopak, myslím si, že je správne, že politické strany sú financované zo štátneho rozpočtu. Je to pre štát najlacnejšie a mali by byť financované tak, aby dokázali fungovať. A tak ako ty, aj ja som v tejto veci zmenil názor. Ja som si pár rokov dozadu myslel, že to netreba, ale vidím, že ten systém je nastavený celkom dobre. Pár rokov dozadu, predtým ešte ako SaS-ka existovala.
Ďakujem pekne.

Že to je celkom sympatické, že ty si zmenil názor opačne a ja zase som myslel vždy, že treba politické strany, aby peniaze mali zo štátu, a dnes, až potom, jak som teda... (Reakcia z pléna.) Dobre. Čiže hovorím, že je celkom zaujímavé, že teda vlastne sme si opačne vymenili názory.
Naďalej si to myslím, že minimálne to gesto zrušiť možnosť politickým stranám viesť kampaň a vlastne spoliehať sa na to, aby sme dva-tri mesiace pred voľbami oblbli doslova ľudí nejakými megalomanskými akciami a koncertami a gulášmi predvolebnými, že prospelo by aj demokracii, aj čistote politiky, ale zároveň by sme aj ušetrili dosť podstatné financie zo štátneho rozpočtu. Áno, možno by to mohol byť kompromis, že zrušiť kampane a podstatnú časť ušetriť na kampane a dávať politickým stranám iba naozaj na ten nevyhnutný chod, ale každopádne by sme ušetrili veľmi výraznú časť rozpočtu, ktorý dnes zo štátneho rozpočtu politickým stranám dávame.

Ďakujem veľmi pekne. Využívam túto možnosť zaujať posledné stanovisko a chcem vám len zapriať pekné a príjemné veľkonočné sviatky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán predseda, napriek tomu, že som sa veľmi snažil a že ten problém je naliehavý, ktorý je obsiahnutý v mojej novele pod číslom 56, novela priestupkového zákona, aj keď viem, že si tu uvedomujú aj mnohí, možno dokonca väčšina poslancov SMER-u, žiaľbohu, ten čas ešte nenastal, aby sa SMER na to nepozeral cez stranícke oči, takže keďže viem, že by táto novela nebola podporená, tak sťahujem tento bod z programu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Myslím, že nebolo všetko povedané, všetko dopovedané. Myslím, že téma je natoľko vážna, problém je natoľko vážny, že rovnako ako pán kolega Kaník sťahujem tlač 427, 428 a 429 z rokovania parlamentu a verím, že sa k nej vrátime v budúcom rokovaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, vzhľadom na jednej strane na pozitívnu včerajšiu atmosféru pri rokovaní podvečer o viacerých návrhoch zákonov a medzi nimi aj o tom, ktorý som predkladal ja ako tlač 415, by som chcel stiahnuť tento návrh teraz s cieľom hlasovať o ňom na najbližšej ďalšej schôdzi Národnej rady. Takže tlač 415 sťahujem.