16. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Chcem poďakovať pánovi Hrušovskému za dobrý a vyvážený príspevok na túto tému. A som rád, že sa dotkol aj tej otázky, ktorú, sa nesie tu priestorom, že je to o prostredí. A ja naozaj chcem aj upozorniť na to, aby sme boli opatrní v tom, v tých formuláciách, že otvárame možno aj trinástu komnatu, i keď to sa niekomu nezdá. A pri tých niektorých formuláciách treba byť opatrný. Genetická výbava k agresivite, v zásade treba povedať v určitom kontexte, nielen tak voľne, lebo môže to byť problém v inom kontexte.
Pes je druh, canis lupus, tak ako žirafa, a koniec koncov, a berte ma, prosím vás, s rezervou, aj človek. A to sú naozaj vážne veci, či my povieme, že niekto má genetickú výbavu k agresivite, lebo to môžeme potom hovoriť o možnosti určitého zneužitia aj v inom. A to sú tie spory tzv. plominovcov, že čo je silnejšie, či genefond alebo fenofond, a na tom sa, na tomto spore vznikli aj nešťastia.
Mám pocit, že pán Šebej to cíti, a mám pocit, že sa bude tomu v jeho príspevku venovať. Čiže ja som chcel na to upozorniť, že nehovoríme o 10-ch či 9-ch plemenách psov, ale hovoríme, keď si to zoberieme zo širšia, o relatívne vážnej veci. A mali by sme byť opatrní v niektorých konštatovaniach, špeciálne pán minister.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Najprv si dovolím naozaj tú sľúbenú malú vsuvku k rokovaciemu poriadku. Pán minister, predstavte si, že by sme mali, že by ste sa prihlásili do rozpravy bez toho, aby prešli faktické. Potom pán spravodajca, ktorý môže tiež bez toho, aby prišli faktické, a po troch alebo štyroch takýchto rečiach tu máme zrazu dvadsať faktických, pri ktorých nevieme povedať, na koho smerujú. Práve preto je ustanovenie toho rokovacieho poriadku. Jasne hovorí o tom, že sa reaguje na posledného rečníka, tým pádom faktické majú odznieť a potom môžete na základe prihlásenia vystúpiť. Jediný bod, ktorý som k tomu chcel povedať.
Ale poďme k vládnemu návrhu zákona. Treba povedať, že odvtedy, čo bol stiahnutý z rokovania a vrátil sa nám v novej podobe, doznal zmien, že už nemáme úplný zákaz niektorých plemien. A to je určite chvályhodná zmena. Ale stále je v ňom veľa problematických ustanovení. A nebudem sa odrážať len od toho, čo zaznelo v médiách, pán minister. Budem sa odrážať priamo od toho, čo máme napísané v zákone.
Takže prvá vec. Ja úplne s vami súhlasím, čo sa týka definície problému. Áno, to, že psy útočia na ľudí, je problémom v našej spoločnosti, na ktorý by malo byť prijaté nejaké systémové riešenie. Zároveň však sa ale musíme pozrieť na štatistiky útokov psov na ľudí v Európe a potom, keď si porovnávame tieto štatistiky útokov s tým zoznamom plemien, ktorý vy tam, pán minister, predkladáte ako súčasť tohto zákona, tak nám to nejako nesedí. Útočia častokrát pracovné psy - rotvajlery, dobermani, vlčiaci. Napriek tomu ich do skupiny nebezpečných psov nebudeme zaraďovať. Máme tu stredoázijského ovčiaka, kaukazkého ovčiaka, juhoruského ovčiaka. Aký je rozdiel, čo sa týka genetickej výbavy, medzi týmito troma plemenami a výstavným kusom slovenskej kynológie slovenským čuvačom? Boli šľachtení presne na tú istú vec, sú to v podstate rovnako veľké psy, napriek tomu tieto tri plemená na tom zozname sú. A ja nevravím, že tam máme čuvača zaradiť, nedajboh. Len hovorím, že mi tu chýba nejaké zmysluplné triedenie.
Ďalší problém je ten, o ktorom hovoril kolega Fronc, a to sú kríženci. V zákone hovoríte, že kríženec je pes bez preukazu o pôvode, ktorý spĺňa požiadavky podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného podľa § 7a písm. a), čo je vyhláška ministerstva, ktorá ale definuje iba náležitosti toho preukazu. Ona nehovorí o tom, že akým spôsobom budeme posudzovať pôvod toho daného kríženca. A v tomto prípade sa dostávam k tomu, že idete riešiť neproblémových chovateľov, to znamená poctivých chovateľov, ktorí majú psov s papiermi, ktorí chodia po výstavách, ktorí sa starajú o čistý genofond svojich vlastných psov.
Ale ľudí, ktorí reálne spôsobujú problémy, to sú tie hlavohrude, ktoré nám prechádzajú po sídliskách s môže byť pitbullom, so stafordšírom, ale takisto to môže byť argentínska doga, alebo to môže byť fila, alebo to môže byť kríženec, ale nemá papiere pes, tak toho týmto nepostihneme. Pretože on povie, to je kríženec, ja nemôžem nijakým spôsobom dokladovať jeho pôvod, a tým pádom sa ma zákon netýka.
Preto hovorím, že systémové nastavenie toho zákona je zlé, lebo tým, že hovoríme len o papierových psoch, to znamená o psoch, pri ktorých je jasne dokladovateľné plemeno, ideme šikanovať hlavne ľudí, ktorí reálne venujú obrovské finančné prostriedky a obrovskú energiu a lásku do chovu psov, na ktorých môžu byť hrdí. A verte mi, že reťazami ovešaná hlavohruď niekde na sídlisku s pitbullom alebo s akýmkoľvek iným psom, uslintaným a zle vychovaným, ktorý skáče na všetko, čo sa hýbe, určite nie je človek, ktorý má psa s papiermi. A tým pádom, keď uvidí takýto zoznam, povie: toto sa môjho psa netýka. K jeho psovi žiadny papier neexistuje. Sám mi určite dáte za pravdu, že keď vidím psa na chodníku, tak kým nemám jeho rodokmeň, tak neviem spoľahlivo určiť, aké je to plemeno, a tým pádom... (Hlas v sále.) No môžem povedať, je to kríženec pitbulla, áno, ale kým zákon sa nevyjadruje ku krížencovi pitbulla a o nejakom pomere alebo o nejakom znaku, o ktorom máme hovoriť, tak v zásade váš zákon teraz problémy s problémovými chovateľmi a psami nerieši.
Druhá vec sú psi, ktorí sú nezvládnutí chovateľom. Môže to byť vlčiak, môže to doberman, môže to byť rotvajler, to znamená pracovní psi. Ak majú naozaj majiteľa, ktorý z nich chce vychovať krvilačnú beštiu, tak z nich krvilačnú beštiu vychová bez ohľadu na to, aké sú genetické predispozície, aj keď ja v niečo podobné vôbec neverím, ale čo ste hovorili, že ak je tam nejaká genetická predispozícia k agresivite.
Inak, ďalšia vec, rodézsky ridžbek, pes, ktorý bol šľachtený na to, aby chytal zbehnutých otrokov, v zozname chýba. Ja by som predpokladal, že presne u tohto psa by sme predpokladali presne to, čo ste hovorili. Ale opäť, keďže ja zoznam nepovažujem za riešenie, iba sa pozastavujem nad zvláštnym spôsobom, akým boli rasy doňho zaradené.
Hovorili ste o individuálnej histórii každého psa, na základe ktorej môžeme vyhodnotiť jeho nebezpečnosť, a na základe toho zaraďujete medzi subjekty, na ktoré je útočené, nielen človeka, ale aj spoločenské zviera alebo hospodárske zviera. Takže ste nepovedali úplne presne vo vašom príspevku, že ide o útok na psa alebo iného človeka alebo hospodárske zviera. Ide o... (Hlas predkladateľa.) No lenže tu je napísané spoločenské zviera alebo hospodárske zviera, alebo človek. A spoločenské zviera a pes nie je to isté. Na tom sa zhodneme. To znamená, že aj pes útočiaci na mačku sa stáva nebezpečným psom? Aj čivava útočiaca na škrečka sa stáva nebezpečným psom, keď dotiahneme túto definíciu do absurdného konca? Nejaká forma agresívneho správania je predsa každému psovi vlastná.
Veď pes si formou vyjadrenia nadradenosti výhražným cvaknutím v podstate komunikuje s ostatnými psami, akým spôsobom medzi nimi funguje hierarchia. Veď psi proste nie sú plyšáci, ktorí sa k sebe správajú len pekne. Ale sú nejaké hranice, v rámci ktorých sa socializujú. Sú nejaké hranice, v rámci ktorých si vymedzujú svoje vlastné pravidlá, a každý normálny chovateľ, by podľa mňa, mal tieto základné veci rešpektovať a nie zneužívať každé vycerenie zubov na to, aby povedal, že tento pes mi útočí na psíka.
Bohužiaľ, dnes mnohí psi sú len karikatúry toho, čo má pes byť. Ľudia predpokladajú, že každého psíka môžu zrazu hladkať, že každé dieťa k nemu môže mať prístup. No samozrejme, že pes, ktorý je vycvičený na to, aby ochraňoval svojho majiteľa alebo strážil nejaký pozemok, tak nemôže byť priateľský ku každému človeku. Ale to neznamená, že to je automaticky agresívny pes a musí byť posudzovaný. Ak on výstražne štekne alebo vycerí zuby, tak to ešte stále nemôže byť považované za útok. Úplne súhlasím s tým, že áno, v momente, keď je majiteľ so psom medzi ľuďmi, má mať psa na vôdzke. Nie je nutné s náhubkom každého, ale dokonca pri väčších psoch, kde by som možnože skôr išiel od kilogramov ako od plemena, aj ten náhubok je patričný. Aj kvôli tomu, aby sa tí psi ochránili pri styku náhodnom, ich vzájomnom, aby si neublížili. Ale myslím si, že tieto ustanovenia jednoducho nie sú poriešené dobre, a tým pádom neriešite problém, ktorý ste definovali na začiatku.
Ďalšia vec v zákone, ktorú píšete, je, že psi so prísneným držaním nemôžu byť chovaní v byte. Pitbull je pes, ktorý má 20 - 25 kg. Je normálnou súčasťou mnohých rodín, žije s deťmi, žije s rodinou, je to teriér, preboha, spoločenský pes. A vy týmto ľuďom idete tých psov jednoducho zobrať, členov ich rodiny! A zároveň 80-kilový pes, nejaký írsky vlkodav, ktorý je väčší ako hociktoré dieťa a mne je po pás, môže byť v byte o 30-ch metroch štvorcových. Tak kde je tu zmysel,  pán minister? Keď psík, ktorý za normálnych okolností, socializovaný, normálne nažíva jednak s ľuďmi, jednak so zvieratami. A mnohí z nich nepáchajú žiadne zlo. Dvadsaťpäťkiloví psi! Zrazu ich vyženieme z bytov ich majiteľov bez náhrady.
Viete si predstaviť, že máte trojročného psa, žijete v byte s rodinou, je členom vašej rodiny a niekto vám ho zoberie? (Hlas predkladateľa: K plénu hovorte, nie na mňa!) Vy ste predkladateľ a vy máte v rukách tú možnosť stiahnuť tento zákon. Neviem si popravde predstaviť, že sa bude rodina, ktorá nemá možnosť sa presťahovať, pozerať roky na to, ako im niekto vyrve psa z rúk, z domácnosti a dá ho niekam inam. Neviem si to predstaviť. A keby to malo aspoň nejaký ušľachtilý cieľ, ale nemá.
Ďalšia veľmi zaujímavá vec je ustanovenie, ktoré sa týka získania výcviku. To znamená, že psa so sprísneným držaním môže mať len človek, ktorý má na to výcvik. Ale vy potrebujete toho psa na to, aby ste získali ten výcvik. Veď vy nemôžete prísť na cvičisko a tam si vyžrebovať nejakého ľubovoľného pitbulla a na ňom získať preukaz! Veď vy musíte cvičiť so svojím vlastným psom. Ale keď ja ho nemôžem mať, ako mám získať preukaz na to, aby som s ním mohol pracovať?! Veď to je nonsens! A nemôžem, to nie je autoškola. Veď predsa výcvik psa je o vzťahu.  A keď preukaz na prácu so psom so sprísneným držaním môžem mať len tak, že pracujem so psom so sprísneným držaním, nemôžem si na čivave získať preukaz na brazílsku filu, tak po tom by som mal mať možnosť. Ja viem, že je tam prechodné ustanovenie, ale to je do konca roka 2013. Akým spôsobom si potom budú ľudia, ktorí chcú pracovať napríklad s brazílskymi filami, ktoré majú rozšírený počet naozaj profesionálnych chovateľov po Slovensku, noví členovia získavať oprávnenie s takýmto psom pracovať? Tiež nevidím zmysel tohto.
Zároveň, napriek tomu, čo ste povedali, pán minister, že nejdeme riešiť psov ako takých, ale iba týchto nebezpečných, mne nie je úplne jasná táto motivácia, že prečo ste sa rozhodli, že toto je priorita, a nie riešiť chov psov ako takých. Pretože v tom, v tej situácii, ktorú máme so psami na Slovensku, by som čakal, že sa budeme v prvom rade zaoberať tým, že máme akútne premnožené psy, že máme preplnené útulky, že máme preplnené záchytné stanice, do ktorých vy idete teraz napchať všetkých tých pittbullov z tých bytov. Už teraz praskajú vo švíkoch! A to riešia iba problémových psov. A vy tam idete napchať, do tých karanténnych staníc, ešte aj tých psov, ktorí majú svojich majiteľov, o ktorých sa majitelia starajú, o ktorých by malo byť normálne postarané a ktorí nepôsobia v zásade žiadny problém, tak nie, vy do tej, do toho problematického prostredia tej karanténnej stanice, ktorá je poddimenzovaná, podfinancovaná, idete napchať ešte aj psov, ktorí tam nemajú čo robiť a ktorí budú utratení.
Čakal by som, že budeme riešiť kastračné programy, aby sa nám nemnožili psy na uliciach. Čakal by som, že budeme pri vzťahu samosprávy k tejto otázke hovoriť o povinnosti odchytovej služby a útulkoch. Čakal by som, že budeme hovoriť o vymáhaní pravidiel, ktoré sa týkajú čipovania psov, ktoré už je povinné.
Toto sú systémové otázky. A najdôležitejšia, čakal by som, že budeme hovoriť o ilegálnych chovateľoch, ktorí majú neskutočný biznis z týrania psov, kde máme fenky zatvorené v krabiciach v tme päť - šesť rokov, ktoré nerobia nič iné, len rodia štence a potom sú vyhodené do lesa za absolútne neuveriteľných podmienok. Že tu máme biznis s tzv. lacnými šteniatkami, ktorý nikto nereguluje, nezdanený, kde unikajú peniaze štátu. Toto by som čakal, že budeme, pán minister, pri vzťahu so psami riešiť, a nie pár pohryznutí, akokoľvek závažných. Čakal by som, a čo, chvalabohu, je náznak riešenia v tejto novele, že budeme hovoriť o prísnych podmienkach držania psov, ktoré strážia nejaký areál, že budeme definovať tie podmienky, že budeme hovoriť o tom, aké podmienky má spĺňať takýto areál, keď je tam pes bez psovoda, aby sa nestalo to, čo Palovi Hrušovskému,  že mu vybehnú takíto dvaja psi pri jeho jarnom rozjímaní do cesty.
Toto sú problémy, ktoré naozaj máme riešiť. A to je vaša zodpovednosť. (Hlas predkladateľa.) A v prípade, že hovoríte, že veď ich riešte, tak ja tú rukavicu dvíham. V parlamente, ako isto viete, v minulom volebnom období bola pracovná skupina, ktorá bola zostavená práve kvôli tomu, aby sa riešila legislatíva ohľadom ochrany zvierat. Bol v nej aj váš pán poslanec, pán Pellegrini, a boli v nej zastúpení všetci, boli v nej zastúpené všetky politické strany a frakcie vo vtedajšom parlamente. V tomto parlamente takisto vzniká taká skupina. Za SMER v nej bude pán kolega Brixi, budem v nej ja, budú v nej iní kolegovia. Ak ste naozaj mysleli vážne, čo ste povedali, že riešte, my máme množstvo nápadov, pán minister, ktoré vám môžeme doniesť, ktoré sú odkonzultované jednak s ochranármi, tak s veterinármi. (Hlas predkladateľa.) Jednoducho kapacity na takúto veľkú legislatívnu iniciatívu, uznáte, má hlavne minister.  (Hlas predkladateľa.) Ale ak sa máme, pán minister, ak sa máme naozaj dostať k riešeniu problémov, tak ja nechápem, ako môžete od tohto dať ruky preč?! Naozaj nechápem. Potom je naozaj namieste otázka, či vám ide o dobrú vec, alebo len o pretlačenie zákona.
Ja pevne dúfam, že tento zákon neprejde do druhého čítania, pretože si myslím, že vôbec nerieši problémy, ktoré si on stanovil, že by riešiť mal, a že prinesie viacej zlých výsledkov ako riešení. Som presvedčený, že keď tento zákon prejde, tak počet napadnutých ľudí psami znížený nebude. Ale čo tu určite budeme vidieť, je zbytočné šikanovanie poctivých chovateľov psov. A to by sme nemali dopustiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán Poliačik, ja na takéto dve veci zareagujem vo vašom vystúpení. V prvom rade ste sa zmienili, že je tu nejaké šikanovanie. Ja neviem, aké tu je šikanovanie, keď držiteľ predmetných a uvedených plemien zrobí si kynologický výcvik. Nerozumiem, aké to je šikanovanie. A to zdôrazňujem, že máte mať chovný priestor zabezpečený, aby pes nemohol ho preliezť, aby nemohol sa podhrabať, aby nebolo nejaké oko v tom oplotení, kadiaľ by pes unikol.
A hlavne tá druhá oblasť je veľmi závažná. Hneď nadväzujem na to, že vravíte, niektoré pittbully sú ako mačiatka. Áno, ale niektoré pittbully boli také, že zaživa roztrhali babku. Keďže už viete určite o tomto prípade, tak tu snáď nechcete nám nahovoriť, že keď niektorý pittbull je ako mačička a druhý ako tento? Zvlášť ma veľmi zarazil váš výrok: Veď to robíte pre pár pohryznutí! Určite pre pár pohryznutí, pokiaľ sa to, netýkajú tieto pohryznutia vás, len vtedy to môžete konštatovať, ak pár pohryznutí sa netýka vás. Keby sa to týkalo, nedajbože, vás, a ja to vám neprajem a nikomu to neprajem, aj keď takisto držím poľovného psa, nikomu neprajem, aby ho ten pes pohrýzol.
Základom tejto novely zákona je to, čo ste skutočne nepochopili, že zdravie a život človeka je viac ako ktorýkoľvek pes. To je základná filozofia toho k všetkým, k úcte k psom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega, ja tie pohryznutia nijako nezľahčujem. A povedal som na začiatku a niekoľkokrát počas mojej reči, že s definíciou problému súhlasím. Áno, útoky psov na ľudí treba riešiť. Akurát zákon, ktorý prerokúvame, práve neponúka riešenia na tento problém. To som povedal.
A keď mám hovoriť o šikane, tak to je presne to, že zoberiete, vytrhnete psa z rodinného prostredia, z bytu, na čo nie je žiadny logický argument. Napríklad to je šikana. Keď máme povolené v byte držať 90-kilového psa, tak ja nevidím naozaj dôvod, prečo by sme mali zakazovať niekomu držať tam 25-kilového psa. A áno, máte pravdu, niektorý pittbull sa utrhne. A rovnako tak sa utrhne niektorý vlčiak, niektorý doberman, niektorý rotvajler. A takisto sa vám utrhne čivava. A minulý mesiac v Nemecku, alebo, kde to bolo, jack russell, malý teriér, roztrhal dieťa na smrť. Stane sa. Je to nezvládnutá výchova toho psa a môže za ňu človek, to nie je o plemene.
Ďakujem.

Ja skutočne len na chvílečku. Nechcel som pôvodne vystúpiť, ale nejak, keď som pánu Hrnčiarovi, keď som vystúpil na, na rozpravu pána Hrnčiara, povedal, že som trošku sklamaný z toho, očakával som viac, pán Poliačik, u vás musím povedať, splnili ste presne moje predstavy. U vás som vôbec nie prekvapený. Predpokladal som, že budete hovoriť dlho a o ničom. A presne ste naplnili tie moje predstavy.
Už len samotný úvod, môžete si to prehrať, môžete si to poslanci pozrieť, začali ste hovoriť o nebezpečných psoch, ale pri tom ste evidentne, pokiaľ by ste boli čítali ten zákon, evidentne ste hovorili o psoch so sprísneným režimom. To je tá veľká chyba, že niekto sa začne veľmi razantne vyjadrovať k tejto problematike a mýli si pojmy s dojmami. Nepoužíva pojmový aparát tak, ako je nastavený. A potom vznikajú tie dezinformácie smerom na verejnosť. A vám sa to teda ideálne podarilo.
Za druhé, vystúpil som úmyselne pri prvom vystúpení poslanca, aby som jasne povedal, neriešte problematiku psov v tomto zákone, lebo tento zákon nerieši problematiku psov ako takých, ale rieši akútny prípad, ktorý sa stal, alebo akútne prípady, ktoré sa stali v priebehu druhého polroku roku 2012, a bolo treba okamžite reagovať, aby sa smrteľné úrazy nestávali a vážne poranenia ľudí nestávali. Preto bola rýchla novela zákona, aby sme čo najrýchlejšie zareagovali na tento problém.
Boli ste viac otočený ku mne ako k poslancom, pritom hovoríte k poslancom. Keď si myslíte, že je akútny problém riešiť psov ako takých, ste ústavný činiteľ, riešte to. Riešte to! Najmite si odborníkov, najmite si právnikov, riešte to! Ja v tomto štádiu riešim len problém vlastne nebezpečných psov alebo psov so sprísneným režimom. Znovu, druhýkrát vystupujem, nezneužívajte tému všeobecne na psov! Používajte pojmový aparát "pes so sprísneným režimom" a "nebezpečný pes" tak, ako je to definované v zákone. My ďalej nejdeme, riešime tieto dve kategórie, kategórie psov.
Pýtate sa ma, čo s krížencami? No, kríženci, vieme, čo je kríženec. No čo s ním? Kríženec je kríženec. Vtedy sa stáva predmetom záujmu podľa novely tohto zákona, akonáhle zaútočí bezdôvodne. Opakujem, bezdôvodne musí zaútočiť. Vtedy sa dostáva pod kontrolu. A to je jedno, či je to kríženec vlčiaka alebo iného, iného druhu, jednoducho, keď zaútočil. Viete, zľahčovať u vás, že v byte môže byť 90-kilový pes a, a vyčítame, že je tam nejaký 23-kilový pes, no toto je už absolútna úvaha uletená. Ide o genetickú výbavu, to je problém, lebo ten 100-kilový pes nemusí mať takú genetickú výbavu, ako ten 20-kilový, ktorý je špeciálne cvičený na to, aby útočil na ľudí. A vám garantujem, keď v tom byte je taký pes, je otázkou času, kedy zaútočí. Skutočne je to otázkou času.
Čo sa týka toho preukazu, no jednoducho ten preukaz si musí vybaviť, musí byť zatiaľ uzavretý ten pes niekde v koterci, ten majiteľ ho zatiaľ nemôže vodiť po verejnosti, ale musí si ho dať osobe spôsobilej na dočasné držanie. A keď si urobí tú spôsobilosť, tak si ho zoberie k sebe, pokiaľ má schválené podmienky, a potom môže chodiť aj na prechádzku s takýmto psíkom. To je všetko.

Veď teraz ste potvrdili presne to, o čom som hovoril, pán minister. Pes, ktorého ten hrubokrký mládenec označí za kríženca, vôbec nie je postihovaný týmto zákonom a kľudne môže byť kríženec presne tých dvoch plemien z toho zoznamu. To znamená, že vy idete šikanovať ľudí, ktorí poctivo papierového psa chovajú, ktorí minú peniaze na to, aby mali zaregistrovaný chov, ktorí sa starajú o to, aby mali naozaj prvotriednych jedincov v tom chove, tak tí ľudia sa budú musieť obracať. A človek, ktorý si kúpi pitbulla alebo stafordšíra alebo bandoga bez papierov a chodí s ním po tom sídlisku, tak u neho budeme čakať, kým zaútočí?! Akým spôsobom potom riešime ten problém? Veď práve keď zaútočí a stane sa nebezpečným, tak tomu sme chceli nejakým spôsobom predísť. A to nerobíme týmto zákonom.
Preto vám hovorím, že neriešime problém, ktorý ste definovali, a zbytočne ideme šikanovať ľudí, ktorí si to nezaslúžia. A môžete ma tu cvičiť na slovíčkach, koľko chcete, na tejto pravde nič nezmeníte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja začnem od konca. Začnem, a prepáčte, prosím vás o trpezlivosť, že budem chvíľu citovať niečo, čo som napísal pred dlhým, dlhým časom, keď istý poslanec v tejto snemovni, možnože ho spoznáte z toho textu, podával analogický, priznávam, že menej sofistikovaný a omnoho škodlivejší návrh zákona, kde tiež vymedzoval isté plemená psov. No a ja som si vtedy z neho robil tak trochu žarty. A keďže sa chcem dostať k tomu zoznamu psov, tak tento text, ktorý vám teraz prečítam, sa týka pravdepodobného vzniku takéhoto zoznamu.
Volá sa to celé, že Koniec beštií. "Desiatky, ba stovky nevinných ľudí", to je tak, to je, pardon, toto, citujem jeden literárny útvar, toto nie je diskusia k tomu textu zákona. "Desiatky, ba stovky nevinných ľudí zomierajú v tesákoch zúrivých nebezpečných plemien psov a už je najvyšší čas niečo s tým urobiť, na tom sa zhodnú všetci. Nie všetci sú však takí činorodí, ako poslanec slovenského parlamentu Tomáš Gambavý. Ako to už u činorodých ľudí býva zvykom, porodil čin, legislatívny čin.
Nebezpečné plemená treba jednoducho zakázať a bude po probléme, povedal si a hneď začal písať príslušný zákon. Postupoval takto, najprv si položil otázku: ktoré sú nebezpečné plemená psov? Odpoveď je ľahká. Tie, o ktorých si to myslím, odpovedal si vzápätí. Na to sa predsa nemusím nikoho pýtať, vidno im to na tvári, pardon, na morde. Majúc tak zabezpečený spoľahlivý zdroj odborných informácií, rozhodol sa pristúpiť k zostaveniu zoznamu vysokých odborných kvalít. Dobrý legislatívny návrh totiž potrebuje skutočne odborný background. Ten vlčiak od vedľa sa na mňa hnusne pozerá, určite ma chce zjesť. Vlčiaky sú nebezpečné, povedal si Tomáš Gambavý hneď na začiatku zoznamu. Na druhej strane, asi by sa nahnevali policajti, ktorí majú vlčiaky, skorigoval hneď a správne svoju prvú voľbu. Postupne sa však do zoznamu dostávali psy ako pitbull, oprávnene, lebo je to hnusoba, redbull, neoprávnene, lebo to je nápoj, ktorý dáva krídla, somnambul, tiež neoprávnene, to je námesačník, ináč druh poslanca, a (K)kábul, opäť neoprávnene, lebo to je mesto v Afganistane.
Drobné nedostatky zoznamu možno skorigovať v druhom čítaní zákona. To Tomáš Gambavý vedel a tak sa s detailami príliš nezdržoval. Pribudla aj brazílska fila a argentínska doga. O tých sa už rozprávalo v parlamentných kuloároch. Alebo to bola brazílska doga a argentínska fila? - zaváhal na okamih pán poslanec. Ale potom mávol rukou. Nemeckú dogu Tomáš Gambavý nezaradil, lebo s Nemcami sme v Európskej únii, a čo by povedal Schröder?
Vďaka geografickému vnuknutiu, ktoré prišlo po zahĺbení sa do zemepisného atlasu, však pridal paraguajskú filu, venezuelskú dogu, peruánsku filu, čílsku dogu, bolívijskú filu, ekvádorskú dogu a ďalšie nebezpečné plemená z Latinskej Ameriky, ktoré síce ešte zatiaľ neexistujú, ale treba s nimi rátať. Zákon musí platiť aj do budúcnosti. A francúzskeho buldočka, o ktorom všetci vedia, že je to buldog, nebezpečné plemeno, len malý. Veľkosťou sa pri posudzovaní nebezpečnosti vôbec totiž netreba dať mýliť, to vedel poslanec s istotou, odkedy mu istý malý orech natrhol pravú gaťu.
Na základe tohto poznatku pribudli do odborného zoznamu popri dobermanovi aj pinč a ratlík, na ktorých sa stačí pozrieť a hneď je jasná ich príbuznosť s dobermanom, najmä u ratlíka. Na základe významnej koncovky "šir" potom pribudol popri stafordšírskom teriérovi aj jorkšírsky teriér, Neapolský mastin sa však na zozname neocitol, lebo jeho meno naznačovalo, že by mohol mať niečo s mastínskou alebo takou nejakou dohodou... (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, ja vám do toho skočím, ja by som bola rada, keby sme sa naozaj venovali prerokovaniu zákona.

Šebej, František, poslanec NR SR
Ja sa venujem téme. Je to fejtón, jasné.
"Kaukazský ani stredoázijské ovčiaky sa tam zase neocitli, lebo o nich pán poslanec nepočul. Ergo neexistujú. A ani slovenské čuvače, lebo sú slovenské, teda naše. Tie nech zakazujú v Latinskej Amerike, povedal si vlastenecky Tomáš Gambavý, a vynechal maďarské kuvase kvôli koaličným partnerom." (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, vzhľadom k tomu, že odišli zo svojich miest pán spravodajca, aj pán predkladateľ... (Hlasy v sále.) Áno, ja by som ale naozaj poprosila, aby sme skrátili...

Šebej, František, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, pri všetkej úcte, ako komentár k tomu, čo hovorím v tejto podobe, je naozaj aj podľa rokovacieho poriadku neprípustný. Stále hovorím o plemenách psov. A keď niekomu vadí, že si z neho uťahujem, je to jeho problém. Ale v tejto snemovni si musíte zvyknúť aj na to, že si z vás ľudia uťahujú. To je úplne v poriadku. (Potlesk.) A, prosím, neprerušujte ma.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte.

Šebej, František, poslanec NR SR
To, že prichádzajú pán spravodajca a pán minister o literárny skvost, je na ich vlastnú škodu.
Ale dokončím. "Legislatívny proces..." (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči. Prosím pána spravodajcu, aj pána predkladateľa, aby zaujali svoje miesta. Vysvetlil, že nie je to od veci.

Šebej, František, poslanec NR SR
"Legislatívny proces na Slovensku bol vtedy v správnych rukách."
Ale teraz sa dostanem k tomu, čo som týmto celým chcel povedať. Vravel som, že začnem od konca, a teda zoznamom, ktorý sa ocitol na konci tohto zákona.
Dámy a páni, dôvodová správa sa síce odvoláva na spoluprácu s odborníkmi a konkrétne teda aj so Slovenskou kynologickou jednotou, čo je organizácia, ktorú ja mám v hlbokej úcte, ale neverím, opakujem, neverím, že tento zoznam vzišiel z tohoto fóra. Neverím tomu, pretože by som musel mať vážne pochybnosti o ich odbornej spôsobilosti. Ja si myslím, že zákon bol konzultovaný s kynologickými organizáciami, ale tento zoznam nepochádza z ich dielne. Hneď vysvetlím, prečo.
V tom zozname je, ak to dobre počítam, trinásť alebo štrnásť plemien psov, ktoré niektoré majú vzájomne spoločné to, že majú podobných predkov, alebo rovnakých predkov. Väčšina tých ovčiarskych psov, ktoré sú tu spomínané, stredoázijský ovčiak, kaukazský ovčiak, juhoruský ovčiak, šarplaninac, tornjak, kangal, to sú psy, ktoré pochádzajú pôvodne kedysi dávno z tibetskej dogy, ale z tibetského mastifa vlastne. Ale tieto psy majú úplne presne rovnaký genetický koreň, ako má napríklad pyrenejský ovčiak, ako má slovenský čuvač, ako má maďarský kuvas, ako má poľský ovčarek podhalanský a celá hromada ďalších skvelých pastierskych psov. Áno, sú to veľké, majestátne a teritoriálne plemená, ale každý, kto o tom niečo vie, tak vie zároveň, že sa na nich nemôže vzťahovať takáto charakteristika, že majú genetickú výbavu na agresivitu. Sú to dobré strážne psy, ale agresivita je úplne iná vlastnosť.
Väčšina tých psov, ktoré sa tu spomínajú, majú, naopak, povesť síce tvrdých, a keď treba, aj hryzúcich psov, ale ináč s pokojnou, vyrovnanou a v zásade neagresívnou povahou. A ja teda nechápem, že čím je šarplaninac nebezpečnejší ako pyrenejský ovčiak? Alebo ako slovenský čuvač. Nechápem. To je prakticky identický pes, len má iný kožuch. A nechápem, ako sa dostali do spoločnosti s pitbullom a bandogom?
A čo tam hľadá tosa inu? Preboha, to tam dal kto?! Videl niekto živú tosa inu? Ja áno. To je pes, ktorý v zásade sa nemá držať v koterci. Každý, kto videl tosu, vie, na čo bol ten pes chovaný v Japonsku, ako vznikol ten pes. To je pes, ktorý síce bol vychovaný na zápasy, ale na zápasy, ktoré boli ritualizované. Tí psi sa nehrýzli. Nesmeli sa hrýzť, lebo by boli diskvalifikované. To je pes, ktorého nesmiete chovať v koterci, musí byť s vami doma, lebo ináč, proste je z neho jeden ťažký neurotik, to neprežije. To je pes, ktorý potrebuje spoločnosť. Áno, je to obrovský pes.
Ale tento zoznam je, je absolútne pre mňa neuveriteľný. Ako to, že na tom zozname, keď už sa bavíme o psoch, ktoré majú genetickú výbavu byť útočné, nie sú služobné psy?! Preboha, veď nemecký ovčiak celkom zaručene spôsobil ľuďom viacej zranení, ako šarplaninac alebo brazílska fila. Ja neviem, no tak, ja viem len to, že nemecké ovčiaky, veď predsa celé generácie boli šľachtené na to, aby napádali narušiteľov. Celé generácie policajných a pohraničiarskych psov takto vyradíme z chovu nemeckých ovčiakov? A čo dobermany? A čo rotvajlery? Čo nemecké dogy? A čo celá plejáda moloserov? Prečo tam nie je neapolský mastin, keď už sa o tom bavíme? Prečo tam nie je mastif? Čo je toto za nezmyselný zoznam, ktorý je selektívny, až rasistický, by som povedal?
Ja z tohto uzatváram len toľko, že po prvé, tento zoznam nevznikol na popud Slovenskej kynologickej jednoty. Neverím tomu. A po druhé, ten zoznam nerobili ľudia, ktorí sa vyznali v psoch. To je zoznam, ktorý niekto si vygooglil. Nič iného k tomu neviem povedať, len to, že to je zoznam v podstate na základe toho, čo si medzi sebou ľudia rozprávajú a čo sa dá nájsť na googli. To je jedna vec.
Druhá vec teda sa týka genetických predpokladov pre nejakú vlastnosť. No sú psy, ktoré a priori sú bezpečnejšie ako iné psy, lebo majú povedzme menší teritoriálny pud. Napríklad, ja mám doma írsku teriérku a ja vám poviem rovno, írsky teriér sa nehodí na stráženie, lebo nestráži. On sa s každým kamaráti. S inými psami sa bije, ale ináč je to priateľský pes. Je to poľovnícke plemeno. Preto môže pokojne behať aj bez vodítka. Keby som mal vlčiaka, tak ja ako majiteľ ho nepustím na voľno, keď vidím, že na okolí sú ľudia, ktorí by mohli dostať strach, alebo ich deti, o ktoré by sa mohli báť, alebo iní psi. Ale nie preto, že si myslím, že má nejakú agresívnu genetickú výbavu.
Jednoducho, proste, tento zoznam psov absolútne ignoruje napríklad to, že väčšina tých naozaj nebezpečných psov, nech už vyzerajú alebo sú pitbully alebo stafordy americké, sú nie vlastne, to nie sú psy s rodokmeňom. To vlastnia rôzne hrubokrké, agresívne, narušené indivíduá, ktoré si to nakúpili, to sú, aby, aby zdôraznili, by som povedal, nebezpečné črty svojej osobnosti. Ten pes je kupovaný ako deklarácia. Ako, mám veľké svaly, chodím do posilňovne a k tomu potrebujem pitbulla. No ale takýchto psov to nepostihuje, lebo k takým psom neexistuje rodokomeň. Tie psy sú obyčajne produktom ilegálnych čiernych chovov, alebo chovov proste, ktoré jednoducho nevedú genetické knihy. Preto si myslím, že ten zoznam je tak trochu nezmyselný. To po prvé.
A teraz, po druhé, pokúsim sa nejako inak ešte rozvinúť, prečo si myslím, že táto predloha, ja pripúšťam, že motív pre tento zákon je úplne legitímny. Áno, boli prípady, že psy napadli ľudí. Boli prípady, že psy napadli iné zvieratá, iných psov. Ja si len myslím, že tento zákon, keby sme ho aj prijali, riziko takýchto útokov, ani ich počet nezmenší. A poviem tiež, prečo si myslím, že Andrej Hrnčiar, keď tu hovoril, hovoril niečo, čo je veľmi dôležité.
Dámy a páni, každý, kto mal psa, a určite aj pán minister mi to potvrdí, každý, kto má psa, kto niečo o tých tvoroch vie, vie, že nebezpečný pes je skôr ten, ktorý je držaný na reťazi celý život, ako ten, ktorý je pri vás doma, a to bez ohľadu na to, o akú veľkú obludu ide. Pretože pes sa stal domestikovaným tvorom, pôvodne z vlka, a to len preto, že je to sociálny tvor. Kedysi dávno, keď si praľudia osvojili vlkov, tak to bolo preto, že štruktúra, sociálna štruktúra vlčej svorky plus-mínus zodpovedala sociálnej štruktúre ľudských skupín lovcov a zberačov, a teda psy majú veľmi zložitú sociálnu komunikáciu. Preto nikdy z mačkovitej šelmy nebude nič podobné. Ani mačka sa nespráva ako pes, nemáme pocit, že s ňou môžeme natoľko komunikovať ako so psom. Pochopiteľne. Pretože, keď si tie praveké deti doniesli domov malé vĺča, tak to vĺča malo geneticky v sebe schopnosť proste sociálnej komunikácie, schopnosť zaradiť sa do nejakej sociálnej hierarchie. Pes je sociálny tvor, ktorému keď odmietnete spoločnosť, a my sme jeho svorka, ľudskú spoločnosť, tak sa z neho stáva neurotické, zlé, agresívne indivíduum. (Potlesk.) Presne tak, ako sa stáva z človeka, ktorého zavriete na samotku a dáte ho za mreže, eventuálne na reťaz, tak sa z neho stane psychopatický, neurotický jedinec, ktorý je nebezpečný pre svoje okolie.
Jediný spôsob, ako urobiť psa nie nebezpečným, je socializovať ho. Dovoliť mu byť s inými psami a ľuďmi a vtedy jednoducho si osvojí schémy správania, ktoré sú sociálne. Takže moja výhrada k tejto zákonnej norme je v tom, že ona napriek tomu, že ten úmysel chápem, akože naozaj sa to nedá počúvať, že nejaký, nejaká svorka pitbullov vybehla a roztrhala nejakého človeka. Lenže, lenže ja si myslím, že tento zákon tak, ako je urobený, toto nebude riešiť. Že v skutočnosti agresívnych psov neubudne, pretože tá psia agresivita nevzniká tak, ako predpokladá tento zákon, a síce genetickou výbavou toho či onoho plemena, ale vzniká zanedbanou socializáciou psov.
Pripúšťam, že niektoré psy môžu byť potenciálne nebezpečnejšie ako iné. Konkrétne pitbull a staford sú psy, ktoré vývojovou líniou boli používané pôvodne, lebo to je dneska hlboko ilegálna činnosť, na zápasy psov. Vieme to. Dobre, lenže tie psy, robil sa rozsiahly výskum v Amerike, že čo vlastne je taký pitbull alebo stafford zač. No áno, on je nebezpečný pre iných psov, lebo má tendenciu sa biť, ich napadá a má strašne silné čeľuste. Preto je nebezpečnejší ako iné, ale pre iných psov. Nenapadá ľudí. Ale ja si myslím, že žiadny pes nenapadá ľudí, pokiaľ vyrastá medzi ľuďmi, je chovaný s ľuďmi. Môže sa stať, aj psovi môže začať šibať, tak ako aj človekovi môže začať šibať. Ale, dámy a páni, ak máme prijímať zákony, ktoré iba reagujú, ako médiá zvyknú reagovať na nejakú situáciu, tak pravdepodobne sa naše zákony minú účelom.
Ja som to nepovedal, keď sme prerokovávali zákon, ktorým sme zaviedli povinnosť podstúpiť psychologické testy pre majiteľov zbrojných preukazov. Ja som to ale vtedy povedal súkromne autorovi toho zákona, že nemyslím si, že je to dobrý nápad. Ja si nemyslím napríklad, že keď donútim dvestotisíc poľovníkov, aby, alebo stopäťdesiattisíc poľovníkov, aby podstúpili psychologické testy, že znížim pravdepodobnosť, že nejakému psychotikovi zašibe a niekoho zavraždí. Iba budem šikanovať ľudí a doprajem mojim vlastným kolegom psychológom, aby dobre zarobili na tých testoch. A tie testy nemajú potenciál odhaliť v budúcnosti sa vyskytnuvšiu možnú psychickú poruchu.
Čiže, dámy a páni, skončím tým, že ja osobne tento návrh do druhého čítania nepodporím, lebo si myslím, že ten koncept toho zákona jednoducho nesplní účel a že to nie je dobrý nápad.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Fero, ďakujem veľmi pekne, že si rozviedol opäť tú myšlienku a to prirovnanie, že ten zoznam zrejme niekto vygooglil, mi príde naozaj veľmi trefné. Pretože nech by sme sa na to pozreli akokoľvek, neexistuje odborný argument, prečo práve tieto plemená a prečo napríklad tie plemená, o ktorých som hovoril aj ja, alebo o ktorých si hovoril aj ty, by tam byť nemali, čo iba potvrdzuje základnú premisu, že akýkoľvek zákon postavený na zozname plemien je jednoducho zlý.
Treba sa baviť o celkových podmienkach držania psov, treba sa baviť, čo treba spraviť, ak zaútočí, treba sa baviť o tom, akým spôsobom ochrániť miesto, kde je ten pes schovaný. A v zásadnej veci s tebou úplne súhlasím, pes je najmenej nebezpečný práve vtedy, keď sa mu niekto venuje, a nie keď je zavretý v klietke.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja ešte využijem svoju reakciu. Ja samozrejme súhlasím s kolegom Poliačikom, ja len využijem svoju reakciu ešte na jednu veľmi rýchlu poznámku. Tam, myslím pán kolega Martvoň, alebo ktorý to bol, nie, Jánoš spomenul potrebu zaoberať sa trestnou zodpovednosťou. Spomenul to aj pán kolega Hrušovský. Áno, venujme sa tomu, človek je primárne zodpovedný za nešťastia, ktoré sa stanú v súvislosti so psami, nie tí psi. Trestnej zodpovednosti sa treba venovať v každom prípade.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, no, tento zákon vyvolá mnoho emócií a vášní. Asi preto, lebo veľa ľudí, obyvateľov tejto krajiny chová miláčikov, psov, mačky, a u každého, ktorý sa zaoberá chovom akéhokoľvek zvieraťa, ten citový vzťah k nemu je veľmi úzky. Ale nedá mi, aby som nepovedal, že návrh z dielne ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja vidieka je zlý a chorý tak, ako bol predložený do Národnej rady.
Tešil som sa, keď v decembri pán minister zákon stiahol. A bol som veľmi prekvapený, že ten zákon opäť máme tu.
Musím povedať, že naozaj pes je aj miláčikom, ale aj je zbraňou v ruke, pretože keď ho vycvičíte, aby na povel zaútočil, tak na povel zaútočí aj jazvečík. Zaútočí aj čivava. Treba si položiť otázku, keď vás vlčiak uhryzne do nohy, do lýtka, vás bude bolieť viac, ako keď čivava vás uhryzne niekde inde, kde by to bolo citlivejšie. No asi rozdiel medzi tým veľmi nie je.
Tento zákon rieši mnoho vecí, hlavne byrokraciu a buzeráciu občanov tejto krajiny. Ale nerieši problém, ktorým je útok psov na ľudí a poškodzovanie zdravia.
Položme si otázku, kolegyne a kolegovia, koľko máme psov v tejto krajine? Koľko psov chováme v tejto krajine? Koľko prípadov útokov psov máme v tejto krajine do roka? Je to zanedbateľné promile oproti tomu, čo chováme psov. A tento parlament sa ide zaoberať a ide šikanovať každého jedného vzorného chovateľa psa, ktorý sa o svojho miláčika stará. Či už je to na, len pre svoje potešenie, pre svoje hobby ako poľovníctvo, alebo je to z hľadiska stráženia svojho objektu.
Tento zákon rieši kopec problémov. Rieši preukazovanie pôvodu. Postihuje neohlásenie, neoznačenie a nepreukázanie. Tieto skutky, keď neurobíte a neprídete na obecný úrad, nevykonáte, tak pod hrozbou sankcie dostanete pokutu od 700 do 2 000 eur. Chcem sa spýtať: dôchodcovia, ktorí dostávajú dôchodok a majú týchto psov vonku na dedine na to, aby strážili svoj pozemok, aby im všetko neukradli, tí, ktorí nemajú z čoho žiť, ako zaplatia 700-eurovú pokutu? No bude to veľmi ťažké. Ale treba si to uvedomiť, kto tento zákon predložil, treba si uvedomiť a pozrieť sa, kto za takýto zákon hlasovať aj bude. Pretože ja za takýto zákon hlasovať neviem.
Na neodbornosť prípravy tohto zákona chcem poukázať aj na ďalšom bode. Raz bol stiahnutý, opätovne predložený. Pán minister, obec môže uložiť pokutu od 700 do 2000 euro. Keď prejde táto novela bez zmeny tak, ako ju máme na stole, ale žiadny občan tejto krajiny nemá kde zaplatiť túto pokutu, pretože zo zákona podľa legislatívneho návrhu, ktorý minister druhýkrát predložil do lavíc Národnej rady, vypadlo, že je to príjmom štátneho rozpočtu alebo príjmom obce. Takýto je skutočný stav a príprava tohto návrhu zákona, že aj keď obec udelí pokutu 700 euro alebo 2000, nemáte komu zaplatiť. Toľko k meritu tohto zákona.
Zaoberáme sa tu psami. Prečo sme sa nezaoberali alebo nezaoberáme sa aj pumou záhorskou? Na Záhorí puma niekoľko dedín držala v strachu, že ľudia nemohli vyjsť, pretože tam pobehovala puma, a poľovali na ňu veterinári, aby ju odchytili. Pýtam sa, to zviera nie je zbraňou? To nemôže ublížiť občanom tejto krajiny?
Položme si otázku, že tento týždeň, či minulý, našli v Košiciach hada kráľovského, škrtiča, kde chodia deti. Čo keby náhodou? Tak potom aj to ideme riešiť? Prečo to tu nie je?
Prečo len niektoré psy, prečo neriešime podstatu? Podstata je, tak ako aj moji kolegovia povedali, podstata je v trestnoprávnej zodpovednosti toho, kto zviera chová. Zviera je aj miláčik, ale je aj zbraňou. Tento zákon trestá dobrých ľudí, chovateľov, ktorí sa starajú o svoje zviera. Nedovolia, aby sa dostal von, nedovolia, aby ohrozili kohokoľvek iného, pretože to je jeho psia povinnosť zabezpečiť. Tak riešme tak, ako povedal kolega Jánoš, trestnoprávnu zodpovednosť tých, ktorí nezabezpečia svojich miláčikov. Áno, aj pes môže mať defekt a v afekte môže zaútočiť, lebo cíti nejaké ohrozenie. Môže sa všetko stať, však to je živé stvorenie. Treba sa na to pozrieť a treba to zvážiť.
Prečo tento zákon nerieši skutočnosť, že pes, ktorý zaútočí bez odôvodnenia, dohryzie človeka, tak tento zákon neprikazuje, aby sme takéhoto psa utratili? Kladiem si otázku: prečo? Keď chceme riešiť podstatu a odstrániť to, že pes zaútočí a spôsobí niekomu ujmu, tak potom by sme mali povedať, že tieto psy zo zákona je treba utratiť. Lebo tie, keď raz zaútočili, zaútočia aj druhýkrát. A musím povedať, že bez rozdielu plemena, lebo nie je možné, aby sme to posudzovali.
Ale teraz k tým plemenám. No ideme kontrolovať chovný priestor. Pán minister vymedzuje chovný priestor týmto zákonom a dáva oprávnenie akémusi kontrolórovi z obce, ktorého poverí starosta a ktorý nemá dokončenú základnú školu. Kontrolóra, ktorý nemusí byť bezúhonný, aby vám vstupoval na súkromný pozemok a pozeral sa, čo vy tam máte.
Kolegyne a kolegovia, to je choré. Keď policajt chce vám prísť do dvora, potrebuje na to súhlas súdu. Ale keď kontrolór z obce s niekoľkonásobne trestným prehreškom je poverený a dostane poverenie od starostu, ktorý nemá dokončenú základnú školu, tak takýto človek môže vám prísť a môže vám prezrieť všetko, lebo kontroluje chovný priestor psa. Prepáčte, ale to je choré. Tak potom kvôli pár ojedinelým prípadom my ideme trestať každého jedného občana?
Pán minister v zákone napísal, že chovným priestorom nie je bytový dom, to znamená, že v mestách, v panelových domoch môžete chovať akéhokoľvek psa, pretože tam žiadny kontrolór nemá právo prísť a nemá právo vstúpiť. Citujem: "Chovným priestorom alebo zariadením na chov je priestor, zariadenie, pozemok alebo stavba, v ktorej sa chová alebo rozmnožuje pes, okrem priestorov bytového domu." Pokiaľ to robíte v bytovom dome, nie. Pokiaľ starosta poverí, že má, niekto si stráži svoju banku alebo svoj podnik takýmito psami, poverí takéhoto človeka, môže vám tento človek prísť a obrátiť celý podnik naruby, pretože to nie je bytový priestor, a kontrolovať chovný priestor pod podmienkou kontrolovania chovného priestoru psa.
Ako, dámy a páni, ja si myslím, že tento zákon tak, ako bol predložený, hraničí s ústavnosťou a ústavnými právami obyvateľov tejto krajiny. Ako keď chceme, tak povedzme, že každý, kto chová psa, musí splniť isté povinnosti. Keď tieto povinnosti chovateľ nevie zabezpečiť a tento pes spôsobí komukoľvek a akúkoľvek ujmu, tak ten chovateľ je za to zodpovedný. Je to možné preukázať, je to možné prepojiť, však máme čipovanie. Obce vyberajú miestne dane a poplatky, majú evidenciu od svojich chovateľov. Dobre, za istých podmienok si viem predstaviť, že obce rozšíria svoju evidenciu a budú mať prísnejšiu evidenciu alebo presnejšiu evidenciu, než majú dnes, ale riešme podstatu. A podstata je škoda, ktorú spôsobí pes preto, lebo jeho pán, jeho chovateľ nezabezpečil jemu primerané podmienky. Tie primerané podmienky závisia aj od druhu a od plemena psa a od podmienok, na ktoré ten pes bol šľachtený. Ale nepoďme riešiť zástupné problémy.
Neukladajme, že každý jeden chovateľ psa musí ísť na výcvik, musí mať osvedčenie o tom, že môže byť chovateľom. Pomaly to k tomu dôjde. Tento zákon, musím povedať, že viac-menej podľa mojej mienky vznikol ako istá mediálna propaganda a reakcia na médiami trošku zveličené prípady útokov psov. Musím povedať, že trošku zveličené, pretože tých útokov nie je denne päť. Potom by sme mali riešiť, že každý poľovník by mal ísť povinne na psychotest, alebo by sme mu mali zobrať zbraň, pretože v predchádzajúcich rokoch stali sa nehody so zbraňou v ruke. Potom zakážme každému občanovi tejto krajiny šoférovať auto, pretože keď vybehne na chodník a zrazí nejakého človeka a usmrtí ho, je to zbraň. Ale nech sa na to pozerám z ktoréhokoľvek uhla, stále je to ten človek, v ktorého rukách sú tieto prostriedky, či ten prostriedok sa volá pes, či ten prostriedok je puma, či ten prostriedok je auto alebo puška, stále je to ten človek, ktorý vie nakladať s tým, čo má v ruke. On sám sa za to rozhodol.
Zodpovednosť za chov zvieraťa má jeho chovateľ. Tento zákon túto zodpovednosť absolútne, ale absolútne nerieši. Pokiaľ by riešil trestnoprávnu zodpovednosť, so všetkými desiatimi podporím.
Preto dovoľte, aby som podal procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3, aby sme návrh sme vrátili predkladateľovi na jeho úplné prepracovanie a aby prišiel sem v takej podobe, v ktorej, podobe, dokáže pomôcť a vyriešiť tento problém.
Ale nie takým spôsobom, že budeme vyberať poplatky za to, že vy opomeniete, alebo chovateľ, ktorý roky rokúce žiadnu chybu neurobil, nič zlého nespravil, stará sa o svojho psa, zabezpečil ho, nikomu žiadnu majetkovú alebo inú ujmu neurobil, ale my mu dávame pokutu 2 000 eur, keď nepríde a neohlási na obecný úrad, že on má nejakého psa. A nedávajme priestor na to, aby starosta bez dokončeného základného vzdelania poslal akéhosi kontrolóra, ktorý má právo prísť a vstupovať do vašich priestorov a kontrolovať, že či ten pes má tam chovateľské priestory, alebo nie. Pretože, keď to chce urobiť policajt tejto krajiny, tak ten na to potrebuje súhlas súdu. Toto je choré v tomto zákone.
Ďakujem pekne.