17. schôdza

Pán kolega, poľnohospodárstvo nie je smetisko. Ja som tuná nehovoril o smetisku, ale to sú rodinné farmy. To je presne toto, ale ste nedávali pozor, ako som to povedal alebo ste to nepochopili. To je otec, syn, manželka, to sú deti. To je tá rodinná farma. A to nemôže byť smetisko.
A keď hovoríte, že sa nedá zamestnať, trebárs dlhodobo nezamestnaných, ja vám to vyvrátim. Je to opak. Aj výroba dendromasy a možno drevoštiepky a pestovania vŕby, môj brat práve takýchto ľudí zamestnáva, ktorí majú dve ľavé ruky a práve aj v živočíšnej výrobe pracujú, v rastlinnej výrobe a rovnako aj pri výrobe tejto drevoštiepky. Neni to celkom tak, chce to naozaj veľkú trpezlivosť. Preto tých, ktorí by zamestnávali aj takýchto problémových ľudí, tak treba ich zvýhodňovať cez dane a odvody. Neni to jednoduché.
V aktivačných činnostiach tam sa utápajú peniaze, sú nezmyselne vyhadzované peniaze. To naozaj vyletia hore komínom.
Pán Jarjabek, očakával som od vás, že sa prihlásite vy do tej rozpravy a poviete aspoň jeden konkrétny návrh, ako riešiť nezamestnanosť. Patríte k vládnej moci, áno, od vás som očakával, napríklad v kultúre. V kultúre, ste predsedom pre kultúru a médiá, ja si viem predstaviť, že by sa vytvorili nové pracovné miesta aj v kultúre. Príďte tuná a dajte takýto návrh. Prečo ste neprišli? Aspoň jeden dajte.
A na vás by som mal otázku, pán Jarjabek, keď vy mi kladiete otázku, ale ja vám ešte aj zodpoviem na to, na úradoch práce sú výbory, ktoré by o týchto veciach rozhodovali, firma by dala si túto požiadavku na rekvalifikáciu, aby tomu klientelizmu by sme predišli. Vy viete vôbec, akej farby je krava? Je fialovej a volá sa Milka? Vy ako predseda kultúry asi, asi máte takú predstavu o poľnohospodárstve a o živočíšnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milé kolegyne, milí kolegovia, nepoviem veľa odborných slov ku zamestnanosti, ale prinášam teraz pohľad, ktorý tu nezaznel, kolegovia.
Máme tu nezamestnanosť a hrozné čísla. Na druhej strane tu viackrát zaznelo z úst povolanejších a schopnejších a rozhľadenejších v oblasti zamestnanosti, nezamestnanosti, že máme tu aj veľa práce. Zaznelo, že máme na Slovensku mnoho nespracovaného dreva, že je tu odpadové hospodárstvo, kde treba pracovať, že pracovať treba v poľnohospodárstve, v živočíšnej výrobe, že práca tu je a predsa tu je armáda nezamestnaných ľudí, ktorí strácajú aj pracovné návyky. Na druhej strane musíme povedať fakt, že v sektoroch, čo by mali byť zaplatené na Slovensku, je nízka mzda. Taká nízka mzda, že mnohí za ňu nechcú pracovať. A mne sa zdá, že my sme tu aj v niektorých slepých uličkách.
Ja sa na to pozriem pohľadom nejakého mladého človeka. Nie jeden si povie, že za 300 euro pracovať nepôjde, radšej si zoberie nejakú dávku, takú sociálnu alebo v nezamestnanosti, alebo nejakú, a pôjde ešte načierno pracovať, pretože to momentálne je aj možné, pozháňa si nejaké brigády, urobí veci, ktoré jednoducho, ako tak poviem, sú načierno. Toto však poskytne aj priestor pre veľkú korupciu a vydieranie.
Ja som počul už o zamestnávateľoch, ktorí jednoducho si naozaj môžu škaredým spôsobom vyberať a budú zdierať a za tých pár euro sa budú chovať naozaj spupne.
Výsledkom je, že mnoho ľudí, mladých ľudí, ani pracovať poriadne nechce. Už tu zaznel názor, a myslím, že je pravdivý, že mnohí pôjdu ešte viacej študovať s predstavou v budúcnosti nejakej takej, alebo s predstavou, že o to neskorej pôjdem pracovať, lebo sa mi ešte nechce pracovať, budem ešte niekoľko rokov študovať. Ale chýbajú nám skutočne zruční remeselníci, ľudia, ktorí by mohli a mali prinášať dobrú a kvalitnú prácu, ale pretože nám tu chýbajú, lebo v podstate nechcú možno fyzicky pracovať, tak vznikne tu mnoho nekvalitných firiem, ktoré tu vedia aj vyrásť ako huby po daždi, postavia nám bytovky, domy, všelijaké stavby a zakrátko, ako pominie záručná doba na tú stavbu a na ich prácu, tak to splesnivie, kdečo sa tam pokazí, a tí, mladá rodina, ktorá za to veľa zaplatila, bude len nadávať, že čo to tu máme za krajinu.
No ja myslím, že je to nejaké bludisko.
A jedno slovo, ktoré tu nezaznelo dodnes alebo doteraz, je nespravodlivá mzda. Nuž a mne sa zdá, že je to tak. Naozaj na Slovensku máme nízke mzdy a tuto nejako očakávame, že za nízke mzdy budú ľudia kvalifikovane pracovať. Výsledok je aj taký, že množstvo ľudí nám proste utečie. Už sme počuli ten výraz "únik mozgov", mnoho kvalitných ľudí proste utečie z tejto krajiny a pôjde pracovať niekde inde, kde zaplatení budú. Niektorí tam zostanú len pár rokov a vrátia sa, ale mnohí nám tam ostanú a nevrátia sa. A keď odtiaľto utečú, tak tam aj za brigádnu prácu a nekvalifikovanú prácu dostanú veľa, ak trošku budú šetriť, tak si to aj vedia odložiť, ale za kvalifikovanú prácu dostanú veľmi veľa. Tam zarobia. A tak u nás zostáva nekvalita alebo ľudia, ktorí nadávajú, hnevajú sa, rozčuľujú sa a majú pocit, že sú zdieraní. A oni v skutočnosti aj mnohými zamestnávateľmi zdieraní sú, pretože jednoducho tak sa to tu nejako medzi nami nastavilo.
Ďalší pohľad je ten, že u nás klesá produkcia. My nevieme vytvoriť ten zdravý kolobeh, nevieme zdravo motivovať. Ja za chvíľku poviem, čo to je podľa môjho pohľadu, a tak tu nastane aj mnoho nekvalitnej výroby a namiesto, prepáčte, nekvalitného dovozu a namiesto kvalitnej výroby dovážame veci, ktoré ani nie sú dobré a hlavne sú zo zahraničia. Takže mladí ľudia nechcú byť remeselne vyučení, nakoniec mnohí ani nevedia poriadne pracovať, len by chceli zarobiť 1 000 euro, ale nevedia si predstaviť, čo je to odviesť tú prácu za 1 000 euro, čo je to naozaj makať a tak pracovať, aby som si to zaslúžil vlastnými rukami. Mnohí majú tú predstavu, radšej pôjdem študovať gympel, lebo potom z gympla môžem na vysokú, tam získam nejaký šikovný titul v nejakej nepotrebnej profesii, máme tu manažérov, IT-čkárov, všetkých možných máme, ale remeselníkov nemáme a hlavne kvalitných, charakterových ľudí nemáme. Výsledok je ten, že oni čakajú, že budú zaplatení, ale viackrát to tu zaznelo od viacerých kolegov, že máme tu množstvo armády ľudí, ktorí vyštudovali odbory, ktoré nepotrebujeme. A tak máme problémik. Normálny kvalifikovaný elektrikár má problém uživiť svoju rodinu.
A je to naozaj začarovaný kruh. Lebo aj tí, ktorí si objednali jeho prácu, ho neraz nevedia poriadne zaplatiť a takto to stále ide dokola.
Nuž a ja tu naozaj vidím to, čo sa volá nespravodlivá mzda alebo zadržiavanie mzdy. V Biblii sa to volá donebavolajúci hriech a je to niečo, čo neprinesie pre krajinu dobro. To zasa biblicky, neprinesie to požehnanie, ale civilne, to našej krajine neprinesie dobro. Tu je len akési vzájomné dobiehanie sa. Mne sa zdá, že sú tu tí, ktorí zdierajú, a sú tu tí, ktorí sa snažia unikať. A tak podnikatelia sa snažia mať veľký zisk tým, že dajú nízke mzdy a zdierajú zamestnancov, a tí zamestnanci sa zasa snažia unikať tým zamestnávateľom a nepracovať, len klamať.
Tuto kolega Hlina mi povedal dokonca príklad, že, že on stretol vo svojom pracovnom kolektíve, že bolo priam hrdinstvom, že kto z jeho zamestnancov ho viacej oklamal. Hrdinstvo medzi tými zamestnancami. A že keď ho odhalil, tak ten človek bol hrdina, že to nebol morálne odsúdený človek ostatnými, že, naopak, že oni ešte hovorili, že jaký bol šikovný, že zamestnávateľa okradol.
Lenže aj zamestnávatelia majú taký princíp, že, oj, nedám im tie peniaze, naopak, budem tlačiť tú mzdu nižšie a nižšie. On tiež si hovorí, to bude drahé dať im.
Lenže, priatelia, my sa musíme na to pozerať inak a tento pohľad ako keby slovenskí ľudia nemali. My musíme dať spravodlivú mzdu. My musíme dať takú mzdu, ktorá sa pozerá aj na dobro blížneho. Veď ako je možné, aby sme všetci rešpektovali alebo akceptovali, nie rešpektovali, akceptovali ten, ten podľa mňa hrozivý príklad sprednedávna a z nejakého mesta, prepáčte, ja som aj zabudol, aké mesto to bolo na Slovensku, kde šičky v nejakom podniku dostávali nejakú hrozne nízku mzdu, neviem, či 240 euro za mesiac práce, a ešte ten, zdá sa mi, že to už bol zahraničný majiteľ, čo to odkúpil, celé mesiace im nevyplácal tú mzdu. A ja som sa tak trošku na to, som zazeral na to, že ten prípad nakoniec vyriešil, zdá sa mi, že pán premiér s tým, že išiel teda tam, riešil tú situáciu a dal to z rezervy premiéra? Mne sa zdá, že keď to poviem totálne nasurovo, tak mali skonfiškovať toho, toho majiteľa a mali vyplatiť tie ženské a mali im ešte dať odmeny za to, že to vôbec vydržali, mali im dať úroky za zadržanú mzdu. Veď ako je možné, aby sme akceptovali, že škaredým spôsobom sa správa ten zamestnávateľ k našim ľuďom?!
Poznám iný prípad z Partizánskeho, tiež sa mi zdá, že je to zahraničný majiteľ, kúpil, kúpil tú výrobňu topánok. Tie ženy tam pracujú, majú dopichané ruky a on si vyberá tie, ktoré sú ochotné za najnižšiu mzdu tam ísť pracovať na mesiac. Ale veď ako sa dá prijať 240-eurová výplata za mesiac? Ľudia, veď to je nespravodlivé medzi nami! Veď to je niečo... Na to sú inšpektoráty práce, ja ale teraz poukazujem na ten morálny pohľad, že my to tu akceptujeme!
Viete, jeden český film nedávno bol v kinách a volal sa "Musíme si pomáhat". Priatelia, je také niečo na Slovensku vôbec reálne, alebo je to úplný idealizmus, aby sme hľadeli na dobro blížneho a chceli aj podporovať niekoho? Že keď zamestnám chlapa, ktorý má doma deti... Zrovna teraz je v novinách prípad, že keď zamestnám chlapa, čo má deti, tak chcem mu dať takú výplatu, aby oni mohli z toho vyjsť, a nie aby bolo bohatstvom tých, ktorí zamestnávajú to, že vďaka nízkym mzdám a zdieraniu svojich zamestnancov oni majú lepšiu dovolenku alebo lepšie autá. Mne sa zdá, že aj v tom prípade tých šičiek tam zamestnávateľ prišiel na dosť drahom aute. Viete, to je hrubosť!
A anglická kráľovná, keď bol prvý rok krízy, nariadila svojim vnukom, že sa nemôžu tak dobre a takým hýrením zabávať ako predošlé roky. Viete, to je morálny postoj. Že im povedala, chlapi, musíte byť skromnejší. Aj keď ani jedna libra im nebude chýbať kvôli tejto kríze. Ale to sa volá solidárnosť.
Takže výsledok je aký u nás? Prebujnelá administratíva napríklad. Sú tu všelijaké call centrá, kde pracujú ľudia za pár euro, 12 hodín telefonujú, ponúkajú tovar, sú tu z toho zničení ľudia, tí si nevedia poriadne ani našetriť. A tak sa mladý muž radšej ani neožení, on povie, že to sa nedá. Priatelia, my ideme z problému do problému, to je taká špirála. Tak keď sa nebudú nám ženiť a vydávať, nezaložia si rodiny, pretože nemajú z čoho žiť, tak sa obrátia trebárs na nebankovky, budú sa zdlžovať. Kolegovia, kam to vedie?
Na Slovensku je podľa mňa aj dehonestujúca cena práce. Ako to je možné? V našej vlasti, čím to stále je, že ľudia, ktorí dávajú tejto krajine nejaké pozdvihnutie, niečo, čo by ju malo rozvíjať, sú stále podhodnotení a stále nedocenení, ale aj neocenení. My tu nevieme si navzájom ani poďakovať a pozdvihnúť niekoho a poukázať na neho. Mne sa zdá, že učitelia sú tu nedocenení a neocenení. Profesori, historici, lekári, sestry, ošetrovateľky, sociálni pracovníci, áno, toto sú ľudia, ktorí budujú národ.
A ja som žil v zahraničí jeden krátky čas a poviem vám, že sociálni pracovníci tam majú vysoký kredit, vysoký, vysoký, vysoký kredit a vysoké platy. Cenia si ich ľudia. A nie u nás. U nás som videl sociálnych pracovníkov ako pomaly nejakých, že hodím za nimi rukou.
Ja tu mám taký citátik: "Spravodlivá mzda je oprávneným ovocím práce. Odopierať ju alebo zadržiavať môže byť veľkou nespravodlivosťou. Pri posúdení spravodlivej odmeny za prácu treba brať do úvahy potreby a zároveň prínos každého."
Citát: "Prácu treba odmeniť tak, aby sa človekovi a jeho rodinným príslušníkom poskytli prostriedky na dôstojné rozvíjanie materiálneho, spoločenského, kultúrneho, duchovného života, majúc na zreteli službu a produktivitu každého jednotlivca, ako aj situáciu podnikov a spoločné dobro."
Kolegovia, toto sa volá láska k blížnemu a úcta k človeku. Mne sa zdá, že v našej krajine to proste chýba.
A aj v tejto debate ja neviem povedať k tým problémom, ako to je profesne, ale mne sa nepáči ani to, že tu v jednom kuse zhadzujeme jedna strana druhú stranu a nadávame si a akoby mi tu chýbala schopnosť spolupracovať. Zdá sa mi, že takto nikam nevieme prísť.
A naozaj podstatou je chýbajúca morálna hodnota, morálna, morálny základ. Ak ten sme zrušili, tak potom naozaj tu môžeme stúpať po chrbtoch druhých, dupať po chrbtoch chudobných, bohatí sa nám prešmyknú, nikto nebude potrestaný, peniaze uniknú.
Viete, je to naozaj čudné, keď som sa opýtal nášho právnika, že čím to je, že niekto tu môže podnikať tri roky, nezaplatí ix faktúr, ix daní, potom to hodí do krachu a založí si druhú firmu? A ďalej podniká? Ako je to možné, že nie je postihnutý ten človek a nie je mu zabránené podnikať ďalej?! Ja na to nemám odpoveď, lebo môj právnik, náš právnik mi povedal: Joooj, to je taký zložitý problém, že výsledkom je to, že my to tu rešpektujeme na Slovensku. Ale sú štáty, kde 5 rokov nemôže takýto podnikateľ podnikať. Nie je to tak jednoduchý recept, ktorý by pomohol tejto krajine?
Viete, lebo mám kamaráta, ktorý má malú, malé stavebninky, a jeho iný partner alebo kolega podnikateľ mu nezaplatil množstvo peňazí. Pri každom stretnutí mu hovorí, však ja ti zaplatím, ja ti zaplatím, firmu medzitým hodil do krachu a jazdí mu pred jeho vlastným domom, pred jeho očami na novom luxusnom aute. A toto je možné u nás na Slovensku.
Ja myslím, že niečo ako základná úcta k morálke nám tu chýba. Takže aj to patrí do tejto debaty o nezamestnanosti.
Ďakujem, že ste si to vypočuli.

Pán kolega Škripek, ako nič proti tomu, čo tu vy predvádzate, ale podľa môjho názoru to je čisté, infantilné moralizovanie. Ako kto má proti tomu, čo ste povedali, niečo? No, áno, buďme k sebe lepší, pomáhajme si a teraz vráťme sa späť k realite.
Kapitalizmus funguje tak, že podnikatelia chcú čo najvyšší zisk, logicky, štrukturálne to tak je dané, a pokiaľ by ten najvyšší zisk nevytvárali aj tým, že stláčajú mzdy, tak by neprežili. Zamestnanci, naopak, chcú čo najvyššie mzdy, čo najvyššiu ochranu práce.
Vy môžete moralizovať, koľko len chcete, ale oni majú odlišné záujmy. Iné záujmy majú podnikatelia, iné záujmy majú zamestnanci, a preto tu musí byť štát, ktorý to vyvažuje, ktorý vytvára rovnováhu. A ľudia môžu byť, niektorí sú dobrí podnikatelia, niektorí sú zlí podnikatelia, niektorí sú dobrí zamestnanci, niektorí zlí, vy to tu opisujete veľmi kvetnato, ale nič tým nevyriešite. Je úplne jedno, či budete mať nejakého svätuškára podnikateľa, lebo bude jeden zo sto a veľmi skoro skrachuje, alebo budete mať nejakého úžasného zamestnanca, ktorý nebude chcieť zvýšenie mzdy. Také niečo, proste to, čo vy tu predvádzate, také niečo v rámci riadenia štátu nemôžete myslieť vážne. To sú také kázne možno vhodné do kostola, ale určite nie do parlamentu.
A viete, čo má najviac mrzí? Lebo ja naozaj nepredstieram, že by ma tento kresťanský morálny apel nejakým spôsobom obchádzal, najhoršie na tomto je to, že vy, kresťanskí politici, veľmi radi hovoríte o láske k blížnemu, ale tolerujete ten najbrutálnejší kapitalizmus. A to mi vadí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Prvýkrát dnes sa zapojím do tejto diskusie. Pán poslanec Škripek, budem ti reagovať na to, čo si teda hovoril o tom, že ako vnímaš veľký problém, že tým krajčírkam nebola vyplatená mzda, že sa nevypláca mzda ako taká a že to treba riešiť a že to je zlé.
No dovolím si poukázať na § 214 Trestného zákona, kde už v súčasnosti a už niekoľko rokov máme jasne zakotvený trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného a práve tento paragraf to rieši ako taký. Čiže dávam ti ho do pozornosti, pozri si ho. A myslím si, že kebyže máš vedomosť o tomto paragrafe, tak to tvoje vystúpenie by bolo asi iba päťminútové.
Zároveň ale správne kritizuješ niektorých tých podnikateľov vo vzťahu k tomu, ako sa správajú. No práve aj preto vláda Slovenskej republiky na to reagovala zmenou Zákonníka práce, práve kvôli tomu, ako sa správajú tí niektorí "zlí" podnikatelia. Ale dovolím si ťa upozorniť, práve my sme sa to snažili riešiť, alebo teda snažíme sa to riešiť. Ale aj v konkrétnom uznesení, ktoré navrhla, teda ktorý ste, ktoré bolo navrhnuté pri zvolaní tejto schôdze, žiadate vládu, aby nepredkladala do parlamentu žiadne zákony, ktoré znamenajú zvyšovanie finančných a nefinančných povinností. Čiže tie nefinančné povinnosti, ktoré sme riešili aj, alebo riešime cez určité zákony, aby tá disciplína platobná vo vzťahu k zamestnancom, a teda aby tá aj v podstate práca pre zamestnancov bola zabezpečená, tak práve teraz žiadate, aby vláda nič také nepredkladala. Čiže si trošku aj odporujete návrhom vášho uznesenia vo vzťahu k vášmu vystúpeniu. A k tomuto návrhu uznesenia sa ešte dneska vrátim.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Škripek, ja budem mať len jednu veľmi krátku poznámočku a bude sa týkať toho, že tie slová, ktoré ste adresovali, adresovali ste to všetkým, neadresovali ste to len niektorej časti tejto sály, že zvyšovanie, že človek na Slovensku je nedocenený aj po finančnej stránke.
Ja by som vás poprosil, keby ste tieto slová niekoľkokrát zopakovali tým, ktorí podpísali návrh na zvolanie dnešnej schôdze, a tí, ktorí spoza toho rečníckeho pultu, ktorý ste teraz pred chvíľočkou opustili, rozprávali o tom, akým zločinom je ustanovenie minimálnej mzdy, akým zločinom je zvyšovanie minimálnej mzdy, akým strašným prehreškom voči podnikateľskému prostrediu a proti tvorbe pracovných miest sú práve tieto veci. Skúste im to, prosím vás, niekoľkokrát zopakovať, predovšetkým kolegom z SDKÚ a kolegom z KDH.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Nemám viac čo dodať, tak jedine pán Blaha. Viete, to je celý ten rozdiel, že to, čo som povedal, zobrať úplne vážne na Slovensku a v srdci toho jednotlivca, to znamená, s dôsledkami uskutočniť úctu k blížnemu a nezdierať ho, a ten dotyčný zamestnávateľ sa bude snažiť tak pracovať, že nebude kradnúť a podvádzať. Lebo na Slovensku to vyzerá tak, že firemník alebo živnostník, alebo podnikateľ bude čo najviac zdierať zamestnancov a čo najviac okrádať štát. Čiže ten okráda aj zamestnancov, aj štát. A zamestnanci podvádzajú zamestnávateľa a unikajú pred každým poplatkom, ktorým sa len dá.
Proste na tomto Slovensku sa všetci navzájom podvádzame a výsledok je ten, že ak sa niekomu podarí podnikať v medzeriach zákona, tak najlepšie na svete. Jednoducho, ak my tu nechápeme, že máme túto krajinu pozdvihnúť, mať k sebe navzájom úctu a vidieť niečo, čo sa volá vlasť, krajina, domovina, ja viem, že toto vyznieva idealisticky, ale stačila by úplná reálna, absolútne na dne srdca čestnosť každého jednotlivca, a to je to, čo dávajú kresťanský idealizmus a ideály a skutočne, že to je kresťanské učenie jednotlivcovi. Ja takých podnikateľov poznám.
Pán Blaha, ja si myslím, že si spomeniete, pred pár rokmi aj naše denníky priniesli, priniesli správu o tom, ako bol ocenený jeden bankár v nejakej rozvojovej krajine, pretože on práve pre takúto vieru bol schopný požičiavať peniaze najchudobnejším ľuďom len preto, že videl, ako ich to môže rozvíjať. A dosiahol ohromný úspech a zmenu v krajine a v životoch tých ľudí.
Tak to je to, čo som myslel. Myslím to úplne vážne. Ale inak to nejde.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, poslanec Národnej rady má málokedy možnosť vystupovať o trištvrte na jedenásť v pléne parlamentu, za túto česť ďakujem poslancom vládnej strany, že sme mohli o téme nezamestnanosti, ktorá sa možno mnohým zdá futbalovou alebo chlebovou témou, že každý sa vie k nej vyjadriť a nejakým spôsobom snaží sa vzbudiť nejakú mieru kompetencie, aby túto tému nejakým spôsobom vedel vyjadriť. Ja som počas, keďže sme tu od deviatej ráno, keďže sme mali ešte poslanecký klub pred rokovaním pléna, do terajšej hodiny a než sa budem venovať tomu, čo som si pripravil predtým, po chodbách parlamentu a v diskusiách ohľadom tejto schôdze som počúval asi najčastejšiu otázku, že načo je vôbec táto schôdza? Ako, čo si to vlastne 31 poslancov dovolilo a podpísalo sa pod zvolanie schôdze, ktorá sa má venovať problému nezamestnanosti?
Nuž, táto schôdza je potrebná a mal som pocit, že je to fórum, kde by mohlo prísť k nejakému aspoň náznaku alebo možnej obhajobe z vládnej strany systémových riešení, ktoré prichádzajú a môžu pohnúť tento problém a môžu ho odstraňovať. A z druhej strany teda možnú kritiku, čo sa, predpokladám, od opozičných poslancov očakáva, alebo prínos svojich vlastných riešení.
Ja som v jednej relácii z jednej z komerčných televízií, a veľmi sa ma ten moment dotkol, keďže to bola taká všeobecne veľmi sledovaná relácia, tak pekne sa volá Modré z neba, počul taký záväzok premiéra tejto krajiny, že on síce rieši ad hoc situáciu jedného človeka, ale ponúkne krajine, pretože je to potreba, ktorá sa od neho očakáva, je to potreba systémových riešení. Win-win stratégie a komerčnej televízie s premiérom tejto krajiny, jednému rastie možno popularita, druhému sledovanosť, bola na úkor jedného ad hoc človeka. A potrebu systémových riešení som ani v prejave pána ministra, ani pri mnohých kritických prejavoch, či už tuná z hornej časti jedného z predsedu výborov zaznieva, že teda to bolo tiež jeho očakávanie, proste nepočul. Potreba systémových opatrení aj pod tým tlakom, že dnes sa pán premiér rozhodol rozdávať stimuly, sú takisto podľa mňa nie systémové riešenia, sú to ad hoc riešenia. Ad hoc riešenia konkrétnych, míňania konkrétnych peňazí, mám pocit, že, myslím, že pán poslanec Kaník to vravel, že ponúknuť 54-tisíc euro na vytvorenie pracovného miesta je výsmechom malému a strednému podnikaniu na Slovensku. Skúsme sa tu a teraz opýtať, koľko malých a stredných podnikateľov by vedelo využiť daný stimul alebo v miere, že by ho teda vláda neposkytovala týmto spôsobom, použili na vytvorenie omnoho viac a dlhodobo udržateľných alebo stabilných pracovných miest?
Neviem, či bolo ambíciou tejto schôdze priniesť liek na boj proti nezamestnanosti, ale ja som jeden z tých 31 poslancov, ktorí sa pod túto mimoriadnu schôdzu podpísali, a mal som pocit, že je našou povinnosťou dať nejakú víziu ľuďom tejto krajiny, že sa ktosi zamýšľa nad problémami nezamestnanosti, že bude presadzovať riešenia, ktoré by liekom na problémy nezamestnanosti mohli byť. Namiesto toho som tu počul často ad hominem útoky, osobné útoky, ktoré si tu vybavovali poslanci, lebo sa im nepáčilo, čo práve povedal, dokonca v ideologických bláboloch a žvástoch obviňovaný z jednej ľavej alebo pravej strany.
Pán Blaha, ja by som si dovolil, keďže ste tu kritizovali viacerých poslancov, že sú ako keby pod nejakou nálepkou ideologického zbožšťovania kapitalistických, neoliberálnych a neviem akých riešení. Vy ste priniesli aké riešenie? Ani raz ste ho počas vašich, a vy ste expressis, vy ste priamy príklad tých ad hominem útokov, vy ste sa vždycky venovali osobe poslanca viac ako riešeniu nezamestnanosti, viac ako je riešenie tejto schôdze. A chcel by som vás poprosiť, že prídite aspoň s jedným.
Myslím si, že je psou povinnosťou alebo povinnosťou každého poslanca si túto tému v parlamente vypočuť. A ja sa pripájam k tej výzve pána poslanca z KDH, pána kolegu Brocku, že ponúknuť jedno riešenie za každého z nás by nemuselo byť od veci. Jedno riešenie konkrétne na hovorenie alebo nápady, možno brainstorming, ktorý môže poskytnúť mimoriadna schôdza, ktorá nevedie k prijatiu zákona, ktorou si parlament plní jednu z iných funkcií ako zákonodarnú a ústavodarnú, a to je to, že vyhajlajtuje alebo vypichne niektoré témy, ktoré z hľadiska spoločnosti sú dôležité.
Ja som sa pri tom riešení, som to spomenul v niektorých faktických poznámkach, zameral a chcel som sa zamerať na problém dlhodobej nezamestnanosti. Možno v príspevku v rozprave, keď nechcem byť dlhý, by som sa chcel vrátiť na to, že k tej téme, že dlhodobá nezamestnanosť, ako nám posielali kolegovia z Inštitútu zamestnanosti, konkrétne pán Michal Páleník, hovorí o biľagu Slovenska. Hovorí o tom, že od čias, kedy sa meria nezamestnanosť, tzv. harmonizované meranie nezamestnanosti v Európskej únii, sme my tu na Slovensku v rámci tejto jednej kategórie, teda dlhodobej nezamestnanosti, na úplnom chvoste v rámci celej dvadsaťsedmičky. Podľa tohoto výskumu dosahuje percento vyše, je dosah vyše 50 % aj tak z vysokej miery nezamestnanosti, ktorá z mnohých príčin, ktoré tu kolegovia predtým hovorili, rastie. V celoštátnom priemere každý ôsmy človek, ktorý by mohol pracovať, už niekoľko rokov nepracuje.
Pre porovnanie tuná s V4 alebo z najbližších susedov, v Českej republike a v Poľsku je tento pomer 1 : 33, v susednom Maďarsku 1 : 18. Z regionálneho pohľadu na Slovensko je situácia ešte horšia. V okresoch ako Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Trebišov je tento pomer až 1 : 3. Ich šance, čiže armády, 300-tisícovej armády dlhodobo nezamestnaných je uplatnenie na súčasnom trhu práce prakticky nulové.
Chcem vedieť teda, páni poslanci, ktorí máte vládnu zodpovednosť, chcem vedieť systémové riešenia. Pretože ľudia z tohoto inštitútu pripravili, dokonca v paragrafovom znení nám to poslali a možno to mnohí z vás majú, okrem tabuliek a výpočtu, ktorým sa nechcem venovať podrobne, máme na to iný podnik, návrh, paragrafový návrh zavedenia tzv. inkluzívneho trhu. Hovorí o, keďže tu zaznievali niektoré ideologické, ideologicky podfarbené nápady ohľadom sociálnych podnikov, dokonca družstevného hospodárenia, ktoré môže byť riešením. Toto je konkrétne riešenie. Dám vám potom k dispozícii, kolegom, ktorí by sa mohli tomu, možno aj pánovi ministrovi, ak by tu bol, ktorý by sa tomuto jednému konkrétnemu riešeniu s názvom inkluzívny podnik mohol venovať.
Z hľadiska výkonu poslaneckého mandátu, a keďže títo ľudia nemajú právo legislatívnej, teda zákonodarnej iniciatívy, si dovolím len zacitovať niektoré veci, o čo by malo ísť. "Inkluzívny podnik na účely zákona by bola právnická alebo fyzická osoba, ktorá by zamestnávala inkluzívnych zamestnancov, ktorí by predstavovali 75 z celkového počtu zamestnancov, najmenej 80 % z finančných prostriedkov získaných z príjmov a predmetu činnosti, ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov. Na predmet činnosti by boli použité na vytváranie nových pracovných miest."
Nechcem sa venovať, to paragrafové znenie je dosť široké, ale vzhľadom na to, čo som sa zaviazal, že okrem spomenutia témy malého a stredného podnikania, ktoré je a podľa mňa bude dlhodobou záchranou, alebo v dlhodobom horizonte záchranou našej krajiny a jeho podporu, aby sme či už začínajúceho vzdelávacieho procesu, kde by možno bolo dobré aj ministrovi Čaplovičovi spomenúť, že máme veľmi malú znalosť finančných trhov a finančných operácií v spoločnosti ako takej a výchovný a vzdelávací proces sa tomu venuje minimálne. Takisto predmet podnikanie, ktorý by mohol pomôcť tomu, aby opadol prvotný strach z toho, že mladí ľudia predsa nemajú byť tí, ktorí pracovné miesta požadujú, ale tí, ktorí pracovné miesta vytvárajú. To by bola zdravá spoločnosť.
Čiže dva návrhy, ktoré by z hľadiska môjho príspevku boli dôležité, a potrebu systémových riešení, ktoré ani z tejto rozpravy mne nevypadli, by som fakt ocenil.
Chcel som na záver povedať niečo troška politicky, keďže som s tým konfrontovaný v spoločnosti a ľudia sa pýtajú hlavne na ponúkané istoty. Odopierať ľuďom prácu je odopieranie tej najzákladnejšej istoty, ktorú ste v kampani, vážení páni poslanci vládnej strany, ponúkali práve vy. Aké istoty ste mali na mysli, ja v tomto prípade nevidím, pretože istota práce, ak ste nejaké chceli priniesť, by mala byť motivátorom všetkých vašich rozhodnutí. Myslím si, že dookola omieľaný argument o kríze v čase, kedy ste vy kandidovali a žiadali ste o dôveru parlamentu, a kríza vtedy bola, vás diskvalifikuje z tejto diskusie, pretože kríza tu bola, keď ste tie istoty sľubovali, a kríza nie je tým argumentom, ktorý vás môže vyviniť z toho, že mnohé vaše opatrenia reálne ľudí o prácu pripravujú.
Ja v tomto momente chcem poďakovať za pozornosť a dúfam, že námet ohľadom debaty o inkluzívnom podniku a zameranie sa na túto sféru by mohli padnúť na úrodnú pôdu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Odznelo tu veľa oprávnenej politickej kritiky, ale aj rôzne konštruktívne, ale veľmi všeobecné návrhy a nápady na riešenie krízy, teda zvyšovania nezamestnanosti.
Prepáč, pán kolega, že využijem faktickú poznámku, aby som nezdržoval sálu účasťou v rozprave. Ja dám taký konkrétny návrh pre našu vládu, vládnu stranu. Prosím, vytvorte pracovné miesta, podporte cestovný ruch na Slovensku. Úplne konkrétne poviem, ako sa dá tomu pomôcť. A to všetko v porovnaní s okolitými štátmi, postkomunistickými štátmi alebo Rakúskom, alebo ostatnými európskymi krajinami. Znížte DPH na cestovný ruch. Zaveďte nižšie odvodové zaťaženie v cestovnom ruchu a zaveďte dlho očakávané a všade využívané rekreačné poukazy. K tomu keď poskytnete podporu pre vytvorenie nového pracovného miesta, ja si myslím, že vytvoríme takú oblasť alebo podporíme takú oblasť, kde tá spotreba bude domáca, ale zároveň aj zahraničná. A zároveň je to taký produkt alebo bude vyrábať taký produkt, ktorý nebude importom, lacným importom kedykoľvek vyradený z trhového prostredia.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ja nebudem nejak reagovať na tie vaše invektívy úplne zbytočné, ale budiž, asi tu máte tú potrebu. Ja iba teda tie riešenia, ktoré ste potrebovali počuť z hľadiska sociálnej demokracie, tie sú v Európe veľmi bežné. Či už je to podpora rastu cez eurofondy, ktoré využíva aj Slovenská republika, podpora naozaj sociálneho podnikania, podpora družstiev, to nie je žiadna ideológia. Družstvá podporuje tak kresťanská demokracia, tak sociálna demokracia, dokonca ju podporovali aj takí politici ako Reagan a Thatcherová, a vy v tom vidíte nejaký socializmus, to už je tá chyba toho vášho provinčného myslenia, ale to ja nebudem komentovať.
Potom podpora verejných investícii. Podpora malého podnikania, ale bez toho, aby sme poškodzovali práva zamestnancov, samozrejme. Podpora jednotného trhu, Single European Act. Ste v európskom výbore, viete, o čom to je. Viete, že aj tam sa podporuje sociálne podnikanie a družstvá. Čiže zase ideologizujete vy. Podpora aktívnej politiky zamestnanosti, to je to, čo chýbalo vašej vláde. Absolútne to absentovalo. Čiže to je ďalšia vec. Podpora vzdelanostnej ekonomiky, podpora zelenej ekonomiky, podpora sociálneho zmieru, ktorý ako jediný môže vytvoriť naozaj prostredie, kde si budú ľudia dôverovať. To je zase jedna z tých ideologických vecí, ktoré vy nemôžete pochopiť.
Francis Fukuyama, liberálny filozof, hovoril o dôvere ako základnom predpoklade kvalitnej ekonomiky. U nás naozaj tá dôvera nie je a v tom má pán Škripek pravdu, že sa len každý snaží podviesť toho druhého, ale vy práve týmito svojimi rečičkami podporujete tento model.
Potom, samozrejme, to najdôležitejšie, podpora dopytu. Pretože pokiaľ ľudia nebudú mať peniaze, aby si kupovali výrobky, tak nikto nebude nikdy vyrábať. O tom to je. Preto aj cez redistribúciu bohatstva treba podporovať dopyt. Podpora zamestnaneckej participácie, takisto skvalitňovanie pracovného prostredia. To všetko môže pomôcť, ale predovšetkým nám musí pomôcť Európska únia. My si proste sami pomôcť nemôžeme. A tieto vaše nápady proste sú len takými výkrikmi do tmy, pretože bez peňazí z Európy nemáte šancu.
Ďakujem.

Vzdávam sa faktickej.