16. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán Simon, nijako si nevybočil z tvojej logiky myslenia. Pýtaš sa, koľko je denne útokov psov na ľudí a ideme za pár útokov robiť problém so psami. Spýtaj sa teda rodičov zmrzačených detí alebo dohryzených detí, spýtaj sa ľudí, ktorí boli napadnutí psami a bolo im vážne poškodené zdravie, a spýtaj sa to aj normálnych ľudí, ktorý stretli zúrivých psov na ulici, v parku alebo kdekoľvek, napríklad aj kolegu Hrušovského, že akú trauma prežíva, aj keď nebol priamo naňho urobený útok, akú traumu prežil, že stretol takéhoto psa.
Takže ak si ty myslíš, že pokiaľ nie je väčšine spôsobená ujma, tak sa tým nemusíme zaoberať, tak to je presne tvoja filozofia myslenia. Ale ja si myslím, že pokiaľ je právny štát, musí zabezpečiť pokojný a spokojný život, bezpečný život každému jednému občanovi, aj každému jednému, na ktorého bol spáchaný takýto útok. Tých riešení môže byť veľa. Sto ľudí, sto názorov. Môžeme sa baviť v druhom čítaní o tom, či to bude tak urobené, alebo tak ako bol urobený zákon. Ale filozofia, ktorú ty hovoríš, že bolo iba pár útokov, a tým pádom nie je dôležité venovať útočným psom pozornosť. A že aj čivava môže pohrýzť. Áno, môže pohrýzť, ale nemôže zabiť. A v tom je ten základný rozdiel.
A keď hovoríš, že ak ušla puma niekde, alebo bol veľhad kráľovský nájdený, tak ten, ktorému ušla, spáchal trestný čin všeobecného ohrozenia. Je to rozdiel oproti tomu, keď niekomu ujde zúrivý pes na ulicu a nespáchal nič. V tom je ten rozdiel.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Zsolt Simon, svojím vystúpením si ma skutočne nesklamal. Ako obyčajne, tvoje vystúpenie bolo opäť účelovo zavádzajúce. Ja sa len dvoch tém dotknem, ktoré si ty spomenul. Spomenul si tu ohľadom, utratenie psa a otázku utratenia psa, že to nerieši a tak ďalej. Neviem, ako to máš naštudované, tak preto si dovolím ti zacitovať. "V prípade útoku psa, správny orgán môže rozhodnúť o utratení psa. Rozhodnutie o utratení psa je súčasťou výroku o prepadnutí psa alebo o jeho zhabaní. Náklady utratenia psa uhrádza držiteľ psa." Tak ja teda neviem, čo tu rozprávaš, že vôbec sa tu nerieši žiadne utratenie psa, ak niekoho pohryzie alebo ak niekomu spôsobí ujmu na zdraví, nebodaj stratu života.
Ďalej ma skutočne a sarkasticky na mňa zapôsobil tvoj výrok o zveličených mediálnych útokoch. Aké zveličené mediálne útoky, keď pitbully zaživa roztrhali babku?! To je jednoducho holý fakt. O čom ty tu básniš? Čo je tvojím cieľom?
Ale najviac zo všetkého ma prekvapilo, keď si sa zmienil o pokutách, kde tí ľudia na to naberú? Ja som skutočne udivený tvojím dnešným sociálnym cítením. Škoda, že si ho nemal za čias ministrovania. To je všetko.

Ďakujem. Pán kolega Martinák, musím povedať, že mne osobne je ľúto, keď pes roztrhá babku alebo niekomu spôsobí ujmu. Ale pýtam sa, ako bol potrestaný majiteľ tých psov? Pretože to je podstata. A to tento zákon nerieši. Prepáčte, že musím povedať, ale keď medveďa budete mať na vodítku, a ten zaútočí, aj ten vás roztrhá. Podstata je, vo všeobecnosti každé zviera môže zaútočiť, môže vám spôsobiť ujmu. Kde trestáme tých, ktorí za to zodpovedajú? Ľudí, ktorí chovajú takéto zvieratá a nemajú ich zabezpečené.
A dovoľte, aby som ešte jeden fakt spomenul. Prečo nemáme povinnosť utratiť toho psa, ktorý zaútočí? Máme to len ako možnosť. Tie pitbully, ktoré roztrhali tú tetku, boli utratené? Všetky boli utratené, ktoré zaútočili na človeka? Neboli. Všetky neboli.

Ďakujem pekne. Už dúfam, že naposledy k tomuto zákonu. Priznám sa, že po dnešnom, po dnešných pár hodinách poobedných, ktoré som tu strávil v tomto parlamente, vám až začínam závidieť. Tu je sveta žiť. Vy si tu robíte poobedne, poobede literárne krúžky, čítate si tu eseje, o ktoré síce nikto nemá záujem, ale musíte si ich vypočuť, lebo ste za to platení, a potom kľudne sa prihlási človek, ktorý viac ako štvrť hodinu reční a sa tak zakomplikuje, že ani nevie, čo vlastne povedal a čo chcel povedať. Tým myslím na pána Simona.
Pán Simon, ja skutočne neverím, že vy viete, čo ste chceli vôbec povedať. Veď vy ste toto zas tak všetko domotal a doplietol! Ja, najlepšie by bolo ísť podľa záznamu a ísť vetu po vete, lebo to je neuveriteľné, čo ste vy zas povystrájali v tom vašom vystúpení.
Šikovne znovu prehadzujete tú kartu a vyťahujete ten problém z tých dvoch kategórií psov, so sprísneným režimom a nebezpečných, na všetkých psov. Ešte raz opakujem, jedná sa o dve kategórie psov. Nepleťte do toho problematiku všeobecne psov, lebo tá je tak komplikovaná, že tú keď začneme riešiť, budeme potrebovať skutočne na to možno dva roky a dvadsať poradných tímov, aby sme sa s problematikou psov ako takých, túlavých psov, nechcených psov a pod., aby sme sa z toho vôbec dostali. To je oveľa komplikovanejší problém.
Je až šokujúce, keby ste neboli ministrom pôdohospodárstva, dal by som si povedať, že dobre, máte právo na omyl. Ale vy do zákona o psoch chcete natlačiť hadov a, čo ste to tam mali, pumu? Jako to! (Hlas z pléna.) Medveďov! Len by ho pohrýzol. Ale otázka znela, prečo v zákone o psoch nemá byť riešená aj nejaká puma na Záhorí a nemá tam byť nejaký had z Košíc riešený. Ale veď je to o psoch. Keď budeme hovoriť o hadoch, tak budeme možno riešiť aj toho vášho hada.
Viete, vy ste tu povedali takú vetu, že prečo automaticky ten pes, ktorý zaútočí, nemá byť utratený? Pán Simon, viete, čo je rozdiel v tejto, v tejto, v predlohe tohto zákona oproti vášmu mysleniu? Že my hovoríme, že ten pes má rovnaké právo ako aj ten človek, lebo ten pes zaútočil za nejakých podmienok, či podľa genetickej výbavy alebo podľa vonkajších okolností, a nemá byť okamžite utratený. Nie, my len hovoríme, je v kategórii nebezpečný pes, a ten má sprísnený režim. To je celé. My nejdeme vaším štýlom, že kto je proti nám, toho zlikvidujeme. My dávame tým psom šancu.
A teda ja gratulujem MOST-u - HÍD, keď, dúfam, že máte viac takých členov, ako je pán Simon, lebo keď pre vás mŕtvy človek, mŕtvy človek je trošku mediálne zveličené, tak to už je silná káva na mňa. Pán Simon, to už je silná káva, keď mŕtvy človek je pre vás len trošku zveličený mediálny problém. To vám gratulujem, aj MOST-u - HÍD, že máte takých členov. Dúfam, že ich máte viac a určite sa vám to potom odzrkadlí aj pri voľbách.
Ďakujem.

Viete, pán minister, vy začínate vždy dvomi vecami každé svoje vystúpenie. Tou prvou je nejaký podlý osobný útok a tou druhou je školenie o slovíčkach. Ale my veľmi dobre vieme, že čo je v tom zákone napísané, ale vy sa vyhýbate odpovedi na základné otázky.
Prvá otázka, ktorú som dal ja a dal ju aj Fero Šebej: podľa akého kľúča bol zostavený ten nezmyselný zoznam plemien? Menovali sme vám niekoľko psov, ktorí sú v zásade geneticky to isté, len v inom kožuchu, a vy neviete jednoducho povedať, prečo tento do toho zoznamu patrí a tento nie. To je prvá otázka.
A druhá otázka: akým spôsobom pri nulovej kontrole krížencov, chcete zabrániť práve psom, pri ktorých je najväčšie riziko, že zaútočia, aby tak konali? A môžete sa tu otáčať koľko chcete, útočiť na ľudí, koľko chcete, môžete robiť školenie o slovíčkach, ale na dve základné otázky, ktoré vám tu dali, a k Ferovi Šebejovi ste ani nepípli, lebo všetko, čo povedal, bola pravda, neviete odpovedať.
A každý rozumný argument, ktorý je v prospech chovateľov aj v prospech psov v tejto krajine, po vás steká ako po teflóne. A vy jediné, čo dokážete naozaj urobiť, hájiť túto nezmyselnú pozíciu, ale aby ste sa otvorili tomu, za čo ste zodpovední, t. j. komplexným riešeniam na úrovni ministerstva a hádžete ich nám do parlamentu, keď vy tam máte na to celý aparát, tak to tu nie je ani v diskusii zákona, len nezmysluplne stále hájiť svoju pozíciu, aj keď argumenty hovoria proti vám, čo je smutné a zbabelé.

Ďakujem pekne. Naozaj, pán minister, ja som sa snažil zaoberať sa zákonom a nie osobnou rovinou. Pretože keby som sa mal zaoberať osobnou rovinou, tak by som musel povedať, že keby ste boli pes a, chvalabohu, nie ste, tak by sa mal vás tento zákon povinnosti registrácie týkať.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem, vážené dámy, páni, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, moji ctení kolegovia predo mnou už to povedali, myslím si, že dosť. A myslím, že celkom závažné veci. Takže ja pokúsim sa zostať nejaký reálny a zostať na poli realít a tak nejak zhrnúť tú celú záležitosť. A tak isto ako pán kolega Šebej, tiež by som to otočil zozadu, lebo myslím si, že to je podstata celej veci.
Pán minister spomenul, že tento zákon vlastne sa zaoberá dvomi kategóriami psov, s čím maximálne ako súhlasím, len práve to je ten problém tohto zákona, že, primárny problém, že biľaguje psov, biľaguje chovateľov. Skrátka takéto rozdelenie psov a chovateľov nesmie a nemôže existovať.
Už keď, aby sme zostali pri tej odbornej téme, keď som zobral ten zoznam plemien, tak hneď prvý pitbull teriér. Hľadal som ďalších podobných psov. Hľadal som tu stafordšírskeho bulteriéra. Taký istý pes, tak isto veľkosťou, tvorbou, tak pri tvorbe plemena sa spolunadievali tie isté plemená. A není tu. Keď idem ďalej, tak isto bandog, stredoázijský ovčiak, ovčiarski psi. Díval som sa, není tu čuvač, slovenské národné plemeno, ale tak isto môžem povedať kuvas a komondor, maďarské národné plemeno. Tak isto tu chýba tibecká doga, chýba tu bernský šalasnícky pes, ktorý je tak isto podobný, tak isto pastiersky pes, chráni územia. Jednoducho vôbec sa nelíšia títo psi.
Každý chovateľ vám povie, že niekomu sa páči čierna farba, niekomu biela, všetko má nejakých 50, 70 kíl a všetci môžu byť nebezpeční. Samozrejme, keď sa naštvú a v záujme obrany teritória, tak samozrejme že zaútočia. Není medzi nimi žiadny rozdiel.
Ale povedzme ako nejaký, tvrdšie príklady, je to americký stafordšírsky teriér. Prečo tu nie je bulteriér? Taký istý teriér, ten výzor je ešte horší, keby som vám tu postavil amstafa a bulteriéra, tak všetci sa zľaknete bulteriéra, a medzitým amstaf je tu, bulteriér nie je. Povahou ten istý. Ja by som si dovolil tvrdiť, že bulík je ešte tvrdšie plemeno, trošku ešte vygumovanejšie a možnosť skratu je oveľa pravdepodobnejšia u bulteriéra ako u amstafa. Tornjak, brazílska fila, tak isto sme tu rozprávali, ale bolo to povedané, že niektoré plemená sú kvázi predispozične vyšľachtené na, ako to bolo povedané, na lov indiánov vôbec. Tak isto neapolský mastin. Veď ten bol šľachtený na hry v cirkuse, tak isto ako útočný pes dral v cirkuse nevinných ľudí. Rodézsky ridžbek. Rodézsky ridžbek, jednoznačne poľovnícke plemeno. Bolo vyšľachtené pôvodne na lov levov a následne v Rodézii chytali s tým, s prepáčením, utečených černochov. A teraz nechcem pejoratívne urážať túto rasu, ale každého utečenca s tými ridžbekmi chovali. A my tu na Slovensku ich chováme. A keď niekto je tvrdé plemeno, tak rodézsky ridžbek je, a nebezpečné, si myslím.
Dobre, je tu kangal, fajn. Kangal je obrovské plemeno, nejakých 70 kíl, ale v Turecku kangal je používaný na psie zápasy medzi sebou, prípadne pustený priamo, čo je odsúdeniahodné jednoznačne. Ale tak isto ako kangal je tu, mali by tu byť aj ostatné plemená, americký buldog, moskovský strážny pes. Vážení, moskovský strážny pes jedna k jednej, či jak sa volá ten s tým, pomôžte mi, moskovský strážny pes a bernardín, jedna k jednej. Laik sa pozrie, nerozozná to, len jeden je moskovský, druhý je bernardín. Tak isto má 80 kíl, tak isto kvázi stráženie, ale není tam žiadny rozdiel. Takže nejak stále mi uniká a unikalo, akým spôsobom boli vybraté tie plemená. A už ani nehovorím o tom, že pracovné plemená ako doberman, ako nemecký ovčiak. A už keď rozprávame o tom, že kto je bližšie vlkovi, tak je tu naše slávne československé plemeno, československý ovčiak, ktorý, keď už nič iné, tak už v 50. rokoch suka nemeckého ovčiaka bola nakrytá s normálnym vlkom, nechaná vonku a z toho horko-ťažko bol vypestovaný slovenský ovčiak, ktorý dodnes je také labilné plemeno, že si ho môže dovoliť fakt len špičkový chovateľ, ktorý je dostatočne trpezlivý na to, aby sa venoval tomu psovi, aby sa socializoval vôbec. Není tu.
Takže mne to, mne to je dosť ako otázne, že prečo práve tento výber plemien. A nehovoriac o tom, že keď som prečítal definíciu nebezpečného psa, tak dovolím si to citovať: "Plemeno, ktoré z dôvodu jeho znakov a vlastností môže pri útoku na človeka alebo útoku na zviera ohroziť vážnym spôsobom". Tak, prosím vás, povedzte mi jedného psa, ktorý nepatrí do tejto definície? Ktorý je ten pes, ktorý keď má minimálne 20, 30 kíl, tak keď zaútočí, lebo otázka je dôvod, prečo zaútočí, ale keď zaútočí takýto pes, každý pes je nebezpečný. Každý pes, hovorím, čo má nad 30 kíl, len je otázka, že na koho. Máme tam, čo ja viem, dvoch 50-kilových psov, ktorí sa len naháňajú, čo sme sa tu rozprávali, je tam nejaké malé decko, jeden, dva, jednoducho môžu ohroziť, že zvalcujú dokonca, veď nemusí ani zahryznúť, ale zvalcujú, a nevidíme tam nebezpečných psov.
Takže zatiaľ je mi to záhadou. A preto si myslím, že vôbec deliť chovateľov a psov na takzvaných nebezpečných a bilokovať ich, ako niekedy robili trestancom a niekedy robili otrokom, ja si myslím, že v roku 2013 je veľmi nedôstojne a najmä na Slovensku by sme to nemali. Nehovoriac o tom, že takéto rozdelenie alebo takýto spôsob už vyskúšali v iných krajinách. Vyskúšali to v Taliansku, Holandsku, Škótsku a nikde nedošlo k nejakej úprave. Dokonca posledné údaje z Dánska, kde sa objavil v roku 2010 veľmi podobný zákon, s veľmi podobným znením dokonca, ale tam to urobili tak, že dávajú tomu zákonu tri roky, po troch rokoch sa prehodnotí, a keď nebude nejaké pozitívum, tak jednoducho sa zruší. Po prvom roku, čo robila výskum alebo štatistiku univerzita v Odense, prišli na to, že počet tých útokov alebo poškodení vôbec sa neznížil, dokonca mierne sa zvýšil. Takže nejaké zvláštne opodstatnenie deliť týchto psov na zvlášť nebezpečných alebo chovaných je dosť nedobré.
Ďalšia časť zákona, paragraf, čo tiež mi nebolo jasné, "držať alebo vodiť psa so sprísneným držaním môže len osoba odborne spôsobilá na ovládanie psa". Osobne si myslím, že kto napíše takú vetu, buď ignoruje, alebo nepozná etológiu psa. Dovolím si to trošku ozrejmiť. Keď to šteňa sa narodí, prvé týždne je malé šteniatko, každému sa páči, hocijaký pes sa z neho akože stane. Ale zhruba v tom veku od toho piateho týždňa a do troch mesiacov, to znamená tých 10 - 12 týždňov, je takzvaná fáza socializácie. Šteňa sa socializuje v rámci vrhu. Tam sa ukáže, že ktorý je dominantný jedinec, ktorý bude dobrý na nejaké iné účely, proste, kto bude submisívna povaha. A keď príde nejaký chovateľ a vyberie si toho psíka, tak podľa toho si vyberá, čo potrebuje, ako submisívneho alebo dominantného. Potom keď ten chovateľ si zoberie toho psa k sebe, nasleduje obdobie, zhruba do tých siedmich, ôsmich mesiacov, normálna socializácia, socializácia smerom k ľuďom. To znamená, že za to obdobie, tri mesiace a nejakých osem, deväť mesiacov, čo zažije ten malý pes, ten dorastajúci pes, podľa toho bude vyzerať alebo chovať sa ako dospelý.
To znamená, že my tým, že zaviažeme niekoho alebo chodiť na cvičák a má nejaký kurz a začal sa venovať psovi rok a vyššie, ale zanedbal to obdobie socializácie, že ten pes nie je zvyknutý na ľudí, nie je zvyknutý, že môže chodiť vonku, nie je zvyknutý, že nebude hrýzť do hocikoho, toto obdobie už je pase, toto obdobie už je za nami. A to závisí od daného človeka, že ako pristupuje k tomu psovi. A to je normálna jednoduchá etológia chovu psa. To netreba k tomu nejakú zvláštnu vysokú školu. A jednoducho ten, kto sa zaoberá psami, to vie.
To znamená, že viazať niekoho, aby robil školu, kurz na ovládanie, to už je trošku v tomto štádiu neskoro. A nehovoriac o tom, že tak isto chcel by som ozrejmiť, že my si neuvedomujeme jednu vec, slovenská chovateľská verejnosť sa viac-menej delí, tak by som povedal, na dve časti. Jedna časť, a tá je tá väčšia, ktorá chová výstavných psov, to znamená, to je hocijaké plemeno z týchto vymenovaných, nechová na prácu, nechová na stráženie, a chová k tomu, k tomu, že môže ísť na výstavu a môže, ako výstava krásy, a ten pes tam musí byť úplne, úplne ako baránok, nesmie štekať alebo nesmie útočiť na cudzích psov. Tam to musí úplne ovládať v rámci výstavy. Takže nemal vôbec žiadnu, spoločné nič so strážením.
A ďalšiu skupinu, samozrejme najmä tých pracovných psov, tak potom chovajú na stráženie, na výkon. Tam už áno, tam treba cvičák, ale to je trošku iné. A teraz v rámci toho zákona my chceme nútiť týchto chovateľov, týchto vystavovateľov, aby sa buď vzdali svojich psov, alebo robili nejaký kurz. Možno, že to neurobia, lebo ja poznám strašne veľa týchto ľudí, a niektorí jednoducho nie sú schopní to urobiť. A teraz sú dve možnosti, buď to zaplatia, a už keď zaplatia, tak ako im to dajú, že budiš, nech to máte.
Ale ten zákon neplní účel, lebo ten človek nebude ovládať to väčšmi, ani menej toho psa, len urobil ten kurz. Jednoducho ten kurz nepotrebuje. A na to nadväzujem. Mám z toho taký dojem, že práve to je buzerácia tých slušných ľudí, ktorí majú chovné stanice s papiermi. Lebo tento zákon nerozpráva o ľuďoch, ktorí majú, nemôžem povedať, že dané plemeno, lebo plemeno je čisté vtedy, keď má pôvod, papier, pôvod, má plemenný pôvod. Má preukaz pôvodu. Akonáhle nemá preukaz pôvodu, nikto si nedovolí povedať, že to je dané plemeno, lebo není evidované. To môže byť, s prepáčením, prekrížené hore, dole, môže sa len podobať na to. A tento zákon na týchto ľudí, a to sú nebezpeční ľudia, na ktorých si nespomína.
Teraz chcel by som ako demonštrovať, aby som to nejak uzavrel, aj nejaký praktický príklad. Rozprávali sme sa o tom, že naposledy sa stali na Slovensku dva prípady, kvôli tomu vlastne ten zákon bol iniciovaný. Prvá bola tá babka. A dokonca dovolím si, teraz nepamätám sa, myslím, že neboli to psy, ale bol jeden pes, a... (Hlas z pléna.) Dobre, psy, ale, a babka nebola babka, ale staršia pani, ktorá sa starala o tých psov. To znamená, že ale tí psi neboli plemenne čistokrvní, takže koniec koncov tento zákon na ten chov sa ani nevzťahuje. To znamená, že keď zoberieme potencionálne, že tento zákon by bol v platnosti už pred pol rokom, tak jednoducho toto nerieši túto fázu. A tak isto posledný prípad, čo si pamätám, to zase boli Košice. V Košiciach čo ušli dvaja psi, kríženci nemeckého ovčiaka, respektíve podobajúci sa na nemeckých ovčiakov. Ale tak isto len ušli, ušli z uzavretého priestoru, proste niekoho zahryzli, ale keby bol zákon, na tých psov tento zákon by tak či tak sa nevzťahoval. Takže neboli by sme vedeli zabrániť tomu, čo sa stalo. Preto hovorím, že tento zákon v takej forme myslím, že nerieši, len zaťažuje normálnych ľudí, ktorí akože chovajú alebo sa snažia.
Nehovoriac o tom, že kto môže vydávať tieto preukazy alebo tieto povolenia na ďalší chov. Mne sa to zdá, že je tu určitý biznis, lebo ja neviem, koľko ľudí je chovateľov, ale to bude niekoľko tisíc. To znamená, niekoľko tisíc ľudí bude musieť urobiť kurz, samozrejme nie zadarmo, niekoľko tisíc ľudí musí, bude musieť zaplatiť nejakú sumu a zatiaľ nie sú na to vyhradené konkrétne organizácie. Niekto sa prihlási, nejaký cvičák. Áno môže, nemôže, to tiež je také dosť otázne.
No a keď pokračujem ďalej, tak isto mi dosť vadí na tom takzvaná tá kontrola. Tu sa píše, že "zamestnanec obce poverený výkonom kontroly", takzvaný kontrolór. Kontrolór, vážení, na jednej strane my chceme od ľudí, ktorí chovajú týchto psov, aby mali výcvik, normálne odbornú skúšku, a nezadefinovali sme, kto môže byť kontrolórom. Aspoň ja to chápem z tohoto zákona. (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.) Ako nevidím to, možno je to tam, ale nevidím. Skrátka, starosta dediny poverí, neviem, Juli nény, že ty tam robíš, budeš kontrolórkou, ideš tam, ideš pozrieť si chovný priestor. Ale kto dokáže ohodnotiť chovný priestor, či je vhodný na držanie daného psa, a nie!? Na jednej strane chceme, na druhej strane nevyžadujeme žiadnu, žiadnu odbornú znalosť. Neviem, možno, že ak je inde. Tak ak je to tak, tak sa ospravedlňujem. Takže tým pádom je to dajme tomu bezpredmetné.
Dobre, tu sú ešte malé drobnosti. Chovať, alebo nechovať v byte. To je také otázne. Každý pes samozrejme má individuálnu potrebu pohybu. Vôbec samotný ten, ten chovný priestor, je to ako na každom, že ako to urobí. Áno, samozrejme, treba to zabezpečiť, ale akým spôsobom neviem.
Zároveň ešte by som pár štatistík, čo som chcel povedať. Že štatistiky ukazujú, že väčšina, drvivá väčšina, viac ako 50 % uhryznutí robia kríženci. Ešte raz zopakujem, podľa toho zákona, ako som sa dočítal, krížencov sa to netýka. Tento zákon sa nevzťahuje na krížencov, jedine na papierových psov. Ak sa vzťahuje, tak potom áno.
A ešte by som sa pozastavil, čo by som chcel. Mám podobný názor ako pán kolega, že pes, ktorý uhryzne alebo nejakým spôsobom poškodí, ale vôbec zaútočí na človeka, bez mihnutia ako musí byť utratený. A to hovorím s veškerou vážnosťou. Možnosť resocializácie psa síce existuje, ale nikdy potom v budúcnosti nedá sa vylúčiť, že sa to opakuje presne kvôli tomu, lebo už keď raz pes sa rozhodne uhryznúť, zahryznúť a zaútočiť na človeka, toto, podvedome to má. Áno, je tu možnosť, ešte raz hovorím, resocializovať, ale tá možnosť, že opakne to, je stále. Je to možno, že kruté. A možno, že veľa ľudí nebude so mnou súhlasiť. Ale z hľadiska ochrany života a zdravia ľudí v tomto prípade nemali by sme vôbec diskutovať. A v zákone by to malo byť striktne zakotvené bez nejakých okolkov, že môže rozhodnúť. Nerozhodne sa, jednoducho sa musí.
No a ešte samozrejme, o praktických veciach sme sa nerozprávali, lebo tento zákon udáva aj nejaké termíny, dokedy to treba stihnúť. Ja si neviem dobre predstaviť, že čo sa stane, keď možnože polovička alebo dve tretiny alebo jedna tretina ľudí, ktorí by spadali pod účinnosť tohto zákona, by neurobili tieto skúšky. Kam dovedú tých psov? Nemáme toľko kynológov, ktorí by boli ochotní a boli by mohli akože zobrať týchto psov k sebe a chovať ich ďalšie obdobie. Jednoducho je to úplne nereálne. Hovorím, toto, kto robil tieto state, nepremyslel. Podľa mňa nemá ani šajnu o tom, že koľko je chovateľov a koľko není.
Takže toto preto akože na záver by som chcel povedať, že tiež by som navrhoval alebo navrhujem, aby tento zákon bol v takejto podobe stiahnutý napriek tomu, že kvitujem, že sa zaoberá problematikou útokov psa na ľudí a proste zabránenia tomu. Je to treba v každom prípade riešiť. A smer riešenia, a to je dosť podstatné, ja si myslím, že netreba to, ísť cez, na chovateľov, cez chovateľov a cez psov. Treba ísť smerom trestnoprávnej zodpovednosti chovateľov. Proste každý musí byť zodpovedný za svojho psa. A ja som si dovolil ako vybrať Trestný zákon. V Trestnom zákone sa spomína pokuta do výšky nejakých 1 500 eur v prípade, ak došlo k trvalému poškodeniu, dokonca k usmrteniu človeka psom, smerom k majiteľovi. Nepíše sa žiadne, že odníma sa sloboda vôbec. Ja si myslím, že treba tento zákon pritvrdiť, to znamená, že či koho pes uhryzie, poškodí alebo usmrtí človeka, musí znášať v celom rozsahu následky toho, hoc aj trestnoprávne, zavretím, odškodnením rodiny, odškodnením poškodeného až do konca života. Skrátka tie tresty musia byť také vysoké, aby tí ľudia boli nútení starať sa o psov, aby zabezpečili, aby nemohlo dôjsť k poškodeniu ľudí.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, budem sa venovať iba tej časti vášho vystúpenia, teda v závere, čo ste spomínali, že ste za to, aby každý pes bol utratený za to, keď niekoho pohryzie. Úplne, ale úplne s vami nesúhlasím a som proti tomu, lebo treba rozlišovať situácie, kedy ten pes toho človeka uhryzne. Môže to byť v sebaobrane, môže to byť v obrane svojho pána, môže to byť výslovne pri hraní sa s tým psom, že to nechtiac uhryzne. Čiže jednoducho sú rôzne situácie. A dávať to iba do tej roviny, že každý pes, čo niekoho uhryzne, aj keď obraňuje svojho pána, mnohokrát tých psov majú ženy kvôli tomu, aby ich chránili tie psy, tak jednoducho je to nemiestne. Čiže v tejto veci s vami nesúhlasím.
A k ostatnej časti vášho vystúpenia teda nebudem sa vyjadrovať, lebo som nebol od začiatku.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, samozrejme oceňujem, vy ste profesionál, vy ste veterinár. S mnohými vecami, čo ste povedali, súhlasím. Ak dovolíte, len takých pár krátkych poznámok. Nadviažem na kolegu Martvoňa. Čiže utratiť, treba zdôrazniť, keď ten pes bezdôvodne, nemá dôvod a zaútočí, toto je veľmi dôležité. To slovíčko akosi opomíname. Pes môže uhryznúť, len či tam nebol skutočne dôvod na to, aby sa tak prejavil. To chcem.
Druhá vec, pán Csicsai, kríženci to je veľká téma. O tom už hovoril pán minister trikrát dneska, skúsme sa k tomu vrátiť a musíme sa k tomu vrátiť. To sa nedá. A predkladateľ si ani nedal v tomto prípade úlohu, že bude riešiť an block celú problematiku. To je druhá poznámočka.
To, čo ste povedal, ušli kríženci. Nuž, tam je iný problém. Akože ten majiteľ alebo ten, ktorý, zabezpečovali mu tí psi ochranu, prosím vás pekne, zabezpečil ten priestor jednak chovný a jednak ten priestor? Pretože ja si pamätám, nuž, psy sa podhrabali a napadli človeka. Ako sa môže podhrabať? To je plot, keď je pletivo? My všetci vieme, že musí byť nejaká podmurovka, aby sa pes nepodhrabal. Takže prosím vás pekne.
No a pokiaľ sa týka zoznamu plemien, toto je tiež veľká téma. Ja súhlasím s vami, pán doktor, skúsme, ale na to máme priestor teraz. Máme ďalší mesiac a môžeme do druhého čítania skutočne veci konzultovať a môžeme ten zákon doplniť a zlepšiť.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, som rád, že aj odborníci, ktorých autorita sa tu nespochybňuje zo strany SMER-u, hovoria o tom, že jednoducho riešenia ponúknuté v tejto novele nebudú riešiť to, čo bolo pomenované ako problém, a budú riešiť iba to, že ministerstvo a pán minister, možnože s dobrým úmyslom, len s nedostatkom informácií, naozaj chce riešiť medializované kauzy, len, bohužiaľ, spôsobí viacej problémov, než by priniesol konkrétnych riešení.
Ja by som sa vôbec nedivil, keby po tejto rozprave sa naozaj dištancovali jednotlivé odborné organizácie od toho, čo tu pán minister povedal, lebo som presvedčený o tom, že zneužíva ich meno a že odborníci, ktorými sa oháňa, nesúhlasia s argumentáciou alebo s náznakom argumentácie, ktorú tu pán minister predvádza. Som presvedčený o tom, že žiadny odborník z kynologickej jednoty by nebol ochotný podpísať sa pod tento zoznam plemien. A takisto som presvedčený o tom, že tu bolo iba zneužité meno kynologickej jednoty na to, aby bolo demagogickým spôsobom nejakou autoritou zastrené to chovanie, ktoré tu zo strany ministerstva vidíme.
Ďakujem.