16. schôdza

13.3.2013 - 27.3.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.3.2013 o 14:47 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:47

Helena Mezenská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak ja v mnohom, čo tu pán poslanec Hlina povedal, v mnohom súhlasím, hlavne z toho dôvodu, že nejaká podpora kapitalizácie zisku pomerne silných subjektov, ktoré tu aj boli vymenované, myslím si, že nie je cesta nejakej, nejakého zrovnovážnenia alebo nejakej proporcionality, snahy o proporcionálny hospodársky rast alebo hospodársky rozvoj. To znamená, že taktiež sa hlásim k tomu, aby práve malé a stredné podniky boli podporované, aby na ne bola zameraná táto investičná pomoc, investičná podpora, pretože aj mne mnohé z týchto subjektov, menších subjektov hlásia, že majú nie rovnakú šancu a možnosť uchádzať sa o tieto zdroje. Keď som si aj pozrela prehľad, akým spôsobom sa čerpala pomoc napr. pre oblasť cestovného ruchu, tak naozaj rôzne modifikácie, v ktorých funguje alebo figuruje istá finančná skupina, mala ďaleko jednoduchší prístup k týmto zdrojom. Ja som si vedomá toho, že nijakým spôsobom nedokážeme nabúrať celú koncepciu a filozofiu tohto zákona, ale naozaj môže sa nám to zrátať a je treba sa vážne zamyslieť nad tým, či toto je cesta, ako vyvažovať rozdiely medzi jednotlivými sektormi - či už priemyselnej výroby, alebo aj možno terciárnej sféry. Nemôžem súhlasiť s takýmto prístupom ani s filozofiou.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.3.2013 o 14:47 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:48

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak pán Simon, nakoniec zistíme, že tá pomoc pre pána Fila bola v troch oblastiach, to znamená dostal investičný stimul. Dostal zo štátnych lesov drevo a ešte, keď to postaví a bude páliť, tak bude dostávať v zmysle zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, bude dostávať doplatok. No však radosť žiť. Ale naozaj otázka stojí, že či toto sme chceli.
A pán Bagačka, presne ja o tom hovorím, dal by pánboh, že by niekto ku vám prišiel. Dal, o tom to je. Ale prečo to ponúkate, prečo tam muselo k tomu. Viete, možno paradoxne, že na to, aby to nebolelo, tak možno to pomôže, i keď tam treba ešte iné nastavenia, hej, ale predkladá sa to kvôli tomu, že do nejakého času príde to, len to bude treba vhodne politicky odkomunikovať, že prečo je potrebné poskytnúť investičný stimul ľuďom, ktorí robia vleky na kopcoch. Však nech ich robia, to je v poriadku, ale nechápem celkom, prečo to treba celkom stimulovať. To je, tam bolo, tam je pes zakopaný, ale keď sa popritom zvezie jedna fabrika v Hnúšti, pánboh zaplať za ňu, ale tam sú iks ďalších nastavení, a to, čo sa vyminie na tom, že niekto, aby v tej lanovke vám už kúrilo pomaly spod zadku, tak sa vyminie na to, že už nebude na to, aby prišli do Hnúšte. To je to. Otázka stojí, čo chceme podporovať a ako chceme podporovať? A keď si tuná ideme robiť Potemkina ďalej, že sa budeme tváriť na St. Moritz, a tretíkrát to poviem, a vedľa budú ľudia jesť zo zeme, nech sa páči, ale raz to niekto prekukne. Raz to niekto odhalí a povie, no fí, Jano, toto, to čo je za krajinu?
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.3.2013 o 14:48 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:50

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, budem stručný a na úvod môjho doplňujúceho návrhu poviem len niekoľko slov. O sociálne a ekologicky orientovanom trhovom hospodárstve ako doktríne fungovania a smerovania nášho štátu sa píše v Ústave Slovenskej republiky. Minimálne od roku 1992, kedy sme sa ešte ako súčasť Česko-slovenskej federatívnej republiky zaviazali dodržiavať záväzky konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji. Definitívne od roku 2001, kedy vláda Slovenskej republiky prijala národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, máme povinnosť prihliadať nielen na sociálne a ekonomické, ale v maximálnej možnej miere aj na environmentálne aspekty rozvoja.
Predložený návrh novely zákona o investičnej pomoci obsahuje ustanovenie, ktoré by malo zabrániť tomu, aby sa investičná pomoc poskytovala na projekty ohrozujúce životné prostredie. To vítam, ale zároveň som presvedčený, že by sme mali k tejto problematike pristupovať nielen reštriktívne, ale aj proaktívne. Inými slovami, investičná pomoc by nielenže nemala poškodzovať životné prostredie, ale mala by ho aj zlepšovať. S týmto zámerom predkladám aj nasledujúci stručný a jednoduchý doplňujúci návrh, ktorý podľa môjho názoru vylepšuje predložený vládny návrh a dopĺňa do neho novú spoločensky žiaducu dimenziu. Preto si myslím, že nikto z vás, vážené kolegyne a kolegovia, by s prijatím tohto môjho doplňujúceho návrhu nemusel mať problém. Podotýkam, že pod návrhom je šestnásť poslaneckých podpisov. A teraz mi dovoľte predniesť samotný doplňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto.
1. V čl. I v bode 1 v § 1 ods. 1 sa za slovo "rozvoja" vkladá čiarka a slová, citujem, "zlepšenia životného prostredia a kvality života", koniec citátu.
Odôvodnenie: Účel poskytovania investičnej pomoci sa rozširuje o environmentálne parametre, ktorých zohľadnenie pri investičných stimuloch by malo byť samozrejmé pre krajinu oficiálne podporujúcu paradigmu trvalo udržateľného rozvoja s troma základnými piliermi, sociálnym, ekonomickým a environmentálnym.
2. V čl. I bode 2 v § 3 písm. a) sa za slová "existujúcom podniku" vkladá čiarka a slová, opäť citujem: "zlepšenie environmentálnych parametrov výroby", koniec citátu.
Odôvodnenie: Do definície investičného zámeru sa pripája aj environmentálny parameter výroby, ktorý by mal byť podľa predkladateľa súčasťou tejto definície z dôvodu žiaducej podpory ochrany životného prostredia pri akomkoľvek investičnom zámere.
3. V čl. I v bode 13 sa § 5 dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) realizácia investičného zámeru vedie k zlepšeniu stavu životného prostredia."
A napokon po štvrté, v čl. I v bode 13 sa § 6 dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) realizácia investičného zámeru vedie k zlepšeniu stavu životného prostredia", koniec citátu.
A odôvodnenie k týmto dvom posledným bodom: Tak činnosť technologických centier, ako aj centier strategických služieb by mala smerovať okrem iného i k zlepšeniu stavu životného prostredia. Z tohto dôvodu sa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci pre oba typy centier rozširujú o novú podmienku, ktorá zohľadňuje environmentálne aspekty investície.
Navrhujem, pán spravodajca, aby sme o bode 1 a 2 hlasovali spoločne a následne o bodoch 3 a 4 spoločne.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.3.2013 o 14:50 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:55

Helena Mezenská
Skontrolovaný text
Chcem podporiť kolegu pána poslanca Hubu v jeho snažení, pretože ja práve tú optiku alebo ten parameter zhodnocovania environmentálnych dopadov pri rozhodovaní o pridelení investičnej pomoci považujem dnes už za štandardnú a normálnu výbavu každého jedného rozhodovacieho procesu, takže sa prihováram a v plnej miere podporujem toto kritérium.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.3.2013 o 14:55 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:56

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Chcem sa len poďakovať kolegyni a som rád, že v tejto snemovni pribúda ľudí, ktorí majú aj environmentálne cítenie a myslenie.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.3.2013 o 14:56 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:57

Tomáš Malatinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci, poslankyne, diskutujúci, ja by som chcel reagovať na niektoré príspevky. K tým investičným stimulom chcem povedať, najmä teda k tej výtke pre cestovný ruch, že ja neevidujem v tejto chvíli oficiálne ani neoficiálne žiadne snahy o investičný stimul pre J&T, respektíve nejakej inej skupiny pre veľké investičné projekty v cestovnom ruchu.
Na druhej strane chcem povedať, že cieľom tohto zákona je, aby sa vytvárali pracovné miesta práve v oblastiach, kde je vysoká miera nezamestnanosti, a preto je aj ten zákon takto orientovaný.
Takisto budeme a chceme podporovať i do miest možno s nižšou mierou nezamestnanosti, ale každopádne s investorom, ktorý by priniesol technologicky vyspelé výroby, ktoré na Slovensku chýbajú, s inovačným potenciálom, a musím povedať, že takéto výroby alebo takéto investície sú u nás na stole a plánujeme ich podporiť. V tejto chvíli máme napríklad 22 projektov, ktoré postupne chceme predložiť na schválenie vláde, čo je potrebné, a z toho ide 20 do stredoslovenského a východoslovenského kraja, kde vysoká miera nezamestnanosti presahuje 150 % priemeru Slovenskej republiky. Takže, a to sú proste naše pomery. Neevidujeme žiaden, v tejto chvíli žiaden popud alebo nejaký dopyt na investičnú pomoc v oblasti cestovného ruchu. Takže to len chcem k tomu povedať.
Každopádne, keď príde nejaký takýto dopyt a bude spĺňať zákonné podmienky a vytvorí pracovné miesta, nevidím dôvod, aby sme sa tomuto vyhýbali.
K pani poslankyni Mezenskej. Určite podpora malého a stredného podnikania nie je v tomto zákone dostatočne riešená.  Chceme ale, aby to bolo inou formou, a pripravujeme podobný model, ktorý by nemusel mať schvaľovací proces taký náročný, že najprv to musí schváliť ministerstvo a potom to ide až na zasadnutie vlády, keď pôjde o finančne alebo daňovo menej náročnú pomoc a počet tých pracovných miest bude v nižšom pomere, ako je spodná hranica v tomto zákone určená.
Takisto k tomu Ružomberku, je to téma SCP Ružomberok. Samozrejme, ja keď som prišiel na ministerstvo, proces bol na ministerstve schválený vo všetkých poradách ministra až po podpis ministra, akurát nebol predložený vláde. Ja som rokoval s investorom, znížili sme jeho požadovanú čiastku na daňovú úľavu a tam bola ešte aj požiadavka na priamu finančnú pomoc. Takže my sme  dali len daňovú úľavu, dali sme daňovú úľavu v nižšej miere a práve tento zákon má vyriešiť nejednoznačnosť v takomto postupe.
Každopádne si myslím a som o tom presvedčený, že táto aj keď možno pre niektorých polemická investícia generuje ďalšie pokračovanie investovania v Ružomberku, a myslím si, že vytvorenie pracovných miest a konkurencieschopnosť tejto firmy Ružomberok sám a jeho zamestnanci ocenia.
K návrhom pána predsedu výboru pána poslanca Hubu by som chcel povedať, že si myslíme, že ten návrh zákona tak, ako je koncipovaný, je vyvážený a každý ten investičný zámer, o ktorý sa uchádza uchádzač o podporu formou štátnej investičnej pomoci, musí spĺňať nielen sociálne, ekonomické, ale aj kritériá environmentálne. Environmentálny vplyv investičného zámeru je osobitne posudzovaný v rámci odborného posudku. Na posúdenie environmentálneho vplyvu je potrebné stanovisko ministerstva životného prostredia, čo je v § 10 ods. 5 tohto návrhu zákona zakotvené. Preto si myslíme, že tento návrh ide trošku nad rámec vyváženosti týchto jednotlivých vplyvov, a myslíme si, že tak, ako je to upravené v zákone doteraz, je to postačujúce.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

19.3.2013 o 14:57 hod.

Ing.

Tomáš Malatinský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:03

Július Brocka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, dámy a páni, už aby tu bola jar. To znamená viac práce aj sezónnej, lebo pán minister sa spolieha aj na sezónne práce, a ony znižujú nezamestnanosť na Slovensku. 19. marca a jar nikde.
Dámy a páni, rokujeme teraz o veľmi dôležitom zákone z toho pohľadu, že tento návrh zákona môže výrazne pomôcť alebo zmenšiť najväčší problém, ktorý na Slovensku dnes máme. Aspoň v prieskumoch verejnej mienky, ak sa ľudia vyjadrujú k tomu, čo ich najviac trápi a z čoho majú najväčší strach, tak to je nezamestnanosť, teda najmä vysoká nezamestnanosť.
15-percentná nezamestnanosť je na naše pomery vysoká. Aj cez obed sme mali také stretnutie v skupine belgického priateľstva a ten kolega poslanec, senátor z Belgicka, keď počul to číslo, tak zatváril sa naozaj tak, že to, to by bol veľký problém v Belgicku.
U nás je to o to väčší problém, že my nie sme takí bohatí ako Belgicko. Nezamestnanosť má svoje negatívne dôsledky z rôznych pohľadov. Aj z pohľadu jednotlivca, keď zrazu príde o príjem zo zamestnania a je odkázaný alebo na dávky od štátu, alebo na pomoc od svojej rodiny. Má to negatívne dôsledky pre celé rodiny a má to negatívne dôsledky aj na verejné financie, pretože ľudia, ktorí nemajú prácu a sú nezamestnaní, tak neprispievajú do verejných rozpočtov, neprispievajú na svoj dôchodok, do Sociálnej poisťovne, neprispievajú do zdravotnej poisťovne, neodvádzajú štátu dane. A samozrejme, že potom tí, ktorí pracujú, tak tí sú na tom takisto horšie, lebo musia oni oveľa väčší diel spoluúčasti mať na práve sanovaní tých negatívnych dopadov z nezamestnanosti.
Čiže nezamestnanosť je vážny problém a dnes to už nie je len problém, by som povedal, ekonómov. Nezamestnanosť ako fenomén je problém aj pre sociológov, psychológov, pretože nezamestnanosť a jednotlivec, to je zaujímavé sledovať, čo to robí s človekom, ktorý je aj vzdelaný, aj zdravý, aj mladý, aj šikovný, a ako to negatívne vplýva na jeho psychiku, keď celé mesiace sa usiluje nájsť si prácu a myslí si, že veď on je schopný a on si prácu nájde. A keď si ju nenájde, tak potom naozaj je klientom aj nášho zdravotníctva a zasa len sú to zvýšené výdavky, ktoré pri lepšej ekonomickej situácii a vyššej zamestnanosti by sme nemuseli vynakladať ani zo zdravotníctva.
Preto som v prvom čítaní hovoril o probléme solidarity, že keď je kríza a keď je vysoká nezamestnanosť, tak solidarita, táto konzervatívna hodnota, nadobúda nové rozmery. Každý sa môžeme nejakým spôsobom solidarizovať. Mne pán poslanec Jasaň hovorí a vyzýva ma, aby som sa vzdal svojho, polovice svojho poslaneckého platu a venoval chudobným. A pritom, ja sa vám priznám, že poslanecký plat je môj jediný príjem. To znamená, že som celkom dobre zabezpečený z poslaneckého platu, ale sa solidarizujem s rôznymi aj príležitosťami, aj ľuďmi zo svojho príjmu. Ale predsa len si myslím, že keď musíme siahať na rezervy, aj štát, tak sú tu vypuklejšie príklady, ktoré sa so solidaritou veľmi neráčia. A to je, to je ten problém, keď niekto vykonáva veľa mandátov. A ešte aj to si viem predstaviť, voľakedy to tak bolo, predstavte si, ja si pamätám tie časy v Národnej rade, že boli ste poslanec, vykonávali ste aj iný úrad alebo funkciu, ale nemohli ste brať iný príjem. A potom prišlo obdobie, ktoré asi sme neustriehli, ale z radov poslancov išiel návrh, že toto by sa nemalo takto diskriminovať ústavných činiteľov, že keď niekto má viac funkcií, tak predsa je jeho právo, aby poberal príjem aj z viac funkcií.
No a to prešlo a dnes je to možné, a preto sme svedkami takých zvláštnych situácií, na ktoré ste vy, keď o tom ja hovorím, alergickí, ale my to máme v programe. Ako KDH chce presadiť, že jeden mandát stačí. A to nie je návrh v kríze. My to presadzujeme, že to je, to je princíp, ktorý by sme chceli presadiť do nášho právneho poriadku. Zúžim to, jeden mandát platený v čase krízy by mal stačiť. A aj keď sme niečo navrhovali zmeniť v našej legislatíve z radov KDH, tak to bolo tak, že si ten, koho sa to týka, môže vybrať. V prípade tých, ktorí boli zamestnanci štátnej správy a zároveň sú dôchodcami, tak sme, kolegyňa Gibalová navrhovala, aby v takom prípade, nie že je to porušenie Zákonníka práce, ale že ten človek si môže vybrať, či chce byť ďalej zamestnancom štátu, alebo chce byť dôchodcom.
Ja si myslím, že dnes je taká doba a najmä vládna strana SMER by mala ísť v tomto príkladom. By v tomto mala ísť príkladom, že tí, ktorí majú veľa práce, tak by sa s tou prácou mali podeliť s tými, ktorí tú prácu nemajú a neúspešne sa o ňu uchádzajú. Je to, myslím si, princíp, ktorý je ľahko vysvetliteľný, verejnosťou akceptovaný, a myslím si, že v ťažkých časoch sa tak zodpovedné vlády aj správali. Ten príklad, ktorý mám z literatúry a som ho tu už neraz spomínal, že poslanci v čase, to bolo síce cez vojnu, to boli možno ešte ťažšie časy, ale ten príklad, že poslanci ľudovej strany v tom čase urobili také gesto, že ich manželky, ak boli zamestnané, tak uvoľnili miesto niekomu, kto bol proste nezamestnaný, kvalifikovaný, a tak sa solidarizovali s ľuďmi, ktorí, ktorí boli bez príjmu alebo bez práce.
Ja si myslím, že takéto gesto sa teraz žiada skôr od vlády ako od opozície, lebo to nie je náš prípad, to je skôr váš prípad. A naozaj, veď to sú extrémne prípady, aby niekto bol tri, štyri, nositeľom piatich platených funkcií, tak to je, to nie je normálne. To nie je normálne! A naozaj, keď my tu v parlamente sedíme tri týždne od rána do večera, tak nemožno v tom čase stíhať plnohodnotne iné platené funkcie, ktoré poslanci zastávajú v regiónoch.
Prepáčte, že to opakujem, ale zdá sa mi, že to je menej škodlivé, keď niektoré veci aj opakujem, a že to je menej škodlivé, ako keď niekto má veľa funkcií platených z verejných zdrojov a neodvádza tomu trebárs adekvátnu prácu.
Teraz by som rád zareagoval na dnešnú tlačovú konferenciu pána ministra, aby som nezabudol, preto som si to tak vsunul teraz do svojho príspevku, keď vystupujem za poslanecký klub. Pán minister dnes prezentoval verejnosti informáciu, okolo dvadsiateho vždycky je štatistika za predchádzajúci mesiac, že na Slovensku sa znížila nezamestnanosť o jednu desatinu percenta. Zo 14,9 na 14,8. Tak na túto správu sme, samozrejme, dlho čakali. Chcem ukázať, že nie je pravda, čo hovoril Robert Fico, minulý týždeň to bolo, že vláda nemôže nič urobiť v boji s nezamestnanosťou. Vidíte, že môže, a pán minister sa dokonca deň skôr, ako to oficiálne zverejní teda ÚPSVaR, to je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, čiže pán minister sa ponáhľal to o deň skôr, v predstihu povedať, že tá nezamestnanosť už je nižšia.
No a ja by som rád povedal k tomu jednu-dve vety, že ako to je s tým znižovaním, lebo, samozrejme, ja si myslím, že vláda môže urobiť veľa. Vláda môže urobiť veľa, veď dokonca aj zákon, ktorý teraz preberáme, tak to je jeden z nástrojov, ako nezamestnanosť znížiť. No ale dá sa to robiť rôznym spôsobom, teda tak, že budete rozdávať peniaze spôsobom, že takmer všetky mzdové náklady vám zaplatíme, ak zamestnáte niekoho, kto je evidovaný na úrade práce. No, nezobrali by ste to? Mne sa to zdá jasné, že ľahšie sa rozdávajú akože cudzie peniaze, keď sú to európske zdroje. No ale, ak takto budeme znižovať nezamestnanosť, tak ani tie miliardy eur by nám nestačili z Európskej únie, a to sú jednorazové príjmy, lebo my by sme kvázi z tých nezamestnaných urobili zamestnancov štátu. Ja si myslím, že je oveľa zmysluplnejšie, keď vláda bude vytvárať priaznivé podmienky, aby vznikali pracovné miesta najmä v súkromnej sfére, teda zmysluplné pracovné miesta.
To spomínam preto, lebo zhodou okolností v návrhu zákona o službách zamestnanosti vláda ide rušiť jeden nástroj aktívnej politiky trhu práce, a to je ten aktivačný príspevok formou dobrovoľníckej práce. A argumentujú tým, že veď je zákon o dobrovoľníctve. Ale sa mi zdá, že predkladateľ si trošku mýli tieto dva pojmy, lebo ak niekto je dobrovoľník, a to je jedno či u nás, alebo v Indii, tak to sú obyčajní ľudia, ktorí majú pracovné návyky. To sú ľudia, ktorí sú dobrovoľníci z oveľa hlbších pohnútok, ako získať obživu. Proste to sú ľudia, ktorí sú, to sú filantropi, to sú misionári, to sú ľudia, ktorí proste robia to z iného popudu, v rómskych osadách, že pracujú s rómskou komunitou, že sa venujú deťom v mimoškolskom čase. Jednoducho tento nástroj, ktorý v tomto zákone doteraz bol, tak bol s tým zámerom, že to je nástroj za pár eur pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa chcú zúčastniť práve týchto dobrovoľníckych aktivít, ale nie ako tí dobrovoľníci podľa zákona o dobrovoľníctve. Preto je mi ľúto, že ten návrh zo zákona vypadá, ale keďže už predo mnou niektorí kolegovia vystúpili a myslím, že kolega Kaník tento návrh opäť dáva, ja som mal pripravený ten istý pozmeňovací návrh už aj z nášho výboru, takže nebudem ho predkladať, ale budeme zaň hlasovať, a to je jedna z podmienok hlasovania za tento návrh zo strany poslaneckého klubu KDH.
Keď je reč o štatistikách a o znižovaní nezamestnanosti, tak ešte by som rád zareagoval na čísla alebo postoje pána ministra k tomu, že s tými dohodármi to tak nebolo, my opozícia strašíme, lebo podľa štatistík sa na úradoch práce evidovalo len 47 dohodárov, teda bývalých, ktorí zrušili, s ktorými bola zrušená dohoda a stali sa z toho titulu nezamestnaní, a vo februári iba 216, čiže aký poplach. Čiže žiadnych 300-tisíc. No, ten počet dohodárov klesol o tých 300-tisíc, len boli to dohodári, ktorí pracovali asi popri svojom zamestnaní ešte aj na dohodu a mali akoby vedľajší príjem. Čiže oni týmto pádom stratili ten vedľajší príjem, zamestnávateľ tým pádom na nich šetrí, využije to tak, že budú musieť oveľa intenzívnejšie pracovať, možnože to bude cez nejaké nadčasy, ale najmä, že budú si musieť v rámci interných podmienok vyriešiť problém alebo to, že doteraz tú prácu vykonávali dohodári.
Ale to, samozrejme, je tiež len jednorazová vec. To znamená, teraz to zamestnávatelia urobili, bolo to ako pieskové vrece na balóne, odstrihli ho a tým si pomohli. Potom ale na druhej strane sú tam aj čísla, že živnosť ukončilo 7 800 živnostníkov. Sedemtisícosemsto, ale najvyšší počet novoprihlásených do evidencie úradov práce boli dobrovoľne nezamestnaní, 3 286 osôb. No a to je polovica z tých ľudí, o ktorých som ja hovoril, keď sme rokovali o zákone o daniach z príjmov, že keď vláda ruší odpočítateľnú položku na manželku alebo manžela, tých 60 eur mesačne, tak uvidíte, že týchto ľudí vyženiete do evidencie úradov práce z jednoduchého dôvodu, lebo úrad práce zdravotné poistenie platí za tých, ktorí sú v evidencii úradu práce. Dobrovoľne nezamestnaným, keďže sme túto daňovú úľavu zobrali a obyčajne to nie sú bohatí ľudia, tí, ktorým ste zvyšovali daň z príjmu z 19 na 23 percent. To sú ľudia aj so 700-eurovým príjmom. Ak sme mu, ste mu zrušili daňovú úľavu na manželku, tých 60 eur mesačne, to sú tí, a ja si myslím, že to je len malá časť, keď po jednom mesiaci už vedia, že čo majú urobiť. Niektorí to možno zbadajú až o pol roka, takí, čo robia daňové priznanie raz za rok, to znamená, za tento rok budú robiť a nesledujú to cez rok, tak si to možno ani nevšimnú, že zrazu prídu o 720 eur za jeden rok. A to je, to je dosť tvrdý pozdrav a títo ľudia budú podľa mňa rozširovať rady nezamestnaných na úrade práce.
Čiže, ešte možno k jednej veci, ktorú sme viacerí spomínali aj pri prvom čítaní a čo je zas najzásadnejší problém tohto zákona, a to je to, že ani nie, že rušíte viacero tých príspevkov aktívnej politiky trhu práce, lebo niektoré sa už teda nevyužívajú, ale objektívne, a niektoré sú prekonané, ale to, že robíte z tých, na ktoré bol nárok, a že budú len, teda ich možnosť získať bude fakultatívna, že o tom budú rozhodovať 11-členné výbory, to považujem za kardinálnu chybu tohto zákona.
A už som spomínal, veď váš človek hovoril, vy sa vraciate, ako keby ste sa nič nenaučili, k chybám, ktoré ste robili aj v minulosti. Šumný, bývalý generál ústredia práce hovoril, keď to takto bolo, 30 % peňazí sa strácalo a neslúžili na účel, na ktorý boli určené. Ak to sledujete, tak je to podpora klientelizmu, korupcie, a to nie je dobré prostredie na rast zamestnanosti. Preto je absurdné, že zákon, ktorý má byť nástrojom boja proti nezamestnanosti, tak bude vlastne tú nezamestnanosť takto nepriamo vyrábať.
Ja som použil aj tvrdší výraz, že toto je postup zo strany SMER-u, ani nie že výraz boja proti nezamestnanosti, ale takto to vyzerá, keď sa delí korisť. No, je už rok od volieb a vy ste s tým ešte neskončili.
To, ako ste sa postavili k chráneným dielňam a zdravotne postihnutým, tak sa ma dotklo aj v piatok, keď kolegyňa Jurinová hovorila, uvádzala svoje pozmeňovacie návrhy, tak spravodajkyňa hovorila, že veď tí ľudia, to sú poberatelia invalidných dôchodkov a ešte aj na asistenta 200 eur, keď sú zamestnaní, tak inými slovami, že ako by sme k tomu prišli. No veď som to už spomínal. Od hocikoho by som to prijal, ale, ale od pani Vaľovej mi to nejde.
Dámy a páni, je to návrh, ktorý je výrazom nevyužitej príležitosti alebo zbytočný. Niektoré veci meníte tak, že keď príde iná vláda, zodpovednejšia vláda, bude to musieť vrátiť späť. No a keďže zatiaľ, po rokovaní výboru, sa neukazuje, že by ste to chceli zmeniť, my počkáme na hlasovanie o tých pozmeňovacích návrhoch, ktoré ohlásila aj pani poslankyňa Jurinová, sú to väčšinou tie, ktoré som chcel aj ja predložiť. Jeden dokonca o tej dobrovoľníckej práci aj s podpismi mám pripravený, ale keďže kolega Kaník taký istý pozmeňovací návrh už predložil, tak vás ním nebudem unúvať.
Ak by neprešli tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré by ho mohli ako-tak tento vládny návrh zákona vylepšiť, poslanci za KDH tento návrh zákona nepodporia.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.3.2013 o 15:03 hod.

Ing.

Július Brocka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:24

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Brocka, najskôr vás poopravím. ÚPSVaR nie je úrad práce, ale ústredie práce, tá skratka. To iba na upresnenie.
Čo sa týka, ja sa budem venovať tej časti vášho vystúpenia, ktoré ste venovali eurofondom a peniazom z eurofondov, teda tomu nástroju. No, vy ste tu nazvali, že my to používame, alebo teda ako nástroj boja proti nezamestnanosti. No, ono je to možno spôsob, ako to chápe, ako to ktorá strana chápe. My to, aspoň ja to chápem ako nástroj na naštartovanie zamestnávania a zvýšenia zamestnanosti ako takej. Tie peniaze z eurofondov sú tu. Ja osobne z praxe mám práve skúsenosť takú, že podnikatelia tento nástroj vítajú a pomáha to fakt tú zamestnanosť naštartovať. Podľa môjho názoru treba iba vyčkať, nakoľko je to vo viacerých fázach, kým to teda nadobudne taký efekt, aký si predstavujeme. Ale už teraz z regiónov, bol som tento týždeň na Orave a, teda minulý týždeň, a tam to fakt tí zamestnávatelia vítajú, že im to pomáha vytvárať nové pracovné miesta. Čiže je to možno iba uhol pohľadu, z ktorého sa na to treba pozerať.
A ja som toho názoru, že práve ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zvolilo práve na naštartovanie toho zamestnávania a zvýšenia zamestnanosti dobrú cestu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.3.2013 o 15:24 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:26

Viliam Jasaň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len také štyri poznámky, lebo nedá mi, aby som nereagoval, aj keď som pôvodne naozaj neuvažoval, ale... Vy hovoríte o solidarite, no viete, z vašich úst je to také, také zvláštne. Neviem, či ste mali na mysli solidaritu tých vašich nominantov, ktorí dostali zlaté padáky a do dnešného dňa ich nikde nedali. Ak je to tá solidarita vo vašom ponímaní, tak potom akože už sa k tomu vyjadrovať nebudem.
Vy často hovoríte o tých viacmandátových poslancoch. Pán Brocka, ja vám môžem kľudne povedať niekoľko mien a len tu z Bratislavy viacmandátových poslancov z radov KDH aj v minulosti. Niektorí už nimi nie sú, takže, viete, skúste si najprv urobiť poriadok doma a potom ukážte, ako taký pekný príklad, ako sa to dá. Potom to možno budeme akceptovať.
Dohodári, no ja vám odporúčam, keby ste o tomto, o tom nehovorili, pretože tomu naozaj nerozumiete. A keď to bude hovoriť človek, ktorý zamestnával dohodárov a vie, akým spôsobom a prečo, a vie to porovnať s tým, čo sa teraz udialo, tak to potom budem akceptovať, ale neteoretizujte, pretože naozaj sa v tom nevyznáte. A ja vo svojom vystúpení sa k tomu, k tomu niečo poviem.
A posledná poznámka. Ja som nepočul nič také zásadné, čím by ste vy za váš klub chceli obsahovo obohatiť tento návrh zákona tak, aby podľa vašich slov naozaj pomáhal znižovať nezamestnanosť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.3.2013 o 15:26 hod.

RSDr.

Viliam Jasaň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:28

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem doplniť pána kolegu, lebo asi mu to ušlo, ale mne to príde, že naozaj to je potrebné a obzvlášť aj pri tomto zákone o službách zamestnanosti, ako by sa ešte dalo, alebo aké sú možnosti. No sú. Pán Petranský nám to jasne ukázal. Proste to sú úplne úchvatné veci, čo sa dajú v zmysle vašich zákonov robiť. V Ústave pamäti národa máme tri odborové, štyri dokonca odborové organizácie. To je, to je, to je úžas. To je, ja, ja to stále hovorím, nás si ešte nevšimli v tej Európe, my naozaj, my ešte spravíme dieru. Naozaj, my ešte ukážeme celému svetu, čo sme tu zač. V zmysle vašich zákonov pracujú tí ľudia a udržiavajú si zamestnanosť. (So smiechom.) Zákon, úplne krásne. To sú, to je smiech cez plač.
ÚPN by malo byť, to som niekde tam čítal, že svedomím národa. Ono to vlastne asi je aj pravdou, že to ÚPN je naším svedomím, keď tam sú takí ľudia a toto tam stvárajú, ale idú v lajne, pán minister, pardon, ale teda, reagujem teda na predrečníka, že idú v lajne zákonov, ktoré tu úplne ľavou zadnou, nemihneme brvou, ideme ako šrauby. Normálne ako namastený stroj, úplne krásny, krásny šrotovník, čo tam hodíte, ide, a to máte výsledky. To sú výsledky. To je úplný úžas, úžas.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.3.2013 o 15:28 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video