17. schôdza

16.4.2013 - 16.4.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 19:18 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 18:42

Mária Ritomská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som sa aj ja pripojila mojím postrehom, mojím vstupom do diskusie o nezamestnanosti. Budem hovoriť za občanov, za občanov, za tých nezamestnaných, nakoľko ja sama som robila pred 13 rokmi na úrade práce, tak mám bohatú skúsenosť, keď som denne riešila prípady nezamestnaných, ich vznik, skončenie, zmenu pracovného pomeru. Každý deň som si myslela, že kde to žijem. Bola som prekvapená, čoho všetkého je zamestnávateľ schopný, len aby skončil pracovný pomer so zamestnancom.
Preto som začala skúmať tento pojem a zistila som, to si dovolím vám trošku pripomenúť históriu, vlastne ten môj vstup rozdelím na také tri časti, históriu, potom sa budem venovať Nemecku, ako mnohí kolegovia, no a nakoniec tomu riešeniu.
Čiže ide o to, že po 13 rokoch, keď som vlastne zistila, že ako sa vlastne ľudia vytláčajú z pracoviska, tak môžem vám povedať, že situácia sa nezmenila. Je to stále to isté, stále ten istý proces.
Jedným z nich je predovšetkým komplikovaný medziľudský vzťah. Je to boj medzi ľuďmi, skupinami, závisť, nenávisť, ohováranie. Išla som hlbšie a zistila som, že Európa sa zaoberá pojmom mobing. Prvýkrát tento pojem použil Konrad Lorenz, keď popisoval skupinové chovanie u zvierat. Označil ním útoky skupiny zvierat na jednotlivcov rovnakého druhu. Neskôr na tento termín upozornil švédsky lekár Peter Paul Heinemann, ktorý pomenoval deštruktívne chovanie u detí, keď skupina detí napáda iné, obyčajne osamotené, dieťa. V roku 1969 v Škandinávii zásluhou priekopníka v oblasti výskumu Nóra Dana Olweusa bolo definované šikanovanie ako opakovaná agresivita jednotlivca alebo malej skupiny agresorov. Už vtedy upozorňoval, že šikanovanie je asi najrozšírenejší problém, ktorý ohrozuje duševný a mravný vývoj školopovinných detí. O ďalšie rozšírenie tohto pojmu sa tiež zaslúžil aj švédsky sociológ práce a priekopník mobingu prof. Heinz Leimann, keď si všimol určitý druh správania v pracovnom prostredí. Na základe toho vytvoril definíciu o mobingu, môžeme hovoriť, keď na postihnutého útočí aspoň raz za týždeň, aspoň pol roka jedna alebo viac osôb.
Aj moje skúsenosti mi potvrdili, že keď sa isté skupiny ľudí v malom odbore či útvare dajú dokopy proti niekomu tretiemu a snažia sa mu ponižovaním, osočovaním, izoláciu znepríjemniť život, ba dokonca ho vyštvať z kolektívu, máme tu problém mobing.
Pojem mobing pochádza z anglického slova "to mob", čo v preklade znamená "niečo obliehať, obklopiť alebo uraziť, utlačovať, urážať". Podstatou jeho je teda vôľa ublížiť, zničiť, sabotovať prácu obete či znepríjemňovať pracovné podmienky do tej miery, aby obeť nedokázala odviesť dobrú prácu. Všetko sa to deje psychickým terorom. Ide o ťažkú poruchu komunikácie alebo vzťahov v kolektíve spolupracovníkov, o formu nežiaducej agresivity v medziľudských vzťahoch. Mobing spôsobuje obetiam obrovské psychické utrpenie, čím môže poškodiť psychické zdravie a často zanecháva aj trvalé následky.
Prečo sa však v týchto prípadoch obeť, teda osoba, ktorá je na pracovisku, nebráni? Jednoducho preto, lebo si myslí, že na pracovisku je jediná osoba, ktorú šikanujú, že ak to niekomu povie, všetci si budú myslieť, že je hlúpa a práci vôbec nerozumie, nedokáže ju zvládnuť.
Hlavným problémom mobingu je, že každý jeho prejav izolovane pôsobí ako celkom normálna dennodenná nezhoda. Len vy viete, že tieto nezhody sa dejú denne a že situácia trvá už dlho. Ak si začnete sťažovať, budú sa vám po chvíli ľudia vyhýbať, pretože nikomu sa nechce počúvať dookola tie isté náreky. Ako obeť mobingu ste vo veľmi zlej situácii.
Podľa odborníkov súvisí nárast mobingu so stále tvrdším bojom o existenciu a kariéru. Ste príliš dobrý a šéf sa bojí, že ho prerastiete, alebo ste nežiaducou konkurenciou voči menej pracovitým kolegom. Stávate sa terčom na odstrel.
Znie to síce paradoxne, ale obeťami psychického teroru na pracovisku nebývajú neschopní a leniví jedinci, práve naopak. Obvykle sú to usilovní a svedomití ľudia. Majú však smolu, pretože sa nezaradili do sivého priemeru a nesplynuli s davom. Impulzom sa môžu stať tak nadpriemerné výsledky, ako aj prílišná skromnosť či utiahnutosť.
Možno si kladiete otázku, čo s tým možno v našej spoločnosti robiť. Ak sa stanete obeť mobingu, ako sa môžete brániť? Žiaľ, v našej spoločnosti máme stále veľmi nízke právne povedomie občanov a nie je tomu tak ani v pracovnoprávnych vzťahoch. Také protiprávne, ba často aj protiľudské konanie možno v súčasnosti pozorovať vo všetkých sférach pracovného prostredia. Štátnu správu nevynímajúc. Slovenská legislatíva však tento pojem nepozná. Zákonom nie sú konkrétne odkazy na riešenie problému psychického terorizovania či šikanovania na pracovisku.
Je možné zvládnuť takéto situácie bez ujmy na zdraví? Určite nie. Šikanovanie sa na obetiach podpíše vážnym ochorením a dlhou práceneschopnosťou. Podľa výskumov veľa obetí dlhotrvajúceho mobingu trpelo tzv. posttraumatickou stresovou poruchou. Obete sa dokonca často pokúšajú o samovraždu. Napríklad vo Francúzsku je mobing už od roku 2002 považovaný za trestný čin, vznikli tu poradne pre mobing. Podľa názoru odborníkov na základe skúseností zo Švédska, Nórska a Fínska dôsledkom mobingu je psychosociálny pracovný úraz, ktorý treba hodnotiť rovnako vážne ako iné poškodenia zdravia na pracovisku.
Konštatujem, že žiadna inštitúcia na Slovensku zatiaľ nemá kompetenciu problém riešiť, hoci v posledných desiatich rokoch vzniklo množstvo inštitúcií na ochranu ľudských práv, ale ani Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ani verejný ochranca práv, či Inšpektorát práce nepomáhajú obetiam mobingu.
Ak sa obeť rozhodne ísť k lekárovi, tým si predĺži pracovný pomer a lekár odborník ju posiela k psychiatrovi, kde uvedie diagnózu depresiu, na ktorú predpíše lieky. Ale tu ide o niečo iné, o inú diagnózu. Psychický teror na pracovisku spôsobuje obeti problém v oblasti psychického a fyzického zdravia. To vedia aj lekári, preto dôsledky psychického teroru rozdelili do dvoch hlavných skupín: psychické následky a psychosomatické následky.
Nebudem sa teraz venovať jednotlivým chorobám, ale prejdem ďalej.
Na základe odporúčania európskeho ombudsmana považujem za dôležité, aby sa aj na Slovensku začala verejná diskusia, aby ľudia vedeli viac, že máme tu psychický teror a stále tu bude a stále sa bude šíriť. V prípade jeho výskytu treba konať. Plne si uvedomujem, že v situácii, keď je núdza o pracovné miesta a keď ako manažment rád zdôrazňuje, ak sa nám nepáči, môžeme odísť, veď na naše pracovné miesto čakajú vonku mnohí záujemci, nie je ľahké brániť sa proti rôznym formám šikanovania, zneužívania a obhajovať si svoje záujmy a svoju ľudskú dôstojnosť pred tými, ktorí majú kompetencie, aby posudzovali, hodnotili a navrhovali opatrenia.
Vo vzťahu nadriadeného a podriadeného stále platí, že kto má moc, má pravdu. Človek, ktorý bol dokonalý a bezchybný, nedalo by sa povedať, nemôžeme nájsť takého. Výnimka by asi potvrdzovala nejaké pravidlo. Ako viem, k manipulatívnym metódam patria rôzne intrigy, podrazy. Nikto sa nechce stať tým ďalším na rade. Ľudia prežívajú konflikty spojené s prácou a s pracovným prostredím veľmi ťažko, pretože v práci trávia podstatnú časť svojho života v produktívnom veku. A okrem toho sú od nej existenčne závislí. Nemať prácu je istá spoločenská samovražda.
Vďaka málo prispôsobivým jedincom, ktorým sa nepáči nadmerná konformita, možno úplne neupadnú do zabudnutia pojmy, ako je ľudská dôstojnosť, sebaúcta či solidarita. Aj keď je mobing veľmi deštruktívny, čoraz častejšie sa tu nachádza. Neznamená to, že mobing sa na pracovisku nenachádzal aj v minulosti, avšak až teraz začal byť rozoznávaný ako jeden zo syndrómov na pracovisku.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že existujú tri hlavné dôvody, prečo mobing existuje. Prvým je, že mobing je na pracovisku ignorovaný, tolerovaný alebo zle chápaný. Druhým je, že toto správanie ešte nebolo identifikované ako správanie na pracovisku odlišné od obťažovania. Posledným dôvodom je, že obete sú vyčerpané a nevládzu sa sami brániť. Mnohokrát sa správame k svojim zamestnancom či kolegom hrubo, nedôstojne, nedôverčivo. Pod vplyvom stresu ich preťažujeme úlohami a vo viacerých prípadoch sami si neuvedomujeme, že to, ako sa správame, môžu oni pociťovať ako nátlak či ponižovanie.
Cieľom problematiky mobingu nie je iba problém vyriešiť, ale aj zabrániť tomu, aby sa opakoval. Toto vyriešenie má v rukách jedine šikanovaný. A na to je potrebná jeho odvaha postaviť sa sám za seba, jeho sebaúcta a citlivosť k sebe.
Nie je však natoľko dôležité, kde leží pôvod šikany na pracovisku, dôležitejšie je, že tu existuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, prepáčte, že vás vyruším, ale dostala som tu pár už upozornení, že akým spôsobom súvisí téma mobingu s nezamestnanosťou?

Ritomská, Mária, poslankyňa NR SR
No, teraz prejdem k druhej časti.
Tak ako každý vo svojich prejavoch hovoril o Nemecku, tak aj ja som sa spojila teda s Nemeckom a dostala som pozvánku na stretnutie "Schutz vor mobbing". Na tomto stretnutí sme hovorili o problémoch na pracoviskách. O tom, že aká je situácia v Európskej únii. Tento problém sa týka nielen Slovenska, ale celej Európskej únie. Preto sme vytvorili medzinárodnú sieť medzi krajinami, ako je Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, ešte raz sa vás pýtam. Rozprávame o nezamestnanosti na Slovensku.

Ritomská, Mária, poslankyňa NR SR
Áno, áno. Rozumiem, rozumiem. No a teda keď vidím, že aj tu občania viacej rozumejú mobingu vonku, keď mi hovoria, že, áno, že, výborne, že konečne aj parlament bude počuť, čo je to mobig, tak ešte, keď môžem povedať, tak prejdem k tým riešeniam teda.
Problematika mobingu aj veľmi súvisí. Minulý týždeň tu boli poslanci petičného výboru Nemeckého spolkového snemu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ešte raz, pani poslankyňa, tretíkrát vás upozorňujem. Ja chcem naozaj vidieť, aby, teda chcem vás poprosiť, aby ste sa neodkláňali príliš od témy. Boli tu ponosy poslancov, preto som vás na to upozornila, a teda ak idete rozprávať o tom, ako zlepšiť situáciu v nezamestnanosti alebo v zamestnanosti na Slovensku, nech sa páči.

Ritomská, Mária, poslankyňa NR SR
No, teda keď nemáte záujem, čo som hovorila v zahraničnom výbore Nemeckému spolkovému snemu, poslancom, ktorí si odišli do Nemecka a môžu sa stretnúť s pani Merkelovou a pani Merkelovej môžu povedať, aká je situácia na Slovensku. Lebo prvé, čo zaujímalo poslancov nemeckých, bolo, ako slúži inštitúcia verejný ochranca práv pre ľudské práva a vlastne akým smerom teda vieme ochraňovať ľudské práva. Tak môžem povedať, že bola to taká vcelku dobrá diskusia.
Ale prejdem k tej tretej časti, teda k riešeniu. Nebudem sa venovať problematike, ktorú som mala, lebo vidím, že aj tým, že som sem prišla do toho parlamentu, tak to nie je vlastne vďaka vám, ktorí ste tu už dve-tri volebné obdobia, ale ja som prišla z praxe a z tej priamo konkrétnej situácie, ako to vyzerá. Ako vy prinášate tie zákony, ako tie zákony niekto v praxi aplikuje a povie si, že nebudem ja pracovať na tomto zákone, veď o pol roka budem mať zase ďalší zákon. Ja sama som z takého štátneho úradu, kde to takto fungovalo. Takže rad radom vám môžem povedať svoje praktické skúsenosti. Ale prejdem teda k tomu riešeniu situácie nezamestnanosti. (Ruch v sále.)
Ako som už vychádzala z toho problému, najťažší problém v situácii s nezamestnanosťou riešia teda úrady práce. Ja som si bola minulý týždeň na úrade práce, aj na inšpektorátoch práce a samotní pracovníci úradov práce mi dali za pravdu, že príčinou nezamestnanosti je teda mobing. Že neskúmajú príčiny nezamestnanosti a bolo by to veľmi potrebné.
Čiže to je mojím ako návrhom, ktorým dávam takú možnosť registrovať túto skutočnú príčinu, a to by sme videli, koľko nezamestnaných je z titulu mobbig.
Takisto som sa snažila riešiť situáciu a posúvam teda možnosť urobiť antimobbingový zákon. Pretože tak ako to majú ostatné krajiny, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Taliansko, tak aj naši občania by boli radi, ak by mali tento antimobbingový zákon. Lebo na rozdiel od antidiskriminačného, ktorý aj sami ste tu spomínali, to nie je antidiskrimačný zákon, nie je pre občanov z titulu vymáhania ľudských práv. Neslúži teda svojmu účelu.
No a tretím bodom je. By som požiadala aj oslovila som pani ministerku zdravotníctva, aby mohli lekári zhodnotiť chorobu mobingového syndrómu, ktorý bude priradený k prevládajúcim zdravotným ťažkostiam poškodených občanov. Podstatou mobingového syndrómu bude dokázaný mobing. Mala by to zisťovať komisia na úrade práce. Takisto aj súdy nemajú skúsenosti s mobingom. Mám to tiež preskúmané, nakoľko sudcovia tento problém vôbec nevedia riešiť. Ale to už máme ten vývoj tých dvadsiatich rokov, ktorý teda vy ako poslanci ste tu dve-tri volebné obdobia. Ja som tu rok a za ten rok som stihla si urobiť situáciu, nielen ako to vyzerá v parlamente, ale čo treba urobiť aj v tejto spoločnosti.
Pretože posledná taká vec je, cieľom, teda mojím cieľom je, keď som prišla do parlamentu, antimobingová legislatíva na zlepšenie právneho prostredia spoločnosti, odstránenie mobingu zo slovenských pracovísk. Pretože budúcnosť je, boj o kreslá bude stále väčší a väčší a v celej Európskej únii bude týmto trendom, bude vlastne najťažším problémom udržať si to svoje kreslo.
A keď som bola v Nemecku, ešte môžem povedať, ak ma pani podpredsedníčka nechá, takú dobrú skúsenosť mám. Nemci mi povedali, že existuje skupina, ktorá priam školí ľudí a vykonávajú také školenia, ako ľudí vytláčať z pracoviska. My na to nepotrebujeme, máme tu rovnaké štruktúry. Ale Nemci, vyspelý národ, si túto problematiku ošetrili a podporuje vláda mnoho ochranných skupín, ktorí riešia problém mobingu, riešia to problémom aj vymáhania súdnych sporov, aj náhradou škody.
Čiže budúcnosť Európskej únie v tomto smere je veľmi ako nastavená na tento smer. A samotní Nemci mi povedali, že máte to na Slovensku asi veľmi ťažké, keď vás poslali do parlamentu, aby ste vy riešila tento problém. Musíme sa sústrediť na to spoločne v zjednotenej Európe, aby sme vlastne mohli tento problém nastaviť a aby sme sa mali o čo oprieť. Pretože v prvom rade je dôležitá legislatíva, aby mohli aj občania poukázať na to, že štát pre nich niečo robí.
Čiže ešte taká posledná veta, že človek nemusí byť matematik, aby pochopil, že bezprávie a legislatívne defekty sú pre celú spoločnosť príliš drahé. To, koľko to spôsobuje problémov finančných z toho ekonomického hľadiska, to tu teraz nie je mojou úlohou. Mojou úlohou bolo len poukázať na to, čo spôsobuje nezamestnanosť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.4.2013 o 18:42 hod.

JUDr.

Mária Ritomská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 19:01

Viliam Novotný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ja sa teda vrátim k problematike nezamestnanosti, pre ktorú dnes rokuje Národná rada Slovenskej republiky.
Po Veľkej noci sme boli svedkami radu tlačoviek opozície, ktoré hodnotili prvý rok vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica, a keby som mal v kontexte témy, o ktorej dnes rokujeme, o nezamestnanosti na Slovensku, zhodnotiť prvý rok vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica, povedal by som veľmi jednoducho, že istoty sa nekonajú. Naopak, rok vlády poškodil pracujúcich, ale aj nezamestnaných. Za prvý rok socialistická vláda zvýšila dane, zvýšila odvody a presadila novelu Zákonníka práce, ktorá sťažila podmienky zamestnávateľom pri vytváraní a udržiavaní pracovných miest, a zdecimovala zamestnávanie ľudí na dohody zavedením takých vysokých odvodov, že zamestnávatelia prišli na to, že dohodárov vlastne nepotrebujú. Tieto škodlivé opatrenia majú priamy dosah na zhoršujúci sa stav zamestnanosti.
Viete, ministerskí úradníci na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj politici strany SMER tu môžu rôzne vykladať jednotlivé čísla zo štatistiky o evidovanej miere nezamestnanosti, o ľuďoch, ktorí sú pripravení ihneď nastúpiť, o počte zamestnaných, o tom, či sa menia, alebo nemenia tieto čísla. Môžu sa s touto štatistikou a jej výkladom, samozrejme, pohrávať, ale niektoré fakty sa jednoducho obkecať nedajú.
Faktom je, že medzi aprílom 2012, teda prvým mesiacom, kedy už naplno vládla vláda Roberta Fica, do februára 2013, teda do mesiaca, dokedy máme posledné kompletné údaje, za desať mesiacov vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica pribudlo 40-tisíc nezamestnaných. Evidovaná miera nezamestnanosti vo februári 2013 bola 437-tisíc nezamestnaných, z toho 397-tisíc by do práce mohlo nastúpiť zajtra.
Keď môj kolega pán poslanec Kaník začiatkom roka predpovedal, že evidovaná miera nezamestnanosti v tomto kalendárnom roku prekročí hranicu 16 %, tak to posúval niekde na koniec tohto kalendárneho roka. No, žiaľ, mýlil sa. Naozaj to myslím úprimne, žiaľ, mýlil sa, lebo toto číslo bolo prekonané už v mesiaci apríl a evidovaná miera nezamestnanosti prekročila 16 %.
Ako východniar by som rád povedal, že najhoršie to vyzerá tradične v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Viem, môžte mi namietať, že vždy bola na východe Slovenska najvyššia miera nezamestnanosti. Je to naozaj tak. Už v roku 2012 bol v Prešovskom a Košickom kraji každý piaty ekonomicky aktívny človek bez práce. Rast nezamestnanosti za Ficovej vlády však najhoršie zasiahol Prešovský kraj. Nie nadarmo dneska marketingovo je pán premiér práve v Prešovskom kraji. On vie, prečo je práve v Prešovskom kraji, a nie v Púchove. Pretože tam nárast nezamestnanosti za ostatných 10 mesiacov dosiahol až 1,5 percenta. Je to najväčší nárast nezamestnanosti v rámci všetkých krajov. V Prešovskom kraji tak pribudlo trikrát toľko nezamestnaných ako v Bratislavskom kraji. Možno aj to je vysvetlením toho, prečo pre ľudí, ktorí vnímajú problematiku nezamestnanosti skôr bratislavským pohľadom a bratislavskými okuliarmi, to nevyzerá až tak veľmi zle.
Najhoršie sú na tom okresy Medzilaborce, Levoča a Svidník. Prosím, pozrite si evidovanú mieru nezamestnanosti aj po jednotlivých okresoch. A o nič lepšie na tom nie sú ani v okresoch Bardejov, Kežmarok a Vranov nad Topľou, kde medziročne pribudlo po 700 nových nezamestnaných. V Prešove skoro 1 000 nových nezamestnaných.
Takže ak by som naozaj mal zhodnotiť prvý rok Ficovej vlády pre bežných ľudí, tak chcem povedať, že bežní ľudia pocítili zdražovanie potravín, pocítili zdražovanie liekov, pocítili zvýšenie daní a odvodov. Stredná vrstva a mladší ľudia, ktorí si šetrili na svoj dôchodok, pocítili a pocítia, že im socialistická vláda zobrala viac než polovicu ich úspor na ich budúce dôchodky. Ale ľudia pocítili hlavne v tých troch krajoch, o ktorých som hovoril, v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom, ale aj v ostatných krajoch Slovenska, že pribudlo 40-tisíc nových nezamestnaných.
Chcem veľmi korektne, dámy a páni, povedať, že SDKÚ - DS neviní Ficovu vládu z hospodárskej krízy. My neviníme SMER z hospodárskej krízy. Hospodárska kríza v Európe je a dopadla aj na Slovensko. To, z čoho vás viníme, je, že dopad tejto krízy na občanov ešte zhoršujete. Viníme vás z toho, že opatrenia, ktoré robíte, nepomáhajú zmierniť dopad krízy na ľudí, práve naopak, tento dopad krízy na ľudí zhoršujú. SMER pred voľbami sľuboval istoty, tak, dámy a páni, skúste povedať tým 40-tisíc novým nezamestnaným, aké im dáte istoty. Za prvý rok vlády Roberta Fica prišlo 40-tisíc ľudí o prácu. To je 40-tisíc otcov a mám. To je 40-tisíc rodín, kde jeden z rodičov prestal nosiť domov výplatu. Akú istotu ponúkate týmto rodinám? Akú istotu ste dali týmto rodinám?
Dámy a páni, istoty, ktoré strana SMER - sociálna demokracia pred voľbami sľubovala, sa nekonajú. Naopak, rok vlády poškodil pracujúcich, ale aj nezamestnaných.
A teraz by som možno chvíľu hovoril o tom, ako poškodil nezamestnaných, resp. ako ich poškodí. To, ako ich poškodil, firmy, ako poškodil pracujúcich, ako poškodil zamestnávateľov, živnostníkov, o tom už hovorili mnohí moji predrečníci.
Najzásadnejšie dopady na nezamestnaných bude mať zmena pravidiel podpory nezamestnaných, ktorú poslanci za SMER pretlačili na marcovej schôdzi Národnej rady. Hovorím o novele zákona o službách zamestnanosti. Na základe tejto novely zákona sa nezamestnaní rozdelili do dvoch skupín. Na nezamestnaných, ktorým úrady práce veľkodušne priznajú príspevky, a na nezamestnaných, ku ktorým sa vláda otočí chrbtom. Táto vládna novela totiž znižuje väčšinu príspevkov pre nezamestnaných, komplikuje preplácanie zamestnávateľov a ku každému, kto má záujem vytvoriť pracovné miesto, pristupuje ako k potencionálnemu páchateľovi.
Od 1. mája zdravotne postihnutí stratia nárok na poskytovanie príspevkov na zriadenie chránenej dielne, na udržanie občana so zdravotným postihnutým v zamestnaní a na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. O tom, ktorý nezamestnaný, ktorý zdravotne postihnutý bude mať nárok na aktiváciu prostredníctvom príspevkov, alebo nebude mať, rozhodnú úradníci na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Teraz možno na chvíľu odbočím, ale hneď sa vrátim k nezamestnanosti. Keď už som v sociálnej oblasti, nedá mi pripomenúť, že o nič lepšie na tom nie sú ani ďalšia skupina ľudí, o nič lepšie na tom nie je ani ďalšia skupina ľudí, ktorí si zaslúžia ochranu a istoty. Sú to klienti zariadení sociálnych služieb. Iste sa pamätáte, ako sme s kolegom poslancom Frešom predkladali novelu zákona o sociálnych službách, keď hrozil prudký nárast poplatkov zariadení sociálnych služieb pre klientov. Navrhli sme posunúť zvyšovanie týchto poplatkov o 18 mesiacov, aby sa vytvoril dostatočný priestor diskutovať a vytvoriť systémové riešenie. Čo sa ale stalo? SMER zrušil nastavenie poplatkov v zariadeniach sociálnych služieb s tým, že príde systémová novela. Prešlo trištvrte roka, dámy a páni, žiadnu systémovú novelu zatiaľ nevidno, a čo je najhoršie, keby aj hneď prišla, kým sa prerokuje a schváli, bude problém s nastavením rozpočtu v budúcom roku pre tieto sociálne zariadenia. Pritom sociálne služby by najmä v regiónoch mohli byť jedným zo zdrojov podpory miestnej zamestnanosti.
Pán premiér Fico nás v každej relácii presviedča, ako vláda každý deň rieši podporu zamestnanosti. Videli sme ho s prilbou v U. S. Steele, videli sme ho pri podpisovaní zmluvy s Continentalom a dnes som ho ešte nevidel, čo urobil v tom Vranove, ale predpokladám, že takisto zachraňuje alebo prináša nové pracovné príležitosti.
V médiách pred Veľkou nocou aj pán minister Richter veľmi hlasne hovoril o tom, že prinesie materiál o prorastových opatreniach, ktoré prenesú 10-tisíce pracovných miest. Po Veľkej noci už tak skromnejšie oznámil, že jeho rezort veľkodušne ponúkne prácu nezamestnaným pri odstraňovaní následkov povodní, celkovo 650 ľudí, na 2 mesiace. Ešte raz, 40-tisíc nových nezamestnaných, jedno z prvých riešení ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, 650 ľudí na 2 mesiace. Vidíte ten kontrast, myslím, že netreba o tom nejak zbytočne dlho krasorečniť.
Pritom chcem povedať, že vláda Ivety Radičovej vytvorila protipovodňovým programom, ktorý tu už tiež bol dnes spomínaný, 7 700 pracovných miest v 488 obciach, pričom v každej obci dostalo najmenej 10 ľudí prácu na polroka. Predchádzajúca vláda riešila ochranu pred povodňami, pred tým, ako prišla veľká voda, a nie po tom, ako prišla veľká voda. A ostatné týždne ukázali, že program dal nielen ľuďom prácu, ale opatrenia reálne ochránili obce pred veľkou vodou. Ak by teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chcelo pokračovať v tomto protipovodňovom programe, dá sa to hneď od zajtra alebo, keď chcete, od mája. A ľudia by naozaj na obciach, predovšetkým nízkokvalifikovaní ľudia, ktorých zamestnávať je veľký problém, by mohli dostať reálnu prácu. Ale nie 600 ľudí, ale 7-tisíc, čo je dosť odlišné číslo.
Dámy a páni, ja poznám tú hru a viem, ako bude zo strany SMER-u - sociálna demokracia hodnotená aj dnešná schôdza, že teda opozícia rozprávala a rozprávala a neponúkla žiadne riešenia, lebo skutočné riešenia ponúka iba socialistická vláda Roberta Fica. Chcem povedať, že ponúkla SDKÚ - DS zrozumiteľné riešenia.
A znovu ich zopakujem. Ponúkame, aby vláda pristúpila k okamžitému zníženiu daní z príjmu pre zamestnávateľov na 19 %. Navrhujeme znížiť odvody pre nízkopríjmové skupiny. Navrhujeme zmeniť regulačnú politiku štátu v oblasti cien za elektrickú energiu, predovšetkým znížením cien pre firmy, čo sa ukazuje ako veľký problém. Navrhujeme zmeniť sociálny systém tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. A navrhujeme zmeniť Zákonník práce tak, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest. Päť konkrétnych návrhov riešení.
Dámy a páni, milí kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia, prešiel prvý rok vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica, ktorú tu v parlamente podporujete, a myslím si, že to je taká chvíľa, keď môže človek prvýkrát na chvíľočku zastať, obzrieť sa a popremýšľať o tom, či opatrenia, ktoré navrhujete, sú funkčné a pomáhajú cieľu, ktorý ste ľuďom sľúbili. Sľúbili ste ľuďom istoty. Chcem vám ale, dámy a páni, povedať, že vaše opatrenia nefungujú. Zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov, znepružnenie Zákonníka práce má za následok 40-tisíc nových nezamestnaných. 40-tisíc otcov a mám, ktorí nenosia domov výplatu a stratili prácu počas vašej vlády. 40-tisíc rodín, ktorých sociálna situácia sa zhoršila, lebo jeden zo živiteľov, jeden zo zarábajúcich, otec alebo mama, nenosí domov riadnu výplatu.
Takže ak ste ľuďom sľubovali istoty, po roku treba konštatovať a naozaj si to musíte vydiskutovať s vaším vlastným svedomím, že istoty sa nekonajú a vaše opatrenia nefungujú.
A preto naozaj mi dovoľte, aby som vám poradil, poprosil vás, požiadal vás, že ak to nefunguje, aj keď ste to mysleli možno úprimne, je lepšie ísť z kratšej cesty dole. Ponúkame päť konkrétnych riešení:
- okamžité zníženie daní z príjmov pre zamestnávateľov na 19 %,
- zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny,
- zmenu regulačnej politiky štátu v oblasti cien za elektrickú energiu,
- zmenu sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok a
- zmenu Zákonníka práce tak, aby nepredražovala vytváranie pracovných miest.
To sú konkrétne návrhy, opatrenia, sme o tom presvedčení, že by viedli k vytváraniu nových pracovných príležitostí a k zastaveniu tohto negatívneho trendu, ktorého sme svedkami po prvom roku vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica.
Dámy a páni, kolegovia zo SMER-u, obávam sa toho, že ak nezídete z kratšej cesty dole a budete naďalej pokračovať v tejto ekonomiku ničiacej politike, znovu zopakujem to, čo som povedal na marcovej schôdzi, bude načase, aby ministerskí úradníci začali pripravovať zmenu kompetenčného zákona, lebo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude treba premenovať na ministerstvo nezamestnanosti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.4.2013 o 19:01 hod.

MUDr.

Viliam Novotný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:18

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Novotný, chcel som počkať na posledného vystupujúceho v písomnej časti prihlásených, ale myslím si, že keďže ste čelný predstaviteľ SDKÚ, tak môžem toto presvedčenie, ktoré poviem, môžem povedať už teraz.
Chcem vám pogratulovať, že o piatich všeobecných opatreniach, ktoré vôbec nie sú nové a ktoré možno okrem cien energií sa doteraz niekoľkokrát preberali, rozprávame osem hodín. O piatich opatreniach, ktoré sú vo všeobecnej polohe. Toto je tak neuveriteľná efektivita práce, ktorá asi nemá obdobu a treba ako jednu úprimnú veľkú gratuláciu k tomuto.
Chcem ešte povedať, že celá táto schôdza je z vašej strany jedno obyčajné politikárčenie. To politikárčenie spočíva v tom, že keďže vláda ohlásila, že predstaví súbor opatrení na rast pracovných miest a rozvoj hospodárstva v máji, tak ste potrebovali nejakým spôsobom chytiť tému a predbehnúť vládu. Chápal by som to, keby ste prišli so súborom desiatich, pätnástich, dvadsiatich rozpracovaných opatrení, ktoré by o niečom hovorili a ktoré by sa dali reálne v praxi uplatňovať. Ale toto, dámy a páni, ako považujem za veľmi slabé aj za, aj pre takto silno formovanú opozíciu, aká je dnes.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 19:18 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:19

Ján Podmanický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ak chce niekto radiť, tak to musí vedieť. A ak máme prijímať od niekoho rady, tak hádam od takého, čo aj niečo dokázal pozitívne.
Vy nám vytýkate 40-tisíc nových nezamestnaných. Ja vám poviem čísla, keď ste poslednýkrát vládli na Slovensku. V júli 2010 bol počet uchádzačov o zamestnanie 370-tisíc, vtedy ste preberali vládu na čele s Ivetou Radičovou. V marci 2012 ste štát odovzdávali so 408 tisícmi uchádzačov o zamestnanie evidovaných. To je nárast o 38-tisíc, pán poslanec. Kde ste boli vtedy? Vtedy ste vy neexistovali, neboli ste v tomto parlamente?
Takisto za toto obdobie narástol počet nezamestnaných o skoro 40-tisíc a vtedy to bolo v poriadku, vtedy ste si to ani nevšimli. Ani ste o tom nerozprávali.
Teraz používate ďalšie nejaké číslo, 16-percentná nezamestnanosť. Pán poslanec, odkiaľ také číslo máte? To ste si ho nejakou, nejakým koeficientom prepočítali? Tak si potom zaveďte Kaníkov koeficient, dajte 2x a všetko násobte dvoma. Takže nebude 14,71-percentná nezamestnanosť, ale bude 29,4-percentná nezamestnanosť. To vám bude podľa mňa tak lepšie znieť.
Tak už keď chcete nepresné čísla používať a násobiť ich nejakými koeficientmi, tak to dajte riadne, aby to bolo jasné.
Ak používate nejaký údaj, ktorý sa nepoužíval v štatistikách v minulosti, ani za vašej vlády, ale účelovo ho teraz vyberiete, no tak to je, pán poslanec, chrapúnstvo, takýmto spôsobom narábať s číslami. Používajte tie isté čísla, ktorými sa merala nezamestnanosť za vlády Ivety Radičovej aj za vlády Mikuláša Dzurindu, aj za vlády Roberta Fica, vtedy je to porovnateľné. Nieže za jednej vlády použijeme tie čísla, ktoré nám vyhovujú, za druhej vlády tie čísla, ktoré nám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 19:19 hod.

JUDr. PhDr.

Ján Podmanický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:23

Viliam Novotný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým, ktorý na mňa reagovali.
Pánovi poslancovi Petrákovi chcem len povedať toľko, že no veď, samozrejme, príde súbor opatrení a určite o ňom budeme diskutovať. Len úlohou opozície je diskutovať tam, kde môže, a predkladať riešenia tam, kde môže, na zlepšenie situácie na Slovensku. Priestor, ktorý opozícia dnes má, je Národná rada Slovenskej republiky, je to naše právo. My berieme za to mzdu od občanov, aby sme navrhovali riešenia. Budeme ich navrhovať aj konkrétnymi legislatívnymi návrhmi zákonov. Tak keď hovorím o tom, že sociálnu oblasť potrebujeme upraviť tak, aby pracovať sa oplatilo viacej, ako poberať sociálne dávky, no tak, pán kolega Petrák, myslím, že ste zaregistrovali, že s pánom kolegom Kaníkom sme predložili rad návrhov zákonov v priebehu prvého roku vládnutia vlády Roberta Fica tu v Národnej rade. Ani jeden z týchto návrhov ste, samozrejme, nepodporili. Aj to je vaše legitímne právo.
Tým len chcem povedať, že budeme predkladať konkrétne návrhy do Národnej rady, rozpracované návrhy. My sme dnes ale považovali za potrebné ponúknuť len riešenie a nie len kritizovať.
Čo sa týka pána poslanca Podmanického, chcem povedať len toľko, že, viete, môžme tie čísla krútiť zľava, môžme sprava, vy máte svoj výklad, vy nájdete svoje porovnanie. Počul som aj pána poslanca Matoviča, aj ten vybral nejaké iné číslo. Čiže o tom môžme stále diskutovať, toto je stále namieste.
Chcem povedať len toľko, že od apríla 2012 do februára 2013 pribudlo v evidencii 40-tisíc nezamestnaných. Sľúbili ste tým ľuďom istoty a vaše opatrenia im tie istoty berú. To sú fakty.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 19:23 hod.

MUDr.

Viliam Novotný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 19:25

Jozef Mikuš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pred niekoľkými dňami predseda vlády Robert Fico oznámil, že na podporu vytvorenia nových pracovných miest by chcel použiť z eurofondov ďalších 40 mil. eur. Tieto nové zdroje by mali pritiecť z ministerstva školstva a mali by sa použiť na aktivačné práce, vzdelávanie nezamestnaných a program zamestnávania mladých. Na prvý pohľad ide o veľmi zmysluplnú myšlienku. Vláda hľadá zdroje všade, kde môže, aby pomohla znížiť nezamestnanosť. S vyhrnutými rukávmi búši na brány Bruselu, aby Európska komisia schválila snahy slovenskej vlády o vnútorné prerozdelenie eurofondov, lebo ich liknavé čerpanie neochvejne speje k nenaplneniu cieľov a prepadnutiu veľkej časti vyčlenených podporných peňazí. Pod projekty smerujúce k vytváraniu nových pracovných miest sa vmestí veľa a dá sa očakávať aj aká-taká ústretovosť Bruselu, pretože nezamestnanosť je teraz jeden z najväčších strašiakov Európskej únie. Otázka znie: Ako to prospeje nezamestnaným Slovákom?
Podobné vyhlásenia Roberta Fica, ako je sekundovanie a ako aj sekundovanie zo strany ministra práce, sociálny vecí a rodiny, vzbudzujú dojem, akoby vláda vynakladala maximálne úsilie na riešenie problémov nezamestnanosti. Toto ju sprevádza prakticky od prvých dní jej fungovania. Do sveta vysiela signály typu: "Pozrite sa, čo všetko robíme, aby sme zvýšili zamestnanosť, neváhame zriaďovať komisie, vytvárať koncepcie, alokovať zdroje, len aby sme s týmto problémom pohli." Napriek tomu sa nedarí. Nezamestnanosť je stále vysoká a stále rastie. Vláda sa vyhovára na vonkajšie podmienky, v Európe straší recesia, v neistote sa ocitá dokonca aj Nemecko, náš kľúčový zahraničnoobchodný partner.
Do tejto kategórie aktivít patria kroky vlády zamerané na podporu vybraných firiem. Spomeňme si, ako vlani vláda podporila investičnými stimulmi desiatku vybraných akciových ziskových spoločnosti, pričom prvý raz v histórii sme zaznamenali situácie, že peniaze vláda nevyčlenila len na podporu nových, ale iba na zachovanie existujúcich pracovných miest. Kým v prípade celulózok v Ružomberku skôr zohral úlohu klientelistický prístup voči vlastným politickým spriaznencom, pri U. S. Steele, poskytneme zahraničnému investorovi hneď niekoľko neslýchaných výhod za prísľub 5-ročného nezutekania z východoslovenskej metropoly.
Rovnako možno hodnotiť aj cestu predsedu vlády do Nemecka s otvorenou náručou na poskytnutie výhod, len aby zahraničný investor dotiahol na stredné Považie niekoľko stoviek pracovných miest.
Aby bolo jasné, nie som proti tomu, dokonca som všetkými desiatimi za, aby U. S. Steel zostal v Košiciach a aby Contitental rozšíril výrobu v Púchove, len sa mi nepáči, s akou ľahkosťou vláda rozhadzuje peniaze, ktoré jej vôbec nepatria, a s akou necitlivosťou narúša konkurenčné prostredie. Som zvedavý, až pokiaľ pôjde vláda v ústrety jednotlivým firmám a ako hlboko bude ochotná siahnuť do štátnej kasy a až kde sa zastaví plytvanie verejnými financiami. Kedy nastane chvíľa, akú zažila v 70. rokoch Veľká Británia za vlády labouristov, keď Margaret Thatcherová vyhlásila, citujem: "Majú bežnú socialistickú chorobu, dochádzajú im peniaze iných." Dokedy budeme na Slovensku tolerovať, že vláda bezbreho míňa peniaze nás všetkých, ba dokonca nielen nás. V prípade eurofondov sú to peniaze daňových poplatníkov z celej Európskej únie.
Akokoľvek vznešene vyznievajú ciele, ktoré vláda sleduje, ešte dôležitejšie je, ako vyzerajú prostriedky, ktoré používa. Namiesto toho, aby vláda prijímala skutočné opatrenia na podporu tvorenia pracovných miest, robí s úsmevom presný opak na voličov. Zásahmi do pracovného práva, daní, odvodov a rozličných poplatkov, o tom tu už bolo pohovorené strašne veľa, zhoršuje podnikateľské prostredie a vytvára predpoklady, aby pracovných miest práve ubúdalo a nie pribúdalo. Nechce si priznať axiómu, že primárnym zdrojom zamestnanosti je súkromný sektor, a zavádza voličov, sľubuje im, že vládne programy môžu nahradiť aktivitu súkromných firiem, a pritom im klame alebo aspoň zahmlieva skutočnosť, že na jej programy sa v skutočnosti vyzberajú všetci platitelia daní.
Pán minister dnes vo svojom prejave povedal jasne, že hlavný projekt zvyšovania zamestnanosti v tej koncepcii sú vládne programy.
Pri spomenutých investičných stimuloch stále opakujem, že majú zmysel iba vtedy, ak cielene zvyšujú zamestnanosť v odkázaných lokalitách a podporujú zaostalé regióny. A vláda robí presný opak. Priehrštím rozdáva tam, kde je na Slovensku relatívne dobre, spomenul som len tri prípady.
Druhá vec, ktorú už dávnejšie opakujem, že je na Slovensku, že aj na Slovensku máme podmienky na to, aby sme cielene dokázali zvyšovať zamestnanosť práve v tých najmenej rozvinutých oblastiach. Mierim tým najmä na využívanie biomasy. Hovorím o potenciále desiatok tisíc nových pracovných miest. Nových pozícií na zaostalom vidieku, kde nezamestnanosť bolí najviac a odkiaľ nám ľudia utekajú do miest. Na porovnanie, nejde o stovky nových či zachovanie starých, ide o desiatky tisíc nových udržateľných pracovných miest. A nebudem tu spomínať potenciálne prínosy pre rozvoj vidieka, zvyšovanie energetickej bezpečnosti Slovenska a zlepšovanie životného prostredia, o tom som tu hovoril na minulej schôdzi, aj na predchádzajúcej. Hovorím o konkrétnej, o jednej z konkrétnych alternatív k terajšiemu vládnemu programu podpory zamestnanosti, ak sa takto honosne dajú nazvať chaotické kroky, ktoré prijíma vláda Roberta Fica. Pritom podpora obnoviteľných zdrojov energie je zahrnutá vo vládnom programe tejto vlády. Chce to však zodpovedný prístup k podpore obnoviteľných zdrojov tak, aby poplatky nám neprerástli cez hlavu za energiu, ako je to v súčasnosti, keď poplatky nesmierne stúpli, a to vďaka neadekvátnej podpore fotovoltaiky za prvej Ficovej vlády a v budúcnosti stúpnu za neadekvátnu podporu fosílnych palív, konkrétne zemného plynu, za tejto vlády.
Všeobecne podpora obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku je nízka. I keď brojenie proti nej sa spája so zvyšovaním cien energií, aby som to potvrdil, vyberieme si ako referenčný rok 2011, keď sa na podporu obnoviteľných zdrojov venovalo doteraz najviac prostriedkov, 191 mil. eur. Ak to porovnáme so 40 mil., ktoré pred pár dňami len tak predseda vlády vytiahol v rámci plejády rozšafných prozamestnateľských krokov z rukáva, ide o veľmi nízke číslo. Predstavme si, ako ďaleko by sme mohli už byť, keby vláda bola prijala a postupovala v zmysle ucelenej koncepcie na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Máme na to konkrétne príklady zo zahraničia a tam, kde toto pochopili, teraz žnú ovocie v podobe stoviek tisíc nových udržateľných pracovných miest.
Vláda vôbec nepomáha vidieku. Naopak, dopady jej politiky zatiaľ najviac znášajú ľudia na vidieku. A keď je opozícia vyzývaná, aby povedala, ako chce riešiť tento nepriaznivý stav v oblasti zamestnanosti, tak som si dovolil upriamiť pozornosť aspoň na jeden krok v oblasti hospodárstva a energetiky, ktorému sa relatívne dlhodobo venujem a ktorý by mohol veľmi pomôcť problému, kvôli ktorému bola zvolaná táto schôdza Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.4.2013 o 19:25 hod.

Ing.

Jozef Mikuš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19:25

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť s faktickou poznámkou sa prihlásiť.
Nech sa páči, pán poslanec Petrák.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

16.4.2013 o 19:25 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:32

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, iba jedna krátka otázočka. Vo svojom vystúpení ste adresovali otázku premiérovi, ako kroky vlády prospievajú nezamestnaným Slovákom. Ja si dovolím túto otázku otočiť trošku smerom na opozíciu a chcem sa spýtať vás ako jedného zo signatárov zvolávania tejto schôdze: Ako táto schôdza prospela alebo prospeje nezamestnaným Slovákom? Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 19:32 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 19:32

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči. Pán poslanec Mikuš bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený. Skôr než otvorím rozpravu, aby sa mohli poslanci prihlásiť do rozpravy ústne, tak vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Ďakujem.

(Desaťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.4.2013 o 19:32 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 19:43

Ivan Uhliarik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani podpredsedníčky parlamentu, diskutujeme dnes od rána o nezamestnanosti na Slovensku, ktorá dosahuje rekordné čísla, vieme nielen my, ktorí prácu máme, ale hlavne tí, ktorí prácu nemajú, že je to nielen najväčší problém spoločnosti, ale hlavne tých ľudí, ktorí prácu nemajú a chceli by mať. Myslím si osobne, a myslia si to aj niektorí moji kolegovia, že Národná rada by sa práve v tejto krízovej dobe mala nezamestnanosťou zaoberať pravidelne a častejšie. Minister práce by mal pravidelne podávať parlamentu správu o tom, ako bojuje s nezamestnanosťou, bez toho, aby sme mu mali posielať výzvu alebo museli posielať výzvu a zvolávať mimoriadne rokovania Národnej rady. Podľa môjho názoru je to jeho povinnosť.
Nie som prvý, kto spomína štátnu podporu zahraničným firmám na Slovensku, a znova sa k tomu vrátim. 20 mil. eur pre Continental na 600 pracovných miest je výsmechom všetkých slušných podnikateľov na Slovensku, ktorí boli postihnutí opatreniami tejto vlády na zvýšenie odvodov a daní. Dotácia 33-tisíc eur na jedno pracovné miesto je ukážka toho, ako nehospodárne funguje jednofarebná vláda, ktorá nepotrebuje robiť žiadne kompromisy.
Z nemocníc, už som sa dnes o tom vo faktickej poznámke zmienil, nám odchádzajú stovky lekárov, sestier a pomocného ošetrovateľského personálu pracovať do zahraničia. Na zvýšenie platov sestier pritom potreboval štát v minulom roku 68 mil. eur, čo je v prepočte na 40-tisíc sestier 1 700 eur na jedno pracovné miesto ročne.
Nechcem, samozrejme, kritizovať vznik nových 600 pracovných miest v oblasti Považskej Bystrice alebo konkrétne Púchova a takisto nikoho neteší nárast nezamestnanosti, ale pokúšajme sa to riešiť systémovo, alebo myslím si, že vláda by sa mala pokúšať to riešiť systémovo a nie spôsobom, vytiahnutím konkrétnych podnikateľov, ktorých podporí. A keby sa týkalo o nové pracovné miesta, dalo by sa to ešte nejakým spôsobom pochopiť, a nové investície, ktoré, samozrejme, budú prinášať napojením subdodávateľských firiem ďalšie. Nerozumiem ale podpore stávajúcich pracovných miest, ktoré, napríklad vieme, že vláda podporila v minulom roku firmu Samsung.
Vrátim sa k zdravotníctvu, pretože myslím si, že v zdravotníctve je tých problémov veľmi veľa. Ešte raz to zopakujem. Vláda dáva na podporu jedného pracovného miesta 33-tisíc eur súkromnej firme, ale nechce dať 1 700 eur na jedno pracovné miesto pre 40-tisíc sestier. Nehovoriac o tom, že vďaka nastaveniu cien na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii sme v minulom roku, čo pani ministerka Zvolenská potvrdila pred Veľkou nocou, ušetrili asi 50 mil. eur a aj to od roku 2013 poslanci SMER-u tento rok zrušili, pretože sa rozhodli podporovať bohaté farmaceutické firmy. Viete, mnohí z vás ste lekári, mnohých z vás tu vidím, že tu sedíte, aj tí, ktorí ste vo vedení nemocníc, slovenských štátnych nemocníc. Viete sami, že v nemocniciach je práce veľa. Chýbajú nám skutočne mnohí lekári, sestry a pomocný personál a myslím si, a verím, že si to aj vy v duchu myslíte, že vláda by mala podporovať zamestnávateľov aj v tomto odbore, nie iba zahraničných investorov, ale aj ľudí, ktorí môžu dať prácu na Slovensku firmám, ktoré môžu zamestnávať slovenských ľudí. Milióny eur si nezaslúžia iba nadnárodné koncerny, ale podľa môjho názoru aj slovenské nemocnice. Tie potrebujú nielen kvalifikovaný personál, ale vieme, že to zadlžovanie ide skutočne stále viac a viac do rekordných výšin a potrebujú práve aj rozsiahle rekonštrukcie.
V čase, keď som bol ministrom, sme pripravovali materiál, akým spôsobom by sa dali komplexne zrekonštruovať štátne nemocnice. Len zateplením všetkých nemocníc na Slovensku by sme mohli dať prácu stovkám menších slovenských firiem či živnostníkom. Úspora na kúrení, samozrejme, by nemocniciam ďalšie stovky tisíc eur ušetrila a tie sa mohli využiť na kvalitnejšie prístroje či platy pre zdravotný personál.
Často som dnes počul od poslancov SMER-u, aby sme dali riešenie, aby sme len tak, poviem to slušne, neklábosili o nezamestnanosti a ja práve takéto riešenie chcem poslancom SMER-u a vláde dať, kde nájsť peniaze na rekonštrukciu napríklad nemocníc a na prácu pre stovky alebo desiatky firiem na Slovensku, stovky živnostníkov a prácu pre ľudí. Presne tam, kde vláda hľadá peniaze na vyplatenie vlastníkov súkromných zdravotných poisťovní. Hovoríme tu o minimálne 500 mil. eur, za ktoré by sa dali rekonštruovať všetky štátne nemocnice minimálne v krajských mestách. Ak vie nájsť táto vláda peniaze pre finančné skupiny, určite ich vie nájsť aj pre lekárov, sestry, firmy či živnostníkov.
Chcem preto vyzvať vládu, aby ukončila projekt návratu ku komunizmu a znárodnenia súkromného majetku a aby využila tie stovky miliónov eur na rekonštrukciu nemocníc. Dá tak prácu nie 600 iba pracovným miestam, alebo ľuďom, ale tisíckam ľudí a ešte jej zostanú peniaze aj na zvýšenie platov sestier.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.4.2013 o 19:43 hod.

MUDr.

Ivan Uhliarik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video