16. schôdza

Pán kolega, no tak nie všetci máme dar naplno využívať svoj intelektuálny potenciál, viete, akože... (Smiech v sále a potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, také privilégium pred takouto sálou som ešte nemal - a už asi ani nebudem mať - rečniť. Ďakujem vám za to, že ste všetci prišli na môj prejav. (Smiech v sále a potlesk.) Ja by som chcel povedať, prezradiť jednu tajnosť, štátne tajomstvo, o ktorom neviete. Moji fízli povedali, že pán minister Lajčák mal včera päťdesiatku. Neviem, či to je pravda? Je to pravda. No, tak prvý som teda na to došiel, takže chcem mu pogratulovať, zdravie, sily, nervy, tvorivosť, flexibilitu a dobré rozhodnutia. Ja keď som mal 50, bolo to v '89. (Potlesk.) Ja som mal 50 v '89, akurát tu bol čas revolúcie, bol to fantastický čas. Veľmi rýchlo to ubehlo, pán minister. Pozor na to, ide to rýchlo, veľmo rýchlo!
K správe. Pokladám ju za vyrovnanú, kvalifikovanú. Tentokrát aj bilaterálne vzťahy sa mi zdajú, že sú dobre, vyrovnane napísané. Maličké poznámky by som chcel tieto povedať, že do zahraničného výboru nám prichádzajú skutočne v poslednom čase na hearing budúci veľvyslanci, profesionáli kvalifikovaní. Nedá sa nič voči ním namietať, sú dobre vybraní. Chcel by som apelovať na to, že je veľa dnes mladých ľudí, ktorí vyštudovali politológiu, vedia reči, vyštudovali diplomaciu dokonca, čiže umožniť im viac možnosť vstúpiť do služieb MZV nejakým spôsobom. Čiže viac prezentovať konkurzy, keď sa budú diať. Druhá poznámočka je taká, že viem, že chodíte často s podnikateľmi von. Myslím, že nedávno ste boli v Rusku so stovkou, lebo koľko ich bolo. (Ruch v sále.) Čiže keď ich pripravujete možná, že by troška zverejniť, alebo vieme, napríklad združenie kresťanských podnikov, je to pár sto ľudí, čiže keby jeden z nich sa dostal niekedy k vám na túto cestu, bolo by to veľmi dobré. Mojou hlavnou námietkou k správe je nová kompetencia ministerstva, a to sú ľudské práva. Je to troška bokom k zahraničným vzťahom... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem. Slovensko často skloňuje ľudské práva, ale v konkrétnostiach, keď treba naozaj niečo povedať, väčšinou mlčíme. Ja som bol viackrát v americkom Kongrese, mhm, Senáte a tam veľmi často kongresmani, senátori schvaľujú krátke uznesenia o veľmi konkrétnych veciach, vyjadrujú postoj k niečomu vo výboroch aj v pléne a hneď si každý všimne, že americký výbor alebo kongres má takéto stanovisko k niečomu. To robí aj Európsky parlament. Ja som sa pár krát pokúsil nejaké uznesenie v súvislosti s ministerkou, expremiérkou Tymošenkovou, tu bolo to vždy zamietnutie, ale Falung Gong - osem poslancov z piatich strán dalo nedávno takú rezolúciu, nula bodov, zahraničný výbor poslal potom pani Ashtonovej, baronese žiadosť, aby dala stanovisko k Falung Gong, čo sa týka Európy, nateraz ešte neprišlo, no. Niekde som čítal, že každým 5 minút zabijú vo svete jedného kresťana skrz vieru. Mám celý kalendár, kde každý deň je niekto spomenutý z týchto obetí, resp. celé krajiny. Čiže v tomto smere by naše výbory a aj plénum malo viac svoju kompetenciu využívať a niektoré uznesenia k niektorým veľmi konkrétnym veciam schváliť. To ide naprieč politického spektra, nejde o opozíciu - koalíciu, ide o stanovisko k nejakým zahraničným veciam. (Ruch v sále.)

Ešte stále je tu dosť ľudí, hajajáj. Pán minister, teraz by som ťa, vás prosil, že jeden návrh dávam, že keby ste ho počúvali, prepáč mi, priateľ Julo, ja ti to budúci krát vrátim, keď ty budeš rečniť. No, že v '91 vo Federálnom zhromaždení bola predložená správa o ľudských právach v ČSFR. Predkladal to podpredseda vtedajšej vlády, náhodou som to bol ja, potom generálny prokurátor, to bol terajší prezident Gašparovič a minister vnútra Langoš, čiže bolo to v slovenských rukách. Deň sa o tom vo Federálnom zhromaždení diskutovalo a veľmi by som povedal múdre úlohy, závery, uznesenia sa dali a malo sa to každoročne opakovať a bolo to veľmi dobré. No, žiaľbohu, išlo to dostratena, ale ja si myslím, že aj dnes na Slovensku by mali v tomto smere niečo robiť také globálne. Dnes budeme mať správu, onedlho hneď za tým ombudsmana slovenského o ľudských právach, najmä vo vzťahu jednotlivcov k verejnej správe. Onedlho tu bude správa o rodovej rovnosti, ktorou sme zaviazaní každoročne o nej hovoriť. Všetci čakáme na správu o Rómoch, ktorá by tiež mal byť, prípadne o ďalších menšinách, neprišla ešte. Ja si myslím, že zobrať deklaráciu OSN o ľudských právach a preprať to trochu tie všetky individuálne a kolektívne práva by nezaškodilo a by to bolo dobre, keby sme tomu pár hodín venovali. Máme tu veľa nevládnych organizácií, medzinárodných organizácií, všetko o ľudských právach, ale nejaká jednotiaca správa, jednotiaci ťah, ktorý by zmapoval, ako je to u nás, by nebol zlý. Nedávam na to uznesenie, aj tak by neprešlo, ale je to ako domáca úloha, či by sa v budúcnosti o tomto nedalo viac hovoriť.
Budeme tu mať o chvíľu pani ombudsmanku, veľa vo svojej správe hovorí o tom, ako nemá peniaze na to, na čo, v podstate asi je to pravda, no ale ministerstvo zahraničia minulý rok dalo 450-tisíc eur na tému o ľudských právach, ale boli to témy ako LGTBI, feministické hnutie a ďalšie veci, nehovorím, že, treba ich tolerovať, treba ich aj nejakým spôsobom brať v úvahu, aj snáď podporiť ich prácu, ale zas na druhej strane, mne sa zdá, že 450-tisíc eur dať na tieto témy, je trocha mnoho a keby sa k tomu niečo prihodilo ombudsmanke, bolo by dobre.
Čo sa týka zahraničnej politiky, sme malý štát vo svete, čiže nemôžeme veľmi vyskakovať, ale niektoré svetové a európske zlyhania jaksi by som chcel komentovať, ktoré sa v správe nie veľmi prejavili. No tak už niekto tu spomenul 10 rokov invázie od Iraku, no už neviem to začleniť do filozofických, metodologických, politologických a neviem akých prúdov, o ktorých vždy hovorí pán Blaha, no ale bol som vtedy v Ríme a sledoval som veľmi postoje, ktoré vtedy prebiehali. Vtedy bolo úplne jasné, že ten minister zahraničia - alebo čo bol Cheney - nehovorí pravdu, proste toľko rozporov bolo v tom, toľko všelijakých kritík, ktoré vlastne existovali. Veľmi fundovane som sledoval vatikánske stanoviská, pápeža, Sodana - predsedu vlády terajšej, proti vojne, zásadne proti vojne. Potom tam prišiel Michael Novak, slovenský rodák a oháňal sa sv. Augustínom od nutnosti obrannej vojny, atď. a z týchto postojov, tieto postoje vyústili do dnešnej situácie, keď naozaj je tam omnoho horšia situácia, ako bola predtým, skôr by som povedal katastrofa, no ale, ale nikto nevie teraz ako ďalej.
Teraz hovoríme o tom, že dve z tých troch hlavných dôvodov USA, ktorí išli do tej unilatelárnej akcie, resp. keď do toho bolo vtiahnuté aj NATO, tak sú zlé. Ja si myslím, že všetky vtedy boli zlé, no. Pamätám si na tú pesničku Madony, keď spievala o irackej invázii a na pozadí boli všetky zástavy, ktoré sa na tom zúčastnili, na šťastie slovenská sa vždy len tak mykla tam, nebolo ju celkom vidieť, ale mnohé bolo veľmi dobre vidieť a tá pesnička ešte stále beží.
Obávam sa troška, že podobná situácia nastáva aj s Afganistanom, no, špičkoví diplomati, najmä ruskí, mnohokrát povedali, aj americkí, že tam sa nedá vyhrať, že USA dopadne tak ako my Rusi voľakedy, Kábul nie je Afganistan, majú tam hory, bojovníkov, ktorí bojujú už 30 rokov a sú profíci, atď. Do toho nechcem zasahovať, Slovensko je malá krajina a ja v podstate oceňujem to, že nesieme bremeno a zodpovednosť aj za tamojší stav, ale však nesmieme hovoriť, že to je mierová misia, to je tvrdá vojnová misia. Taliani spravili takú chybu svojho času, už to nerobia, oni majú najviac, asi 15-tisíc vojakov v mierových misiách na svete a stále hovorili, že Irak, to je mierová misia, mierová, vôbec im nedali nejaké ťažšie zbrane na podporu atď. Skončilo to tak, že v roku dvetisíc tuším štyri 19 z Nasírie boli tvrdo zabití a to, keď ich doniesli domov v rakvách, tak potom si uvedomili, že ide o misiu vojnovú, aj to vláda potom tak hovorila.
O Arabskej jari sa tu veľa hovorilo, nechcem sa už k tomu vracať. Tie vlády, ktoré boli aké-také, nenahradila demokracia, ale militantné islamské štáty, už toho tu bolo o tom bolo dosť.
Vážení, mám tu ešte všelijaké poznámky, ešte by sa dalo rozprávať o Turecku, o zaujímavej téme obavy írskeho a troška aj slovenského ľudu, je to nový, by som povedal, zákon Európskej únie, ktorý sa aj nás týka a išiel tak trocha do stratena v médiách, o Európe, o prezentáciách Slovákov v zahraničí, atď. o slovenských krajanoch, ale to prenecháme aj iným. Ďakujem, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne za slovo. Ja cez pána poslanca Mikloška by som možnože taký apel na pána ministra. Okrem iného rozprával pán Mikloško o ochrane ľudských práv. Alebo teda práve som prišla do pléna, keď rozprával aj o tejto oblasti, a začula som pána ministra, keď v svojom úvodnom slove hovoril práve o vypracovaní celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv. Ja by som ho chcela poprosiť a vyzvať, že aby myslel práve pri tvorbe tejto stratégie aj na to, ako zracionalizovať činnosti kompetencie a celkovo ako nastaviť spoluprácu ľudskoprávnych inštitúcií. Jednak tých štátnych, ktoré sú zriadené zákonom, ktoré zriaďuje vláda, rovnako aj mimovládnych organizácií, ktoré sa dotýkajú často výkonu alebo vzdelávania. Týka sa to určite aj inštitútu detského ombudsmana a myšlienky, ktorú budeme počuť možno v ďalšej správe, ktorú bude predkladať pani Dubovcová, zriadenia takého nejakého domu ľudských práv, kde naozaj je tá myšlienka postavená na tom, sceliť všetkých, ktorí sa zaoberajú ľudskými právami, ochranou ľudských práv do jednej, nechcem povedať inštitúcie, len do jedného domu, samozrejme, tie inštitúcie zostanú zachované v takom pomere, ale bolo by to veľmi zjednodušené potom aj pre občanov, ktorí často sa strácajú v tej spleti, na koho sa obrátiť. Takže len cez pána Mikloška taký apel na pána ministra. Ďakujem pekne.

Mňa táto debatu, ktorá tu prebieha, táto rozprava priviedla k tomu, že som si spomenul na veľmi zaujímavé postoje nášho pána premiéra Fica v oblasti zahraničnej politiky, na ktoré by som rád upozornil, a pripomenul to pánom poslancom aj celému Slovensku, lebo ma veľmi zarazili. Keď tu bol pán premiér Turecka pán Erdogan, ako všestranne a absolútne neochvejne a bez zaváhania prehlásil pán Fico, že Slovensko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Áno, veď on hovoril o situácii vo vzťahu k moslimským krajinám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ja ho dodržiavam. Tu sa práve vraví o vzťahu Európy a okolia a toto je práve o vzťahu Európy, teda slovenskej zahraničnej politiky a okolia. A pán premiér jednoznačne povedal, že podporujeme vstup Turecka do Európskej únie. Turecka, 80-miliónovej moslimskej krajiny. Vieme si predstaviť, čo by to spravilo s Európskou úniou, čo by to spravilo so Slovenskom, čo by to spravilo so životom v tejto krajine? Toto slovenský premiér, takýto projekt, takúto cestu plánuje pre Slovensko, takže uvedomujme si, a chcem upozorniť aj na tieto súvislosti, aké má zahraničná politika a ako a kam nás táto vláda vedená pánom premiérom Ficom chce zaviesť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ja len chcem reagovať na predrečníka. Spomenul tu irackú inváziu, tiež ju považujem rovnako ako aj on za nešťastie, teraz keď aj to recipročne dozadu prehodnocujem, tak tie veci a tie dôvody, ktoré boli na tú inváziu, tak z troch naozaj dva vôbec ani neexistovali. Rovnako aj Afganistan, kde sú aj naše vojská, tak ako to spomenul a naozaj mnohí odborníci a tí, ktorí sú experti ako na túto zahraničnú politiku, ale aj vojenstvo, v Afganistane naozaj sa nedá vyhrať tá vojna. Členitosť tejto krajiny, ktorá tam je a už skúsenosti, ktoré títo občania aj vojaci tam majú, tak v tejto krajine nie je možné vyhrať ani túto vojnu.
Pánu ministrovi, chcel som sa pridať tuná k predrečníkovi, a teda mu popriať k tej päťdesiatke veľa zdravia, Božieho požehnania, s Božím požehnaním, to je to všetko, čo rečník môj povedal, tak ja pridávam ešte aj to Božie požehnanie, Boh vám žehnaj. Ďakujem.

Podporujem návrh pani Jurinovej, je to dobrý návrh, naozaj treba si ho všimnúť. Ľudské práva u nás sú rozštiepené kde-kade vo vládnych aj nevládnych organizáciách. Uznesenie vlády k tomu prispelo, keby sa to trocha zjednotilo, alebo nejaká konferencia na tú tému a tak sa nejak začalo. Bude o chvíľu správa o tom, tam aj v návrhu pani ombudsmanky je návrh, aby bol taký dom ľudských práv, kde všetky tieto inštitúcie boli pokope, aby sa určite s tým veľa usporilo. Ten detský ombudsman je skôr taká webová stránka, to o chvíľu budeme počuť, ale mnoho iných tém: pacienti, väzni, deti, atď. by mohli mať svojich podombudsmanov alebo zodpovedných ľudí zato. Čo sa týka Turecka, privilegované partnerstvo, nechcem o tom viac hovoriť, ale v Európskej únii by nemali byť a nemôžu byť. Ďakujem.