17. schôdza

Dve vety. Dámy a páni, ďalší návrh, jeden z tých 150, ktoré som očakával, 500 mil. eur, keď táto vláda nevyhodí do luftu, ale ich premení na 10-tisíce pracovných miest, to je cesta. To je smer. Ďakujem, Ivan.

Ďakujem pekne. Ja len jednu vetu. Mne sa veľmi páči, keď tu vystupujú poslanci, ktorí už boli vo vláde, hovoria nám, čo máme robiť, a popritom oni to mohli, a neurobili. Skutočne to sú veci, ktoré sú veľmi zaujímavé, veľmi poučné. A naozaj len tak ďalej. Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi.
K pánovi poslancovi Jasaňovi. Ak si dobre spomínate, pán poslanec, boli ste v minulom období takisto poslancom. Vláda Ivety Radičovej dala na oddlženie nemocníc viac ako 300 mil. eur práve preto, aby tieto nemocnice sa prestali zadlžovať, a poslanci SMER-u vtedy schválili zákon o netransformácii týchto nemocníc. Čiže to je fakt č. 1.
Čo sa týka ostatných vecí alebo toho faktu č. 2, nikdy sme, či už ja ako bývalý minister, alebo vláda Ivety Radičovej, neplánovali znárodniť súkromný majetok a neplánovali sme nanútiť dvom miliónom občanom Slovenskej republiky, aby boli nasilu poistení v jednej zdravotnej poisťovni. Toto sú fakty.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo.
Vážený kolega spolupredkladateľ, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, svoj príspevok rozdelím do dvoch častí. V prvej časti by som rád v rýchlosti zrekapituloval všetky opatrenia, ktoré boli prijaté v tejto snemovni od apríla 2012, to znamená počas druhej Ficovej vlády, a to, samozrejme, boli opatrenia, ktoré schválili poslanci zo strany SMER a ktoré prispeli svojím dielom k rastu nezamestnanosti. A v druhej časti by som sa rád venoval pripomienkam a podnetom a možno ani nie tak svojim, ale pripomienkam a podnetom zo strany Slovenskej asociácie malých podnikov, to je asociácia, ktorá združuje malých a stredných podnikateľov, ktorí sú v skutočnosti najväčšími zamestnávateľmi v Slovenskej republike.
Takže prejdime si v rýchlosti chronológiu zmien, ktoré boli za posledný rok, za zároveň prvý rok druhej Ficovej vlády prijaté.
Pokiaľ ide o daň z príjmu, tak najväčším zásahom do prostredia stability a zamestnanosti na Slovensku v tej doterajšej podobe, ktorá dovtedy tiež nebola ružová, bolo zvýšenie dane z príjmov, zrušenie rovnej dane. Firmy na Slovensku od tohto roku platia 23-percentnú daň a naozaj už ju platia, pretože preddavky, ktoré platia už v týchto dňoch, v týchto mesiacoch, platia po novom a znamená to pre nich zásah do ich cash flow. Lepšie zarábajúci zamestnanci platia dokonca 25-percentnú daň, takisto to už cítia na svojich peňaženkách, máme to od januára, čiže tí, ktorí zarábajú okolo 2-3-tisíc mesačne, áno, je to len malá skupina zamestnancov, ale máme tu takých, tak pocítili to na svojich peňaženkách. A táto malá skupina zamestnancov sa týmto opatrením určite nezväčší, čo by malo byť naším cieľom podporovať tých, ktorí sú ťahúňmi slovenskej ekonomiky, ktorí sú naozaj dobrí, ktorí sú, ktorí sú vzormi pre ostatných, tak týmto spôsobom ich demotivujeme a možno priamo a možno nepriamo ich nútime hľadať cestičky a špekulovať, ako to vysoké daňové a zároveň odvodové zaťaženie znížiť.
Odvody. Boli schválené veľmi vážne zmeny v odvodovom systéme. V prvom rade tu ide o zavedenie odvodov z dohôd. Všetci dohodári platia odvody, najmenšie študenti, najväčšie tí, ktorí nie sú ani študenti, ani dôchodcovia, a ich odvody sú úplne rovnaké ako odvody zamestnancov.
Chcem len pripomenúť príspevok predrečníka Ľuda Kaníka, ktorý hovoril o tom, že ten náš systém doterajší, systém dohôd, nie je žiadny nejaký európsky unikát, práve naopak. Nemecko, krajina, ktorú si mnoho v mnohých prípadoch berieme ako za vzor, má zavedený už dlhé roky systém tzv. mini jobs, čo je vlastne systém zamestnávania, pri ktorom zamestnanec do výšky príjmu 450 eur mesačne neplatí žiadnu daň, neplatí žiadne odvody a zamestnávateľ odvody síce platí, ale relatívne v symbolickej výške. Aj preto je v Nemecku taká nízka nezamestnanosť, aj preto, že každý piaty Nemec pracuje touto formou a užíva si istým spôsobom takúto daňovo-odvodovú výhodu. Samozrejme, je to pomerne nízky zárobok. Ale takýchto ľudí máme na Slovensku veľa a takýmto ľuďom sme zavedením odvodov z dohôd sťažili možnosti zamestnania hoci týmto spôsobom.
Živnostníci. V týchto dňoch sledujeme, že mnohí živnostníci odovzdávajú svoje živnosti. Sú to tisíce živnostníkov, najmä na východnom Slovensku. Robia tak preto, pretože od tohto roku platia o 25 eur mesačne vyššie odvody, to je za rok suma 300 eur a to je pre mnohých z nich v podstate suma jedného čistého mesačného zárobku. Ak od vás štát pýta daň v podobe teda nielen daní, ale aj odvodov, pretože živnostník neuvažuje primárne tým, že aký bude mať dôchodok. Aký bude mať dôchodok, to možno toho 20-, 30-ročného, 40-ročného živnostníka začne zaujímať neskôr. A možnože si naň šetrí svojím spôsobom takým, akým je. Napríklad investuje nejakým spôsobom do nehnuteľností alebo rozširuje majetok svojej firmy. Tým ale, že 300 eur ročne takémuto živnostníkovi ubudne z čistého príjmu, cíti to absolútne priamo a cíti to teraz. A výsledkom je to, že tisíce živnostníkov prichádzajú o prácu, najmä na východnom Slovensku to bola posledná možnosť, ako si ako-tak zarobiť, zlepšiť finančnú situáciu, ktorú ste týmto ľuďom takýmto opatrením zobrali.
Zvýšili sa maximálne vymeriavacie základy, to znova znamená, aj keď to nezasahuje tých priemerných zamestnancov alebo podpriemerne zarábajúcich zamestnancov, ktorých je väčšina, ale zasahuje to tých, ktorí sú dobrí, ktorí sú úspešní, zasahuje to firmy, ktoré takýchto ľudí zamestnávajú, zvyšuje im to náklady, a to dosť podstatným spôsobom. Takéto firmy, sú to najmä firmy z oblasti informatiky, donedávna si rady zakladali na Slovensku svoje pobočky, resp. dokonca centrály, ako napríklad DELL. Ale pri takýchto opatreniach to už robiť nebudú. Áno, informatici, mladí ľudia s dobrým vzdelaním, sa nemusia možno tak báť o prácu ako živnostníci na východnom Slovensku, ale rozhodne je mrzuté, že im takým spôsobom znížili čisté príjmy a možno niektorí z nich aj týmto, aj vďaka - aj vďaka v úvodzovkách - takýmto opatreniam odchádzajú zo Slovenska. Je to veľká škoda. Lebo nebavme sa len o nezamestnanosti, bavme sa o tom, čo tu na Slovensku máme, v akom prostredí tu celkovo žijeme.
Čo ma veľmi mrzí a čo určite nebolo cieľom sociálne demokratickej vlády, ktorá zvíťazila vo voľbách s heslami o istotách, mrzí ma, že veľký zásah dostali mladé rodiny, matky na rodičovských dovolenkách, ktoré sa starajú o malé dieťa, ktoré sa snažia si privyrobiť napríklad prácou na dohodu. Nielenže z tejto dohody musí platiť tá matka odvody, ktoré dovtedy nemusela, pri tom v často skromnom zárobku, ale dokonca štát za ne prestal platiť dôchodkové poistenie, čo sa prejaví v budúcnosti na nižšom dôchodku u takýchto žien a demotivuje ich pracovať, demotivuje ich to udržať si kontakt so zamestnávateľom. A dokonca nešťastná zmena zákona o zdravotnom poistení, kde osoba, ktorá síce je poistencom štátu, napríklad žena na rodičovskej dovolenke je takýmto poistencom štátu, ak sa jej podarí v priebehu roka zarobiť viac ako 2 900 eur, prestáva byť poistencom štátu a musí si tú časť roka, kedy nemá aktívne príjem, doplatiť ako samoplatiteľ.
Takéto zmeny sú dôkazom toho, že hoci ste vláda jednej strany a koordinácia činnosti jednotlivých rezortov a prijímania legislatívy by nemal byť problém, o nás ste hovorili ako zlepenci, ktorý sa nevie dohodnúť, vy by ste sa dohodnúť mali vedieť, to je dôkaz toho, že nebola žiadna koordinácia pri týchto opatreniach medzi ministerstvom financií, ministerstvom práce a ministerstvom zdravotníctva. No predpokladám, že pani ministerka Zvolenská ani netuší, čo všetko má, aké bomby a časované míny voči takýmto ľuďom v zákone o zdravotnom poistení.
Ďalší taký príklad sú študenti. U študentov ste prijali takú úľavu, podľa ktorej študent pri príjme do 155 eur neplatí tie nové odvody. Takto ale vyvstáva viacero otáznikov. Prečo práce suma 155 eur? Odpoviem za vás. 155 eur, to je presne suma minimálnej mzdy pri rozsahu pracovného času 80 hodín týždenne, ktorý môže študent podľa Zákonníka práce na takúto dohodu odpracovať. Čiže vy ste vlastne povedali pri stanovení tohto limitu, že ak študent zarobí minimálnu mzdu, tak odvody neplatí, a ak si dovolí zarobiť o euro viacej, ako je táto hranica minimálnej mzdy, tak bude vytrestaný tým, že mu naparíte odvody. To nemá žiadnu logiku. A nemá žiadnu logiku ani to, že študenti, ktorí nemajú ešte 18 rokov, majú ten limit iba 66 eur. To je o čom? To si žiada podanie na Ústavný súd. Možno ho niekto z nás opozičných poslancov aj podá. V konečnom dôsledku ale teraz neriešme to, či tu fyzicky niekto podá podanie na Ústavný súd. Takéto rozhodnutie, takéto diferencovanie študentov na dve skupiny podľa veku je jednoducho diskrimináciou podľa veku. A nie som teda ústavný právnik, ale mám taký pocit, že takýto postup nie že nemá oporu v našej ústave, ale, práve naopak, je s ňou v rozpore. Diskriminácia podľa veku je predsa popretím istých ľudských práv.
Minister práce Richter rozpráva o tom, ako treba zlepšiť podmienky zamestnávania mladých ľudí. Áno, keď si, nebavme sa, prosím vás, o tom, že či je 435-tisíc, 437-tisíc, 408-tisíc nezamestnaných. Dôležité je to, že štruktúra tých státisícov nezamestnaných je taká, že polovica z nich sú dlhodobo nezamestnané osoby, kde aj keby tu bol raj na zemi na Slovensku, tak bude veľký problém, aby si títo ľudia prácu našli. A ďalšia veľká časť nezamestnaných sú mladí ľudia a tým mladým ľuďom treba pomôcť. Ministerstvo práce tu predstavuje projekty pre mladých ľudí, takí a takí budú podporení, keď vytvoria pracovné miesta pre mladých. Je lepšie ako nič urobiť takéto projekty, ako sa len škrabať poza hlavu, ale takéto veci, takéto nástroje sú psovi mucha. Tu hovoríme o projektoch, kde sa možno vytvorí niekoľko tisíc miest pre mladých nezamestnaných, na druhej strane tým, že ste naparili odvody z dohôd pre študentov, ste im vlastne povedali, nerobte, nepracujete počas štúdia, nezískavajte praktické návyky, lebo budete potrestaní odvodmi. To nemá žiadnu logiku.
Tí študenti nemali platiť odvody vôbec, alebo ak, mala byť nejaká hranica, tak tá hranica mala byť postavená omnoho vyššie a nie takto demotivačne. Ak nejaký študent má dve dohody, tak si uplatniť tú výhodu môže pri jednej, na druhú už nie. Takisto to nemá žiadnu logiku. Čím sa viacej snažíš, tým budeš platiť vyššie odvody. To je proti zdravému rozumu.
Ďalší problém je vysoké administratívne zaťaženie, ktoré sa, bohužiaľ, nedarí znížiť, ale práve naopak. Jedným z príkladov sú zase tie dohody. Proces administratívy pri prihlasovaní dohodárov do Sociálnej poisťovne, ale hlavne do zdravotnej poisťovne, to je jeden obrovský horor. Niektorí z vás poslancov majú firmy, niektorí z vás poslancov fungujú v občianskych združeniach, tak ako môj kolega v Interi, pán Kolesík, takže dobre viete, o čom hovorím. Pretože viete, že vaše účtovníčky vám chodia vyplakávať, že čo to za blbosť, kto toto schválil, aby takýmto spôsobom museli riešiť túto administratívu zato, že prijmete do občianskeho združenia, teda prijmete, že ten Inter musí zobrať nejakého rozhodcu na turnaj na sobotu alebo na zápas na dohodu, zaplatí mu 15 eur, ale s tým je spojený obrovský cirkus pri prihlasovaní toho rozhodcu ako dohodára do Sociálnej aj do zdravotnej poisťovne. Evidenčný list dôchodkového poistenia, prihláška do Sociálnej poisťovne, odhláška zo zdravotnej poisťovne a tak ďalej atď. To naozaj nestojí za to.
Keby sme neboli upozornili na zákon o ochrane verejného zdravia, tak v týchto dňoch by v parlamente bola novela zákona o verejnej ochrane, o ochrane verejného zdravia, ktorou by sa potichu znovu zaviedla pracovná zdravotná služba pre drvivú väčšinu zamestnancov. Nezmyselné byrokratické opatrenie, ktoré stojí podnikateľov, ale samotných ľudí, tých zamestnancov, zbytočné nervy a zbytočné peniaze. Len aby si nejakí lobisti zarobili.
To, že sa zvýšili poplatky, správne poplatky, registračné poplatky a neviem aké poplatky, to je už obohraná pesnička, nebudem to opakovať. Ale je to ďalšia kvapka a veľká kvapka do pohára, ktorý v prípade mnohých podnikateľov jednoducho pretiekol. Ľudia sú nespokojní, ak aj majú platiť vyššie dane a odvody, tak za to niečo čakajú, nejakú službu od tohto štátu. Ale čoho sa dočkali? Zlepšili sa nejaké služby pre občanov, pre obyvateľov tohto štátu? Zlepšilo sa niečo? Zlepšila sa vymáhateľnosť práva napríklad? To je ďalší aspekt, ďalší problém, o ktorom podnikatelia hovoria. Prečo sa nerobia žiadne zmeny v našom súdnictve, prečo všetky tie konania trvajú tak dlho? Predkladá pán minister spravodlivosti nejaké konkrétne dobré návrhy? To vôbec nesúvisí ani so Zákonníkom práce, ani s odvodmi, ale je to oblasť, ktorá trápi mnoho ľudí a nestála by nič, len dobré návrhy. Kde sú?
Ale prejdem k tej pracovnej legislatíve, Zákonník práce. Oháňate sa tým, a je to aj v tej správe, ktorú pripravil pán minister, že nový Zákonník práce vyrovnal tie podmienky medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a zlepšil podmienky pre zamestnancov. To je, neviem, ako by som to povedal, aby som niekoho neurazil, ale jednoducho urobili ste skrátka službu, kontra službu odborom za to, že ste dostali od nich podporu pred voľbami, za to, že máte podpísanú nejakú zmluvu o spolupráci, ale ten nový Zákonník práce zamestnancom pomohol, ak pomohol, len symbolicky. Pretože v mnohých miestach je ten Zákonník práce proti záujmu zamestnanca.
Ak Zákonníkom práce fakticky zakazujete zamestnancovi pracovať v nadčasoch, zamestnancovi, ktorý si chce zarobiť, ktorý má ešte prácu, ktorý chce rodine priniesť viac peňazí tým, že odrobí 10-20 hodín nejaké nadčasy, keď je robota, a vy ste mu to vlastne zakázali. Ak náhodou neviete, o čom hovorím, tak si, prosím vás, pozrite príslušný paragraf a skúste sa nad tým zamyslieť, čo tam vlastne je napísané, týmto spôsobom ste zobrali zamestnancom možnosť zarobiť si viac. Akú to má logiku?
Flexikonto ste zrušili, to bol nástroj, ktorý práve dokázal pomôcť v prípade malých zamestnávateľov, pani kolegyňa, pre veľkých zamestnávateľov, kde sú zástupcovia zamestnancov, tam zostalo konto pracovného času, to je v poriadku. Ale malý zamestnávateľ, a hovorím naozaj o malom zamestnávateľovi, ktorý má jedného alebo dvoch zamestnancov, kde zo Zákonníka práce nemôže existovať zástupca zamestnancov, pretože ten môže existovať, až keď sú tam zamestnanci najmenej traja, tak takýto malý zamestnávateľ nemôže využiť konto pracovného času ani flexikonto. A to znamená, tak ako vy radi hovoríte, že ak v kríze, ak v kríze tento podnikateľ nemá zákazky, a preto musí prepúšťať, lebo kríza, tak to flexikonto bol práve nástroj na to, aby v kríze, keď ten podnikateľ nemá zákazky, v tom sa stále zhodujeme, a teraz sa rozídeme, nemusel prepustiť zamestnanca, pretože mohol vo firme nasadiť flexikonto, mohli zamestnanci, keď je málo práce, zostať doma za stály plat a v čase, keď tá kríza, keď ten problém s odbytom pominie, sa vracajú späť, vracajú sa späť, práca im zostáva, dorobia to, čo sa zameškalo, plat im beží a zamestnanosť zostala zachovaná. Toto je konkrétne opatrenie alebo konkrétna zmena v Zákonníku práce, ktorou ste vôbec nepomohli zamestnanosti, práve naopak, a poškodili ste záujem zamestnancov v takýchto malých firmách. A to mi nikto nevyvráti, že to tak nie je, pretože to tak jednoducho je. Pri dvoch zamestnancoch zástupcovia zamestnancov vo firme nemôžu byť.
Ďalej chystáte zmenu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Všetci zamestnávatelia vás pred tým varujú, nerobte to, už sme to tu mali, neosvedčilo sa to. Znova, menších zamestnávateľov tým veľmi poškodíte, stratia autonómiu v tom, akým spôsobom riešia svoju mzdovú politiku, akým spôsobom riešia svoju sociálnu politiku. Niečo iné je veľký zamestnávateľ, povedzme Volkswagen, ktorý má dostatok zdrojov na to, aby ponúkol zamestnancom možno veľmi nadštandardné platové podmienky, nadštandardné sociálne výhody, ale niečo iné je nejaká malá firmička v strojárenstve, ktorá na takéto niečo jednoducho nemá zdroje. Poškodí to malých zamestnávateľov.
A keď mi budete namietať, že pre zamestnávateľov do 19 zamestnancov sa to vzťahovať nebude, tak rovno vám hovorím protiargument, tak tým ste vlastne povedali, ak nejaká firma má dneska 15-16 zamestnancov a darí sa jej, aj také firmy našťastie máme, a majiteľ uvažuje o rozšírení na 25 zamestnancov, tak pri vedomí, že pri preskočení magickej hranice 20 zamestnancov ho čakajú ďalšie a ďalšie povinnosti, tú hranicu nikdy neprekročí. A dopadneme ako vo Francúzsku, kde existuje umelo vytvorených množstvo malých firiem len a len preto, lebo aj u nich je legislatíva postavená tak, že malá firma niektoré povinnosti nemá, ale tá, ktorá má nad tou čiarou počet zamestnancov, tak tá je zavalená obrovskými byrokratickými a ďalšími povinnosťami. Nerobte to! Ešte je čas to zastaviť. Takisto, ako ste zastavili tú pracovnú zdravotnú službu, zastavte aj zákon o kolektívnom vyjednávaní.
Schválil sa zákon o ochrane osobných údajov, ďalší príklad zákona, ktorý zaťaží podnikateľov, zaťaží podnikateľov a nejakí lobisti si už takto šúchajú ruky, pretože sa budú musieť robiť preškoľovania, niekto si, skrátka, na tom zarobí.
Ide sa schváliť novela Zákonníka práce, nie Zákonníka práce, ale zákona o inšpekcii. Budeme šikanovať podnikateľov. Čiže zvolili ste si cestu, keď to nepôjde po dobrom, tak to pôjde po zlom. To znamená, že budeme buzerovať podnikateľov inšpektormi, budete do toho investovať ďalšie a ďalšie zdroje namiesto toho, aby ste pochopili, že najlepší spôsob, ako podporiť podnikanie, nie je podnikateľov zavaľovať ďalšími a ďalšími povinnosťami a posielať na nich inšpektorov, ale, práve naopak, tie povinnosti, ktoré sú nezmyselné, im odpustiť.
Pred mesiacom sa schválil zákon o službách zamestnanosti, sú tam aj dobré opatrenia, ale, bohužiaľ, je tam väčšina opatrení takých, ktoré ničomu a nikomu nepomôžu. Na druhej strane sa bojíte ísť do systému štátnych sociálnych dávok. Tu už padlo množstvo návrhov zo strany opozície, pokiaľ ide o štátne sociálne dávky, o dávky v hmotnej núdzi, o rodičovské príspevky a podobne, aby sa tieto štátne sociálne dávky nerozdávali do slova a do písmena zadarmo, veď je kríza. Prečo sa tí, ktorí doslova parazitujú na našom sociálnom systéme, môžu naďalej smiať všetkým ostatným, ktorí tvrdo robia, ktorí ešte majú prácu, do tváre, že oni tie dávky majú. To je aj z morálneho hľadiska absolútne nesprávne. Prečo sa toho bojíte? Poďte do toho.
Ak hovoríme o tom, že opozícia má predkladať návrhy, náš návrh poznáte. Tak ako my poznáme váš návrh o istotách a vidíme, ako ho v praxi realizujete, tak vy možno poznáte z našej predvolebnej kampane heslo: "Práca namiesto dávok." Skúsme sa o tom porozprávať, o čom to je. Jednou vetou, je to o tom, že nezamestnaní si svoje dávky musia zaslúžiť verejnoprospešnou aktivitou.
Európsky sociálny fond, resp. jeho čerpanie. Budeme mať zajtra, pozajtra tlačovú konferenciu, na ktorej radi povieme svoje poznatky z toho, akým spôsobom táto vláda chce využívať prostriedky európskych daňových poplatníkov, ktoré sem prišli v podobe eurofondov, a myslím si, že nebudú to pre občanov Slovenska dobré správy. Bohužiaľ, za tie zlé správy môže vláda Slovenskej republiky svojimi opatreniami.
Ja len jednu poznámku, neodpustím si pripomenúť to isté, čo hovorili niektorí moji predrečníci. Prečo ste zastavili projekt revitalizácie krajiny? Prečo ste zastavili tie protipovodňové opatrenia? Teraz v tichosti, pomaličky si pripravujete pôdu na to, aby sa to znovu obnovilo, pretože ste pochopili, že ten projekt mal svoj zmysel, ale zbytočne Slovensko stratilo rok, alebo rok a pol času. Prečo ste zastavili projekt rekonštrukcie hradov a zámkov, rekonštrukcie obnovy kultúrneho dedičstva? Veľmi dobrý projekt, ktorý bol veľmi populárny v tých regiónoch Slovenska, kde bol spustený. Veľká škoda, stráca sa čas.
Prejdem teraz k tomu, čo hovoria drobní podnikatelia. Chcem pripomenúť na úvod tejto druhej časti, že veľkí zamestnávatelia, ako je napr. Volkswagen alebo ďalšie automobilky, firmy, ako je Samsung a podobne, zamestnávajú síce tisíce ľudí, ale drvivú väčšinu zamestnancov na Slovensku zamestnávajú malí a strední podnikatelia, ktorí sú veľmi citliví na všetky tie zmeny, ktoré sa tu za posledný rok udiali. A ďalej znova a znova pripomínam, máme na Slovensku okolo 400-tisíc ľudí, ktorí sú na živnostiach, resp. pôsobia v slobodnom povolaní, a to je takisto tak veľká skupina ľudí, na ktorú by sme mali brať ohľad a skúsiť im pomôcť.
Títo drobní podnikatelia majú najväčšie námietky jednak voči zvýšeniu sadzby dane, voči zrušeniu rovnej dane, ale napríklad čudujú sa, prečo ste urobili niektoré administratívne opatrenia, najmä v daňovej oblasti, ktoré tu jednoducho nemuseli byť. Napríklad podávanie daňových priznaní. Do minulého roka bolo možné podať daňové priznanie až do 30. júna. To sa zrazu zmenilo vaším pričinením a temer všetci podnikatelia, živnostníci, právnické osoby, firmy museli podať daňové priznanie už do konca marca. Ja viem, že veľa z poslancov si povie, no čo tam po tom, nejaké daňové priznanie, však tak či tak ho musíte podať. Vôbec nie je jedno, či daňové priznanie všetci musia podať do 31. marca, alebo či si to môžu rozložiť a mať čas až do konca júna. Je to obrovský rozdiel či pre firmy, či pre živnostníkov.
DPH-čka, stanovili ste limit 100-tisíc eur obratu za posledných 12 mesiacov pre povinnosť stať sa zo štvrťročného mesačný platiteľ DPH. DPH ako taká je daň, ktorá, ako je dobre známe, na Slovensku má svojich milovníkov, ktorí tú svoju lásku k DPH prejavujú tým, že dokopy si na nej uliali okolo 2 mld. eur ročne, si ulievajú 2 mld. eur ročne. Je to zle postavená daň. Bohužiaľ, je to tak. Je mi jasné, že na tomto nič nezmeníme, pretože tu sa musíme riadiť tým, čo funguje v Európskej únii ako v celku. Čiže vrátiť sa naspäť k dani z obratu, ktorá bola dobrá z hľadiska techniky a výberu, možné nebude. Ale riešiť tieto daňové výpadky napríklad spôsobom, že sa budú šikanovať menší podnikatelia, tak to tiež nie je tá správna cesta. Pretože niekoľko tých menších podnikateľov to jednoducho naštvalo a výsledkom sú položené živnosti a firmy, ktoré prestávajú fungovať.
Elektronické pokladne. Ak niekto z vás podniká a vie, čo je to elektronická pokladňa, tak viete, že vždy po dvoch-troch rokoch tu dochádza k nejakej vlne, že to treba prekonfigurovať, že to treba prerobiť, lebo sa niečo zistilo, lebo sa niečo ukázalo, lebo je nejaká smernica. Viete, ako to ide ľuďom na nervy? Viete, čo si o tom myslia? Teda teraz nemyslím tých, ktorí tie elektronické pokladne predávajú, tí si pochvaľujú.
Pán Hlina možno vie, o čom hovorím. Evidencia spotreby alkoholu v menších prevádzkach. Pán Hlina mávol rukou, lebo on je veľká prevádzka. Ale tie malé prevádzky, pán Viskupič je malá prevádzka, aktívne sa hlási, takže minimálne jedného poslanca tu máme, ktorý vie, čo za hlúposť sa schválila a akým spôsobom to zaťažuje týchto podnikateľov. A nebavme sa, prosím, o tom, že alkohol je svinstvo. Je. Ale druhá vec je, že keď ho už teda niekto predáva, tak ho zbytočne zaťažujeme takými povinnosťami, ktoré by tam nemuseli byť.
Viete čo, nebudem vás unavovať, vidím, že je veľa hodín a že problém nezamestnanosti nás naozaj až tak veľmi netrápi, mohol by som pokračovať ešte dlhé minúty a rozprávať o ďalších administratívnych nezmysloch, ktoré tu na Slovensku máme a nad ktorými by sme sa mali spoločne zamyslieť a odstrániť ich. Ja tu dávam záväzok, že budem do tejto Národnej rady predkladať také zákony, ktoré tieto administratívne hlúposti budú odstraňovať. Som zvedavý, či získam podporu, obraciam sa teraz na vládnu väčšinu. Doteraz som sa pri všetkých svojich poslaneckých návrhoch stretol len s odmietavým postojom a z toho množstva pozmeňujúcich návrhov, ktoré som tu podal, bolo ich niekoľko desiatok, ak dobre počítam, tak dva boli pozitívne prijaté, aj to ma teší. A som teda zvedavý, ak tu padajú silné slová o tom, že opozícia má predkladať dobré návrhy, ak ich bude predkladať, a teraz nemyslím len na seba, samozrejme, myslím tým aj na ďalších opozičných kolegov, či ich skutočne budete, tak ako doteraz, v drvivej väčšine odmietať, lebo sú, skrátka, opozičné. A do akej miery táto vaša rétorika, ktorá je v konečnom dôsledku proti záujmom Slovenska, bude pokračovať a nedočkáme sa činov z vašej strany. Pretože to, čo predvádzate ako vláda, ako vládni poslanci, zatiaľ len a len poškodzuje záujmy Slovenska a Slovákov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja chcem teda veľmi oceniť tento prejav, je mi strašne ľúto, že tu nie je viacej tých, na ktorých sa pán Mihál vo svojom diskusnom príspevku v prvom rade obracal, teda pánov poslancov z našej štátostrany.
Chcela by som priradiť ešte k tým administratívnym nedostatkom ďalšie. My sme totižto, keď sme nastúpili na ministerstvo, tak sa nám podarila jedna vec, ale tá je neuveriteľná, že sme čerpanie Európskeho sociálneho fondu zvýšili z 13 % na 40, a to len kvôli tomu, že sme odstraňovali postupne všetky administratívne nezmysly, ktoré tam boli nabalené. Častokrát sa hovorilo, že to Brusel očakával, ale Brusel neočakával vôbec nič, to my sme tam nabalili. A keď sme to odstránili, tak, čuduj sa svete, to čerpanie sa zvýšilo na 40 %. A teraz chcem uviesť príklad z praxe, ktorý hovorí za všetky ďalšie podobné príklady toho, ako si SMER predstavuje tú administratívnu náročnosť.
Napísala mi jedna pani, ktorá chcela zamestnať dlhodobo nezamestnanú osobu, na ktorú teda mala dostať dotácie. Priniesla tam stostranové prílohy na úrad, z toho úradníčka potrebovala asi tri, všetko ostatné jej vrátila, dokonca jej vrátila ešte aj USB kľúč, čo bolo medzi podmienkami, že to musí byť v elektronickej forme, a vypýtala si od nej ďalšie, úplne nezmyselné papiere, medzi ktoré napríklad patrilo číslo z katastrálnej mapy, aby si mohla overiť, že to miesto, kde si prenajíma ambulanciu, je naozaj miesto, ktoré deklaruje. A keď priniesla číslo účtu, kde je napísaný, samozrejme, aj majiteľ účtu, tak musela ísť ešte do banky pre špeciálne potvrdenie, ktoré stálo 10 eur. Tú pani to natoľko znechutilo, že sa vykašľala na celú dotáciu.
Takže ja by som naozaj apelovala na to, aby ste postupne neodstraňovali len tie veľké veci, o ktorých hovoril pán Mihál, ale naozaj tie drobné, ktoré ste zaviedli, a úplne nezmyselne, a preto nefunguje jednoducho vytváranie pracovných miest ani pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Mihál veľmi správne poukázal na dôležité bariéry tvorby pracovných miest na Slovensku, osobitne na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práve tých, ktorí na to najviac doplácajú, to sú malí podnikatelia, živnostníci, a potom na administratívnu záťaž.
No, čo sa týka toho príkladu z Nemecka, skutočne aj v súčasnosti do 400 eur v Nemecku neplatíte takmer žiadne dane a odvody, aj preto navrhujeme zavedenie odpočítateľnej položky na odvodoch, aby to pomohlo práve nízkopríjmovým skupinám. Tak ako máme odpočítateľné položky u daniach, tak aj u odvodov je možné zaviesť túto položku, čo práve zlacní tú najlacnejšiu prácu a umožní sa zamestnať tým nízkokvalifikovaným ľudom. Myslím si, že keby sa podarilo presadiť tento návrh, tak sa výrazne znížia zástupy nezamestnaných na Slovensku.
Čo sa týka toho druhého bodu, to je znižovanie administratívnej záťaže, tu považujem za jednu, za jedno z kľúčových opatrení zavedenie licencií pre živnostníkov, ktoré sme už navrhovali v tejto snemovni a budeme ho navrhovať opäť, pretože je dôležité, aby sa živnostníci, malí podnikatelia sústreďovali na svoje tvorivé aktivity, na to, čomu sa chcú naozaj venovať, a neboli zaťažovaní zbytočne administratívou, ktorá im spôsobuje ťažkosti.
Takže veľmi súhlasím so zvýraznením tých prekážok, ktoré pán poslanec Mihál sformuloval, a verím, že spoločnými silami sa nám aspoň niečo podarí presadiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, ja len dve poznámky.
Tá prvá. Ja úplne nechápem, prečo sa tvárite, že len my odmietame vaše návrhy opozičné. Ja som bol tiež v opozícii a nám sa stalo presne to isté. Aj ja som bol presvedčený, že naše návrhy sú tie dobré, a tiež som sa s tým stretol, že ste ich všetky odpálili. Tým nechcem tvrdiť, že je to správne. Nie je to správne, určite nie. Ale nechápem ten plač alebo to tu nám neustále vytkýnanie, že my prečo to robíme. Nie je to správne, ale, žiaľ, je to taká prax, bohužiaľ, možno.
Druhý príklad, spomenuli ste mladého živnostníka. Ja vám poviem živnostníka, ktorý sa stal vo svojich 40 rokoch živnostníkom z donútenia, lebo ináč by prácu nemal, a robil až do odchodu do dôchodku ťažkú prácu v lese ako pilčík a zamestnávateľ mu povedal, že keď budeš robiť ako živnostník, dostaneš toľko peňazí, keď by som ťa ja zamestnal, dostaneš toľkoto peňazí, vyber si. A on si vybral, že to viac. Ale nepovedal mu, že on bude musieť platiť odvody. Ale to sú väčšinou ľudia, ktorí sa nevyznajú v zákonoch, nemá im kto poradiť. Teraz išiel do dôchodku, dostal 252 dôchodok. A my sme proti takýmto živnostníkom. Takíto živnostníci, predsa nemôže byť len niekto z donútenia preto, aby ten, kto ho zamestnáva, mal z toho úžitok. A v tom sa trošku odlišujeme.
Všetko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Viete, ako sa hovorí u nás na Slovensku, že nepoviem ja tebe, povieš ty mne. A, pán poslanec, to skutočne asi platí o vás. Vy tu vytýkate nejaké malé počty zamestnancov v rámci projektov. Čo bolo tých 50 robotníkov, ktoré ste vy akože pripravovali pre opravu hradov a zámkov? Prepáčte, to je úplne smiešne.
Čo vaše výzvy? Koľko výziev ste predložili? Pani Nicholsonová tu povedala, že ste zvýšili na 46 %. Prosím vás, nerozprávajte, zazmluvnených bolo, keď som odchádzala, 94,6 % peňazí a vy ste nevydali jedinú výzvu. Výzvu, ktorú ste urobili na tých 9 profesií, bola zmietnutá Úradom pre verejné obstarávanie. Nerekvalifikovali ste. Prosím vás pekne, čo to znamená, okolo železničiarov ste sľúbili, čo všetko urobíte. Nič ste pre nich neurobili.
Pán poslanec, pýtam sa jednu vec, vaši rodičia sú dôchodcovia, prosím? Predpokladám, že áno vzhľadom na váš vek, a predpokladám, že asi ste sa nenarodili skôr im ako 20-ročným. Ak áno, pýtam sa, koľko ste prispeli, prosím, do odvodov na ich dôchodky? Bola by som veľmi zvedavá, ako to vyzerá.
Takže bolo by to zaujímavé, že človek, ktorý tu neplatil 15 rokov odvody a dnes sa tu ide obúvať do odvodov a do príspevkov a stále budete a učili ste ľudí, ako ich neplatiť.
A keď hovoríme o flexikonte, ktože to zaviedol flexikonto tu, prosím vás pekne? Nebola to náhodou vláda Roberta Fica v roku 2009 preto, aby sme pomohli pri prekonávaní krízy?
Hovoríte, že čo sme urobili v hmotnej núdzi? A vy čo ste urobili? A neoperujte, prosím, s tým, že vy máte v zásuvke vložené zákony. Vaša koalícia, ktorá tu bola, ich neschválila, neprijala. V štátnej sociálnej podpore vzali ste matkám na rodičovskom, dali ste tým matkám, ktoré nepracovali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Mihál, ja by som pridal ešte pár poznámok k tomu, čo ste povedali. Áno, bývalá vláda, vláda Ivety Radičovej, napríklad len protipovodňovými opatreniami vytvorila 1 400 pracovných miest. Súčasná vláda zrušila tento projekt. Zistila, že urobila chybu, spúšťa ho znova, ten istý projekt.
A chcel by som reagovať na to, čo ste povedali, že sme stále vyzývaní ako opozícia, aby sme predkladali návrhy. No, "úlohou opozície je byť veľmi kritický a nastavovať zrkadlo tomu, čo robí premiér a celá vláda", citoval som pána premiéra Fica, vtedy bol opozičný poslanec, z 19. 4. 2011 v TA3. Ale povedal napríklad o mesiac neskoršie, 16. 5.: "Oni vládnu, oni nesú zodpovednosť, my sme opozičná strana, ktorá má právo pomenovať veci."
A to hovorím len preto, lebo v kuse tu počúvame, že máme navrhovať riešenia. Vážení kolegovia, problém je v tom, že my ich navrhujeme. Môj kolega napríklad Laci Solymos vystúpil za klub a povedal, že my sme predložili 103 návrhov zákon, vy ste prijali len 2 kusy. Takisto sme predložili ako opozícia 326 pozmeňujúcich návrhov, vy ste skoro všetko odmietli, prijali ste len 23. Takže na rozdiel od vás, ktorí teda ste boli v opozícii a len ste kritizovali, my okrem kritiky, samozrejme, dávame aj návrhy, ale treba trošku počúvať.

Ďakujem, budem reagovať na kolegyňu Tomanovú. Pani kolegyňa, pol roka alebo možno rok trvalo upratovanie v eurofondoch po vašom pôsobení, keď sme prišli na ministerstvo a riešili sme problémy, ktoré sme tam mali, mali sme tam audity z Bruselu a tak ďalej atď. Zabrzdili ste minimálne o pol roka našu prácu tým chaosom, ktorý tam po vás zostal. Stačí spomenúť sociálne podniky a ďalšie výčiny, ktoré tam po vás zostali.
Po druhé. Pokiaľ ide o moje platenie, neplatenie odvodov, ja vám ešte raz pripomínam, predložil som napríklad do tejto snemovne pred pol rokom zákon, ktorým sa mala zalepiť jedna diera v zákone o sociálnom poistení, ktorým sa mala zalepiť diera v zákone o sociálnom poistení, aby Sociálna poisťovňa získala viac zdrojov, aby sa potreli možnosti špekulácií. Aj tento návrh ste odmietli, čím ste vlastne poškodili záujmy Slovenskej republiky a Sociálnej poisťovne a všetkých dôchodcov, či mojich, vašich rodičov, to je jedno.
A ďalšia vec, pokiaľ ide o rodinnú politiku, keď mi tu budete niečo hovoriť o rodičovských príspevkoch, vy sama ako ministerka ste presadili zákon, podľa ktorého rodičovský príspevok prestala dostávať taká matka, ktorá si privyrobila čo len jedno euro napríklad na dohodu alebo nejakým iným spôsobom. Takýto hlúpy zákon bol presadený vami osobne. Ja som urobil zmeny, toto som okamžite zrušil, toto vaše opatrenie. A ak si náhodou niekto nepamätá, tak som zvýšil materskú za podpory svojich vtedy koaličných kolegov, o 6 týždňov predĺžil, predĺžil o 6 týždňov a zvýšil v prepočte o 18 %. Vy ste všetkým mladým rodinám len zobrali, naparili vyššie odvody, zobrali ste týmto matkám dôchodkové poistenie, zdravotné poistenie, len ste ich poškodili, ani ten malý cukríček na nejaké odškodnenie ste im nedali.